23. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som vám prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnes, 12. septembra 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 82 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovanie lístky. Z 82 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol ani jeden neplatný.
Z 82 platných hlasovacích lístkoch overovatelia zistili, že pri Igorovi Šulajovi za návrh hlasovalo 82 poslancov, proti návrhu nehlasoval nikto, hlasovania sa nezdržal nikto, pri Vladimírovi Tóthovi za návrh hlasovalo 81 poslancov, proti návrhu nehlasoval nikto, zdržal sa hlasovania 1 poslanec.
Na schválenie návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli zvolení za podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Igor Šulaj a Vladimír Tóth.
Overovatelia poverili mňa oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

Pán predseda, vidíte, to je znamenie. No ale ja som v bode interpelácie.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. A predkladá sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala obnoviť význam doplnkového dôchodkového sporenia.
Od transformácie doplnkového dôchodkového poistenia na doplnkové dôchodkové sporenie sa za posledných takmer 10 rokov vo väčšine oblastí, ktoré zákon upravuje okrem oblasti odplát, neuskutočnila výraznejšia zmena.
Predkladaná novela prichádza so zmenami, ktoré reflektujú potrebu úpravy zákona z dôvodu dynamického vývoja externého finančného prostredia, ako i z dôvodu potreby upravenia vlastného interného nastavenia tak, aby bol systém doplnkového dôchodkového sporenia atraktívny pre všetkých, ktorí naň prispievajú, a plní účel, na ktorý je určený, a to možnosť pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia získať lepší doplnkový príjem v starobe, ako i v prípade skončenia vykonávania rizikových prác.
Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení prináša zmeny v štyroch hlavných oblastiach, ktorými sú, po prvé, oblasť dávok vyplácania v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, po ďalšie, oblasť informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností, po tretie, oblasť investovania a riadenia rizík a, po štvrté, celý rad prierezových opatrení vedúci k zatraktívneniu doplnkového dôchodkového sporenia.
Aby systém doplnkového dôchodkového sporenia mohol plniť svoj účel, musí byť dostatočne vykonaný a efektívny a musí byť vytvorený predpoklad, aby dávky vyplácané z tohto systému boli naozaj v čo najväčšej miere využívané na lepší príjem účastníka v starobe, respektíve po skončení výkonu rizikových prác. V opačnom prípade by išlo nielen o neefektívne narábanie s prostriedkami tých, ktorí do systému doplnkového dôchodkového sporenia priamo prispievajú, ale i s prostriedkami všetkých daňovníkov, ktorí doplnkové dôchodkové sporenie nepriamo podporujú cez daňové úľavy poskytované v rámci tohto systému. Predkladaná novela zákona preto navrhuje sprísnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného, ako i doplnkového výsluhového dôchodku, zvýšenie veku, od ktorého sa oba dôchodky vyplácajú tak, aby účastníci čerpali prostriedky v starobe, respektíve po skončení výkonu rizikových prác, a nie ešte počas svojho ekonomicky aktívneho obdobia. S tým súvisí i zrušenie dávky odstupného, ktorá je nahradená dávkou predčasný výber. Účastník si tak po splnení podmienok môže podobne ako doteraz vybrať prostriedky, ktoré sám do svojho doplnkového dôchodkového sporenia vložil. Nárok na príspevky zamestnávateľa získa účastník však až po splnení zákonných podmienok na výplatu ostatných dávok dôchodkového doplnkového sporenia, t. j. najmä v starobe, respektíve po skončení vykonávania rizikových prác.
Zrušenie neefektívnych a nepružných dávkových plánov a úprava informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností vedú k zníženiu nákladovosti systému doplnkového dôchodkového sporenia.
Informačné povinnosti, ktoré neboli dostatočne adresné a poskytovali účastníkom nízku pridanú hodnotu a zbytočne predražovali tento systém, sú v novele predkladaného zákona nahradené. Tu môže byť príkladom presun povinností zverejňovania informácií v tlačenej podobe v periodikách do elektronickej podoby na webových stránkach doplnkových dôchodkových spoločností.
Ešte výraznejšou zmenou je však zavedenie dokumentu kľúčové informácie, ktoré poskytujú účastníkom v prehľadnej a stručnej podobe všetky potrebné informácie, ktoré pre svoje investičné rozhodnutie potrebujú, a nahradia ťažkopádny a neadresný dokument informačný prospekt.
Krokom, ktorý vytvára predpoklad pre aktívnejší záujem účastníkov o manažment svojich prostriedkov v doplnkovom dôchodkovom sporení je i skrátenie obdobia, počas ktorého má doplnková dôchodková spoločnosť nárok na odplatu za prestup z troch rokov do uzatvorenia účastníckej zmluvy na jeden rok, obdobne je tomu tak aj v druhom pilieri. Predpokladaná novela zákona nezostala len pri úprave odplaty za prestup.
Vzhľadom na to, že slovenský tretí pilier patrí v porovnaní s obdobnými systémami v rámci Európskej únie k najdrahším, a vzhľadom na to, že priemerná čistá výkonnosť, doplnkový dôchodkový fond bol i z dôvodu vyšších odplát, nedosahuje úroveň inflácie, priemerná výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov za posledných šesť rokov dosiahla len 1,4 %, zatiaľ čo priemerná inflácia bola v rovnakom období na úrovni 2,9 %, predpokladá novela zákona reflektovať túto skutočnosť úpravou naprieč celým spektrom odplát poskytovaných doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam.
Ďalšou zaujímavou zmenou, ktorá zatraktívňuje systém doplnkového sporenia, je určite i znovuzavedenie daňovej úľavy v podobe nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka, respektíve účastníka do výšky 180 eur ročne.
V neposlednom rade prináša novela zákona i zmeny v oblasti investovania a riadenia rizík, ktoré reflektujú zmeny, ktoré sa udiali všeobecne vo finančnom svete v posledných rokoch, a optimalizujú možnosti investovania doplnkových dôchodkových spoločností, ako i zavádzajú účinnejší a efektívnejší systém samotnej vnútornej kontroly a riadenia rizík.
Čo sa týka mňa ako predkladateľa, nemám výhrady voči spoločnej správe, ktorá vzišla z výboru, a podporujem odporúčania, ktoré gestorský výbor prijal.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pá minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 543), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k predloženému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 71 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 665 z 20. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 270 z 27. augusta 2013, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 194 z 27. augusta 2013 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 61 z 28. augusta 2013.
Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali celkom 19 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú prílohou spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Pán predseda, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

Pán predseda, žiadam vás, aby sme prerušili rokovanie a zabezpečili, aby sa tu dalo dýchať. Už tu ten dym bol niekoľkokrát, ale v tejto intenzite naozaj tu ešte nebol. Neviem, komu prihára, ale strašne to cítiť. A ja mám naozaj problém, ja by som chcel byť v sále, nemôžem tu byť, lebo tu nemôžem dýchať. Prosím, zabezpečte, aby sa tu dalo dýchať, a môžeme potom rokovať ďalej. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, resp. k jeho novele.
Na úvod vo všeobecnosti chcem povedať, že, ako som už vlastne spomínal v prvom čítaní, hodnotím tento návrh, túto novelu zákona zatiaľ ako na najvyššie miesto pomysleného rebríčka kvality a prospešnosti zákonov, ktoré do tejto snemovne prišli z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to zákon, ktorý naozaj zlepší podmienky v treťom pilieri. A vďaka tomu budú mať všetci dobrovoľní sporitelia lepšie dôchodky v budúcnosti.
Som rád, že aj vládnuca strana SMER aj cez túto novelu pochopila veľký význam sporenia na dôchodok, že skutočne ten dôchodok nebude len o tom, ako bude vyzerať kondícia Sociálnej poisťovne alebo možno nejakého obdobného úradu o 20 – 30 rokov v budúcnosti, ale že je veľmi dôležité, aby si občania Slovenskej republiky vo vlastnom záujme a v tomto prípade dokonca dobrovoľne odkladali určité prostriedky na staré kolená, ako sa hovorí, aby využili možnosť dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia, a tým získali v budúcnosti vyšší dôchodok, ako keby sa len spoľahli na ten tzv. štátny systém, alebo na prvý pilier.
Som rád, že je tu novela, ktorá zlepšuje možnosti investovania pre správcovské spoločnosti, ktorá znižuje poplatky odplaty na prospech sporiteľov a, naopak, na neprospech správcovských spoločností, tie poplatky sa síce už v minulých rokoch o niečo znížili, ale stále boli podľa môjho názoru privysoké, preto tento krok vítam.
Som rád rôznym ďalším väčším či menším technickým zmenám, ktoré, ako ešte raz chcem zdôrazniť, povedú k tomu, že pri tej istej investícii alebo vklade sporiteľa do tretieho piliera by mal mať sporiteľ v budúcnosti vyšší dôchodok z tretieho piliera.
Mal som v procese toho druhého čítania niekoľko výhrad.
Jednou z výhrad bolo to, že sa mi nepozdávala definícia zamestnanca tak, ako bola navrhnutá v zákone, v novele, pretože táto navrhnutá zmena definície zamestnanca by znamenala, že nie všetci tí zamestnanci, ktorí si platia povinné starobné poistenie, dôchodkové poistenie, ktorí zároveň, ak majú záujem, sú vlastne povinne v druhom pilieri, s tým teda, že tie 4 % idú do druhého piliera, by si mohli sporiť touto formou, resp. nie všetkým týmto zamestnancom by mohol zamestnávateľ prispievať na tretí pilier. Čiže tu bola jedna moja výhrada.
Druhá výhrada, ktorú som prejavil na rokovaní výboru, bola tá, že neviem, či je práve najvhodnejšie, aby sme takým dosť dramatickým spôsobom menili podmienky na čerpanie doplnkového dôchodku, ako je to vo vládnej novele. Pripomeniem, aby bolo jasné, o čom hovorím, v zásade teda platí podľa tohto návrhu, že dôchodok z tretieho piliera si bude môcť sporiteľ čerpať až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov, prípadne ak si bude čerpať predčasný dôchodok, tak to už bude súbežne s predčasným starobným dôchodkom, čiže v podstate od šesťdesiatky a v prípade výsluhových doplnkových dôchodkov by tomu bolo vo veku od 55 rokov. Tak znie návrh, pričom súčasný stav je dosť iný. Bolo možné čerpať tie klasické doplnkové dôchodky už od 55 rokov veku, čiže sa nám to vlastne posúva o 5 rokov, a výsluhové doplnkové dôchodky už od 40 rokov veku, čiže tam je ten posun dokonca 15-ročný. Dá sa akceptovať argument ministerstva, že úlohou, zmyslom doplnkového sporenia je, aby mal občan v budúcnosti vyšší celkový dôchodok, než už ho rozoberáme (prvý, druhý, tretí pilier), skrátka, áno, bude mať dôchodok. A je dôležité a má to zásadný význam pre občana, aby ten dôchodok bol čo najvyšší. Teda logicky je jasné, že ak tá nasporená suma sa v podstate matematicky alebo cez tú poistnú matematiku rozdelí menej platieb, tak ten dôchodok bude, samozrejme, vyšší, ako keby ho prípadne ten sporiteľ čerpal, povedzme, už od 55 rokov veku. Myslím si, že v konečnom dôsledku, keď zabudneme na nejaké to hašterenie (kto, čo, ako) a možno trošku toho populizmu, ktorý je niekedy s dôchodkami spojený, tak vecne to riešenie prinesie ten správny úžitok, v poriadku.
Som rád, že tá ponúknutá ruka od pána ministra, ktorú tu opakovane teda deklaruje, v tomto prípade sa aj premietla do toho, že v nasledujúcich minútach môžem predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, pod ktorým sú ako autori podpísaní dva poslanci, okrem mňa je tam podpísaný pán kolega Podmanický. Takže dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jána Podmanického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 543).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
Po prvé. V článku I bod 3 znie:
§ 3 vrátane nadpisu „Zamestnanec“ znie:
Odsek 1: „Zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa osobitného predpisu1a).“
Odsek 2: „Zamestnanec podľa tohto zákona nie je príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže1b), Hasičského a záchranného zboru1c), Horskej záchrannej služby1d), colník1e), profesionálny vojak1f), vojak mimoriadnej služby1g), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom1h).“
Poznámky pod čiarou k odkazom 1a až 1h znejú: „1a) § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, 1b) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, 1c) Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 1d) Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, 1e) Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 1f) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 1g) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 1h) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Po druhé. V článku I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie: „2) § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.
Po tretie. V čl. I bode 13 § 13 odsek 3 znie: „Zamestnávateľ uvedený v § 12 ods. 2 platí príspevky vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z a) vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu4), b) príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.“
Po štvrté. V čl. I bode 13 poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťajú slová „o sociálnom poistení".
Dovoľte uviesť ešte odôvodnenie. Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa vypúšťa navrhovaná definícia zamestnanca a ponecháva sa jej pôvodné znenie, v ktorom je v definícii zamestnanca obsiahnutý aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zároveň sa precizuje, na akú skupinu profesií sa definícia zamestnanca nevzťahuje. A nevzťahuje sa na príslušníkov silových zložiek, ktorých sociálne zabezpečenie zohľadňuje špecifickosť ich povolania, ktoré je upravené osobitným zákonom.
Ďalšia taká drobná zmena vlastne znamená, že je tu návrh, aby za zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce a nie sú povinne dôchodkovo poistení, to sú napr. študenti, môžu to byť študenti na dohodu, povedzme, vysokoškoláci, ktorých príjem nepresiahne hranicu, pri ktorej sa platí povinné dôchodkové poistenie s tým, že si uplatnili výnimku z dôchodkového poistenia, a teda nemajú vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, z ktorého by sa vlastne štandardným spôsobom určila tá minimálna výška príspevku, čiže v takýchto prípadoch, ktoré môžu v praxi nastať, zamestnávateľ vypočítaval príspevky najmenej vo výške 2 % z toho príjmu, ktorý sa im zúčtuje na výplatu.
Toľko pozmeňujúci návrh. Ďakujem vám za pozornosť. A teda osobne vyjadrujem ešte raz spokojnosť s týmto návrhom zákona a, samozrejme, ho podporím. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne, chcem poďakovať za vecnú diskusiu, záujem pripomienkovať, vylepšovať tento zákon vrátane prvého aj druhého čítania.
Na to celkové zhodnotenie chcem len povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci celkovej reformy dôchodkového systému vlastne aj touto novelou pokračuje v predkladaní postupných noviel, ktoré celý ten systém riešia z hľadiska nového, ak nepoviem, dlhodobého, minimálne strednodobého nastavenia do budúcnosti. V minulom roku sme predložili návrh novely prvého piliera, kde sme riešili dlhodobú udržateľnosť, perspektívu priebežného piliera. V rámci druhého piliera bola istá reflexia na problémy, ktoré pretrvávali od jeho nastavenia až po výnosnosť v investovaní dôchodcovských správcovských spoločností. No a, samozrejme, dnes je na stole novela tretieho piliera, ktorá reaguje na nedostatky, ktoré aplikačná prax priniesla. Jednou vetou by som to zhrnul. V maximálnej miere reaguje najmä na väčšiu motiváciu doplnkového dôchodkového sporenia, hlavne pre sporiteľov, aby tento druh sporenia bol motiváciou, bol zaujímavý ale aby plnil hlavnú úlohu, ktorú by mal mať doplnkový dôchodkový systém, ktorý súvisí s tým, že je to sporenie na dôchodok a na starobu. A práve preto sa niektoré veci upravili a posunuli, aby tento hlavný cieľ a zámer táto novela plnila. Samozrejme, potom tu bude nasledovať ďalšia novela, ktorá bude súvisieť s tým druhým pilierom, to je nastavenie anuity, teda vyplácania z druhého piliera. A potom posledná ambícia je pripraviť návrh minimálneho dôchodku. Tým by bol zavŕšený celý ten proces dôchodkovej reformy, ktorý ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje.
Toľko v mojom záverečnom slove.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán Mihál, každopádne ho podporujem, bol konzultovaný aj s odborným zázemím ministerstva práce a sociálnych vecí. Myslím si, že je vylepšením tej predloženej novely. A každopádne by som bol rád, aby ste ho akceptovali a podporili.
Ďakujem pekne. Uchádzam sa o podporu tejto novely zákona v poslaneckej snemovni.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Cieľom predloženého návrhu zákona je podporiť zamestnanosť zabezpečovanú v pracovnoprávnych vzťahoch a orientovať činnosť orgánov inšpekcie práce na dozor a poradenstvo v pracovnoprávnych vzťahoch v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Na tento účel navrhujeme najmä rozšíriť vymedzenie závažných porušení pracovnoprávnych predpisov a presiahnutie rozsahu evidovaného pracovného času pri práci vykonávanej na základe dohody a brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, zvýšiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých osôb a tiež riešiť zvýšenie poriadkovej pokuty, zrušiť pôsobnosť orgánov inšpekcie práce v niektorých záležitostiach trhového dohľadu vykonávaného podľa osobitných predpisov.
Návrhom zákona sa novelizujú aj ďalšie súvisiace zákony, a to zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v ktorom sa najmä navrhuje, aby sa zamestnanci ústredia práce a úradov práce vykonávajúci kontrolnú činnosť preukazovali preukazom kontrolóra, ktorým ho bude vydávať ústredie práce a úrady práce, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v ktorom sa najmä navrhuje upraviť prechod povinnosti zaplatiť administratívnu pokutu uloženú za nelegálne zamestnávanie na právnickú osobu alebo fyzickú osobu podieľajúcu sa na predmetnej dodávke práce, tovaru alebo poskytovaní služieb, a to aj v prípade nelegálneho zamestnávania občana Slovenskej republiky alebo občana iného členského štátu Európskej únie a nielen v prípade nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny. Návrhom zákona sa tiež reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a na úpravu súvisiacich právnych predpisov.
V závere chcem uviesť že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 až 6, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, akceptujeme, a odporúčam plénu Národnej rady ich schváliť.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je to tlač 544, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 666 z 20. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 271 z 27. augusta 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 62 z 28. augusta 2013.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy, ktorú máte, a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 68 z 3. septembra 2013.
Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.