19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som nadviazala na to, čo hovoril pán poslanec Osuský. Naozaj my sme teraz obviňovaní z toho, viacerí opoziční poslanci, že klameme, keď hovoríme, že prichádza k likvidácii centier voľného času. Ale pán Osuský to presne pomenoval, likvidácia neznamená, že už posledný zhasol, ale likvidácia znamená, že tie centrá museli zrušiť množstvo krúžkov, museli desiatkam až stovkám detí povedať, žiaľ, už k nám nemôžete chodiť, lebo z vašej obce nám nechodia peniaze. Čiže hoci to nazývate racionalizácia, alebo ja neviem jak, páni poslanci zo SMER-u, je to de facto likvidácia.
A nakoniec mám pocit, že tá optika, o ktorej tu tak často aj hovoríme zo strany ministerstva školstva, že vlastne, kto je v centre záujmu toho celého, že pán štátny tajomník dnes okrem toho, že hovoril, že táto nová legislatíva priniesla pokrok, tak aj priznal, že dnes už konečne majú všetky obce právo byť financované z týchto peňazí, kde opäť si myslím, že je to úplne pomýlené, pretože keď má byť niekto alebo niečo financované, sú to deti a nie obce.
A k tomu ešte, pán poslanec, vy ste to spomenuli, že dnes aj štátny tajomník, aj viacerí poslanci za stranu SMER hovorili, že konečne sú si deti rovnoprávne a rovné, že majú nárok. No pokiaľ ja viem, akékoľvek dieťa v minulosti chcelo chodiť do centra voľného času, keď sa prihlásilo, tak tam mohlo chodiť, pokiaľ mali voľnú kapacitu. Dnes, keď dieťa chce chodiť, tak, žiaľ, nemôže, lebo centrum voľného času buď už je zlikvidované, alebo jeho obec nepošle tie financie s ním, takže dieťa, žiaľ, nemôže navštevovať centrum voľného času.
A k tomu vyhodnoteniu v septembri. Ja sa obávam, že už pomaly nebude čo vyhodnocovať, pretože dovtedy zanikne veľká časť, ak nie väčšina centier voľného času.
Ďakujem.

Pán poslanec Osuský, chcem sa vám poďakovať naozaj za váš vysoko odborný a erudovaný príspevok. Naozaj tento zákon nie je ideologický a nie je politický. Ak by to tak malo byť, tak ja sám by som dokázal túto situáciu politicky zneužiť a v meste Martin vyhodiť deti z okolitých obcí na ulicu. My sme to neurobili, dokonca sme schválili aj mimoriadnu dotáciu pre Centrum voľného času Vrútky, 10 000 eur, 5 000 eur pre Turčiansku Štiavničku, centrum voľného času, a nedovolili sme si zneužiť túto situáciu, pretože ide predovšetkým o naše deti.
Ja súhlasím, že je neskoro vyhodnocovať túto problematiku v septembri. V septembri začína nový školský rok a mali by mať centrá voľného času jasno, či budú môcť fungovať, alebo nie. V septembri je určite neskoro.
Ak je problém, že tento zákon podávame my, túto novelu zákona, tak kolegovia zo SMER-u urobte to, čo ste urobili pri tom zákone, čo sme podávali o prilbách, nezahlasovali ste zaň, a teraz z dielne ministerstva vnútra ide do Národnej rady, ako sme sa dočítali z médií, presne taký istý zákon, ktorý sa schváli. My zaň s radosťou zahlasujeme, pretože to nevnímame politicky, ale vnímame to zdravým rozumom a myslíme si, že prilby na hlavách lyžiarov, detí by mali byť. Čiže ak je problém, že to predkladáme my, tak keď to neschválite a predložíte takúto istú novelu zákona, tak my za ňu s radosťou zahlasujeme, pretože to nebudeme vnímať politicky, ale budeme to vnímať so zdravým rozumom, že to je v prospech našich detí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Teda, pán kolega, samozrejme názor váš beriem, len znova upozorňujem, čo som už viackrát hovoril, že my sa, alebo hovoríme len čiste o centrách voľného času a nehovoríme o probléme ako komplexnom balíku, v ktorom sa nenachádzajú len centrá voľného času, ale aj materské školy, školské družiny, školské jedálne a podobne.
Tak, ako teraz hovoríte o kradnutí verejných financií a že starosta alebo primátor, je to na jeho svojvôli, tak takisto na druhej strane, keď to zoberiete z druhej strany, mali sme kolegov predtým, ktorí takisto svojvoľne, by som povedal, ešte naháňali deti do svojich krúžkov v rámci obce a mali ich tam potom tisíce, pretože bolo to výhodné pre toho starostu alebo primátora. Samozrejme, časť financií dal centrám voľného času, ktoré boli spokojné, lebo dostali viacej, a časť použil v rámci svojej obce a mesta. Vôbec by som im to nezávidel, pokiaľ by to bolo z nejakých financií, ktoré idú navyše. Ale to bolo z jedného balíka a na základe možno sto obcí alebo primátorov alebo starostov, ktorí si takto nabaľovali deti a robili si dobre, samozrejme, a teraz majú problém, trpelo množstvo ďalších, možno stovky materských škôl a centier voľného času, ktoré nerobili tento biznis, a kde sa im z roka na rok finančné prostriedky na jedného žiaka znižovali. A pokiaľ by sme to boli nechali tak, tak možná aj ja by som si bol povedal, tak sa prispôsobím a celú Rimavskú dolinu zoberiem do centra voľného času, a o rok, o dva budeme zatvárať škôlky.
Preto len chcem povedať, nie v zlom, že, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí vystúpili.
Kolega Bagačka, ja znova potvrdzujem, že uznávam námietky o nabaľujúcich sa starostoch. Ale znova, riešenie nie je v tom, že to urobím z hlavy na nohu. Bolo treba treba. Vy ste iste o nich vedeli, ja vám síce nepodsúvam, že ste mali ísť na prokuratúru to oznamovať, ale prosím, všetci, ktorí to hovoria a majú pravdu, a ja vám verím, že máte pravdu, to pozorovali a "vedelo sa to", ale akosi sa nič nedialo, hoci to by bola cesta zodpovedných. A samozrejme môžme teraz hovoriť i o jedálňach, i o školských kluboch, ale momentálne ide o prežitie týmto aktivitám. Preto, s dovolením, kolegovia podávajú tento návrh. Ak nabudúce pôjde o hlavu materských školám, podám aj ja sám ako vicestarosta mestskej časti, ktorý má materské školy na starosti, akýkoľvek návrh.
A znova, iste uznáte, že kradnúť sa nemá, a tí starostovia konali nečestne. Ale tí, ktorí dnes tie peniaze dostávajú a nedajú, konajú rovnako nečestne, len to prisvojovanie si príslušných peňazí sa deje teraz plošne, zdanlivo spravodlivo. Ale potrestané ešte viac ako predtým sú tie deti. A v tom je problém, prečo je dobré takýto návrh prijať.
A sľubujem vám čestne, že keby ste ho pán Bagačka predložili vy s pani poslankyňou Obrimčákovou, môj hlas máte 100-percentne istý. Pretože ja nie som z tých, ktorý hlasuje proti návrhom SMER-u z princípu. Mám niekedy pocit, že proti mojim návrhom by sa u vás hlasovalo z princípu, ale ja tento postoj nemám. A už vtedy, keď sme tu mali minule diskusiu o 90-ch dňoch a hlásení, som povedal v prvom čítaní pánu ministrovi, nech si ten zákon zoberie a nech ho dá urobiť niekomu z vás. On mi vtedy sľúbil, že nemá problém, že to je v poriadku, že vy za to zahlasujete. Samozrejme, že ste za to nezahlasovali. A samozrejme že si to nevzal, ale robil to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, pán profesor, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov. V úvode chcem vám, pán predseda, pogratulovať. Tak vy ste už druhýkrát tým predsedom zvoleným. A ono to je nielen mať ako tú funkciu, ale to je aj niesť zodpovednosť.
Vysielanie, alebo to, čo sa vysiela, či v rozhlase alebo v televízii, alebo v médiách vo všeobecnosti, má dopad na verejnú mienku a tak isto na formovanie človeka, a nielen človeka mladého, samozrejme, na mladých ľudí má médium oveľa väčší vplyv ako na dospelého človeka. Ale však vám to nemusím rozprávať, lebo vy ste profesorom divadla a divadelný a masmediálny teoretik, hej, takže vy to viete veľmi dobre, tieto veci, tak to nemusím. A to médium rovnako môže pozitívne, veľmi pozitívne vplývať na spoločnosť a rovnako aj negatívne. Podľa toho, čo predkladáme divákovi alebo poslucháčovi.
V predloženej správe, ktorú ste predložili, uvedomil som si jednu vec. Keď tie médiá, ktoré vysielajú, len teda oslovujú toho poslucháča alebo toho občana alebo človeka slovom, teda rozhlas, a televíziu, keď som si to tak porovnal, tak oveľa menej porušení je pri tých rozhlasových vysielaniach. Dobre je to, tak? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Zhruba na 40-ch stranách je rozpracované, porušenia. Samozrejme aj tie podnety u televízií, či už súkromných alebo verejnoprávnych, sú tam opodstatnené a neopodstatnené. Za niektoré boli uložené sankcie, za niektoré boli napomenutia, upozornenia porušenia zákona a podobne.
Čo sa týka sankcií, kolega Dodo Hlina tu spomenul nejakých 1 000 eur pokuta, tak ja som tam videl aj 10 000-, 3 000-, 5 000-eurové pokuty pri vysiela..., pri tých televíznych vysielaniach. Ja si myslím, že nie sú to malé pokuty, že tá pokuta je dosť vysoká. Ale zas na druhej strane som si položil otázku, že ako je to možné, že cez to všetko, že sú sankcionovaní títo vysielatelia, a cez to všetko ďalej porušujú akoby, poviem to takto, aj veselo tento zákon, že šmahom ruky, ľavou rukou zaplatia tú pokutu. No tu, tu si dávam asi prvýkrát takúto otázku, že či je to teda primerané. A zdá sa, že sa im to viac ako oplatí, hej, robiť reklamu, či už na ten alkohol, ako to kolega ako spomínal, že cez rozprávku beží reklama na alkohol. Ste to spomínali, však aj v správe je to uvedené, že v podstate behom nejakého vysielania teda filmu, hej, tá súkromná televízia môže až dvanásť minút vysielať tú reklamu. Dokonca to môže byť o osem minút predĺžené na tých 20 minút, pokiaľ má nejaké upozornenia na svoj ďalší program.
Kolegyňa Žitňanská tu spomínala Televíziu JOJ, ktorá v rámci rozprávky, tiež keď na tú Súdnu sieň ako upozorňovala. Nebudem to ani opakovať, lebo to bolo tak perverzné, a teraz keď tie deti tam sedia pri tom televízore a to sledujú.
Pán profesor, vy viete veľmi dobre, že predsa len človek, keď vníma aj vizuálne, aj sluchovo, tak oveľa väčšia tá pamäťová stopa zostáva v tom jedincovi, v každom z nás, ako keď len možno veci vidím a nepočujem, alebo naopak, len veci počujem a nevidím. Takže ten televízor naozaj má veľký vplyv.
Ja si dovolím to takto povedať, že za tých posledných 20 rokov, však nebudem tu obviňovať nikoho, lebo všetci sme zodpovední v tejto krajine za to, však samozrejme aj my, rodičia. Ale koľkokrát my, rodičia, chceme dobre a naozaj sa snažíme a usilujeme sa vychovávať tie deti, aj ich napomíname a povzbudzujeme ich k tomu dobru, ale veľakrát naozaj práve sú to médiá, ktoré, ktoré deformujú ako tú našu mládež, a my veľakrát v domnení, že deti pozerajú rozprávku, a medzitým odvysielajú tam tie reklamy nevhodné. Áno, už nehovoriac o tom, že v susednej Českej televízii, kde odvysielali, to mi kolegovia, ma na to upozornili, že dajú rozprávku O dvoch princoch a narážky na homosexualitu. Myslím si, že to je totálne nevhodné a deformovať a vlastne takto to vnucovať už deťom, čosi také, upozorňovať na to. Veľakrát tie deti nemajú toto poznanie, ani sa nad tým nezamýšľajú.
Reklama na alkohol, hej, tá je aj v skrytej forme, či už aj na bilbordoch, a to samozrejme aj v televízii a kdekoľvek, je to veľký biznis. Však určite ten alkohol, no, aj naša krajina má s tým problém. Tí, ktorí máte v rodine, možno aj v širšom kontexte, človeka, ktorý je závislý na alkohole, tak viete, aký to je problém, aký to je kríž v tejto rodine. Veľakrát práve alkohol je príčinou rozpadu mnohých rodín. Alkohol ako taký, aby ste ma zas nepochopili, ja sa nevyjadrím o ňom, že je zlý alebo čosi také. Myslím si, že v primeranom množstve je naozaj, tak, ako sa aj hovorí, že na zdravie, ale aby nemal ten moc nad tebou, ten alkohol. Ak prevažuje tá moc alkoholu nad tvojím ja, tak už potom je to veľmi zlé, je to chorobné.
Kolega tu tiež spomínal, no, hej, veľakrát ja tak, ma to len tak asociatívne zas tiež napadla taká situácia, že v podstate koľkokrát cielene klameme diváka a manipulujeme ním. To je skutočne veľmi zlá situácia. Za dvadsať rokov kam sa posunula táto spoločnosť. Za dvadsať rokov, myslím si, že médiá ako také mali veľký vplyv aj naozaj na možno dnešnú mladú generáciu dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Naozaj to zanechalo, tridsiatnikov, zanechalo to stopu viditeľnú. Žiaľ, musím povedať, že v mnohých prípadoch a vo veľmi veľa prípadoch práve tú negatívnu. Myslím si, že to nie je naším cieľom.
Potom sa dotknem verejnoprávnej televízie aj rozhlasu. Verejnoprávne médium je to, ktoré má vychovávať, vzdelávať, formovať človeka, hej, či už mladého alebo aj dospelého. Ja rád by som si tiež pozrel mnohé filmy, určite sú aj však staré filmy, keď by sme oprášili, ja poviem, het, z tej sovietskej doby. Ony mali pointu, mali myšlienku, dobro víťazilo nad zlom. Dneska to je taký guláš v tom televízore, tí mladí ľudia naozaj tie vzory správania nemajú. My sme mali tých hrdinov. Aj filmových, aj sme ich aj kopírovali a v tom dobra slova zmysle. A naozaj bolo, stále to bolo tak, že dobro víťazilo nad tým zlom. Dneska je plno perverzností, násilia a naozaj zvrátenosti toľkej, že ten divák je naozaj úplne dezorientovaný.
Potom to verejnoprávne médium, hej, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia má byť dostupná pre každého občana. To len tak málinko sa tak dotknem tej veci, tých koncesionárskych poplatkov. Na druhej strane si myslím, že nemali by byť zavádzané alebo platené tie koncesionárne, koncesionárske poplatky, pretože každý je povinný platiť dane. A cez tieto dane myslím si, že štát by mal zniesť to v rámci štátneho rozpočtu. A možno aj ten rozdiel, ktorý sa dopláca cez tie koncesionárske poplatky, tak aby to bolo vyrovnané. Potom sú situácie aj v rámci Slovenska, kde nie je dostupný Slovenský rozhlas, paradoxne, aj Slovenská televízia. A potom sú domácnosti také, ktoré nemajú televízor, a cez to všetko sú povinné platiť tie koncesionárske poplatky.
Bol som prekvapený aj v tej správe, však to je uvedené, aj, pán predseda, ste to spomínali, tak nejak tú hierarchiu najpočúvanejších rozhlasov. Rádio Expres patrí medzi najpočúvanejšie. Ja sa priznám, že viac počúvam na prvom mieste tak Rádio Lumen, kde není v tom rebríčku, kdesi asi je úplne mimo, hej. Potom je ten Slovenský rozhlas a v treťom poradí je Rádio Expres, lebo veľmi doceňujem to, hlavne keď som šofér, mám zapnuté to rádio, tak počúvam to spravodajstvo, čo sa deje na našich cestách, a to je pre mňa také pozitívne. Viem, že je tam moderná hudba a pre mladých ľudí je to príťažlivé, zrejme asi aj to hovorené slovo, ktoré do toho vstupuje, tak to Rádio Expres zrejme je nejak takto aj príťažlivé.
V nejakých tých sankciách, čo som si tak všimol a si pamätám, bolo tam nejakých šesť sťažností, už som to tak neanalyzoval, koľko bolo z toho opodstatnených, koľko neopodstatnených. Ale celkovo ako rozhlas ako taký tak je menej, by som povedal, aj sankcionovaný, aj myslím si, že v tých medziach a v tých mantineloch sa ako drží. My keď sme boli mládežníci a deti, veľmi radi sme počúvali rozhlasové hry. No boli veľmi pekné. Ale aj filmy, aj rozprávky. Naozaj to formovalo mladú dušu, mladého človeka, aj nás ako deti. Dneska skôr by som deťom odporúčal menej toho televízoru, podľa možností aj vypnúť celkom. Vypni telku a zober si loptu, hej, a vybehni si vonku na vychádzku, na bicykel, viac tej skutočnej aktivity. Mladí ľudia dneska prežívajú ten imaginárny svet. Do prírody nejdú, ale majú to sprostredkované cez televízor, cez internet. Potom samozrejme súvisia s tým aj zdravotné problémy, obezita, rôzne ďalšie veci a neduhy, ktoré tuná sú.
Tiež upozornili ma občania na to, že zrejme naozaj sa treba nad tým zamyslieť, pán predseda, že čo vysielajú tie aj súkromné televízne vysielania, televízie, hlavne tie. Keď 17-ročné deti, lebo to sú deti alebo mladí ľudia, adolescent napíše, rozhodne sa napísať v podstate de facto takú sťažnosť, kde sa sťažuje na vysielanie, a už jeho sa to dotýka a ho to uráža, čo sa vysiela v tej televízii. Ja som tak, trošku som to tak aj analyzoval, tak aj tie sankcie v niektorých veciach, pri niektorých tých, hej, samozrejme, človek môže mať rôzny pohľad, hej, tie sankcie sú, niektoré sú opodstatnené, iné nie sú. Takže naozaj sa nad tým zamyslieť, keď už aj mladí, mladí ľudia sú tí, ktorým, ktorým v podstate vadí to, čo sa, čo sa vysiela.
Rada uložila 42 sankcií, takto je to z tej vašej správy. Neviem teraz, že či je to primerané, alebo je to neprimerané. Mne sa zdá, že tej perverznosti a takej nedôstojnosti a neprimeranosti, hlavne zvlášť v tých televíziách, je oveľa viac možno, ako tých sankcií naozaj tuná je.
Nedá mi, aby som nespomenul možno jednu vec, tak v závere a možno tak aj skončím. V podstate som nemal možnosť, už som nejak to nestihol k tej rodovej správe. Málinko, pani podpredsedníčka, zdanlivo akoby som odbočil, ale však súvisí to aj s touto témou, aj s tou rodovou rovnosťou. Žena nemôže byť tá, ktorá je predostieraná touto spoločnosťou a v súčasnej dobe na konzum. To je akoby niečo, čo sa dá skonzumovať, dá sa konzumovať. A to je čosi, čo veľmi negatívne vnímam, či už cez reklamy, časopisy, rozhlas a televíziu. Je to naozaj veľmi, veľmi zlé. A keď chceme hovoriť o rodovej rovnosti, prosím, ja nemám problém s tým, ako hovoriť o rodovej rovnosti. Ale čo je rodová rovnosť? To jest byť rovnakí, muž a žena, čo sa týka dôstojnosti. Čo do dôstojnosti máme byť rovnakí, ale netreba sa báť hovoriť, pán predseda, aj o rozdielnosti, pretože tá rozdielnosť práve je podstatná, je veľmi dôležitá. Ženy sú iné a vždycky budú iné. A mňa práve na ženách priťahuje ich ženskosť, ten ženský prvok, nie mužský prvok. Také, tie, ktoré sú mužatky, tak to človek reaguje proste nejak tak ináč, normálne zdravý ako muž. Rovnako zoženštený muž, ktorý je, tak tiež není príťažlivý, dovoľujem si povedať, na, žene. A ženy majú očakávania tie teda, že práve tá mužnosť, hej, alebo taký dobrý chlap, keď je, tak to je to príťažlivé a to je v tom správaní.
Rovnako aj tie filmy, ktoré predostierame, hej, aj tejto spoločnosti. Pán minister hovorí o idiotizácii spoločnosti. Tak to je ten najťažší stupeň retardácie, hej. Debil, imbecil a idiot, tak to je ten tretí stupeň. No tak, ak smerujeme k tomu už tretiemu stupňu, tie dva stupne, keď sme teda prekonali, tak kde je táto spoločnosť? Tak to musí byť naozaj veľmi vážny fenomén a treba sa nad tým zamyslieť. A ja som presvedčený, že sú nádherné filmy, veľakrát možno aj s takou naivnou pointou, aj vymyslené, nádherne sú spracované romány, nebojme sa to predkladať.
Pán predseda, určite aj vy máte nejaký ten dosah na to vysielanie, aj v rámci toho predsedovania, aby ste neriešili len sťažnosti a možno samé podnety, ale aby ste boli výbor podnetný aj v tom, že čo vysielať, čo predostierať naozaj týmto občanom.
Tak je len toľko. Ďakujem za pozornosť a želám vám aj vo vašej práci, aj v tom druhom predsedníctve, aby ste to nejak tak prežili, ale hlavne, aby ste boli prínosom pre túto krajinu, aj pre všetkých občanov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa venoval iba tej časti, kde si spomínal verejnoprávne médiá, a apeloval by som na predkladateľa, že, či sa nám to páči alebo nepáči, verejnoprávne médiá formujú právne vedomie našich občanov, našich ľudí. A pokiaľ sa to nastaví trošku ináč, ako by tá verejnosť, by sme si teda predstavovali, tak môže dochádzať aj k celkovým rodinným tragédiám a sebevraždám.
Preto by som chcel apelovať na predkladateľa, aby v plnej vážnosti ten názov "verejnoprávne médium", keď sme už takto to pomenovali, aby sme ho plnou vážnosťou takto brali. A aby sa nezopakovalo napríklad z minulých rokov, keď verejnoprávne médiá uverejňovali reklamy na nebankové subjekty BMG a Horizont Slovakia a tristotisíc ľudí sa dostalo do životných tragédií iba kvôli tomu, že verilo štátu, že verejnoprávne médium bude vysielať programy a iniciovať reklamy, ktoré nebudú ničiť nášho občana. Žiaľ, nestalo sa.
Takže bol by som veľmi rád, keby sa s plnou vážnosťou k verejnoprávnym médiám pristupovalo aj čo sa týka vysielacích programov.
Ďakujem pekne.

Vážený pán kolega Kuffa, Štefan, prepáč mi tieto slová, ale vyslovene si trýznil moje uši a asi aj uši iných kolegov. Ak máš pocit a potrebu, že sa potrebuješ vyrozprávať na tému demoralizácie médií, tak toto nie je správne fórum. Napíš blog, choď do rozhovoru na Rádio Lumen alebo urob niečo podobné. Úplne si si pomýlil tribúnu a pódium.
Pán predseda Mistrík je predsedom Rady pre vysielanie a retransmisiu. Nemá absolútne žiadny dosah na obsah médií. Takže možno niekedy dvakrát merať a raz rezať a ušetriť niektoré slová, ktoré tu nie sú potrebné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Z toho povedaného, ale aj celkovo tu je taká atmosféra takého odovzdania sa, čo ja cítim, a rezignácie. A posilňovaná aj trebárs vystúpením predsedu výboru pre kultúru a médiá, ktorý si tak posteskol, že vlastne jak tie reklamy idú nahlas.
A to je vlastne tou vizitkou toho, že kde žijeme. Lebo predseda výboru by mal mať tú moc, tú autoritu, že ak raz platí zákon, že reklamy majú ísť rovnako hlasno ako vysielanie, tak nemôže sa on sťažovať, že prečo idú nahlas. To je presne to uplatňovanie tej moci, keď je dôležitá. A mali by sme ju uplatniť na to, aby sme vyžadovali dodržiavanie zákonov. A keď už to nevie predseda výboru, tak potom sa niekedy nečudujme, že nám to všetko utečie. A potom je aj na mieste to, čo sa možno niekomu zdalo ako nie celkom vhodné, že potom niekedy to človeka núti skonštatovať, že niekedy jedinou schopnosťou predsedu je zorganizovať len niečo súkromné. Ale tá zodpovednosť je radovo väčšia a tu sa jej nedá vyhnúť.
Tak jak predseda pán Mistrík má obrovskú zodpovednosť, tak má predseda výboru svoju zodpovednosť, má minister, minister kultúry má svoju zodpovednosť. Majú zodpovednosť za to, že idiotizácia tejto spoločnosti prudko napreduje a nestaviame hrádze. Už ani, dokonca mám pocit, že už ani nechceme a že rezignujeme, lebo to z toho tiež vyplynulo, z toho vystúpenia.
A myslím si, že to není úplne stratené. Takže berte to ako, ako malú provokáciu na to, aby pán predseda výboru napríklad, alebo pán predseda Rady pre retransmisiu a vysielanie, ukázal, čo je v nich. A možno na konci budeme prekvapení, že čo všetko dokážu.
Ďakujem.

Chcem len toľko povedať, že všetci máme vplyv a môžeme naozaj vplývať aj na to, čo sa bude vysielať v našich médiách, či v televízore alebo v rozhlase. O to viac si myslím, že keď je tuná aj predseda, to nie je len to, že by kontrolovali, ale takisto rovnako môžu dávať, aj celé predsedníctvo môže mať veľa podnetných nápadov.
Mladých ľudí, keď vidím, a to nielen tu v Bratislave, teraz viac som v tej Bratislave a zvlášť v tých letných mesiacoch a v tých dňoch, a pozorujem ich spôsob trávenia voľného času. No nie sú to všetci, ale veľká skupina je taká, ktorá sedí pred krčmami po schodoch, na uliciach, na zemi, pivo majú pred sebou. Sú to mladí ľudia, stredoškoláci, tak zhruba, tak odhadujem, že to takto môžu byť, a to je ich spôsob trávenia voľného času. A úplne do rána dokážu tam pri tom alkohole sedieť. Myslím si, že to nie je cesta.
Naozaj, treba byť viac aktívny. My sme viac športovali, keď sme boli mladí ľudia. Dnešnému človeku chýba šťastie, a to je to, čo tuná aj odznelo pri správe o ekonomickej situácii u nás na Slovensku. Všetko môžeš mať, bohatstvo, môžeš byť naozaj bohatý, na účte môžeš mať super luxusné dovolenky, a cez to všetko ti čosi chýba. Šťastie. A to je ten rozmer šťastia. A to bohatstvo a to, čo, tá mamona, ktorá ťa obklopuje, tá ťa nenaplní šťastím. Naši starí rodičia mali menej, dneska by sme ich zaradili, že boli chudobní a žijú pod hranicou životného minima, ale mali veľký poklad, mali šťastie. A to šťastie bolo v rodinách, z čoho pramenilo, z ich spoločného života.
K tej rodovej rovnosti som nemohol vystúpiť, som sa už k tomu nedostal, ale ten otec, matka boli spolu a deti pri nich. A to súviselo aj s tou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, chcel som vystúpiť v rozprave aspoň s niektorými poznámkami, aby pán poslanec Hlina prípadne mohol reagovať faktickou poznámkou, a nie potom v záverečnom slove.
Mnohí predrečníci diskutovali v tom zmysle, akoby pánovi predsedovi vyčítali, akoby niesla Rada pre vysielanie a retransmisiu zodpovednosť za to, čo je vysielané v médiách. Ono to možnože ten názov aj tak môže k tomu lákať, ale Rada pre vysielanie a retransmisiu vlastne monitoruje a mala by zabezpečovať dodržiavanie, vysielatelia, aby dodržiavali zákon. A našou spoločnou úlohou je, teda ten zákon môže byť buď formou vyhlášky ministra, ktorý upraví, v akých časoch a čo môže a má byť vysielané, alebo potom zákonom, tak ako aj vy, pán poslanec Hlina, predkladáte, myslím, že aj v tejto oblasti nejaký zákon. Čiže v tomto je to akože naše. Ťažko vyčítať pánovi predsedovi Rady pre vysielanie a retransmisiu, ak je zákon postavený tak, alebo vyhláška ministra, že vysielateľ neporušuje tento zákon, tak rada v tomto má obmedzené možnosti a nemôže, nemôže nejakým spôsobom do toho vstúpiť.
Ja zas chcem povedať, preto lebo aj pri mnohých návrhoch, ktoré aj vy predkladáte, aj na rokovaní vo výbore, tak pán predseda je veľmi ústretový a snaží sa v mnohom aj pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov alebo týchto návrhoch zákonov pomôcť v tom, aby sa vyčistila tá situácia. Je jasné, príklad, ktorý ste spomenuli, že ak je reklama na alkohol zahrnutá niekde bezprostredne po alebo počas rozprávky, no jasné, že nikto s tým nesúhlasí a s tým ani nikto sa nemôže stotožniť. Ale k tomu pán predseda povie konkrétne, lebo aj zisťoval, že akým spôsobom, na aké veci toto narážalo. Čiže len to som chcel upozorniť, že je našou spoločnou zodpovednosťou, ako v oblasti vysielania sú spracované zákony a čo zákon vysielateľom umožňuje. Úlohou Rady pre vysielanie a retransmisiu je uložiť pokuty, upozorniť vysielateľov, ak takýto zákon porušili.
Ďakujem pekne.