25. schôdza

15.10.2013 - 30.10.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2013 o 10:48 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:20

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení pod tlačou 695a.
Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 13. septembra 2013 č. 676 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory prerokovali návrh v určenej lehote a zhodne odporúčali, aby Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru z 10. októbra 2013 č. 108. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

28.10.2013 o 10:20 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:22

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ešte krátko k tomu predchádzajúcemu. Ja som v zásade ani nehovoril o pánovi Soltészovi, že máte riešiť. Ja som to len dokumentoval, že teda sa rozhodlo a v zásade pozitívne v jeho prípade. A v tej druhej vašej poznámke, tam, pán minister, to je to, čo si ja myslím, že by malo byť naše zastúpenie, že nás niekto zastupuje niekde, to znamená, že chráni naše práva. To znamená, že skôr by som si predstavoval odpoveď typu, že nieže necháme to na súd, ale že teda mi poviete: áno, pri vyjednávaní sme zohľadňovali ten fakt, aby sa tá škoda posudzovala teda nie nejak absolútne, lebo je rozdiel škoda, ako vníma škodu v Nemecku, ako v Rumunsku alebo na Slovensku, ale že sa to vníma nejako proporčne. A ak sa to nepovedalo, tak teda budeme teda apelovať na tých, ktorí o tom budú, že aby toto zo-hľa-dňo-vali. Takto si ja predstavujem, že niekto za naše práva bojuje. To znamená, bojuje aj takýmto spôsobom, že my by sme sa radi rovnali niekomu, ale treba po pravde uznať, že máme k tomu ďaleko. A prečo, to si môžme povedať neskôr.
Čo sa týka tohto, k tomuto som v zásade ani nechcel, pán minister, vystupovať. Ale keď ste povedali, že sme boli lídrom pri tom vyjednávaní, aby sa nám to nevrátilo v zlom. Alebo ako to ináč povedať? My máme jednu vec. Ja by som možno a ťažko povedať, že teda, že čo je skôr, že či ísť po hlave do tohto, do ratifikácie, alebo prípadne počkať, lebo nám sa môže stať to, a nevylučujem, keď všetky tie inštitúcie a vôbec tie procesy toho oznámenia budú fungovať, že my tu môžme kľudne spraviť detašované pracoviská pre ten výbor a pre OSN na Spiši, na Gemeri. Vedel by som x destinácií, kde by kľudne si mohli postaviť nie unimobunku, ale kamennú stavbu, aby teda priamo na mieste vyhodnocovali, že čo sa deje, ako sa deje.
Čiže áno, áno, budeme ratifikáciou týchto, tohto Opčného protokolu, budeme podľa mňa konfrontovaní veľmi silne s tým, že keď OSN bude častejším návštevníkom a bude častejšie vyhodnocovať to, čo už viacej, viac-menej vieme aj tušíme, len sa stále schovávame, že ešte to také zlé nie je. A je to naozaj zlé. Viete, Spiš nie je Gabun ani Nigéria, Spiš je oblasť v strednej Európe v 21. storočí a vyzerá to horšie ako v Gabune a Nigérii. Tie deti nevedia v zásade, ten, to je nedôstojné. A určite sa to bude dotýkať toho Dohovoru o právach dieťaťa. Čiže ja si myslím, že budú, každé oznámenie, ktoré im niekto poradí, aby napísali, alebo niekto iný, nejaká tretia strana to postaví, tak bude mať svoje opodstatnenie. A to opodstatnenie predpokladám, že budú snímať a skúmať pracovníci OSN. A predpokladám potom, že znova prídu nejaké opatrenia na to, že čo sa má, ten národný štáb alebo štát, s tými výsledkami urobiť.
A možno je to dobré. Možno je dobré, keď pôjdeme do sveta a keď sa svet dozvie, že čo ste, teda nie vy, ale čo aj teda teraz veľmi silne SMER svojimi sociálnymi experimentmi v určitých častiach našej krajiny stvára, k čomu sa dopracoval, že dopracoval sa, že najvyššia pôrodnosť na svete, by ste neverili, nie je v Nigérii, ale na Spiši. A toto je vec, ktorá možno stojí za to, aby zaznela. Ja som tam v živote nebol. Ja som to iba na fotkách videl, aby tam v tej veľkej peknej budove sa už o tom začali rozprávať, že čo tí malí, čo tá malá krajina v strede Slovenska "dokázala". A zdá sa, že ratifikáciou tohto Opčného protokolu to pôjde o niečo rýchlejšie. Ja len na to upozorňujem.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.10.2013 o 10:22 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:26

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja som už s vami chvíľu debatoval, takže nechcem to opakovať, ale medzitým som ďalšie dve SMS-ky dostal, na ktoré by som teraz si dovolil kratučko snáď reagovať otázkami na vás.
No, ratifikáciu Dohovoru o ľudských právach dieťaťa schválilo Federálne zhromaždenie, sa uskutočnilo 17. novembra 1991, ak sa rýchlo pamätám. Ale náhodou som to ja vtedy predkladal a bol to naozaj a je to zákon základný, by som povedal, celej zemegule, OSN. A tak jak je, je veľmi dobrý a vždy na niektoré malé alebo aj veľké zmeny tohto dohovoru by som bol trocha háklivý, tak jak by som bol háklivý, keby sa menila Dohoda o ľudských právach z roku 1948, ktorú po vojne OSN schválilo.
O čo ide teda? V tomto vraj dnes o siedmej Slovenský rozhlas hovoril, že táto dohoda, alebo teda tá notifi..., či ratifikácia je o ochrane pred týraním detí a pred týraním žien. Otázka teda znie, že či táto zmluva nás potom nebude zaväzovať, radikálne zavedenie sexuálnej výchovy do škôl a prípadne aj odoberanie detí. O tom je tu veľa diskusií. Nedávno som videl televíznu debatu, kde hovorila žena, ktorá žije v Anglicku, Slovenka s anglickým menom, takú situáciu, jak je to vlastne v Anglicku, no. Napríklad, keď buchnete dieťa, tak, keď vám niečo urobí, tak po zadku alebo ako, ono sa s tým prizná v škole, začnú po vás ísť a môžu vám ho zobrať. Keď dieťa, vraj tam človek do práce, aj deti v škole chodia, aj keď sú choré. Keď vaše dieťa je choré, ste zvyknutý ho tam neposielať, týždeň nepríde, prídu a môžu vám ho zobrať. A tak ďalej. Takýchto niekoľko prípadov hovorili, ktoré pre mňa, by som povedal, boli nóvum a videl som, že tieto, by som povedal, zákony rôzne krajiny rôzne môžu brať, najmä, keď si ich potom prispôsobia a zmenia ináč, no.
Čiže napríklad to podávanie sťažností deťmi je tiež, by som povedal, vec, ktorá môže mať aj, aj druhý koniec. Ja si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby sme, ale s tým to asi nesúvisí, mali aj nejakého ombudsmana pre dieťa, ktorý by sa len staral o problémy detí, ktorých je tu dosť takisto, keby sa do novelizácie zákona o rodine, ktorá beží, a nie jednej porady som sa už zúčastnil, tiež v tomto smere niečo dodalo.
Je tam taký termín, že zavádza sa "najlepší záujem dieťaťa", takýto pojem. Ja pokiaľ si pamätám, tak práve sociálky v iných štátoch tento dôvod pokladajú za dôvod pre odoberanie detí z rodiny a zavedenie povinnosti, práve ten, zaviesť ten mechanizmus udávania rodičov, no. Tento materiál je teda návrhom OSN a teda, ratifikácia bude teda aj tu platiť. Čiže chcel by som sa opýtať na tie otázky, čo sa týka teda tej sexuálnej výchovy, za prvé. Iste tá je nejakým spôsobom nutná, ale nie tak, jak si to dnes všelikto predstavuje. Ale samozrejme iste silno závisí aj od rodičov, akým spôsobom to oni mienia a chcú urobiť. Za druhé, som chcel spomenúť toho, ten termín zavádzania "najlepšieho záujmu dieťaťa", či sa nedá zneužiť, tak jak sa to podľa mňa zneužíva aj v iných štátoch.
No a potom ten detský ombudsman, prípadne novela zákona o rodine, ale to je už troška mimo, ale tiež to súvisí s týmto.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.10.2013 o 10:26 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:30

Martin Poliačik

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:40

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Z toho, čo uviedol kolega Martin Poliačik, sa celkom reálne nedá na faktoch a údajoch zrejme spochybniť nič. Nie sme my taký národ holubičí ani vo vzťahu k vlastným deťom, ani vo vzťahu k vlastným blízkym, ani ku kde komu. O tom pochyby niet.
Ja sa len znova zamýšľam nad tým, že prečo nerieši civilizovaná krajina ochranu najslabších, ochranu bezbranných vlastnými zákonmi? Prečo ich nevymáha? Prečo netrvá na tom, aby platili? Prečo potrebujeme medzinárodné zmluvy? Sme necivilizovaný národ? Keď bolo Japonsko treba prerodiť z autokratického cisárstva ovládaného vojenskými predstaviteľmi, Američania vnútili Japonsku demokratickú ústavu. Fašistické Nemecko po porážke dostalo veľmi kvalitnú ústavu, nepochybne tiež pod tlakom víťaznej americkej mocnosti. My ale nie sme ani porazená krajina, ani rozvojová krajina, ani štvrtý a piaty svet. My by sme sami z vlastnej sily mali prijímať normy, ktoré splnia všetko to, čo nám posielajú protokoly.
Chcem teda povedať, že keď pred jedenástimi rokmi v tomto parlamente som bol jeden z tých, ktorí podporil rezolúciu o kultúrnej nezávislosti, tak som tým myslel to, že vlastné deti si civilizovaná krajina pred sadistami, týrajúcimi rodičmi a úchylmi má chrániť sama, bez cudzích protokolov. Nie sme spadlí z palmy, aby sme potrebovali takéto veci dostávať naordinované. Máme sa o ne starať sami. A ja si nemyslím, že protokol ani o deň, ani o mesiac, ani o rok niečo zmení.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2013 o 10:40 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:42

Richard Vašečka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem Martinovi za jeho vystúpenie. Začal by som s tým, v čom súhlasím. Áno, vždy, aj pri takejto príležitosti je treba jasne povedať nie tomu, čo je zlé, ako si spomínal, týranie detí, znásilnené ženy a ďalšie veľké negatíva. Sám som otec štyroch detí a veľmi by ma to trápilo, keby moje deti zažívali niečo také negatívne. A takisto aj v okolí býva niekoľko rodín, ktoré majú tri, štyri, päť detí, takisto aj tie deti vnímam ako čiastočne svoje. To znamená, že mi na nich záleží a veľmi by ma mrzelo, keby im niekto ubližoval, vrátane ich rodičov, ak by som o tom vedel.
Ale chcem upozorniť na to, že tak, ako si spomínal, že sa v takej iracionálnej vlne zneužívajú a straší sa rôznymi prípadmi, ktoré sú pochybné, alebo ktoré teda sú ojedinelé, tak takisto zase treba povedať, že aj z druhej strany existujú určité, zneužívanie nejakých emocionálnych, emocionálnych pocitov, keď sa spomenú týrané deti. Zase na druhej strane, samozrejme, že každý chce urobiť všetko pre to, aby tie deti týrané neboli.
Tiež si myslím, že treba s tými číslami zaobchádzať férovo. Ty si to naznačil, neobviňujem teba z toho, že ak hovoríme o nejakých tridsiatich ôsmich percentách alebo iných číslach, že koľko z toho je naozaj nejaká výchovná po zadku alebo zvýšený hlas a koľko je naozaj skutočne absolútne neakceptovateľné fyzické alebo psychické násilie alebo sexuálne zneužívanie.
Chcem povedať, že mňa znepokojuje na tom to, a teraz to nemyslím len legislatívne, ale aj v spoločnosti, taký ten posun, ktorý by ako ukazoval, že rodina je zhoršujúce sa prostredie, teda zlá rodina a dobrý štát. Si povedal, že nie si zástancom silného štátu. Ja som presvedčený, že tieto veci, pokiaľ sa dá, je treba podporovať, aby sa riešili v miestnej komunite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2013 o 10:42 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:44

Marián Kvasnička
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Isteže násilie je pedagogická a výchovná slabosť. Myslím, že v tom nemáme pochybnosti. Na druhej strane, keď môžem byť osobný, mám v živej pamäti spomienky z detstva, kedy môj osvietený otec, inak známy detský psychiater, a ten čosi o tom vedel, pri mojom formovaní použil otcovskú ruku. Dnes, keď na to myslím, som presvedčený, že otec mal byť ráznejší. Možno by som bol viacej, možno by som bol viacej otesaný.
Viem, že je to prejav politickej nekorektnosti hovoriť v takomto zmysle v takomto kontexte. Nech je akokoľvek, vyrušuje ma hystéria, ktorú tu ventiluje a čiastočne aj Martin Poliačik, a dovolím si tvrdiť, že za štatisticky smiešnu, ale veľmi vplyvnú skupinu z prostredia homoloby a spriaznených blúznivcov. Nechcem ale ísť do detailov.
Čo mi chýba v tejto diskusii, je exaktná definícia, čo je už týranie a čo je ešte len legitímna tvrdosť nastavovania sociálnych mantinelov. A nebudem spomínať kultúry, kde, alebo národy aj Európskej únie, ktoré v tomto majú trošku iný, iný feeling. Španieli, ktorí vodia svoje deti na býčie zápasy a potom v tej ich kultúre je väčšia rezistencia na to, na čo my sme takí precitlivelí. Alebo elitné školy v Anglicku, kde tvrdosť aj pri výchove, nenazývajme ju týraním, bola cestou k tomu, ako z chlapa urobiť džentlmena. Takže ale hovorím, že tieto príklady spomínať nechcem.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2013 o 10:44 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:46

Gábor Gál

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:48

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Môj predchodca povedal, že je to mimoriadne citlivá téma, mimoriadne emotívne ju vnímame z jednej aj z druhej strany. A celkom iste, ja si myslím, že všetci, čo sme tu, sme proti tomu, aby deti boli týrané. Len tie štatistiky, ktoré ste zverejnili a o ktorých ste hovorili, pán kolega, dovoľte mi povedať, alebo vysloviť istú pochybnosť. Keď vám robia prieskumy výsledok volieb, sám ste si to overili, že ten výsledok bol značne rozdielny od toho, čo hovorili prieskumy. V súvislosti s tým, môžem vám to povedať ako matematik, že človek je najhorší štatistický materiál. Najmenej sa dá na to spoľahnúť. A to veľké číslo, ktoré ste uviedli, vyvoláva u mňa pochybnosti, zvlášť, keď ten štatistický prieskum bol robený v podstate u detí. Mne sa nechce veriť, že naozaj na Slovensku sme takí, že v takom veľkom rozsahu dochádza k týraniu detí. Preto by som aspoň s týmto číslom narábal podstatne opatrnejšie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2013 o 10:48 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:49

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Takže začnem Petrom Osuským. Ja beriem ako v poriadku, keď nejaký rámec je daný medzinárodnou dohodou, ktorou sa krajina hlási k nejakému civilizačnému modelu. Samozrejme, že potom konkrétnu realizáciu má sama v rukách.
Rišo Vašečka, ja by som bol rád, keby sociálny pracovník a terénny pracovník boli súčasťou práve tej komunity, o ktorej si hovoril, že by to nebolo, že tu sme my a tam je štát. Dobrý terénny a sociálny pracovník je taký, ktorý je aj vo vnútri tej komunity vnímaný ako niekto, kto má autoritu a chce pomáhať.
Kolega Kvasnička, mal som na jazyku, že mal ten otec tvrdšie, ale keďže ja som proti bitiu detí, tak chyba zrejme nastala niekde inde.
Gábor Gál, súhlasím v podstate so všetkým, čo si povedal.
A zopakujem teda a pri pánovi Froncovi, pán kolega, odporúčam vám najprv si ten materiál, ten výskum naštudovať. Čoskoro bude zverejnený v plnom znení, budete mať možnosť pozrieť si výroky, s ktorým mohli tie deti súhlasiť alebo nesúhlasiť. Budete mať možnosť pozrieť si doplňujúce výroky, ktoré do tých dotazníkov uviedli, kde častokrát priznali, že v tejto situácii to beriem tak, že áno, zaslúžil som si a ten trest bol oprávnený, ale boli situácie, keď som nevedel, za čo som dostal, prečo som dostal a dokonca som mal pocit, že sa na mne vybíja ten rodič zo svojich vlastných vecí. Takže aj tie deti, ôsmaci, deviataci vedia posúdiť, kedy je podľa nich reakcia oprávnená alebo neoprávnená, a tie čísla naozaj nie sú nadhodnotené. Ľudia, ktorí pracujú s týranými deťmi na Slovensku, ešte raz opakujem, ich berú ako minimum, nie ako nejaké nadhodnotené hodnoty.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2013 o 10:49 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video