23. schôdza

Ďakujem. Ja zopár poznámok. Myslím, že sa tu bude viacero vecí opakovať, takže postupne. V podstate, samozrejme, že pán Štefanec nespomenul aj vplyv externého prostredia. Viem, že budete stále hovoriť, že my sa stále vyhovárame. Nie je to tak, skutočne ekonomická situácia v eurozóne nie je jednoduchá. A myslím, že sa dosť tešíte, že ono tá situácia, riešiť tú situáciu nie je vôbec jednoduché. To je prvá poznámka.
Vyriešiť, bavíme sa o cenách plynu, chceme kontrolovať cenu plynu. Povedzme si otvorene, inflácia v októbri 2012 bola 3,9 %, vy to viete, v auguste 2013 1,4 percenta. To vyjadruje nejaký cenový nárast, čiže naša politika vedie k tomu, že veci nedražia, že ľudia v podstate, v určitom zmysle nezaplatia v konečnom dôsledku viac. A snažíme sa to riešiť aj pri tom plyne. Akonáhle stúpnu ceny plynu, tak ľudia to pocítia na svojich peňaženkách. No, príde im zaplatiť šek a zbadajú, že, aha, ideme riešiť stratu SPP tým, že zdražieme cenu plynu? To je automaticky najjednoduchšie riešenie. My to tak nerobíme. My robíme to riešenie trošku komplikovanejším spôsobom.
Druhá vec je riešenie dlhu. Samozrejme, my dodržiavame, tak jak ste spomenuli, Pakt stability a rastu, čiže tie kritériá, ktoré si stanovila celá eurozóna a európska, EÚ, krajiny EÚ, dodržiavame. To sa týka aj dlhu. Zadlžovanie stúpa vďaka deficitu. Povedzme si otvorene, 20 rokov tu nebol prebytkový deficit. Nedosiahli ste ho ani vy.
A keď sa porovnávame v tom Svetovom ekonomickom fóre, ja som si pozrel, ako ste, ako sme "poskočili" v tom rebríčku. Len pre vašu informáciu, za roky 2010 sme klesli o 13 miest a za roky 2011 o 9 miest. Takže to bol váš výsledok.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem poďakovať kolegovi Štefancovi za skutočne komplexný prehľad vplyvov na rast dlhu a teda na dlhovú udržateľnosť vôbec na Slovensku, vzhľadom na to, že terajšia vláda skutočne každý jeden krok, ktorý robí, smeruje k tomu, že zadlženie bude vyššie a vyššie.
Som veľmi rád, že poukázal na niektoré konkrétne príklady, ako je Cargo, ako je momentálne SPP, kde vláda pochybnými krokmi opäť len zadlžuje tento štát. Samozrejme, že nikto iný to nezaplatí, len občania tejto republiky, a toto všetko opäť sa len pripočíta k celkovému dlhu. Bude otázka, či budeme vedieť v konečnom dôsledku dodržať Pakt rastu a stability a či Slovensko nebude ďalej aj cez Európsku úniu spochybňované ako seriózny partner a členská krajina eurozóny.
Takisto by som chcel veľmi rád zdôrazniť toto, čo ste povedal, pán kolega, to je otázka podnikateľského prostredia. Táto vláda doslova robí všetky kroky pre to, aby sa to podnikateľské prostredie, a teda zároveň aj konkurencieschopnosť našej ekonomiky, znižovalo. Týka sa to predovšetkým vami uvádzaných daní, predovšetkým daní z príjmu fyzických a právnických osôb, ktoré nie motivujú, ale demotivujú podnikateľov a celé podnikateľské prostredie. Samozrejme aj vymožiteľnosť práva a ďalšie tie podmienky, ktoré sú nevyhnutnosťou pre to, aby táto krajina, ekonomika mohla generovať viac zdrojov, aby ľudia mali zamestnanosť.
Takže ešte raz vám ďakujem za všetky tieto pripomienky. A ja verím, že budeme hľadať čo najviac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Je prvýkrát predložená táto správa a už teraz vidno, že samotný zákon, ktorý je, chvalabohu, súčasťou ústavného poriadku Slovenskej republiky, je súčasnej vláde na obtiaž. Vidno to z toho, akým spôsobom pristupuje k povinnostiam, ktoré vyplývajú napríklad z toho, že sme prekročili prvú hranicu rozpočtovej zodpovednosti a posúvame sa do nechcených oblastí. To plnenie krokov je formálne, opatrenia sú všeobecné, ako zo správy vyplýva, nedajú sa nijako vyhodnotiť, pretože naozaj sú zväčša len bla-bla-bla-bla. Veci, ktoré nič konkrétne nehovoria, len túžby, vízie a také maľovanie vzdušných zámkov, ako sa to samo odstráni a samo spraví. A to je ten najväčší problém, ktorý tu dnes vidím.
Pán kolega Štefanec veľmi presne zosumarizoval všetky negatívne kroky vlády, ktorými ide priamo proti rozpočtovej zodpovednosti, priamo proti kontrole dlhu a, naopak, akceleruje rast dlhu, spomaľuje rast hospodárstva, alebo ho priam brzdí všetkými opatreniami v daňovej oblasti, v odvodovej oblasti, čoho dôkazom sú pokusy o nápravu alebo o plátanie týchto chybných krokov. Lebo čo iné, ako toto je, sú posledné záchvevy smerujúce k tomu, že sa budú znižovať odvody pri nízkopríjmovej skupine, čo je chvályhodný cieľ, ale to, ako sa to ide urobiť len viac deformuje trh, zavedie medzi ľudí nespravodlivosť a ďalšie negatívne javy a nebude to fungovať. A sú to len plátania chýb, dier a omylov, ktoré táto vláda spôsobila sama sebe a hospodárstvu našej krajiny, ako to zo správy vyplýva.

Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, myslím, že si analyticky veľmi presne a správne pomenoval všetky faktory, ktoré negatívne vplývajú, a pomenoval si aj veci a vplyvy, ktoré by mohli zadlženosti pomôcť. A mal si pravdu aj v tom, že dnešná vláda prakticky padla do vlastnej pasce. Totiž prvá Ficova vláda, okrem toho, že preberala krajinu s plnou špajzou, preberala krajinu aj so zadlženosťou okolo 28 percent. Prakticky za pár rokov Slovensko prvá Ficova vláda dostala na kritickú hodnotu zadlženia. Predražené tendre, podpora vybratým subjektom, či už priamo cez investičné stimuly, alebo nepriamo napríklad pri podpore v energetike, tak to bolo v čase prvej Ficovej vlády a tak to pokračuje aj dnes.
Správne si povedal, že sme svedkami, ako v priamom prenose v súčasnej dobe štát podporuje súkromné firmy pri prebratí vzniknutých strát v SPP a preberá stratovú firmu, ktorá bude ďalšie straty tvoriť, a tieto budú spôsobovať zvýšenú zadlženosť Slovenska. Alarmujúce je, že táto vláda zhoršila podnikateľské prostredie a nerobí žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by mohli trend zadlžovania otočiť. Je preto takmer isté, že zvyšovaním zadlženosti sa budeme baviť v tejto snemovni každý rok pri predkladanej správe.

Áno, ďakujem, pán podpredseda, aj všetkým kolegom za faktické pripomienky. Pán poslanec Vašečka, pán poslanec Mikuš, áno, presne tak, ten škandál s SPP a tá nezodpovednosť, na ktorú doplácajú ľudia, sa prejaví len a len v náraste dlhu. Len v tom, že jednoducho to niekto musí zaplatiť. Nakoniec na to doplatia len a len občania Slovenska.
Pán poslanec Kamenický mal zaujímavé poznámky, ktorý hovoril, ktoré hovoril o externom prostredí. Pán kolega, opäť chcem pripomenúť, že máme najväčšieho obchodného partnera Nemecko, kde nezamestnanosť klesá. Čiže dá sa to urobiť aj ináč. A ja som vo svojom vystúpení hovoril o spôsoboch, čo treba robiť: znižovať priame dane, zmeniť Zákonník práce, zaviesť odpočítateľnú položku do odvodov, to sú presne veci, ktoré môžu pomôcť zlepšiť zamestnanosť. Vy robíte presný opak, ešte ju zhoršujete.
Vy hovoríte o inflácii a minulom roku. Ja vám chcem pripomenúť, že za minulý rok, za vašej vlády reálne mzdy poklesli. Na Slovensku reálne mzdy poklesli. Inými slovami, inflácia bola vyššia ako nárast nominálnych miezd. No a v neposlednom rade ten dlh, veď si ho sami spochybňujete. Vláda si naplánovala v návrhu rozpočtu, ktorý vždy ide na tri roky, ešte minulý rok úroveň, ktorú už teraz chce prekračovať. Už teraz hovorí, že aj deficit bude budúci rok vyšší, aj dlh bude vyšší, že sa prekročí ďalšia hranica dlhovej brzdy, ktorou budete ovplyvňovať všetky mestá aj obce. Aj ktoré zodpovedne hospodária, aj tie nebudú môcť zvyšovať svoje výdavky. Vašou politikou chcete zmraziť výdavky, na vašu politiku doplatia všetky mestá a obce, ale, bohužiaľ, najmä všetci občania, ktorým sa zhoršuje životná úroveň.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem. Vážené dámy a páni, dovoľte mi úvodom, prosím vás, povedať, že považujem za hrubo nekorektné, ako sa zachovala strana SMER pri veľmi dôležitej rozprave, ktorá sa týka odvolávania premiéra Roberta Fica. A aj preto nám neostáva veľa iných možností ako sa vyjadriť aj v rozpravách, ktoré s týmto bodom súvisia. Toľko na úvod a teraz by som došiel k samotnej správe.
Pán Šramko, úvodom by som chcel, chcel vyjadriť uznanie. Tá správa je na odbornej úrovni, veľmi, na veľmi vysokej odbornej úrovni je spracovaná. Vidieť tam rukopis nielen váš, ale aj Ľuda Odora, tie texty sa dajú čítať a pomerne málo, respektíve žiadne bláboly. Mám dve výtky k vašej správe a k tým dôjdem počas môjho prejavu.
No, správa konštatuje, že sme dosiahli najvyšší historický dlh, to je 52,1 percenta. A to ešte v roku 2008 sme mali dlh 27 percent. Len štyri roky neskôr je to 52 percent. Toto je rekordne rýchle zadlžovanie. Za to, samozrejme, nemôžu tvorcovia správy. Oni len konštatujú, že je to takto. Poprosil by som teraz graf dať na stenu a trochu odbočím k verejnému dlhu Grécka. Môžte si pozrieť jeho vývoj. Ten prvý stĺpček je za rok 1981. Vtedy malo... Prepáčte, ctení kolegovia, mňa to ruší, keby ste mohli von sa ísť, ďakujem. V roku 1981 malo Grécko dlh 27 %, svet sa zdal byť v poriadku. To je ten úplne ľavý stĺpec a vtedy nastúpila k vláde socialistická strana PASOK na čele s pánom Papandreuom. Za osem rokov ich vládnutia stúpol dlh až na 90 % a to vlastne dostalo Grécko do krachu, fakticky do bankrotu a do všetkých tých problémov. Keď sa pozrieme teraz na vývoj, aký má Slovensko, tak to sú teraz tie červené stĺpčeky, ktoré tam vidíte, my sa vyvíjame rovnako rýchlo, ako sa vyvíjalo Grécko v 80. rokoch. Aj my máme socialistickú vládu, ktorá si myslí, že peniaze treba hlavne rozdávať a najmä vtedy, pokiaľ sú cudzie. Toto je problém každej socialistickej vlády. A keď to bude takto ďalej pokračovať, sme na najlepšej ceste do Grécka.
Keď si pozriete ten, je tam šesť červených stĺpcov, tie stredné dva sú skoro rovnako vysoké. To je rok 2011, kedy vládla pravica, kedy otočila to kormidlo a začala dlhy znižovať. K tomu síce ešte nedošlo, k znižovaniu, ale výrazne spomalila nárast verejného dlhu a výrazne znížila deficit. Samozrejme, socialistická vláda opäť plným priehrštím začala rozdávať. Napriek tomu, že tvrdia, že konsolidujú, výsledok je taký, že dnes máme najvyšší verejný dlh v histórii Slovenska. Treba ale aj povedať, nie je to len rozdávanie občanom Slovenska, je to aj posielanie, respektíve vystavovanie záruk v miliardových výškach pre Grécko, Portugalsko, súkromné španielske banky a tak ďalej. Toto všetko vyhnalo slovenský dlh na 52,1 percenta. Ešte raz, pozorne ukazujem na ten graf, Slovensko sa nachádza na ceste do Grécka.
Keď dlh prekročí 50 %, tak je povinný minister financií poslať list s vysvetlením Národnej rade. Ten list bol v podstate výsmech preto, lebo on je povinný v tom liste uviesť opatrenia, ktoré plánuje spraviť. A tu je, pán Šramko, moja prvá výtka k vašej správe, vy píšete v správe: "Navrhované opatrenia na zníženie dlhu boli málo špecifikované." To je pravda, ale je to mimoriadne lichotivé. Tam malo byť napísané podľa môjho názoru: Navrhované opatrenia na zníženie dlhu boli čisté bláboly v zmysle "chceme svetový mier." Spomeniem iba jedno, zvýšiť efektivitu nemocníc. No veď práve socialistická vláda Roberta Fica zadlžovala nemocnice. Mali šesť rokov času na zvýšenie efektivity nemocníc a nemajú tú hanbu si to tam napísať. A ja by som teda, pán Šramko, veľmi ocenil, keby ste sa k tomuto budúci rok postavili jasnejšie.
Čím sa vlastne zvyšuje verejný dlh? Sú to najmä tri faktory. Po prvé, rozdávanie, po druhé, rozkrádanie a po tretie, straty, straty zo štátnych podnikov a samozrejme v tých štátnych podnikoch je či už rozdávanie, alebo rozkrádanie.
Na tomto mieste by som chcel oceniť faktickú poznámku pána Kamenického, ktorý teda mal, mal tú odvahu, mal tú guráž vstúpiť do diskusie, lebo bežne smeráci na čele so svojím predsedom utekajú pred verejnými diskusiami. To sme mali možnosť včera zažiť, vyslovene zbabelý útek. Takže, pán Kamenický, ja to oceňujem a rád by som poznamenal dve veci. Hovoríte, externé prostredie. No po prvé, už to tu dnes odznelo, externé prostredie si môžte pozrieť, ako vyzerá v Nemecku, lenže tam spravili reformy. Socialistická vláda spravila pred niekoľkými rokmi reformy, dnes majú z toho ovocie. Dnes im klesá nezamestnanosť a takisto im klesá, respektíve majú nulový deficit, takmer nulový deficit.
Ja, samozrejme, nechcem tým povedať, že vláda má byť zodpovedná za to, že vo svete je kríza, alebo recesia, že svetové HDP klesne, čím klesnú napríklad aj objednávky pre slovenský Volkswagen. Logicky, logicky to má vplyv. Ja som ani nikdy, keď si prečítate, veď som stovky článkov na tú tému, alebo desiatky článkov popísal, nikdy som nevinil vládu, žiadnu, ani tú vašu za to, že je pokles HDP. Za to vláda primárne nemôže. Ale vláda môže za to, že sa tvári, ako keby sa nič nedialo, že si do rozpočtu napíše, čo, jaký pokles, bude 6 % nárast, tomu prispôsobí aj výdavky. A potom, keď dôjde pokles, tak zrazu sú obrovské, HDP, tak zrazu sú obrovské deficity. Toto je ten nezodpovedný prístup, ktorým sa vaša vláda roky vyznačuje. Roky, pán Kamenický, to nie je jedenkrát náhoda. Aj tento rok už muselo byť niekoľko odhadov, či už rastu HDP, alebo výberu daní. Niekoľko odhadov. A ja si pamätám, keď som bol poradca aj Jána, poradcom aj Jána Počiatka, aj Ivana Mikloša. A Ivan Mikloš najlepšie vie o mojich výhradách voči nemu. Ale jemu sedeli čísla. Nikdy nespravil to, že dobre, to, to tam nejak zapíšeme a to, veď nejak to už bude. Nikdy nepadali dôležité rozhodnutia vo fajčiarni ako za Jána Počiatka. A tak tie rozpočty potom vyzerali, vaše a pravicovej vlády, respektíve Miklošove. Toto je ten nezodpovedný prístup a toto je dôvod, že dnes je vaša vláda pri 52,1 % v historicky najvyššom dlhu. A k tomu pribudnú tie strašidelné opatrenia, ktoré ste celú minulú jeseň páchali.
A mám preto pre vás zlú správu a nerád to hovorím, lebo sám v tejto krajine žijem, tie daňové výnosy budú ďalej klesať. Budete to vidieť. Len ľudia, ktorí v živote nepodnikali, ľudia, ktorí v živote nič poriadne nerobili okrem toho, že žili z cudzích peňazí, nemajú páru, ako sa peniaze zarábajú, ako ťažko sa peniaze zarábajú. Nemám na mysli vás, ale vášho predsedu.
Máte pravdu, pán Kamenický, žiadna vláda nemala prebytky. Áno, ale počas pravicovej vlády verejný dlh klesal. Klesal aj preto, lebo pravicová vláda urobila také opatrenia, na základe ktorých HDP, hrubý domáci produkt rástol rýchlejšie ako v okolitých krajinách. Skrátka, z nejakého koláča sme si uchmatli viac. Samozrejme, keď sa vám zvyšuje báza pri rovnakom dlhu, tak klesá vám percentuálny dlh, to predsa viete. Takže počas pravicovej vlády, si to pozrite, pán Hudacký to včera ukazoval, verejný dlh klesal. Počas vašej vlády verejný dlh stúpa a stúpať bude naďalej.
Hovoril som teda, že čím sa vlastne zvyšuje dlh. Rozdávaním, rozkrádaním, stratami. Rozdávaním, to je jasné, hej? Vianočné dôchodky, kočíkovné, také, hentaké, onaké, makové. Len kto to zaplatí?! Ľudia to nebudú ochotní večne platiť. A rozdáva sa veľmi ľahko, jasné, hrá sa na Ježiška. Robert Fico niekam príde a povie: Ja som dal na štadión, ja som dal na hento. Robert Fico z toho jeden jediný cent nezarobil. Jeden jediný cent. Ja by som sa hanbil. Normálne by som sa ja osobne hanbil takéto veci púšťať z mojich úst. Toto je rozdiel medzi socanmi, ktorí majú v krvi rozdávanie cudzích peňazí, a medzi pravicovou vládou, ktorá chápe, že vytvoriť hodnoty, to nie je urobiť tisíc klikov. To bolo to prvé, rozdávanie.
Rozkrádanie. SPP je posledná kvapka v sude. Ale každou jednou rozkrádačkou stúpa verejný dlh. Teraz vám uvediem pár príkladov. Keď máte štipku hanby, tak si zajtra podáte vystúpenie zo SMER-u. Sedemnásty december minulý rok, kampaň pre TA3 za 684 tis. eur, nejaké smiešne spoty na predaj kaprov, či čo to bolo. Päťsto tisíc išlo za vysielania. A keď to mali odôvodniť? No tak veď dali polovičnú cenu oproti Markíze. Tak ako po prvé, môžme diskutovať o tom, či také vysielanie vôbec potrebujeme. A po druhé, kde sa zohľadňuje nejaký marketér, alebo nejaký dosah na divákov? Nič, bum, 700 tisíc preč! Veď nakoniec z cudzieho krv netečie, že? A obzvlášť, keď sú to peniaze z Európskej únie. A ako som už dnes ráno vravel, Európska únia nad týmito rozkrádačkami priviera všetky oči preto, lebo Robert Fico poslušne plní každú jednu hlúposť, ktorá z Bruselu príde. Už len pripomínam, že 95 kaprov, 95 % kaprov pochádza z Čiech.
Ďalej, 8. február 2013, stavebnú spoločnosť Váhostav, blízku podnikateľovi Jurajovi Širokému, vybrala Národná diaľničná spoločnosť na výstavbu 15-kilometrového úseku diaľnice pri Ružomberku. Rozhodnutiu Národnej diaľničnej spoločnosti neprekážalo ani to, že Váhostav ponúkol štvrtú najvyššiu cenu. Štvrtú najvyššiu cenu. To sa naposledy stalo pri mýtnom tendri, kedy vyhrala J&T so štvrtou najnižšou cenou. Potom sa nečudujme, že máme 52-percentný dlh, keď tie peniaze sa skrátka rozkradnú. To, to človek, kam sa pozrie, tam sa kradne. Áno, aj vláda Ivety Radičovej, naša vláda mala kauzy, áno, no tie sa preberali. Ja si pamätám Roberta Fica, jak tu skákal meter a pol, že a toto a hento a Osrblie a neviem čo. A keď kvôli hlúposti išiel odvolávať Ivetu Radičovú, tak tá aspoň mala tie gule na to, že si to tu odsedela, kdežto váš predseda zbabelo zmizol. Narozprával tu hlúposti a zmizol. Potom ho došli tam zachraňovať, keď si najprv napili odvahy, potom boli múdri, o piatej ráno či kedy, či o pol noci.
Ôsmy apríl 2013, Národná sústava kvalifikácií, ktorá má zadefinovať zoznam zručností a vedomostí, ktoré by mali ovládať príslušníci jednotlivých povolaní. Okrem toho, že podľa niektorých odborníkov ide o enormne predražené sumy jednotlivých položiek, deň na to prišiel novinár Hospodárskych novín ešte so šokujúcejšou informáciou. Celý tento projekt nám núkali z Čiech zadarmo. No my nie, my to ideme obstarávať za 25 miliónov. No tak sa nečudujme, že sú dlhy a deficity, keď vec, ktorá mohla byť takmer zadarmo, ktorú trebalo iba preložiť, bude stáť 25 miliónov. Veď to nie sú peniaze pána Čaploviča. Jasné! Ale sú to naše peniaze, aj vaše, pán Kamenický, aj vašich detí.
Dvadsiaty apríl 2013, dvadsiaty prvý, Horné Plachtince. Budem teraz citovať pár riadkov z blogu Vrtieť psom: "Mal to byť jeden z ďalších hviezdnych týždňov nádejného budúceho premiéra Roberta Kaliňáka, no nakoniec by na tento týždeň určite najradšej zabudol." V Hospodárskych novinách vyšiel článok s nadpisom Kaliňákove mega tendre vybavujú Horné Plachtince. To je nejaká dedinka s 200 ľuďmi, hej? V podstate ide o to, že reklamné a PR služby pre projekty financované z európskych peňazí v celkovej hodnote 130 mil. eur by mala v mene 25 štátnych a verejných inštitúcií obstarávať regionálna obstarávacia agentúra. Táto agentúra je však problematická hneď z niekoľkých dôvodov. Vznikla dva týždne predtým, ako vyhlásila túto súťaž. Súťaž bola vyhlásená s predpokladanou sumou 0, slovom nula eur. A do podnikania pribrala obec Horné Plachtince, bola pribraná obec, ale o tejto súťaži nevedeli žiadne renomované firmy a napríklad aj starosta vedel, nemal takmer žiadne podrobnosti o tejto firme. Ďalší príklad rozkrádania. Vláda Roberta Fica kradne v týždennom takte! A nie päť eur, desať eur, to sú sumy 25 mil., 50 miliónov.
Dvadsiaty tretí máj 2013. Inštitúcia z rezortu školstva si prenajala budovu o 11 metrov, o 11 eur na meter štvorcový drahšie. To je len taká bežná drobná rozkrádačka, ani to by nestálo za zmienku. Ale ja si pamätám, čo vy ste vyvádzali kvôli Daňovému úradu Košice. Nebola to pekná vec s tým prenájmom. Ani mne sa to nepáčilo. Ale tam neviem, čo tam išlo, tiež takého 4,5 eur oproti nejakým plynárňam, tam išlo o jednu, možno päť stotinu sumy. Tak máte aj vy takúto kauzičku.
Dvadsiaty deviaty máj 2013. V tom máji vám išla nejak karta. Firma obvineného Petra H. obstaráva pre štát ďalej. Firma Pro-Tender, ktorej konateľa Petra H. obvinili z porušenia, a teraz neobvinili ho preto, lebo ja neviem čo, išiel rýchlo, alebo, nie, z porušenia zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti s rekonštrukciou urgentného príjmu univerzitnej košickej nemocnice, tak táto firma zabezpečuje poradenstvo a verejné obstarávanie pre viaceré organizácie v zdravotníctve. Tak ja teda už neviem, ako viac sa dá spraviť z capa záhradník. Pro-Tendru sa od nástupu novej vlády podarilo podpísať kontrakty v súvislosti s verejným obstarávaním v zdravotníctve asi za 200 tis. eur a tým zabezpečuje zákazky za milióny eur. Toto je cap záhradníkom. Možno pán Paška by vedel k tomu viac povedať.
Pán Kamenický, ja viem, že vy ste slušný človek, a verím, že z tohto ste nemali nič, ale ja vám poviem, kebyže toto vylezie o mne, tak akože z tej našej málopočetnej strany je strana s jedným človekom. Ja by som tam ostal sám.
Druhý jún 2013. Týka sa to aj vás, páni. Druhý jún 2013, štátny podnik SEPS platí pánovi Brhelovi 20 mil. eur, zmluva je tajná. Za túto sumu má vybudovať transformátor elektrickej rozvodne v Stupave a diaľkové riadenie celej stanice. Hoci je SEPS zo zákona povinná svoje zmluvy zverejňovať, jej právnici tvrdia, že nemusia zverejniť celé znenie zmluvy, ale iba jej torzo. Verejnosť sa teda nedozvie, za čo presne štátna spoločnosť firme Jozefa Brhela platí. Lukratívnu zmluvu získalo Alter Energo, firma pána Brhela, spolu so spoločnosťou SAG Elektrovod, ktorej sa tiež veľmi darí uzatvárať miliónové zákazky so SEPS-om. Predsedom predstavenstva je, teda bol podľa obchodného registra až do júna 2012 súčasný minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Jaká náhodička! Chceme veriť, že to obstaranie, utajené, bolo za najnižšiu možnú cenu.
Tretí jún, deň na to, toto sú už kauzy v dennom takte. Tretí jún 2013, Slovenská pošta zaplatí 600 000 eur za opravu strechy. Slovenská pošta rekonštruuje strechu, 2 400 metrov štvorcových, 200 - 250 eur na meter. Podľa ľudí z brandže je bežná cena 30 eur za meter, rozdiel pol milióna. Ja by som to nespomínal kvôli pol miliónu, ale viete, ten denný takt, to už... (Smiech a potlesk v sále.) Áno, prepáčte, budem korektný, prepáčte, dobre, Slovenská pošta rekonštruuje strechu 2 426 metrov štvorcových, to je 248,85 eur na meter štvorcový. Podľa ľudí z brandže je obvyklá cena 30 eur, tak už som to úplne korektne presne povedal, informácie inak verejne dostupné. Až máte problém, však žalujte toho, kto to zverejnil, nejaký denník, predpokladám.
Desiateho júna, aj ten jún bol tiež teda výnosný. (Smiech v sále.) Spustnutá záhrada v parlamente, to je kauza, ktorú odhalil pán Hlina, tiež je to taká drobná zlodejina, ja by som to ani nespomínal. Len napísal som si to preto, lebo ja si pamätám, keď ja som bol šéfom parlamentu, musím povedať, že hentie, predvádzanie neschopnosti, čo tu predvádza pán Paška, to sa mne teda nestalo, aj keď som bol nový. Mne tu teda Hlina po hlave neskákal aj preto, lebo ja som dodržiaval rokovací poriadok, lebo to bolo pre mňa písmo sväté. A jedno, či išlo o koaličného alebo opozičného poslanca. Ale to som odbočil, vrátim sa k tej záhrade. Ja som tu znížil náklady o 2 mil. eur ročne. Dva milióny eur preto, lebo Národná rada mala upratovaciu čatu, ktorá to tu upratovala, a okrem toho za 80 tis. eur si zamestnala, ročne, 80 tisíc ročne, upratovaciu firmu a čata samozrejme celá ostala. My sme sa s pani upratovačkami dohodli, že zvýšime to o 500 eur a už to opäť fungovalo. Takýchto, to kde človek pozrel, kde človek, ktorú faktúru zobral do rúk, tak bola predražená, bola zbytočná. A 2 mil. ročne len taká jedna Národná rada, ktorá má celkové náklady 13 miliónov.
Šestnásť, sakra, zase jún, 16. jún 2013, dodatok k zmluve na zakopanie jám. Tak chápem ešte, keď sa ukradne, že sa niečo obstará. Ale keď sa jama, diera zakope, ešte aj tam?! Dodatok zmluvy za 6 mil. eur. Národná diaľničná spoločnosť odklepla firme Váhostav takúto sumu na zasypanie jám, z ktorých ťažili štrk pri výstavbe diaľnice. Objavila sa firma, ktorá je to ochotná spraviť za 2 mil. eur. Tu mal aj Váhostav zrejme v pláne potom ako subzákazku to dať ďalej, čiže platili by 5,50, inkasovali by 15 eur za meter kubický, rozdiel by bol také slušné 4 milióny. Nakoniec s tým, nakoniec to tak spraviť nemohli, no tak urobil to Váhostav za 6 miliónov. To je, dnes sa nad tým nikto nepozastaví, pri vláde Ivety Radičovej toto by bolo, že tri týždne by sme tuná mali tlačovky, a premiérka, klamárka, a neviem, a bla-bla-bla, voľačo, všetko možné. A tu nič!
Devätnásty jún 2013. Spor s Unionom stál 26,8 mil. eur. Tak samotná skutočnosť, že zákaz zisku povedie k veľkým problémom pre štát, bola známa, Robert Fico bol na to upozorňovaný, no keď nie 100-krát, tak ani raz. No tak nedal si povedať, jasné! A preto, lebo Robert Fico je najväčšia škodná v tomto štáte. Jemu je úplne jedno, či prehrá 30 mil., 300 mil., 3 mld., úplne jedno, úplne, aké škody napácha. Veď to nie sú jeho peniaze! Hlavne, že na hodinky ostane. No tak išlo sa teda do toho sporu. Tak Union, aby ten spor vyhral, zaplatil 3 mil. eur, aby vyhral spor za 30 mil., náš štát zaplatil 26,8 mil., aby prehral spor za 29 a pol. Toto je Kocúrkovo.
Štvrtý september 2013. To sme už dnes. Kauza SPP. Kauza SPP aj z pohľadu tých vecí, čo som doteraz tu čítal, to je skrátka zlodejina, ktorá prekryje všetko ostatné. To je ten zlatý rez, ktorým sa úspešný politik rozlúči, úspešný sociálnodemokratický politik rozlúči možno do prezidentského úradu. To sa už netrochári, toto sú stá miliónové sumy. My uchránime súkromných investorov pred stratou približne pol miliardy eur. Toto je strašné! Toto je niečo hrozne strašné, kde to my žijeme.
Bavíme sa ale o správe teda. Tak, pán Šramko, ja by som rád poukázal na, a možnože by to mohol byť aj pre vás, inšpirácia, čo by v takej správe mohlo ešte byť.
Po prvé, nerozlišujete medzi primárnym dlhom a celkovým dlhom, respektíve primárnym deficitom a celkovým deficitom. A ja si myslím, že toto je celkom škoda. A bola by to, ja teraz netrúfam si posúdiť, či to naozaj z pohľadu charakteru tej správy a z pohľadu zadania tam naozaj chýba, ale možnože by to bola dobrá aspoň dodatočná informácia, sa zamyslieť nad tým, aký má Slovensko primárny deficit. Preto, lebo Slovensko vďaka pravicovej vláde, ktorá do roku 2006 ten dlh, 2007, výrazne stlačila na polovicu dnešného, tak Slovensko je aj dnes ešte pomerne málo zadlžené, po prvé. A po druhé, platí nízke úroky. Tým pádom náklady na obsluhu verejného... (Ten graf môžte vypnúť, prosím vás, dobre?) Tým pádom náklady na obsluhu verejného dlhu sú nízke. Ale to znamená, že keď máme nejaký deficit, povedzme 4 %, tak potom pri nízkych nákladoch na obsluhu verejného dlhu, ktoré sú možno 1 %, je primárny deficit 3 percentá. A toto je veľmi problematické číslo, lebo primárny deficit pozostáva, teraz si odmyslím to rozkrádanie a rozdávanie, pozostáva do veľkej miery z tzv. mandatórnych výdavkov. To znamená výdavkov, ktoré zo zákona musia byť. Oveľa ťažšia, a primárny deficit je skrátka ťažké znížiť, lebo... Gréci? Oni si znížia tie náklady na obsluhu dlhu, požiadajú o odpustenie dlhu a je to vybavené. My tú možnosť nemáme. Ale našťastie máme tie nízke úroky, nízke náklady na obsluhu dlhu. Keď sa ale pozrieme na primárny deficit, tak Slovensko má, pán Kamenický, vy to možno budete vedieť, druhý, tretí najvyšší primárny deficit v eurozóne? Máme veľmi vysoký. A na to upozorňujem. A teraz keď si to pozrieme v konkrétnych číslach, tak príjmy štátneho rozpočtu sú 13 a výdavky 16,5. Dlh je 3,5 miliardy. Odrátajme tú jednu, jednu celá a niečo, čo ide na dlh, tak vám pri príjmoch 13 ostanú, ostane deficit, alebo nový dlh 2 miliardy. To je obrovský rozdiel. A toto znížiť, takto, vašej vláde sa to určite nepodarí, ale aj normálnej vláde, toto znížiť bude vážny problém.
Druhá vec, pán Šramko, možnože by mohli byť v takej správe uvedené aj jednorazové opatrenia, ktorými vláda znižuje deficit, lebo to robí tento rok vo veľmi veľkej miere. A ja sa teda už desím roku budúceho, roku ďalšieho.
Takže toľko k tej správe. Ešte raz, bolo to veľmi príjemné čítanie. Som iné správy zvyknutý, ktoré mi prebehli cez cestu. Možno bude to pre vás inšpirácia a tieto dve veci by ste vedeli doplniť. Tak držím vám palce a veľa šťastia.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. No najprv by som sa chcel vrátiť, že bavme sa o tej správe. A to je jedna vec. Druhá vec, trochu schlaďme tie emócie. Verím, že to emotívne vystúpenie bolo pre pravicu zaujímavé, ale rád by som vrátil, teda k meritu. Ja by, oceňujem viac-menej tú, skôr tú prvú časť, kde ste hovorili o tom, akým spôsobom, že v podstate neviníte nás za pokles HDP. Samozrejme, vy viete dobre, pán Sulík, že momentálna situácia nám skutočne velí veľmi citlivo balansovať medzi znižovaním deficitu, tým pádom aj dlhu, lebo deficit vždycky ovplyvňuje dlh, a udržaním rastu a zamestnanosti. Spomínali ste napríklad, že v Nemecku nezamestnanosť klesá. Ona klesá aj na Slovensku, síce mierne, ale pozitívne vplyvy sú tu. Je samozrejmé, že v dnešnej dobe vytvárať pracovné miesta aj vzhľadom na to, aká je celková situácia, nie je vôbec jednoduché. Takže ja by som to zobral asi takýmto spôsobom.
Čo sa týka dlhu, samozrejme, my sme sa zaviazali v Pakte stability a rastu deficit znižovať každý rok o pol percenta až do roku 2018, tak ja si myslím, že treba nám nechať nejaký čas na to, aby ten deficit sme dokázali stlačiť dole a tým pádom aj zastaviť nárast dlhu. Nikoho neteší nárast dlhu, samozrejme, a my sme avizovali, že rádovo okolo roku 2016 by sa mohol tento trend otočiť. Súvisí to samozrejme aj so znižovaním samotného deficitu, ktorý vplýva na výšku dlhu. A tá báza, čo ste spomínali, áno, to je ten najväčší problém, musíme mať hospodárske rasty tak, aby ten dlh klesal. Nemôžme porovnať zase, keď sa znižoval dlh v období, keď tie hospodárske rasty boli úplne iné. A prirovnávanie vývoja... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia časomerom.)

De facto ako keby môžem nadviazať na to, čím teraz pán Kamenický skončil, a budem reagovať na pána Sulíka. Myslím, že veľmi dobre vystihol tú podstatu veci, ako to funguje, keď sa vládne vaším spôsobom.
Naozaj sa rozdáva, kupujú sa voliči, zároveň sa rozkráda. A uviedol konkrétne prípady. Ale mňa tam zaujalo práve, na začiatku spomínal Nemecko. Nemecko spravilo reformy a dnes sa mu darí dobre. Veľa z tých reforiem alebo ten, tá podstata tých reforiem ako keby vychádza úplne z toho istého pohľadu na vec, ako sme realizovali reformy my v rokoch 2002 – 2006. Napriek tomu, že v Nemecku to urobili socialisti, ale urobili to s rozumom. A ja chcem to využiť na pripomenutie, že vtedy, keď my sme robili reformy, v Nemecku bola 9-percentná nezamestnanosť, mali recesiu dokonca v jednom z tých rokov, a Slovensko išlo hore ako raketa práve preto, že robilo rozumnú hospodársku politiku. Rástla zamestnanosť, prudko klesala nezamestnanosť a dosahovali sme úplne extrémne hodnoty hospodárskeho rastu.
Tu stačí úplná logika veci, že keď vy používate tie opatrenia, ktoré používate, tak jednoducho idete proti tomu, aby sme mali dlh pod kontrolou. Ten dlh bude rásť, pretože si odoberáte zdroje príjmov tým, že brzdíte hospodársky rast. A vy ho brzdíte! Jednoznačne ho brzdíte a oberáte ľudí o prácu. Tým zvyšujete zároveň verejné výdavky. A to je proste začarovaný kruh, to je pasca, z ktorej sa nedá vymotať nejakými túžbami a víziami, že ako by sme to chceli a určite sa to časom zlepší. No nezlepší, pretože keď raz robíte zlú politiku, tak budú aj zlé výsledky.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Sulíka a súhlasím so všetkým, čo povedal, s výnimkou jednej veci.
Pán poslanec uviedol ako príklad kauzy Radičovej vlády budovu daňového úradu, kde uviedol, že štát mal o niečo prísť, o nejaké peniaze, síce v porovnaní s tým, o čo prichádza za vlády Roberta Fica, to boli drobné, ale mal o niečo prísť. Ja by som chcel pripomenúť, že to bolo presne naopak. Chcel by som pripomenúť, že budova daňového úradu, ktorú sme, ktorú daňový úrad vybral, ju vybral aj preto, že na konci Ficovej vlády, prvej Ficovej vlády už dokonca po voľbách, bola prenajatá v rozpore so všetkými pravidlami budova, iná budova v centre Banskej Bystrice, ktorá bola rádovo drahšia, bola vybraná nesúťažným spôsobom, v rozpore so všetkými internými pravidlami. A práve prenajatie inej budovy ušetrilo štátu, ktoré mimochodom bolo urobené súťažne a v súlade s pravidlami, ušetrilo štátu prostriedky. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak to bola významná suma, aj keď dnes si ju už nepamätám presne, ale veľmi rád dodám pánovi poslancovi Sulíkovi aj presné podklady, aby nemusel svoj hodnotný príspevok znehodnocovať takýmito informáciami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte len tak doplním k tomu, čo pán Sulík hovoril o tých absurditách. A ja som minule šiel pešo okolo, okolo hradu a naozaj aj ďalšiu absurditu som našiel. V krajine, kde máte agátového dreva, a špeciálne tu na Záhorí, koľko chcete, niekto urobí schody zo smrekového dreva. Prosím vás, tie schody vedľa garáže sú zo smrekového dreva. Ja neviem, možno to niekto pochopil ako perpetuum mobile. Lebo za dva roky zhnijú. To znamená, za dva roky ich znova budú, ja predpokladám, že tie smrekové stáli, to sú státisíce eur, čo stáli, a teraz v priebehu dvoch rokov ich bude treba vymeniť a zase a zase. Viete, tu máte agátového dreva na pílach po Záhorí, koľko chcete. Agát tam vydrží desať rokov, smrek dva roky. Ale ja nevylučujem, že niekoho v SMER-e napadlo, okrem toho, že to môže byť geniálna recyklácia, ako sa každé dva roky k tomu vracať, že uplacírovať niekoho, komu nestihli dať nejakú funkciu. Tak oni sú schopní podľa mňa mu ešte povedať, že choď tam a zlom si na tom prevalenom schode nohu a náhrada zo škody pôjde tu, samozrejme, cez poistku zo štátu a z tohto, a nejak sa ti to vyrefunduje. No, však vidíš to. A potom my následne môžme, máme haváriu, môžme to celé opravovať.
Takže ja naozaj, ja som žasol, keď som po tých smrekových schodoch v krajine, kde je agátového dreva na mraky, našľapoval a presne som si rozmýšľal, že kedy asi a kto tam spadne a kedy asi a kto vyhlási ďalšiu super zákazku pre niekoho ďalšieho, že ich treba nahradiť.
Ďakujem.