19. schôdza

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona č. 175 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, pán navrhovateľ.
Je to tlač 456. (Pozn. red.: správne má byť - tlač 465.)

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 465.]

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť prípravu a realizáciu významných investícií a tým prispieť k zatraktívneniu podnikateľského prostredia v Slovenskej republiky, k udržaniu hospodárskeho rastu a k poklesu miery nezamestnanosti.
Návrhom zákona sa v č. I rozširuje kategória významných investícií na všetky druhy stavieb. Zároveň sa však precizujú a objektivizujú kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú.
V čl. II sa navrhuje novelizovať stavebný zákon s cieľom zrýchlenia procesu realizácie významnej investície. Vzhľadom na skutočnosť, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, sa nebude požadovať záväzné stanovisko obce ako dotknutého orgánu v územnou konaní. V tomto prípade bude pôsobnosť stavebného úradu vykonávať obvodný úrad v sídle kraja, bývalý krajský stavebný úrad. Ide o rovnaký mechanizmus, ktorý sa už v súčasnosti uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nemá negatívne sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie, ani informatizáciu spoločnosti. Prijatie návrhu zákona môže mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, ktorý však nemožno presne vopred vyčísliť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, ostatnými všeobecno-záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Poprosím vás o jeho podporu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorý určil, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Lei Grečkovej.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Frantička Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 145/1999 Z. Z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnenie niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 465.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i ostatné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 459 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Za klub SaS Martin Poliačik a za klub KDH pán poslanec Hrušovský.

Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel som ešte využiť, že sme stále klub, tak som Paľa predbehol. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnes máme na rokovaní poslaneckú novelu, ktorú by sme mohli nazvať vyvlastňovaním bez verejnej diskusie. Tak závažný zásah do vlastníckych práv, ako je vyvlastnenie, síce naša ústava už pozná. Avšak stanovujú ju v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v stavebnom zákone prísne podmienky, za ktorých je možné ju vykonať. Strana SMER sa už raz pokúšala znásilňovať ústavu, keď v roku 2007 prijala zákon týkajúci sa vyvlastňovania, ktorý, ako konštatoval Ústavný súd, bol s ňou v rozpore.
Vzhľadom na to, že máme historické skúsenosti s tým, že strana SMER je k ústave vo veľmi zvláštnom vzťahu, a hlavne čo sa vyvlastňovacích zákonov týka, dávam hneď v úvode procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo.
Tak závažný zásah do vlastníckych práv v podobe novelizácie stavebného zákona, ako aj zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií by určite mala predkladať vláda. Mal by prejsť cez riadne pripomienkové konanie, mala by v prvom rade k tomuto zákona prebehnúť verejná diskusia. A až potom, keď prejde normálny, klasický legislatívny proces, by sme mali sa s ním zoznamovať v parlamente. A nie ako dnes, 13.43 hod. v piatok, keď už väčšina národa ani nevie, že parlament zasadá, takto dôležitú vec prejednávame na rokovaní Národnej rady.
Máme to tu ako poslaneckú novelu od troch poslancov za stranu SMER a doplnenie novej možnosti pre vyvlastnenie by prešlo takto (Vystupujúci lúskol prstami.). Len pre vysvetlenie. Paragraf 108 stavebného zákona hovorí o tom, na aké účely je možné vyvlastňovať. Sú tam spomenuté aj významné investície, ktorými sú podľa súčasného právneho stavu aj stavby, ktoré sú určené na výrobu, výskum a vývoj. Podľa novely zákona, ktorú máme teraz na stole a ktorá definuje tieto významné investície, však už významnou investíciou bude akákoľvek stavba. To znamená, že bude stačiť, ak pri výstavbe akejkoľvek stavby bude zamestnaných aspoň 300 ľudí a bude možné bez problémov ju vyvlastniť. Toto je vrchol! (Hlas v sále.) No, áno, ale schválením vlády, že to musí prejsť, nehnevajte sa, pri súčasnej vláde nie je bohvieaká poistka.
Určite je potrebné urýchľovať proces významných investícií. Je potrebné spojiť Bratislavu a Košice diaľnicami. Je potrebné aj vyrovnať sa s tým, že niekedy sa špekuluje s maličkými parcelami pôdy, ktoré majú byť predmetom práce investora alebo štátu pri budovaní či už nejakej fabriky alebo infraštruktúry, s tým súhlasím, je potrebné urobiť všetko pre to, aby tento proces bol rýchly.
Čo však považujem za nekorektné voči verejnosti, ktorá sleduje predkladané zákony, je to, že v dôvodovej správe sa nikde neuvádza, čo sa doplnením novej definície stavby v skutočnosti môže stať. Že sa to tu malo stať potichučky, poza bučky a v rámci mnohých iných zákonov nám tu mal prejsť zákon, ktorým sa opäť bude umožňovať siahať ľuďom na ich majetok, ktorý po tom, čo včera Kaliňák sa snaží uzatvárať hranice, tak dnes kolegovia zo SMER-u sa snažia brať ľuďom ich majetok. Takže už nielen cez Čaploviča v školstve a cez Kaliňáka na hraniciach, ale aj cez poslancov SMER-u sa vraciame do štátu, ktorý nerešpektuje, že niekto niečo vlastní, ktorý nerešpektuje, že niekto niekam chce cestovať, a ktorý nerešpektuje, že ľudia by mali mať právo na slobodnú voľbu cesty vo svojom vzdelávaní.
Práci česť, súdruhovia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Zároveň sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Hrušovskému. Vôbec som si neuvedomila, že klub SaS už nemá štatút (Vyslovené s pobavením.) Takže. No, že som si vôbec neuvedomila, že klub SaS, hej, už vlastne nie je funkčný. (Výkriky v sále.) Dobre, nebudeme polemizovať.
Každopádne nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.
(Hlasy v sále: Faktické!) Faktické poznámky. Takže prihlásili sa dvaja páni poslanci.
Nech sa páči – uzatváram možnosť –  pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, som rád, že si poukázal na niektoré závažné skutočnosti, ktoré opäť môžu viesť k zvláštnym stavom, pretože sa niekto môže rozhodnúť, zrazu povie si, že niečo má strategický význam, a zrazu zoberie len tak ako, že vyvlastní majetok, ktorý v podstate mu nepatrí, a koniec koncov nemusí dôjsť ani k naplneniu podstaty, vďaka ktorej vlastne mal ten majetok byť vyvlastnený. Takže takýmto spôsobom sa môže siahať skutočne na majetok ľudí v tejto krajine, alebo teda by sa mohlo po schválení takejto novely zákona. Takže treba na to poukázať, že to nie je dobré.
Aj keď možno zámer predkladateľov je dobrý, ale opäť musím poukázať na to, že vytvára sa tu prostredie, kde by sa takto postavený zákon nanovo mohol dať istým spôsob zneužiť. A kde sú takéto dvierka, tak určite sa nájdu špekulanti, ktorí by to zneužiť možno chceli. Takže treba porozmýšľať, že či skutočne má v súčasnej dobe opodstatnenie novela takéhoto zákona, pretože myslím si, že cesty a diaľnice sú už naplánované a už tam nie sú, nedochádza k nejakým sporným úsekom, kde by sa ešte mohlo dať takýmto spôsobom niečo urobiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. V tejto komornej atmosfére a pri čítaní veľmi, veľmi stručnej, úplne takú stručnú dôvodovú správu som ešte hádam ani nevidel, si teda skúsme povedať aj to, čo tam hovorí, aj kolega Poliačik to spomenul, že rozširujeme na všetky druhy stavieb, čo asi teda je, tam je ten pes zakopaný.
A ja nehovorím, že tak dopadne, ale presne v línii, ako povedal kolega Poliačik, že nikdy nevieme, čo od tejto vlády vyvstane, tak myslím, že už nechýba veľa, že aj investícia v Jasnej bude spĺňať podmienky. A to, čo sa tam trápia, alebo netrápia s tými urbárnikmi, tak možno nakoniec kvôli olympiáde to bude vyhlásené za, za neviem akú strategickú investíciu, a nakoniec sa tí chlapci k tomu možno dopracujú.
Ale to je moja len narýchlo postavená konštrukcia, ale teoreticky to tento zákon bude umožňovať aj v tom zjednodušení, že hovoríme o 300, vytvorení, a tam v ďalšej časti sa precizuje, že počas výstavby, hej. Čiže počas výstavby áno, ale po ukončení tam už môže robiť iba jeden človek. To sú mimoriadne zaujímavé skutočností, ktoré sa dozvedáme takto v piatok večer. A to ma nabudilo, aby som sa tejto téme venoval komplexne a skúsim potom vystúpiť aj v rozprave.
Ďakujem pekne.