23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja by som na začiatok iba povedal to isté, čo povedali kolegovia predo mnou, aby som možno zdôraznil chybu, ktorú, a teda chcem to nazvať chybou, nie, dúfam, úmyslom, že ste chceli odstaviť nezávislú občiansku spoločnosť, aby sa mohla vyjadrovať k tomu, ako je s konaním tej-ktorej politickej strany spokojná. Viac k tomu hovoriť nebudem, myslím si, že ľudia to, kolegovia to povedali dostatočne.
Poviem tak heslovite, čo teda v tomto návrhu zákona sa mi nepozdáva a čo si myslím, že nie je správne.
Tak napríklad to, že navrhujete presné obmedzenie výdavkov nezávislých kandidátov, ako tu niekto spomenul, že už starosta malej obce bude mať presný limit 2 000 eur, väčšej obce možno 3 000, 5 000 a tak ďalej, primátor najväčšieho mesta tuším 250 000 na kampaň, len s jediným zaujímavým dôvetkom, musí byť nezávislý. Ten, ktorý bude kandidovať za politickú stranu, de facto žiadny limit, neu limit. Kde je tu rovnosť pred zákonom? Kde je tu rovnosť pred ústavou? V návrhu zákona to nie je, aj keď teda pán minister hovorí, že už to je upravené. Myslím si, že naďalej (Hlas predkladateľa.) - áno? - naďalej návrh zákona je napísaný tak, limitujete iba nezávislých, tých, čo si trúfli byť nezávislými, ale tí, čo sa upíšu politickej strane, pole neorané, bez problémov, žiadny limit. Čiže beriem to tak, podľa vyjadrenia pána ministra, že táto chyba sa opraví.
Celkom sa mi nezdá ten princíp, alebo ten systém, ktorý ste zvolili, že vlastne vraciame sa niekde, kde sme niekedy boli, kde bol nejaký limit, a pamätáme si a pamätáte si určite aj vy na vlastnej koži, napríklad pripomeniem rok 2002, tak isto jednu nahrávku z roku 2002, a v tom roku platil limit na volebnú kampaň 12 mil. korún. A potom nejaký hlas z toho istého roku hovorí o tom, že zohnal vlastnou hlavou 30, 40 a možno ešte teda nejaké ďalšie peniaze v budúcnosti. A práve sa obávam, že dopadne to presne takto rovnako. Politické strany, keď ste sa už rozhodli ísť cestou limitov, budú sa snažiť volebné kampane platiť čiernymi peniazmi, bokom, lebo, bohužiaľ, oficiálne nebudú môcť. A tam si treba klásť potom otázku, čo je lepšie pre spoločnosť a pre rozvoj demokracie na Slovensku, či to, že dovolíme, teda áno, napríklad Strane 99 % – občiansky hlas, či ako sa volali, či teda je lepšie radšej takejto strane dovoliť natlačiť do kampane 10 mil. eur, ale vykázaných, čo je pravda, že to oni nevykázali a robili to cez nejaké občianske združenie. Ale opravme túto chybu, aby teda to nemohli robiť cez niekoho iného. Alebo teda budeme sa tváriť, že máme limit, máme tri milióny a budeme sa všetci tváriť, že však vlastne všetko je v poriadku, lebo vykázali, že kampaň urobili za 3 mil. eur. Ja si neviem predstaviť tie tisícky úradníkov, ktoré by v čase agresívnej volebnej kampane takejto strany boli schopní odsledovať možno 50 prebiehajúcich, permanentne prebiehajúcich paralelne volebných kampaní, ktoré by iba jedna takáto politická strana niekde robila. To je neskontrolovateľné. A preto sa obávam, že cesta takýchto limitov finančných je síce možno pre ľudí populárna, že si povedia, že áno, však nech neprežierajú naše peniaze, ale v skutočnosti je impotentná, lebo nedokážeme tie politické strany skontrolovať.
Druhá vec, ak nejaký občan alebo volič by mal mať radosť z tohoto, že však vlastne zakážeme politickým stranám investovať peniaze do kampaní, tak mne by sa potom pýtalo to B. Keď teda politickým stranám obmedzíme výdavky na kampaň, obmedzme im aj takisto príspevok zo štátneho rozpočtu, adekvátne voči tejto sume, aby teda videli nejaký úžitok, keď teda politické strany dajú menej do kampane, to, čo ušetria, nech dajú, nejakým spôsobom vrátia späť ľuďom. Takýto návrh v tomto návrhu nevidím.
Taktiež také záhadné teda formulácie typu, že súčasťou výdavkov budú aj výdavky, ktoré kandidát alebo tá politická strana investovala vlastne pred začiatkom kampane. Odkedy? Niekto sa kandidátom stáva narodením. To znamená, že čokoľvek, čo kedy niekde napísal do novín, niekde má možno nejaký spot v rádiu, neviem, za účelom úplne inej propagácie de facto, ale svojej vlastnej, tak budeme mu rátať, že to bola vlastne súčasť jeho prezidentskej kampane, keď sa možno rozhodne v štyridsiatke za prezidenta? Asi by sme mali povedať nejaký ten stop stav, že odkedy teda začíname rátať tie výdavky za súčasť kvázi teda volebnej kampane. Čiže povedať buď nejaký dátum, alebo nejaké jeho verejné vyhlásenie, že teda nad nejakou kandidatúrou uvažuje, ale mali by sme zadefinovať jednoznačne presný bod. Lebo potom dať v takomto nejasne naformulovanom zákone vlastne takýto nástroj úradníkovi, zvyčajne politickému nominantovi v súčasnom Slovensku, aby zase takéhoto kandidáta kontroloval, tak v čom je rovnosť šancí? Jednému to určí týždeň pred kampaňou a ďalšiemu dva roky pred kampaňou? Ako musí sa ten bod jednoznačne určiť.
Celkovo mi ale teda pripadá, že ten návrh zákona je jak kebyže takým vypovedaním, papierovým vypovedaním strachu možno z niečoho nového, čo by mohlo prísť, že by zrazu si možno niektorí, a myslím si, že poctivých podnikateľov je tiež na Slovensku dosť, možno jeden, možno desiatka, možno pár stoviek by sa ich združilo a povedali by si, že stačilo, že nedovolia, aby politické strany systematicky naďalej Slovensko humpľovali, aby ich štátny rozpočet rozkrádali. Že nechcú, aby naďalej ich dane končili vo vreckách spriaznených sponzorov politických strán, a povedia si, že áno, investujú 100 mil. eur do kampane pre ľudí, o ktorých nikto nevie, ktorých chcú dostať do parlamentu, aby tu hájili ich záujmy. Čo by bolo na tom zlé? – sa pýtam, ak by tie peniaze boli zarobené fér, boli zdanené a dupľom z aktivity nie nejakého privatizéra, ale človeka, ktorý mal možno nejaký nápad. Ten nápad zrealizoval a dnes možno vyrába software pre celý svet. Ja by som na takomto vstupe nejakej politickej sily nevidel absolútne nič zlé, nič zvrátené, nič, čoho by sme sa mali báť, čoho by sme sa mali chrániť a štítiť nejakým zákonom a určovaním limitu na vedenie volebnej kampane.
Samozrejme, áno, môžte povedať príklad 99 % – občiansky hlas. Krásny názov. Všetci vieme, čo sa za tým skrývalo a aký pôvod tieto peniaze mali. Ale nie všetci sú takí, ako ľudia, ktorí stáli za touto politickou stranou, hnutím alebo čímkoľvek, čo tu bolo. Čiže nebojme sa zdravej konkurencie a dupľom nie v situácii, kedy etablované politické strany alebo parlamentné politické strany a hlavne vládne politické strany sú drasticky, doslova drasticky mediálne zvýhodnené pred kýmkoľvek novým. Už vládne strany sú výrazne, a znova poviem slovo drasticky, zvýhodnené pred opozičnými politickými stranami, myslím teda, priestorom v médiách. A to už ani nemusíme hovoriť o tom, že ako výrazne sú zvýhodnené voči ľuďom, ktorí sú mimo politiky, možno práve v tej občianskej spoločnosti sa pohybujúci, ktorí na to majú, aby robili politikov lepších, ako sme my všetci tu dokopy, ale jednoducho nikto o nich nevie. A keď chceme v čase volebnej kampane povedať ľuďom, že takíto ľudia tu sú, o takých ľuďoch chceme, aby Slovensko vedelo, aby si aj o takýchto ľuďoch rozmýšľali, že či ich náhodou nie je správne zvoliť do parlamentu, tak by sme nemali niekoho nového, len preto, že je nový a chce Slovensko zmeniť, limitovať výdavkami, ktorými nemá šancu poraziť jeden spot vo všetkých televíziách, vo Ficových 1001 klikoch.
Viete sám, pán minister, že jeden takýto spot, kde pán premiér vyrába 1001 klikov za polhodinku vo všetkých televíziách, je hodný možno 10 mil. eur mediálneho priestoru, ak by niekto chcel získať takú popularitu, ako získal pán premiér. Viete sám, že jeden spot Ficových dlaní, ktoré sú plné klasov, kde žmolí zrnko, tak ako niekedy pred pár desiatkami rokov naši súdruhovia, že takýto spot takisto v pár televíziách a pár fotografií v médiách je hodný koľko? Päť miliónov eur? Tri? Tak dobre, dajme milión eur, okej. Viete sám, že účasť možno v jednej relácii, Na telo zrušili medzičasom, dobre, O päť minút dvanásť, Sobotné dialógy, tam je pán premiér ako pečený-varený, je hodná koľko? Milión eur? Vládna moc, vládna strana, ale aj všetky vlastne parlamentné strany, niektoré menej, niektoré viac, sú takýmto spôsobom permanentne štyri roky od jedných volieb, druhých volieb, keď by som to zúžil iba na parlamentné voľby, sú permanentne zvýhodňované voči ľuďom, ktorí v politike nepôsobia. A tento mediálny priestor nikto z nás neohodnotil. A ja si myslím, že v porovnaní s týmto, s tým priestorom, ktorý politické strany všetky dostávajú, keď hovoríme tu potom o nejakých troch miliónoch eur, tak to sú drobné. Priestor, ktorý dostane SMER za tieto štyri roky v médiách, bude hodný možno 2 mld. eur? Úplne v pohode. A tým pádom ten, nedovoliť niekomu, aby takémuto molochovi, ktorý takýto priestor dostane, zároveň dostane 23 mil. eur zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť počas štyroch rokov, za ktorú vlastne teda kampaň priebežne robí, tak nedovoliť novému konkurentovi, ktorý by na trh chcel vstúpiť, politický trh politických strán, a chcel by osloviť ľudí nejakou novou ponukou, myslím si, že je skôr takým prejavom slabosti ako nejakej systematickej práce a snahy upratať nejaký bordel v zákonoch. Myslím, že niekto sa tu bojí. Niekto sa bojí, že raz príde čas, kedy sa niekoľko čestných podnikateľov postaví a povie si, že jednoducho ďalej už Slovensko humpľovať nedopustia.
Čiže nepovažujem za správne, že idete cestou obmedzenia výdavkov. Považoval by som za správne, ak by ste, možno jedine vtedy, ak by ste jedno čísielko v tom návrhu zákona zmenili. A to číslo je, že 48 hodín. Ak by ste ho zmenili na číslo 35 064 hodín, čo je presne štyri roky aj s tým jedným prechodným rokom, tak vtedy si myslím, že by to bol celkom fajn návrh. Že by sme politickým stranám zakázali akúkoľvek politickú kampaň. Jednoducho nevidím dôvod, aby sme vlastne si tu teraz prijímali zákon a naďalej piplali zákon a ešte sa viacej nejako chránili a presne upresňovali si podmienky toho, ako de facto oblbovať ľudí. Lebo politická kampaň je de facto už potom oblbovanie ľudí. Ľudia by sa mali pri existujúcich politických stranách, samozrejme, nehovorím o nových subjektoch, ľudia by sa mali pri existujúcich parlamentných stranách podľa mňa rozhodovať čisto na ich, na základe ich skutkov. Na základe možno toho bezplatného mediálneho priestoru, ktorý počas svojej, výkonu svojho mandátu poslanci alebo teda členovia vlády dostávajú, tak na základe týchto skutkov ľudia nech sa rozhodnú medzi existujúcimi politickými stranami a novým stranám dovoľme viesť akúkoľvek volebnú kampaň. Samozrejme transparentnú, aby sme vedeli o každom jednom výdavku a na aký účel bol použitý. Aby sme vedeli, či teda náhodou tie peniaze nepochádzajú z nejakých čiernych zdrojov alebo nejako pokútne darovaných. Vtedy si myslím, že by to bola taká aspoň čiastočná snaha o zrovnoprávnenie šancí medzi existujúcimi parlamentnými stranami a medzi tými novými ľuďmi mimo politiky, ktorí by to tej politiky chceli vstúpiť. A vlastne vtedy by sme ako subjekt, ako parlament boli otvorení vlastne takej novej krvi, ktorá si myslím, že je veľmi dôležitá pre akýkoľvek organizmus, aby na trh politických strán vstúpila, aby sem prišla nejaká šťuka, ktorú zvýhodníme tým, že nebudeme ju limitovať, že dostane priestor v médiách, možno v čase kampane aspoň porovnateľný s ostatnými politickými stranami, a vtedy si myslím, že by to mohlo byť, sa priblížili trošičku viacej k fér predvolebnej kampani.
Takto, ako ste sa vybrali touto cestou, po prvé, obmedzením tých výdavkov, alebo teda obmedzením výdavkov a tými ďalšími ustanoveniami, tak si myslím, že to je iba cesta k upevneniu moci v prvom rade vládnej strany a potom uchráneniu si rybníčka tých existujúcich parlamentných strán.
Možno zvláštne, že hovorím ako v podstate predstaviteľ jednej z parlamentných strán, že hovorím o tom, že mali by sme sa viacej otvoriť konkurencii, tej vonkajšej, ale hovorím to preto, lebo tak si myslím, že by to bolo správne. Tak som to cítil, keď sme chceli my vstúpiť medzi vás a prísť sem a robiť vám tuná konkurenciu. Vtedy som cítil, že existujúce parlamentné strany sú výrazne zvýhodnené, a nám by teda vtedy veľmi pomohlo, ak by existujúce parlamentné strany kampaň robiť nemohli a prezentovali by sa iba výsledkami, a my by sme mohli robiť kampaň. Preto sme aj predložili takýto návrh zákona. Samozrejme, zmietli ste nám ho, myslím si, že ani ho nikto nepodporil okrem nás, tak ste nám ho nepodporili. Ja si myslím, že by to jednoducho bolo fér.
Prečo to robíte? Predložený návrh cez leto, čo teda viem, že dosť nepopulárnych zákonov ste predložili aj teda minulé leto. Možno to bolo preto, že ste to chceli spláchnuť to minulé leto, čím skorej ako, kým sa ľudia vrátia z dovoleniek, ale v tomto prípade mi to nejako nesedí, lebo vlastne zákony prišli na prerokovanie až takto v septembri. To už si musíte odpovedať vy. Ja ten úmysel nepoznám. Indície sú. Možno naozaj tá blížiaca sa prezidentská kampaň. Možno nejaký strach pána premiéra, že by, nebodaj, nejaký nezávislý kandidát mu mohol nejak znepríjemniť cestu do prezidentského paláca. Alebo možno strach pred nejakými občianskymi združeniami, ktoré by mu asi zrejme chceli pred prezidentskou kampaňou povedať, čo si myslia o jeho doterajšom vládnutí. Možno. Úmysel poznáte vy sami. My sa ho asi, zrejme dozvieme.
Potom možno by som vytkol iba také pikošky typu, že v § 14 zavádzate povinnosť, aby pri každej reklame alebo pri každej teda volebnej nejakej prezentácii musel byť zverejnený názov, sídlo, IČO dodávateľa aj objednávateľa vlastne tej prezentácie. Ako neviem si to vcelku predstaviť, že teraz na Rádiu Expres bude znieť 30-sekundový spot a v tom 30-sekundovom spote bude musieť byť zverejnený názov, sídlo, presne, aj IČO, aj dodávateľa, aj odberateľa. Čiže ten spot asi bude začínať tak, že Kresťanskodemokratické hnutie, neviem, kde má sídlo, blá - blá - blá, mesto, asi Bratislava, potom nejaké IČO, bude nejaké číslo, toto je dodávateľ, potom, alebo teda to je objednávateľ, potom dodávateľ, Rádio Expres, neviem, jak sa volá firma, ulica, číslo, mesto, poštové smerovacie číslo, IČO a potom ešte dve sekundy, ešte zostane na nejaký spot. Ako bolo by to dosť smiešne. Takže ale to sú možno také chybičky, ktoré vám tam unikli.
Ale zas na druhej strane, tak myslím, jak kolega Gál tu povedal, že takéto chyby, ak sa v návrhu zákona objavujú a dupľom v takom, ktorý pochádza z ministerskej dielne, tak zrejme to svedčí o nejakom strese alebo tlaku, ktorý bol vyvinutý na ľudí, ktorí ten návrh zákona predkladali. A zrejme v tom tlaku a strese sa takéto chybičky vloudili. A ten tlak a stres, ak sa vyskytol, tak treba, aby sme si všetci dali otázku, prečo sa vyskytol, že či teda tu nie je nejaká trošku iná motiváci, jako, jako tá úprimná.
Každopádne je mi zvláštne, že na Slovensku v podstate takéto pravidlá nie sú chránené niečím viac ako obyčajnou väčšinou. Áno, uznávam, pán minister tu povedal, niekomu z opozície vytýkal, že ak ste mali nejaký problém s volebnými obvodmi, tak ste to mali možnosť zmeni. A je to pravda. Tieto návrhy, všetky sú de facto, stačí na to 76 hlasov poslancov, takže kedykoľvek zmenené mohli byť v minulosti, ale môžu byť aj v budúcnosti, ak naďalej necháme vlastne volebné pravidlá, aby ich chránil iba obyčajný zákon. Osobne si myslím, že keďže tieto pravidlá hovoria o pravidlách hry medzi nami navzájom, tak mali by byť zakotvené ústavne. A bolo by fajn, aby sa na prijatie takýchto volebných pravidiel našiel konsenzus, ktorý potom pretrvá dlhšie, lebo jednoducho, keď raz sa nájde tá ústavná väčšina, zrejme tak ľahko sa nenájde nabudúce.
Čo sa týka transparentného účtu, myslím, že kolega Abrhan to tu spomínal predo mnou, že nie úplne presne si vie predstaviť, ako by politické strany vlastne mali samostatný účet na každú volebnú kampaň. A dupľom, ak by tam boli rôzne koalície. Mňa tam napadá jedno riešenie, a znova sme ho predložili. A myslím si, že ste nám ho znova zamietli, alebo určite, že áno.
A to riešenie je jednoduché: aby politická strana mala iba jeden účet a aby na tom účte zverejňovala všetky transakcie, možno aj s nejakým miernym popisom, o jakú transakciu ide. Alebo možno ešte jednoduchšie, aby sme na politické strany dali taký istý meter ako na tú najmenšiu dedinu, tuším Príkra sa volá, niekde v okrese Svidník, či Stropkov, či Bardejov, teraz už neviem, tá má šesť obyvateľov. Ale aj táto obec má povinnosť zverejňovať všetky zmluvy a všetky vlastne transakcie na internete. A nevidím dôvod, prečo obec Príkra so šiestimi občanmi má takúto povinnosť zákonnú a prečo politická strana, či už SMER s 23 mil. alebo my so štyri celé neviem koľko miliónmi za štyri roky takúto povinnosť nemáme?
Myslím si, že bolo by to fér a nič viac nemusíme riešiť. Ak bude každá jedna zmluva rovnako zverejnená tak, ako ju musia zverejňovať obecné úrady, tak nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte, nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte pre každú jednu kampaň, lebo všetko bude jasné, všetko sa objaví na internete. Všetko bez zverejnenia na internete v centrálnom registri zmlúv nebude platné a každá, financovanie každej jednej politickej strany, a nielen počas volebnej kampane, ale počas celej jej existencie, bude verejnosti prístupné, a tým pádom bude prístupné verejnej kontrole. Čiže poprosil by som vás, pán minister, skúste uvažovať nad takýmto niečím. Áno, vyžadovalo by to odvahu možno aj do svojich vlastných radov obhájiť, možno aj teda v strane SMER, že už nebudeme hrať sa na tajnostkárov, ale odokryjeme to financovanie a každú jednu zmluvu budeme zverejňovať tak ako obec Príkra so šiestimi občanmi na internete.
Toto sú možno konkrétne výčitky, ktoré som k návrhu zákona mal, možno viac v druhom čítaní, ale najradšej by som bol, ak by, ak by ten návrh zákona ste naozaj stiahli a aby si k takémuto zákonu a k takýmto pravidlám sadli všetky politické strany. A ak by ste sa pokúsili nájsť ústavný návrh zákona, ktorý by do budúcna volebné pravidlá chránil, myslím si, že bolo by to najideálnejšie.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:36
Vystúpenie v rozprave 15:36
Pavol AbrhanJa by som chcel na vás apelovať a hlavne aj na poslancov, aby sme si spolu uvedomili, že môžte schváliť tento návrh zákona, máte na to väčšinu, ale čo tým získate, ak presadíte takýto návrh zákona úplne sami bez konzultácií a bez aspoň čiastočných dohôd s niektorými z opozičných strán? Podľa mňa získate len, bude to kontraproduktívny krok, a to sa obráti proti vám. A nezískate v tomto žiadnu výhodu, možno len to, že si sami sebe poviete, že áno, máme väčšinu a to, čo chceme, to si dokážeme presadiť.
Bolo tu už spomínané, že na tomto návrhu zákona pracovali odborníci. Ja ich nijako nechcem spochybňovať a som presvedčený, že to odborníci boli, ale dôležité je, títo odborníci, aké dostali politické zadanie. Lebo aj najlepší odborník, keď dostane zlé politické zadanie, tak nedokáže vypracovať normu, ktorá je kvalitná a ktorá je dobrá. Preto by som sa chcel vyjadriť aspoň k niektorým okruhom, ktoré už tu boli spomenuté a ktoré podľa mňa v tomto návrhu zákona sú problémové, niektoré viac a niektoré menej. Začnem tými, ktoré považujem za najviac problémové, a postupne spomeniem tie, o ktorých môžeme diskutovať a kde môžeme hľadať nejaký konsenzus.
Prvé je, kampaň môžu viesť len politické strany a vlastne vylúčenie negatívnej kampane a vylúčenie tretích subjektov, považujem za zlý signál do verejnosti a za nesprávny krok aj z toho dôvodu, že chcete vylúčiť, alebo aby sa na kampani nezúčastnili po štyroch rokoch vášho vládnutia dajme tomu zdravotné sestry, ktoré by mohli svojím stanoviskom povedať, ako vnímali vládnutie SMER-u v priebehu štyroch rokov. Ako môžu do kampane vstúpiť dajme tomu živnostníci a povedať, urobiť aj tlačovku, aj si zaplatiť inzerciu a povedať, ako vnímali plnenie sľubov strany SMER v priebehu štyroch rokov. Takto vylučujete vstup takýchto tretích subjektov, aby sa vyjadrili, a vylučujete tu možnosť občianskej diskusie a diskusie občanov a záujmových skupín v rámci jednotlivej politickej kampane.
Nepovažujem to za správny krok a myslím si, že tu by sme mali hľadať riešenie také, aby bolo umožnené týmto skupinám a záujmovým skupinám, aby mohli zhodnotiť prácu tej-ktorej politickej strany, a teraz bez ohľadu na to, či je v koalícii alebo v opozícii. A toto v § 2 nie je umožnené týmto záujmovým skupinám.
Druhá oblasť je financovanie kampane. A už tu niečo bolo naznačené. Musím povedať, že samozrejme tým, že ste stanovili stropy v jednotlivých kampaniach, bolo potrebné aj nájsť orgán alebo inštitúciu, ktorá bude kontrolovať. A ten návrh, ktorý je v súčasnosti predložený, je, no, neuveriteľný, ak to tak jemne poviem, lebo aby pravidlá hry kontrolovalo ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, alebo pri voľbách do vyšších územných celkov alebo pri komunálnych voľbách, aby to boli obvodné úrady a prednostovia obvodných úradov v danej situácii, keď vo vláde je len jedna strana, je, neviem, ako vás takýto nejaký nápad mohol čo i len napadnúť? Čiže tu som presvedčený, že tu je treba hľadať... Pán minister, vy ste športovec, hrávate futbal a celkom dobre, nakoniec, musím povedať. A teraz predstavte si takú situáciu, keby sme modelovali to, čo vy ste urobili na tej politickej scéne, že by si povedali v najvyššej lige, že dobre, tak potrebujeme šetriť finančné prostriedky, tak pískať nebudú rozhodcovia, nebude komisia rozhodcov, ale vždy rozhodovať zápas bude ten, kto je prvý v tabuľke, funkcionári, alebo prípadne tí, ktorí sú prví v tabuľke. Poviete, však je najlepší, no tak nech rozhoduje. (Reakcia predkladateľa.) No je jasné, že by sa to mohlo urobiť, a keď máte väčšinu a keď by mali títo väčšinu v tom zväze, no tak by si to mohli presadiť. Otázne je, kto by potom takéhoto víťaza rešpektoval ako víťaza korektnej súťaže. A na to upozorňuje v tom, ak by sme pristúpili k vášmu návrhu, tak ťažko by sme mohli rešpektovať, že víťaz takejto politickej súťaže pod kontrolou nominantov SMER-u na ministerstve financií, na ministerstve vnútra, na pozíciách prednostov obvodných úradov, je to korektná súťaž. Určite by to korektná súťaž nebola.
Po ďalšie, navrhujete tretí okruh, o ktorom je treba diskutovať a ktorý podľa mňa je aj neuskutočniteľný, navrhujete zriadiť osobitný účet. A konkrétne píšete, že, v § 3 ods. 3, "osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne". A potom ďalej rozoberáte, že toto musí byť zriadené aj pre voľby do samosprávnych orgánov. Myslím si, že toto sa nedá realizovať z toho dôvodu, že napríklad v komunálnych voľbách vznikajú rôzne koalície, aj vo voľbách do vyšších územných celkov, kde finančné prostriedky v takom členení, ako vy píšete, že "náklady na úhradu predvolebných prieskumov, platená inzercia, vysielanie politickej reklamy, volebné plagáty", jednotlivá politická strana neplatí sama, ale združujú finančné prostriedky v rámci koalície. Vytvárajú spoločný fond a koalícia potom objednáva bilbordy, objednáva inzerciu, objednáva. Čiže politická strana vám nevie, lebo neobjednala, ale koalícia objednala. A tých koalícií môže byť, toto nedokáže jedna centrála, jednoducho nedokáže vám takým spôsobom. Čiže tu narazíte podľa mňa na vážny problém v komunálnych voľbách a potom, nie teraz, samozrejme, lebo teraz ten zákon nebude účinný vo voľbách do vyšších územných celkov, lebo sa to nedá podľa môjho názoru, podľa môjho názoru zrealizovať.
Potom sú ďalšie okruhy, ktoré tu už boli spomínané, a to sú volebné prieskumy, 21 dní. Verím, že toto by mohol byť priestor, kde by sme mohli diskutovať a skrátiť toto obdobie, aby to nebolo 21 dní. Tak isto ako aj všetky správne delikty, ktoré by mali ukladať ministerstvo vnútra, ministerstvo financií. Tiež je treba hľadať nezávislú inštitúciu. A tak isto moratórium 48 hodín. Proste vraciame sa späť. To, čo sme mali zavedené, ale nedokázali, nedokázali sme to nejakým spôsobom ustriehnuť.
Pani poslankyňa Žitňanská tu už spomenula členský príspevok. To je v zákone o politických stranách. Pán minister, dovoľte, aby som vás pozval do niektorého nášho klubu na vyberanie členských príspevkov Kresťanskodemokratického hnutia, aby ste to videli. A môžte aj vy prispieť, samozrejme, ale len bezhotovostne, aby sme mali preukázané, že ste prispeli. A neviem si predstaviť, neviem si predstaviť že by bolo možné prispievať, keď naši ľudia sa zídu na členskej schôdzi, neviem si predstaviť, že by len bezhotovostným stykom, že by nebolo možné, aby tieto finančné prostriedky poukázali. Čiže to je ďalší okruh, o ktorom sa dá diskutovať.
Posledný, z ktorého vyplývajú potom aj moje návrhy, ktoré by som chcel predniesť pánovi spravodajcovi, je účinnosť. A už tu bolo povedané, podľa môjho presvedčenia, ďakujem pekne, ak máte záujem na spoločnej diskusii a hľadaní aspoň určitého konsenzu, tak musíme si vytvoriť určitú časovú rezervu.
A preto by som navrhol pánovi spravodajcovi, ktorý predložil návrh, aby tento návrh bol prerokovaný do 31 dní a do 32 dní v gestorskom výbore, ako procedurálny návrh, predkladám návrh, aby bol tento návrh zákona prerokovaný do 60 dní a do 61 dní v gestorskom výbore, aby sme získali aspoň dvojmesačnú časovú lehotu na prerokovanie. A poprosil by som pánov poslancov, aby nám vytvorili tento dostatočný čas na prerokovanie s ministerstvom vnútra.
A tak isto druhý procedurálny návrh, na rozdiel od návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca, aby tento návrh zákona bol pridelený do všetkých riadnych stálych výborov Národnej rady Slovenskej republiky, teda okrem tých osobitných, aby sa vo výboroch mohli všetci poslanci k nim vyjadriť.
Samozrejme, podporujem návrh vrátiť na dopracovanie. Aj to je jedna z ciest, ak neprejde tento návrh, aby, že by ste to stiahli, prípadne vrátili na dopracovanie, a tým by sme získali časový priestor. Tak by som poprosil aspoň o podporu týchto mojich dvoch procedurálnych návrhov, aby sme mali aspoň dvojmesačnú časovú lehotu na hľadanie určitého konsenzu pre možné prijatie tohto návrhu zákona. Pokiaľ sa tak nestane a pokiaľ tento návrh bude, zostane v takejto podobe, tak ani v prvom čítaní kresťanskodemokratický klub nemôže takýto návrh podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Pán minister, už pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády som upozorňoval na to, že ak jedna strana tvorí vládu, má to svoje výhody, ale má to aj svoje riziká. Preto som začal tým, že jedno z tých rizík prichádza práve dnes pri predkladaní pravidiel, hej, v rámci politického zápasu. A vždy je vážnym rizikom, ak tieto pravidlá hry jedna politická strana mení podľa svojho videnia a ak sa ani nepokúsi o dohodu s ostatnými politickým stranami, ak takúto dohodu nehľadá. Vy ste tento krok urobili a predložili ste návrh zákona. Sami ho nazývate - ako technickou? - technickou, lebo cítite, že ten krok bol unáhlený a bol predčasný.
Ja by som chcel na vás apelovať a hlavne aj na poslancov, aby sme si spolu uvedomili, že môžte schváliť tento návrh zákona, máte na to väčšinu, ale čo tým získate, ak presadíte takýto návrh zákona úplne sami bez konzultácií a bez aspoň čiastočných dohôd s niektorými z opozičných strán? Podľa mňa získate len, bude to kontraproduktívny krok, a to sa obráti proti vám. A nezískate v tomto žiadnu výhodu, možno len to, že si sami sebe poviete, že áno, máme väčšinu a to, čo chceme, to si dokážeme presadiť.
Bolo tu už spomínané, že na tomto návrhu zákona pracovali odborníci. Ja ich nijako nechcem spochybňovať a som presvedčený, že to odborníci boli, ale dôležité je, títo odborníci, aké dostali politické zadanie. Lebo aj najlepší odborník, keď dostane zlé politické zadanie, tak nedokáže vypracovať normu, ktorá je kvalitná a ktorá je dobrá. Preto by som sa chcel vyjadriť aspoň k niektorým okruhom, ktoré už tu boli spomenuté a ktoré podľa mňa v tomto návrhu zákona sú problémové, niektoré viac a niektoré menej. Začnem tými, ktoré považujem za najviac problémové, a postupne spomeniem tie, o ktorých môžeme diskutovať a kde môžeme hľadať nejaký konsenzus.
Prvé je, kampaň môžu viesť len politické strany a vlastne vylúčenie negatívnej kampane a vylúčenie tretích subjektov, považujem za zlý signál do verejnosti a za nesprávny krok aj z toho dôvodu, že chcete vylúčiť, alebo aby sa na kampani nezúčastnili po štyroch rokoch vášho vládnutia dajme tomu zdravotné sestry, ktoré by mohli svojím stanoviskom povedať, ako vnímali vládnutie SMER-u v priebehu štyroch rokov. Ako môžu do kampane vstúpiť dajme tomu živnostníci a povedať, urobiť aj tlačovku, aj si zaplatiť inzerciu a povedať, ako vnímali plnenie sľubov strany SMER v priebehu štyroch rokov. Takto vylučujete vstup takýchto tretích subjektov, aby sa vyjadrili, a vylučujete tu možnosť občianskej diskusie a diskusie občanov a záujmových skupín v rámci jednotlivej politickej kampane.
Nepovažujem to za správny krok a myslím si, že tu by sme mali hľadať riešenie také, aby bolo umožnené týmto skupinám a záujmovým skupinám, aby mohli zhodnotiť prácu tej-ktorej politickej strany, a teraz bez ohľadu na to, či je v koalícii alebo v opozícii. A toto v § 2 nie je umožnené týmto záujmovým skupinám.
Druhá oblasť je financovanie kampane. A už tu niečo bolo naznačené. Musím povedať, že samozrejme tým, že ste stanovili stropy v jednotlivých kampaniach, bolo potrebné aj nájsť orgán alebo inštitúciu, ktorá bude kontrolovať. A ten návrh, ktorý je v súčasnosti predložený, je, no, neuveriteľný, ak to tak jemne poviem, lebo aby pravidlá hry kontrolovalo ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, alebo pri voľbách do vyšších územných celkov alebo pri komunálnych voľbách, aby to boli obvodné úrady a prednostovia obvodných úradov v danej situácii, keď vo vláde je len jedna strana, je, neviem, ako vás takýto nejaký nápad mohol čo i len napadnúť? Čiže tu som presvedčený, že tu je treba hľadať... Pán minister, vy ste športovec, hrávate futbal a celkom dobre, nakoniec, musím povedať. A teraz predstavte si takú situáciu, keby sme modelovali to, čo vy ste urobili na tej politickej scéne, že by si povedali v najvyššej lige, že dobre, tak potrebujeme šetriť finančné prostriedky, tak pískať nebudú rozhodcovia, nebude komisia rozhodcov, ale vždy rozhodovať zápas bude ten, kto je prvý v tabuľke, funkcionári, alebo prípadne tí, ktorí sú prví v tabuľke. Poviete, však je najlepší, no tak nech rozhoduje. (Reakcia predkladateľa.) No je jasné, že by sa to mohlo urobiť, a keď máte väčšinu a keď by mali títo väčšinu v tom zväze, no tak by si to mohli presadiť. Otázne je, kto by potom takéhoto víťaza rešpektoval ako víťaza korektnej súťaže. A na to upozorňuje v tom, ak by sme pristúpili k vášmu návrhu, tak ťažko by sme mohli rešpektovať, že víťaz takejto politickej súťaže pod kontrolou nominantov SMER-u na ministerstve financií, na ministerstve vnútra, na pozíciách prednostov obvodných úradov, je to korektná súťaž. Určite by to korektná súťaž nebola.
Po ďalšie, navrhujete tretí okruh, o ktorom je treba diskutovať a ktorý podľa mňa je aj neuskutočniteľný, navrhujete zriadiť osobitný účet. A konkrétne píšete, že, v § 3 ods. 3, "osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne". A potom ďalej rozoberáte, že toto musí byť zriadené aj pre voľby do samosprávnych orgánov. Myslím si, že toto sa nedá realizovať z toho dôvodu, že napríklad v komunálnych voľbách vznikajú rôzne koalície, aj vo voľbách do vyšších územných celkov, kde finančné prostriedky v takom členení, ako vy píšete, že "náklady na úhradu predvolebných prieskumov, platená inzercia, vysielanie politickej reklamy, volebné plagáty", jednotlivá politická strana neplatí sama, ale združujú finančné prostriedky v rámci koalície. Vytvárajú spoločný fond a koalícia potom objednáva bilbordy, objednáva inzerciu, objednáva. Čiže politická strana vám nevie, lebo neobjednala, ale koalícia objednala. A tých koalícií môže byť, toto nedokáže jedna centrála, jednoducho nedokáže vám takým spôsobom. Čiže tu narazíte podľa mňa na vážny problém v komunálnych voľbách a potom, nie teraz, samozrejme, lebo teraz ten zákon nebude účinný vo voľbách do vyšších územných celkov, lebo sa to nedá podľa môjho názoru, podľa môjho názoru zrealizovať.
Potom sú ďalšie okruhy, ktoré tu už boli spomínané, a to sú volebné prieskumy, 21 dní. Verím, že toto by mohol byť priestor, kde by sme mohli diskutovať a skrátiť toto obdobie, aby to nebolo 21 dní. Tak isto ako aj všetky správne delikty, ktoré by mali ukladať ministerstvo vnútra, ministerstvo financií. Tiež je treba hľadať nezávislú inštitúciu. A tak isto moratórium 48 hodín. Proste vraciame sa späť. To, čo sme mali zavedené, ale nedokázali, nedokázali sme to nejakým spôsobom ustriehnuť.
Pani poslankyňa Žitňanská tu už spomenula členský príspevok. To je v zákone o politických stranách. Pán minister, dovoľte, aby som vás pozval do niektorého nášho klubu na vyberanie členských príspevkov Kresťanskodemokratického hnutia, aby ste to videli. A môžte aj vy prispieť, samozrejme, ale len bezhotovostne, aby sme mali preukázané, že ste prispeli. A neviem si predstaviť, neviem si predstaviť že by bolo možné prispievať, keď naši ľudia sa zídu na členskej schôdzi, neviem si predstaviť, že by len bezhotovostným stykom, že by nebolo možné, aby tieto finančné prostriedky poukázali. Čiže to je ďalší okruh, o ktorom sa dá diskutovať.
Posledný, z ktorého vyplývajú potom aj moje návrhy, ktoré by som chcel predniesť pánovi spravodajcovi, je účinnosť. A už tu bolo povedané, podľa môjho presvedčenia, ďakujem pekne, ak máte záujem na spoločnej diskusii a hľadaní aspoň určitého konsenzu, tak musíme si vytvoriť určitú časovú rezervu.
A preto by som navrhol pánovi spravodajcovi, ktorý predložil návrh, aby tento návrh bol prerokovaný do 31 dní a do 32 dní v gestorskom výbore, ako procedurálny návrh, predkladám návrh, aby bol tento návrh zákona prerokovaný do 60 dní a do 61 dní v gestorskom výbore, aby sme získali aspoň dvojmesačnú časovú lehotu na prerokovanie. A poprosil by som pánov poslancov, aby nám vytvorili tento dostatočný čas na prerokovanie s ministerstvom vnútra.
A tak isto druhý procedurálny návrh, na rozdiel od návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca, aby tento návrh zákona bol pridelený do všetkých riadnych stálych výborov Národnej rady Slovenskej republiky, teda okrem tých osobitných, aby sa vo výboroch mohli všetci poslanci k nim vyjadriť.
Samozrejme, podporujem návrh vrátiť na dopracovanie. Aj to je jedna z ciest, ak neprejde tento návrh, aby, že by ste to stiahli, prípadne vrátili na dopracovanie, a tým by sme získali časový priestor. Tak by som poprosil aspoň o podporu týchto mojich dvoch procedurálnych návrhov, aby sme mali aspoň dvojmesačnú časovú lehotu na hľadanie určitého konsenzu pre možné prijatie tohto návrhu zákona. Pokiaľ sa tak nestane a pokiaľ tento návrh bude, zostane v takejto podobe, tak ani v prvom čítaní kresťanskodemokratický klub nemôže takýto návrh podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
15:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:48
Peter OsuskýProblém je zadanie, presne ako povedal. A tam išlo o veľmi jednoduchú otázku. Neustále nás pri otázke, či...
Problém je zadanie, presne ako povedal. A tam išlo o veľmi jednoduchú otázku. Neustále nás pri otázke, či niekto tretí smie robiť nejaký zásah do volebnej kampane a ovplyvňovania obyvateľstva. Neustále nám hovorili: no tak nech tí dajú tie prostriedky strane a tá nech to robí. Ale my si musíme uvedomiť, že ak napríklad ochranári majú výhradu proti zonácii Tatier, tak to neznamená, že si musia vybrať nejakú z politických strán, dať jej peniaze a povedať: a teraz to ty takto a takto. Oni sa chcú vyjadriť k zonácii Tatier pred plénom, verejnosťou celou a nechcú to zveriť nejakej strane.
Presne ako zaznel príklad, zdravotné sestry tým, že chcú povedať svoj názor na fungovanie vecí, si nemusia povinne vybrať nejakú stranu, lebo to bol presne kanál, do ktorého nás pracovníci ministerstva vnútra v tej rozprave o medzirezortnom pripomienkovaní teda neustále chceli odkanalizovať: no však nech sa teda dohodnú s nejakou stranou. Ale takéto, často občianske, aktivity, ochranárske a iné nemajú vôľu dohodnúť sa s nejakou stranou. Oni sú aktívni občania bez politickej afiliácie a možno s rôznou politickou afiliáciou. A preto je absolútnym zásahom do práva na ich šírenie informácií, ktoré oni považuje za dôležité, to, že im takéto niečo zákonom zarazím. Je to vlastne okresávanie slobody občana vyjadriť sa k fungovaniu vecí verejných.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2013 o 15:48 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Kolega Abrhan sa dotkol niečoho, čo bolo jednou zo súčastí našich námietok na ministerstve vnútra, na medzirezortnom pripomienkovaní. A začal veľmi správne s tým, že nejde o to, že by niekto spochybňoval odbornosť ľudí, ktorí i s nami veľmi konciliantne a slušne diskutovali na Drieňovej skoro dve hodiny.
Problém je zadanie, presne ako povedal. A tam išlo o veľmi jednoduchú otázku. Neustále nás pri otázke, či niekto tretí smie robiť nejaký zásah do volebnej kampane a ovplyvňovania obyvateľstva. Neustále nám hovorili: no tak nech tí dajú tie prostriedky strane a tá nech to robí. Ale my si musíme uvedomiť, že ak napríklad ochranári majú výhradu proti zonácii Tatier, tak to neznamená, že si musia vybrať nejakú z politických strán, dať jej peniaze a povedať: a teraz to ty takto a takto. Oni sa chcú vyjadriť k zonácii Tatier pred plénom, verejnosťou celou a nechcú to zveriť nejakej strane.
Presne ako zaznel príklad, zdravotné sestry tým, že chcú povedať svoj názor na fungovanie vecí, si nemusia povinne vybrať nejakú stranu, lebo to bol presne kanál, do ktorého nás pracovníci ministerstva vnútra v tej rozprave o medzirezortnom pripomienkovaní teda neustále chceli odkanalizovať: no však nech sa teda dohodnú s nejakou stranou. Ale takéto, často občianske, aktivity, ochranárske a iné nemajú vôľu dohodnúť sa s nejakou stranou. Oni sú aktívni občania bez politickej afiliácie a možno s rôznou politickou afiliáciou. A preto je absolútnym zásahom do práva na ich šírenie informácií, ktoré oni považuje za dôležité, to, že im takéto niečo zákonom zarazím. Je to vlastne okresávanie slobody občana vyjadriť sa k fungovaniu vecí verejných.
Autorizovaný
15:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:50
Anton MartvoňKeď som ja čítal tento návrh zákona, tak mi z toho jasne vyplýva, že občianska diskusia bude...
Keď som ja čítal tento návrh zákona, tak mi z toho jasne vyplýva, že občianska diskusia bude pripustená, môže sa diať a teda bude sa môcť diať teda pred začatím volebnej kampane. Čiže občianske združenia budú mať tri aj trištvrte roka približne na to, aby poukazovali na to, čo sa im nepáči, poukazovali na chyby vlády alebo určitých politických strán alebo politikov. Keď má niekto výhrady, tak ako sa to deje bežne pri Amnesty International alebo Greennpeas, tak kritizujú, alebo tie výhrady hovoria celé volebné obdobie. Nestáva sa to, alebo nedeje sa to, že by potom vystupovali s tými výhradami iba počas volebnej kampane, čo je približne nejakých, tri, štyri mesiace.
Čiže tu ja mám taký pocit, že to bolo trošku zle pochopené. Lebo ja v tom vidím, že zákonodarca chcel docieliť to, aby neboli nezvýhodňované určité politické strany tým, že určité nasadené občianske združenia, ktoré potom priamo počas volebnej kampane, iba vtedy a iba v tom čase kritizujú, potom ich zvýhodňujú tie politické strany, a ich predstavitelia, tak ako to bolo napríklad pri tom Helsinskom výbore pre ľudské práva, sa potom stavajú vedúcimi kancelárie nejakého podpredsedu vlády alebo niečo také. Čiže je rozdiel medzi občianskou spoločnosťou a nezávislou občianskou spoločnosťou, ktorá tu je etablovaná a nezávisle kritizuje celé funkčné a volebné obdobie, a je rozdiel medzi zopár občianskymi združeniami, ktoré sa objavujú iba počas volebnej kampane s konkrétnymi účelovými kritikami niečoho, čo celý rok nekritizovali. Čiže tým chcem poukázať na to, že je to iba trošku zle interpretované. A ja v tom, ako je to nastavené, myslím si, že.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2013 o 15:50 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Abrhan, viete, ja si vás veľmi vážim, preto budem sa snažiť iba odborne reagovať, mali ste dobré vystúpenie. Budem sa teda vyjadrovať iba k tej časti vášho vystúpenie, ktoré sa týka tej občianskej diskusie, lebo mám taký pocit, že trošku to tu je zle pochopené v tom návrhu zákona, ako je to tam dané.
Keď som ja čítal tento návrh zákona, tak mi z toho jasne vyplýva, že občianska diskusia bude pripustená, môže sa diať a teda bude sa môcť diať teda pred začatím volebnej kampane. Čiže občianske združenia budú mať tri aj trištvrte roka približne na to, aby poukazovali na to, čo sa im nepáči, poukazovali na chyby vlády alebo určitých politických strán alebo politikov. Keď má niekto výhrady, tak ako sa to deje bežne pri Amnesty International alebo Greennpeas, tak kritizujú, alebo tie výhrady hovoria celé volebné obdobie. Nestáva sa to, alebo nedeje sa to, že by potom vystupovali s tými výhradami iba počas volebnej kampane, čo je približne nejakých, tri, štyri mesiace.
Čiže tu ja mám taký pocit, že to bolo trošku zle pochopené. Lebo ja v tom vidím, že zákonodarca chcel docieliť to, aby neboli nezvýhodňované určité politické strany tým, že určité nasadené občianske združenia, ktoré potom priamo počas volebnej kampane, iba vtedy a iba v tom čase kritizujú, potom ich zvýhodňujú tie politické strany, a ich predstavitelia, tak ako to bolo napríklad pri tom Helsinskom výbore pre ľudské práva, sa potom stavajú vedúcimi kancelárie nejakého podpredsedu vlády alebo niečo také. Čiže je rozdiel medzi občianskou spoločnosťou a nezávislou občianskou spoločnosťou, ktorá tu je etablovaná a nezávisle kritizuje celé funkčné a volebné obdobie, a je rozdiel medzi zopár občianskymi združeniami, ktoré sa objavujú iba počas volebnej kampane s konkrétnymi účelovými kritikami niečoho, čo celý rok nekritizovali. Čiže tým chcem poukázať na to, že je to iba trošku zle interpretované. A ja v tom, ako je to nastavené, myslím si, že.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
15:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:52
Pavol AbrhanVystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2013 o 15:52 hod.
Ing.
Pavol Abrhan
Videokanál poslanca
Pán kolega, náš pohľad je v tomto rozdielny a to je bežné v parlamente. Proste ja si myslím, že nie je správna cesta a nie je správny krok, aby sme občianskym združeniam, aby sme tretiemu sektoru, aby sme akýmkoľvek záujmovým skupinám zákonom v rámci volebnej kampane zatvárali ústa. Nič viac a nič menej. Toto sa mi nepáči, preto som to aj kritizoval vo svojom vystúpení.
Autorizovaný
15:53
Vystúpenie v rozprave 15:53
Igor MatovičPoviem tak heslovite, čo teda v tomto návrhu zákona sa mi nepozdáva a čo si myslím, že nie je správne.
Tak napríklad to, že navrhujete presné obmedzenie výdavkov nezávislých kandidátov, ako tu niekto spomenul, že už starosta malej obce bude mať presný limit 2 000 eur, väčšej obce možno 3 000, 5 000 a tak ďalej, primátor najväčšieho mesta tuším 250 000 na kampaň, len s jediným zaujímavým dôvetkom, musí byť nezávislý. Ten, ktorý bude kandidovať za politickú stranu, de facto žiadny limit, neu limit. Kde je tu rovnosť pred zákonom? Kde je tu rovnosť pred ústavou? V návrhu zákona to nie je, aj keď teda pán minister hovorí, že už to je upravené. Myslím si, že naďalej (Hlas predkladateľa.) - áno? - naďalej návrh zákona je napísaný tak, limitujete iba nezávislých, tých, čo si trúfli byť nezávislými, ale tí, čo sa upíšu politickej strane, pole neorané, bez problémov, žiadny limit. Čiže beriem to tak, podľa vyjadrenia pána ministra, že táto chyba sa opraví.
Celkom sa mi nezdá ten princíp, alebo ten systém, ktorý ste zvolili, že vlastne vraciame sa niekde, kde sme niekedy boli, kde bol nejaký limit, a pamätáme si a pamätáte si určite aj vy na vlastnej koži, napríklad pripomeniem rok 2002, tak isto jednu nahrávku z roku 2002, a v tom roku platil limit na volebnú kampaň 12 mil. korún. A potom nejaký hlas z toho istého roku hovorí o tom, že zohnal vlastnou hlavou 30, 40 a možno ešte teda nejaké ďalšie peniaze v budúcnosti. A práve sa obávam, že dopadne to presne takto rovnako. Politické strany, keď ste sa už rozhodli ísť cestou limitov, budú sa snažiť volebné kampane platiť čiernymi peniazmi, bokom, lebo, bohužiaľ, oficiálne nebudú môcť. A tam si treba klásť potom otázku, čo je lepšie pre spoločnosť a pre rozvoj demokracie na Slovensku, či to, že dovolíme, teda áno, napríklad Strane 99 % – občiansky hlas, či ako sa volali, či teda je lepšie radšej takejto strane dovoliť natlačiť do kampane 10 mil. eur, ale vykázaných, čo je pravda, že to oni nevykázali a robili to cez nejaké občianske združenie. Ale opravme túto chybu, aby teda to nemohli robiť cez niekoho iného. Alebo teda budeme sa tváriť, že máme limit, máme tri milióny a budeme sa všetci tváriť, že však vlastne všetko je v poriadku, lebo vykázali, že kampaň urobili za 3 mil. eur. Ja si neviem predstaviť tie tisícky úradníkov, ktoré by v čase agresívnej volebnej kampane takejto strany boli schopní odsledovať možno 50 prebiehajúcich, permanentne prebiehajúcich paralelne volebných kampaní, ktoré by iba jedna takáto politická strana niekde robila. To je neskontrolovateľné. A preto sa obávam, že cesta takýchto limitov finančných je síce možno pre ľudí populárna, že si povedia, že áno, však nech neprežierajú naše peniaze, ale v skutočnosti je impotentná, lebo nedokážeme tie politické strany skontrolovať.
Druhá vec, ak nejaký občan alebo volič by mal mať radosť z tohoto, že však vlastne zakážeme politickým stranám investovať peniaze do kampaní, tak mne by sa potom pýtalo to B. Keď teda politickým stranám obmedzíme výdavky na kampaň, obmedzme im aj takisto príspevok zo štátneho rozpočtu, adekvátne voči tejto sume, aby teda videli nejaký úžitok, keď teda politické strany dajú menej do kampane, to, čo ušetria, nech dajú, nejakým spôsobom vrátia späť ľuďom. Takýto návrh v tomto návrhu nevidím.
Taktiež také záhadné teda formulácie typu, že súčasťou výdavkov budú aj výdavky, ktoré kandidát alebo tá politická strana investovala vlastne pred začiatkom kampane. Odkedy? Niekto sa kandidátom stáva narodením. To znamená, že čokoľvek, čo kedy niekde napísal do novín, niekde má možno nejaký spot v rádiu, neviem, za účelom úplne inej propagácie de facto, ale svojej vlastnej, tak budeme mu rátať, že to bola vlastne súčasť jeho prezidentskej kampane, keď sa možno rozhodne v štyridsiatke za prezidenta? Asi by sme mali povedať nejaký ten stop stav, že odkedy teda začíname rátať tie výdavky za súčasť kvázi teda volebnej kampane. Čiže povedať buď nejaký dátum, alebo nejaké jeho verejné vyhlásenie, že teda nad nejakou kandidatúrou uvažuje, ale mali by sme zadefinovať jednoznačne presný bod. Lebo potom dať v takomto nejasne naformulovanom zákone vlastne takýto nástroj úradníkovi, zvyčajne politickému nominantovi v súčasnom Slovensku, aby zase takéhoto kandidáta kontroloval, tak v čom je rovnosť šancí? Jednému to určí týždeň pred kampaňou a ďalšiemu dva roky pred kampaňou? Ako musí sa ten bod jednoznačne určiť.
Celkovo mi ale teda pripadá, že ten návrh zákona je jak kebyže takým vypovedaním, papierovým vypovedaním strachu možno z niečoho nového, čo by mohlo prísť, že by zrazu si možno niektorí, a myslím si, že poctivých podnikateľov je tiež na Slovensku dosť, možno jeden, možno desiatka, možno pár stoviek by sa ich združilo a povedali by si, že stačilo, že nedovolia, aby politické strany systematicky naďalej Slovensko humpľovali, aby ich štátny rozpočet rozkrádali. Že nechcú, aby naďalej ich dane končili vo vreckách spriaznených sponzorov politických strán, a povedia si, že áno, investujú 100 mil. eur do kampane pre ľudí, o ktorých nikto nevie, ktorých chcú dostať do parlamentu, aby tu hájili ich záujmy. Čo by bolo na tom zlé? – sa pýtam, ak by tie peniaze boli zarobené fér, boli zdanené a dupľom z aktivity nie nejakého privatizéra, ale človeka, ktorý mal možno nejaký nápad. Ten nápad zrealizoval a dnes možno vyrába software pre celý svet. Ja by som na takomto vstupe nejakej politickej sily nevidel absolútne nič zlé, nič zvrátené, nič, čoho by sme sa mali báť, čoho by sme sa mali chrániť a štítiť nejakým zákonom a určovaním limitu na vedenie volebnej kampane.
Samozrejme, áno, môžte povedať príklad 99 % – občiansky hlas. Krásny názov. Všetci vieme, čo sa za tým skrývalo a aký pôvod tieto peniaze mali. Ale nie všetci sú takí, ako ľudia, ktorí stáli za touto politickou stranou, hnutím alebo čímkoľvek, čo tu bolo. Čiže nebojme sa zdravej konkurencie a dupľom nie v situácii, kedy etablované politické strany alebo parlamentné politické strany a hlavne vládne politické strany sú drasticky, doslova drasticky mediálne zvýhodnené pred kýmkoľvek novým. Už vládne strany sú výrazne, a znova poviem slovo drasticky, zvýhodnené pred opozičnými politickými stranami, myslím teda, priestorom v médiách. A to už ani nemusíme hovoriť o tom, že ako výrazne sú zvýhodnené voči ľuďom, ktorí sú mimo politiky, možno práve v tej občianskej spoločnosti sa pohybujúci, ktorí na to majú, aby robili politikov lepších, ako sme my všetci tu dokopy, ale jednoducho nikto o nich nevie. A keď chceme v čase volebnej kampane povedať ľuďom, že takíto ľudia tu sú, o takých ľuďoch chceme, aby Slovensko vedelo, aby si aj o takýchto ľuďoch rozmýšľali, že či ich náhodou nie je správne zvoliť do parlamentu, tak by sme nemali niekoho nového, len preto, že je nový a chce Slovensko zmeniť, limitovať výdavkami, ktorými nemá šancu poraziť jeden spot vo všetkých televíziách, vo Ficových 1001 klikoch.
Viete sám, pán minister, že jeden takýto spot, kde pán premiér vyrába 1001 klikov za polhodinku vo všetkých televíziách, je hodný možno 10 mil. eur mediálneho priestoru, ak by niekto chcel získať takú popularitu, ako získal pán premiér. Viete sám, že jeden spot Ficových dlaní, ktoré sú plné klasov, kde žmolí zrnko, tak ako niekedy pred pár desiatkami rokov naši súdruhovia, že takýto spot takisto v pár televíziách a pár fotografií v médiách je hodný koľko? Päť miliónov eur? Tri? Tak dobre, dajme milión eur, okej. Viete sám, že účasť možno v jednej relácii, Na telo zrušili medzičasom, dobre, O päť minút dvanásť, Sobotné dialógy, tam je pán premiér ako pečený-varený, je hodná koľko? Milión eur? Vládna moc, vládna strana, ale aj všetky vlastne parlamentné strany, niektoré menej, niektoré viac, sú takýmto spôsobom permanentne štyri roky od jedných volieb, druhých volieb, keď by som to zúžil iba na parlamentné voľby, sú permanentne zvýhodňované voči ľuďom, ktorí v politike nepôsobia. A tento mediálny priestor nikto z nás neohodnotil. A ja si myslím, že v porovnaní s týmto, s tým priestorom, ktorý politické strany všetky dostávajú, keď hovoríme tu potom o nejakých troch miliónoch eur, tak to sú drobné. Priestor, ktorý dostane SMER za tieto štyri roky v médiách, bude hodný možno 2 mld. eur? Úplne v pohode. A tým pádom ten, nedovoliť niekomu, aby takémuto molochovi, ktorý takýto priestor dostane, zároveň dostane 23 mil. eur zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť počas štyroch rokov, za ktorú vlastne teda kampaň priebežne robí, tak nedovoliť novému konkurentovi, ktorý by na trh chcel vstúpiť, politický trh politických strán, a chcel by osloviť ľudí nejakou novou ponukou, myslím si, že je skôr takým prejavom slabosti ako nejakej systematickej práce a snahy upratať nejaký bordel v zákonoch. Myslím, že niekto sa tu bojí. Niekto sa bojí, že raz príde čas, kedy sa niekoľko čestných podnikateľov postaví a povie si, že jednoducho ďalej už Slovensko humpľovať nedopustia.
Čiže nepovažujem za správne, že idete cestou obmedzenia výdavkov. Považoval by som za správne, ak by ste, možno jedine vtedy, ak by ste jedno čísielko v tom návrhu zákona zmenili. A to číslo je, že 48 hodín. Ak by ste ho zmenili na číslo 35 064 hodín, čo je presne štyri roky aj s tým jedným prechodným rokom, tak vtedy si myslím, že by to bol celkom fajn návrh. Že by sme politickým stranám zakázali akúkoľvek politickú kampaň. Jednoducho nevidím dôvod, aby sme vlastne si tu teraz prijímali zákon a naďalej piplali zákon a ešte sa viacej nejako chránili a presne upresňovali si podmienky toho, ako de facto oblbovať ľudí. Lebo politická kampaň je de facto už potom oblbovanie ľudí. Ľudia by sa mali pri existujúcich politických stranách, samozrejme, nehovorím o nových subjektoch, ľudia by sa mali pri existujúcich parlamentných stranách podľa mňa rozhodovať čisto na ich, na základe ich skutkov. Na základe možno toho bezplatného mediálneho priestoru, ktorý počas svojej, výkonu svojho mandátu poslanci alebo teda členovia vlády dostávajú, tak na základe týchto skutkov ľudia nech sa rozhodnú medzi existujúcimi politickými stranami a novým stranám dovoľme viesť akúkoľvek volebnú kampaň. Samozrejme transparentnú, aby sme vedeli o každom jednom výdavku a na aký účel bol použitý. Aby sme vedeli, či teda náhodou tie peniaze nepochádzajú z nejakých čiernych zdrojov alebo nejako pokútne darovaných. Vtedy si myslím, že by to bola taká aspoň čiastočná snaha o zrovnoprávnenie šancí medzi existujúcimi parlamentnými stranami a medzi tými novými ľuďmi mimo politiky, ktorí by to tej politiky chceli vstúpiť. A vlastne vtedy by sme ako subjekt, ako parlament boli otvorení vlastne takej novej krvi, ktorá si myslím, že je veľmi dôležitá pre akýkoľvek organizmus, aby na trh politických strán vstúpila, aby sem prišla nejaká šťuka, ktorú zvýhodníme tým, že nebudeme ju limitovať, že dostane priestor v médiách, možno v čase kampane aspoň porovnateľný s ostatnými politickými stranami, a vtedy si myslím, že by to mohlo byť, sa priblížili trošičku viacej k fér predvolebnej kampani.
Takto, ako ste sa vybrali touto cestou, po prvé, obmedzením tých výdavkov, alebo teda obmedzením výdavkov a tými ďalšími ustanoveniami, tak si myslím, že to je iba cesta k upevneniu moci v prvom rade vládnej strany a potom uchráneniu si rybníčka tých existujúcich parlamentných strán.
Možno zvláštne, že hovorím ako v podstate predstaviteľ jednej z parlamentných strán, že hovorím o tom, že mali by sme sa viacej otvoriť konkurencii, tej vonkajšej, ale hovorím to preto, lebo tak si myslím, že by to bolo správne. Tak som to cítil, keď sme chceli my vstúpiť medzi vás a prísť sem a robiť vám tuná konkurenciu. Vtedy som cítil, že existujúce parlamentné strany sú výrazne zvýhodnené, a nám by teda vtedy veľmi pomohlo, ak by existujúce parlamentné strany kampaň robiť nemohli a prezentovali by sa iba výsledkami, a my by sme mohli robiť kampaň. Preto sme aj predložili takýto návrh zákona. Samozrejme, zmietli ste nám ho, myslím si, že ani ho nikto nepodporil okrem nás, tak ste nám ho nepodporili. Ja si myslím, že by to jednoducho bolo fér.
Prečo to robíte? Predložený návrh cez leto, čo teda viem, že dosť nepopulárnych zákonov ste predložili aj teda minulé leto. Možno to bolo preto, že ste to chceli spláchnuť to minulé leto, čím skorej ako, kým sa ľudia vrátia z dovoleniek, ale v tomto prípade mi to nejako nesedí, lebo vlastne zákony prišli na prerokovanie až takto v septembri. To už si musíte odpovedať vy. Ja ten úmysel nepoznám. Indície sú. Možno naozaj tá blížiaca sa prezidentská kampaň. Možno nejaký strach pána premiéra, že by, nebodaj, nejaký nezávislý kandidát mu mohol nejak znepríjemniť cestu do prezidentského paláca. Alebo možno strach pred nejakými občianskymi združeniami, ktoré by mu asi zrejme chceli pred prezidentskou kampaňou povedať, čo si myslia o jeho doterajšom vládnutí. Možno. Úmysel poznáte vy sami. My sa ho asi, zrejme dozvieme.
Potom možno by som vytkol iba také pikošky typu, že v § 14 zavádzate povinnosť, aby pri každej reklame alebo pri každej teda volebnej nejakej prezentácii musel byť zverejnený názov, sídlo, IČO dodávateľa aj objednávateľa vlastne tej prezentácie. Ako neviem si to vcelku predstaviť, že teraz na Rádiu Expres bude znieť 30-sekundový spot a v tom 30-sekundovom spote bude musieť byť zverejnený názov, sídlo, presne, aj IČO, aj dodávateľa, aj odberateľa. Čiže ten spot asi bude začínať tak, že Kresťanskodemokratické hnutie, neviem, kde má sídlo, blá - blá - blá, mesto, asi Bratislava, potom nejaké IČO, bude nejaké číslo, toto je dodávateľ, potom, alebo teda to je objednávateľ, potom dodávateľ, Rádio Expres, neviem, jak sa volá firma, ulica, číslo, mesto, poštové smerovacie číslo, IČO a potom ešte dve sekundy, ešte zostane na nejaký spot. Ako bolo by to dosť smiešne. Takže ale to sú možno také chybičky, ktoré vám tam unikli.
Ale zas na druhej strane, tak myslím, jak kolega Gál tu povedal, že takéto chyby, ak sa v návrhu zákona objavujú a dupľom v takom, ktorý pochádza z ministerskej dielne, tak zrejme to svedčí o nejakom strese alebo tlaku, ktorý bol vyvinutý na ľudí, ktorí ten návrh zákona predkladali. A zrejme v tom tlaku a strese sa takéto chybičky vloudili. A ten tlak a stres, ak sa vyskytol, tak treba, aby sme si všetci dali otázku, prečo sa vyskytol, že či teda tu nie je nejaká trošku iná motiváci, jako, jako tá úprimná.
Každopádne je mi zvláštne, že na Slovensku v podstate takéto pravidlá nie sú chránené niečím viac ako obyčajnou väčšinou. Áno, uznávam, pán minister tu povedal, niekomu z opozície vytýkal, že ak ste mali nejaký problém s volebnými obvodmi, tak ste to mali možnosť zmeni. A je to pravda. Tieto návrhy, všetky sú de facto, stačí na to 76 hlasov poslancov, takže kedykoľvek zmenené mohli byť v minulosti, ale môžu byť aj v budúcnosti, ak naďalej necháme vlastne volebné pravidlá, aby ich chránil iba obyčajný zákon. Osobne si myslím, že keďže tieto pravidlá hovoria o pravidlách hry medzi nami navzájom, tak mali by byť zakotvené ústavne. A bolo by fajn, aby sa na prijatie takýchto volebných pravidiel našiel konsenzus, ktorý potom pretrvá dlhšie, lebo jednoducho, keď raz sa nájde tá ústavná väčšina, zrejme tak ľahko sa nenájde nabudúce.
Čo sa týka transparentného účtu, myslím, že kolega Abrhan to tu spomínal predo mnou, že nie úplne presne si vie predstaviť, ako by politické strany vlastne mali samostatný účet na každú volebnú kampaň. A dupľom, ak by tam boli rôzne koalície. Mňa tam napadá jedno riešenie, a znova sme ho predložili. A myslím si, že ste nám ho znova zamietli, alebo určite, že áno.
A to riešenie je jednoduché: aby politická strana mala iba jeden účet a aby na tom účte zverejňovala všetky transakcie, možno aj s nejakým miernym popisom, o jakú transakciu ide. Alebo možno ešte jednoduchšie, aby sme na politické strany dali taký istý meter ako na tú najmenšiu dedinu, tuším Príkra sa volá, niekde v okrese Svidník, či Stropkov, či Bardejov, teraz už neviem, tá má šesť obyvateľov. Ale aj táto obec má povinnosť zverejňovať všetky zmluvy a všetky vlastne transakcie na internete. A nevidím dôvod, prečo obec Príkra so šiestimi občanmi má takúto povinnosť zákonnú a prečo politická strana, či už SMER s 23 mil. alebo my so štyri celé neviem koľko miliónmi za štyri roky takúto povinnosť nemáme?
Myslím si, že bolo by to fér a nič viac nemusíme riešiť. Ak bude každá jedna zmluva rovnako zverejnená tak, ako ju musia zverejňovať obecné úrady, tak nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte, nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte pre každú jednu kampaň, lebo všetko bude jasné, všetko sa objaví na internete. Všetko bez zverejnenia na internete v centrálnom registri zmlúv nebude platné a každá, financovanie každej jednej politickej strany, a nielen počas volebnej kampane, ale počas celej jej existencie, bude verejnosti prístupné, a tým pádom bude prístupné verejnej kontrole. Čiže poprosil by som vás, pán minister, skúste uvažovať nad takýmto niečím. Áno, vyžadovalo by to odvahu možno aj do svojich vlastných radov obhájiť, možno aj teda v strane SMER, že už nebudeme hrať sa na tajnostkárov, ale odokryjeme to financovanie a každú jednu zmluvu budeme zverejňovať tak ako obec Príkra so šiestimi občanmi na internete.
Toto sú možno konkrétne výčitky, ktoré som k návrhu zákona mal, možno viac v druhom čítaní, ale najradšej by som bol, ak by, ak by ten návrh zákona ste naozaj stiahli a aby si k takémuto zákonu a k takýmto pravidlám sadli všetky politické strany. A ak by ste sa pokúsili nájsť ústavný návrh zákona, ktorý by do budúcna volebné pravidlá chránil, myslím si, že bolo by to najideálnejšie.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja by som na začiatok iba povedal to isté, čo povedali kolegovia predo mnou, aby som možno zdôraznil chybu, ktorú, a teda chcem to nazvať chybou, nie, dúfam, úmyslom, že ste chceli odstaviť nezávislú občiansku spoločnosť, aby sa mohla vyjadrovať k tomu, ako je s konaním tej-ktorej politickej strany spokojná. Viac k tomu hovoriť nebudem, myslím si, že ľudia to, kolegovia to povedali dostatočne.
Poviem tak heslovite, čo teda v tomto návrhu zákona sa mi nepozdáva a čo si myslím, že nie je správne.
Tak napríklad to, že navrhujete presné obmedzenie výdavkov nezávislých kandidátov, ako tu niekto spomenul, že už starosta malej obce bude mať presný limit 2 000 eur, väčšej obce možno 3 000, 5 000 a tak ďalej, primátor najväčšieho mesta tuším 250 000 na kampaň, len s jediným zaujímavým dôvetkom, musí byť nezávislý. Ten, ktorý bude kandidovať za politickú stranu, de facto žiadny limit, neu limit. Kde je tu rovnosť pred zákonom? Kde je tu rovnosť pred ústavou? V návrhu zákona to nie je, aj keď teda pán minister hovorí, že už to je upravené. Myslím si, že naďalej (Hlas predkladateľa.) - áno? - naďalej návrh zákona je napísaný tak, limitujete iba nezávislých, tých, čo si trúfli byť nezávislými, ale tí, čo sa upíšu politickej strane, pole neorané, bez problémov, žiadny limit. Čiže beriem to tak, podľa vyjadrenia pána ministra, že táto chyba sa opraví.
Celkom sa mi nezdá ten princíp, alebo ten systém, ktorý ste zvolili, že vlastne vraciame sa niekde, kde sme niekedy boli, kde bol nejaký limit, a pamätáme si a pamätáte si určite aj vy na vlastnej koži, napríklad pripomeniem rok 2002, tak isto jednu nahrávku z roku 2002, a v tom roku platil limit na volebnú kampaň 12 mil. korún. A potom nejaký hlas z toho istého roku hovorí o tom, že zohnal vlastnou hlavou 30, 40 a možno ešte teda nejaké ďalšie peniaze v budúcnosti. A práve sa obávam, že dopadne to presne takto rovnako. Politické strany, keď ste sa už rozhodli ísť cestou limitov, budú sa snažiť volebné kampane platiť čiernymi peniazmi, bokom, lebo, bohužiaľ, oficiálne nebudú môcť. A tam si treba klásť potom otázku, čo je lepšie pre spoločnosť a pre rozvoj demokracie na Slovensku, či to, že dovolíme, teda áno, napríklad Strane 99 % – občiansky hlas, či ako sa volali, či teda je lepšie radšej takejto strane dovoliť natlačiť do kampane 10 mil. eur, ale vykázaných, čo je pravda, že to oni nevykázali a robili to cez nejaké občianske združenie. Ale opravme túto chybu, aby teda to nemohli robiť cez niekoho iného. Alebo teda budeme sa tváriť, že máme limit, máme tri milióny a budeme sa všetci tváriť, že však vlastne všetko je v poriadku, lebo vykázali, že kampaň urobili za 3 mil. eur. Ja si neviem predstaviť tie tisícky úradníkov, ktoré by v čase agresívnej volebnej kampane takejto strany boli schopní odsledovať možno 50 prebiehajúcich, permanentne prebiehajúcich paralelne volebných kampaní, ktoré by iba jedna takáto politická strana niekde robila. To je neskontrolovateľné. A preto sa obávam, že cesta takýchto limitov finančných je síce možno pre ľudí populárna, že si povedia, že áno, však nech neprežierajú naše peniaze, ale v skutočnosti je impotentná, lebo nedokážeme tie politické strany skontrolovať.
Druhá vec, ak nejaký občan alebo volič by mal mať radosť z tohoto, že však vlastne zakážeme politickým stranám investovať peniaze do kampaní, tak mne by sa potom pýtalo to B. Keď teda politickým stranám obmedzíme výdavky na kampaň, obmedzme im aj takisto príspevok zo štátneho rozpočtu, adekvátne voči tejto sume, aby teda videli nejaký úžitok, keď teda politické strany dajú menej do kampane, to, čo ušetria, nech dajú, nejakým spôsobom vrátia späť ľuďom. Takýto návrh v tomto návrhu nevidím.
Taktiež také záhadné teda formulácie typu, že súčasťou výdavkov budú aj výdavky, ktoré kandidát alebo tá politická strana investovala vlastne pred začiatkom kampane. Odkedy? Niekto sa kandidátom stáva narodením. To znamená, že čokoľvek, čo kedy niekde napísal do novín, niekde má možno nejaký spot v rádiu, neviem, za účelom úplne inej propagácie de facto, ale svojej vlastnej, tak budeme mu rátať, že to bola vlastne súčasť jeho prezidentskej kampane, keď sa možno rozhodne v štyridsiatke za prezidenta? Asi by sme mali povedať nejaký ten stop stav, že odkedy teda začíname rátať tie výdavky za súčasť kvázi teda volebnej kampane. Čiže povedať buď nejaký dátum, alebo nejaké jeho verejné vyhlásenie, že teda nad nejakou kandidatúrou uvažuje, ale mali by sme zadefinovať jednoznačne presný bod. Lebo potom dať v takomto nejasne naformulovanom zákone vlastne takýto nástroj úradníkovi, zvyčajne politickému nominantovi v súčasnom Slovensku, aby zase takéhoto kandidáta kontroloval, tak v čom je rovnosť šancí? Jednému to určí týždeň pred kampaňou a ďalšiemu dva roky pred kampaňou? Ako musí sa ten bod jednoznačne určiť.
Celkovo mi ale teda pripadá, že ten návrh zákona je jak kebyže takým vypovedaním, papierovým vypovedaním strachu možno z niečoho nového, čo by mohlo prísť, že by zrazu si možno niektorí, a myslím si, že poctivých podnikateľov je tiež na Slovensku dosť, možno jeden, možno desiatka, možno pár stoviek by sa ich združilo a povedali by si, že stačilo, že nedovolia, aby politické strany systematicky naďalej Slovensko humpľovali, aby ich štátny rozpočet rozkrádali. Že nechcú, aby naďalej ich dane končili vo vreckách spriaznených sponzorov politických strán, a povedia si, že áno, investujú 100 mil. eur do kampane pre ľudí, o ktorých nikto nevie, ktorých chcú dostať do parlamentu, aby tu hájili ich záujmy. Čo by bolo na tom zlé? – sa pýtam, ak by tie peniaze boli zarobené fér, boli zdanené a dupľom z aktivity nie nejakého privatizéra, ale človeka, ktorý mal možno nejaký nápad. Ten nápad zrealizoval a dnes možno vyrába software pre celý svet. Ja by som na takomto vstupe nejakej politickej sily nevidel absolútne nič zlé, nič zvrátené, nič, čoho by sme sa mali báť, čoho by sme sa mali chrániť a štítiť nejakým zákonom a určovaním limitu na vedenie volebnej kampane.
Samozrejme, áno, môžte povedať príklad 99 % – občiansky hlas. Krásny názov. Všetci vieme, čo sa za tým skrývalo a aký pôvod tieto peniaze mali. Ale nie všetci sú takí, ako ľudia, ktorí stáli za touto politickou stranou, hnutím alebo čímkoľvek, čo tu bolo. Čiže nebojme sa zdravej konkurencie a dupľom nie v situácii, kedy etablované politické strany alebo parlamentné politické strany a hlavne vládne politické strany sú drasticky, doslova drasticky mediálne zvýhodnené pred kýmkoľvek novým. Už vládne strany sú výrazne, a znova poviem slovo drasticky, zvýhodnené pred opozičnými politickými stranami, myslím teda, priestorom v médiách. A to už ani nemusíme hovoriť o tom, že ako výrazne sú zvýhodnené voči ľuďom, ktorí sú mimo politiky, možno práve v tej občianskej spoločnosti sa pohybujúci, ktorí na to majú, aby robili politikov lepších, ako sme my všetci tu dokopy, ale jednoducho nikto o nich nevie. A keď chceme v čase volebnej kampane povedať ľuďom, že takíto ľudia tu sú, o takých ľuďoch chceme, aby Slovensko vedelo, aby si aj o takýchto ľuďoch rozmýšľali, že či ich náhodou nie je správne zvoliť do parlamentu, tak by sme nemali niekoho nového, len preto, že je nový a chce Slovensko zmeniť, limitovať výdavkami, ktorými nemá šancu poraziť jeden spot vo všetkých televíziách, vo Ficových 1001 klikoch.
Viete sám, pán minister, že jeden takýto spot, kde pán premiér vyrába 1001 klikov za polhodinku vo všetkých televíziách, je hodný možno 10 mil. eur mediálneho priestoru, ak by niekto chcel získať takú popularitu, ako získal pán premiér. Viete sám, že jeden spot Ficových dlaní, ktoré sú plné klasov, kde žmolí zrnko, tak ako niekedy pred pár desiatkami rokov naši súdruhovia, že takýto spot takisto v pár televíziách a pár fotografií v médiách je hodný koľko? Päť miliónov eur? Tri? Tak dobre, dajme milión eur, okej. Viete sám, že účasť možno v jednej relácii, Na telo zrušili medzičasom, dobre, O päť minút dvanásť, Sobotné dialógy, tam je pán premiér ako pečený-varený, je hodná koľko? Milión eur? Vládna moc, vládna strana, ale aj všetky vlastne parlamentné strany, niektoré menej, niektoré viac, sú takýmto spôsobom permanentne štyri roky od jedných volieb, druhých volieb, keď by som to zúžil iba na parlamentné voľby, sú permanentne zvýhodňované voči ľuďom, ktorí v politike nepôsobia. A tento mediálny priestor nikto z nás neohodnotil. A ja si myslím, že v porovnaní s týmto, s tým priestorom, ktorý politické strany všetky dostávajú, keď hovoríme tu potom o nejakých troch miliónoch eur, tak to sú drobné. Priestor, ktorý dostane SMER za tieto štyri roky v médiách, bude hodný možno 2 mld. eur? Úplne v pohode. A tým pádom ten, nedovoliť niekomu, aby takémuto molochovi, ktorý takýto priestor dostane, zároveň dostane 23 mil. eur zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť počas štyroch rokov, za ktorú vlastne teda kampaň priebežne robí, tak nedovoliť novému konkurentovi, ktorý by na trh chcel vstúpiť, politický trh politických strán, a chcel by osloviť ľudí nejakou novou ponukou, myslím si, že je skôr takým prejavom slabosti ako nejakej systematickej práce a snahy upratať nejaký bordel v zákonoch. Myslím, že niekto sa tu bojí. Niekto sa bojí, že raz príde čas, kedy sa niekoľko čestných podnikateľov postaví a povie si, že jednoducho ďalej už Slovensko humpľovať nedopustia.
Čiže nepovažujem za správne, že idete cestou obmedzenia výdavkov. Považoval by som za správne, ak by ste, možno jedine vtedy, ak by ste jedno čísielko v tom návrhu zákona zmenili. A to číslo je, že 48 hodín. Ak by ste ho zmenili na číslo 35 064 hodín, čo je presne štyri roky aj s tým jedným prechodným rokom, tak vtedy si myslím, že by to bol celkom fajn návrh. Že by sme politickým stranám zakázali akúkoľvek politickú kampaň. Jednoducho nevidím dôvod, aby sme vlastne si tu teraz prijímali zákon a naďalej piplali zákon a ešte sa viacej nejako chránili a presne upresňovali si podmienky toho, ako de facto oblbovať ľudí. Lebo politická kampaň je de facto už potom oblbovanie ľudí. Ľudia by sa mali pri existujúcich politických stranách, samozrejme, nehovorím o nových subjektoch, ľudia by sa mali pri existujúcich parlamentných stranách podľa mňa rozhodovať čisto na ich, na základe ich skutkov. Na základe možno toho bezplatného mediálneho priestoru, ktorý počas svojej, výkonu svojho mandátu poslanci alebo teda členovia vlády dostávajú, tak na základe týchto skutkov ľudia nech sa rozhodnú medzi existujúcimi politickými stranami a novým stranám dovoľme viesť akúkoľvek volebnú kampaň. Samozrejme transparentnú, aby sme vedeli o každom jednom výdavku a na aký účel bol použitý. Aby sme vedeli, či teda náhodou tie peniaze nepochádzajú z nejakých čiernych zdrojov alebo nejako pokútne darovaných. Vtedy si myslím, že by to bola taká aspoň čiastočná snaha o zrovnoprávnenie šancí medzi existujúcimi parlamentnými stranami a medzi tými novými ľuďmi mimo politiky, ktorí by to tej politiky chceli vstúpiť. A vlastne vtedy by sme ako subjekt, ako parlament boli otvorení vlastne takej novej krvi, ktorá si myslím, že je veľmi dôležitá pre akýkoľvek organizmus, aby na trh politických strán vstúpila, aby sem prišla nejaká šťuka, ktorú zvýhodníme tým, že nebudeme ju limitovať, že dostane priestor v médiách, možno v čase kampane aspoň porovnateľný s ostatnými politickými stranami, a vtedy si myslím, že by to mohlo byť, sa priblížili trošičku viacej k fér predvolebnej kampani.
Takto, ako ste sa vybrali touto cestou, po prvé, obmedzením tých výdavkov, alebo teda obmedzením výdavkov a tými ďalšími ustanoveniami, tak si myslím, že to je iba cesta k upevneniu moci v prvom rade vládnej strany a potom uchráneniu si rybníčka tých existujúcich parlamentných strán.
Možno zvláštne, že hovorím ako v podstate predstaviteľ jednej z parlamentných strán, že hovorím o tom, že mali by sme sa viacej otvoriť konkurencii, tej vonkajšej, ale hovorím to preto, lebo tak si myslím, že by to bolo správne. Tak som to cítil, keď sme chceli my vstúpiť medzi vás a prísť sem a robiť vám tuná konkurenciu. Vtedy som cítil, že existujúce parlamentné strany sú výrazne zvýhodnené, a nám by teda vtedy veľmi pomohlo, ak by existujúce parlamentné strany kampaň robiť nemohli a prezentovali by sa iba výsledkami, a my by sme mohli robiť kampaň. Preto sme aj predložili takýto návrh zákona. Samozrejme, zmietli ste nám ho, myslím si, že ani ho nikto nepodporil okrem nás, tak ste nám ho nepodporili. Ja si myslím, že by to jednoducho bolo fér.
Prečo to robíte? Predložený návrh cez leto, čo teda viem, že dosť nepopulárnych zákonov ste predložili aj teda minulé leto. Možno to bolo preto, že ste to chceli spláchnuť to minulé leto, čím skorej ako, kým sa ľudia vrátia z dovoleniek, ale v tomto prípade mi to nejako nesedí, lebo vlastne zákony prišli na prerokovanie až takto v septembri. To už si musíte odpovedať vy. Ja ten úmysel nepoznám. Indície sú. Možno naozaj tá blížiaca sa prezidentská kampaň. Možno nejaký strach pána premiéra, že by, nebodaj, nejaký nezávislý kandidát mu mohol nejak znepríjemniť cestu do prezidentského paláca. Alebo možno strach pred nejakými občianskymi združeniami, ktoré by mu asi zrejme chceli pred prezidentskou kampaňou povedať, čo si myslia o jeho doterajšom vládnutí. Možno. Úmysel poznáte vy sami. My sa ho asi, zrejme dozvieme.
Potom možno by som vytkol iba také pikošky typu, že v § 14 zavádzate povinnosť, aby pri každej reklame alebo pri každej teda volebnej nejakej prezentácii musel byť zverejnený názov, sídlo, IČO dodávateľa aj objednávateľa vlastne tej prezentácie. Ako neviem si to vcelku predstaviť, že teraz na Rádiu Expres bude znieť 30-sekundový spot a v tom 30-sekundovom spote bude musieť byť zverejnený názov, sídlo, presne, aj IČO, aj dodávateľa, aj odberateľa. Čiže ten spot asi bude začínať tak, že Kresťanskodemokratické hnutie, neviem, kde má sídlo, blá - blá - blá, mesto, asi Bratislava, potom nejaké IČO, bude nejaké číslo, toto je dodávateľ, potom, alebo teda to je objednávateľ, potom dodávateľ, Rádio Expres, neviem, jak sa volá firma, ulica, číslo, mesto, poštové smerovacie číslo, IČO a potom ešte dve sekundy, ešte zostane na nejaký spot. Ako bolo by to dosť smiešne. Takže ale to sú možno také chybičky, ktoré vám tam unikli.
Ale zas na druhej strane, tak myslím, jak kolega Gál tu povedal, že takéto chyby, ak sa v návrhu zákona objavujú a dupľom v takom, ktorý pochádza z ministerskej dielne, tak zrejme to svedčí o nejakom strese alebo tlaku, ktorý bol vyvinutý na ľudí, ktorí ten návrh zákona predkladali. A zrejme v tom tlaku a strese sa takéto chybičky vloudili. A ten tlak a stres, ak sa vyskytol, tak treba, aby sme si všetci dali otázku, prečo sa vyskytol, že či teda tu nie je nejaká trošku iná motiváci, jako, jako tá úprimná.
Každopádne je mi zvláštne, že na Slovensku v podstate takéto pravidlá nie sú chránené niečím viac ako obyčajnou väčšinou. Áno, uznávam, pán minister tu povedal, niekomu z opozície vytýkal, že ak ste mali nejaký problém s volebnými obvodmi, tak ste to mali možnosť zmeni. A je to pravda. Tieto návrhy, všetky sú de facto, stačí na to 76 hlasov poslancov, takže kedykoľvek zmenené mohli byť v minulosti, ale môžu byť aj v budúcnosti, ak naďalej necháme vlastne volebné pravidlá, aby ich chránil iba obyčajný zákon. Osobne si myslím, že keďže tieto pravidlá hovoria o pravidlách hry medzi nami navzájom, tak mali by byť zakotvené ústavne. A bolo by fajn, aby sa na prijatie takýchto volebných pravidiel našiel konsenzus, ktorý potom pretrvá dlhšie, lebo jednoducho, keď raz sa nájde tá ústavná väčšina, zrejme tak ľahko sa nenájde nabudúce.
Čo sa týka transparentného účtu, myslím, že kolega Abrhan to tu spomínal predo mnou, že nie úplne presne si vie predstaviť, ako by politické strany vlastne mali samostatný účet na každú volebnú kampaň. A dupľom, ak by tam boli rôzne koalície. Mňa tam napadá jedno riešenie, a znova sme ho predložili. A myslím si, že ste nám ho znova zamietli, alebo určite, že áno.
A to riešenie je jednoduché: aby politická strana mala iba jeden účet a aby na tom účte zverejňovala všetky transakcie, možno aj s nejakým miernym popisom, o jakú transakciu ide. Alebo možno ešte jednoduchšie, aby sme na politické strany dali taký istý meter ako na tú najmenšiu dedinu, tuším Príkra sa volá, niekde v okrese Svidník, či Stropkov, či Bardejov, teraz už neviem, tá má šesť obyvateľov. Ale aj táto obec má povinnosť zverejňovať všetky zmluvy a všetky vlastne transakcie na internete. A nevidím dôvod, prečo obec Príkra so šiestimi občanmi má takúto povinnosť zákonnú a prečo politická strana, či už SMER s 23 mil. alebo my so štyri celé neviem koľko miliónmi za štyri roky takúto povinnosť nemáme?
Myslím si, že bolo by to fér a nič viac nemusíme riešiť. Ak bude každá jedna zmluva rovnako zverejnená tak, ako ju musia zverejňovať obecné úrady, tak nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte, nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte pre každú jednu kampaň, lebo všetko bude jasné, všetko sa objaví na internete. Všetko bez zverejnenia na internete v centrálnom registri zmlúv nebude platné a každá, financovanie každej jednej politickej strany, a nielen počas volebnej kampane, ale počas celej jej existencie, bude verejnosti prístupné, a tým pádom bude prístupné verejnej kontrole. Čiže poprosil by som vás, pán minister, skúste uvažovať nad takýmto niečím. Áno, vyžadovalo by to odvahu možno aj do svojich vlastných radov obhájiť, možno aj teda v strane SMER, že už nebudeme hrať sa na tajnostkárov, ale odokryjeme to financovanie a každú jednu zmluvu budeme zverejňovať tak ako obec Príkra so šiestimi občanmi na internete.
Toto sú možno konkrétne výčitky, ktoré som k návrhu zákona mal, možno viac v druhom čítaní, ale najradšej by som bol, ak by, ak by ten návrh zákona ste naozaj stiahli a aby si k takémuto zákonu a k takýmto pravidlám sadli všetky politické strany. A ak by ste sa pokúsili nájsť ústavný návrh zákona, ktorý by do budúcna volebné pravidlá chránil, myslím si, že bolo by to najideálnejšie.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:14
Richard VašečkaA naozaj by som sa prihováral, tak ako pri viacerých kľúčových veciach, aby táto vec bola zamknutá ústavnou väčšinou. Ak nejaká vláda v budúcnosti získa ústavnú väčšinu, to znamená, že bude mať tak silný mandát, aby to zmenila, ale je to veľké pokušenie mať k dispozícii možnosť zmeniť volebný systém jednoduchou väčšinou.
Čiže prihováram sa za tieto návrhy, ktoré Igor Matovič podal, a zároveň by som chcel ešte zdôrazniť tú možnosť a aj povinnosť nechať do toho hovoriť občanov, ktorí v tých voľbách rozhodujú, aby mohli povedať, ktorý systém im príde taký najvhodnejší, najdemokratickejší, pre ich vyjadrenie vôle najsprávnejší.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2013 o 16:14 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel poďakovať Igorovi za taký konštruktívny príspevok, veľmi, podľa mňa, racionálny. A jedna z vecí, na ktorú by som ja chcel upozorniť, je práve to, to zdôraznenie menenia pravidiel volieb. Sme demokratická krajina, kde vlastne občania delegujú svoju moc na svojich zastupiteľov. A forma a spôsob a ten volebný systém je niečo, do čoho by mali naozaj výrazne hovoriť. Samozrejme, že nemôžme robiť nejaký veľký dotazník pre tri a pol alebo štyri milióny voličov, ale je to vlastne priestor pre tú verejnú diskusiu, kde sa môžu vyjadriť. A naozaj by nebolo dobré, ak by sme to exkluzívne si vyhradili len tu v parlamente na nejakých našich diskusiách, prípadne na tej parlamentnej matematike, kde stačí 76 plus, a zmeníme, čo treba.
A naozaj by som sa prihováral, tak ako pri viacerých kľúčových veciach, aby táto vec bola zamknutá ústavnou väčšinou. Ak nejaká vláda v budúcnosti získa ústavnú väčšinu, to znamená, že bude mať tak silný mandát, aby to zmenila, ale je to veľké pokušenie mať k dispozícii možnosť zmeniť volebný systém jednoduchou väčšinou.
Čiže prihováram sa za tieto návrhy, ktoré Igor Matovič podal, a zároveň by som chcel ešte zdôrazniť tú možnosť a aj povinnosť nechať do toho hovoriť občanov, ktorí v tých voľbách rozhodujú, aby mohli povedať, ktorý systém im príde taký najvhodnejší, najdemokratickejší, pre ich vyjadrenie vôle najsprávnejší.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
16:16
Vystúpenie 16:16
Jozef MikloškoPamätáte sa na čl. 4 ústavy o vedúcej úlohe strany v minulosti? Pamätáte sa, že v revolúcii niekedy v novembri sme ho...
Pamätáte sa na čl. 4 ústavy o vedúcej úlohe strany v minulosti? Pamätáte sa, že v revolúcii niekedy v novembri sme ho zrušili a bola z toho veľká radosť, lebo vedúca úloha jednej strany je vždycky nebezpečná, aj teraz. Napríklad mali sme vedúcu úlohu jednej strany a vlády HZDS. Vieme, že to vtedy veľmi zle skončilo. Aj teraz máme jednu stranu, vedúcu úlohu danú voľbami, tu rozhodnutie a zodpovednosť zobrali voliči Slovenska na seba. Nič proti tomu. Iba táto strana si v poslednom čase málo uvedomuje svoje limity aj ohraničenia, čo sa jej v budúcnosti môže nevyplatiť.
A teda môj crazy nápad je v tom, že čo keby sme znova spravili ústavný zákon o tom, že sa doplní čl. 4 ústavy o možnosti vedúcej úlohy jednej strany. Chýba len 7 hlasov poslancov do ústavnej väčšiny a myslím, že by sme ich zohnali. Tak berte to polovážne, poloveselo, ale posledné rokovania v parlamente sa mi zdajú, že spejeme k tomu.
Ďakujem.
Vystúpenie
10.9.2013 o 16:16 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážení kolegovia, ja som trocha stratil hlas, ale skúsim povedať jeden návrh, ktorý mi povedal jeden volič teraz v Nitre v sobotu, aby som to tu predniesol, môj kamarát. Mali sme tam súťaže seniorov. Napadlo mi, že zlegalizovať tento stav, ktorý tu je a ktorý aj tento zákon potvrdzuje, by sa dalo aj ináč.
Pamätáte sa na čl. 4 ústavy o vedúcej úlohe strany v minulosti? Pamätáte sa, že v revolúcii niekedy v novembri sme ho zrušili a bola z toho veľká radosť, lebo vedúca úloha jednej strany je vždycky nebezpečná, aj teraz. Napríklad mali sme vedúcu úlohu jednej strany a vlády HZDS. Vieme, že to vtedy veľmi zle skončilo. Aj teraz máme jednu stranu, vedúcu úlohu danú voľbami, tu rozhodnutie a zodpovednosť zobrali voliči Slovenska na seba. Nič proti tomu. Iba táto strana si v poslednom čase málo uvedomuje svoje limity aj ohraničenia, čo sa jej v budúcnosti môže nevyplatiť.
A teda môj crazy nápad je v tom, že čo keby sme znova spravili ústavný zákon o tom, že sa doplní čl. 4 ústavy o možnosti vedúcej úlohy jednej strany. Chýba len 7 hlasov poslancov do ústavnej väčšiny a myslím, že by sme ich zohnali. Tak berte to polovážne, poloveselo, ale posledné rokovania v parlamente sa mi zdajú, že spejeme k tomu.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:18
Vystúpenie v rozprave 16:18
Igor HraškoNiektoré veci tuná už moji kolegovia povedali, možno len zopakovať niektoré záležitosti, pretože viacerí z nás to vidia takto, a nielen my, ale aj teda ľudia z vonku, ktorí si prečítali tento návrh zákona.
Dotknem sa hneď začiatku, je tam písané, že teda kampaň môžu robiť len politické...
Niektoré veci tuná už moji kolegovia povedali, možno len zopakovať niektoré záležitosti, pretože viacerí z nás to vidia takto, a nielen my, ale aj teda ľudia z vonku, ktorí si prečítali tento návrh zákona.
Dotknem sa hneď začiatku, je tam písané, že teda kampaň môžu robiť len politické strany, politické hnutia a kandidáti a tak ďalej, ktorí sú zaregistrovaní. Je tuná vylúčenie práve tých, ktorí sa možno obávajú, tí, ktorí sú teda silní a majú rôzne prešľapy, a nielen títo, možno aj tí minulí a tak ďalej, aby sa proti nim nerobila antikampaň. Je to samozrejme logické, aj keď sa hovorí, že aj zlá reklama je reklama, ale v tomto prípade to má práve ten účinok, ku ktorému je to smerované. Takže tuná je to vlastne hneď v tom prvom bode § 2 zakázané, pretože volebná kampaň nemôže byť robená subjektmi, ktoré nie sú zaregistrované, a teda sú to politické strany, politické hnutia a tak ďalej, je to tam definované.
Hneď ďalší bod za tým je určené moratórium, tzv., hej, čiže volebná kampaň končí 48 hodín pred dňom konania volieb. No toto by som povedal, že je už trochu prežitok, pretože je to pozostatok ešte starších čias, kedy v rámci médií, bol rozhlas, bola televízia, boli noviny, nebola ešte taká penetrácia internetu medzi obyvateľstvom aká je v súčasnosti, neboli ešte sociálne siete, len začínali možno s nejakými jednoduchými zgrupovaniami sa, to si ja pamätám ešte z vysokej školy, keď som sa nalogoval do prvej skupiny diskusnej, kde sa hovorilo na rôzne témy, predovšetkým odborné. Takže tieto veci ešte neboli tak zaužívané. Dneska však máme penetráciu internetu neskutočnú, sociálne siete, ich je niekoľko desiatok typov, do rôznych skupín sa môže človek prihlásiť. A tu je už potom problém ustriehnuť, či je niečo ešte kampaň alebo nie je niečo kampaň. Dokonca sa už dá rozposielať, dajú sa rozposielať SMS-ky, dajú sa na to urobiť aplikácie v mobiloch. Kto by toto dokázal ustriehnuť, keď vám príde cielená, cielená správa nejaká, len s tým, že máte nejakú aplikáciu stabilne pustenú, alebo si ju nahráte niekde predtým, alebo stiahnete? A väčšinou sa teda dajú sťahovať zadarmo takéto aplikácie. Samozrejme sú vytvorené. Takže, kto toto ustriehne, tak to by bol naozaj iný macher. Takže, ja si myslím, že dávať nejaké moratórium na kampaň, na volebnú kampaň, je už dneska neopodstatnené.
Potom sa tam hovorí o moratóriu na zverejňovaní výsledkov prieskumu verejnej mienky. Tu sa dala lehota 21 dní. Čo si zase myslím, že je možno priveľa, ale tuná to moratórium opodstatnenie má. Takže možno ho treba len skrátiť, ja neviem na päť, desať dní, možno, určite nie 21. V každom prípade niektoré strany to používali ako jeden z nástrojov na lepšie usmernenie pre voličov, pričom zväčša nové politické subjekty majú práve ku dňu konania volieb stúpajúcu tendenciu rastu preferencií. Takže tuná treba zvážiť len ten čas, ale to si myslím, že vyplynie, vyplynie z diskusie. Takže určite sa to ešte, alebo teda pravdepodobne by sa to ešte mohlo upraviť v druhom čítaní. Ale ako som spomínal, môže to zvýhodňovať práve staré politické strany, teda už etablované, čiže nové sú v tomto znevýhodnené. A opäť tu máme rovnosť príležitostí. Tuná je k tomu akosi trošku bránené.
Spomínal som už teda zákaz vedenia volebnej kampane nekandidujúcimi subjektmi, čiže zákaz pozitívnej, ale aj negatívnej kampane voči kandidátom od iných ako kandidujúcich subjektov. Takže, a to sa týka nielen kandidátov na prezidenta, to sa týka kandidátov na predsedov vyšších územných celkov a tak ďalej, v čase volebnej kampane by teda nemohli byť v televízii, v televíznych volebných reklamách odporúčania napríklad športovcov alebo hercov, aby volili určitú, ja neviem, osobnosť. Tieto formy boli samozrejme v minulosti aj dosť využívané. Takže toto si myslím, že je opäť trošku ubraté istým smerom, pretože naozaj, ak je človek osobnosť spoločenského života a pritom nemá politické ambície, ale pritom môže napomôcť tomu, aby niekto, kto kandiduje, mohol byť zvolený do takejto politickej funkcie, tak je to opäť obmedzovanie názoru občana, aj keď prezentovaného verejnou formou.
O limitoch už tuná bolo hovorené, tak ja by som možno len to opäť nejak, len ani nie možno zhrnul, pretože toto bude zhrnuté ešte asi viackrát. Opäť je zlé, keď nezávislý kandidát má obmedzenú kampaň výškou stropu a politický nominant výšku stropu de facto nemá.
Ďalej je ešte otázne, ešte sa vrátim k tej volebnej kampani. Sú definované spoty komerčné a potom sú definované vlastne, alebo teda nie sú definované, tie zvyšné sú nekomerčného charakteru. To znamená, tie komerčné budú obmedzené do limitov, do času a tak ďalej. Ale nekomerčné nie. No a teraz ide o to, že niekto preberie komerčný spot, ktorý sa používal vo volebnej kampani aj povedzme do toho moratória, a preberie ho na sociálnu sieť, ale nekomerčne, či už sa to bude považovať za nekomerčné prezentovanie alebo nekomerčný spot a tým pádom bude zvýhodňovať toho kandidáta. A opäť tu máme potom zlé nastavenie. A kto to bude celé sledovať, čo je ešte komerčný, čo už nie je komerčný spot? Takže to sú otázky, ktoré sú v rámci kontrolných mechanizmov ťažko dosiahnuteľné, alebo teda odpovede na tieto otázky, lebo tie mechanizmy, naozaj si neviem predstaviť, ako sa budú vykonávať v praxi.
Viackrát to už bolo spomínané teda, aj kolegyňa Žitňanská to spomínala, aj niektorí ďalší, čo sa týka výdavkov na kampaň už v súčasnosti. Vieme, že nás čakajú prezidentské voľby, voľby do vyšších územných celkov, ale bilbordy s tvárami tých, ktorí už ohlásili to, že budú kandidovať, už sú rozvešané po Slovensku. V Žilinskom kraji už viem o troch ľuďoch, ktorí majú takéto svoje tváre na bilbordoch, ale nie je tam ešte napísané, že kandidát, lebo to už by bola volebná kampaň. Čiže začne sa volebná kampaň, bilbordy už sú, tak sa tam len dolepí kandidát číslo "puf" a máme to tam. Takže či už sa to bude brať ako volebná kampaň a bude sa započítavať aj výška alebo teda výdavky na už súčasné bilbordy, ktoré už sú, a ešte nie je volebná kampaň. Je to len, je to len motivácia pre ľudí ukázať, že áno, občania, som tu, som tu pre vás a zaujímam sa o vyšší územný celok, alebo zaujímam sa o funkciu prezidenta. Takže je to len taká informačná kampaň, lebo podľa zákona volebná kampaň začína vyhlásením volebnej kampane. Máme dátum, máme voľby, či už tam bude teda to moratórium, tých 48 hodín, alebo nie, tak volebná kampaň prebieha a počas tej sa, by sa mali teda určovať výdavky na túto volebnú kampaň. Takže to je naozaj otázne teraz, či sa budú zarátavať aj tieto výdavky už na aj prezidentskú ale aj na predsedov VÚC, pretože už aj tí si robia svoju kampaň, aj keď sa to kampaňou nazvať v súčasnosti nedá, podľa súčasného právneho stavu.
Takže naozaj tuná stačí len dať to prechodné ustanovenie, ale myslím si, že na tom sa pravdepodobne dokážeme zhodnúť. Potom zapíšte pánovi ministrovi, aby si pamätal. Takže v tomto sa pravdepodobne zhodnúť môžeme, že tam to prechodné ustanovenie byť môže, aby sa zamedzilo práve špekuláciám s tým teda, že či tie výdavky na kampaň počítať už teraz, alebo až potom, keď tá kampaň bude, alebo od účinnosti toho zákona a teraz odkedy dozadu a spätne a podobne. Takže v tomto by sme sa mohli zhodnúť, ako som už povedal párkrát.
Ďalej sa v tomto vyčleňujú teda osoby, ktoré môžu svojimi príspevkami podporovať kandidujúce subjekty, a je tu nemožnosť prijať dar od občianskeho združenia, prípadne nadácie, čiže od kvázi tretieho sektora, ktorý môže istým spôsobom podporiť, a tak toto má vlastne zamedzené. Áno, tí, ktorí pracovali povedzme v takomto sektore, a vieme, že tam majú istý vplyv a isté finančné možnosti a zostali im tam rezervy, mohli by tieto finančné prostriedky použiť vo svoj prospech a, naopak, žiaľ, tí, ktorí v takýchto subjektoch nepracovali, tak majú tento handicap. Ale ak aj nepracovali v takých subjektoch a majú náklonnosť, tak by im to malo byť umožnené, aby takýmto spôsobom mohli podporiť kandidujúce subjekty. A to nehovorím len o politických stranách, ale hovorím hlavne o nezávislých kandidátoch, pretože tých pripla... (Reakcia na hlas v sále.) Prosím? Nemusia vždy zo štátnych peňazí, pretože môžu mať dary, väčšinou teda, keď majú. (Reakcia z pléna.) No, iste, však máme teraz jednu kauzičku, ktorá sa už šíri po internete ohľadne istých narcisov žltých, z ktorých sú platené určité veci, a veľa administratívy a málo naozaj výsledkov. Treba si kuknúť.
Takže problematickým sa ešte v rámci tohto zákona javí kontrola nad dodržiavaním tohto zákona, pretože ju nebude vykonávať nezávislý úrad, ako povedzme NKÚ, ale politicky nominované inštitúcie. Takisto to už bolo viackrát spomínané. A samotná Generálna prokuratúra k ukladaniu pokút podľa tohto zákona uviedla, že: "Podľa navrhovanej právnej úpravy by sankcie za správne delikty mali ukladať na základe kontroly vykonanej podľa § 8 tie orgány, ktoré sú kreované na základe politických výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu máme pochybnosti o ich objektívnosti a nestrannosti pri výkone samotnej kontroly a následne pri rozhodovaní o uložení sankcií za správne delikty spáchané pri volebnej kampani. Námietky máme aj voči výške sankcií, ktoré bude možné uložiť za správne delikty. Považujeme ich za neprimerane vysoké." Toto je stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré jaksi nebolo zapracované, alebo teda tento zákon ide s rozporom do rokovania Národnej rady. Čiže vykonávaním kontroly nakladania s finančnými prostriedkami a financovaním kampaní má byť poverené ministerstvo financií, ktoré však s tým tiež nesúhlasí, a zákon teda sa vďaka ich nesúhlasnému stanovisku predkladá do Národnej rady s rozporom.
Takže vzhľadom na pripomienky Generálnej prokuratúry a ministerstva financií je potrebné uvažovať nad zavedením nezávislej inštitúcie, ktorá by kontrolovala uplatňovanie týchto našich nových volebných zákonov. Ako sme tuná už viackrát spomínali, je to na diskusii. Máme ešte minimálne mesiac na to, aby sa teda diskutovalo o tom, aby sa pouvažovalo nad kreovaním takejto inštitúcie, ktorá bude dohliadať nad priebehom volieb a skutočne nad dodržiavaním zákona nestranným apolitickým spôsobom.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak trošku v predstihu, ale nebudem ani asi dlho a budem sa byť, teda snažiť byť hlavne vecný.
Niektoré veci tuná už moji kolegovia povedali, možno len zopakovať niektoré záležitosti, pretože viacerí z nás to vidia takto, a nielen my, ale aj teda ľudia z vonku, ktorí si prečítali tento návrh zákona.
Dotknem sa hneď začiatku, je tam písané, že teda kampaň môžu robiť len politické strany, politické hnutia a kandidáti a tak ďalej, ktorí sú zaregistrovaní. Je tuná vylúčenie práve tých, ktorí sa možno obávajú, tí, ktorí sú teda silní a majú rôzne prešľapy, a nielen títo, možno aj tí minulí a tak ďalej, aby sa proti nim nerobila antikampaň. Je to samozrejme logické, aj keď sa hovorí, že aj zlá reklama je reklama, ale v tomto prípade to má práve ten účinok, ku ktorému je to smerované. Takže tuná je to vlastne hneď v tom prvom bode § 2 zakázané, pretože volebná kampaň nemôže byť robená subjektmi, ktoré nie sú zaregistrované, a teda sú to politické strany, politické hnutia a tak ďalej, je to tam definované.
Hneď ďalší bod za tým je určené moratórium, tzv., hej, čiže volebná kampaň končí 48 hodín pred dňom konania volieb. No toto by som povedal, že je už trochu prežitok, pretože je to pozostatok ešte starších čias, kedy v rámci médií, bol rozhlas, bola televízia, boli noviny, nebola ešte taká penetrácia internetu medzi obyvateľstvom aká je v súčasnosti, neboli ešte sociálne siete, len začínali možno s nejakými jednoduchými zgrupovaniami sa, to si ja pamätám ešte z vysokej školy, keď som sa nalogoval do prvej skupiny diskusnej, kde sa hovorilo na rôzne témy, predovšetkým odborné. Takže tieto veci ešte neboli tak zaužívané. Dneska však máme penetráciu internetu neskutočnú, sociálne siete, ich je niekoľko desiatok typov, do rôznych skupín sa môže človek prihlásiť. A tu je už potom problém ustriehnuť, či je niečo ešte kampaň alebo nie je niečo kampaň. Dokonca sa už dá rozposielať, dajú sa rozposielať SMS-ky, dajú sa na to urobiť aplikácie v mobiloch. Kto by toto dokázal ustriehnuť, keď vám príde cielená, cielená správa nejaká, len s tým, že máte nejakú aplikáciu stabilne pustenú, alebo si ju nahráte niekde predtým, alebo stiahnete? A väčšinou sa teda dajú sťahovať zadarmo takéto aplikácie. Samozrejme sú vytvorené. Takže, kto toto ustriehne, tak to by bol naozaj iný macher. Takže, ja si myslím, že dávať nejaké moratórium na kampaň, na volebnú kampaň, je už dneska neopodstatnené.
Potom sa tam hovorí o moratóriu na zverejňovaní výsledkov prieskumu verejnej mienky. Tu sa dala lehota 21 dní. Čo si zase myslím, že je možno priveľa, ale tuná to moratórium opodstatnenie má. Takže možno ho treba len skrátiť, ja neviem na päť, desať dní, možno, určite nie 21. V každom prípade niektoré strany to používali ako jeden z nástrojov na lepšie usmernenie pre voličov, pričom zväčša nové politické subjekty majú práve ku dňu konania volieb stúpajúcu tendenciu rastu preferencií. Takže tuná treba zvážiť len ten čas, ale to si myslím, že vyplynie, vyplynie z diskusie. Takže určite sa to ešte, alebo teda pravdepodobne by sa to ešte mohlo upraviť v druhom čítaní. Ale ako som spomínal, môže to zvýhodňovať práve staré politické strany, teda už etablované, čiže nové sú v tomto znevýhodnené. A opäť tu máme rovnosť príležitostí. Tuná je k tomu akosi trošku bránené.
Spomínal som už teda zákaz vedenia volebnej kampane nekandidujúcimi subjektmi, čiže zákaz pozitívnej, ale aj negatívnej kampane voči kandidátom od iných ako kandidujúcich subjektov. Takže, a to sa týka nielen kandidátov na prezidenta, to sa týka kandidátov na predsedov vyšších územných celkov a tak ďalej, v čase volebnej kampane by teda nemohli byť v televízii, v televíznych volebných reklamách odporúčania napríklad športovcov alebo hercov, aby volili určitú, ja neviem, osobnosť. Tieto formy boli samozrejme v minulosti aj dosť využívané. Takže toto si myslím, že je opäť trošku ubraté istým smerom, pretože naozaj, ak je človek osobnosť spoločenského života a pritom nemá politické ambície, ale pritom môže napomôcť tomu, aby niekto, kto kandiduje, mohol byť zvolený do takejto politickej funkcie, tak je to opäť obmedzovanie názoru občana, aj keď prezentovaného verejnou formou.
O limitoch už tuná bolo hovorené, tak ja by som možno len to opäť nejak, len ani nie možno zhrnul, pretože toto bude zhrnuté ešte asi viackrát. Opäť je zlé, keď nezávislý kandidát má obmedzenú kampaň výškou stropu a politický nominant výšku stropu de facto nemá.
Ďalej je ešte otázne, ešte sa vrátim k tej volebnej kampani. Sú definované spoty komerčné a potom sú definované vlastne, alebo teda nie sú definované, tie zvyšné sú nekomerčného charakteru. To znamená, tie komerčné budú obmedzené do limitov, do času a tak ďalej. Ale nekomerčné nie. No a teraz ide o to, že niekto preberie komerčný spot, ktorý sa používal vo volebnej kampani aj povedzme do toho moratória, a preberie ho na sociálnu sieť, ale nekomerčne, či už sa to bude považovať za nekomerčné prezentovanie alebo nekomerčný spot a tým pádom bude zvýhodňovať toho kandidáta. A opäť tu máme potom zlé nastavenie. A kto to bude celé sledovať, čo je ešte komerčný, čo už nie je komerčný spot? Takže to sú otázky, ktoré sú v rámci kontrolných mechanizmov ťažko dosiahnuteľné, alebo teda odpovede na tieto otázky, lebo tie mechanizmy, naozaj si neviem predstaviť, ako sa budú vykonávať v praxi.
Viackrát to už bolo spomínané teda, aj kolegyňa Žitňanská to spomínala, aj niektorí ďalší, čo sa týka výdavkov na kampaň už v súčasnosti. Vieme, že nás čakajú prezidentské voľby, voľby do vyšších územných celkov, ale bilbordy s tvárami tých, ktorí už ohlásili to, že budú kandidovať, už sú rozvešané po Slovensku. V Žilinskom kraji už viem o troch ľuďoch, ktorí majú takéto svoje tváre na bilbordoch, ale nie je tam ešte napísané, že kandidát, lebo to už by bola volebná kampaň. Čiže začne sa volebná kampaň, bilbordy už sú, tak sa tam len dolepí kandidát číslo "puf" a máme to tam. Takže či už sa to bude brať ako volebná kampaň a bude sa započítavať aj výška alebo teda výdavky na už súčasné bilbordy, ktoré už sú, a ešte nie je volebná kampaň. Je to len, je to len motivácia pre ľudí ukázať, že áno, občania, som tu, som tu pre vás a zaujímam sa o vyšší územný celok, alebo zaujímam sa o funkciu prezidenta. Takže je to len taká informačná kampaň, lebo podľa zákona volebná kampaň začína vyhlásením volebnej kampane. Máme dátum, máme voľby, či už tam bude teda to moratórium, tých 48 hodín, alebo nie, tak volebná kampaň prebieha a počas tej sa, by sa mali teda určovať výdavky na túto volebnú kampaň. Takže to je naozaj otázne teraz, či sa budú zarátavať aj tieto výdavky už na aj prezidentskú ale aj na predsedov VÚC, pretože už aj tí si robia svoju kampaň, aj keď sa to kampaňou nazvať v súčasnosti nedá, podľa súčasného právneho stavu.
Takže naozaj tuná stačí len dať to prechodné ustanovenie, ale myslím si, že na tom sa pravdepodobne dokážeme zhodnúť. Potom zapíšte pánovi ministrovi, aby si pamätal. Takže v tomto sa pravdepodobne zhodnúť môžeme, že tam to prechodné ustanovenie byť môže, aby sa zamedzilo práve špekuláciám s tým teda, že či tie výdavky na kampaň počítať už teraz, alebo až potom, keď tá kampaň bude, alebo od účinnosti toho zákona a teraz odkedy dozadu a spätne a podobne. Takže v tomto by sme sa mohli zhodnúť, ako som už povedal párkrát.
Ďalej sa v tomto vyčleňujú teda osoby, ktoré môžu svojimi príspevkami podporovať kandidujúce subjekty, a je tu nemožnosť prijať dar od občianskeho združenia, prípadne nadácie, čiže od kvázi tretieho sektora, ktorý môže istým spôsobom podporiť, a tak toto má vlastne zamedzené. Áno, tí, ktorí pracovali povedzme v takomto sektore, a vieme, že tam majú istý vplyv a isté finančné možnosti a zostali im tam rezervy, mohli by tieto finančné prostriedky použiť vo svoj prospech a, naopak, žiaľ, tí, ktorí v takýchto subjektoch nepracovali, tak majú tento handicap. Ale ak aj nepracovali v takých subjektoch a majú náklonnosť, tak by im to malo byť umožnené, aby takýmto spôsobom mohli podporiť kandidujúce subjekty. A to nehovorím len o politických stranách, ale hovorím hlavne o nezávislých kandidátoch, pretože tých pripla... (Reakcia na hlas v sále.) Prosím? Nemusia vždy zo štátnych peňazí, pretože môžu mať dary, väčšinou teda, keď majú. (Reakcia z pléna.) No, iste, však máme teraz jednu kauzičku, ktorá sa už šíri po internete ohľadne istých narcisov žltých, z ktorých sú platené určité veci, a veľa administratívy a málo naozaj výsledkov. Treba si kuknúť.
Takže problematickým sa ešte v rámci tohto zákona javí kontrola nad dodržiavaním tohto zákona, pretože ju nebude vykonávať nezávislý úrad, ako povedzme NKÚ, ale politicky nominované inštitúcie. Takisto to už bolo viackrát spomínané. A samotná Generálna prokuratúra k ukladaniu pokút podľa tohto zákona uviedla, že: "Podľa navrhovanej právnej úpravy by sankcie za správne delikty mali ukladať na základe kontroly vykonanej podľa § 8 tie orgány, ktoré sú kreované na základe politických výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu máme pochybnosti o ich objektívnosti a nestrannosti pri výkone samotnej kontroly a následne pri rozhodovaní o uložení sankcií za správne delikty spáchané pri volebnej kampani. Námietky máme aj voči výške sankcií, ktoré bude možné uložiť za správne delikty. Považujeme ich za neprimerane vysoké." Toto je stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré jaksi nebolo zapracované, alebo teda tento zákon ide s rozporom do rokovania Národnej rady. Čiže vykonávaním kontroly nakladania s finančnými prostriedkami a financovaním kampaní má byť poverené ministerstvo financií, ktoré však s tým tiež nesúhlasí, a zákon teda sa vďaka ich nesúhlasnému stanovisku predkladá do Národnej rady s rozporom.
Takže vzhľadom na pripomienky Generálnej prokuratúry a ministerstva financií je potrebné uvažovať nad zavedením nezávislej inštitúcie, ktorá by kontrolovala uplatňovanie týchto našich nových volebných zákonov. Ako sme tuná už viackrát spomínali, je to na diskusii. Máme ešte minimálne mesiac na to, aby sa teda diskutovalo o tom, aby sa pouvažovalo nad kreovaním takejto inštitúcie, ktorá bude dohliadať nad priebehom volieb a skutočne nad dodržiavaním zákona nestranným apolitickým spôsobom.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:32
Vystúpenie v rozprave 16:32
Alojz HlinaAle k tomuto zákonu, jak ho uviesť, alebo...
Ale k tomuto zákonu, jak ho uviesť, alebo že jak si myslím, že ho máme uviesť. Zaznelo tu, ja budem diplomatický, budem mimoriadne neštandardný, ale teda skúsim vypichnúť niektoré veci, ktoré si myslím, že sú zlé, no. Však prípadne potom zvážme, že či áno, alebo si vymýšľam.
Hovorí, že treba postihovať, keď niekto niečo nedodržiava. Však koniec koncov ja som to tu tiež povedal, že mne sa niektoré ustanovenia páčia. To znamená, že tie, zverejňovanie preferencií a dva dni s tým, s tým naozaj, môžme o tom hovoriť, ale v tom, v tom móde, ktorý má vplyv. A teraz vám poviem, že v čom vidím zásadný rozdiel, lebo jak, pomaly, že jak sa to hovorí, že s vaničkou vyliali aj dieťa. Takže ak niekto chcel teda pomôcť tým, že nebude niečo zverejňovať alebo dva dni predtým, tak sa dopracoval úplne k obludným formuláciám, čo vlastne v tomto zákone, vy vlastne podľa tohto zákona budete páchať aj priestupky, a to takým spôsobom podľa § 18, že keď uplynie tá lehota, to znamená, začína tá štyridsať osmička, tak v tej, v tej lehote už páchate priestupok. A teraz mi dovoľte zacitovať, tým, že vyvíjate, "propagujete politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách najmä slovnými prejavmi". Potom to pokračuje, "umiestňovanie volebných plagátov alebo poskytovanie vecných darov". Nuž dobre, teda keď niekto deň pred voľbami lepí plagáty, dobre, niekto, keď dáva, ja neviem, vysávače deň pred voľbami, alebo vozí Rómov z osady, dobre. Ale jak tam, kto to tam dal? To tam niekto dal, že, že... Lebo čo to spôsobí, že "najmä slovnými prejavmi"? Však to je prejav, viete, prísne vzaté, vy nemôžte hovoriť, tu ma napadá Kryl. My sme robili takú akciu, že 21. august, že strašne som chcel, aby boli tanky na "esenpéčku" a k tomu Kryl. A znova si pomôžem Krylom. A Kryl povedal: "Zakázali psát, zakázali spívat, a bylo im to málo, poručili dětem modlit se jak si přálo Veličenstvo Kat." Ospravedlňujem sa za češtinu.
Viete, teraz nerozumiem, naozaj nerozumiem, hej, že vlastne tam niekto dal, že slovnými prejavmi. To znamená, prísne vzaté, v tej štyridsať osmičke, keď budete niekde stáť a hovoriť, že teda voľte Fera, tak môže prísť, teraz neviem kto, od pani Škultétyovej niekto a povie: "Ha-ha, § 18, priestupok." Prísne vzaté áno. Možno v aplikácii to také nebude, ale čo je to? Ja, a tu to silne identifikujem, je to tu to, že rozsievame, a už ho potrebujete, už potrebujete tú, to dokazovanie tej moci aj takýmto. Rozsievate strach. Lebo je rozdiel, mne to nezakážete, deň pred voľbami hovoriť, že voľte trebárs niekoho, ale vo Svidníku alebo v Kremnici, alebo v nejakej malinkej dedinke, keď niekto povie a starosta povie, "ale vy nemôžete ani hovoriť", tak sa zľakne, no však. Ale možno to chcete. Možno naozaj sa tak bojíte, že poručíte vetru, dešťu a zakážete tým ľuďom aj rozprávať. A oni, dakedy aj taká rozprávka bola, že v tom kráľovstve zakázali spievať, vy, vám je málo, vy zakážete aj rozprávať.
Viete, ale to, to je nevykonateľné. (Reakcia v sále.) Nie je to sprostosť, je to tu, v zákone, najmä slovnými prejavmi (Hlas predkladateľa: K čomu? A čo pokračuje ďalej? Vieš dočítať vetu po slovensky? Čo je tam ďalej?) Tam je čiarka. (Hlas predkladateľa: A čo je ďalej?) Umiestňovanie volebných plagátov. (Hlas predkladateľa: K prezentovaniu politickej strany, nie?) No, áno. (Hlas predkladateľa: Aký zákaz hovorenia?) No však vy nemôžte vyvíjať činnosť, keď propagovať politickú stranu najmä slovnými prejavmi, potom, alebo umiestňovaním... (Hlas predkladateľa.) Prosím? (Hlas predkladateľa: Nesmieš mať míting) Ale vy nemôžte, najmä slovnými prejavmi, vy slovne nemôžte (Vyslovené s pobavením.), v štyridsať osmičke nemôžte hovoriť. No tak to treba povedať, treba to tým ľuďom poradiť, že 48 hodín pred voľbami nehovorte nič. Fakt. (Hlas predkladateľa.) Dobre. Ale to tam máte. Veď ja vám hovorím, čo tam máte! Však to dajte preč a nepoplašíte ľudí.
Viete, to je jedna úplná, totálna absurdita. Ale teraz, že čo vlastne. Na jednej strane zakážete (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.), tu to majú v zákone, však to tam majú, však si to pozrite, im hovoriť, a čo má, čo má skutočný vplyv 48 hodín pred voľbami.
No keď deň pred voľbami na JOJ-ke dajú, ako premiér klikuje. A keď dajú deň pred voľbami príspevok, ako premiér klikuje, tak podľa tohto zákona vám poviem, že v zásade tomu vysielateľovi nič nehrozí. A to je ten paradox, na ktorý chcem upozorniť. Zoberte si jednu vec, takto to celé učesali. Za chvíľku dôjde pán Maďarič, ktorý tu začne spievať o druhej, tretej opone a neviem čo, ale oni vlastne dokázali jednu vec, že ten zákon o retransmisii upravili tak, že v zásade nedostanú pokuty. Keby ste vydržali, ja to tu vysvetlím, keď tu bude pán Maďarič.
Teraz, čo urobili? Teraz urobili jednu vec. Odvolávajú sa, že porušením vysielateľ, keď vysielateľ poruší tento zákon, tak bude riešený podľa zákona, tam je to odvolávka na tristo osmičku. Ale tristo osmička v zásade hovorí, no, pre tento prípad môžu dať, že po nejakom šetrení sa zistí, už bude dávno po voľbách, ale dajú tam, že ospravedlňujeme sa (Vyslovené s pobavením.), že premiér Fico klikoval deň pred voľbami. To je presne to. Tam není exaktne uvedené, že keď niekto takto hrubo, ale naozaj hrubo zasiahne. Vy zakážete na jednej strane bežnému človekovi vyvíjať nejakú činnosť, on sa bude báť: mám, môžem hovoriť, nemôžem hovoriť? A na druhej strane to JOJ-ka, a ona to možno aj pre vás urobí, však vás miluje, oni to pustia a po mesiaci dajú nejakú, v nejakej lište, že teda sa ospravedlňujú. Tak to je, pán podpredseda, tak to je. Takto tvoríte zákony. (Hlas predkladateľa.) A ja sa, pán kolega, no nechajte ma dohovoriť.
Ale ešte jednu vec vám poviem, toto je, viete, že vypolohované, hej, čiže obyčajný človek, bežný človek a tuná proste treba rýchlo, šupnite tam nejaký fakt, že niečo silné, aby to pomohlo, ale potom je tu aj to, že tým tretím stranám v zásade neumožníte povedať k tej veci, ktorá sa ich dotýka, lebo voľby sa dotýkajú aj ľudí, ktorí nekandidujú. To sa, dúfam, v tomto zhodneme. A toto si treba uvedomiť ako zásadnú vec. To sú tie hrdinské pózy hrdinov po krčmách, ktorí po piatom pive bijú do stola, akí sú hrdinovia, že ich to, nezaujímajú. No chyba lávky, vážení! Z tohto, čo tu, z tadeto vyjde, to ovplyvňuje každého. Čiže nechajte ľuďom právo, aj keď nekandidujú, sa k tomu vyjadriť.
A ja vám poviem, čo vy ste urobili. Vy ste urobili jednu vec a dokonca ten, ten, ktorý by to urobil, dostane pokutu od 3 000 do 10 000 euro. Jak je niekde nejaký živnostník, čo, ja neviem, robí kúrenie, a nejaký slovutný ctihodný občan, v regióne kandidujúci, mu zabudne zaplatiť. No koľkokrát sa stane, že zabudne zaplatiť? A on už je bezmocný. A tam sa smeje, škerí naňho z bilbordov, že teda, že raj na zemi pre nich pripraví, a ten, chudák, nemá čo jesť pomaly. Keď si on svoju dodávku olepí, že, prosím vás, tento kandidát mi nezaplatil za dodané kúrenie, tak sa vystavuje pokute od 3 do 10 000 euro. No to ste urobili, áno, to ste urobili. To je, zakážete ľuďom nie spievať, zakážete ľuďom hovoriť. Ale však dobre, keď máte tú silu a presvedčenie v sebe, že to môžete, naozaj je korektné to tým ľuďom povedať, že takto to chcete, že tak a naveky už. S vami, s premiérom, proste zvyknime si.
Tak to je! Tretím stranám zakážete sa vyjadriť. Ešte im dáte pokutu. Jasne je tu uvedené, čo môže dostať fyzická osoba. (Reakcia z pléna.) Áno, právnickej osobe ministerstvo vnútra teda uloží, tu pán minister spomenul teda, že to nebol až taký skvostný nápad to ministerstvo, že teda by sa to malo nejako ináč kreovať a že pani Škultétyová. No ja si tiež myslím, že pani Škultétyová je slušný človek, ale, preboha, my nemôžme kreovať nejaký orgán, že pani Tak čo? Prijmeme nový zákon? Ja tomu nerozumiem. Naozaj, toto mi príde jak treťoligoví futbalisti, nejaká schôdza treťoligového zboru, že teda, že jak to ideme robiť. Však my robíme zákony nie pre pani Škultétyovú, preto, aby sme vytvorili prostredie, v ktorom tí ľudia sa nebudú báť niečo urobiť. Vy ste nastavením pokút, to sú úplne drakonické pokuty, úplne drakonické pokuty, že od, pre strany, dovoľte povedať, dovoľte povedať, od 30 000 do 300 000. To znamená, že milión až 9 000 miliónov v starých korunách pokuta za porušenie, keď vedie tú, vedie kampaň.
A teraz je, viete, že toto je krásne. Kampaň je všetko. Vlastne tu definuje zákon, že "kampaň pre účely tohto zákona, akákoľvek činnosť politickej strany", bla-bla. No, hocičo. Vy už len keď by ste si dali tri, ja neviem čo. (Reakcia predkladateľa: Čítaj celé!) Tak akákoľvek činnosť smerujúca. (Vystupujúci pozerá do textu, z ktorého citoval.) No ďalej však, však tí vaši iniciatívni, tu máte boľševikov dosť, tí vaši iniciatívni, nebojte sa, oni, oni si to vysvetlia. (Hlas predkladateľa.) Pán minister, oni si to vysvetlia tak, ako treba. Presne tak si to oni vysvetlia, ako treba, že ho treba zastaviť, toho človeka. A dáte mu, koľko mu dáte? Deväť miliónov tej strane? Alebo koľko im dáte? To pri tej príležitosti by ma aj zaujímalo, že keď tá strana potom vyhlási platobnú neschopnosť, čo budete exekvovať? Mandáty potom? Viete, ja fakt neviem, že jak ste to dorozmýšľali? Nastavíte úplne drakonické pokuty, nezaplatiteľné, to je presne na to. Prosím vás, tuná máte Džugašviliho, ktorý už mňa odsúdil, to je, on je sudca, prokurátor, policajt v jednom, mňa predseda mandátového a imunitného výboru, ma už odsúdil. Ja sa nebudem čudovať ani sekundu, ani milisekundu tomu, že niekto sa zhodne na tom, že dajte im jednu, druhú, tretiu, však ten zákon to umožňuje. Dajte im tri-, deväťmiliónové alebo neviem koľko, a sú hotoví, vymaľované. Vymaľované! Nebudú mať za čo telefón zdvihnúť. A čo potom, prídete ku nim, že spravíte novelu Exekučného poriadku? Aj toho by ste boli schopní. Budete exekvovať mandáty? Nezaplatil si, vráť poslanecký preukaz! Viete, toto je, uvedomujete si, pán minister, tú absurditu, čo tu, čo tu nosíte? (Hlas predkladateľa.)
Dovolím si na to upozorniť. No však, čo už mám robiť? Viete, ako pre ľudí, ak by ich to prípadne zaujímalo, nech sa páči. Vniesť strach, áno, to bude, mám pocit, filozofiou, vniesť strach. Koľko ľudí už teraz začína sa báť? Lebo ja, nikdy nevieš a neviem čo. V tomto? Prejav, veď odkomunikujte to, áno, akýkoľvek ústny prejav, vniesť strach. Lebo vy hrozíte, hrozíte tomu človeku, ktorý po uplynutí, teda v tom čase, to znamená babka, babka v Čremošnom, ktorá stretne druhú babku z Čremošného, a povie jej: "Počúvaj, Judita, ja budem asi voliť ten SMER.". A tá babka možno mala starú školu, ešte spred osemdesiateho deviateho, tá pôjde na okresný úrad a povie: "Ááá, Judita agitovala.". (Hlas predkladateľa.) No tak to je! Prísne vzaté, podľa tohto zákona musí dostať 300 euro. Však rozneste to medzi tých ľudí, rozneste ten strach a budete mať to, čo chcete. Budete presne tam, kde chcete byť. Ani hlások nehlesne a voľby pôjdu jak po masle, tu sa začnete stretávať dvakrát do roka. Nikto ani slova nepovie. Jaký Hlina, kde už dávno bude Hlina, však?! Presne toto je. Ale, prosím vás, toto je cena?! Takto to chcete robiť? Som sa hanbil.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj k tomuto zákonu krátko, nie po veľkej príprave, priznám sa, lebo som sa pripravoval na Maďaričov zákon, ktorý nám odhalí veľmi pekné, veľmi pekný systém práce. Ale zaujímavé, že som našiel mostík, jak som si teraz robil prípravu, že vieme niečo premostiť. Áno, jak sa hovorí, všetko nakoniec so všetkým súvisí.
Ale k tomuto zákonu, jak ho uviesť, alebo že jak si myslím, že ho máme uviesť. Zaznelo tu, ja budem diplomatický, budem mimoriadne neštandardný, ale teda skúsim vypichnúť niektoré veci, ktoré si myslím, že sú zlé, no. Však prípadne potom zvážme, že či áno, alebo si vymýšľam.
Hovorí, že treba postihovať, keď niekto niečo nedodržiava. Však koniec koncov ja som to tu tiež povedal, že mne sa niektoré ustanovenia páčia. To znamená, že tie, zverejňovanie preferencií a dva dni s tým, s tým naozaj, môžme o tom hovoriť, ale v tom, v tom móde, ktorý má vplyv. A teraz vám poviem, že v čom vidím zásadný rozdiel, lebo jak, pomaly, že jak sa to hovorí, že s vaničkou vyliali aj dieťa. Takže ak niekto chcel teda pomôcť tým, že nebude niečo zverejňovať alebo dva dni predtým, tak sa dopracoval úplne k obludným formuláciám, čo vlastne v tomto zákone, vy vlastne podľa tohto zákona budete páchať aj priestupky, a to takým spôsobom podľa § 18, že keď uplynie tá lehota, to znamená, začína tá štyridsať osmička, tak v tej, v tej lehote už páchate priestupok. A teraz mi dovoľte zacitovať, tým, že vyvíjate, "propagujete politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách najmä slovnými prejavmi". Potom to pokračuje, "umiestňovanie volebných plagátov alebo poskytovanie vecných darov". Nuž dobre, teda keď niekto deň pred voľbami lepí plagáty, dobre, niekto, keď dáva, ja neviem, vysávače deň pred voľbami, alebo vozí Rómov z osady, dobre. Ale jak tam, kto to tam dal? To tam niekto dal, že, že... Lebo čo to spôsobí, že "najmä slovnými prejavmi"? Však to je prejav, viete, prísne vzaté, vy nemôžte hovoriť, tu ma napadá Kryl. My sme robili takú akciu, že 21. august, že strašne som chcel, aby boli tanky na "esenpéčku" a k tomu Kryl. A znova si pomôžem Krylom. A Kryl povedal: "Zakázali psát, zakázali spívat, a bylo im to málo, poručili dětem modlit se jak si přálo Veličenstvo Kat." Ospravedlňujem sa za češtinu.
Viete, teraz nerozumiem, naozaj nerozumiem, hej, že vlastne tam niekto dal, že slovnými prejavmi. To znamená, prísne vzaté, v tej štyridsať osmičke, keď budete niekde stáť a hovoriť, že teda voľte Fera, tak môže prísť, teraz neviem kto, od pani Škultétyovej niekto a povie: "Ha-ha, § 18, priestupok." Prísne vzaté áno. Možno v aplikácii to také nebude, ale čo je to? Ja, a tu to silne identifikujem, je to tu to, že rozsievame, a už ho potrebujete, už potrebujete tú, to dokazovanie tej moci aj takýmto. Rozsievate strach. Lebo je rozdiel, mne to nezakážete, deň pred voľbami hovoriť, že voľte trebárs niekoho, ale vo Svidníku alebo v Kremnici, alebo v nejakej malinkej dedinke, keď niekto povie a starosta povie, "ale vy nemôžete ani hovoriť", tak sa zľakne, no však. Ale možno to chcete. Možno naozaj sa tak bojíte, že poručíte vetru, dešťu a zakážete tým ľuďom aj rozprávať. A oni, dakedy aj taká rozprávka bola, že v tom kráľovstve zakázali spievať, vy, vám je málo, vy zakážete aj rozprávať.
Viete, ale to, to je nevykonateľné. (Reakcia v sále.) Nie je to sprostosť, je to tu, v zákone, najmä slovnými prejavmi (Hlas predkladateľa: K čomu? A čo pokračuje ďalej? Vieš dočítať vetu po slovensky? Čo je tam ďalej?) Tam je čiarka. (Hlas predkladateľa: A čo je ďalej?) Umiestňovanie volebných plagátov. (Hlas predkladateľa: K prezentovaniu politickej strany, nie?) No, áno. (Hlas predkladateľa: Aký zákaz hovorenia?) No však vy nemôžte vyvíjať činnosť, keď propagovať politickú stranu najmä slovnými prejavmi, potom, alebo umiestňovaním... (Hlas predkladateľa.) Prosím? (Hlas predkladateľa: Nesmieš mať míting) Ale vy nemôžte, najmä slovnými prejavmi, vy slovne nemôžte (Vyslovené s pobavením.), v štyridsať osmičke nemôžte hovoriť. No tak to treba povedať, treba to tým ľuďom poradiť, že 48 hodín pred voľbami nehovorte nič. Fakt. (Hlas predkladateľa.) Dobre. Ale to tam máte. Veď ja vám hovorím, čo tam máte! Však to dajte preč a nepoplašíte ľudí.
Viete, to je jedna úplná, totálna absurdita. Ale teraz, že čo vlastne. Na jednej strane zakážete (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.), tu to majú v zákone, však to tam majú, však si to pozrite, im hovoriť, a čo má, čo má skutočný vplyv 48 hodín pred voľbami.
No keď deň pred voľbami na JOJ-ke dajú, ako premiér klikuje. A keď dajú deň pred voľbami príspevok, ako premiér klikuje, tak podľa tohto zákona vám poviem, že v zásade tomu vysielateľovi nič nehrozí. A to je ten paradox, na ktorý chcem upozorniť. Zoberte si jednu vec, takto to celé učesali. Za chvíľku dôjde pán Maďarič, ktorý tu začne spievať o druhej, tretej opone a neviem čo, ale oni vlastne dokázali jednu vec, že ten zákon o retransmisii upravili tak, že v zásade nedostanú pokuty. Keby ste vydržali, ja to tu vysvetlím, keď tu bude pán Maďarič.
Teraz, čo urobili? Teraz urobili jednu vec. Odvolávajú sa, že porušením vysielateľ, keď vysielateľ poruší tento zákon, tak bude riešený podľa zákona, tam je to odvolávka na tristo osmičku. Ale tristo osmička v zásade hovorí, no, pre tento prípad môžu dať, že po nejakom šetrení sa zistí, už bude dávno po voľbách, ale dajú tam, že ospravedlňujeme sa (Vyslovené s pobavením.), že premiér Fico klikoval deň pred voľbami. To je presne to. Tam není exaktne uvedené, že keď niekto takto hrubo, ale naozaj hrubo zasiahne. Vy zakážete na jednej strane bežnému človekovi vyvíjať nejakú činnosť, on sa bude báť: mám, môžem hovoriť, nemôžem hovoriť? A na druhej strane to JOJ-ka, a ona to možno aj pre vás urobí, však vás miluje, oni to pustia a po mesiaci dajú nejakú, v nejakej lište, že teda sa ospravedlňujú. Tak to je, pán podpredseda, tak to je. Takto tvoríte zákony. (Hlas predkladateľa.) A ja sa, pán kolega, no nechajte ma dohovoriť.
Ale ešte jednu vec vám poviem, toto je, viete, že vypolohované, hej, čiže obyčajný človek, bežný človek a tuná proste treba rýchlo, šupnite tam nejaký fakt, že niečo silné, aby to pomohlo, ale potom je tu aj to, že tým tretím stranám v zásade neumožníte povedať k tej veci, ktorá sa ich dotýka, lebo voľby sa dotýkajú aj ľudí, ktorí nekandidujú. To sa, dúfam, v tomto zhodneme. A toto si treba uvedomiť ako zásadnú vec. To sú tie hrdinské pózy hrdinov po krčmách, ktorí po piatom pive bijú do stola, akí sú hrdinovia, že ich to, nezaujímajú. No chyba lávky, vážení! Z tohto, čo tu, z tadeto vyjde, to ovplyvňuje každého. Čiže nechajte ľuďom právo, aj keď nekandidujú, sa k tomu vyjadriť.
A ja vám poviem, čo vy ste urobili. Vy ste urobili jednu vec a dokonca ten, ten, ktorý by to urobil, dostane pokutu od 3 000 do 10 000 euro. Jak je niekde nejaký živnostník, čo, ja neviem, robí kúrenie, a nejaký slovutný ctihodný občan, v regióne kandidujúci, mu zabudne zaplatiť. No koľkokrát sa stane, že zabudne zaplatiť? A on už je bezmocný. A tam sa smeje, škerí naňho z bilbordov, že teda, že raj na zemi pre nich pripraví, a ten, chudák, nemá čo jesť pomaly. Keď si on svoju dodávku olepí, že, prosím vás, tento kandidát mi nezaplatil za dodané kúrenie, tak sa vystavuje pokute od 3 do 10 000 euro. No to ste urobili, áno, to ste urobili. To je, zakážete ľuďom nie spievať, zakážete ľuďom hovoriť. Ale však dobre, keď máte tú silu a presvedčenie v sebe, že to môžete, naozaj je korektné to tým ľuďom povedať, že takto to chcete, že tak a naveky už. S vami, s premiérom, proste zvyknime si.
Tak to je! Tretím stranám zakážete sa vyjadriť. Ešte im dáte pokutu. Jasne je tu uvedené, čo môže dostať fyzická osoba. (Reakcia z pléna.) Áno, právnickej osobe ministerstvo vnútra teda uloží, tu pán minister spomenul teda, že to nebol až taký skvostný nápad to ministerstvo, že teda by sa to malo nejako ináč kreovať a že pani Škultétyová. No ja si tiež myslím, že pani Škultétyová je slušný človek, ale, preboha, my nemôžme kreovať nejaký orgán, že pani Tak čo? Prijmeme nový zákon? Ja tomu nerozumiem. Naozaj, toto mi príde jak treťoligoví futbalisti, nejaká schôdza treťoligového zboru, že teda, že jak to ideme robiť. Však my robíme zákony nie pre pani Škultétyovú, preto, aby sme vytvorili prostredie, v ktorom tí ľudia sa nebudú báť niečo urobiť. Vy ste nastavením pokút, to sú úplne drakonické pokuty, úplne drakonické pokuty, že od, pre strany, dovoľte povedať, dovoľte povedať, od 30 000 do 300 000. To znamená, že milión až 9 000 miliónov v starých korunách pokuta za porušenie, keď vedie tú, vedie kampaň.
A teraz je, viete, že toto je krásne. Kampaň je všetko. Vlastne tu definuje zákon, že "kampaň pre účely tohto zákona, akákoľvek činnosť politickej strany", bla-bla. No, hocičo. Vy už len keď by ste si dali tri, ja neviem čo. (Reakcia predkladateľa: Čítaj celé!) Tak akákoľvek činnosť smerujúca. (Vystupujúci pozerá do textu, z ktorého citoval.) No ďalej však, však tí vaši iniciatívni, tu máte boľševikov dosť, tí vaši iniciatívni, nebojte sa, oni, oni si to vysvetlia. (Hlas predkladateľa.) Pán minister, oni si to vysvetlia tak, ako treba. Presne tak si to oni vysvetlia, ako treba, že ho treba zastaviť, toho človeka. A dáte mu, koľko mu dáte? Deväť miliónov tej strane? Alebo koľko im dáte? To pri tej príležitosti by ma aj zaujímalo, že keď tá strana potom vyhlási platobnú neschopnosť, čo budete exekvovať? Mandáty potom? Viete, ja fakt neviem, že jak ste to dorozmýšľali? Nastavíte úplne drakonické pokuty, nezaplatiteľné, to je presne na to. Prosím vás, tuná máte Džugašviliho, ktorý už mňa odsúdil, to je, on je sudca, prokurátor, policajt v jednom, mňa predseda mandátového a imunitného výboru, ma už odsúdil. Ja sa nebudem čudovať ani sekundu, ani milisekundu tomu, že niekto sa zhodne na tom, že dajte im jednu, druhú, tretiu, však ten zákon to umožňuje. Dajte im tri-, deväťmiliónové alebo neviem koľko, a sú hotoví, vymaľované. Vymaľované! Nebudú mať za čo telefón zdvihnúť. A čo potom, prídete ku nim, že spravíte novelu Exekučného poriadku? Aj toho by ste boli schopní. Budete exekvovať mandáty? Nezaplatil si, vráť poslanecký preukaz! Viete, toto je, uvedomujete si, pán minister, tú absurditu, čo tu, čo tu nosíte? (Hlas predkladateľa.)
Dovolím si na to upozorniť. No však, čo už mám robiť? Viete, ako pre ľudí, ak by ich to prípadne zaujímalo, nech sa páči. Vniesť strach, áno, to bude, mám pocit, filozofiou, vniesť strach. Koľko ľudí už teraz začína sa báť? Lebo ja, nikdy nevieš a neviem čo. V tomto? Prejav, veď odkomunikujte to, áno, akýkoľvek ústny prejav, vniesť strach. Lebo vy hrozíte, hrozíte tomu človeku, ktorý po uplynutí, teda v tom čase, to znamená babka, babka v Čremošnom, ktorá stretne druhú babku z Čremošného, a povie jej: "Počúvaj, Judita, ja budem asi voliť ten SMER.". A tá babka možno mala starú školu, ešte spred osemdesiateho deviateho, tá pôjde na okresný úrad a povie: "Ááá, Judita agitovala.". (Hlas predkladateľa.) No tak to je! Prísne vzaté, podľa tohto zákona musí dostať 300 euro. Však rozneste to medzi tých ľudí, rozneste ten strach a budete mať to, čo chcete. Budete presne tam, kde chcete byť. Ani hlások nehlesne a voľby pôjdu jak po masle, tu sa začnete stretávať dvakrát do roka. Nikto ani slova nepovie. Jaký Hlina, kde už dávno bude Hlina, však?! Presne toto je. Ale, prosím vás, toto je cena?! Takto to chcete robiť? Som sa hanbil.
Autorizovaný
16:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:45
Peter OsuskýNo, ja si myslím, či už tie kazuistiky...
No, ja si myslím, či už tie kazuistiky boli podané veľmi dramaticky, alebo neboli, pre mňa je nosná iná vec. O tom, kedy môžem obmedziť slobodu slova, napríklad môjho slova, hovorí ústava. Tá ústava pomerne presne popisuje dôvody, pre ktoré možno obmedziť slobodu slova. Ja ak sa napr. pred druhým kolom voľby prezidenta, keď by som prípadne, božím riadením, nebol kandidátom tej voľby, môžem postaviť kamkoľvek a povedať, stojac na sude od piva, ľuďom, koho si myslím, že majú voliť. A ja sa pýtam, z akého dôvodu by došlo k ústavnému obmedzeniu mojej slobody slova? Ohrozujem tým verejnú bezpečnosť, brannú schopnosť štátu, zdravotníctvo a zdravie ľudu alebo morálku? Lebo ústava veľmi presne vymedzuje, kedy môžme občanovi obmedziť slobodu slova.
Ja vás ubezpečujem, že urobím všetko pre to, aby som minimálne tri body v tomto zákone podal na Ústavný súd, a urobím všetko pre to, aby som našiel v tejto sále 30 podpisov. Pretože v tejto zákonnej norme sú hlboko protiústavné paragrafy.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2013 o 16:45 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Hlina s temperamentom sebe vlastným tu opísal celkom veselé kazuistiky, ktoré môžu ako hraničné prípady nastať pri istej interpretácii slova, ktoré je v zákone. Pán minister, zase s nonšalanciou jemu vlastnou, bude iste v stave povedať, že to sa zas tak brať nebude, ako to povedal pri 33 eurách a 90-ch dňoch hlásenia sa pri odchode z republiky.
No, ja si myslím, či už tie kazuistiky boli podané veľmi dramaticky, alebo neboli, pre mňa je nosná iná vec. O tom, kedy môžem obmedziť slobodu slova, napríklad môjho slova, hovorí ústava. Tá ústava pomerne presne popisuje dôvody, pre ktoré možno obmedziť slobodu slova. Ja ak sa napr. pred druhým kolom voľby prezidenta, keď by som prípadne, božím riadením, nebol kandidátom tej voľby, môžem postaviť kamkoľvek a povedať, stojac na sude od piva, ľuďom, koho si myslím, že majú voliť. A ja sa pýtam, z akého dôvodu by došlo k ústavnému obmedzeniu mojej slobody slova? Ohrozujem tým verejnú bezpečnosť, brannú schopnosť štátu, zdravotníctvo a zdravie ľudu alebo morálku? Lebo ústava veľmi presne vymedzuje, kedy môžme občanovi obmedziť slobodu slova.
Ja vás ubezpečujem, že urobím všetko pre to, aby som minimálne tri body v tomto zákone podal na Ústavný súd, a urobím všetko pre to, aby som našiel v tejto sále 30 podpisov. Pretože v tejto zákonnej norme sú hlboko protiústavné paragrafy.
Autorizovaný