19. schôdza

S reakciou pán poslanec Osuský.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí vystúpili.
Kolega Bagačka, ja znova potvrdzujem, že uznávam námietky o nabaľujúcich sa starostoch. Ale znova, riešenie nie je v tom, že to urobím z hlavy na nohu. Bolo treba treba. Vy ste iste o nich vedeli, ja vám síce nepodsúvam, že ste mali ísť na prokuratúru to oznamovať, ale prosím, všetci, ktorí to hovoria a majú pravdu, a ja vám verím, že máte pravdu, to pozorovali a "vedelo sa to", ale akosi sa nič nedialo, hoci to by bola cesta zodpovedných. A samozrejme môžme teraz hovoriť i o jedálňach, i o školských kluboch, ale momentálne ide o prežitie týmto aktivitám. Preto, s dovolením, kolegovia podávajú tento návrh. Ak nabudúce pôjde o hlavu materských školám, podám aj ja sám ako vicestarosta mestskej časti, ktorý má materské školy na starosti, akýkoľvek návrh.
A znova, iste uznáte, že kradnúť sa nemá, a tí starostovia konali nečestne. Ale tí, ktorí dnes tie peniaze dostávajú a nedajú, konajú rovnako nečestne, len to prisvojovanie si príslušných peňazí sa deje teraz plošne, zdanlivo spravodlivo. Ale potrestané ešte viac ako predtým sú tie deti. A v tom je problém, prečo je dobré takýto návrh prijať.
A sľubujem vám čestne, že keby ste ho pán Bagačka predložili vy s pani poslankyňou Obrimčákovou, môj hlas máte 100-percentne istý. Pretože ja nie som z tých, ktorý hlasuje proti návrhom SMER-u z princípu. Mám niekedy pocit, že proti mojim návrhom by sa u vás hlasovalo z princípu, ale ja tento postoj nemám. A už vtedy, keď sme tu mali minule diskusiu o 90-ch dňoch a hlásení, som povedal v prvom čítaní pánu ministrovi, nech si ten zákon zoberie a nech ho dá urobiť niekomu z vás. On mi vtedy sľúbil, že nemá problém, že to je v poriadku, že vy za to zahlasujete. Samozrejme, že ste za to nezahlasovali. A samozrejme že si to nevzal, ale robil to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.
Spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme v prerušenej rozprave o Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012, ktorú máme ako tlač 444.
Pán predseda pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajca je už na svojom mieste. A teraz odovzdávam slovo poslancovi Štefanovi Kuffovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil ústne.
Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, máte slovo. Potom si to vyrozprávate s pánom poslancom Hrnčiarom.
Po vystúpení pána poslanca Kuffu hlási sa do rozpravy spravodajca. Nech sa páči, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, pán profesor, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov. V úvode chcem vám, pán predseda, pogratulovať. Tak vy ste už druhýkrát tým predsedom zvoleným. A ono to je nielen mať ako tú funkciu, ale to je aj niesť zodpovednosť.
Vysielanie, alebo to, čo sa vysiela, či v rozhlase alebo v televízii, alebo v médiách vo všeobecnosti, má dopad na verejnú mienku a tak isto na formovanie človeka, a nielen človeka mladého, samozrejme, na mladých ľudí má médium oveľa väčší vplyv ako na dospelého človeka. Ale však vám to nemusím rozprávať, lebo vy ste profesorom divadla a divadelný a masmediálny teoretik, hej, takže vy to viete veľmi dobre, tieto veci, tak to nemusím. A to médium rovnako môže pozitívne, veľmi pozitívne vplývať na spoločnosť a rovnako aj negatívne. Podľa toho, čo predkladáme divákovi alebo poslucháčovi.
V predloženej správe, ktorú ste predložili, uvedomil som si jednu vec. Keď tie médiá, ktoré vysielajú, len teda oslovujú toho poslucháča alebo toho občana alebo človeka slovom, teda rozhlas, a televíziu, keď som si to tak porovnal, tak oveľa menej porušení je pri tých rozhlasových vysielaniach. Dobre je to, tak? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Zhruba na 40-ch stranách je rozpracované, porušenia. Samozrejme aj tie podnety u televízií, či už súkromných alebo verejnoprávnych, sú tam opodstatnené a neopodstatnené. Za niektoré boli uložené sankcie, za niektoré boli napomenutia, upozornenia porušenia zákona a podobne.
Čo sa týka sankcií, kolega Dodo Hlina tu spomenul nejakých 1 000 eur pokuta, tak ja som tam videl aj 10 000-, 3 000-, 5 000-eurové pokuty pri vysiela..., pri tých televíznych vysielaniach. Ja si myslím, že nie sú to malé pokuty, že tá pokuta je dosť vysoká. Ale zas na druhej strane som si položil otázku, že ako je to možné, že cez to všetko, že sú sankcionovaní títo vysielatelia, a cez to všetko ďalej porušujú akoby, poviem to takto, aj veselo tento zákon, že šmahom ruky, ľavou rukou zaplatia tú pokutu. No tu, tu si dávam asi prvýkrát takúto otázku, že či je to teda primerané. A zdá sa, že sa im to viac ako oplatí, hej, robiť reklamu, či už na ten alkohol, ako to kolega ako spomínal, že cez rozprávku beží reklama na alkohol. Ste to spomínali, však aj v správe je to uvedené, že v podstate behom nejakého vysielania teda filmu, hej, tá súkromná televízia môže až dvanásť minút vysielať tú reklamu. Dokonca to môže byť o osem minút predĺžené na tých 20 minút, pokiaľ má nejaké upozornenia na svoj ďalší program.
Kolegyňa Žitňanská tu spomínala Televíziu JOJ, ktorá v rámci rozprávky, tiež keď na tú Súdnu sieň ako upozorňovala. Nebudem to ani opakovať, lebo to bolo tak perverzné, a teraz keď tie deti tam sedia pri tom televízore a to sledujú.
Pán profesor, vy viete veľmi dobre, že predsa len človek, keď vníma aj vizuálne, aj sluchovo, tak oveľa väčšia tá pamäťová stopa zostáva v tom jedincovi, v každom z nás, ako keď len možno veci vidím a nepočujem, alebo naopak, len veci počujem a nevidím. Takže ten televízor naozaj má veľký vplyv.
Ja si dovolím to takto povedať, že za tých posledných 20 rokov, však nebudem tu obviňovať nikoho, lebo všetci sme zodpovední v tejto krajine za to, však samozrejme aj my, rodičia. Ale koľkokrát my, rodičia, chceme dobre a naozaj sa snažíme a usilujeme sa vychovávať tie deti, aj ich napomíname a povzbudzujeme ich k tomu dobru, ale veľakrát naozaj práve sú to médiá, ktoré, ktoré deformujú ako tú našu mládež, a my veľakrát v domnení, že deti pozerajú rozprávku, a medzitým odvysielajú tam tie reklamy nevhodné. Áno, už nehovoriac o tom, že v susednej Českej televízii, kde odvysielali, to mi kolegovia, ma na to upozornili, že dajú rozprávku O dvoch princoch a narážky na homosexualitu. Myslím si, že to je totálne nevhodné a deformovať a vlastne takto to vnucovať už deťom, čosi také, upozorňovať na to. Veľakrát tie deti nemajú toto poznanie, ani sa nad tým nezamýšľajú.
Reklama na alkohol, hej, tá je aj v skrytej forme, či už aj na bilbordoch, a to samozrejme aj v televízii a kdekoľvek, je to veľký biznis. Však určite ten alkohol, no, aj naša krajina má s tým problém. Tí, ktorí máte v rodine, možno aj v širšom kontexte, človeka, ktorý je závislý na alkohole, tak viete, aký to je problém, aký to je kríž v tejto rodine. Veľakrát práve alkohol je príčinou rozpadu mnohých rodín. Alkohol ako taký, aby ste ma zas nepochopili, ja sa nevyjadrím o ňom, že je zlý alebo čosi také. Myslím si, že v primeranom množstve je naozaj, tak, ako sa aj hovorí, že na zdravie, ale aby nemal ten moc nad tebou, ten alkohol. Ak prevažuje tá moc alkoholu nad tvojím ja, tak už potom je to veľmi zlé, je to chorobné.
Kolega tu tiež spomínal, no, hej, veľakrát ja tak, ma to len tak asociatívne zas tiež napadla taká situácia, že v podstate koľkokrát cielene klameme diváka a manipulujeme ním. To je skutočne veľmi zlá situácia. Za dvadsať rokov kam sa posunula táto spoločnosť. Za dvadsať rokov, myslím si, že médiá ako také mali veľký vplyv aj naozaj na možno dnešnú mladú generáciu dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Naozaj to zanechalo, tridsiatnikov, zanechalo to stopu viditeľnú. Žiaľ, musím povedať, že v mnohých prípadoch a vo veľmi veľa prípadoch práve tú negatívnu. Myslím si, že to nie je naším cieľom.
Potom sa dotknem verejnoprávnej televízie aj rozhlasu. Verejnoprávne médium je to, ktoré má vychovávať, vzdelávať, formovať človeka, hej, či už mladého alebo aj dospelého. Ja rád by som si tiež pozrel mnohé filmy, určite sú aj však staré filmy, keď by sme oprášili, ja poviem, het, z tej sovietskej doby. Ony mali pointu, mali myšlienku, dobro víťazilo nad zlom. Dneska to je taký guláš v tom televízore, tí mladí ľudia naozaj tie vzory správania nemajú. My sme mali tých hrdinov. Aj filmových, aj sme ich aj kopírovali a v tom dobra slova zmysle. A naozaj bolo, stále to bolo tak, že dobro víťazilo nad tým zlom. Dneska je plno perverzností, násilia a naozaj zvrátenosti toľkej, že ten divák je naozaj úplne dezorientovaný.
Potom to verejnoprávne médium, hej, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia má byť dostupná pre každého občana. To len tak málinko sa tak dotknem tej veci, tých koncesionárskych poplatkov. Na druhej strane si myslím, že nemali by byť zavádzané alebo platené tie koncesionárne, koncesionárske poplatky, pretože každý je povinný platiť dane. A cez tieto dane myslím si, že štát by mal zniesť to v rámci štátneho rozpočtu. A možno aj ten rozdiel, ktorý sa dopláca cez tie koncesionárske poplatky, tak aby to bolo vyrovnané. Potom sú situácie aj v rámci Slovenska, kde nie je dostupný Slovenský rozhlas, paradoxne, aj Slovenská televízia. A potom sú domácnosti také, ktoré nemajú televízor, a cez to všetko sú povinné platiť tie koncesionárske poplatky.
Bol som prekvapený aj v tej správe, však to je uvedené, aj, pán predseda, ste to spomínali, tak nejak tú hierarchiu najpočúvanejších rozhlasov. Rádio Expres patrí medzi najpočúvanejšie. Ja sa priznám, že viac počúvam na prvom mieste tak Rádio Lumen, kde není v tom rebríčku, kdesi asi je úplne mimo, hej. Potom je ten Slovenský rozhlas a v treťom poradí je Rádio Expres, lebo veľmi doceňujem to, hlavne keď som šofér, mám zapnuté to rádio, tak počúvam to spravodajstvo, čo sa deje na našich cestách, a to je pre mňa také pozitívne. Viem, že je tam moderná hudba a pre mladých ľudí je to príťažlivé, zrejme asi aj to hovorené slovo, ktoré do toho vstupuje, tak to Rádio Expres zrejme je nejak takto aj príťažlivé.
V nejakých tých sankciách, čo som si tak všimol a si pamätám, bolo tam nejakých šesť sťažností, už som to tak neanalyzoval, koľko bolo z toho opodstatnených, koľko neopodstatnených. Ale celkovo ako rozhlas ako taký tak je menej, by som povedal, aj sankcionovaný, aj myslím si, že v tých medziach a v tých mantineloch sa ako drží. My keď sme boli mládežníci a deti, veľmi radi sme počúvali rozhlasové hry. No boli veľmi pekné. Ale aj filmy, aj rozprávky. Naozaj to formovalo mladú dušu, mladého človeka, aj nás ako deti. Dneska skôr by som deťom odporúčal menej toho televízoru, podľa možností aj vypnúť celkom. Vypni telku a zober si loptu, hej, a vybehni si vonku na vychádzku, na bicykel, viac tej skutočnej aktivity. Mladí ľudia dneska prežívajú ten imaginárny svet. Do prírody nejdú, ale majú to sprostredkované cez televízor, cez internet. Potom samozrejme súvisia s tým aj zdravotné problémy, obezita, rôzne ďalšie veci a neduhy, ktoré tuná sú.
Tiež upozornili ma občania na to, že zrejme naozaj sa treba nad tým zamyslieť, pán predseda, že čo vysielajú tie aj súkromné televízne vysielania, televízie, hlavne tie. Keď 17-ročné deti, lebo to sú deti alebo mladí ľudia, adolescent napíše, rozhodne sa napísať v podstate de facto takú sťažnosť, kde sa sťažuje na vysielanie, a už jeho sa to dotýka a ho to uráža, čo sa vysiela v tej televízii. Ja som tak, trošku som to tak aj analyzoval, tak aj tie sankcie v niektorých veciach, pri niektorých tých, hej, samozrejme, človek môže mať rôzny pohľad, hej, tie sankcie sú, niektoré sú opodstatnené, iné nie sú. Takže naozaj sa nad tým zamyslieť, keď už aj mladí, mladí ľudia sú tí, ktorým, ktorým v podstate vadí to, čo sa, čo sa vysiela.
Rada uložila 42 sankcií, takto je to z tej vašej správy. Neviem teraz, že či je to primerané, alebo je to neprimerané. Mne sa zdá, že tej perverznosti a takej nedôstojnosti a neprimeranosti, hlavne zvlášť v tých televíziách, je oveľa viac možno, ako tých sankcií naozaj tuná je.
Nedá mi, aby som nespomenul možno jednu vec, tak v závere a možno tak aj skončím. V podstate som nemal možnosť, už som nejak to nestihol k tej rodovej správe. Málinko, pani podpredsedníčka, zdanlivo akoby som odbočil, ale však súvisí to aj s touto témou, aj s tou rodovou rovnosťou. Žena nemôže byť tá, ktorá je predostieraná touto spoločnosťou a v súčasnej dobe na konzum. To je akoby niečo, čo sa dá skonzumovať, dá sa konzumovať. A to je čosi, čo veľmi negatívne vnímam, či už cez reklamy, časopisy, rozhlas a televíziu. Je to naozaj veľmi, veľmi zlé. A keď chceme hovoriť o rodovej rovnosti, prosím, ja nemám problém s tým, ako hovoriť o rodovej rovnosti. Ale čo je rodová rovnosť? To jest byť rovnakí, muž a žena, čo sa týka dôstojnosti. Čo do dôstojnosti máme byť rovnakí, ale netreba sa báť hovoriť, pán predseda, aj o rozdielnosti, pretože tá rozdielnosť práve je podstatná, je veľmi dôležitá. Ženy sú iné a vždycky budú iné. A mňa práve na ženách priťahuje ich ženskosť, ten ženský prvok, nie mužský prvok. Také, tie, ktoré sú mužatky, tak to človek reaguje proste nejak tak ináč, normálne zdravý ako muž. Rovnako zoženštený muž, ktorý je, tak tiež není príťažlivý, dovoľujem si povedať, na, žene. A ženy majú očakávania tie teda, že práve tá mužnosť, hej, alebo taký dobrý chlap, keď je, tak to je to príťažlivé a to je v tom správaní.
Rovnako aj tie filmy, ktoré predostierame, hej, aj tejto spoločnosti. Pán minister hovorí o idiotizácii spoločnosti. Tak to je ten najťažší stupeň retardácie, hej. Debil, imbecil a idiot, tak to je ten tretí stupeň. No tak, ak smerujeme k tomu už tretiemu stupňu, tie dva stupne, keď sme teda prekonali, tak kde je táto spoločnosť? Tak to musí byť naozaj veľmi vážny fenomén a treba sa nad tým zamyslieť. A ja som presvedčený, že sú nádherné filmy, veľakrát možno aj s takou naivnou pointou, aj vymyslené, nádherne sú spracované romány, nebojme sa to predkladať.
Pán predseda, určite aj vy máte nejaký ten dosah na to vysielanie, aj v rámci toho predsedovania, aby ste neriešili len sťažnosti a možno samé podnety, ale aby ste boli výbor podnetný aj v tom, že čo vysielať, čo predostierať naozaj týmto občanom.
Tak je len toľko. Ďakujem za pozornosť a želám vám aj vo vašej práci, aj v tom druhom predsedníctve, aby ste to nejak tak prežili, ale hlavne, aby ste boli prínosom pre túto krajinu, aj pre všetkých občanov.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Fecko, Droba a pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa venoval iba tej časti, kde si spomínal verejnoprávne médiá, a apeloval by som na predkladateľa, že, či sa nám to páči alebo nepáči, verejnoprávne médiá formujú právne vedomie našich občanov, našich ľudí. A pokiaľ sa to nastaví trošku ináč, ako by tá verejnosť, by sme si teda predstavovali, tak môže dochádzať aj k celkovým rodinným tragédiám a sebevraždám.
Preto by som chcel apelovať na predkladateľa, aby v plnej vážnosti ten názov "verejnoprávne médium", keď sme už takto to pomenovali, aby sme ho plnou vážnosťou takto brali. A aby sa nezopakovalo napríklad z minulých rokov, keď verejnoprávne médiá uverejňovali reklamy na nebankové subjekty BMG a Horizont Slovakia a tristotisíc ľudí sa dostalo do životných tragédií iba kvôli tomu, že verilo štátu, že verejnoprávne médium bude vysielať programy a iniciovať reklamy, ktoré nebudú ničiť nášho občana. Žiaľ, nestalo sa.
Takže bol by som veľmi rád, keby sa s plnou vážnosťou k verejnoprávnym médiám pristupovalo aj čo sa týka vysielacích programov.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Droba.
Nech sa páči.

Vážený pán kolega Kuffa, Štefan, prepáč mi tieto slová, ale vyslovene si trýznil moje uši a asi aj uši iných kolegov. Ak máš pocit a potrebu, že sa potrebuješ vyrozprávať na tému demoralizácie médií, tak toto nie je správne fórum. Napíš blog, choď do rozhovoru na Rádio Lumen alebo urob niečo podobné. Úplne si si pomýlil tribúnu a pódium.
Pán predseda Mistrík je predsedom Rady pre vysielanie a retransmisiu. Nemá absolútne žiadny dosah na obsah médií. Takže možno niekedy dvakrát merať a raz rezať a ušetriť niektoré slová, ktoré tu nie sú potrebné.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Z toho povedaného, ale aj celkovo tu je taká atmosféra takého odovzdania sa, čo ja cítim, a rezignácie. A posilňovaná aj trebárs vystúpením predsedu výboru pre kultúru a médiá, ktorý si tak posteskol, že vlastne jak tie reklamy idú nahlas.
A to je vlastne tou vizitkou toho, že kde žijeme. Lebo predseda výboru by mal mať tú moc, tú autoritu, že ak raz platí zákon, že reklamy majú ísť rovnako hlasno ako vysielanie, tak nemôže sa on sťažovať, že prečo idú nahlas. To je presne to uplatňovanie tej moci, keď je dôležitá. A mali by sme ju uplatniť na to, aby sme vyžadovali dodržiavanie zákonov. A keď už to nevie predseda výboru, tak potom sa niekedy nečudujme, že nám to všetko utečie. A potom je aj na mieste to, čo sa možno niekomu zdalo ako nie celkom vhodné, že potom niekedy to človeka núti skonštatovať, že niekedy jedinou schopnosťou predsedu je zorganizovať len niečo súkromné. Ale tá zodpovednosť je radovo väčšia a tu sa jej nedá vyhnúť.
Tak jak predseda pán Mistrík má obrovskú zodpovednosť, tak má predseda výboru svoju zodpovednosť, má minister, minister kultúry má svoju zodpovednosť. Majú zodpovednosť za to, že idiotizácia tejto spoločnosti prudko napreduje a nestaviame hrádze. Už ani, dokonca mám pocit, že už ani nechceme a že rezignujeme, lebo to z toho tiež vyplynulo, z toho vystúpenia.
A myslím si, že to není úplne stratené. Takže berte to ako, ako malú provokáciu na to, aby pán predseda výboru napríklad, alebo pán predseda Rady pre retransmisiu a vysielanie, ukázal, čo je v nich. A možno na konci budeme prekvapení, že čo všetko dokážu.
Ďakujem.