23. schôdza

Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči, máte slovo. Poprosím vás, zapnite pána poslanca.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, to znamená, aby som preložil to, čo ste teraz povedali, do reči ľudskej alebo, tak ako diplomati hovoria, do reči otvorenej, že naši farmári prvýkrát budú môcť žiadať o peniaze až v roku 2015 a prvýkrát dostanú peniaze na modernizáciu fariem až koncom roku 2015. To znamená, že Slovenská republika v rokoch 2014, 2015 bude prispievať do Európskeho spoločenstva, ale nebude môcť prijímať peniaze pre farmárov. Pýtam sa vás, ste si vedomý toho, že vaše rozhodnutie presunu peňazí z druhého piliera do prvého, tak ako ste to teraz povedali, predlžuje tento termín a brzdí čerpanie z nového rozpočtového obdobia peňazí pre farmárov?

Pán minister, nech sa páči.

Pán poslanec, keby sa ma na to niekto opýtal, teraz bez urážky, možno z ústavnoprávneho výboru alebo človek, ktorý o poľnohospodárstve nič netuší, tak by som absolútne chápal túto otázku. Vaša otázka ma prekvapuje, lebo si myslím, že by ste mali trošku viac vedieť o celom tom mechanizme, ako to tam funguje. Ale vy to viete, len dávate tieto provokačné otázky.
Takže na rovinu. Presun prostriedkov z II. piliera do I. piliera nemá vôbec žiadny vplyv na termíny posunu čerpania viacročného finančného rámca. Nemá na to žiadny vplyv. Keby ste čítali dokumenty, ktoré sú zverejnené na základe rokovaní ministrov v Bruseli, tak by ste zistili, že tam je koniec nahlasovania presunu a výška alokácie do 31. 12., a spadla klec, nič ďalej sa tu nedeje. Druhá vec je, ako máte rozpracovanú politiku dovnútra štátu pre našich poľnohospodárov, čo vlastne chcete urobiť s peniazmi, ktoré presúvate z II. piliera do I. piliera, a ako chcete vôbec nastaviť finančný mechanizmus podpory poľnohospodárstva.
Tu vám otvorene, pán poslanec, hovorím, v žiadnom prípade to nechceme robiť tak, ako ste to vy nastavili v rokoch 2005 a 2006. Čo ste urobili? Vy ste urobili veľmi jednoduchú schému. Dali ste podpory na VDJ-čky, na pár titulov z hľadiska nejakých priorít, ale gro peňazí z I. piliera ste šupli na hektáre (platba za hektár). A aký je výsledok? Za posledných 6 rokov alebo 10 rokov sme klesli, z 82-percentnej potreby novej sebestačnosti za vami nastaveného mechanizmu sme padli na 46-percentnú sebestačnosť, za vami nastaveného mechanizmu sme dochádzali ročne o 10 tisíc pracovných miest v sektore potravinárstvo a poľnohospodárska prvovýroba, lebo ani jeden farmár, a ja sa mu nečudujem, si nerobil námahu, prečo by robil, keď dostane peniaze aj bez toho, aby robil. Čiže všetci sa vrhli na husto siate obilniny, na energetické plodiny a na hovädzí dobytok a hlavne na mlieko, lebo z mlieka mali ten dennodenný cash flow, ktorý potrebovali na každodenný život. Čiže vami nastavený program, nie Európska komisia, ale vami nastavený program dostal poľnohospodárstvo do kolien. Je pravdou, a tú nepopriete, že aj keď boli nastavené nejako rámcové pravidlá, a dneska to môžem povedať, lebo dneska som pri tých rokovaniach ja, vy ste to predsa mohli rozmeniť na drobné. A tak ste mohli udržať živočíšnu výrobu, ste mohli udržať špecializovanú rastlinnú výrobu. Čiže mohli ste to poľnohospodárstvo udržať.
Ale pochopil som to vtedy, prečo ste to nespravili, keď som si všimol vaše majetkové priznanie, tie stovky hektárov, ktoré ste vy zázračným spôsobom nadobudli, lebo vy na tých hektároch robiť nemusíte. Vy dostávate tých 200 eur na hektár bez ohľadu na to, či sa vôbec na tú roľu pozriete alebo nepozriete. Čiže v tom je ten kumšt.
Takže my ideme trošku na to inak. Nastavili sme úplne iný mechanizmus, tzv. sendvičovú metódu, zrejme ste sa už dostali k tomuto pojmu. A ideme to nastavovať úplne inak. Znižujeme o 50 % priamu platbu, lebo neminieme viac, sú tam nejaké obmedzenia z Bruselu. Čiže nie 200, možno 108 bude platba. A všetko ostatné si naskladá poľnohospodár podľa toho, koľko bude chcieť robiť, koľko bude mať ošípaných, koľko bude mať hydiny, koľko bude mať hovädzieho dobytku, koľko vyprodukuje mlieka. My potrebujeme 250 tisíc ton dostať poľnej zeleniny na pulty. Potrebujeme 250 tisíc ton ovocia, ktoré zbytočne dovážame zo zahraničia (jablká, hrušky). A naše sklady sú úhorom, lebo vy ste ideálne nastavili geniálne podporu pre tieto citlivé sektory. (Potlesk.) Čiže toto ideme celé zmeniť.
A teraz aby som sa dostal k tomu roku 2014. A preto to pokladám za nekorektné z vašej strany, lebo vy viete veľmi dobre, že ide prechodné obdobie. Ako bude vyzerať prechodné obdobie, nikto netuší. Nie je jedna zmienka, jedna čiarka napísaná, ako bude vyzerať prechodné obdobie roku 2014. A pri rokovaniach s litovským ministrom, lebo Litva prebrala teraz predsedníctvo v rámci rotovania, na rade som mal jedinú požiadavku na litovského ministra: „Urobte nám rýchly návrh prechodného obdobia, lebo všetci podnikatelia na Slovensku, ale aj v celej Európe čakajú, ako budú môcť byť spolufinancovaní, podporovaní pre rok 2014, lebo rok 2013 sa kráti a nikto nevie, čo bude v roku 2014.“ Takže, pán poslanec, keď nám Litva predstaví tento návrh a dostaneme ho konečne na stôl na radu ministrov, potom vám možno viac aj poviem, ako budú poľnohospodári vyzerať v roku 2014, ale ja, bohužiaľ, nemám ani tú vašu predvídavosť, ktorú ste uplatnili pri HOFATEX-e, nemám ani zázračnú guľu, aby som to vedel z nej vyčítať. Keď to budem mať pred sebou, odpoviem vám viac. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Zoltán Daniš ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému a otázka znie: „Vážený pán minister, môžete, prosím, v nadväznosti na 4. zasadnutie Medzivládnej komisie pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou informovať o prijatých konkrétnych záveroch?“
Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, ako iste viete 4. zasadnutie slovensko-ukrajinskej medzivládnej komisie pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú spoluprácu sa konalo v Bratislave teraz v dňoch 2. a 3. septembra. Na záver týchto dvojdňových rokovaní som ako predseda slovenskej časti komisie spolu s predsedom ukrajinskej časti komisie, t. j. ministrom infraštruktúry Ukrajiny pánom Volodymyrom Kozakom podpísal protokol. Tento dokument je zhrnutím našich rokovaní s ukrajinskými partnermi a predstavuje aj akýsi súhrn našich spoločných úloh pre nasledujúce obdobie v rôznych oblastiach vzájomnej hospodárskej spolupráce s cieľom jej rozširovania, prehlbovania a zefektívnenia.
Pri rokovaniach bol kladený dôraz na problematiku energetiky vrátane energetickej efektívnosti, úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie a dopravy. Zhodnotený bol aj doterajší stav a perspektíva spolupráce Slovenska a Ukrajiny v takých oblastiach ako obchod, investície, poľnohospodárstvo, normalizácia, metrológia, posudzovanie zhody, ochrana práv spotrebiteľov, infraštruktúrne projekty a ďalších oblastiach.
Treba povedať, že veľké ťažisko a zmenu v tejto spolupráci očakávame od pozitívneho vývoja podpisu asociačnej dohody, ktorá má byť podpísaná vo Vilniuse, predpokladáme, v novembri tohto roku.
Súčasťou 4. zasadnutia komisie bolo ekonomické fórum, ktoré sa uskutočnilo v pôvodne dohodnutom termíne komisie 6. júna 2013 v Bratislave a bolo pomerne úspešné. Zúčastnilo sa ho asi 80 podnikateľov z jednej aj druhej strany.
Pre vašu informáciu by som chcel na záver dodať, že podpísaný protokol bude zverejnený ako príloha k informácii o priebehu a výsledkoch 4. zasadnutia komisie, ktorú pripravuje ministerstvo hospodárstva predložiť na rokovanie vlády.
Pani predsedajúca, skončil som s odpoveďou. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nie, ďakujem.
Ideme ďalej, v poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi, ktorého zastupuje pani ministerka Zvolenská, a otázka znie: „Vážený pán minister, v súvislosti so zoznamom škôl, so zriaďovateľmi, ktorých ministerstvo rokuje o možnostiach zefektívniť a racionalizovať prevádzku škôl, sa na vás obraciam s nasledujúcou otázkou: Kedy a aký finančný dopad bude mať táto vlna racionalizačných opatrení?“
Pani ministerka, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku.
Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.
Prvé rokovania o uložení racionalizačných opatrení zriaďovateľom škôl, ktorí požiadali o dofinancovanie osobných nákladov a prevádzkových nákladov v rámci dohodovacieho konania, sa uskutočnili v mesiacoch jún a júl 2013. Ide o novú kompetenciu, ktorú začína ministerstvo uplatňovať voči zriaďovateľom škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Táto kompetencia vyplýva ministerstvu z § 8c ods. 7 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Na základe tejto kompetencie môže ministerstvo navrhnúť zriaďovateľovi školy, ktorý požiadal ministerstvo o dofinancovanie osobných nákladov alebo prevádzkových nákladov na výchovu a vzdelávanie žiakov školy, uložiť povinnosť vykonať racionalizačné opatrenie. Ministerstvo zároveň určí druh racionalizačného opatrenia a lehotu trvania racionalizačného opatrenia. Racionalizačným opatrením sa rozumie zníženie počtu tried, zníženie počtu zamestnancov školy alebo školského zariadenia, zrušenie školy alebo školského zariadenia alebo iné opatrenie, ktorým sa zvýši efektívnosť a hospodárnosť využívania pridelených finančných prostriedkov. O tom, či zriaďovateľ racionalizačné opatrenie vykoná alebo nevykoná, rozhoduje zriaďovateľ napríklad obec. Ak zriaďovateľ prijme návrh racionalizačného opatrenia určeného ministerstvom, tak môže požiadať o ďalšie finančné prostriedky v rámci dohodovacieho konania po uskutočnení racionalizačného opatrenia. Ak zriaďovateľ neprijme návrh racionalizačného opatrenia určeného ministerstvom a neuskutoční racionalizačné opatrenia, tak nemôže požiadať o ďalšie finančné prostriedky v rámci dohodovacieho konania. Zriaďovatelia škôl sa majú vyjadriť k uloženým racionalizačným opatreniam do 30. septembra 2013. Po tomto termíne, ministerstvo vyhodnotí stanoviská jednotlivých zriaďovateľov a rozhodne o uložení racionalizačných opatrení.
Zdôrazňujem, že zriaďovateľ školy, ktorý neprijme racionalizačné opatrenia ministerstva, si bude môcť naďalej zachovať vzdelávanie v škole v takej podobe ako doteraz, čo do počtu tried, naďalej bude dostávať finančné normatívne prostriedky, no v prípade potreby ďalších finančných prostriedkov sa bude musieť viac spoliehať na vlastné zdroje. Ako príklad uvediem: Obec dostane v rámci normatívneho financovania na žiaka základnej školy, v ktorej sa vzdeláva 90 žiakov, približne 1 800 eur. Zriaďovateľ požiada v roku 2013 v rámci dohodovacieho konania o dofinancovanie nákladov na výchovu a vzdelávanie v tejto škole vo výške 41 499 eur. Ministerstvo jej pridelilo na tento účel finančné prostriedky vo výške 16 378 eur. To znamená, že náklady na vzdelávanie žiaka v tejto škole sú 1 982 eur. Na ilustráciu uvádzam, že základná škola s 250 a viac žiakmi dostane na ten istý účel finančné prostriedky vo výške 1 200 eur na žiaka. Čiže v rámci racionalizačných opatrení sa rozhoduje o tom, kto dofinancuje náklady na vzdelávanie žiakov tejto školy vo výške 180 eur na žiaka, či to bude ministerstvo alebo zriaďovateľ.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť, skončila som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nie.
Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku, v poradí piatu, položil pán poslanec Ivan Uhliarik vám, pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Otázka znie: „Pani ministerka, ako chcete zabrániť exekúciám v štátnych nemocniciach, o ktorých nedávno informovali médiá? Ide o nemocnice v Trnave, v Bratislave, v Košiciach a v Poprade.“
Nech sa páči, poprosím vás o odpoveď, pani ministerka, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, otázka exekúcie nie je žiadnou novinkou, podobné prípady nastali aj v minulosti. Vnímame to ako technickú otázku, s ktorou sa musia vysporiadať predovšetkým manažmenty jednotlivých nemocníc, a to tak, aby následné kroky neovplyvnili samotný chod nemocníc a neohrozili pacientov. Každý zo zdravotníckych zariadení sa snaží nájsť čo možno najefektívnejšie riešenie situácie. Niektoré majú dohodnuté splátkové kalendáre, jedna zo štátnych nemocníc (Univerzitná nemocnica Košice) však exekúciu neuznala a napadla ju na súde.
Dovoľte mi však zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec. Pacienti sa nemusia ničoho obávať, bude vždy o nich postarané. Žiadna z exekúcií neohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, nakoľko z legislatívy vyplýva, že sa poskytuje v prioritnom majetku štátu, ktorý nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty ani predmetom likvidácie.
Cesta, na ktorú sú nastavené naše nemocnice, je dobrá, spustili sme projekt ozdravenia univerzitných a fakultných nemocníc, prvý odpočet sme robili na konci roku 2012 a oproti minulej vláde sme zaznamenali zastavenie tempa rastu viac ako o polovicu. Už sme vyhodnotili aj prvý polrok tohto roku a môžem konštatovať, že tento plán ozdravenia sa darí napĺňať, tempo rastu nových záväzkov po lehote splatnosti je opäť pomalšie. Ďakujem, skončila som.