23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.9.2013 o 9:31 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa na tvojej rozprave upútal výrok „rozsievať strach“. Žiaľ, aj ja sa stretávam na mítingoch s ľuďmi, ktorí mi hovoria: „Som na dôchodku, môžem povedať pravdu, pretože už ma nevyhodia z roboty, už nemusím ísť na nejaký konkurz, aby som dostal prácu. Takže môžem si už dovoliť povedať pravdu.“ Je to žalostná situácia, keď až na dôchodok musí človek čakať v Slovenskej republike, v demokracii, aby mohol povedať aj pravdu, žiaľ. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:17
Pán minister, a budem teda aktuálny, tu v záverečnej rozprave celú akože kauzu ukončil. To sa tak hovorilo, ako viete, kde je taká tajná služba, kde spravodajcovia na ambasádach majú kanceláriu, kde idete v noci po tej štvrti, kde sa svieti. No tak včera sa svietilo, čo sa teda podarilo, v J&T niekde dlhšie. Tak aspoň kebyže ma to napadne, kde sa tam vlastne svietilo, aby sme vedeli, kde vám pripravujú tie stanoviská. Viete, svojím spôsobom je to aj absurdita, čo ste povedali. Nemám to úplne ešte prerozmýšľané. Ale hovorili ste, zase ste to uviedli, o veci ako o enormnej citlivosti materiálov. A skrz tú citlivosť materiálov teda ste. A potom hovoríte, že sa tam prepisovali tie mody. Viete, mne to absolútne nesedí. Ako je niečo fakt citlivé, tak tam sú iné doručovacie spôsoby. Viete, ony sú také ako pre malé deti alebo pre poslancov strany SMER možno. Dobre? Ale, nech sa páči, zdá sa, že tu to takto nejakým spôsobom dlho a veľmi dlho bude fungovať.
Prosím vás pekne, ak my sme dopracovali k tomu, ja som rozmýšľal, aký príklad by som tomu dal, čo to vlastne je. Predstavte si, že by (dôvodová správa), prečo sudca prepustil Mella, sa zistilo, že to išlo z Mellovho počítača. Viete, to by bolo ako fakt, také akože fíha alebo ten slávny spor Apple verzus Samsung, hej, keby sa následne zistilo, že to rozhodnutie o pokute pre Samsung vypracoval teda nie Apple počítač, lebo však to mohol vypracovať, ale Apple. Viete, tu no ja hovorím, my sme fakt krajina neobmedzených možností. A robíte chyby. Viete, máte to akože nastavenie. Aj technológia je dobrá, pravda, to som tu už ja predtým hovoril. To bolo úplne fantastické, že Pravda dala v ten deň, keď ste to kupovali, titulku Štát kupuje. Ešteže dali nedokonavý vid. Ešteže sa niekto nepomýlil. Možno už mali to nasádzané v rotačke, na poslednú chvíľu to vytiahli, že štát kúpil SPP, a potom si povedali, však ešte ho nekúpil, tak preto tam dali, že ho kupuje. Ale už tam Pravda dala, bude lacnejší pre rodiny. No je to úchvatné. Ja, ináč, pri tejto chvíli poviem jednu vec. Ja sa ospravedlňujem novinárom za nás politikov, že umožnili to, že musia pracovať aj v takom prostredí, ako je napríklad Pravda. Ja im nič nevyčítam. Naozaj, ja ich ľutujem, lebo my sme to umožnili, že neexistujú nastavenia, neexistujú parametre, ktoré by ich k tomu nedonútili. Ja verím, že tam sú ľudia, ktorí trpia, lebo majú v sebe nejakú česť. My sme to spôsobili. Ja sa im za to ospravedlňujem.
Takže, vážení, pokiaľ naozaj tieto zistenia sem budú chodiť a prepotvrdzovať to, som vás aj interpeloval v tej veci, sa tu pán minister jedná o koordinovaný spôsob. Viete, vy tu fakt koordinovane zbavujete majetku tento štát, z čoho vyplýva, sprostredkovane, neviem, ako by ste to vy nazvali, aj občanov krajiny. Mne ich je fakt ľúto. Stále ešte kopa z nich vám verí, lebo to viete zahrať. Lenže ako to odkryť, akým spôsobom to odkryť možno? Viete, keď exkrement, nepoviem to expresívne, zabalíte do darčekového balenie, stále je to exkrement, i keď to chvíľku dlhšie trvá, kým to zistíte, lebo to musíte odbaliť. Ale ja to doporučujem ľuďom. Naozaj, ľudia, nemáte veľa šancí. Sem-tam si zapnite trebárs prenos z parlamentu. Tu sa niečo viac dozviete, lebo naozaj vám niekto ponúka exkrementy zabalené v darčekovom balení a vy ešte ďakujete. Fakt, ľudia, nehnevajte sa, nič v zlom, vy ešte za to ďakujete. Prosím vás, odbaľte to. Čím skôr to urobíte, tým to bude lepšie, vyhneme sa tak veľa nedorozumeniam. Koordinovaný spôsob, ako ošklbať tento štát a SPP, to aj čas ukáže, bude úplne krásnym a exemplárnym prípadom. A ešte ste toto zaprezentovali, ako keby ste vyhrali vojnu o Moskvu. No to je úplne úchvatné. Kúpite mačku vo vreci, ktorú predstavujete, lebo vy ten plyn, pán minister, SPP, štátny podnik, Hraškovi domov v igelitke ani v sifónke domov nedonesiete. (Hlas z pléna.) Tak pánovi Mičovskému, tým, čo majú prípojku plynu, to nedonesiete. A vy to viete. Vy to viete, že to nedonesiete, čo ste kúpili. Len, prosím vás, hrajte korektne s tými ľuďmi, našimi občanmi aj vašimi voličmi, že im poviete pravdu. Ja normálne žasnem nad tým, čo ste schopní vypustiť, niekedy mi naozaj s tým pomôžte. O chvíľku sem príde pán Richter, ktorý donesie zmluvu o kolektívnom vyjednávaní, kde upravuje uznesenia, že so zmluvou o kolektívnom vyjednávaní nemusia súhlasiť zmluvné strany. Prosím vás pekne, súťaž o najväčšiu absurditu kto vyhrá v tejto krajine? Však ja prehlásim, že sa chcem oženiť so Zmajkovičovou a to je ono? Tým pádom je to jednostranný akt. A to je v poriadku. Na pride nejaký gay povie, že sa chce zosobášiť s Kuffom, a v zmysle vašej logiky to, čo tu predkladá pán Richter, bude právne relevantné? Ja neviem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, keď bude zákon o kolektívnom vyjednávaní, tak môžete sa k tomu vyjadriť.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale ja upozorňujem na absurdity, ktoré tu stvárate. A toto naozaj príde.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
My máme teraz na programe rokovanie o zákone o štátnom podniku. Poprosím vás, nech sa páči.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Naozaj ste doniesli exkrement zabalený v darčekovom balení a ľuďom to ponúkate. Ja im hovorím, otvorte to čím skôr, tým lepšie, lebo oni sú tak chytrí, že to ešte zabalia nepriedušne, ako sa to povie, aby ste ten smrádeček necítili. Viete, vy si to tak dáte na poličku do kredenca a tešíte sa tomu, čo vám prišlo od vlády. Máte to v kredenci a tešíte sa, že odbalíte si to, keď bude príležitosť. Ja vám, ľudia, doporučujem, odbaľte to hneď a zistíte, čo vám prišlo.
SPP ešte bude mať svoju dohru, ešte vás to rozkryje, odkryje, ale tam je aj iná skutočnosť mimoriadne zaujímavá. A na tú chcem upozorniť. Ja som podpísal návrh na mimoriadne zvolanie výboru pre obranu a bezpečnosť. A rovnako vyhodnocujem tento prípad ako rizikový. Rovnako ho vyhodnocujem, lebo existuje konanie určitých firiem, ktoré vo svojom statuse všemohúcnosti nerozpakujú sa ani trošku. Tak prečo by sa rozpakovali v súvislosti s nejakým plynom. Aj Biblia hovorí, málom urobil raz, urobí druhýkrát. Viete to by sa dalo. Niekto bol schopný vydať tisíce ľudí, ktorí chodia autobusom, do ohrozenia tým, že im doniesol autobusy, ktoré sa kazia. Tu za normálnych okolností by z toho bola kauza mega. Tu to je všetko upratané. Ľudia sa v tých autobusoch vozia. Oni ich po večeroch zvárajú, deti sa vám, ja neviem, ľudia, ako to už mám povedať, vozia v tých autobusoch. Robte niečo, nič sa nedeje preto, lebo tie autobusy patria firme, ktorá ich vyrába, J&T. Takže ak v tomto sa nerozpakovali, myslíte si, že bude niekto sa rozpakovať, využívať nástroj, ktorý ste im dali do rúk, rúru, do tepla pánovi Mičovskému? Keď spustia oni hru v polke decembra, alebo sa hovorí, že vždycky na Vianoce vypli televízor, že to boľševik robil, teraz, prosím vás pekne, čo bude tesne pred Vianocami? Zrazu s plynom bude problém. Viete, mne je ľúto ľudí týchto krajín. A mne zle za vás, za slabých a neschopných politikov, ktorí sa nechali dohnať do pozície, že za misku ryže sú to schopní predať. Za misku ryže sú schopní vydať svojich ľudí do ohrozenia, do tlaku, do vydierania. Pred takými ľuďmi ja nemôžem mať úctu. Nebudem mať nikdy úctu pred politikmi, ktorí sú tohto schopní, ktorí sú slabí, neschopní.
Skončím takou vecou, ktorá možno nie celkom je, že čo z toho by malo byť ponaučením alebo ako ešte je možné to napraviť, lebo ľuďom ja hovorím, ja nebudem len negativista a posol zlých správ a neviem čo. Možno, ľudia, už fakt vzhľadom na povedané a existujúce a túto obrovskú submisiu mňa normálne trhá zo sna. Je to z tej vašej submisívnosti, vážení kolegovia, z toho vášho pritakávania. Ja neviem sú expresívnejšie výrazy na to, čo to je, čo vy budete ešte schopní tolerovať, čoho budete ešte schopní. Vy sa vrhnete ako vlci, možno teraz niekomu zasvietilo, ako pomôcť tomu, čo vlastne v už určitý moment nebude fungovať. Vám chýba ešte jedno. To sú normálne stratégie, rosiac strach, to už sa niekde možno u vás alebo v tých oknách, v ktorých sa svietilo, varí, rosiac strach. To na strachu udržíte, boľševik to tak držal dlho. Takže ešte teraz asi niekde sa poradí. Budeme to potom vidieť, svedkami sme. Už prebehlo x súdov v priamom prenose, pred kamerami o niekom, o tom, čo urobil, neurobil.
Ľudia, skončím v dobrom. Viete, dá sa aj s touto zapeklitou situáciou niečo urobiť. Ak si niekto myslel, že kúpil rúru a že drží v hrsti každého v tejto krajine, tak to ešte takto skončiť ergo nemusí, lebo to je vám cenné, pán minister, aj vy to dobre viete. My, čo tomu rozumieme, to dávno dobre vieme. Možno pani Hufková, nechcem sa nikoho dotknúť, tomu celkom tak nerozumie. Kto má rúru, má moc. A presne o to ide. A viete, ako prídu o tú moc, s ktorou oni už kalkulujú? V tejto krajine raz vyhrajú politici, ktorí povedia, že, dobre, čo sa pokazilo, to sa pokazilo, to ešte ergo neznamená, že tam nemôže byť ešte jedna rúra. A potom vám poviem, ako indexy chlapcom budú klesať. A indexy chlapcom burzové budú klesať, lebo raz tu vyhrajú politici, ktorí povedia, že, dobre, ale svojich ľudí nevydajú týmto vydieračom, nevydajú ich ľuďom, ktorí sú schopní všetkého, ktorí sú schopní nechať deti v autobuse voziť, a dajú im, Mičovskému ešte jednu rúru. Tu je dosť Rómov. Aj ľudí, ktorí by tu nastali, budú kopať. A Číňania nám dajú rúry. Raz tie rúry, pán minister, budú. A tie indexy chlapcom, ktorým ste vy pomohli, že ropa v Kuvajte je šuviks v pohľade zhodnotenia, tak budú klesať, lebo raz v tejto krajine budú politici, ktorým bude záležať na tom, ako sa tí ľudia majú, nie na tom, ako sa majú vaši chlapci. Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som si pozorne vypočul včerajšiu rozpravu, ale už s tým, ako pán Lipšic prišiel, ja som sa prihlásil písomne. Mne to príde také príznačné vystúpiť k tej veci, o ktorej si myslí pán minister, že ju uzavrel v tomto bode, lebo štátny podnik, to je znova až na úrovni takého znamenia. Neviem, či si pamätáte, pán Borec to doniesol, nevedeli, ako ukončiť Protidrogový fond. To sme mali jeden bod. A hneď na to nasledovalo zníženie trestu pre dílerov a distribútorov drog. To som vtedy tiež tak vypichol, ako to krásne sadlo. Naozaj aj v tejto chvíli tu vlastne zisťujeme čarovné veci. A pán minister sem doniesol zákon, ktorý hovorí, ako zlikvidovať, teda aby to bolo v poriadku, štátny podnik. Tie možnosti sú viaceré. Niektorým sa budem v krátkosti venovať. Čiže je to úplne namieste v tejto veci vystúpiť. Neviem, ináč, ešte takto si poviem, či to v zásade aj tým typom hospodárenia, ktorý vy predvádzate, nie je aj predpríprava na to, aby teda tie veci fakt šli, museli byť také akože ľahké, lebo však vy viete dostať na mizinu aj Štátne lesy. Čiže aj to možno časom teda síce bude dosť ťažké, ale hovorím, tu sú možnosti a schopnosti enormné, hej. Tak vlastne sa nebudem čudovať, keby ste sa aj k tomu nejako dopracovali.
Pán minister, a budem teda aktuálny, tu v záverečnej rozprave celú akože kauzu ukončil. To sa tak hovorilo, ako viete, kde je taká tajná služba, kde spravodajcovia na ambasádach majú kanceláriu, kde idete v noci po tej štvrti, kde sa svieti. No tak včera sa svietilo, čo sa teda podarilo, v J&T niekde dlhšie. Tak aspoň kebyže ma to napadne, kde sa tam vlastne svietilo, aby sme vedeli, kde vám pripravujú tie stanoviská. Viete, svojím spôsobom je to aj absurdita, čo ste povedali. Nemám to úplne ešte prerozmýšľané. Ale hovorili ste, zase ste to uviedli, o veci ako o enormnej citlivosti materiálov. A skrz tú citlivosť materiálov teda ste. A potom hovoríte, že sa tam prepisovali tie mody. Viete, mne to absolútne nesedí. Ako je niečo fakt citlivé, tak tam sú iné doručovacie spôsoby. Viete, ony sú také ako pre malé deti alebo pre poslancov strany SMER možno. Dobre? Ale, nech sa páči, zdá sa, že tu to takto nejakým spôsobom dlho a veľmi dlho bude fungovať.
Prosím vás pekne, ak my sme dopracovali k tomu, ja som rozmýšľal, aký príklad by som tomu dal, čo to vlastne je. Predstavte si, že by (dôvodová správa), prečo sudca prepustil Mella, sa zistilo, že to išlo z Mellovho počítača. Viete, to by bolo ako fakt, také akože fíha alebo ten slávny spor Apple verzus Samsung, hej, keby sa následne zistilo, že to rozhodnutie o pokute pre Samsung vypracoval teda nie Apple počítač, lebo však to mohol vypracovať, ale Apple. Viete, tu no ja hovorím, my sme fakt krajina neobmedzených možností. A robíte chyby. Viete, máte to akože nastavenie. Aj technológia je dobrá, pravda, to som tu už ja predtým hovoril. To bolo úplne fantastické, že Pravda dala v ten deň, keď ste to kupovali, titulku Štát kupuje. Ešteže dali nedokonavý vid. Ešteže sa niekto nepomýlil. Možno už mali to nasádzané v rotačke, na poslednú chvíľu to vytiahli, že štát kúpil SPP, a potom si povedali, však ešte ho nekúpil, tak preto tam dali, že ho kupuje. Ale už tam Pravda dala, bude lacnejší pre rodiny. No je to úchvatné. Ja, ináč, pri tejto chvíli poviem jednu vec. Ja sa ospravedlňujem novinárom za nás politikov, že umožnili to, že musia pracovať aj v takom prostredí, ako je napríklad Pravda. Ja im nič nevyčítam. Naozaj, ja ich ľutujem, lebo my sme to umožnili, že neexistujú nastavenia, neexistujú parametre, ktoré by ich k tomu nedonútili. Ja verím, že tam sú ľudia, ktorí trpia, lebo majú v sebe nejakú česť. My sme to spôsobili. Ja sa im za to ospravedlňujem.
Takže, vážení, pokiaľ naozaj tieto zistenia sem budú chodiť a prepotvrdzovať to, som vás aj interpeloval v tej veci, sa tu pán minister jedná o koordinovaný spôsob. Viete, vy tu fakt koordinovane zbavujete majetku tento štát, z čoho vyplýva, sprostredkovane, neviem, ako by ste to vy nazvali, aj občanov krajiny. Mne ich je fakt ľúto. Stále ešte kopa z nich vám verí, lebo to viete zahrať. Lenže ako to odkryť, akým spôsobom to odkryť možno? Viete, keď exkrement, nepoviem to expresívne, zabalíte do darčekového balenie, stále je to exkrement, i keď to chvíľku dlhšie trvá, kým to zistíte, lebo to musíte odbaliť. Ale ja to doporučujem ľuďom. Naozaj, ľudia, nemáte veľa šancí. Sem-tam si zapnite trebárs prenos z parlamentu. Tu sa niečo viac dozviete, lebo naozaj vám niekto ponúka exkrementy zabalené v darčekovom balení a vy ešte ďakujete. Fakt, ľudia, nehnevajte sa, nič v zlom, vy ešte za to ďakujete. Prosím vás, odbaľte to. Čím skôr to urobíte, tým to bude lepšie, vyhneme sa tak veľa nedorozumeniam. Koordinovaný spôsob, ako ošklbať tento štát a SPP, to aj čas ukáže, bude úplne krásnym a exemplárnym prípadom. A ešte ste toto zaprezentovali, ako keby ste vyhrali vojnu o Moskvu. No to je úplne úchvatné. Kúpite mačku vo vreci, ktorú predstavujete, lebo vy ten plyn, pán minister, SPP, štátny podnik, Hraškovi domov v igelitke ani v sifónke domov nedonesiete. (Hlas z pléna.) Tak pánovi Mičovskému, tým, čo majú prípojku plynu, to nedonesiete. A vy to viete. Vy to viete, že to nedonesiete, čo ste kúpili. Len, prosím vás, hrajte korektne s tými ľuďmi, našimi občanmi aj vašimi voličmi, že im poviete pravdu. Ja normálne žasnem nad tým, čo ste schopní vypustiť, niekedy mi naozaj s tým pomôžte. O chvíľku sem príde pán Richter, ktorý donesie zmluvu o kolektívnom vyjednávaní, kde upravuje uznesenia, že so zmluvou o kolektívnom vyjednávaní nemusia súhlasiť zmluvné strany. Prosím vás pekne, súťaž o najväčšiu absurditu kto vyhrá v tejto krajine? Však ja prehlásim, že sa chcem oženiť so Zmajkovičovou a to je ono? Tým pádom je to jednostranný akt. A to je v poriadku. Na pride nejaký gay povie, že sa chce zosobášiť s Kuffom, a v zmysle vašej logiky to, čo tu predkladá pán Richter, bude právne relevantné? Ja neviem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, keď bude zákon o kolektívnom vyjednávaní, tak môžete sa k tomu vyjadriť.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale ja upozorňujem na absurdity, ktoré tu stvárate. A toto naozaj príde.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
My máme teraz na programe rokovanie o zákone o štátnom podniku. Poprosím vás, nech sa páči.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Naozaj ste doniesli exkrement zabalený v darčekovom balení a ľuďom to ponúkate. Ja im hovorím, otvorte to čím skôr, tým lepšie, lebo oni sú tak chytrí, že to ešte zabalia nepriedušne, ako sa to povie, aby ste ten smrádeček necítili. Viete, vy si to tak dáte na poličku do kredenca a tešíte sa tomu, čo vám prišlo od vlády. Máte to v kredenci a tešíte sa, že odbalíte si to, keď bude príležitosť. Ja vám, ľudia, doporučujem, odbaľte to hneď a zistíte, čo vám prišlo.
SPP ešte bude mať svoju dohru, ešte vás to rozkryje, odkryje, ale tam je aj iná skutočnosť mimoriadne zaujímavá. A na tú chcem upozorniť. Ja som podpísal návrh na mimoriadne zvolanie výboru pre obranu a bezpečnosť. A rovnako vyhodnocujem tento prípad ako rizikový. Rovnako ho vyhodnocujem, lebo existuje konanie určitých firiem, ktoré vo svojom statuse všemohúcnosti nerozpakujú sa ani trošku. Tak prečo by sa rozpakovali v súvislosti s nejakým plynom. Aj Biblia hovorí, málom urobil raz, urobí druhýkrát. Viete to by sa dalo. Niekto bol schopný vydať tisíce ľudí, ktorí chodia autobusom, do ohrozenia tým, že im doniesol autobusy, ktoré sa kazia. Tu za normálnych okolností by z toho bola kauza mega. Tu to je všetko upratané. Ľudia sa v tých autobusoch vozia. Oni ich po večeroch zvárajú, deti sa vám, ja neviem, ľudia, ako to už mám povedať, vozia v tých autobusoch. Robte niečo, nič sa nedeje preto, lebo tie autobusy patria firme, ktorá ich vyrába, J&T. Takže ak v tomto sa nerozpakovali, myslíte si, že bude niekto sa rozpakovať, využívať nástroj, ktorý ste im dali do rúk, rúru, do tepla pánovi Mičovskému? Keď spustia oni hru v polke decembra, alebo sa hovorí, že vždycky na Vianoce vypli televízor, že to boľševik robil, teraz, prosím vás pekne, čo bude tesne pred Vianocami? Zrazu s plynom bude problém. Viete, mne je ľúto ľudí týchto krajín. A mne zle za vás, za slabých a neschopných politikov, ktorí sa nechali dohnať do pozície, že za misku ryže sú to schopní predať. Za misku ryže sú schopní vydať svojich ľudí do ohrozenia, do tlaku, do vydierania. Pred takými ľuďmi ja nemôžem mať úctu. Nebudem mať nikdy úctu pred politikmi, ktorí sú tohto schopní, ktorí sú slabí, neschopní.
Skončím takou vecou, ktorá možno nie celkom je, že čo z toho by malo byť ponaučením alebo ako ešte je možné to napraviť, lebo ľuďom ja hovorím, ja nebudem len negativista a posol zlých správ a neviem čo. Možno, ľudia, už fakt vzhľadom na povedané a existujúce a túto obrovskú submisiu mňa normálne trhá zo sna. Je to z tej vašej submisívnosti, vážení kolegovia, z toho vášho pritakávania. Ja neviem sú expresívnejšie výrazy na to, čo to je, čo vy budete ešte schopní tolerovať, čoho budete ešte schopní. Vy sa vrhnete ako vlci, možno teraz niekomu zasvietilo, ako pomôcť tomu, čo vlastne v už určitý moment nebude fungovať. Vám chýba ešte jedno. To sú normálne stratégie, rosiac strach, to už sa niekde možno u vás alebo v tých oknách, v ktorých sa svietilo, varí, rosiac strach. To na strachu udržíte, boľševik to tak držal dlho. Takže ešte teraz asi niekde sa poradí. Budeme to potom vidieť, svedkami sme. Už prebehlo x súdov v priamom prenose, pred kamerami o niekom, o tom, čo urobil, neurobil.
Ľudia, skončím v dobrom. Viete, dá sa aj s touto zapeklitou situáciou niečo urobiť. Ak si niekto myslel, že kúpil rúru a že drží v hrsti každého v tejto krajine, tak to ešte takto skončiť ergo nemusí, lebo to je vám cenné, pán minister, aj vy to dobre viete. My, čo tomu rozumieme, to dávno dobre vieme. Možno pani Hufková, nechcem sa nikoho dotknúť, tomu celkom tak nerozumie. Kto má rúru, má moc. A presne o to ide. A viete, ako prídu o tú moc, s ktorou oni už kalkulujú? V tejto krajine raz vyhrajú politici, ktorí povedia, že, dobre, čo sa pokazilo, to sa pokazilo, to ešte ergo neznamená, že tam nemôže byť ešte jedna rúra. A potom vám poviem, ako indexy chlapcom budú klesať. A indexy chlapcom burzové budú klesať, lebo raz tu vyhrajú politici, ktorí povedia, že, dobre, ale svojich ľudí nevydajú týmto vydieračom, nevydajú ich ľuďom, ktorí sú schopní všetkého, ktorí sú schopní nechať deti v autobuse voziť, a dajú im, Mičovskému ešte jednu rúru. Tu je dosť Rómov. Aj ľudí, ktorí by tu nastali, budú kopať. A Číňania nám dajú rúry. Raz tie rúry, pán minister, budú. A tie indexy chlapcom, ktorým ste vy pomohli, že ropa v Kuvajte je šuviks v pohľade zhodnotenia, tak budú klesať, lebo raz v tejto krajine budú politici, ktorým bude záležať na tom, ako sa tí ľudia majú, nie na tom, ako sa majú vaši chlapci. Ďakujem pekne.
Skontrolovaný
9:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:31
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou
12.9.2013 o 9:31 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa na tvojej rozprave upútal výrok „rozsievať strach“. Žiaľ, aj ja sa stretávam na mítingoch s ľuďmi, ktorí mi hovoria: „Som na dôchodku, môžem povedať pravdu, pretože už ma nevyhodia z roboty, už nemusím ísť na nejaký konkurz, aby som dostal prácu. Takže môžem si už dovoliť povedať pravdu.“ Je to žalostná situácia, keď až na dôchodok musí človek čakať v Slovenskej republike, v demokracii, aby mohol povedať aj pravdu, žiaľ. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:32
Viete, pán minister, pán Lipšic včera zverejnil to, že materiály, ktoré prerokovala vláda ku predaju SPP alebo ku odkúpeniu SPP, pripravovala finančná skupina J&T. Vy ste, samozrejme, dneska vystúpili s tým, že ste to obhájili, že to nie je pravda. Podstatné na tej celej kauze je to, ak by vláda vyrokovala s SPP tento obchod tak, že by bol nevýhodný pre J&T, tak vyjadrenie pána Lipšica včerajšie by bolo vo váš prospech. Podstatné na tom odkúpení týchto akcií štátom SPP, stratového podniku, ktorý ročne robí stratu okolo 80 mil. eur, a aj v ďalších rokoch bude robiť stratu, to sú vaše slová, znamená, že skupina J&T a český majiteľ prídu, odpíšu stratu minimálne 40 mil. eur. To znamená, treba povedať občanom Slovenska, týmto odkúpením akcií ste darovali českému majiteľovi a firme J&T 40 mil. ročne. Toto je podstata toho, čo tu pán Lipšic včera priniesol. Ak by štát na tom získal, tak to, čo včera zverejnil pán Lipšic, by bolo vo váš prospech. A dneska by ste tu nemuseli zložito vymýšľať a celú noc na ministerstve vašom a na finančnej skupine J&T nemuseli vymýšľať, ako k tomu vôbec došlo. Toto je podstata toho všetkého.
Ale vrátim sa aj k tomu, na čo som sa vás včera tu pýtal. Pýtal som sa vás pri obnoviteľných zdrojoch, prečo vy ako minister hospodárstva ste dovolili a dopustili to, že vláda systémovými opatreniami, tým, že zvýšila dane, odvody, zhoršila Zákonník práce, spôsobila tak zlé hospodárske prostredie na Slovensku, že hospodársky rast klesá, nezamestnanosť stúpa a štát sa dostal do takej situácie, že hociktorý zamestnávateľ na Slovensku, stredne veľký alebo väčší, keď začne pri vyjednávaní s vládou si klásť podmienky, vláda nemá inú šancu, lebo už to raz urobila, urobila to viackrát, vo viacerých podnikoch, že dala dotáciu, odpustila dane aj tým, ktorí povedali, že neprepustia určitých zamestnancov. Nieže zamestnajú ďalších zamestnancov, povedali, že neprepustia určitú časť zamestnancov. Ja nechcem navádzať zamestnávateľov na Slovensku na to. Ale tak to vyzerá, že každý zamestnávateľ, ktorý povie, že neprepustí 200 zamestnancov, dostane vládu pod tlak. Dostane vládu pod tlak tak, že vláda nemá inú šancu pri stúpajúcej nezamestnanosti, ako urobiť určité úľavy alebo stimuly.
Pýtal som sa vás aj na konkrétny príklad, či sa nehanbíte za to, že ste sa postavili na tribúnku aj s pánom premiérom Ficom. A firme, ktorá mala pochybnú povesť, základné imanie 5 tisíc eur, ste sľúbili investičný stimul vo výške 20 miliónov. Ako príklad som to uvádzal, toho zlého nastavenia, ako ste ekonomiku, hospodárstvo na Slovensku strašne zle nastavili.
Potom, samozrejme, som sa pýtal na konkrétny príklad U. S. Steelu Košice, prečo to bolo nastavené tak, že U. S. Steel Košice sa zaviazal, že tu zostane 5 rokov, podpora obnoviteľných zdrojov v jeho fabrike bude 15 rokov. Pýtal som sa, prečo sa nejednalo o arbitráži vo výške 257 miliónov. Na nič z toho ste mi neodpovedali.
Mal som trošku pocit, ako keby druhá časť debaty pri predchádzajúcom zákone vám aj v tomto zmysle vyhovovala. Celá debata sa skrútila na SPP, na pripravované materiály od J&T. A tým pádom ste sa nemuseli k týmto veciam vyjadrovať. Chcel by som poznať tieto odpovede.
Keď sme pri zákone o štátnom podniku, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, ja som navrhoval, myslím si, niekedy vo februári návrh zákona o tom, aby aktivačné práce mohli vykonávať aj štátne podniky. Nedávno, minulý týždeň sme tu prejednávali zákon o hmotnej núdzi. A minister sociálnych vecí predniesol návrh, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a sú schopní pracovať, odpracovali, myslím si, 32 hodín mesačne. Pripravím takýto pozmeňujúci návrh, aby nielen v našich obciach a mestách mohli odpracovať týchto 32 hodín. Som presvedčený o tom, že v našich obciach a mestách nie je práce pre všetkých týchto, ktorí poberajú sociálne dávky, dosť. Takže ja pripravím pozmeňujúci návrh, aby aj na majetku, ktorý spravujú štátne podniky, mohli títo, ktorí poberajú sociálne dávky, odpracovať týchto 32 hodín. Som presvedčený o tom, že v štátnych lesoch, povodiach, melioráciách, odvodňovacích kanáloch je obrovské množstvo práce pre tých, ktorí poberajú sociálne dávky. Ak to bude nastavené tak, ako tu hovoril pán minister sociálnych vecí, že dokonca bude na Slovensku 860 nových koordinátorov týchto prác, tak viem si predstaviť, že v týchto štátnych podnikoch budú pracovníci, ktorí ukážu, čo treba vyčistiť, čo treba odstrániť, aké skládky nelegálne treba vyviezť, aké priekopy je potrebné vyčistiť. Bude to na prospech tejto krajiny. Táto krajina bude potom trošku inak vyzerať. Keď niekedy sa idem prejsť k našim riekam alebo potokom, niekedy stačí ísť autom, otvoriť oči a pozrieť sa, ako priekopy vyzerajú u nás a v susednom Rakúsku, ale aj Česku. Cez víkend som mal tú možnosť byť v Česku a som otváral oči, všetko bolo vyčistené, vykosené, usporiadané. Choďte tam, ako sú lesy vyčistené, ako to vyzerá pri riekach, kde sa dá krásne splavovať na lodiach. U nás je tu všade bordel a nelegálne skládky.
Samozrejme, možnože sa ma pýtate, prečo sa na to pýtam vás, a nie ministra sociálnych vecí, aj jemu to budem hovoriť, ale zaznela od ministra sociálnych vecí pri záverečnom slove taká drobná poznámka, a na to sa vás chcem spýtať. Povedal mi pán minister sociálnych vecí, že mohlo by sa jednať o neoprávnenú štátnu pomoc pre štátne podniky. A myslím si, že toto by mohla byť vaša parketa. Moja otázka teda znie: Bola by toto neoprávnená štátna pomoc pre štátne podniky, ak by ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, odpracovali si tieto sociálne dávky tým, že budú štátny majetok zveľaďovať, ktoré spravujú štátne podniky? To je moja otázka. Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, keď som pri predchádzajúcom návrhu zákona vystúpil prvý a vystupoval som k obnoviteľným zdrojom, použil som pár veľmi závažných otázok, ktoré priamo súviseli s návrhom zákona. Po mne vystupoval ešte pán Mikuš k návrhu zákona a potom všetci ďalší vystupujúci vrátane pána ministra. Debatovali ku SPP a k tomu, čo zverejnil včera pán Lipšic. Takže rád by som sa k tomu vyjadril aj ja.
Viete, pán minister, pán Lipšic včera zverejnil to, že materiály, ktoré prerokovala vláda ku predaju SPP alebo ku odkúpeniu SPP, pripravovala finančná skupina J&T. Vy ste, samozrejme, dneska vystúpili s tým, že ste to obhájili, že to nie je pravda. Podstatné na tej celej kauze je to, ak by vláda vyrokovala s SPP tento obchod tak, že by bol nevýhodný pre J&T, tak vyjadrenie pána Lipšica včerajšie by bolo vo váš prospech. Podstatné na tom odkúpení týchto akcií štátom SPP, stratového podniku, ktorý ročne robí stratu okolo 80 mil. eur, a aj v ďalších rokoch bude robiť stratu, to sú vaše slová, znamená, že skupina J&T a český majiteľ prídu, odpíšu stratu minimálne 40 mil. eur. To znamená, treba povedať občanom Slovenska, týmto odkúpením akcií ste darovali českému majiteľovi a firme J&T 40 mil. ročne. Toto je podstata toho, čo tu pán Lipšic včera priniesol. Ak by štát na tom získal, tak to, čo včera zverejnil pán Lipšic, by bolo vo váš prospech. A dneska by ste tu nemuseli zložito vymýšľať a celú noc na ministerstve vašom a na finančnej skupine J&T nemuseli vymýšľať, ako k tomu vôbec došlo. Toto je podstata toho všetkého.
Ale vrátim sa aj k tomu, na čo som sa vás včera tu pýtal. Pýtal som sa vás pri obnoviteľných zdrojoch, prečo vy ako minister hospodárstva ste dovolili a dopustili to, že vláda systémovými opatreniami, tým, že zvýšila dane, odvody, zhoršila Zákonník práce, spôsobila tak zlé hospodárske prostredie na Slovensku, že hospodársky rast klesá, nezamestnanosť stúpa a štát sa dostal do takej situácie, že hociktorý zamestnávateľ na Slovensku, stredne veľký alebo väčší, keď začne pri vyjednávaní s vládou si klásť podmienky, vláda nemá inú šancu, lebo už to raz urobila, urobila to viackrát, vo viacerých podnikoch, že dala dotáciu, odpustila dane aj tým, ktorí povedali, že neprepustia určitých zamestnancov. Nieže zamestnajú ďalších zamestnancov, povedali, že neprepustia určitú časť zamestnancov. Ja nechcem navádzať zamestnávateľov na Slovensku na to. Ale tak to vyzerá, že každý zamestnávateľ, ktorý povie, že neprepustí 200 zamestnancov, dostane vládu pod tlak. Dostane vládu pod tlak tak, že vláda nemá inú šancu pri stúpajúcej nezamestnanosti, ako urobiť určité úľavy alebo stimuly.
Pýtal som sa vás aj na konkrétny príklad, či sa nehanbíte za to, že ste sa postavili na tribúnku aj s pánom premiérom Ficom. A firme, ktorá mala pochybnú povesť, základné imanie 5 tisíc eur, ste sľúbili investičný stimul vo výške 20 miliónov. Ako príklad som to uvádzal, toho zlého nastavenia, ako ste ekonomiku, hospodárstvo na Slovensku strašne zle nastavili.
Potom, samozrejme, som sa pýtal na konkrétny príklad U. S. Steelu Košice, prečo to bolo nastavené tak, že U. S. Steel Košice sa zaviazal, že tu zostane 5 rokov, podpora obnoviteľných zdrojov v jeho fabrike bude 15 rokov. Pýtal som sa, prečo sa nejednalo o arbitráži vo výške 257 miliónov. Na nič z toho ste mi neodpovedali.
Mal som trošku pocit, ako keby druhá časť debaty pri predchádzajúcom zákone vám aj v tomto zmysle vyhovovala. Celá debata sa skrútila na SPP, na pripravované materiály od J&T. A tým pádom ste sa nemuseli k týmto veciam vyjadrovať. Chcel by som poznať tieto odpovede.
Keď sme pri zákone o štátnom podniku, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, ja som navrhoval, myslím si, niekedy vo februári návrh zákona o tom, aby aktivačné práce mohli vykonávať aj štátne podniky. Nedávno, minulý týždeň sme tu prejednávali zákon o hmotnej núdzi. A minister sociálnych vecí predniesol návrh, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a sú schopní pracovať, odpracovali, myslím si, 32 hodín mesačne. Pripravím takýto pozmeňujúci návrh, aby nielen v našich obciach a mestách mohli odpracovať týchto 32 hodín. Som presvedčený o tom, že v našich obciach a mestách nie je práce pre všetkých týchto, ktorí poberajú sociálne dávky, dosť. Takže ja pripravím pozmeňujúci návrh, aby aj na majetku, ktorý spravujú štátne podniky, mohli títo, ktorí poberajú sociálne dávky, odpracovať týchto 32 hodín. Som presvedčený o tom, že v štátnych lesoch, povodiach, melioráciách, odvodňovacích kanáloch je obrovské množstvo práce pre tých, ktorí poberajú sociálne dávky. Ak to bude nastavené tak, ako tu hovoril pán minister sociálnych vecí, že dokonca bude na Slovensku 860 nových koordinátorov týchto prác, tak viem si predstaviť, že v týchto štátnych podnikoch budú pracovníci, ktorí ukážu, čo treba vyčistiť, čo treba odstrániť, aké skládky nelegálne treba vyviezť, aké priekopy je potrebné vyčistiť. Bude to na prospech tejto krajiny. Táto krajina bude potom trošku inak vyzerať. Keď niekedy sa idem prejsť k našim riekam alebo potokom, niekedy stačí ísť autom, otvoriť oči a pozrieť sa, ako priekopy vyzerajú u nás a v susednom Rakúsku, ale aj Česku. Cez víkend som mal tú možnosť byť v Česku a som otváral oči, všetko bolo vyčistené, vykosené, usporiadané. Choďte tam, ako sú lesy vyčistené, ako to vyzerá pri riekach, kde sa dá krásne splavovať na lodiach. U nás je tu všade bordel a nelegálne skládky.
Samozrejme, možnože sa ma pýtate, prečo sa na to pýtam vás, a nie ministra sociálnych vecí, aj jemu to budem hovoriť, ale zaznela od ministra sociálnych vecí pri záverečnom slove taká drobná poznámka, a na to sa vás chcem spýtať. Povedal mi pán minister sociálnych vecí, že mohlo by sa jednať o neoprávnenú štátnu pomoc pre štátne podniky. A myslím si, že toto by mohla byť vaša parketa. Moja otázka teda znie: Bola by toto neoprávnená štátna pomoc pre štátne podniky, ak by ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, odpracovali si tieto sociálne dávky tým, že budú štátny majetok zveľaďovať, ktoré spravujú štátne podniky? To je moja otázka. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42
Zsolt SimonA teraz k štátnemu podniku. Musím ťa doplniť v tom, čo si nepovedal. V drobnej zmene (§ 6) mne sa zdá, že pán minister legalizuje nie úplne kóšer predaje lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy, ktoré realizujú štátne podniky v gescii ministerstva hospodárstva a iných rezortov. Totiž na Slovensku existuje zákon o lesoch, ktorý hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. Nie je predateľný. Ale tým, že my to zahrnieme do majetku iného štátneho podniku ako štátneho podniku Lesy, zrazu sa tieto pozemky predávajú. Pán minister, je to len náhoda alebo je to cieľ? Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.9.2013 o 9:42 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán kolega, položil si viacero tých otázok vo svojom vystúpení, nielen k samotnému zákonu o štátnom podniku, na čo všetko by si chcel počuť odpoveď. Dovolím si pridať ešte aj ja jednu. Je to vskutku premyslený dobrý podnikateľský plán finančných skupín, ktoré vláda Roberta Fica zrealizuje, je to len náhoda, že v máji ÚRSO, pán Holjenčík zvýši cenu za prepravu plynu na vstupnom bode pre vlastníkov rúry a budúci rok občania tejto krajiny sa spamätajú vtedy, keď ceny stúpnu? Už teraz tieto ceny sú vyššie na Slovensku ako v Českej republike. A to poskytuje výhodu pre tých, ktorí vlastnia rúry, nie SPP, rúry.
A teraz k štátnemu podniku. Musím ťa doplniť v tom, čo si nepovedal. V drobnej zmene (§ 6) mne sa zdá, že pán minister legalizuje nie úplne kóšer predaje lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy, ktoré realizujú štátne podniky v gescii ministerstva hospodárstva a iných rezortov. Totiž na Slovensku existuje zákon o lesoch, ktorý hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. Nie je predateľný. Ale tým, že my to zahrnieme do majetku iného štátneho podniku ako štátneho podniku Lesy, zrazu sa tieto pozemky predávajú. Pán minister, je to len náhoda alebo je to cieľ? Ďakujem.
Neautorizovaný
9:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:44
Pavol ZajacVystúpenie s faktickou poznámkou
12.9.2013 o 9:44 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán kolega, za vašu faktickú poznámku. Naozaj ešte raz chcem povedať, vo svojom vystúpení možnože som to málo zdôraznil, naozaj štát, SPP, tým, že kúpi tieto akcie, daruje finančnej skupine J&T a českému majiteľovi 40 miliónov ročne, možno aj viac. Nechcem to tu rozoberať. Ale v ziskových dcérskych spoločnostiach, to je to, čo som možno málo zvýraznil, a vy ste to pripomenuli, ďakujem, tam, kde vytvárajú tieto podniky veľký zisk, tak im ten podiel zostane. Ale v stratovom SPP, ktorý robí stratu 80 miliónov, tam to od nich kúpime. To znamená, rovno im tie milióny darujeme. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:45
No a teraz k tej stojedenástke. Ja som už dvakrát do nej vstupoval s tým, že som sa pokúšal spolu so svojimi kolegami, nielen z nášho klubu, vstúpiť do nej s tým, že sme tu navrhli isté rozšírenie z hľadiska zákona o štátnom podniku v zmysle jedného konkrétneho štátneho podniku. A to je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Bolo to neúspešné. a svojím spôsobom možno ani nie je potrebné, aby som teraz veľmi zdôrazňoval všetky tie aspekty, ktoré v našom návrhu boli. Ale napriek tomu, vážený pán minister, rád by som vám dal do pozornosti jednu skutočnosť, ktorá ako keby spájala toho ducha boja proti korupcii a tých problémov, ktoré tu sú.
A ja mám dojem, že sa kopia, že sa tu zmráka, že je toho priveľa, stále ako keby viac a viac. A verím, že ani vy, ani my to nemôžeme necítiť. A to je otázka hmotnej osobnej zodpovednosti. Totižto v tom našom návrhu novely stojedenástky bolo jasne napísané, že nie sme spokojní s tým, ako sa hmotná zodpovednosť pracovníkov, ktorí sú poverení vedením štátnych podnikov, prejavuje, ako je do zákona zapracovaná, akú má v tomto zákone konkrétnu podobu. Nech sa akokoľvek, čokoľvek udeje v štátnom podniku, tak aj keď stojedenástka tam pozná istý trest, je to maximálne do výšky ročného platu a neexistuje tam nič, čo by vystrašilo pracovníka povereného vedením takéhoto podniku do tej miery, že by možno odmietol poslušnosť tam, kde poslušnosť odmietnuť je potrebné, kde sa možno naňho robia nejaké nátlaky, kde možno existuje tá nie vždy jasná hranica, keď už by bolo treba sa vzoprieť, ale ešte stále chceme byť lojálni voči tým, ktorí nás do vedenia tohto podniku dali. Myslím, že takéto situácie nie sú vôbec nejaké filmové, románové. Zažíva ich asi každý pracovník, ktorý dostane tú česť, to poverenie, tú zodpovednosť vykonávať takéto funkcie v štátnych podnikoch. A bolo by dobré, keby sme ich chránili. Možno práve to bolo zmyslom našej novely stojedenástky, o ktorej teda hovorím a na ktorú vás chcem upozorniť aj teraz, keď hovoríme z iného aspektu o zákone o štátnom podniku.
Ja tam v zásade nemám nejaké výhrady, to, čo chcete riešiť, sa mi zdá, že je v podstate relatívne korektné a jednoduché, ale, prosím vás, keď sme pri stojedenástke, keď sme pri týchto troch jednotkách, zamyslime sa nad tým, že možno to, o čom som teraz rozprával, o tom duchu korupcie, o tých nepeknostiach, keď už to mám nazvať takto vzletne, by sme možno nemuseli toľko rozprávať, keby človek, ktorý dostáva zodpovednosť za riadenie dôležitých uzlov tohto štátu, bol práve v stojedenástke vystavený „nebezpečenstvu“, že ak nebudeš zastávať záujmy firmy, ktorú riadiš, tak to budeš platiť, raz to budeš platiť, lebo raz sa to zmení, v tom sa iste poslanec Hlina nemýli, raz sa to určite zmení a ty by si mal vedieť, že potom príde účet. A ten účet môže byť ťažký. A môže byť tak ťažký, že možno sa toho nedoplatia ani dediči takéhoto bývalého riaditeľa štátneho podniku. Ale tak by to práveže malo byť.
Viete, moja osobná skúsenosť so štátnym podnikom je veľmi úzka, hlboká a ja som sa aj minule s pánom poslancom Sulíkom dostal do sporu o tom, či štátny podnik zrušiť alebo nezrušiť. Zaznela tu myšlienka, že a priori všetky štátne podniky sú hodné zrušenia, pretože sú len semenišťom korupcie a politických podvodov. Ja s tým nesúhlasím. Vtedy som to zdôvodňoval, teraz do tých detailov nepôjdem. Ale ak ten štátny podnik má byť štátnym podnikom tak, aby sme ho mohli smelo považovať za porovnateľný druh organizácie s akýmkoľvek súkromným podnikom, a verím, že to je možné a v mnohých prípadoch ho môže prekonať, tak potom sa nemôžeme vyhnúť tomu, aby sme ohľadom tých politických nominácií, ktoré tam sú, a nech tam sú, keď už ich nevieme sa zbaviť, nevyriešili to elegantne tým, že v zákone o štátnom podniku bude daná zodpovednosť v plnom rozsahu za všetky úkony, ktoré urobí takýto šéf štátneho podniku v rozpore s tým, čo mu ukladajú dobré mravy a najmä povinnosť riadneho hospodára v takejto organizácii túto organizáciu viesť. Ľuďom, ktorí sa dostávajú za tú hranu tých šéfov, ktorí možno nie sú v podstate lotri, možno nie sú ani zlí, len v jednej chvíli podľahnú, lebo chcú byť lojálni, lebo vedia, kto ich tam dal, dajme tú pomôcku. Pomôžme im s tým, že aj keď dostali dôveru a menoval ich minister do toho-ktorého štátneho podniku za jeho šéfa, niektoré veci nemôžu urobiť, možno kvôli tomu, že im to zakazuje ich osobná morálka. Môžu povedať v takomto prípade tomu ministrovi aj to, že existuje zákon o štátnom podniku, ktorý hovorí, že sa tu nemôže pohrávať riaditeľ s tým, aby tú čiaru pomyselnú prekročil, pretože to bude veľmi ťažko zaplatené.
Pozrite, pred štyrmi rokmi v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky sa dačo udialo. A pred dvomi mesiacmi bola živá relácia v Slovenskom rozhlase, kde som mal možnosť zaspomínať si a povedať, čo sa udialo za štyri roky, respektíve kde sa to vyšetrovanie a konanie dostalo. Boli tam pozvaní predstavitelia podniku, boli tam pozvaní predstavitelia ministerstva. Neprišiel tam nikto. Jednoducho tu sa považuje za dobrý spôsob nechať niektoré veci vyhniť, premlčať, zabudnúť na ne. A ja viem, je to možno svojím spôsobom osvedčený prístup. Ale predsa ani vy sa nemôžete ako pán minister hospodárstva, ani my ako poslanci, ktorí máme povinnosť kontrolovať a zamýšľať sa nad dobrým fungovaním správy štátu prostredníctvom ministerstiev, sa predsa nemôžeme s tým zmieriť. Tak by som naozaj žiadal, aby sme stojedenástku, keď budete najbližšie so svojimi ľuďmi, preberali. Možno zase odmietnete to, aby bola novelizovaná vo vzťahu k Lesom Slovenskej republiky, lebo viem, že napokon podporu som nezískal ani na tejto strane parlamentného spektra všade. Ale toto nie je otázka lesov, to je otázka štátneho podniku a hmotnej neobmedzenej zodpovednosti za riadenie tohto podniku. Čo hovoria na to oponenti? „No, neblázni, v takomto prípade taký štátny podnik nezoberie nikto, takého blázna nenájdete, aby ho mohol niekto postrčiť do takejto rizikovej funkcie. Proste nikto do takejto slučky hlavu nedá.“ Nie, nebude to žiadna slučka, bude to veľká pomôcka pre každého šéfa, ktorý sa rozhodne tomu podniku pomôcť, riadiť ho korektne a mať poistku, že ho nikto nebude môcť dotlačiť do neférových postupov. Zažil som riaditeľov v štátnom podniku tohto typu. Ani zďaleka nie každý z nich je a priori naladený na to, aby robil nepeknosti. Len možno sú tie hraničné situácie, kde sa mi veľmi žiada, aby najbližšie pri stojedenástke, pokiaľ sa rozhodnete ju otvárať zase, ste sa zamysleli možno nad tými návrhmi, ktoré sú publikované a ktoré, tomu som rád, podporili viacerí poslanci nielen od nás z Obyčajných.
A ešte zareagujem aj na tú úvahu pána poslanca Zajaca, ktorý spomínal, a to už robil nie prvýkrát, to, že je veľa možností, ako v štátnych podnikoch nájsť priestor pre aktivačné práce a pre teda výplatu sociálnych dávok len s podmienkou, že je tam isté penzum odpracovaných hodín, a teda hľadáme možnosti, ako rozšíriť toto pole práce z obcí a miest aj na štátne podniky. Ja sa k nemu chcem pridať, že, iste, všetko je istá komplikácia, pretože najjednoduchšie je nerobiť nič, ale určite existuje veľmi veľa priestoru na to, aby sa našli zmysluplné činnosti pre týchto ľudí. A dokonca z pohľadu Lesov môžem tlmočiť, ako som to myslím raz aj tu urobil, aj to, že by sa tu pomohlo konkrétne lesníkom, lesným správcom aj v tom, že momentálne im zákon o verejnom obstarávaní ukladá postup, keď objektívne nemôžu stihnúť lesotechnické termíny, pretože tých úkonov administratívnych je tak veľa, že prácu, ktorú by bolo treba vykonať ad hoc, lebo práve vznikla taká situácia, musia riešiť výberovým konaním, ktoré má veľa stupňov, a keď tie stupne prebehnú, už je tá práca nevykonateľná alebo už je ju vykonávať zbytočné. No a práve ak by sme tu mali takéto skupiny ľudí, ktoré by boli riadené tými regionálnymi správcami, alebo ako to bolo nazvané, ktorí by proste to mali na starosti a ktorí by podliehali odbornej kuratele vedúcich lesných správ, viem si predstaviť, že práve v takýchto krízových situáciách by sa vyriešili dve veci, nielen zmysluplná práca ľudí, ktorí majú odpracovať svoje sociálne dávky z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe, ale aj pomoc Štátnym lesom v prípadoch, keď je potrebné, aby sa práce urobili načas. A do istej miery to blokuje práve zákonný postup pri zákone o verejnom obstarávaní.
Takže považoval som za potrebné upozorniť asi na toľko, hlavne na tú prvú časť. Budem veľmi rád pán minister, keď to prijmete ako dobrý návrh. Tú zodpovednosť ak prenesieme do radov ľudí, ktorí pracujú v tomto štáte na významných pozíciách, ak to dokážeme zabezpečiť, ja si myslím, že sa budú všetci a najmä teda tí, ktorí dostanú to poverenie, správať logicky a že možno by sme vyriešili obrovské množstvo problémov, ktoré máme a ktoré sú problémami naozaj vážnymi. Veď napokon to, čo včera sa na vás zosypalo, určite ešte bude mať pokračovanie, aj keď vy ste to vyriešili, ako keby už to bolo vysvetlené. Viete, že keby už nič iné tu nebolo, tak vážne podozrenie zostane. A ten ďalší mráčik, ktorý sa privalil nad Slovensko, myslím, ste svojím vysvetlením neodviali. Takže pozerajme sa do budúcnosti. Ak chceme riadiť túto krajinu zodpovedne, tak tá zodpovednosť by mala byť zakotvená aj v zákone o štátnom podniku. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
12.9.2013 o 9:45 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, skôr, ako sa pustím k stojedenástke, chcem zareagovať aj na to, ako na ňu reagoval pán poslanec Hlina. Žiada sa mi veľmi zdôrazniť jedna zásadná vec, ktorá sa týka nielen tohto zákona, ale aj nasadenia poslanca pri plnení svojho mandátu. Ak by som sa na základe poznatkov z posledných dní k tomu mal presne vyjadriť, tak jednoznačne nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby v sieni zákonnosti sa používalo akékoľvek násilie, takže tam, Hlina, nie. Ale napriek tomu, a možno to nejako aj súvisí, aj keď nerozumiem tomu, ako to súvisí, musím zdôrazniť, že to, ako poslanec Hlina chápe svoj mandát, ako hlboko ide vždy do veci, ako je zvedavý, možno sa neraz mýli, hľadá a navrhuje, považujem za príkladné a verejne sa k tomu hlásim.
No a teraz k tej stojedenástke. Ja som už dvakrát do nej vstupoval s tým, že som sa pokúšal spolu so svojimi kolegami, nielen z nášho klubu, vstúpiť do nej s tým, že sme tu navrhli isté rozšírenie z hľadiska zákona o štátnom podniku v zmysle jedného konkrétneho štátneho podniku. A to je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Bolo to neúspešné. a svojím spôsobom možno ani nie je potrebné, aby som teraz veľmi zdôrazňoval všetky tie aspekty, ktoré v našom návrhu boli. Ale napriek tomu, vážený pán minister, rád by som vám dal do pozornosti jednu skutočnosť, ktorá ako keby spájala toho ducha boja proti korupcii a tých problémov, ktoré tu sú.
A ja mám dojem, že sa kopia, že sa tu zmráka, že je toho priveľa, stále ako keby viac a viac. A verím, že ani vy, ani my to nemôžeme necítiť. A to je otázka hmotnej osobnej zodpovednosti. Totižto v tom našom návrhu novely stojedenástky bolo jasne napísané, že nie sme spokojní s tým, ako sa hmotná zodpovednosť pracovníkov, ktorí sú poverení vedením štátnych podnikov, prejavuje, ako je do zákona zapracovaná, akú má v tomto zákone konkrétnu podobu. Nech sa akokoľvek, čokoľvek udeje v štátnom podniku, tak aj keď stojedenástka tam pozná istý trest, je to maximálne do výšky ročného platu a neexistuje tam nič, čo by vystrašilo pracovníka povereného vedením takéhoto podniku do tej miery, že by možno odmietol poslušnosť tam, kde poslušnosť odmietnuť je potrebné, kde sa možno naňho robia nejaké nátlaky, kde možno existuje tá nie vždy jasná hranica, keď už by bolo treba sa vzoprieť, ale ešte stále chceme byť lojálni voči tým, ktorí nás do vedenia tohto podniku dali. Myslím, že takéto situácie nie sú vôbec nejaké filmové, románové. Zažíva ich asi každý pracovník, ktorý dostane tú česť, to poverenie, tú zodpovednosť vykonávať takéto funkcie v štátnych podnikoch. A bolo by dobré, keby sme ich chránili. Možno práve to bolo zmyslom našej novely stojedenástky, o ktorej teda hovorím a na ktorú vás chcem upozorniť aj teraz, keď hovoríme z iného aspektu o zákone o štátnom podniku.
Ja tam v zásade nemám nejaké výhrady, to, čo chcete riešiť, sa mi zdá, že je v podstate relatívne korektné a jednoduché, ale, prosím vás, keď sme pri stojedenástke, keď sme pri týchto troch jednotkách, zamyslime sa nad tým, že možno to, o čom som teraz rozprával, o tom duchu korupcie, o tých nepeknostiach, keď už to mám nazvať takto vzletne, by sme možno nemuseli toľko rozprávať, keby človek, ktorý dostáva zodpovednosť za riadenie dôležitých uzlov tohto štátu, bol práve v stojedenástke vystavený „nebezpečenstvu“, že ak nebudeš zastávať záujmy firmy, ktorú riadiš, tak to budeš platiť, raz to budeš platiť, lebo raz sa to zmení, v tom sa iste poslanec Hlina nemýli, raz sa to určite zmení a ty by si mal vedieť, že potom príde účet. A ten účet môže byť ťažký. A môže byť tak ťažký, že možno sa toho nedoplatia ani dediči takéhoto bývalého riaditeľa štátneho podniku. Ale tak by to práveže malo byť.
Viete, moja osobná skúsenosť so štátnym podnikom je veľmi úzka, hlboká a ja som sa aj minule s pánom poslancom Sulíkom dostal do sporu o tom, či štátny podnik zrušiť alebo nezrušiť. Zaznela tu myšlienka, že a priori všetky štátne podniky sú hodné zrušenia, pretože sú len semenišťom korupcie a politických podvodov. Ja s tým nesúhlasím. Vtedy som to zdôvodňoval, teraz do tých detailov nepôjdem. Ale ak ten štátny podnik má byť štátnym podnikom tak, aby sme ho mohli smelo považovať za porovnateľný druh organizácie s akýmkoľvek súkromným podnikom, a verím, že to je možné a v mnohých prípadoch ho môže prekonať, tak potom sa nemôžeme vyhnúť tomu, aby sme ohľadom tých politických nominácií, ktoré tam sú, a nech tam sú, keď už ich nevieme sa zbaviť, nevyriešili to elegantne tým, že v zákone o štátnom podniku bude daná zodpovednosť v plnom rozsahu za všetky úkony, ktoré urobí takýto šéf štátneho podniku v rozpore s tým, čo mu ukladajú dobré mravy a najmä povinnosť riadneho hospodára v takejto organizácii túto organizáciu viesť. Ľuďom, ktorí sa dostávajú za tú hranu tých šéfov, ktorí možno nie sú v podstate lotri, možno nie sú ani zlí, len v jednej chvíli podľahnú, lebo chcú byť lojálni, lebo vedia, kto ich tam dal, dajme tú pomôcku. Pomôžme im s tým, že aj keď dostali dôveru a menoval ich minister do toho-ktorého štátneho podniku za jeho šéfa, niektoré veci nemôžu urobiť, možno kvôli tomu, že im to zakazuje ich osobná morálka. Môžu povedať v takomto prípade tomu ministrovi aj to, že existuje zákon o štátnom podniku, ktorý hovorí, že sa tu nemôže pohrávať riaditeľ s tým, aby tú čiaru pomyselnú prekročil, pretože to bude veľmi ťažko zaplatené.
Pozrite, pred štyrmi rokmi v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky sa dačo udialo. A pred dvomi mesiacmi bola živá relácia v Slovenskom rozhlase, kde som mal možnosť zaspomínať si a povedať, čo sa udialo za štyri roky, respektíve kde sa to vyšetrovanie a konanie dostalo. Boli tam pozvaní predstavitelia podniku, boli tam pozvaní predstavitelia ministerstva. Neprišiel tam nikto. Jednoducho tu sa považuje za dobrý spôsob nechať niektoré veci vyhniť, premlčať, zabudnúť na ne. A ja viem, je to možno svojím spôsobom osvedčený prístup. Ale predsa ani vy sa nemôžete ako pán minister hospodárstva, ani my ako poslanci, ktorí máme povinnosť kontrolovať a zamýšľať sa nad dobrým fungovaním správy štátu prostredníctvom ministerstiev, sa predsa nemôžeme s tým zmieriť. Tak by som naozaj žiadal, aby sme stojedenástku, keď budete najbližšie so svojimi ľuďmi, preberali. Možno zase odmietnete to, aby bola novelizovaná vo vzťahu k Lesom Slovenskej republiky, lebo viem, že napokon podporu som nezískal ani na tejto strane parlamentného spektra všade. Ale toto nie je otázka lesov, to je otázka štátneho podniku a hmotnej neobmedzenej zodpovednosti za riadenie tohto podniku. Čo hovoria na to oponenti? „No, neblázni, v takomto prípade taký štátny podnik nezoberie nikto, takého blázna nenájdete, aby ho mohol niekto postrčiť do takejto rizikovej funkcie. Proste nikto do takejto slučky hlavu nedá.“ Nie, nebude to žiadna slučka, bude to veľká pomôcka pre každého šéfa, ktorý sa rozhodne tomu podniku pomôcť, riadiť ho korektne a mať poistku, že ho nikto nebude môcť dotlačiť do neférových postupov. Zažil som riaditeľov v štátnom podniku tohto typu. Ani zďaleka nie každý z nich je a priori naladený na to, aby robil nepeknosti. Len možno sú tie hraničné situácie, kde sa mi veľmi žiada, aby najbližšie pri stojedenástke, pokiaľ sa rozhodnete ju otvárať zase, ste sa zamysleli možno nad tými návrhmi, ktoré sú publikované a ktoré, tomu som rád, podporili viacerí poslanci nielen od nás z Obyčajných.
A ešte zareagujem aj na tú úvahu pána poslanca Zajaca, ktorý spomínal, a to už robil nie prvýkrát, to, že je veľa možností, ako v štátnych podnikoch nájsť priestor pre aktivačné práce a pre teda výplatu sociálnych dávok len s podmienkou, že je tam isté penzum odpracovaných hodín, a teda hľadáme možnosti, ako rozšíriť toto pole práce z obcí a miest aj na štátne podniky. Ja sa k nemu chcem pridať, že, iste, všetko je istá komplikácia, pretože najjednoduchšie je nerobiť nič, ale určite existuje veľmi veľa priestoru na to, aby sa našli zmysluplné činnosti pre týchto ľudí. A dokonca z pohľadu Lesov môžem tlmočiť, ako som to myslím raz aj tu urobil, aj to, že by sa tu pomohlo konkrétne lesníkom, lesným správcom aj v tom, že momentálne im zákon o verejnom obstarávaní ukladá postup, keď objektívne nemôžu stihnúť lesotechnické termíny, pretože tých úkonov administratívnych je tak veľa, že prácu, ktorú by bolo treba vykonať ad hoc, lebo práve vznikla taká situácia, musia riešiť výberovým konaním, ktoré má veľa stupňov, a keď tie stupne prebehnú, už je tá práca nevykonateľná alebo už je ju vykonávať zbytočné. No a práve ak by sme tu mali takéto skupiny ľudí, ktoré by boli riadené tými regionálnymi správcami, alebo ako to bolo nazvané, ktorí by proste to mali na starosti a ktorí by podliehali odbornej kuratele vedúcich lesných správ, viem si predstaviť, že práve v takýchto krízových situáciách by sa vyriešili dve veci, nielen zmysluplná práca ľudí, ktorí majú odpracovať svoje sociálne dávky z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe, ale aj pomoc Štátnym lesom v prípadoch, keď je potrebné, aby sa práce urobili načas. A do istej miery to blokuje práve zákonný postup pri zákone o verejnom obstarávaní.
Takže považoval som za potrebné upozorniť asi na toľko, hlavne na tú prvú časť. Budem veľmi rád pán minister, keď to prijmete ako dobrý návrh. Tú zodpovednosť ak prenesieme do radov ľudí, ktorí pracujú v tomto štáte na významných pozíciách, ak to dokážeme zabezpečiť, ja si myslím, že sa budú všetci a najmä teda tí, ktorí dostanú to poverenie, správať logicky a že možno by sme vyriešili obrovské množstvo problémov, ktoré máme a ktoré sú problémami naozaj vážnymi. Veď napokon to, čo včera sa na vás zosypalo, určite ešte bude mať pokračovanie, aj keď vy ste to vyriešili, ako keby už to bolo vysvetlené. Viete, že keby už nič iné tu nebolo, tak vážne podozrenie zostane. A ten ďalší mráčik, ktorý sa privalil nad Slovensko, myslím, ste svojím vysvetlením neodviali. Takže pozerajme sa do budúcnosti. Ak chceme riadiť túto krajinu zodpovedne, tak tá zodpovednosť by mala byť zakotvená aj v zákone o štátnom podniku. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:58
A chcem povedať, že zákon ako je koncipovaný, tak hlavne tu ide o to, že štátne podniky sú na ústupe. Samozrejme, dneska dominantne prevládajú podniky zriadené podľa Obchodného zákonníka, ale máme, samozrejme, rozdielne postavenia právnej úpravy týchto podnikov a potrebujeme ich zosúladiť. A to bol jeho...
A chcem povedať, že zákon ako je koncipovaný, tak hlavne tu ide o to, že štátne podniky sú na ústupe. Samozrejme, dneska dominantne prevládajú podniky zriadené podľa Obchodného zákonníka, ale máme, samozrejme, rozdielne postavenia právnej úpravy týchto podnikov a potrebujeme ich zosúladiť. A to bol jeho hlavný zmysel. My máme, samozrejme, na ministerstve aj agendu, ktorá likviduje ešte majetok po štátnych podnikoch, ktoré už dávno proste neplnia funkciu, ktorú by mali plniť. A máme problémy so zlikvidovaním toho majetku. A tu bol úmysel s tým niečo spraviť, pretože je to nie šťastné riešenie, keď existujú takéto štátne podniky dlho bez riešenia a neustále sa im musíme venovať a nevieme zlikvidovať túto agendu.
Zákon, samozrejme, nebol koncipovaný úplne tak, aby zmenil filozofiu riadenia štátnych podnikov. Možno aj pán poslanec povedal, že tomu sa treba venovať možno systémovejšie a predložiť to, pretože zrejme ešte niektoré štátne podniky, nebude ich veľa, budú pretrvávať dlhšie obdobie. A tu sa treba s touto filozofiou popasovať.
K tomu, čo pán poslanec Zajac povedal. Povedal tu niekoľko otázok. Tak ja si myslím, že na niektoré som odpovedal aj včera, ale sú tu aj nejaké nové alebo teda boli aj včera povedané otázky. Možno tie som prehliadol.
Tak k podpore zamestnanosti v podnikoch, ktoré jednoducho len udržali zamestnanosť, musím povedať, bolo to v dvoch prípadoch, čo sa stalo teraz. Obidva tieto prípady majú svoj počiatok a aj predbežné stanoviská ministerstva ešte pred mojím nástupom tam. Schválili sme to, pravda, vo vláde už tejto. Ale urobili sme aj zmenu v zákone. A toto sme vyriešili jednoznačne, že takto podporovať zo zákona o investičnej pomoci sa podniky nebudú. Takže v tejto chvíli môžeme to len stále opakovať a dozadu sa k tomu vracať, to je pravda, ale je tu posun. A proste takýto proces nenastane.
Investičné stimuly vo Vranove boli a sú podľa zákona koncipované tak, nakoniec tak je to s každým investičným stimulom, že najprv musí ten podnik jednoducho celú investíciu spraviť, ľudí zamestnať a až potom tieto investičné stimuly, či už sú to úľavy na dani alebo priame platby, dostane. My máme na ministerstve dosť prípadov aj v agende podnikov, ktoré dostali v minulosti investičné stimuly, nesplnili podmienky a nedostali tieto prostriedky, resp. nesplnili ich dostatočne, nedostali prostriedky. A toto číslo je skutočne dosť veľké. Sme robili inventúru teraz, tak sme počas môjho pôsobenia priame aj nepriame daňové úľavy vo výške 130 miliónov proste zrušili, pretože tieto podniky to neplnia. Takže ja si myslím, že tu pristupujeme aktívne. A ak by ten Vranov, či už má základné imanie malé alebo akékoľvek, nevytvoril tie pracovné miesta, tak by to štát nestálo nič. Tento investor samostatne odstúpil pri škandalizácii jeho firmy. A tak jeho výsledok je, že vo Vranove nemáme nič. Takže neviem, čo k tomu mám povedať. Ja si myslím, že by bolo dobré vo Vranove, aby každý, kto vôbec chce tam postaviť fabriku, túto možnosť dostal. A možnože tí ľudia, ktorí by sa tam zamestnali, by vám boli vďační. Ale nestalo sa tak. Takže je mi to len ľúto. A iný investor sa zatiaľ v tejto lokalite tiež neprihlásil.
Ďalej sa chcem vyjadriť k tomu, prečo sme predvyrokovali s U. S. Steelom 5 rokov, a nie 15. No tak rokujú obe strany. Nám sa zdalo dôležitejšie vyrokovať aj sankčnú časť, keby odišli skôr. A pri tom rokovaní sme teda museli pri sankčnej časti akceptovať túto dĺžku, pretože aj, samozrejme, naša pomoc, ktorá tam ide, tak je to proste až vtedy, keď nejaké podmienky splní tento investor. A sú nemalé. Takže tá investícia nie je, samozrejme, automatická. To, čo môže byť na základe zákona o obnoviteľných zdrojoch, bude až následne.
No a neoprávnená štátna pomoc, ktorú ste teda nadštrkli, keby boli ľudia zamestnávaní na nejaké práce aktivačné alebo podobne, ja to neviem takýmto spôsobom posúdiť, lebo ste to tu tak voľne formulovali, aká by to mala byť forma. Ale musím vám povedať, že často máme aj my neistotu, či máme neoprávnenú štátnu pomoc alebo nemáme neoprávnenú štátnu pomoc, a až záverečné stanovisko dá vždycky konkrétne Európska komisia, keď je to niečo na hrane, by som povedal. Takže to treba veľmi precízne pripraviť, veľmi sa s tým treba seriózne pohrať, aby sme to vedeli jednoznačne povedať. Nemôžem to tak od stola povedať. Ale určite ten nápad a takáto forma by stála za úvahu, aby sme ju poprípade zaviedli.
Takže to sú zhruba všetky aj odpovede na pána Simona.
Ten zákon nemal, samozrejme, úmysel tu robiť nejaké možnosti, aby sa dal nesystémovo vyťahovať majetok zo štátnych lesov a iným spôsobom predávať, ale je tu fakt, že niektoré štátne podniky v likvidácii, ktoré máme, majú aj lesy, ale tie majú dlhodobo. Ďakujem pekne.
Tak chcem v krátkosti reagovať na vystupujúcich, aj keď teda k tej problematike okolo tohto zákona zase bolo dosť málo povedaného.
A chcem povedať, že zákon ako je koncipovaný, tak hlavne tu ide o to, že štátne podniky sú na ústupe. Samozrejme, dneska dominantne prevládajú podniky zriadené podľa Obchodného zákonníka, ale máme, samozrejme, rozdielne postavenia právnej úpravy týchto podnikov a potrebujeme ich zosúladiť. A to bol jeho hlavný zmysel. My máme, samozrejme, na ministerstve aj agendu, ktorá likviduje ešte majetok po štátnych podnikoch, ktoré už dávno proste neplnia funkciu, ktorú by mali plniť. A máme problémy so zlikvidovaním toho majetku. A tu bol úmysel s tým niečo spraviť, pretože je to nie šťastné riešenie, keď existujú takéto štátne podniky dlho bez riešenia a neustále sa im musíme venovať a nevieme zlikvidovať túto agendu.
Zákon, samozrejme, nebol koncipovaný úplne tak, aby zmenil filozofiu riadenia štátnych podnikov. Možno aj pán poslanec povedal, že tomu sa treba venovať možno systémovejšie a predložiť to, pretože zrejme ešte niektoré štátne podniky, nebude ich veľa, budú pretrvávať dlhšie obdobie. A tu sa treba s touto filozofiou popasovať.
K tomu, čo pán poslanec Zajac povedal. Povedal tu niekoľko otázok. Tak ja si myslím, že na niektoré som odpovedal aj včera, ale sú tu aj nejaké nové alebo teda boli aj včera povedané otázky. Možno tie som prehliadol.
Tak k podpore zamestnanosti v podnikoch, ktoré jednoducho len udržali zamestnanosť, musím povedať, bolo to v dvoch prípadoch, čo sa stalo teraz. Obidva tieto prípady majú svoj počiatok a aj predbežné stanoviská ministerstva ešte pred mojím nástupom tam. Schválili sme to, pravda, vo vláde už tejto. Ale urobili sme aj zmenu v zákone. A toto sme vyriešili jednoznačne, že takto podporovať zo zákona o investičnej pomoci sa podniky nebudú. Takže v tejto chvíli môžeme to len stále opakovať a dozadu sa k tomu vracať, to je pravda, ale je tu posun. A proste takýto proces nenastane.
Investičné stimuly vo Vranove boli a sú podľa zákona koncipované tak, nakoniec tak je to s každým investičným stimulom, že najprv musí ten podnik jednoducho celú investíciu spraviť, ľudí zamestnať a až potom tieto investičné stimuly, či už sú to úľavy na dani alebo priame platby, dostane. My máme na ministerstve dosť prípadov aj v agende podnikov, ktoré dostali v minulosti investičné stimuly, nesplnili podmienky a nedostali tieto prostriedky, resp. nesplnili ich dostatočne, nedostali prostriedky. A toto číslo je skutočne dosť veľké. Sme robili inventúru teraz, tak sme počas môjho pôsobenia priame aj nepriame daňové úľavy vo výške 130 miliónov proste zrušili, pretože tieto podniky to neplnia. Takže ja si myslím, že tu pristupujeme aktívne. A ak by ten Vranov, či už má základné imanie malé alebo akékoľvek, nevytvoril tie pracovné miesta, tak by to štát nestálo nič. Tento investor samostatne odstúpil pri škandalizácii jeho firmy. A tak jeho výsledok je, že vo Vranove nemáme nič. Takže neviem, čo k tomu mám povedať. Ja si myslím, že by bolo dobré vo Vranove, aby každý, kto vôbec chce tam postaviť fabriku, túto možnosť dostal. A možnože tí ľudia, ktorí by sa tam zamestnali, by vám boli vďační. Ale nestalo sa tak. Takže je mi to len ľúto. A iný investor sa zatiaľ v tejto lokalite tiež neprihlásil.
Ďalej sa chcem vyjadriť k tomu, prečo sme predvyrokovali s U. S. Steelom 5 rokov, a nie 15. No tak rokujú obe strany. Nám sa zdalo dôležitejšie vyrokovať aj sankčnú časť, keby odišli skôr. A pri tom rokovaní sme teda museli pri sankčnej časti akceptovať túto dĺžku, pretože aj, samozrejme, naša pomoc, ktorá tam ide, tak je to proste až vtedy, keď nejaké podmienky splní tento investor. A sú nemalé. Takže tá investícia nie je, samozrejme, automatická. To, čo môže byť na základe zákona o obnoviteľných zdrojoch, bude až následne.
No a neoprávnená štátna pomoc, ktorú ste teda nadštrkli, keby boli ľudia zamestnávaní na nejaké práce aktivačné alebo podobne, ja to neviem takýmto spôsobom posúdiť, lebo ste to tu tak voľne formulovali, aká by to mala byť forma. Ale musím vám povedať, že často máme aj my neistotu, či máme neoprávnenú štátnu pomoc alebo nemáme neoprávnenú štátnu pomoc, a až záverečné stanovisko dá vždycky konkrétne Európska komisia, keď je to niečo na hrane, by som povedal. Takže to treba veľmi precízne pripraviť, veľmi sa s tým treba seriózne pohrať, aby sme to vedeli jednoznačne povedať. Nemôžem to tak od stola povedať. Ale určite ten nápad a takáto forma by stála za úvahu, aby sme ju poprípade zaviedli.
Takže to sú zhruba všetky aj odpovede na pána Simona.
Ten zákon nemal, samozrejme, úmysel tu robiť nejaké možnosti, aby sa dal nesystémovo vyťahovať majetok zo štátnych lesov a iným spôsobom predávať, ale je tu fakt, že niektoré štátne podniky v likvidácii, ktoré máme, majú aj lesy, ale tie majú dlhodobo. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:08
Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2014, je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona obsahuje úpravu samotného postupu...
Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2014, je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona obsahuje úpravu samotného postupu udelenia akreditácie a precizovanie druhov správnych konaní. Ustanovuje sa možnosť Slovenskej národnej akreditačnej službe rozhodnúť o zmenách v rámci udelenej akreditácie na základe dokumentov predložených akreditovanou osobou alebo získaných akreditačným orgánom. Návrh zákona, ďalej, upravuje pôsobnosť Slovenskej národnej akreditačnej služby o činnosti ustanovené osobitnými predpismi, precizujú sa kompetencie riaditeľa s cieľom zefektívniť riadenie akreditačného orgánu a dozornej rady s ohľadom na transparentnosť a kontrolu akreditačného orgánu, ako aj ustanovenie o výkone kontroly v Slovenskej národnej akreditačnej službe. S ohľadom na uvedené zmeny sa precizujú aj sankcie za nedodržanie povinností ustanovených týmto zákonom.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2014, je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona obsahuje úpravu samotného postupu udelenia akreditácie a precizovanie druhov správnych konaní. Ustanovuje sa možnosť Slovenskej národnej akreditačnej službe rozhodnúť o zmenách v rámci udelenej akreditácie na základe dokumentov predložených akreditovanou osobou alebo získaných akreditačným orgánom. Návrh zákona, ďalej, upravuje pôsobnosť Slovenskej národnej akreditačnej služby o činnosti ustanovené osobitnými predpismi, precizujú sa kompetencie riaditeľa s cieľom zefektívniť riadenie akreditačného orgánu a dozornej rady s ohľadom na transparentnosť a kontrolu akreditačného orgánu, ako aj ustanovenie o výkone kontroly v Slovenskej národnej akreditačnej službe. S ohľadom na uvedené zmeny sa precizujú aj sankcie za nedodržanie povinností ustanovených týmto zákonom.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:12
Vystúpenie v rozprave 10:12
František PetroNárodná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. júna 2013 č. 662 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona rokoval 27. augusta 2013 a uznesením č. 269 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť, tak ako je uvedené v časti IV spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 27. augusta 2013 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona vyjadreného v uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 188. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
12.9.2013 o 10:12 hod.
Ing.
František Petro
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. júna 2013 č. 662 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona rokoval 27. augusta 2013 a uznesením č. 269 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť, tak ako je uvedené v časti IV spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 27. augusta 2013 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona vyjadreného v uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 188. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skontrolovaný
10:12
Navrhujem v čl. I bode 24 § 12 ods. 8 slovo „štvornásobok“ nahradiť slovom „dvojnásobok“.
Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu...
Navrhujem v čl. I bode 24 § 12 ods. 8 slovo „štvornásobok“ nahradiť slovom „dvojnásobok“.
Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu je veľmi jednoduché. V týchto ťažkých ekonomických časoch je nevyhnutná potreba šetrenia finančných prostriedkov v rámci fiškálnej konsolidácie verejných výdavkov. Takže šetriť by sa malo systematicky všade. A týka sa to aj orgánov, ktoré robia akreditačnú službu.
Ďakujem, nech sa páči, pán spravodajca. (Podanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.)
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť veľmi, veľmi stručný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 546).
Navrhujem v čl. I bode 24 § 12 ods. 8 slovo „štvornásobok“ nahradiť slovom „dvojnásobok“.
Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu je veľmi jednoduché. V týchto ťažkých ekonomických časoch je nevyhnutná potreba šetrenia finančných prostriedkov v rámci fiškálnej konsolidácie verejných výdavkov. Takže šetriť by sa malo systematicky všade. A týka sa to aj orgánov, ktoré robia akreditačnú službu.
Ďakujem, nech sa páči, pán spravodajca. (Podanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.)
Neautorizovaný