21. schôdza

Nech sa páči! Prosím vás, vo svetle tohto zákona, ktorý vám už prezident váš, z vášho klubu vrátil, hej, lebo už aj on uznal, že čo je veľa, je moc, tak aj vo svetle tohto toto ožíva znova. Aj ožíva aj návratom mediálneho mága. To je úplne namieste, čo tu hovorím. To má príčinnú súvislosť. Jedno s druhým, to má príčinnú súvislosť. A pokiaľ nechcete byť sektou, verím, že nie len pre mňa, ale aj pre ostatných obyvateľov tejto krajiny, tak prosím vás, urobte veciam zadosť. Vyzvite vášho straníckeho, čo on vlastne tam je, nech sa k tomu postaví jasne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No ja nie som priateľom konšpiračných teórií. Celý život ich odmietam. Keď som sa Božím riadením doslova ocitol na Národní tříde 17. novembra '89, tak som tam nebol ako obeť manipulácie slobodomurárskou lóžou ani neskôr sa ma neujali ani Soros, ani Bilderberg, ba ani dokonca CIA a Mosad. Myslím si, že pri takýchto zákonoch ide skôr možno o taký zvláštny pocit zdanlivo neobmedzenej sily, ktorá nám umožní odmietnuť čokoľvek, i keď je to podané v prospech veci, ako pekne Rusi hovoria - na póľzu déla. Pretože i pána ministra Čaploviča sme pri niektorých krokoch vopred snažně žádali, aby som použil slová prezidenta Havla, snažne žádali, aby neurobil to, čo nakoniec urobil, ale nedá sa povedať, že nebol varovaný. A ja som venoval dosť času a kyslíka na to, aby som pána ministra vnútra varoval, k čomu to povedie. A ono to k tomu poviedlo. No nebolo to žiadne veľké proroctvo z mojej strany a mrzí ma, že pán prezident, keď sa už dal do snahy pomôcť veci, to urobil tak, že vlastne tej veci nepomohol. Ale prosím, no urobil to tak, ako to urobil, a je teda na nás podľa mňa, aby sme tej veci konečne pomohli bez ohľadu na to, že to predloží poslanec Osuský ako tlač 569, lebo skutočne na hrob si to číslo tlače nevyryjem.

Ďakujem za slovo. Pripomína mi to nedávno minulosť, keď sme sa za hranice možno blízkeho Rakúska museli pozerať s nejakou veľkou túžbou, a ako je, ako bola veľmi zdanlivo vzdialená pre nás táto krajina. Čosi podobné, keď by som sa vzdialil zo svojej vlasti na viac ako 90 dní, aby som to hlásil a pod hrozbou pokuty bol tlačený k tomu, aby som nahlásil, že kde sa nachádzam. Myslím si, že v časoch, kedy sa otvárame svetu, aj Európa, kedy aj naše deti chodia na štúdiá do zahraničia, veľakrát sa vydajú, oženia následkom ako toho dlhšieho pobytu, teda ten mix je tuná veľký a nahlasovať takúto zmenu pobytu zdá sa mi to nejaké veľmi aj nespravodlivé. A dokonca ešte aj pod hrozbou pokuty dostať 33 eur, keby to boli aj 3 eurá, hej, tak aj symbolicky keby to len bolo ako-tak dané, tak je to čosi veľmi urážajúce pre toho občana. Kedysi sloboda prejavu bola problémom a za to, že človek mal nejaký iný názor ako ktosi iný, bol perzekvovaný, bol väznený. Dneska tiež, keď by som sa kdesi vzdialil do nejakej krajiny, slobodne teda sa rozhodnem a nenahlásim zmenu tohto pobytu, aby som dostal sankciu, je to úplne absurdné. Mediálnemu mágovi, ktorého kolega tuná spomínal, sa nevyjadrujem. (Povedané so smiechom.) Ja ho nepoznám, nedokážem sa k tomu takto vyjadriť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, no ja by som si dovolil zareagovať pár poznámkami. Ja, keďže nemôžem reagovať na pani Laššákovú, tak ja by som si dovolil povedať vám, pán Hlina, k tomu vášmu vystúpeniu, že ak teda budete chcieť, tak jej to aj povedzte, ja jej to odkážem, čo hovorím, že v podstate vy ste rozprávali k veci, lebo je tomu len chvíľa alebo teda pár hodín, čo sa mi pani Laššáková škerila do ksichtu, keď som sa rozčuľoval, že pán Podmanický reagoval vo faktickej poznámke na mňa a vysvetľoval mi, že to je parlamentná prax, že to sa tak robí a že on je vlastne šikovný. Takže jej povedzte, že aj vy ste boli šikovný a nebolo by od nej férové, keby vám vypínala ten mikrofón, pretože ste v podstate použili presne tú istú fintu.
A teraz by som zareagoval na priamo na to, čo ste hovorili. Ja chápem aj pani Laššákovú, môžte jej to kľudne tiež odkázať, aj niektorých poslancov SMER-u, pretože určite sú aj medzi nimi slušní ľudia, aj ju pokladám za slušného človeka, že sa musia strašne sprosto cítiť, keď vlastne teraz sa vyťahujú takéto špinavosti na povrch, keď sa vyťahuje takáto zmluva a keď sa vlastne ukazuje, že strana SMER bola založená podvodom, 30 miliónov, 40 miliónov, také štátne funkcie, také predané funkcie, také dozorné rady, miesto štátneho tajomníka, no premiéra Nečasa naháňajú za to, že ponúkol nejakej dozorné rady trom ľuďom za to, že sa vzdajú poslaneckého mandátu. No to potom by tu tie poslanecké lavice SMER-u boli poloprázdne, keby my sme išli podľa toho. Takže nečudujem sa im, že sa takto zle cítia. Budú si to musieť, žiaľ, vytrpieť a vám pán Hlina len odporúčam, aby ste to robili ďalej, pretože dnes ste to urobili šikovne a podľa mňa sú to tak vážne veci, že o nich jednoducho treba rozprávať. Ja som rád, že som medzi čestnými ľuďmi, a SMER-áci si vybrali tú svoju spoločnosť sami. Tak nech trpia. Ďakujem pekne.

Ja s pani Laššákovou dobre vychádzam, ona ma dokonca, my máme už aj takú historickú skúsenosť, že ma na 25. výročie sviečkovej demonštrácie vypla, obraz aj zvuk, len ste zabudli pustiť tú markízu anjelov. To sa bude pamätať dlho. Ale ináč myslím, že celkom dobre. Ja keby som rozvinul tie konšpiračné teórie, na ktorí ľudia niektorí fakt reagujú a silno reagujú dneska zverejnili koncepciu ministerstva spravodlivosti, počet väzníc má stúpnuť (povedané so smiechom), proste kopu okolností. To keby niekto chcel, chcel fakt, že tunovať, tak to vytunuje. Vážení, k metódam manipulatívnym systémom práce patrí aj to vymývanie mozgov, brainwashing. A nechcem to rozvinúť, že ako sa komu darí, ale nakoniec ľudia prídu o všetko pre svojich vodcov a ešte tomu tlieskajú. No, že ja by som bol nerád, keby sme sa dožili, že ešte prídeme o Chopok a ešte tomu niektorí vaši členovia alebo sympatizanti, budú tomu tlieskať. Lebo zdá sa, že aj k tomu, k takejto absurdite sa pomaličky, ale isto blížime. Ja chcem stále veriť tomu, že to je proste vec, ktorú si niekto na seba zobral, takže s tým nikto nesúhlasil od vás, že SMER nie je sekta. Ja chcem tomu veriť, ale ten kto vám to takto celé pokazil, teraz sa to tu zjavilo a on je tiež späť, tak nech sa k tomu chlapsky vyjadrí, aby sme vedeli s kým máme tu česť, že o čo ide. Že o čo ide v SMER-u, o čo ide Flašíkovi, o čo, viete, pokiaľ niekto chce nastoľovať nový poriadok, nech sa páči. Otázka stojí, že či mu to umožňujú zákony, a otázka stojí, že či to občania tejto krajiny chcú. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov predkladám z dôvodu nutnosti reagovať na problémy aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú predovšetkým systému výmazu štátnych podnikov z obchodného registra.
Vzhľadom na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnosti neobsahuje právnu úpravu riešenia výmazu štátneho podniku z obchodného registra po zrušení, resp. po skončení konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku na účely úhrady výdavkov a odmenu konkurzného správcu, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, tak ako to je ustanovené v Obchodnom zákonníku pre obchodné spoločnosti. Súdna prax sa v tejto otázke rozchádza. S cieľom riešiť túto situáciu ministerstvo navrhuje takú právnu úpravu, ktorou sa zrovnoprávni postavenie štátneho podniku pri jeho výmaze z obchodného registra s postavením obchodných spoločností podľa Obchodného zákonníka v tej istej situácií a ktorou sa zosúladí a zjednotí postup súdu pri výmaze štátneho podniku a obchodných spoločnosti z obchodného registra.
Ministerstvo hospodárstva nenavrhuje všeobecnú zmenu kompetencii uložených pôvodným zákonom, ale spresňuje postavenie podniku tak, aby mohol zastupovať vlastníka, Slovenskú republiku, pred súdmi a orgánmi verejnej správy a v súvislosti s majetkom, s ktorým hospodári.
S ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva sa taktiež navrhuje zosúladenie právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom podniku so znením Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za účelom zamedzenia porušovania jeho článku č. 6 ods. 1 tak, aby pohľadávky alebo iné práva, ktoré neboli prihlásené v lehote určenej likvidátorom pri vstupe štátneho podniku do likvidácie, nezanikli.
Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti alebo životné prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, požiadal by som vás o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 516 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor a
- Výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tento zákon má za cieľ poukázať na postup, ktorý je potrebné použiť pri likvidácií štátnych podnikov.
Keď sa pozrieme na samotný zámer tvorcu tejto novely a keď sa pozrieme aj na technické prostriedky, ktoré k tomu použil, tak ja osobne - bez toho, aby som sa cítil byť odborníkom práve na tento zákon - môžem asi s čistým svedomím povedať, že tam nenachádzam také rušivé prvky, ktoré by mi neumožňovali za tento zákon možno aj zahlasovať. Ale! Je tu jedno ale, ktoré jednoducho keď vidím 3 jednotky, keď vidím číslo zákona 111 o štátnom podniku z roku 1990, tak vždy si kladiem otázku, čo sú to vlastne za štátne podniky? Čo sú to za podniky? Často býva u nás akési synonymum štátny podnik, podnik v likvidácií, podnik odsúdený na zánik, podnik riadený nekvalitne, podnik, ktorý akosi zaostáva na trhu podnikateľských subjektov. A to určite je niečo, s čím ja osobne nikdy nebudem súhlasiť. Preto si myslím, že ak už prichádzajú do siene zákonnosti takéto návrhy, tak by mali prísť návrhy oveľa dôležitejšie, ako je práve ten, ktorý poukazuje síce do istej miery neoprávnené, ale predsi len zanedbateľné techniky, ktoré sa majú použiť pri likvidácii podniku v prípade, že teda táto likvidácia je na programe dňa, a teda aby sme odstránili istú nejednotnosť, ktorú skutočne prax na ňu poukázala. Ja si myslím, že ak sa vôbec dostávame do situácie, že nejaký štátny podnik je v likvidácii, tak sa musíme spýtať nie na to, ako ho zlikvidovať, ako nájsť techniku likvidácie, ale musí tu byť vyslovená oveľa dôležitejšia otázka. Prečo sa vlastne štátny podnik dostáva do likvidácie? Ozaj preto, že je to skupina podnikov druhej kategórie? No nie, štátny podnik by vôbec nemal byť ani len hypoteticky ohrozený tým, aby bol likvidovaný, pretože tu sa musíme ponoriť hlbšie. Prečo vlastne štát vytvára svoje štátne podniky? Preto, aby konkuroval podnikateľských subjektom a aby sa snažil generovať zisk, ktorý potom použije na nejaké štátnotvorné, štátnopovinné, štátnopoužiteľné cieľe? Určite nie. Štát takéto podniky vytvára jednoducho tam, vtedy, a preto, aby v priestore, ktorý je pre štát a jeho obyvateľov veľmi dôležitý, túto dôležitosť nielen priznal, ale aj uchopil a spracoval do podoby, ktorá je veľmi dôležitá. To znamená, aby poukázal na to, že to je oblasť, kde sa nemôžeme pohrávať s nejakými ziskotvornými predstavami, na ktoré majú právo podnikateľské subjekty, ale ktorej, teda tejto oblasti priznáva takú veľkú vážnosť, že ju musí posúdiť a zaradiť do kategórie správy formou štátneho podniku. To znamená pravý opak. Nie podnik akejsi druhej kategórie, ale podnik prednostnej kategórie. Veď sa len pozrime na ten zoznam, ktorý nám tam ešte ostáva: pošta, správa diaľnic, Vodohospodárska výstavba, lesy, lesy vojenské. Už len pri vymenovaní týchto podnikov je jasné, že sa tu hovorí o niečom, čo nemôže byť predmetom hrania sa na podnikateľské ziskotvorné ambície, ale niečo, čo je pre našu krajinu nesmierne dôležité. A práve tu chcem zdôrazniť práve moment, že takáto dôležitosť musí byť vyjadrená v tom, že štát takémuto podniku priznáva vysokú vážnosť a chce, aby bol takýto podnik spravovaný naprosto bezchybne. Ja použijem iný výraz, aby takýto podnik bol vzorový. A môžeme to dotiahnuť ešte do ďalšej podoby, aby takýto podnik bol riadený tak, že by ho likvidácia, teda krach, a teda to, čo je premetom tejto novely, ani len hypoteticky nemohlo ohroziť.
Ja viem, že zachádzam za filozofiu toho, čo mali predkladatelia tohto zákona na mysli. Ale nemôžem v tejto súvislosti nezdôrazniť práve to, že ak do tejto vážnej snemovne prichádza téma likvidácie a techniky zvládnutia likvidácie štátneho podniku, tak nad ňou oveľa, oveľa vyššie je práve náš spoločný záujem, aby sa štátny podnik nikdy nemohol stať predmetom likvidácie, pretože pre nás prestavuje tento podnik predmet vysokého záujmu, ktorý nemôže byť vyjadrený v zisku, ale absolútnej potrebnosti pre občanov tohto štátu. A preto by som chcel poukázať aj na to, že to vzorové riadenie takéhoto podniku musíme vedieť nejakým spôsobom aj zabezpečiť, a tu sa dostávame k tým nešťastným politickým nomináciám, ktoré bývajú často príčinou toho, že podnik štátny býva ozaj reálne posúdený ako podnik, ktorý nenapĺňa to, čo zakladateľ doň vložil, príslušné ministerstvo a oprávnene potom prichádza do hry mechanizmus, ktorý tu práve priniesol pán minister vo svojom návrhu, ktorý, ako som už zdôraznil, má svoju vecnú a technickú správnosť.
Ja som presvedčený, že nás všetkých - a pána ministra toto zahrňujúc - musí zaujímať práve tento pohľad, aby sa podniky nemohli likvidovať, pretože ten záujem je veľmi vysoký, a aby tá vzorovosť riadenia bola zakomponovaná práve do mechanizmov, ktoré nepripustia nič také. A keď už nevieme to riadenie takýmto spôsobom zabezpečiť, no tak potom sa musíme dohodnúť na tom, že zakladatelia musia, ak zlyhali pri rozhodnutí o tom, kto má riadiť podnik, lebo ľudia sú vždy omylní, aby sme do toho vniesli aspoň pokus o neomylné kontroly týchto ľudí. A ak zlyháva aj to, lebo aj kontrolu vykonávajú ľudia, tak potom sa musíme zamyslieť nad tým, že v princípe musíme do zákona, ktorý má tie tri jednotky, vniesť niečo, čo bude ešte nad omylnosťou riadiacich aj kontrolných pracovníkov. A my niečo také poznáme a my to vieme aj pomenovať. A to je vec, ktorá sa vždy zjaví, keď sa rozprávame o podnikoch, ktoré sú štátne a ktoré údajne nie sú schopné byť spravované riadne - so starostlivosťou riadneho hospodára.
Ak zlyhali politické nominácie, ak zlyhali nominácie, aj keď vieme, že sú vždy v zásade politické v štátnych podnikoch, nuž potom sa pozrime na ten kameň mudrcov, ktorý sa dá do toho vložiť a ktorý naozaj je tým riešením, ktoré by sme mali prednostne pri tomto zákone vždy spomenúť. A to je úplne jednoduchá vec. Ja ju pomenujem. Je to osobná hmotná zodpovednosť tých, ktorých poveríme riadením štátneho podniku. Zdá sa to jednoduché, ono to jednoduché aj je. A najmä je to účinné. Ak postavíme do štátnych podnikov ľudí, ktorých poveríme tým, aby ich riadenie vzorového podniku bolo vzorové, tak ju úplne pokojne môžeme vystaviť požiadavke, že ak vedome pri správe tohto štátneho podniku zlyhajú, a prax ozaj potvrdzuje, že často zlyhávajú a vedome, nuž, že odmenou im nebude vysielací poukaz na miesto do Bruselu, alebo do exekutívy, alebo do nejakého zaujímavého dozorného orgánu, ale že im bude vystavený odkaz na najbližší súd, ktorý posúdi mieru ich viny a ktorý v prípade, že štátny podnik riadili nezodpovedne, vedome nezodpovedne, tak budú musieť v rámci princípu hmotnej zodpovednosti za takéto riadenie túto škodu uhradiť v plnom rozsahu. A ak ich zvyšný život už na to nebude stačiť, tak potom ich dlžoby sa stanú aj predmetom dedičského konania, pokiaľ dedičia takéhoto poručiteľa neodmietnu.
Ja viem, som ďalej za tým, ako hovorí návrh tohto zákona a ospravedlňujem sa za to. Ale nemohol som poukázať práve na túto súvislosť, práve z toho dôvodu, že to je niečo, čo pri tej stojedenástke musíme vždy povedať.
A odpoviem ešte aj na tú výhradu, ktorá sa tu často zjavuje:
"Pán poslanec Mičovský, nevymýšľajte si takéto pravidlá. Veď ak by ste dali takúto požiadavku, že ten, čo vedome porušil pravidlá riadenia podniku, za ktorý mal zodpovedať starostlivosťou riadneho hospodára, že ten nepôjde do Bruselu, ale že ten pôjde do basy, nuž kto by vám zobral vôbec správu takéhoto podniku do rúk?" A ja mám na to odpoveď. Ja viem, kto by ju zobral. Každý, kto by sa cítil slobodný a mohol by povedať áno. Takýto zákon mne riaditeľovi, mne generálnemu riaditeľovi štátneho podniku vyhovuje, pretože viem, že nik, kto ma poverí touto úlohou, ma nebude môcť neoficiálne potichu poverovať ďalšími úlohami, ktoré bývajú so správou štátnych podnikov spojené. Úlohami, ktoré pracujú proti tomu, aby bol podnik riadený správne a ktoré zabezpečujú, aby generálny riaditelia namiesto toho, aby podnik riadili, tak ho doriadia. A takýto človek, ktorý by mal takúto oporu v takomto zákone by mohol povedať, ale áno, veď ja vlastne som oslobodený takýmto znením, pretože môžem smelo povedať: "Pán zakladateľ, páni politici, som možno politická nominácia, ale s takýmito požiadavkami na mňa nechoďte, pretože ja svojim deťom takéto dedičstvo, aby za mňa splácali škody, jednoducho neporučím."
A to je to podstatné, čo som chcel zdôrazniť, a priznám sa, urobil som to mierne účelovo, ale ja si myslím, že s dobrým úmyslom, pretože uplynie len niekoľko málo dní, keď bude zákon s tromi jednotkami opäť v tejto sieni zákonnosti. Bude tu predložený zákon, ktorý sa venuje novelizácie, novelizácii zákona 111 o štátnom podniku z pohľadu jedného z významných štátnych podnikov, a to sú Lesy Slovenskej republiky. Zákon, resp. jeho novela, ktorá má možnosť práve poukázať na to, že štátne podniky naozaj vieme a máme a musíme riadiť inakšie, ako sme boli doteraz na to zvyknutí. A preto som presvedčený, že keď budeme tu hovoriť o niekoľko dní o tlači 540, kde sú tiež tie tri jednotky, takže máme možnosť tento, opakujem do tretice, správny návrh, ktorý tu pán minister doniesol, obrátiť naopak a povedať si dobre, hoc to aj schválime, ale ak schválime aj 540, otvoríme dvere k tomu, aby sa nemohlo stávať, že štátne podniky budú považované za nejakú nedôstojnú, nefunkčnú, neschopnú časť prostredia, ktoré štát vytvára na správu svojho územia, ale, naopak, že tento štátny podnik a všetky štátne podniky sú tu práve nato, načo ich zriaďovatelia zriadili. Nato, aby slúžili tejto krajine tam, kde peniaze nie sú ani na prvom, ani na druhom, ani na treťom mieste, ale kde na tom prvom mieste je užitočná, rozumná, zmysluplná a trvalá správa krajiny, ktorá musí slúžiť nám všetkým. Verím, že ten zákon bude prerokovaný s istým súhlasným pohľadom, aj kvôli tomu a tým aj zakončím, bude to citát pána predsedu vlády Roberta Fica z roku 2006, keď sa vlastne sám dovolával, aby sa štátny podnik - konkrétne štátny podnik Lesy Slovenskej republiky - riadil zásadne inak, ako to bolo dovtedy, a ten citát znie nasledovne: "Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by mal fungovať. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia lesov ako takých a nájsť pre ne nový model."
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, som rád, že vám môžem oznámiť, že som naprosto v súzvuku s vtedajším aj súčasným premiérom tejto krajiny a že teda myslím, že v tejto súvislosti môžeme sa pozrieť - a bude to už druhýkrát v tejto sieni, lebo raz tu už bola táto, tento pokus - môžeme sa pozrieť na jeden štátny podnik novými očami, očami správy, ktorá má byť ukážková, a keď taká bude a môže byť a my to vieme, pán minister, uisťujem vás, že potom vaša novela, aj keď bude schválená a prijatá, bude mať tú smolu a šťastie, to je vec pohľadu, že ju nikdy nebude musieť uplatniť.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

Vážený pán kolega. Ja si dovolím zareagovať na tú časť vo vašej rozprave, kedy hovoríte, že štátny podnik má dbať o to alebo štát má dbať o to, aby sa štátny podnik nikdy nemohol dostať do likvidácie. Tu by som si naozaj dovolila oponovať. Ako je potom možné, keď sa často dostávajú do likvidácie aj súkromné podniky? Podľa vás, samozrejme, súkromné podniky by mali byť lepšie riadené ako štátne podniky. Podľa vás teda alebo podľa pravice, sú tam kvalitnejší manažéri, takže ako je možné, že toľko súkromných podnikov sa dostáva do likvidácie? Pretože naozaj sú objektívne príčiny, kedy treba aj štátny podnik pustiť do likvidácie, napr. vyťažia sa ložiská a treba podnik nejakým spôsobom zlikvidovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Naozaj nie je to možné celkom udržať (povedané so smiechom), aby sa podnik nedostal do likvidácie. Ale skôr ide o tie politické nominácie, ktoré tu stále sú. Raz je jedna vláda, raz druhá. Ono veľakrát sú tam nominovaní ľudia do orgánov spoločnosti či dozorných rád, predstavenstiev. Nechcem povedať, že sú to neodborníci, ale sú to veľakrát prospechári. No a dovolím si povedať, že veľakrát sú to naozaj zlodeji, ktorí tam idú cielene, aby aj tento podnik položili na kolená, hej. A toto je ten veľký problém, ako sa tomu, ako ubrániť. Aj keď je to veľmi zložité a veľmi ťažké, lebo každý si tam tlačí tých svojich ľudí. Ale mali by to byť predovšetkým odborníci, ale nielen to, lebo to je veľmi málo, ale morálne na úrovni ľudia, ktorým bude záležať na tom, aby ten podnik bol zveľaďovaný. Ale ono, zdá sa, že v tých štátnych podnikoch, kým budú štátnymi podnikmi, nikdy to nebude problém. Rovnako áno, aj súkromný podnik alebo súkromná firma môže hospodáriť tak, že sa dostane do likvidácie. To je jedno, či je štátny alebo či je súkromný. Ale prax, životná skúsenosť ukazuje to, že veľakrát tak, jak sa hovorí, že z cudzieho krv netečie, tak tie štátne podniky sú oveľa horšie hospodárené. A hospodári sa v nich, veľakrát sa tam naozaj šafári, vyplácajú sa rôzne odmeny. A všelijakým takým nekalým spôsobom sa tuneluje tento podnik. Veľakrát, aj keď ten generálny riaditeľ štátneho podniku, akciovej spoločnosti, možno je dobrý manažér a dobrý človek a takto, ale keď predstavenstvo a dozorná rada ho má takto, takéhoto riaditeľa pod krkom, tak veľa sa na nič nezmôže v takom štátnom podniku. Tak ja skôr vidím ten problém v tom kontexte tých orgánov v tých orgánoch spoločnosti, akí ľudia sú nominovaní v tých štátnych podnikoch.