19. schôdza

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania Správy o stave vysielania Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. marca 2013 č. 425 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú správu a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky uznesením č. 75 zo 14. mája 2013 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012, po druhé, vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu pán Mistrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasne výbor určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky majú poslanci v laviciach. Prerokovaná informácia bola schválená uznesením výboru č. 76 zo dňa 14. mája 2013.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, vážení kolegovia poslanci, poslankyne. Toto je tá správa, idem ju prečítať (Vyslovené s pobavením.). Nie, chcem urobiť znova reklamu aj pre prípadne ľudí, ktorí to pozerajú, www.nrsr.sk, tam to cez program nájdete. Celá tá správa je v elektronickej podobe a forme. A odporúčam ľuďom, aby si ju pozreli, naozaj je v niektorých častiach zaujímavá a dôležitá. Odporúčam naozaj.
Ja len relatívne krátko chcem k tomu zaujať takýto nejaký postoj, pán predseda. Ja vás svojím spôsobom obdivujem, lebo vy ste si zobrali na seba obrovskú úlohu a vy vlastne aj preberiete zodpovednosť za celú jednu generáciu, ako bude ovplyvnená masovokomunikačnými prostriedkami. To je úloha aj na, na koňa, jak by sa dalo povedať, hej, čiže máte obrovskú zodpovednosť. Proste tak jak niektorá generácia, v čom vyrastie, v akom prostredí, televíznom, čo bude pozerať, tak je to s vašou, s vaším, nechcem povedať, že s dovolením, ale s vašou súčinnosťou a s vašou nejakou mierou zodpovednosti.
Ja chcem na vás apelovať, aby ste si boli vedomý, keď ste sa na to podujali a budete predsedom tej rady ešte do 2017. Lebo to ide dosť zlým smerom. Je to, poviem takto otvorene, niekedy až vlasy dupkom stavajú. V tejto krajine má, treba povedať, dramaturg väčšiu moc ako parlamentný výbor. Tuná sú poslanci vyplašení jak zajace, že či ich niekto zoberie alebo nezoberie do kamery, nedajbože, že niečo by povedali, lebo však neviem, čo sa môže stať, a sa nad nimi zavrie a urobí kríž a už ho na obraz nepustia. Čiže tu nečakajme, hej, že by došlo k nejakému pohnutiu, hej, že teda ľudia by sa vzopreli a povedali by, že čo je moc, je veľa. Tak asi zostáva len to nechať na tých ľuďoch, aby vám tých žiadostí vypisovali viac. A vy tu, a teraz premostím, vy tu hovoríte ku koncu toho vášho príslovu, že vám sa množia tie podnety a prisudzujete to tomu, že ľudia sa začínajú ako, keby som vás zacitoval, tak je to "prejav dozrievania občianskej spoločnosti".
Zle, pán predseda, úplne zle! Vy to tu nepoznáte. Ja poznám, ja som v teréne od rána do večera. Zle! Ľudia sú rezignovaní. To, že sa vám množia tie prípady, to není príbehom o občianskej angažovanosti, to je príbehom zúfalstva, absolútneho zúfalstva, že už nevedia čo, kde, ako, komu napísať, že čo s tým. Obzvlášť keď máme predsedu nášho výboru, ja som zvedavý, že či zaujme k tomu nejaké, k tejto správe nejaké slovo chlapa, a že či teda tá devastácia spoločnosti bude pokračovať takým prudkým spôsobom, ako pokračuje, aby sme nakoniec, ja vám ešte dám šancu, pán Jarjabek, aby sme nakoniec neskončili, že jedinou vašou schopnosťou je zorganizovať svoju šesťdesiatku.
To je naozaj veľká vec, že čo je, čo je táto správa a aký má vplyv pre našu krajinu. Čiže nie je to, nie je to občianska angažovanosť. Je to výrazom zúfalstva, absolútneho zúfalstva. A keby som chcel ľuďom poradiť, a vychádzam z toho, že preberáte zodpovednosť a preberte ju, tak keď vychádzame z toho, že tu nikto, všetci sa bojíte, ale ja by som ľuďom odporučil - a ja vám poviem, aj kedy ja to urobím - že keď ešte raz budú také excesy, ako zvyknú byť v tých televízoroch a tak devastujú ľudí tejto krajiny, tak treba ísť štrajkovať a protestovať pred váš dom. Ja neviem, kde presne bývate, ale to sa dá zistiť, a tam to bude mať zmysel. Lebo vy ste ten, pred vami.
A ja vám poviem, ešte raz, ešte raz bude niekto mojim deťom púšťať počas kreslenej rozprávky reklamu na alkohol, ešte raz si to niekto dovolí, tak ja ten protest pred tým vaším domom urobím. A za klobúk si to nedáte, za klobúk si to nedáte, naozaj si to nedáte! Ešte raz si to niekto dovolí. Lebo to sú už vyvrcholenia tých excesov, toho, že čo sme schopní akceptovať. Že pustíme deťom kreslenú rozprávku, disneyovku, v nedeľu večer, ja ich v plnej, vedomý toho, však je to kreslená rozprávka, nechám to pozerať, a zrazu počujem Vodka Absolut. Kam sme sa to dopracovali?!
A to je aj moja otázka, pán predseda, na vás. Začali ste konať v tejto veci? Konáte v tejto veci? Som zvedavý, sa bojím, že mi poviete, že ste si to ani nevšimli. Lebo to by ste si mali všimnúť. To je už naozaj, že vždycky sa hovorí, že dovtedy sa chodí, kým to nepraskne, to je tým excesom, že kam to došlo. Kam to došlo, že je niekto schopný pustiť deťom počas kreslenej rozprávky reklamu na alkohol. Presne v takej krajine žijeme. A vy za to ste zodpovedný spolu s vašimi kolegami. A budete za to zodpovedný do roku 2017.
A ja nelámem palicu nad vami, pán predseda, ja som dokonca ochotný veriť, že s tým niečo urobíte. Ale som zvedavý. Som zvedavý, ak ste nezačali v tomto konkrétnom prípade konať, ako budete konať. A som zvedavý aj na tú pokutu. Ja som minule hovoril, že nemám krvavé oči po pokute, ale potom som si to rozmyslel, že ak je niekto tak cynický a bezcitný, že to tam natlačí tým deťom, tak nie 1000 eur, nejak tam štandardne. Ja som si to pozeral, 1000, 1500 eur dávate pokuty. Som zvedavý, naozaj som pre tento konkrétny prípad zvedavý, že ako to celé dopadne.
Ja sa nechcem tuná rozširovať o tom, že v tej programovej časti, že čoho sme schopní a ako sme schopní, na čo pozerať. A tu pani Vaľová nie je, ale ona mi minule povedala, že rodič si je zodpovedný. Vyprosím si potom aj do budúcna, že by mi niekto hovoril, že či ja som zodpovedný. Ale ak niekto oklame, oklame tie deti, že im povie, že ide púšťať rozprávku a potom im pustí reklamu na alkohol, tak ako ja mám, jako ja mám veriť? Čomu mám veriť?! Už moje deti, my to už fakt nepozeráme, ja som bol jeden z prvých, ktorý, desať rokov dozadu taký obrovský bilbord v meste som, keď začali tie Big Brothers, že "Nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre". Ani sme to nepozerali, nezúčastňujeme sa toho. Ale keď deťom pustí niekto rozprávku, tak nech mi ich neklame! Nech mi neklame moje deti! To vás chcem poprosiť, pán predseda, dobre? Nech mi nikto neklame moje deti pod rúškom kreslenej rozprávky, že im bude podsúvať reklamu na alkohol.
A ešte budem jednu vec na vás apelovať. Som rád, že ste sa pohli v tej opone, lebo ja som bol na tej prezentácii na ministerstve kultúry, kde ste to prezentovali. A v zásade, keď to zjednoduším, všade to majú, len my sme to nemali, hej. Všade to majú, len my sme to nemali. Zrazu sme sa zobudili, chvalabohu! Už je síce veľa pokazeného, ale chvalabohu, hej? Ale teraz chcem ešte apelovať na vás, na ten nešťastný alkohol, lebo niekto pre silu tej loby to urobil, že ten alkohol tým ľuďom od tej desiatej už púšťať, od tej desiatej to na nich valíte, že normálne kukajú, že to sú orgie. To sú alkoholové orgie, že aký je ten svet bezstarostný a ľahký, keď! Takto sa to podsúva.
Tá devastácia na spoločnosti, na krajine, ktorá týmto dlhodobým pôsobením bude, vy budete zodpovedný, aj vy budete zodpovedný, pokiaľ to necháte takýmto spôsobom. Aj vy! Lebo Európsky parlament prijal smernicu, Európska komisia, všetky vlády sa zaoberajú alkoholizmom ako obrovskou metlou, aký je nárast, neviem čo. Teraz som dokonca zachytil, že u nás sa už konečne tomu niekto začal venovať, že zistili alarmujúce čísla v náraste alkoholizmu mladých ľudí a užívania alkoholu. No prečo?! No prečo? No keď im od štrnástich rokov púšťate reklamy na alkohol, tak prvé čo, keď ho pustíte domov, tak je tak urvaté z reťaze, tak chce to vyskúšať, lebo ste ten dopyt vytvorili. To je aj ten apel, vážení kolegovia, máte to, možno zajtra, pozajtra príde ten zákon, jak málo stačí niekedy, ako málo stačí. Teraz je reklama od desiatej, od dvanástej. Nepustia vás vaši! Lebo by ste, komu by, zopár, pár korún by niekomu ubudlo? Necháte to, prejdete to mlčaním, ignorovaním. Potom sa zbadáme, že jak to na tých uliciach vyzerá, že tí mladí ako chlascú. A potom, že kde je chyba? Potom budete robiť štúdie, potom budete!
Chyba je v tom, že ste to dovolili. Chyba je v tom, že ste to dovolili, aby alkohol a reklama a podsúvanie, že ako sa to dá ľahko, len si stačí trošku, môže byť už o desiatej. To je celá chyba. To je vaša zodpovednosť, aj zodpovednosť tuná pána predsedu.
Pán predseda, držím vám palce do vašej misie do roku 2017, ale naozaj chcem apelovať na vás, že ešte veľa detí bude dorastať, veľa detí jak špongia bude vnímať to, čo im teraz púšťame. Viete, keď naháňajú posledných úbožiakov po krajine a povedia im: Poď do telky! A oni idú. Už nech s tým robí, čo chce, nech už to púšťajú, lebo keď viete, tak nedovolíte to pozerať. Ale hovorím, tam ste, tam prekročil niekto Rubikon, lebo ste oklamali tie deti. V tomto prípade niekto oklamal tie deti. Povedal im, pustím vám disneyovku, a púšťal im reklamu na alkohol. Toto je už veľký Rubikon. A to som naozaj zvedavý na ten exemplárny postup z vašej strany v tejto veci. Naozaj si naň počkám.
Ešte som mal niečo na jazyku, čo som vám chcel povedať, ale však možno o rok, o rok, ešte ja tu určite budem, tak uvidíme o rok, prípadne doplním.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, kolegovia, kolegyne, hostia, dovoľte, aby som ja začal trošku z iného konca ako pán poslanec Hlina.
Ja by som chcel povedať len toľko, že pri hodnotení hodnotiacej tejto správy opäť musím konštatovať, tá rôznosť prostredia medzi elektronickým prostredím mediálnym a printovým mediálnym prostredím, tá rôznosť prostredia vychádza z toho, že vlastne existujú rôzne normy zákonné pre istú organizáciu prostredia mediálneho v printovej forme a v elektronickej forme. Z toho, samozrejme, vyplývajú aj tie problémy, ktoré sme tuná mali možnosť si vypočuť, od mnohých poslancov rôzne návrhy, ktoré sa týkali printových médií a netýkali sa elektronických médií.
Ďalej by som chcel skonštatovať, že naozaj Rada pre vysielanie a retransmisiu vzhľadom na to obdobie, v ktorom existuje, a to prostredie, v ktorom sa pohybuje, a či už s tými niektorými jej návrhmi, respektíve s tými jej vyhláseniami, respektíve s konaniami súhlasíme alebo nesúhlasíme, tá Rada pre vysielanie a retransmisiu má dlhodobú autoritu. Má dlhodobú autoritu aj z toho dôvodu, že neprešla takýmito turbulentnými zmenami ako napr. televízna rada alebo rozhlasová rada. Má autoritu aj z toho dôvodu, že je personálne stabilná a ten tzv. kolotočový systém, ktorý v tej rade funguje od jej vzniku, nebol vlastne ani raz porušený. Preto tá autorita, preto ten rešpekt, preto to jednanie veľmi korektné, aj keď často sa blýska, ale naozaj korektné. A preto si myslím, že je to, táto rada je veľkým príkladom aj pre iné legislatívne rozhodnutia, ktoré budú dávať možnosť, aby takéto rady, a nielen v tomto prostredí, vznikli.
Ja sa chcem samozrejme pánovi predsedovi rady aj poďakovať za veľmi korektnú spoluprácu, ktorá existuje medzi radou a ním. Aj keď, opäť to hovorím, nesúhlasíme so všetkým, dostávame sa do situácií, keď niektoré veci si musíme vysvetľovať, či už formou osobnou, formou na výbore, formou poslaneckých prieskumov, ktoré, ktorý posledný sa udial prednedávnom na Rade pre vysielanie a retransmisiu, a kde vlastne všetci čakáme, ako sa vysvetlí kauza okolo Vivy, aké rada tam zaujme stanovisko na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu. To sú všetko otvorené veci, ktoré výbor samozrejme sleduje.
Vrátim sa k tomu, o čom hovoril môj predrečník, pán poslanec Hlina, a chcem byť veľmi korektný k tomu, čo hovoril. No viete, pán poslanec, v prvom rade, keď beriete niekoho na zodpovednosť, tak musíte ho brať na zodpovednosť z toho dôvodu, že či si on plní tie povinnosti zo zákona, ktoré má, ktoré mu prislúchajú, alebo neplní. To, čo hovoríte, nás samozrejme všetkých štve. Lenže sa pohybujeme všetci v mediálnom priestore, ktorý nie je len slovenským mediálnym priestorom, ale je mediálnym európskym priestorom. To, čo ideálne by bolo, keby normy, o ktorých hovoríte všeobecne, boli prijaté na úrovni Európskeho parlamentu, to sú tie normy, ktoré hovoria o istých formách prezentácie alkoholu v médiách. Mne to vadí presne takisto ako vám. Ja alkohol presne nemám takisto rád ako špenát, čiže mne to nič nehovorí. A keby niekto povedal, že alkohol sa zakazuje na 24 hodín nielen medializovať, ale predávať, vôbec nič by som proti nemal.
Takže treba trošku sa na tieto veci pozerať inak a nie tak, že teda, a keď bude toto a keď nebude toto. Viete, keď my niečo zrušíme v rámci zákona v mediálnom priestore našom, slovenskom, ono sa to presťahuje do českého mediálneho priestoru, alebo niekde inde, a bude vám to vadiť presne takisto, ako vám to vadí doteraz, len vám to bude vadiť z iných televízií.
Tu sa stratila iná vec. Tu sa stratilo v mediálnom priestore elektronickom to, že stratil sa akýsi ten systém a pocit duálneho systému, ktorý sme si odsúhlasili predtým, ako sme sa rozhodli vstúpiť do Európskej únie, a bolo to dokonca jednou podmienkou do vstupu do Európskej únie. Stratil sa ten princíp duálneho systému aj v tom, že vy často nerozoznáte verejnoprávne inštitúcie od tých súkromných. To je ten najväčší problém. To je problém náš, ktorý sa menej už prejavuje povedzme v Českej televízii, kde ten rozdiel je teda markantný. A samozrejme súvisí to s ničím iným ako s peniazmi.
No na jednej strane chceme, aby tá verejnoprávna inštitúcia bola silná, aby bola istou alternatívou voči súkromným médiám, na druhej strane samozrejme nemá z čoho, lebo reklama v podstate zo zákona bude stále menšia a menšia a menšia, nakoniec zanikne celkom, len mal by byť silnejší stále ten štátny príspevok, resp. koncesionársky poplatok po tom starom, resp. úhrada za služby. Ak sa toto nebude diať, budeme tu stále viesť tieto reči o televíziách, ako nespĺňajú isté kritériá, či už objektívne alebo subjektívne, budeme stále kritizovať sa navzájom a brať sa navzájom na zodpovednosť vlastne za veci, za ktoré v podstate ani zo zákona nemôžeme.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku. Berme sa na zodpovednosť za veci, za ktoré zo zákona môžeme, za ktoré sme zo zákona zodpovední a ktoré môžeme zo zákona ovplyvniť. Pokiaľ to tak nie je, tak jednoducho nie je o čom rozprávať a sú to len teda veci, kde, ako to je tá dojmológia. A často tie debaty potom tuná vyzerajú tak ako niektoré debaty pri pive alebo v krčme.
Okrem toho s tým alkoholom je to ešte veľmi jednoduché. Viete, keď, keby vy ste mali reštauračné zariadenie, možno máte, ste bohatý človek, pán poslanec Hlina, zakážte v ňom alkohol a predávajte žinčicu. Ja vám budem skutočne tlieskať, prídem za vami, poviem, že je to skvelý nápad. Ale tiež to neurobíte, tiež to neurobíte, lebo je to nezmysel. Ale tiež to predávanie alkoholu zrejme má nejaké pravidlá hry aj vo vašom prípade. Tie pravidlá hry, nech sú akékoľvek, by sa v prvom rade mali dodržiavať aj v tom mediálnom priestore.
Ja vidím ešte jeden problém, ktorý v tom mediálnom priestore je a o ktorom sa stále hovorí, a prichádzajú mnohé podnety aj na výbor, a to je to zvyšovanie zvukovej intenzity pri reklamách. Z ničoho nič, keď ide reklama, pritom bol k tomu prijatý zákon, len tá kontrola toho zákona a kontrola tohto problému je asi nad rámec rady, alebo je nad rámec nejakého uchopenia, stane sa vám, a súvisí to skutočne so všetkými televíziami, viac či menej, keď je televízny program prerušený reklamou, zrazu zvuková hladina vám poskočí o niekoľko stupňov, hej. Nikto s tým, každý o tom vie, nikto s tým nič nerobí, mnoho ľudí na to upozorňuje. A predsa tá kontrola je veľmi ťažká. Samozrejme, že to sa deje aj v prípade tej našej blízkej Českej televízie.
Ja sa pýtam, pán predseda, čo s tým sa dá robiť v budúcnosti? My vám všetky tie podnety, ktoré prichádzajú na výbor, posielame, dostávame samozrejme odpovede od vás, ale ten problém tuná stále existuje.
Celkom na záver, aby som nezdržoval, naozaj pri tých všetkých problémoch, ktoré máme, chcem ešte raz poďakovať za korektnú spoluprácu a samozrejme aj za vypracovanie tej správy, ktorú ste predložili, lebo naozaj je tá správa, je uchopiteľná a hovorí o veciach tak, ako sa tie veci naozaj za posledné obdobie udiali.
Ďakujem za pozornosť zatiaľ. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, nevyviňujte sa! Ja vás beriem a budem brať za zodpovednosť, lebo ste zodpovedný. Vy ste zodpovedný, pán minister kultúry je zodpovedný, pán predseda rady je zodpovedný za to, či idiotizácia spoločnosti bude pokračovať alebo sa zbrzdí, alebo dokonca sa vrátime trošku, trošku späť a pôjdeme opačným smerom. Čiže preberte tú zodpovednosť naplno.
A ja vám ešte dávam, ja verím a dokonca že, vaše možnosti a schopnosti sú vyššie, ako zorganizovať len šesťdesiatku, ale že viete aj v tejto vašej veci vo vašom výbore, ktorý je dosť silný na to, aby sa nebál redaktora a dramaturga, aby urobil v niektorých veciach poriadok, aby nezneužívali deti, že im pustia kreslenú rozprávku a do nej reklamu na alkohol. Pán kolega, a tieto smrteľné argumenty typu, že európsky priestor a neviem čo. Viete, ja som to tu minule hovoril, lebo to je to isté, to vy normálne, ako by ste sa počuli aj s pánom Krajcerom. Okolité krajiny, myslím, že Češi majú tak liberálny, alebo možno ešte o niečo liberálnejšie z pohľadu reklamy na alkohol ako my, a ostatní to majú tvrdšie, ale už Češi sa zobudili a zobúdzajú. Ale ten, by som to nazval, ten určitý morálny relativizmus, že čo aj, no a čo, však aj tak by tá reklama šla, to je presne to! Však aj oni nakladajú do vagónov, tak aj my budeme nakladať do vagónov. Lenže my môžme byť z pohľadu Čiech tí, ktorí prestanú nakladať do vagónov, a povieme: nie, vieme, že to je zlé a ukážeme vám, že budeme bez toho.
Viete, to je, ale to chce nejakú silu, to chce nejaké presvedčenie, to chce niekomu sa postaviť, však? To chce možno aj trošku odvahy? Aby vás nestrihli zo smotánky z vašej šesťdesiatky, však?
To sú niektoré veci, ktoré stoja za to. Ale otázka je, že či to cítite, alebo tak necítili, že či to kvôli tým ľuďom stojí za to, za tú krajinu, alebo nestojí. To je celé.

Áno, ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za vašu pripomienku. Ja by som vám chcel tiež k vašej šesťdesiatke poblahoželať všetko najlepšie, popriať vám veľa zdravia, aby ste stále tak dobre vyzerali, ako vyzeráte, aby ste stále mali toľko elánu, aby ste skutočne boli pýchou tohto parlamentu, ako ste doteraz.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Verím, že raz budem uvádzať aj vládny návrh zákona. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má za cieľ jednoznačne špecifikovať tok finančných prostriedkov na činnosť centier voľného času a zabezpečiť adresnosť ich poskytovania na účel, na ktorý boli pridelené. Na základe legislatívnych zmien sa zmenil tok finančných prostriedkov na činnosť centier voľného času. Do 31. 12. 2012 im boli prideľované dotácie na mzdy a prevádzku na všetkých členov záujmových útvarov tak, ako ich vykázali k 15. septembru predchádzajúceho roka. Miesto trvalého bydliska ich členov bolo vymedzené podľa okresu, v ktorom centrum voľného času sídlilo, respektíve na priľahlé okresy. Ich vek mohol byť do 30 rokov veku. Finančné prostriedky z výnosu daní z príjmov fyzických osôb im prideľovala obec, v ktorej mali sídlo.
Novelou zákona 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. sú od 1. januára 2013 obci prideľované len finančné prostriedky na deti 5- až 15-ročné s trvalým pobytom na území danej obce. Každá obec má právo rozhodnúť, ako bude záujmové vzdelávanie v centrách voľného času financovať. Môže rozhodnúť o pridelení financií aj inej vekovej kategórii, napríklad do 25, respektíve do 30 rokov veku. Problémom je však tá skutočnosť, že zo štátneho rozpočtu dostane finančné prostriedky iba na deti od 5 do 15 rokov veku. Taktiež môže prideliť prostriedky aj na centrum voľného času, ktoré, na centrá voľného času, ktoré nemajú sídlo v jej obci, nie však formou normatívu stanoveného vo VZN o určení výšky dotácie na prevádzku škôl a školských zariadení, ale inou formou. Napríklad poskytnutím dotácie z rozpočtu mesta, resp. môže rozhodnúť, že nepridelí prostriedky žiadnemu centru voľného času sídliacemu v inej obci.
Zmena financovania centra voľného času, centier voľného času každému centru, ktoré poskytuje výchovu pre detí z iných obcí, prináša finančnú neistotu a obavu, ako a kedy sa jednotlivé obce rozhodnú prispieť na ich činnosť, na deti z iných obcí. Problém nastáva aj vtedy, ak si centrá susediacich obcí vzájomne poskytujú výchovnú činnosť, respektíve ak obec na svojom území nemá zriadené centrum voľného času a túto funkciu zabezpečuje mesto, respektíve iná obec. Situácia by sa čiastočne vyriešila zmenou legislatívy tak, že každá obec by bola povinná poskytnúť získané podielové dane na centrá voľného času, ak preukázane poskytujú výchovu pre jej obyvateľov 5- až 15-ročných.
Legislatívnou úpravou ustanovenia povinnosti obce zasielať finančné zdroje do centra voľného času sa zabezpečí účel, na ktorý štát finančné zdroje obci prideľuje. Zasielaním finančných zdrojov centru voľného času na základe čestného prehlásenia zákonného zástupcu dieťaťa sa zabezpečí adresnosť toku týchto financií. Nebudú prideľované na vôli obce, ktoré centrum voľného času chce podporovať, ale bude povinné financovať to, ktoré dieťa reálne navštevuje.
Pani predsedajúca, skončil som. A zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára, Arpáda Érseka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 452), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 71 zo 7. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 422 z 22. marca 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
Súčasne sa hlásim do rozpravy a nechám na vašej ľubovôli, či ako prvý, alebo, ctený kolega Hrnčiar, ako predkladateľ môžete vy byť prvý.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naša novela zákona reaguje na situáciu, ktorá vznikla po nadobudnutí účinnosti novely zákona, ktorá nadobudla teda účinnosť od 1. januára roku 2013.
Pred týmto dátumom, treba otvorene priznať, sa zneužívala situácia, ktorú povoľovala vtedy platná legislatíva, a štát doplácal na centrá voľného času, ktoré zneužívali svoju situáciu. Častokrát sme zaznamenali, že niektoré deti, alebo respektíve centrá voľného času mali dokonca niekoľko desiatok tisíc detí a jedno dieťa mohlo byť financované zo štátneho rozpočtu aj dvakrát. Dozvedeli sme sa aj o takých situáciách, kedy jedno dieťa malo navštevovať až 50 krúžkov, čo reálne ani technicky absolútne nie je možné, ale štát musel takémuto centru voľného času zaplatiť obrovské financie.
Čiže novela zákona sa ukázala ako nutná a nevyhnutná a upravila podmienky financovania spôsobom prideľovania finančných prostriedkov na každé dieťa vo veku od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom na území obce. Následne obec všeobecne záväzným predpisom musí upraviť svoje vlastné financovanie pre jednotlivé centrá voľného času na svojom území.
My už pri prerokovávaní vtedajšej novelizácie zákona sme upozorňovali a teda súhlasili sme s ministrom školstva, že treba urobiť zmenu, treba urobiť novelu zákona, ale upozorňovali sme, že tá novela zákona, ktorú predložilo ministerstvo školstva, nebude dobrá a že na to doplatia centrá voľného času, ale predovšetkým naše deti. Jednoducho sme sa dostali do situácie, ako povedal kolega Bugár, umyli sme dieťa a so špinavou vodou z vaničky sme vyliali aj dieťa. Išli sme z jedného extrému do druhého extrému.
Čiže keď pred rokom 2003, 2013 mohlo byť dieťa v centrách voľného času financované viacnásobne, po novelizácii účinnej od 1. 1. 2013 to isté dieťa nemusí získať financie ani jedenkrát, aj napriek tomu, že vykonáva mimoškolskú aktivitu, pretože všetko závisí od svojvôle primátora, starostu obce, mestského alebo obecného zastupiteľstva.
Praktickým príkladom sú väčšie mestá, v ktorých obyvatelia pracujú. Pracujú tam obyvatelia satelitných obcí, ktoré sú v okolí týchto miest, a taktiež ich maloleté deti navštevujú školy, školské zariadenia a centrá voľného času zriadené na území týchto miest. Finančné zdroje od štátu získavajú obce, v ktorých majú deti trvalý pobyt, a nie mesto. Tieto obce nemajú stanovenú zákonnú povinnosť financovať centrum voľného času, nakoľko toto centrum nie je zriadené na ich území, ale je zriadené v meste. Deti a centrá voľného času sa stávajú závislými na vôli obce, či pridelí finančné zdroje na činnosť pre tieto deti.
V dnešnej zložitej ekonomickej situácii jednoducho nie sú obce ochotné financovať centrá voľného času a radšej tieto zdroje použijú v inej oblasti. Konkrétny príklad, ak len tri deti s trvalým pobytom z územia obce navštevujú centrum voľného času v meste, je vysoký predpoklad, že obec nebude vôbec túto problematiku riešiť, pretože sa jej to neoplatí kvôli trom deťom. Ale dopady sú však na centrá voľného času likvidačné. Konkrétny príklad, v okolí mesta Martin je 41 obcí. Ak len tri deti z obce navštevujú centrum voľného času, je to dokopy 123 detí a pri normatíve 65 eur na dieťa je strata centra voľného času 8 tisíc eur. Vzniká paradoxná situácia, keď centrum buď môže byť dofinancované z mesta, ktoré na tieto deti nedostalo finančné zdroje, ale, samozrejme, ak chceme zachovať činnosť centra, tak to budeme musieť dofinancovať, alebo centrum prepustí, vyhodí na ulicu deti z iných obcí, alebo to budú musieť zaplatiť rodičia, aj napriek tomu, že ich dieťa peniaze dostalo do obce. Zdroje na dieťa štát uvoľnil, len ich zaslal obci s tým, že jej dal možnosť rozhodnúť sa, kde ich použije.
Dôležitým zásahom do legislatívy je úprava zasielania finančných zdrojov centru voľného času na základe čestného prehlásenia zákonného zástupcu dieťaťa. Dnes obec rozhoduje, ktoré centrum voľného času bude podporovať. Nie je dôležitá činnosť centra, spokojnosť s činnosťou, ale závisí to výlučne na vôli poslancov obecného zastupiteľstva. V prípade, ak dáme možnosť zákonnému zástupcovi rozhodnúť sa, ktoré centrum voľného času získa od obce finančné zdroje, otvárame možnosť centrám voľného času správať sa ako subjekt trhovej ekonomiky. Dávame rodičom možnosť, nech sami vyberú svojim deťom krúžok, ktorý budú navštevovať. Teraz je to všetko na svojvôli primátorov, starostov a poslancov mestského zastupiteľstva, aby rozhodovali o tom, ktorý krúžok je pre to-ktoré dieťa dobrý. Rozhoduje sa na základe lobingu, na základe vzťahov, na základe uprednostňovania svojich vlastných centier voľného času. Takto zamestnanci a zriaďovatelia centra voľného času budú svoje aktivity smerovať na maloleté deti a nebudú musieť strácať čas a energiu na lobing a prosby u obcí, aby im uvoľnili finančné zdroje.
V poslednom období sme mohli v médiách zachytiť rôzne články a informácie o aktuálnych problémoch v centrách voľného času. Spomeniem dva články, ktoré vyšli v priebehu takmer jedného týždňa v denníku SME. Jeden má titulok "Čaplovičova zmena": "Obce dali šalianskemu centru voľného času peniaze na 9 zo 700 detí. Centrum voľného času v Šali má 2 286 členov. Do 183 krúžkov chodí 721 detí z 52 obcí. Týchto 721 detí, obce, kde majú tieto deti trvalý pobyt, dostali od štátu finančné prostriedky na to, na mimoškolskú činnosť pre tieto deti. Avšak z týchto 52 obcí sa rozhodlo financovať iba 9 detí zo 721. Väčšina obcí na písomnú žiadosť mesta Šaľa ani len nezareagovala. Ak by všetky obce prispeli na každé svoje dieťa plnou sumou, centrum by získalo zhruba 80 tisíc eur. Už teraz pre chýbajúce financie bude musieť centrum od septembra prepustiť 41 externistov, ktorí viedli 62 krúžkov, ktoré takisto zaniknú."
Ďalší článok má titulok "Problémy bude mať od septembra väčšina centier voľného času". Píše sa tu o Čadci. "V centre máme deti z 20-ch okolitých obcí, kladné stanovisko sme dostali len od dvoch," pripomenula zriaďovateľka centra voľného času. Poslať dieťa na ulicu uprostred roka nie je fér. K 1. marcu boli zrušené centrá voľného času Stropkov, Dolný Kubín, Krásno, padol, bolo zrušené centrum voľného času, najväčšie centrum voľného času, ktoré navštevovalo viac ako 8 tisíc detí v Žiline, Žirafa. A taktiež padol návrh na zrušenie centra voľného času v Detve.
Novela zákona, ktorú dneska predkladáme, nejde proti filozofii súčasne platného zákona, aby bolo, aby bol poriadok vo financovaní centier voľného času, aby sa zafinancoval každému dieťaťu jeden krúžok. Ide len o to, aby vznikla povinnosť obciam peniaze, ktoré dostanú na deti, dať deťom. Nechceme nič iné, len dať deťom to, čo im patrí, a chceme dať možnosť rodičom, nech pre svoje deti vyberú taký krúžok a také centrum voľného času, ktoré považujú pre svoje dieťa za najvhodnejšie, tak, aby zanikli nezodpovedné centrá voľného času, ktoré zneužívajú situáciu, centrá, ktoré neposkytujú kvalifikovanú a odbornú starostlivosť o naše deti, aby prežili tí, ktorí si naozaj zodpovedne plnia svoje povinnosti a zabezpečujú pre deti kvalitnú mimoškolskú činnosť.
Minulý týždeň sme mali búrlivú debatu o drogách, o, viedla sa debata o tom, o díleroch, o tom, ako naše deti a mládež sa stávajú súčasťou takéhoto života a skúšajú veci, ktoré by skúšať nemali. A práve možno, keby sme dali centrám voľného času také podmienky, aby mohli robiť nerušene, aby mohli robiť kvalitne, aby mohli vykonávať odborne mimoškolskú činnosť, možnože by bolo takýchto diskusií o drogových deliktoch a o drogovo závislých ľudí menej.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som presvedčený, že či opozícia, či vláda, v konečnom dôsledku by mala mať, a chcem veriť, že aj väčšina z nás má záujem o to, aby bolo o deti postarané, aby jednoducho neboli na ulici pod vplyvom drog, ale zmysluplne využívali svoj voľný čas. O tom sú centrá voľného času. V tejto chvíli beží diskusia na výbore o tomto probléme. Je to naozaj dlhodobo vážny problém. Ja by som chcel skôr požiadať v tejto chvíli vládnu stranu, aby sme sa mohli posunúť ďalej, o to, aby bola taká veľkorysá a jednoducho posunula tento návrh do druhého čítania, aby sme mohli diskutovať a urýchlene problém centier voľného času a voľnočasových aktivít detí riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nie je nikdy hanba zatiahnuť záchrannú brzdu, ak sa tým pomôže dobrej veci. Tento predložený návrh je takou záchrannou brzdou, ktorá môže napraviť zmeny, ktoré sa postupne stávajú nevratnými, ireverzibilnými. Pretože novela zákona, ktorá zmenila spôsob financovania centier voľného času a mimoškolských aktivít detí, tu bola prijatá prednedávnom a pri rozprave vo výbore, ktorá práve teraz pred pár minútami skončila, štátny tajomník ministerstva školstva povedal, že v septembri sa bude vyhodnocovať. Pán predseda Mamojka, nepochybne erudovaný právnik povedal, že pri hodnotení účinnosti a fungovania zákonov je často potrebný dlhší čas. Už vtedy som ale povedal, že je rozdiel, či hodnotím napríklad účinnosť zákona "trikrát a dosť", pretože tam skutočne z hľadiska vážnej trestnej činnosti potrebujem dlhšie obdobie na vyhodnotenie, či zabral. Ale v tomto prípade sa jednalo o iný zákon, ktorý znamená, a teraz nemá zmysel slovičkáriť, že čo je likvidácia centra voľného času, či je to až vtedy, keď tú budovu zhasnú, zavrú a zavesia na vchod visací zámok, alebo len vtedy, keď už zanikajú krúžky, pretože cevečko nemôže financovať svojich externých či interných pedagógov z príčin nedofinancovania.
Zákon bol predkladaný ako terapia nepochybne existujúceho stavu zneužívania verejných peňazí tými, ktorí s nečestnými úmyslami s nimi nakladali, vyrábali mŕtve duše, vyrábali neexistujúce krúžky, proste v duchu najhorších slovenských tradícií kradli verejné peniaze.
Kde sú tie časy, a som možno skeptický, či aj vtedy to platilo, keď mohol Karol Duchoň spievať: "V dolinách, kde ľudia nezamykajú brány..."?
Dnes aj pomerne zamknuté brány vojenských obranných spravodajstiev sú prekonateľné a národnou neresťou tejto krajiny je kradnutie verejných zdrojov.
Ale terapia nie je v tom, ako sa, žiaľbohu, stalo, že zmením spôsob financovania tak, ako kolega Hrnčiar predniesol, že zo 700 detí dostanú peniaze  deviati. A všetci ostatní zodpovední starostovia, ktorých deti sú to a o ktorých deti ide, tie peniaze nedajú. Toto nie je nijaký partajný zákon, lebo tí, ktorí tak robia, môžu byť akéhokoľvek politického trička, a tie deti, ktoré sú postihnuté, môžu mať rodičov voličov ktorejkoľvek politickej strany.
Stalo sa to, čo sme, aj ja z tohto miesta, pánu ministrovi Čaplovičovi, pri všetkej úcte prorokovali, že sa to stane. Pretože ak vidíme realitu, že z 50-ch či 40-ch obcí odpovedia na výzvu, aby za svoje deti zaplatili to, čo sa patrí, vôbec odpovedia len dve, tak je to jasná správa, že sa naplnilo to, čo sme, žiaľ, tušili, že tieto peniaze sú len bočným kanálom financovania v duchu želaní ZMOS-u, ktoré s tými peniazmi nakladá, ako uzná za vhodné.
I vtedy, tušiac tento koniec, a necítim sa ako veľký prorok, že som ho tušil, ale naplnil sa stopercentne, sme hovorili o potrebe účelového viazania tých peňazí. Pretože samozrejme niektoré dieťa nechce chodiť do centra voľného času. Samozrejme, že peniaze, ktoré naňho sú pridelené, nech sa pokojne vrátia do rozpočtu štátu, ministerstva a nech ich ono na tisíc iných miestach rozumne využije. Ale ak sa tie peniaze pošlú ZMOS-u a on ich cynicky a chladne za deti zo svojich obcí, v zastúpení svojich starostov, nepošle, tak to bolo od samého počiatku len kofinancovanie k väčšej sláve tých starostov, ktorí tak robia. Oni samozrejme, presne ako sme prorokovali, možno opravia chodníky, možno urobia novú strechu na dome smútku a možno, že im dokonca občania zatlieskajú. Ale nezatlieskajú im tie deti, ktoré prišli o svoj krúžok, keďže na ne tam neposlali peniaze.
Dnes ráno v úplnej inej rozprave o Najvyššom kontrolnom úrade tu zaznelo, ako sa dá rôzny meter aplikovať na tú istú činnosť centra voľného času Spektrum a Žirafa v Žiline.
V podstate je problémom to, že pán štátny tajomník nám teraz povedal, že všetky deti sú si teraz rovné. Hej, veľmi často sú si rovné v tom, že nedostanú na svoju činnosť nič. V tom sú si rovné všetky tie deti z tých sedemsto, okrem deviatich, ktorých slušní starostovia tie peniaze na nich poslali. A znova hovorím, ani pod drobnohľadom nevidím, že toto je politikum v tom zmysle, že vopred tuším, že tie postihnuté deti sú deti pravičiarskych rodičov a že tí starostovia, ktorí to robia, sú všetci ľavičiari. Nie, každý starosta chce mať opravené chodníky a cíti ako vyšší princíp, že on to pre tých svojich občanov urobí a oni mu oprávnene zatlieskajú, lebo nie všetci sa spýtajú, kde vzal tie peniaze a komu chýbajú.
Hovoril som o tom, že ak sme chceli riešiť problém zneužívania verejných peňazí, o ktorom niet pochyby, že existovalo a existuje na každom rohu na Slovensku, tak sme to mali robiť postihmi, postihmi tých, čo tak robia. Už vtedy som uviedol, že sa v tejto krajine roky rokúce kradnú vratky DPH, ale nikoho nenapadlo zrušiť ich ako liečbu tohto stavu. A znova opakujem príklad, ktorý som použil vo výbore. Veľmi často v našich pomeroch je kuchynský nôž nástrojom závažných trestných činov, ale nikoho nenapadlo zakázať kuchynské nože ako produkt, hoci počty mŕtvych, ktoré sú na ich konte, sú iste dosť vysoké.
To znamená, i v tomto prípade, že sme chceli zabrániť podvodom a urobili sme vlastne cestu k iným podvodom. Lebo pre mňa, ešte raz, ak dieťa, ktoré dochádza do vedľajšieho mestečka, nedostane na svoj gitarový či flautový kurz peniaze od svojho starostu, tak je to proste na tom dieťati krádež. A ak povedal pán štátny tajomník, že v septembri to vyhodnotíme a uvidíme, to je síce výborné, ale problém je, že tie desiatky prepustených pedagógov, externých či interných, majú doma rodiny, majú doma deti, a tie celkom oprávnene čakajú, že otec či mama donesú plat. Ak my ale teraz vlastne nedáme tým deťom tie peniaze, lebo sme to posunuli na zodpovednosť iných, tak tomu učiteľovi nemôžem povedať, alebo tomu expertovi vo folklórnom krúžku alebo v športovom krúžku, nemôžem povedať: vieš čo, nejak sa pretlč, šesť mesiacov choď na pašu a my to potom v septembri vyhodnotíme a uvidíme, či ti nasypeme obroku. No takto sa s ľuďmi pracovať nedá. A samozrejme, že ak si tí ľudia začnú hľadať iné zamestnania a iné zdroje, je veľmi nepravdepodobné, že sa nám podarí v septembri, keď to vyhodnotíme a keď sa to povedzme bude novelizovať, že bude platiť to, čo spieva Karel Gott: "spátky si dám tenhle film". Nedá sa ten film veľmi často dať "spátky", lebo tí ľudia už tam nebudú.
A musím povedať, že ja nie som z tých, ktorý bude hovoriť, že každé z tých detí skončí v závislosti na drogy. Ja si myslím, že deti, ktoré chodia do cevečiek, do folklórnych súborov, či hrať futbal, či cvičiť na flautu, nie sú tie najohrozenejšie deti. A tie zrejme sú rodičmi starostlivo vedené tak, aby z nich niečo bolo i v rámci vzťahu k cevečku, ale napriek tomu je to jednoducho poškodenie tých detí. A hlavne v zmysle platného zákona sa tvárime, že tie deti sú si rovnocenné a všetky to dostali, ale v realite to tak nie je. A je pštrosia politika, ak sa tvárime, že to tak proste nie  je, či už je zlikvidovaných zatiaľ päť cevečiek, ktoré sú zlikvidované do tla, teda, že sú zamknuté a vôbec tam nikto už nechodí, alebo je zlikvidovaných len niekoľko desiatok krúžkov.
Tak teraz bola debata o tom, že koľko je ozaj zlikvidovaných? Zlikvidované je každé cevečko pre konkrétne dieťa, ktoré tam chodilo na to, čo zaniklo. Preňho to znamená likvidáciu celého cevečka, lebo ak dieťa chodilo na gymnastiku, alebo ak chodilo na tú flautu a my, keďže sme nedostali peniaze, my sme prepustili toho učiteľa flauty a trénera gymnastiky, tak v tej chvíli preňho spadol svet. Je mu jedno, že ešte funguje formovanie z hliny alebo folklórne tance, lebo ono nechcelo chodiť na folklórne tance. My sme jemu jeho krúžok zrušili a tým preňho to cevečko zaniklo.
Musím povedať, že, ešte raz, toto nie je predsa žiadna politika. Tie tisíce detí, ktoré využívali služby cevečiek, predsa nemáme kategorizované podľa politickej príslušnosti a preferencií ich rodičov. Jedná sa o pochybenie, o ktorom musím povedať, že sme pána ministra v dobrom varovali. Ja, a ako ste si mohli všimnúť, nemám s ním nijako predpätý vzťah, máme vzťah akceptujúcich sa partnerov, ale varovali sme ho. Stalo sa to a je to tu.
Kolegovia - predkladatelia tohto pozmeňovacieho návrhu robia krok, ktorým sa zaťahuje záchranná brzda a zabraňuje sa ďalším a ďalším zánikom, ktoré by nastali, ak by sa takáto novela neprijala. A ak by sme potom čakali a počítali už len hroby tých jednotlivých kurzov a tých jednotlivých aktivít, tak by už, ako som povedal, neexistovala cesta späť. Teda z tejto rybacej polievky by sme už živého a veselo skáčuceho kapra nikdy neurobili.
Preto ako spravodajca oceňujem snahu mojich kolegov a necítim k nim nijakú žiarlivosť, naopak, pretože je v prospech tých detí, ktorým spod zadku vytrhávame stoličku s gitarou,je jednoducho nepolitická. Nemá žiadne farby. A myslím si, že nie je hanbou urobiť krok nazad, urobiť operatívne riešenie problému, a potom v lepšej situácii vyhodnotiť, čo to prinieslo a čo to neprinieslo. Lebo ak tento krok odmietnete, milí vládnuci priatelia, je vás tu málo, ale aj vy ôsmi môžete povedať svojim kolegom, že keď to podporíme, tak tým urobíme krok pomáhajúci mnohým deťom. A ak to neurobíme, tak vedome mnohým deťom škodíme.
Ďakujem za pozornosť.