23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, možno aj z iného pohľadu ako len z pozície predstavených paragrafov.
Zákon je vo svojej podstate viac či menej bezproblémová norma, zopár technických zmien ohľadom preukazov inšpektorov v kombinácii so sprísnením pokút a zavádzaním nástrojov boja proti nelegálnej práci. Počnúc Generálnou prokuratúrou cez ministerstvo financií až po inšpekciu práce vláda ukazuje, že boj proti nelegálnej práci, a teda aj daňovým únikom, je v skutočnosti jedna z mála oblastí, kde sa aj aktívne realizujú opatrenia. Isteže, toto je dôležité, ale, povedzme si úprimne, hlavne z pohľadu vlády. Treba čísla nezamestnanosti zlepšovať a deficit plátať tak rýchlo, ako sa to len dá. Aj tomu rozumiem. Takisto rozumiem tomu, že výsledkom tohto zákona má byť napríklad aj zriadenie Kobry (na boj s nelegálnou prácou). Kobru, ktorá by chránila záujmy občanov a nielen štátu, ste, žiaľ, už nevytvorili. Verejné inštitúcie však neexistujú len preto aby štát dozeral na dodržiavanie zákonov občanmi, ale aj na to, aby im v primeranej forme pomáhali. Inšpekcia práce je typickým príkladom takejto inštitúcie, aspoň by ním mala byť. Má dozerať na to, aby sociálne práva občanov neboli narušované. Zdá sa mi zvláštne, že diskusia o inšpekcii sa však v poslednej dobe niesla vyslovene v rovine možností jej represie v prospech štátu, napríklad práve v prípade spomínanej Kobry.
Ako niektorí viete, v posledných mesiacoch som sa aktívne zaoberala problematikou podvodného nevyplácania mzdy. Mediálne najexponovanejší bol v tejto oblasti prípad SLOTEX, neskôr TWISTA či naposledy EVG v Gelnici. Jedná sa o množstvo prípadov. Ale vzorec je veľmi podobný. Zamestnávateľ rozbehne firmu, snaží sa zvýšiť svoju konkurencieschopnosť postupným neplatením daní a odvodov a keď sa už štát rozhodne konať, firmu vytuneluje, prevedie majetok na bieleho koňa a veľmi často zdúchne do zahraničia. Žiaľ, ešte stále tu existujú tieto pozostatky divokého kapitalizmu, na ktoré okrem iného upozornila aj pani Dubovcová vo svojej mimoriadnej správe koncom minulého roka, ktorá, bohužiaľ, zostala mimo pozornosti vlády. Najväčšou obeťou tohto celého sú zamestnanci, často na minimálnej mzde, ktorí sa zo dňa na deň ocitnú bez práce, ale aj bez ochranných opatrení a nástrojov, ktoré by im štát mal poskytnúť. V rámci analýz tohto problému som si uvedomila, že je tu viacero inštitúcií, ktorých sa táto oblasť týka, polícia, prokuratúra, inšpektorát práce, Sociálna poisťovňa či ministerstvo spravodlivosti. No valná väčšina z nich pristupuje k tejto téme ukazovaním na ostatných, umývaním si rúk. Dámy a páni, ako som povedala v prvom čítaní, to, že sa aj v roku 2013 môžu u nás diať veci ako SLOTEX, je hanba slovenského práva. A ak štát myslí na starosť o občanov, rovnako by tu mala existovať aj Kobra, ktorá bojuje proti podvodníkom.
V priebehu leta moja kancelária pripravila analýzu celého problému a hlavne niekoľko návrhov opatrení, o ktorých si myslíme, že by pomohli riešeniu tejto situácie. Vzhľadom na preberaný zákon sa sústredím hlavne na tie, ktoré sa týkajú inšpektorátu práce.
Inšpektorát práce je prirodzeným verejným orgánom na riešenie práv zamestnancov, medzi ktoré patrí aj vyplácanie mzdy. Veľmi často je to prvá inštitúcia, ktorá sa v problémových firmách ukáže. Mohla by byť efektívnym nástrojom rýchlej intervencie, ktorá by zabránila nárastu škôd pre všetky strany. Žiaľ, v prípade SLOTEX trval celý proces vyšetrenia a rozhodnutia takmer desať mesiacov. A čo bolo na konci? Pokuta päťtisíc eur, čo je dosť málo. Nemyslím tým sumu, ale to, čo sa dialo ďalej. Okrem toho náš právny poriadok umožňuje, aj keď veľmi komplikovane, vyšetrovanie trestného činu nevyplácania mzdy. Na otázky pani Dubovcovej, prečo inšpekcia práce nepodala trestné stíhanie, bolo odpoveďou to, že podnikateľ im neposkytol súčinnosť v prístupe k účtovníctvu a tým pádom nemali možnosť vyhodnotiť situáciu. Je viac než zrejmé, že kontrolné právomoci inšpekcie sú v tejto oblasti v podstate symbolické. Pravda je taká, že pri súčasnom nastavení systému je ilúziou myslieť si, že hoc aj stotisícová pokuta by podvodníka zastavila. Nie. Preto je potrebné rozmýšľať nad novým prístupom k celej téme, k postaveniu inšpektorátu práce a jeho oprávneniam.
Vo veľmi zjednodušenej forme si ideálne riešenie fungovania inšpektorátu práce predstavujem čo najpodobnejšie fungovaniu daňových úradov a kontrol. Štát je skutočne veľmi efektívny vo vymáhaní daní pre seba. Avšak podobne silného zástupcu svojich záujmov voči podnikateľom si zaslúžia občania, špeciálne najzraniteľnejšie nízkopríjmové skupiny.
Inšpektorát práce by mal mať možnosť kontrolovať účtovníctvo spoločnosti. Mal by mať dostatočné zázemie na to, aby takéto kontroly vedel zmysluplne vykonať a, to je najpodstatnejšie, v prípade, že by mal podozrenie, že dochádza k podvodnému tunelovaniu firmy, ktoré spôsobuje aj nevyplácanie mzdy, by mal mať právo zmraziť majetok, tak ako to dokáže urobiť aj dnes práve daňová inšpekcia. Takéto návrhy však dávajú inšpektorát práce do úplne inej alebo novej roviny, keď aktívne vstupuje do vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. A, samozrejme, je to z tohto pohľadu dosť radikálny návrh. V štandardnej situácii sú také spory riešené jednak trestne a taktiež prostredníctvom občianskoprávnych sporov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Nemusím však tejto snemovni vysvetľovať, akými problémami trpí naša justícia. Očakávať, že zamestnanci, ktorí mesiace nedostali mzdu, sa budú spoliehať na policajtov, ktorí v súčasnosti nedokážu riešiť tieto prípady, alebo súdy, ktoré si roky budú platiť advokátov, je ilúziou. Práve preto, že náš justičný systém zlyháva, sa musíme obrátiť na neštandardné nástroje. Kým nebudú naše súdy v poriadku, má štát povinnosť nájsť spôsob, ako tento problém riešiť.
O tomto návrhu v detailnejšej podobe sme komunikovali aj s ministerstvom, aj samotnou inšpekciou práce. Napriek zamietavému stanovisku ministerstva by som rada skutočne poďakovala ministerstvu za konštruktívny tón našej diskusie. Rovnako by som chcela aj pána ministra poprosiť, aby sme ďalej o tejto téme mohli diskutovať a hľadali riešenie, ktoré bude z pohľadu ministerstva priechodné. Avšak dovolím si povedať, že som presvedčená, že tá situácia je tak vážna a komplikovaná, že si to bude vyžadovať možno veľkú odvahu vystúpiť zo zabehaných koľají.
Predsa si však neodpustím jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa inšpekcie týka zatiaľ len okrajovo. Vzhľadom na to, že štát zatiaľ neprejavuje veľký záujem o aktívne riešenie tohto problému, zostáva to na pleci podvedených zamestnancov. Jedným z nástrojov, ktorý využívajú na ochranu záujmov, je podanie návrhu na konkurz. Považujeme za až zvrátené, že títo podvedení zamestnanci, ktorí často niekoľko mesiacov nedostávali ani svoju minimálnu mzdu, sa musia skladať sami na preddavok pre správcu konkurznej podstaty. A to vôbec nemajú istotu, že tento proces bude mať nejaký pozitívny výsledok. Tu len pripomeniem, že v poslednom prípade firmy EVG sa dostalo na preddavok na konkurz z premiérovej rezervy. Tak toto určite, vážení, systémový prvok nie je. Je to o to dôležitejšie, že na konkurz je napríklad naviazaný garančný fond, ktorý nebude vyplácať dávky bez jeho spustenia. A pokiaľ sa nenájde iný veriteľ, je pre zamestnancov veľmi málo východísk. Presne tento problém sa ukázal práve v spomínanej spoločnosti EVG. Premiér uvoľnil peniaze práve na uhradenie preddavku, ako som už povedala.
Dovolím si prečítať teda pozmeňujúci návrh, ktorý, si myslím, by danú situáciu mohol riešiť. Uvedomujem si, že zachádza možno ďalej, že otváram cez inšpektorát práce nový článok, ktorý spadá pod gesciu ministerstva spravodlivosti, nie ministerstva práce. Na druhej strane vážnosť situácie by mohla prispieť k tomu, že by mohol byť takýto pozmeňujúci návrh prijatý, hlavne, keď vieme, že by mohol danú situáciu riešiť.
Ešte by som povedala k tomu stanovisko z ministerstva spravodlivosti. Ohľadom vecného riešenia sme ho síce nedostali, aj keď pán minister vecne k nášmu riešeniu nemal veľké výhrady. Ministerstvo spravodlivosti má výhrady k neštandardnému zaradeniu pozmeňujúceho návrhu, čo chápem. Na druhej strane jeho stanovisko, že zákon o konkurze bude otvárať až v druhom polroku roku 2014, sa mi zdá zbytočne dlhá doba na čakanie, keďže vieme alebo je predpoklad, že ešte zopár firiem takýmto spôsobom môže... (Ruch v sále.) Prepáčte, pán štátny tajomník ma vyrušoval. Vieme, že môže dôjsť k podobným prípadom ešte za tých osem mesiacov, ktoré zostávajú na to, aby bol naozaj prijatý nový zákon, ktovie s akým znením.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Za článok III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V § 13 ods. 2 prvej vete sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a tiež aspoň jedna tretina veriteľov, ktorým dlžník nevyplatil mzdu podľa osobitného predpisu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 4c) znie: „4c) § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.“
Po druhé. V § 13 ods. 2 druhej vete sa slová „v tom prípade“ nahrádzajú slovami „v týchto prípadoch“.
Doterajší článok IV sa označuje ako článok V.
Odôvodnenie. Cieľom predloženého doplňujúceho návrhu je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 659,70 eura v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov (zamestnancov), ktorým dlžník (zamestnávateľ) nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Touto podmienkou by sa vlastne zamedzilo nejakému zneužívaniu zo strany zamestnancov, aj keď si myslím, že v prípade zamestnancov, ak sa už rozhodnú podať návrh na konkurz, tak určite sú to asi tí poslední, ktorí majú záujem o to, aby firma naozaj išla do konkurzu, pretože aj pre nich je prednejšie mať zamestnanie a dostávať ale mzdu načas. Takže verím tomu, že toto sa bude diať jedine vtedy, ak naozaj dlhšie nedostanú zaplatené za svoju prácu.
Podľa súčasného znenia § 13 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je navrhovateľ povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správu.
Výšku preddavku vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby stanovuje § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške 1 659,70 eura.
V poslednom období nastáva v aplikačnej praxi čoraz častejšie situácia, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze ich núti pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu ešte aj preddavok. Povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy. Na základe uvedeného je potrebné a žiaduce, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti zamestnancov tohto zamestnávateľa. Návrh zákona nadväzuje na už existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v prípade, ak povinnosť platiť preddavok neprináleží navrhovateľovi, to znamená, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, v tomto zmysle však bolo potrebné legislatívnotechnicky upraviť príslušné ustanovenie zákona. Takže nevytvárame nejaký nový precedens. Už výnimka v zákone o konkurze existuje, takže rozširujeme to len o zamestnancov, ktorí nie sú schopní sa domôcť svojich peňazí aspoň z garančného fondu.
Takže ešte raz opakujem, aj keď možno netradične, otváram ďalší článok v tomto zákone. Je to vyslovene preto, pretože si myslím, že téma je dostatočne ožehavá. Na tom sme sa zhodli aj s pánom ministrom. A týmto dávame najavo, že je naozaj potrebné riešiť to, že nemá zmysel čakať osem mesiacov na to, aby sa zákon začal pripravovať. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, v jednej veci by som s vami súhlasila, že možno treba spresniť alebo pomôcť ľuďom, ktorí sú nútení dať firmu do konkurzu. Neviem, či práve ten váš pozmeňujúci návrh je úplne v poriadku, a to z toho dôvodu, že som si ho nestihla ešte naštudovať a pozrieť.
Ale musím jednu vec povedať, že nebudem s vami súhlasiť, lebo ja som zažila niekoľko konkurzov a budem hovoriť o meste Humenné, kde padol CHEMLON, padla firma TWISTA, ktorú ste vy spomínali. Ja som sa stretla s týmito ľuďmi. Neviem, hovorili ste, že ste riešili firmu TWISTA. Ja som vás tam nevidela. Ani som vás nikdy nevidela priamo vo fabrike, ani nikde inde. Tieto veci ja spolu s úradom práce a Sociálnou poisťovňou sme sa teda snažili dotiahnuť do konca, aby ľudia boli vyplatení z garančného fondu. A nakoniec boli vyplatení z garančného fondu. Čiže tu by som nepovedala vo vašej rozprave, že štát nemá na to nástroje alebo opatrenia, ako ste povedali. No má ich, lebo nemôže nič iné robiť. Jednoducho môže ľudí vyplatiť z garančného fondu a môže im dať ešte preddavky ešte predtým.
Na druhej strane ste povedali, že štát si chce naplniť kasu inšpektorátom práce. No nie je to pravda, lebo bez kontroly neexistuje dodržiavanie zákonov a ak, tak sú nedostatočné.
Ďalej ste povedali, lebo vy ste povedali veľmi veľa takých spletí, že jednoducho mali by dať pokuty. Ja sa vás pýtam, načo inšpektorát práce dá pokutu firme, ktorá neexistuje, aby ju vymáhali? Alebo firme, ktorá je v krachu, načo a kvôli čomu má dať ešte vysokú pokutu? Veď tá firma je v krachu, už neplatí, už neplatí zamestnancom a myslíte si, že bude platiť pokuty? Čiže myslím si, že tam inšpektorát práce má trošku iný mechanizmus, ale má inú prácu.
A potom ma prekvapuje, ako vzápätí chránite nízkopríjmové skupiny a pri kolektívnom vyjednávaní vyššieho stupňa ste povedali, že čo to tu my robíme, čo to tu my zamestnancom vymýšľame... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani podpredsedníčka, ja oceňujem, že vás zaujímavú inšpektori, len škoda, že vás nezaujímali počas vášho vládnutia. Možno ste nezaregistrovali, ale muselo odísť veľmi veľa inšpektorov z práce. Konkrétne, keby ste chceli vedieť, tak ich bolo z 300 tuším 46 za jeden rok. Čiže možno aj vtedy ste mohli upozorniť, aby sa venovali na ministerstve viac tejto oblasti.
A súhlasím s vami v tom, že situácia nie je dobrá, a preto je tu aj tá novela, ale zároveň si nemyslím, že by inšpektori práce mali riešiť to, čo nestíhajú nejaké iné orgány. Už teraz mnohokrát riešia to, čo sa ich priamo netýka. Našťastie táto novela rieši aj tento problém. A ja som presvedčený, že prijatím tejto novely sa výrazne, ale výrazne zlepší práca na inšpektorátoch a že určite to pomôže k tomu odstraňovaniu nelegálnej práce. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pani kolegyňa, keď niečo nevidíte, to neznamená, že niekde na niečom nepracujeme, pretože existujú aj iné spôsoby, ako priamo zájsť, aj keď teda poviem, že naozaj z týchto troch firiem som sa stretla len so zamestnancami jednej firmy, a to poslednej, teda firmy EVG. V Humennom som naozaj nebola. V SLOTEX-e som naozaj nebola. Ale zasa moja kancelária bola v tomto veľmi aktívna, na to vás chcem upozorniť, aj vás povzbudiť, že kľudne nás takto aj ďalej kontrolujte. A myslím, že máme dostatočne obsiahlu analýzu spracovanú z týchto firiem, ktorá ponúka celkom zaujímavé riešenia.
Svojím príspevkom som nechcela vôbec útočiť na inšpektorát, na pokuty, ktoré sa dávajú, to ste ma len nepočúvali a nepochopili ste slová, ktoré som povedala. Mne išlo o to, že výsledok kontroly, ktorá stanoví po desiatich mesiacoch päťtisícovú pokutu, pričom vieme, že firma už vtedy tri mesiace nevypláca mzdy, sa mi zdá úplne smiešne a zbytočné, keď to nemá inú koncovku. O tej inej koncovke hovorím, ak by inšpektorát práce mal iný pohľad na vec alebo možno ak by bola zmenená celá filozofia, veci by sa možnože ľahšie riešili. Ale rozumiem, že zatiaľ sme v zabehaných koľajach. A tam sa asi zmeny tak rýchlo neudejú.
Čo sa týka pána Jasaňa, novela pre mňa rieši najmä Kobru. Vy ste sa zamerali na nelegálnu prácu, tú riešite, ale proste tieto iné ustanovenia ako keby zatiaľ pre vás neexistovali. Viem, že nelegálne zamestnávanie je vážna vec, ale jednoducho pri dnešnej situácii, ktorá je naozaj veľmi zlá, to takisto nepomôže ani zamestnancom, ani zamestnávateľom.
A ešte by som sa vyjadrila k tomu, že o kolektívnom vyjednávaní som hovorila v negatívnom a tu sa tvárim, že zastávam sociálne slabé skupiny. Ja som to povedala aj v jednom, aj v druhom príspevku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zapojiť sa do diskusie k zákonu o inšpekcii práce, o ktorom vo všeobecnej správe ministerstvo tvrdí, že nám zlepší podmienky na podnikanie, na zamestnávanie a zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ja si tak trošku myslím niečo iné. A myslím si, že zvyšovaním pokút sa zase až tak veľmi zamestnanosť na Slovensku nezvýši, ale tak, dobre, k tomu sa ešte dostaneme. Jednoducho ako keby som bol iný človek ako ten, kto tu bol pred pol hodinou, tu vôbec nemôžem nikoho chváliť, práve, naopak, tu sa dá len a len kritizovať, pretože táto novela vôbec nie je zásadná, vôbec nie je dobrá a vôbec nič nevyrieši. A myslím si, že mali by sme hľadať iné metódy. Uvidíme, pán minister, ako sa vám vydarí to, čo avizujete v médiách, čo chcete, urobiť tie tímy ľudí, inšpektorov, aby efektívnejšie odhaľovali čiernu prácu, pretože, samozrejme, mne nezostáva nič iné, ako konštatovať, že fenomén „čiernej práce“ na Slovensku jednoducho je a za tých x rokov existencie Slovenskej republiky si s tým žiadna vláda nejakým zásadnejším spôsobom neporadila a cestou nie je ani zvyšovanie daní, ani zvyšovanie odvodov, ani zvyšovanie pokút. Tie cesty treba hľadať trošku inde.
Ja som už hovoril v prvom čítaní, že prednesiem vlastný návrh. No nie je to také jednoduché, naozaj nie je to také jednoduché, ale ten návrh v podstate pripravený mám, len nechcem nič uponáhľať. Mám pripravený, odkryjem tak trošku karty, poslanecký návrh novely Trestného zákonníka a Trestného poriadku, ktorého podstatou by bolo to, že by sa zaviedol, no nie je to moja oblasť, takže možno nepoviem tú správnu terminológiu, inštitút agenta provokatéra, aj pokiaľ ide o oblasť odhaľovania čiernej práce. Veď v praxi, keď si zoberiete to, čo sa deje, stačí si otvoriť inzertné nejaké noviny a tam si pozrieť ponuky rôznych služieb. Ten a ten vám ponúka, že vám vymaľuje byt, ten a ten vám ponúka, že vám postráži deti, ten a ten vám ponúka, že vám pokope záhradu, ten a ten vám ponúka, že vám dovezie drevo, a rôzne podobné službičky. A keď tam zavoláte, kto to je to, čo to je, tak zistíte, že ste sa nedovolali do žiadnej nejakej agentúry, do žiadnej nejakej firmy. A dokonca pri nejakom bližšom kontakte zistíte, že nejde ani o žiadneho drobného živnostníka, ale, skrátka, o osobu, ktorá absolútne bez akýchkoľvek problémov teda k vám príde, urobí vám teda tú službu, vykešujete to, ako sa hovorí, a všetci sú spokojní. Ale tá osoba nemá ani živnostenské oprávnenie, ani takú alebo onakú licenciu alebo povolenie na túto činnosť. Samozrejme, z tých príjmov neplatí žiadne dane, žiadne odvody. A veselo si takto žijeme na Slovensku dlhé roky. A mám taký pocit, že sme celkom spokojní, lebo, či je to ten alebo ten, tak ušetríme, štátu nedáme to, čo mu patrí. A potom tí, ktorí robia legálne a ktorí podnikajú legálne, sú, niektorí to hovoria dokonca tak, vypaľovaní štátom, vysokými daňami a odvodmi. A tu máme návrh. Ak je nejaký podnikateľ, ktorému niečo ujde, ktorí niečo podcení, tak dostane pokutu v dolnej hranici 5 000 eur, ktorá je pre drobných podnikateľov, ktorí teda sa bijú s tým životom poctivo, robia všetko to, čo majú, a tak, ako sa má. A nie je tých povinností málo. Občas sa môže stať, že z neznalosti, z nevedomosti alebo nejakou technickou chybou sa ten zamestnanec nenahlási včas na príslušný úrad, myslím tým Sociálnu poisťovňu. A dolná hranica pokuty bez ohľadu na to, či sa im to páči, nepáči, či by možno aj inšpektor vedel prižmúriť oko v dobrom slova zmysle, ale nebude sa to dať urobiť, 5 000 eur jednoducho bude. A to nie sú malé peniaze. Takže myslím si, že by sa dalo k problému čiernej práce a boja proti čiernej práci pristupovať aj trošku inak, ale uvidíme v praxi, ako sa vám bude dariť, pán minister.
A po tomto úvode si dovolím predniesť svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 544).
Prvý bod. V článku I sa vypúšťa bod 7. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.
Druhý bod. V článku I sa vypúšťa bod 8. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.
Tretí bod. V článku I sa vypúšťa bod 10. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.
Dovoľte odôvodniť tento návrh, tieto body.
Pokiaľ ide o prvý bod. Vládny návrh v novelizačnom bode 7 v § 19 ods. 2 písm. a) v prvom bode stanovuje novú spodnú hranicu pre pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne na úrovni 5 000 eur. Pre tých, ktorí nevedia, ako je to teraz, poviem, teraz je to 2 000 eur. Čiže ak sa vyskytne prípad porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania s tým, že ide o naraz súčasne dve osoby a viac osôb, dolná hranica 2 000 eur sa navrhuje posunúť na 5 000 eur vo vládnom návrhu zákona. A teda môj návrh je o tom, aby sa takýto návrh vypustil a ponechala sa pôvodná suma 2 000 eur. Už tých samotných 2 000 eur, je to dolná hranica, zdôrazňujem, je to dolná hranica. To znamená, že menej to byť nesmie. Ak sa táto dolná hranica posunie na 5 000, tak nebude to môcť byť menej ako 5 000. Čiže, povedzme, v prípade naozaj neúmyselného porušenia, v prípade menej závažného porušenia alebo ak ide o podnikateľa, ktorý si jednoducho poctivo plní svoje povinnosti a niečo sa teda stalo, mohla zlyhať technika, mohla zlyhať účtovníčka, ktorá asi podcenila svoje povinnosti, jednoducho podľa zákona tento zákon bude nastavený príliš tvrdo, pretože tá pokuta musí byť 5 000 eur. Neexistuje tam žiadny inštitút ja neviem milosti alebo odpustenia, alebo niečoho podobného. A pre menších podnikateľov 5 000 eur, to naozaj nie je jednoduché. Tá pokuta je likvidačná. Čiže to je toľko k prvému bodu.
K bodu dva, vypusteniu bodu 8 z vládneho návrhu v článku I. Tu ide vlastne o zavedenie nového správneho deliktu. Čiže tu by malo ísť o závažné porušenie povinnosti, pričom tento nový správny delikt, ktorý navrhuje pán minister vo vládnom návrhu, je definovaný tak, že správnym deliktom bude prípad, keď sa presiahne rozsah pracovného času podľa evidencie pracovného času o viac ako 10 % v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti. No tak čo k tomu povedať? Kolegyne, kolegovia, neviem zase, do akej miery sa vyznáte, čo hovorí Zákonník práce o povinnosti evidencie pracovného času. Tak trošku pripomeniem, áno, podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času v zmysle, v nejaký deň odkedy sa pracovalo, dokedy sa pracovalo. Čiže musí byť zaznamenaný presný začiatok a koniec pracovného času v daný deň, keď ten dohodár pracuje pre dohody o brigádnickej práci študentov a pre dohody o pracovnej činnosti. Čiže zamestnávateľ si tieto povinnosti podľa Zákonníka práce musí plniť. Opakujem ešte raz, musí mať evidenciu odpracovaného času pre dohodárov, kde je zaznamenaný pre príslušný deň, kedy dohodár začal pracovať, kedy dohodár skončil s prácou. Čiže z tejto evidencie je samozrejmé, ak je teda vedená, by teda vedená byť mala, nie je žiadny problém, aby inšpektor pri kontrole zistil, aký ten rozsah pracovného času v nejaký deň bol. Napríklad študent prišiel do práce o 8.00 hodine, odišiel z nej 14.30 hodine, ak dobre počítam, 6,5 hodiny, to ten inšpektor teda poľahky zistí. No lenže teraz správny delikt nastane vtedy, teda ten delikt nastane vtedy, keď ten rozsah práce bude vyšší o 10 % s prihliadnutím na ten pozmeňujúci návrh, ktorý máme v spoločnej správe, najmenej 30 minút za jeden deň, ako isté vylepšenie tohto pôvodného návrhu, čiže ak je to viac ako 10 %, najmenej o 30 minút nad ten dovolený rozsah. No fór je v tom, že pri dohodách o brigádnickej práci študentov a pri dohodách o pracovnej činnosti nie je v Zákonníku práce stanovené, koľko môže študent alebo ten dohodár pracovať počas jedného dňa. Tam nenájdete niečo také, že to môže byť najviac šesť hodín denne alebo najviac štyri hodiny denne alebo najviac dve hodiny denne, nič také tam neexistuje. Čo tam nájdeme? V prípade dohody o pracovnej činnosti je stanovené v Zákonníku práce, že rozsah práce na dohodu o pracovnej činnosti je najviac desať hodín týždenne, desať hodín týždenne, zdôrazňujem. Čiže môže si niekto povedať, že to sú dve hodiny v priemere na deň, áno, dajme tomu, že ten dohodár bude pracovať každý deň v týždni, každý pracovný deň, päť dní po dve hodiny a tým tento rozsah naplní, ale môže to byť pokojne aj tak, že jeden deň v týždni bude ten dohodár pracovať desať hodín a ďalších šesť dní v týždni nebude pracovať vôbec. A je to v poriadku, lebo odpracoval presne tých desať hodín v týždni tak, ako to Zákonník práce stanovuje. No tak teraz mi teda vysvetlite, že ak ten dohodár bude pracovať v nejaký deň, povedzme, od tej 8.00 hodiny do, povedzme, 14.30 hodiny, bude to dohoda o pracovnej činnosti, odpracuje 6,5 hodiny, ako ten inšpektor usúdi, že prekročil rozsah pracovného času v daný deň o 10 %. Máte tam jednoducho, to je ako pri tom grafe pána ministra Kažimíra o cene plynu, zlé mierky, pretože Zákonník práce stanovuje rozsah pracovného času v hodinách lomeno týždeň, keď si predstavíme 10 h/t za týždeň, ale tu pri tomto správnom delikte to definujete lomeno deň. Čiže máte tam nerovnaké meradlá. A to jednoducho nemôže fungovať. Tá matematika nepustí.
No a pri študentoch je to ešte zaujímavejšie preto, že Zákonník práce hovorí, že rozsah práce pri študentovi na dohodu o brigádnickej práci študentov nesmie v priemere za celú dobu trvania dohody, najviac za dvanásť mesiacov po sebe idúcich presiahnuť 20 hodín týždenne. Takže keď napríklad nejaký týždeň bude študent pracovať, bude nejaká sezóna, budú nejaké nárazové práce, bude, skrátka, veľa roboty, povedzme, každý deň osem hodín alebo deväť hodín a za týždeň odpracuje 45 hodín, tak na prvý pohľad je to veľmi veľa, 45 hodín, to je fakt dosť pre takého študenta. Lenže v priemere to môže byť, dajme tomu, 18 hodín týždenne, pretože ten študent počas iných týždňov trvania dohody bude pracovať, povedzme, dve hodiny, možno päť hodín v nejakom týždni, možno vôbec nebude pracovať, lebo nebude mať ten zamestnávateľ pre neho prácu. Z pohľadu Zákonníka práce je pre toho zamestnávateľa dôležité, aby v priemere ten rozsah pracovného času, ktorý teda na konci niekedy spočítame, vydelíme, bol do tých 20 hodín. Takže keď tam príde ten inšpektor a otázka bude znieť, či študent prekročil o 10 % rozsah pracovného času v jednom dni, tak, zase, nesedí to, pretože pri tej pokute to meriate na deň, ale Zákonník práce to meria na celú dobu dohody. Čiže zase tam máte rozdielnu mierku a nemôže to fungovať. Jednoducho nemôže to fungovať.
Čiže o čom celom ten bod osem vo vládnom návrhu aj pri akceptovaní toho pozmeňovacieho návrhu zo spoločnej správy, je. No je jednoducho o tom, aby sa znova robilo bububu na tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ľudí na dohody, aby sa takýmto spôsobom nepriamo dohodári vytláčali tak, ako sa to celkom pekne darí zavedením systému prihlasovania a odhlasovania do zdravotnej poisťovne. Pripomeniem, pre tých, ktorí to nevedia, akým spôsobom sa musí prihlasovať dohodár do zdravotnej poisťovne, keď pracuje, povedzme, v pondelok, stredu, piatok, musí sa v pondelok ráno prihlásiť, v pondelok večer odhlásiť, v stredu ráno prihlásiť, v stredu večer odhlásiť, v piatok ráno prihlásiť, v piatok večer odhlásiť. A tak je to koldokola. Jednoducho zaviedol sa taký systém, ktorý zamestnávateľov vyslovene šikanuje, buzeruje. A pragmaticky si tí zamestnávatelia povedia: „No tak toto mi fakt nestojí za to, ja tých dohodárov radšej zamestnávať nebudem. Kto sa má o to starať? Kto to má všetko strážiť? Kto to má všetko sledovať? Kto má tie prihlášky posielať?“ A kto má potom platiť tie pokuty, ktoré napríklad nájdeme v zákone o inšpekcii práce? Náhodou ten inšpektor, neviem teda síce, ako to vypočíta, pretože to vypočítať nejde, tak možnože ste vymysleli nejakú úžasnú metodiku, tak ako pán Kažimír voľakedy vymyslel, ako ten plyn zdražel o 90 %. A podľa tejto úžasnej metodiky zrejme budete vedieť vypočítať, ako mohol študent prekročiť o 10 % rozsah pracovného času v jednom dni, keď napríklad tá jeho dohoda ešte vôbec neskončila a ten priemer za celú dobu trvania dohody ešte jednoducho nie je možné vypočítať. Ale zamestnávateľ sa dočíta v zákone, že mu za to hrozí pokuta, tak si povie, že radšej toho dohodára zamestnávať nebude.
Takže prepáčte mi to dlhšie odôvodnenie, ale nemám rád, keď zákony sú napísané hlúpo. A toto je napísané hlúpo, doslova hlúpo. Čiže preto navrhujem tento bod 8 vypustiť.
Ďalej som navrhol, ako som už predniesol, vypustiť bod 10. Tam vlastne ide o to, že sa zvyšujú hranice alebo rozpätie poriadkových pokút pri týchto správnych deliktoch z doterajšieho rozpätia 65 až 650 eur na nové rozpätie 100 až 1 000 eur. Čiže v podstate ide o 50-percentné zvýšenie týchto pokút. A ak to niekto bude odôvodňovať, že to je akési premietnutie inflácie, že už sa dlho tie pokuty nezvyšovali, no tak teda ja neviem, či za tri roky dozadu nám inflácia stúpla o 50 %. Tento argument je vyslovene falošný. A znova nejde o nič iné, ako represívnym spôsobom sa snažiť bojovať proti čiernej práci, respektíve proti porušovaniu Zákonníka práce takýmto spôsobom, s čím nemôžem súhlasiť. A preto teda navrhujem, aby tento bod 10 bol vypustený.
Toľko k odôvodneniu.
A dovoľte mi ešte, keďže trošku sa to bije so spoločnou správou, kde návrh z gestorského výboru je, aby sa o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovalo spoločne, ak som si dobre všimol, tak ja neviem si dovoliť navrhnúť, aby sa o bodoch 2 a 3 spoločnej správy hlasovalo spoločne, ale osobitne. Čiže o bodoch 2 a 3 navrhujem hlasovať osobitne, čiže nie v jednom balíku v rámci všetkých bodov. Pán spravodajca, zrejme si rozumieme v tom, čo som chcel povedať. (Reakcia spravodajcu.) Nie, dvojka, trojka v jednom bloku budú samostatne. A o ďalších bodoch, čiže sú to vlastne jednotka, štvorka, päťka, šestka, by bolo jedno hlasovanie a dvojka, trojka by bolo druhé hlasovanie, ak môžem poprosiť. Ďakujem.
Takže toľko k tejto veci.
Ešte raz, zdôrazňujem, nemôžem súhlasiť so zvyšovaním pokút, ktoré nemajú vôbec výchovný charakter, ale skôr likvidačný charakter, toto zvýšenie, bod 8, ktorým sa má zaviesť nový správny delikt pri posudzovaní pracovného času dohodárov, je jednoducho nezmyselný. Je to obyčajné šikanovanie podnikateľov, nedáva to žiadny zmysel.
A, mimochodom, to, čo som ešte zabudol povedať, je zaujímavé, že chceme za správny delikt pokladať, teda chcete za správny delikt pokladať porušovanie pracovného času práve pri dohodároch, ale vôbec medzi správnymi deliktmi sa nenachádza, ani sa to nenavrhuje, aby sa tam vyskytlo nejaké to prípadné porušovanie rozsahu pracovného času pri zamestnancoch na pracovnú zmluvu. Čiže ak sa pri zamestnancoch na pracovnú zmluvu niečo poruší z hľadiska povinností (pracovný čas, nadčasy, odpočinok denný, odpočinok týždenný a tak ďalej), tak to ako správny delikt definovaný jednoducho nie je ani nebude, ale pri dohodároch, ktorí teda v zásade tvoria menšiu časť zamestnancov, zrazu to má byť správny delikt, čo len dokazuje, že týmto spôsobom chcete robiť bububu na tých zamestnávateľov, ktorí si ešte v týchto časoch po tom všetkom trúfajú zamestnávať dohodárov. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Mihál, som skutočne prekvapený vaším, by som povedal, vlažným postojom k danej problematike nelegálneho zamestnávania. Ide predsa o vážne spoločenské a protizákonné konanie. A preto chcem hneď úvodom povedať, po tom prekvapený som ešte viac, keď ste sám v úvode farbisto vykreslili, ako to teraz funguje na tom Slovensku. Sám ste to v úvode povedali. A potom ste prešli do argumentácie, že tá dolná hranica je likvidačná pre toho podnikateľa, myslím tým ten posun z dvoch tisíc na tých päťtisíc. Tak ja osobne si to nemyslím a skutočne podporujem ten návrh zákona tak, ako je podaný. Nemyslím si to preto, pretože, pán Mihál, osobne si myslím, že treba skutočne čistiť to podnikateľské prostredie, treba separovať od tých slušných podnikateľov tých neslušných, treba zamedziť tomu, aby títo neslušní podnikatelia túto výhodu, pretože prakticky majú nižšie náklady, neplatia odvody, využívali aj v hospodárskej súťaži. Naopak, sa obohacujú oni. Tí, ktorých načierno zamestnávajú, sa taktiež obohacujú, pretože okrem toho zvyčajne čerpajú od štátu podporu v nezamestnanosti.
No a nakoniec, dá sa povedať, tam, kde ste sám položili takú otázku, skutočne sa tým zvýši zamestnanosť, osobne si myslím, a zníži sa aj štatistika nezamestnanosti. Čiže rozhodne sa zasadzujem o to, a to dokonca, ak dovolíte, po diskusiách s terajšími podnikateľmi, ktorí mi povedali súkromne: „Prosím ťa pekne, keďže je tá..." (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja už som sa v prvom čítaní veľa vyjadril a tuto len dve poznámky poviem.
A začnem tým bodom 8. Pán kolega Mihál, viete, čo obsahuje dobrá pracovná zmluva? Miesto... (Reakcia z pléna.), to je jedno, dohodu o pracovnej činnosti, to je jedno čo, miesto, čas, rozsah. Poviem vám, prečo obsahuje čas a prečo by zamestnávateľ mal mať evidenciu. Je to jednoduchá vec. Stane sa pracovný úraz. Ten zamestnávateľ bude mať nepresnú evidenciu. A povie, áno, on má odpracovať určitý počet hodín týždenne, ale v pondelok toľko, v utorok ich nemusí odpracovať, vo štvrtok toľko, odvtedy dovtedy. A on pôjde po schodoch, šmykne sa, zlomí si nohu, príde inšpektor práce a povie: „Kedy sa to stalo? Pracoval? Nepracoval?" A tu je jasné, evidencia pracovnej doby hovorí, mal pracovať poobede od druhej do tretej, stalo sa mu to poobede o pol štvrtej, po pracovnej dobe a je to vybavená vec. Ako by ste to riešili? Ja hovorím o dobrej pracovnej zmluve. O tomto je to tiež, viete, a toto má chrániť, pretože ten, kto urobí dobrú pracovnú dohodu, dobrú pracovnú zmluvu, nemôže sa ničoho báť. To nie je o ničom inom. Ale keď je to všeobecné, no tak sa to kryje. Ja vám poviem príklad, ktorý som zistil pred tromi dňami. Tristodvadsať hodín brigádnicky odpracovala jedna 19-ročná študentka. Idem to riešiť. Je to férové? A viete, čo mala napísané? Sedem hodín týždenne. Každý deň ju k tomu donútili. Čiže to nie je vôbec o tom, že by sme chceli niekomu ubližovať. Chceme to vyčistiť. Ak každý zamestnávateľ si urobí evidenciu riadnu, je pokoj, nemá sa čoho báť. On si to presne rozplánuje a hotovo. A bez ohľadu na to, či bude ona robiť týždeň alebo mesiac, alebo rok, bude robiť v presne stanovenom čase stanovenú prácu. To je jedna vec.
Druhá vec, pokuty... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Vážený pán kolega Mihál, ja viem, že ste odborník v danej oblasti, ale naozaj si myslím, že vaše vyjadrenie, že novela tohto zákona vôbec nie je dobrá a vôbec nič nerieši, nie je namieste, pretože je najvyšší čas, aby sme túto novelu zákona prijali, pretože vy ste mali na to dosť mesiacov. Váš rezort, ktorý ste viedli, mohol túto novelu prijať, pretože naozaj ju treba prijať.
Na druhej strane však oceňujem vaše vecné konštatovanie, kde ste priznali vlastne, že to nie je také jednoduché, pripraviť kvalitnú novelu zákona, nemyslím teraz konkrétne len túto, ale akúkoľvek. Takže ja som presvedčená o tom, že je dobrá. A určite ju podporím.

Budem teda reagovať v spätnom chode.
Pani kolegyňa Šedivcová, mohli sme prijať všeličo, ale hlavná moja výčitka voči tejto novele je, že sú zvýšené pokuty, 2 000 eur, 5 000 eur, 65 na 100 a tak ďalej. A toto by sme my určite neprijali, pretože ja ako minister, dokonca teda minister z liberálnej strany, rozhodne nie som ani som nebol zástancom zvyšovania pokút a sankcií pre podnikateľov. Teda tá takzvaná paleta, tie tresty, ktoré sú tam, to rozpätie je dostatočne dobré alebo veľké aj v súčasnosti na to, aby inšpektor práce mal možnosti slušným spôsobom z hľadiska okolností posúdiť, akú pokutu dá. To zvyšovanie pokút je úplne zbytočné.
Pán kolega Jasaň, ja som čakal, že mi vysvetlíte ten princíp tých 10 %, ako sa to teda bude merať. Nedočkal som sa. Namiesto toho... (Reakcia z pléna.) Dobre, to si rád vypočujem. Namiesto toho ste začali hovoriť o tom, že je dobré mať tú evidenciu pri dohodách, odkedy dokedy sa pracuje, aby v prípade úrazu bolo jasné, či sa to v tom pracovnom čase stalo alebo nestalo. Je to celkom dobrý argument. Ale viete, čo nám tu zlyháva? Zlyháva nám tu to, že pri dohodách o vykonaní práce nie je povinnosť evidovať, odkedy dokedy sa pracovalo presne, ale stačí evidovať, koľko hodín denne sa pracovalo. Čiže poprosím, aby ste si toto s pánom ministrom prípadne niekedy v budúcnosti vyjasnili, a teda nabudúce, keď bude nejaká novela Zákonníka práce, aby pán minister natvrdo nadefinoval, že pri každej dohode musí byť evidencia pracovného času od do, lebo inak v prípade pracovného úrazu pri dohodách o vykonaní práce nebude možné posúdiť, kedy sa to vlastne stalo.
Pán Daniš, ja som v úvode povedal, že mám pripravenú v šuflíku zmenu Trestného zákona, Trestného poriadku, pretože si myslím, že treba ísť naozaj tvrdo proti porušovateľom tohto zákona, respektíve nelegálneho zamestnávania, a nerieši nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, na programe tejto schôdze je skoro 40 opozičných poslaneckých návrhov a vy možno zo SMER-u máte pocit, že sú to také návrhy, čo sú zbytočné a nás len zdržujú. Môže byť, že niektoré sú zbytočné, aj, aj budú zdržovať alebo zdržujú a možno máte to aj v rukách, že nemusíme vôbec o tom rokovať. Ale ja si myslím, že aj z vašej dielne niekedy vyjdú návrhy, ktoré sú tiež zbytočné a nás zbytočné zdržujú. A určite sú to návrhy, o ktorých teraz rokujeme, teda nemyslím ten o treťom dôchodkovom pilieri, ale ten, ktorý pán minister predkladal v prvom čítaní, o kolektívnom vyjednávaní a teraz o nelegálnej práci. Teda čo je obsahom toho návrhu, to nie je taká bomba, aby sme to museli riešiť teraz, najmä v kontexte, že je kríza.
Pozrite sa, najväčší problém na Slovensku stále je nezamestnanosť. A ľudia očakávajú aj od iných ministrov, nielen od ministra Richtera, že teda niečo v tejto veci urobí. A teda ako to chcete vyriešiť? Ja som to stihol už vo svojej faktickej poznámke krátko povedať, že, včera, že mi to pripomína ako toho človeka, čo chce ísť rýchlejšie v aute, ale stojí na brzde alebo tlačí na brzdu. No proste to nejde! Alebo ako Američania, pozrite sa, oni hovoria, že chcú v Sýrii mier, ale zásobujú rebelov zbraňami. No proste to je taká logika, ktorej sa dá veľmi ťažko rozumieť, lebo na prvý pohľad aj na druhý, aj na druhé počutie je to proste nelogické. Nie? Čiže keď chcete vyššiu zamestnanosť, tak nemôžete navrhovať veci, ktoré jej bránia, ktoré brzdia zamestnávanie, ktoré ľuďom, ktorí môžu zamestnať, proste zväzujú ruky. To, čo je obsahom tohoto návrhu, tak pokojne by mohlo byť návrhom z vašej dielne v dobrých časoch. Keď pani Tomanová včera reagovala na mňa, hoci ja som bol len vo faktickej poznámke, že mal by som viac študovať medzinárodné dokumenty a potom by som sa inak staval napríklad k návrhu na zvýšenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. No áno, veď ja niektoré z nich poznám, však nie všetky, lebo veď nemáme toľko času, ale to, na čo sa ministerstvo odvoláva v prípade toho zákona, tak to je odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce z obdobia zlatých čias kapitalizmu. Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, inými slovami, tak ľudovo povedané, že keď už neviete, čo od dobroty, a máte pocit, že sa vám ekonomika skôr prehrieva, tak môžete to regulovať tak, že teda nedovolíte, aby to bolo až tak liberálne, alebo tak, tak bezbrehé. Napríklad podnikanie, že teda keď už chcete do toho zasahovať - či cez odbory, alebo cez vládu - viacej, to tak, alebo tí silnejší, keď chcú viac ovplyvňovať pracovné prostredie a majú pocit, že tí slabší podnikatelia, tá stredná alebo nižšia vrstva, že im v tom bráni v tých veľkých ziskoch, no tak im môžete klepnúť po prstoch, že napríklad nedovolíte, aby tam boli horšie podmienky ako u vás, u veľkých zamestnávateľov. No proste vtedy Medzinárodná organizácia práce odporučila takéto veci. No a mne je ľúto, že pán minister to oprašuje teraz, keď ešte kríza neskončila a možnože ani tak skoro neskončí. A keď táto skončí, tak čoskoro príde ďalšia. Proste to je život, a preto tejto čudnej logike ako nerozumiem, nerozumiem, lebo kolektívne vyjednávanie, ten zákon je najmä v kontexte, že Slovensko je v Európskej únii v konkurencieschopnosti na chvoste, už len Gréci sú na tom horšie. No proste to, to naozaj teda hovorí, že nerozumiem, ja tomu rozumiem, ale je to proste pre aj laika nepochopiteľné, že sa púšťate do takýchto vecí.
No a teraz k čiernej práci konkrétne. Ja som vám, pán minister, už neraz hovoril, že keď sú priaznivé podmienky napríklad na platenie daní a v tých podmienkach ešte sa nájdu takí necharakterní ľudia, že odmietajú platiť dane, no tak ten trest by mal byť o to väčší. Ale keď sú nepriaznivé podmienky, keď je veľmi zlá celková situácia, ale aj na trhu práce, tak sprísňovať a zhoršovať podmienky, to je, to je ten z tej ľudovej rozprávky, to je ten príklad toho vetra. No proste takto nebudete mať vyšší výber na daniach, lebo zamestnanosť vyššia nebude. Ak počítate s tým, že tých osemsto úradníkov alebo tých, ktorých chcete zamestnať cez úrady práce, že tí zaplnia tú kasu, to, čo vám bude chýbať, tak ste na veľkom omyle, lebo to bude, áno, týmto niekoľko sto ľuďom pomôžete, ale tým ostatným zväzujete ruky.
A tie drobnosti, to som už spomínal aj v prvom čítaní, že, že posilňujete výkon inšpekčnej práce a že budú sa zameriavať na, aj na školenia, aj na vzdelávanie a že budú teda skôr pôsobiť tak pozitívne na pracovnom trhu. Tak prečo nie, nech sa páči, no. Ale zvyšovanie pokút dnes určite nie je dobrý nápad. Keby neboli žiadne alebo boli veľmi nízke, no veď aj podľa dnes platného zákona však to môžete vy urobiť interným predpisom, že prečo tí vaši úradníci dávajú také nízke pokuty, keď sa môžu dať až 200-tisíc eur. Prečo, prečo dávajú tú najnižšiu hranicu, keď môžu dávať viacej? No tak veď môžete ich motivovať, aby boli, aby využívali medze alebo rámce teraz platného zákona a budete mať viacej na pokutách, a teda môžete aj byť prísnejší. Ale toto máte v rukách bez toho, aby ste museli meniť zákon! Tak ako ho meníte, ja si myslím, že to povedie k inému, že to povedie skôr k tomu, že bude viac skorumpovaných kontrolórov. Viac skorumpovaných kontrolórov, ktorí to budú vybavovať, ako to je v tých vtipoch od Shootyho, že keď zastavil policajt šoféra, tak sa ho pýta, že či sa zúčastní bločkovej lotérie, alebo to vybavíme inak. No budú to vybavovať inak.
Ja poznám taký prípad poctivého kontrolóra, ktorý odišiel z toho úradu, lebo bol jediný a sám mal pocit; všetci tí jeho kolegovia, keď išli aj na trhy, tak sa vrátili proste so zárobkom, so zárobkom, že v tričku nejakom, čo tam predávali, ja neviem, či to boli nejakí teda tí drobní predavači, ale proste v tom tričku už bola nejaká, nejaká motivácia, aby ten úradník ako kontrolu veľmi rýchlo vybavil, alebo nebola žiadna; proste tí ľudia sa odškodňovali zároveň a boli celkom spokojní v tých úradoch a on to nevydržal a odišiel. No proste áno, je to, je to fakt, toto bolo na Slovensku, toto nehovorím o prípade z Rakúska. Takže o tom, ako pracovať s tými alebo ako efektívne využívať ten aparát, ktorý má kontrolovať aj výkon čiernej práce alebo teda existenciu čiernej nelegálnej práce, to máte v rukách.
Mne boli tie štatistiky smiešne, ja nie som, ja som nematuroval z matematiky, ale dal som si tú námahu, že som si to spočítal, ako ste dokazovali, že rastie nelegálna práca na Slovensku. Nelegálna práca že na Slovensku rastie a to je dôvod, aby sme išli s pokutami. A vôbec to tak nie je. Oni, aby im vychádzalo, že našli viacej prípadov nelegálneho zamestnávania, tak museli viacej kontrolovať. Dovtedy kontrolovali, kontrolovali a kontrolovali, až im v nominálnom vyšlo, že tento rok bolo viac prípadov od januára do mája nelegálneho zamestnávania ako minulý rok. Ale to, že ten počet tých zistení nelegálnej práce za tento rok zistili pri kontrolách o 5-tisíc, ale to číslo už teraz si ani nepamätám presne, ale museli urobiť o niekoľko tisíc viac kontrol, aby zistili, že o 13 nelegálne zamestnaných prípadov bolo viac ako v tom roku predchádzajúcom.
Čiže keď som si tie čísla podelil, tak vysvitlo, že kým minulý rok bol každý šesťdesiaty človek, teda každý šesťdesiaty prípad kontroly bolo nelegálne zamestnanie, tak tento rok to bol každý sedemdesiaty prípad. A oni urobili záver, že teraz je viacej nelegálnej práce, a pritom je to naopak. Podľa tých zistení a kontrol štatisticky bolo tento rok menej nelegálneho zamestnávania. Možnože to je inak, ja sa teraz nejdem sporiť, lebo ja nemám svoje čísla, ale len dokazovanie tých, ja som teda urobil úplne iný záver z čísiel štatistických, ako urobili teda ministerský.
No v dôvodovej správe sa tiež píše, že návrh nebude mať dopad na podnikateľské prostredie. To tu už určite hovorili - a bližšie a podrobnejšie - moji kolegovia predrečníci, takže to preskočím. Ja si myslím, že sankcie na čiernu prácu od 2-tisíc do 200-tisíc eur sú dostatočné, že sú postačujúce a že tento návrh ide zlým smerom.
Opakujem, ak to už povedali aj moji predrečníci, alebo dávam procedurálny návrh, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Samozrejme, aj keby tento návrh neprešiel, tak poslanci za KDH tento návrh nepodporia.
Ďakujem za vašu pozornosť.