25. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme pod tlačou 485 v druhom čítaní. Podávam teda informáciu, ktorú máme v tlači 485a, nakoľko spoločná správa gestorským výborom nebola prijatá.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 31. mája 2013 č. 631 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru NR SR pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 8. októbra 2013 a uznesením č. 202 ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o návrhu rokovali 8. októbra 2013 a neprijali uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nepredložili v stanovenom termíne gestorskému výboru svoje stanoviská. Tieto dva výbory rokovali o návrhu po schôdzi gestorského výboru, ale ani tak nepredložili k predkladaným stanoviskám žiadne platné uznesenie
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky teda, ktoré sú pod bodom III tejto informácie, teda nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor rokoval o spoločnej správe výborov 15. októbra 2013 a spoločnú správu neschválil.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, môžte otvoriť rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, teraz, keď čakám, tak čakám, kým sa tuná vedľa mňa dorozprávajú, lebo ma to ruší. (Vystupujúci chvíľu mlčí.) Nie, ja stále si myslím, že je to výrazom určitej úcty, že pokiaľ niekto rozpráva, tak vedľa neho sa nebavia. To, nad tým budem trvať. Ale ja hovorím, ja si na to nie som ochotný zvyknúť, tí, ktorí ste zvyknutí, buďte.
K tomuto len takú poznámku a takú aktuálnu, ale v dobrom teraz, že, páni kolegovia, vy ste tu už dosť dlho na to, aby ste mohli pochopiť, že takýto typ podnikania SMER nepodporí, lebo to nie je v ich lajne, ale, ako by som to povedal, v dobrom. Presne tak to pán Hudacký uviedol, presne o to ide, že čo potrebujeme, aký typ podnikania rodinného, že aké to môže mať efekty pre spoločnosť, pre krajinu, pre príjmy daňové, ale aj celkovo pre zdravie spoločnosti. Ale o tento typ podnikania v tejto krajine vôbec nie je záujem, ho podporiť. My máme, my prezentujeme úplne iný typ rodinného podnikania, ale rodinného v úvodzovkách. Tu sú vytvorené klany, už možno až rodiny, však to aj tam sme identifikovali, že už sa to dokonca aj nejak previazalo zväzkami. Tento typ. Pán predkladateľ, nemáte niečo v tomto smere? Ak by som vám mohol odporučiť, tak keby ste niečo v tomto smere doniesli, že tam hore, tam, kde bežný človek nedovidí, hore niečo, pre nich, keby ste. Viete, také nejaké, že by ich tu neotravoval nejaký parlament a neviem čo, niečo pre nich. Vtedy, verte, že by ste sa čudovali, že ako tu všetci poskočia. Čiže o tento typ rodinného podnikania má SMER záujem. Tento typ rodinného podnikania vám podporia, tento typ rodinného podnikania, stále hovorím v úvodzovkách, má v tejto krajine absolútnu dominanciu a ideme ďalej a ďalej a nehanbíme, nehanbíme, nič.
Teraz najkonkrétnejší prípad z konkrétnych. Mali sme tu ťažkú diskusiu o SPP a kde tu proste hrude nastavovali, že ako oni idú v záujme občana, by ste neverili, jak teda v záujme občana. Ja to na jednom príklade budem dokumentovať. Typ rodinného podnikania a la SMER, a la SMER.
Prosím vás pekne. Ja si v nedeľu či v sobotu, v kľude máme zapnutý televízor, deti niečo pozerali doobeda, rozprávkový často, zrazu reklama na SPP. Vravím si, že čo to je za neefektivita dávať reklamu na prevody zmlúv doobeda, keď to pozerajú deti? Už to mi prišlo absurdné. No a potom som si tú absurditu dohľadal a aj dneska mi bola potvrdená. Tak predstavte si, že to SPP, to Ficove štátne SPP si nakúpilo reklamy, televízne reklamy v skupine JOJ a iba v skupine JOJ. To znamená, u tých istých, s ktorými to robia celé. Viete, to je... Jak to povedať? No nenakúpili si, ja nieže by som robil niekomu reklamného dohadzovača, ale nie v Markíze, nie v STV, nie, ale iba v JOJ. Čiže celá reklamná kampaň na SPP štátny podnik išla iba v skupine JOJ – J&T, kde v J&T, že sme sa tu trápili, že čo J&T je, alebo nie je, že či...
No toto je tá predstava rodinného podnikania, pán predkladateľ. Musím, niekedy si dáme kávu (vyslovené s pobavením), ja vám poradím, skúsim, že zo skúsenosti, že čo je predstava rodinného podnikania podľa SMER-u. Toto je predstava rodinného podnikania podľa SMER-u. To ste, to, čo, s týmto ste tu prišli, to nemáte šancu uspieť. Toto je ono! Tak to je! Ako vydrieť peniaze. Čiže nie iba púšťať reklamu, keď to nikto nepozerá, a vôbec už nie ten, kto by teoreticky mohol mať vôľu alebo teoreticky mohol podpísať nejakú zmluvu, lebo tie deti nedisponujú podpisovým právom na zmluvy v domácnosti. Čiže štatistický predpoklad, že to budú pozerať, je úplne minimálny, ale je to kvôli tomu, že aby vydokladovali, že tá reklama šla, ale iba ak v niektorom médiu šla, čiže šla iba v médiu... To je ten spôsob a takto presne celé SPP dopadne, že ho budú takto tunelovať. Takto ho budú tunelovať, takto ho vydrú, ožobráčia, bude z toho ohlodaná kosť. Nepadlo to tu raz, nepadlo to tu dvakrát. A verím, že to ešte tuná géniovia marketingu odkomunikujú tak, že jaké je to veľké víťazstvo pracujúceho ľudu. A nevylučujem, že tu niektorí smeráci sa aj postavia a povedia, že: vidíte, že hru sme správne nahrali.
Čiže to som chcel povedať. A naozaj ja viem, že tu už je mierne také, a je to absurdita, aj ironizujem, aj možno nie celkom, niekto povie, nie celkom vhodné. Ale jako sa môžte brániť? Ako môžte upozorňovať na to, že v akej dobe, v akej krajine žijeme?! Len takýmto, len, že na tie, tie absurdity nájdete, že ich takto spojíte a identifikujete, o aký typ rodinného podnikania SMER-u ide.
Takže, pán predkladateľ, do budúcna naozaj nezaťažujte nás tu dobrými návrhmi! Fakt si to vyprosíme do budúcna (Vyslovené s pobavením.), aby ste nám sem nosili dobré návrhy, ktoré môžu pomôcť tejto krajine, a láskavo sem doneste návrh, ktorý pomôže tuná chlapcom, čo bežný človek nedovidí, aby to mali ešte a ešte ľahšie.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, ctení kolegovia, rodinné podnikanie je v dvojslovnom vyjadrení výraz dvoch strán jednej mince. Pretože ak na rodine nám záleží, ak je rodina, nielen podľa presvedčenia, ale dokonca podľa našich medzinárodných konvencií typu Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá je oslavovaná aj medzinárodným dňom 10. decembra, základnou a prirodzenou jednotkou spoločnosti alebo bunkou spoločnosti a zaslúži si podporu spoločnosti a štátu, to sú citáty, tak toto je príklad takéhoto prístupu. Lebo, čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a štát. To sa op-la-tí aj finančne. Sú veci, ktoré sa neoplatia. Alojz Hlina tu niektoré spomenul. Ale podporovať rodinu, jej sebestačnosť, jej ekonomickú vitalitu, nezávislosť, statočnosť v tom, čo znamená zodpovednosť za obživu, za prístup k podnikaniu, za postoj k podnikaniu, sa oplatí.
Najväčší problém Slovenska, alebo jeden z najväčších, je dnes nezamestnanosť. Zase rastie. Je október, bude november, bude zima. Sezónne práce, ak boli, sa končia. A zase štatistiky pôjdu hore. Minister Richter bude cvičiť, metodiky meniť, ale pred pravdou, priatelia, neujdeme. Pravda je tá a taká, že málo ľudí má dnes na Slovensku prácu, respektíve veľa ľudí nemá prácu. Ten pomer, podiel je veľmi ťaživý a ťažko sa hovorí o konsolidácii pomerov vo verejnej správe, v rozpočtoch, či štátnom, či obecnom, keď je tak veľa nepracujúcich alebo nezamestnaných.
Čo si zaslúžia ľudia, som presvedčený, nie sú fiktívne istoty, ktoré sa ukazuje, že sú ne-isto-ty, neistotami, ale zaslúžia si pravdu a prácu. Pravda je, že najlepšia sociálna politika je podpora zamestnanosti, ani nie tak hospodárskeho rastu, ktorý nemôže byť viac než sociálna zodpovednosť spoločnosti alebo štátu, sociálny rozmer človeka. Nie rast pre rast, ale rast zamestnanosti, nové pracovné príležitosti. To je ten lepší prístup alebo lepšie poradie.
A práve tento návrh zákona nehovorí o raste ekonomiky, ale viac o raste zamestnanosti, samozamestnávania, rodinného zamestnávania. A to je pravda, pretože lepšej sociálnej politiky niet. A ona sa nedá nahradiť nejakými intervenciami alebo pôžičkami, kde štát si požičia, aby dnes, zajtra ešte dal dávky, ale potom ďalšia vláda a ďalšia generácia má problémy, ktoré poznáme z iných krajín dnešnej modernej Európy. A ľudia si zaslúžia pracovné príležitosti.
A práve návrh zákona, ktorý motivuje, stimuluje nie niektorých investorov a dokonca podvodných, ako je Grandwood, kde sa premiér dokáže sfotiť s podvodníkmi a vyjadruje to ako svoju silnú politiku v záujme regiónov, podvod ako politika, podvod nielen na voličoch, na daňových poplatníkoch, na občanoch, ale prácu, ktorú rodina promuje, podporuje od začiatku, lebo je to súčasť ľudských dejín, je to tvorivý proces a jej základ je v rodine. Ak sa dieťa naučí vážiť si to, čo dostáva, prispievať k tomu, čo potrebuje, tak je na najlepšej ceste k úcte k podnikaniu, k podniku, k statočnosti, k zodpovednosti. A kto to v rodine nedostane, lebo štát sa má postarať, starosta sa má postarať, Brusel nám má dať, tak sme na veľmi zlej ceste. Potom z toho už ťažko vyliezť, z tej závislosti mentálnej, ktorá má podoby finančné a iné.
Návrh zákona, ktorý je neobvyklý, zatiaľ nemá číslo, len tlač, ale mohol by na Slovensku obnoviť tradíciu, je pro-bussines and pro-family, je propodnikateľský a prorodinný. Dve strany tej istej mince. Platné mince majú dve strany. Jedna nestačí. Byť prorodinný, ale nivočiť živnostníkov a malé firmy, je škodlivé. Byť propodnikateľský, ale likvidovať to, čo rodina je, čo má byť, je tiež škodlivé. A nedá sa to vyčísliť, ale je to škodlivé. Tu je návrh, ktorý je dobrý pre spoločnosť, lebo podporuje rodinu, rodiny, rodinnú zodpovednosť, a je dobrý pre ekonomiku, lebo dáva ľuďom pracovnú príležitosť, respektíve motivuje. Nie tým, že niektorým firmám, vybraným, ktoré majú kamarátov teraz na hospodárstve, na financiách, na Úrade vlády, ale dáva podľa zákona tým, ktorí sa odhodlajú podnikať, lebo to treba.
Takže hovoriť o tom, a vrátim sa k tým pripomienkam, a ako hovorí ministerstvo práce, sociálnych vecí alebo financií, je nefér, je krivé, nepravdivé, škodlivé. Lebo tu už beží ekonomická politika, ktorá stimuluje niektorých, niekoľkých vybraných. Štát, ak sa vzdá svojej ekonomickej, hospodárskej politiky, ktorá samozrejme je založená aj na istých stimuloch, tak sa vzdáva svojej zodpovednosti.
Európska tradícia pri podpore rodinného podnikania je veľmi stará a veľmi silná. Mnohé značky to potvrdzujú, ja ich tu nechcem zmieňovať, aby som nerobil reklamu. Ale to nie je len tradícia, to je silný význam. To je vitalita mnohých ekonomík, ktoré sa s rodinným podnikaním, či malým, či veľkým, či lokálnym, či globálnym, spája. Na Slovensku sme prešli, alebo v Československu, kolektivizáciou, znárodňovaním, ktoré zasahovali hlavne do slobody rodiny, občana. Urobili z nich závislých ľudí. Štát zoberie. Štát sa postará. Štát dá. Štát. My sme etatisti, že? To som si zapamätal od Roberta Fica, my sme etatisti. "L'état, c'est moi. Moi, c'est l'état." To je zase výrok od Ľudovíta XIV: "Ja, ja som štát."
Takže hovorím to preto, lebo čím silnejšie budú rodiny, tým menej bude priestoru pre štátnu či zodpovednosť alebo intervenciu. A možno, že tu sme v ideovom spore, ktorý skôr považujem za poľutovaniahodný v 21. storočí, ale vravím to preto, lebo historická skúsenosť Slovenska a Československa hovorí o tom, že cez kolektivizáciu a znárodňovanie boli ľudia porobovaní. Ak nesúhlasili, tak ich vyviezli, ak ani tak nepomáhalo, alebo v niektorých prípadoch likvidovaní fyzicky. My sme hnutím, ktoré niečo aj pamätá, aj usiluje o vitalitu, ktorá je prirodzená a nie je závislá. Skôr súvisí s vitalitou štátu, lebo na silných spoločenstvách môže vyrásť aj silná spoločnosť, národ, štát.
Toto druhé čítanie je šancou po tom, čo v prvom čítaní sa vlastne celý parlament, respektíve hlavne vládna väčšina rozhodla podporiť takúto úpravu a pustiť ju do druhého čítania. Ja chcem pripomenúť, že k tým otázkam alebo logickým súvislostiam, ktoré pri novom zákone vznikajú, lebo je to zásah do doterajšieho systému, sme boli a sme pripravení naďalej hľadať riešenie, nakoniec bolo diskutované aj pri téme sociálneho poistenia, ktoré sa dá vypustiť a zjednodušiť. Pri paušálnej dani to napríklad znamená zavedenie v kombinácii paušálnych odvodov, ktoré by boli naviazané na paušálnu daň. Pri evidencii rodinných podnikov to nemusí byť rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ale hospodárstva. To nie je o adrese, to je skôr o tom, že tá evidencia je súčasťou celého nového prístupu a systému.
Kritika zvýhodnenia rodinného podnikania na trhu neobstojí, priatelia, lebo každá stimulácia v podnikateľskom prostredí je zvýhodňovaním na trhu, ale to je vlastne súčasť hospodárskej politiky štátu aj v Európe, aj vo svete. Čistý trh by znamenalo, že štát sa jej zriekne. My nie sme za intervencionistický štát, ale s tou primeranosťou, transparentnosťou a hlavne zákonnosťou, zákonnou úpravou to dáva zmysel, pretože ak je to nárokovateľné, ak je to predvídateľné, tak to pomáha slušným. Ak to také nie je, tak to pomáha tým iným. A to nechceme.
Bola tu kritika zneužívania výhod rodinného podnikania. To znamená, že sa zaevidujú rodinní príslušníci, ktorí v skutočnosti nebudú v podniku pracovať. Toto nie je problém, lebo nikto z nich nebude môcť poberať výhody v inom rodinnom podniku práve na základe evidencie. A keď nebudú vo svojom rodinnom podniku pracovať, proste vytvoria menej, a to je škoda pre takúto firmu, už či je to obchodná spoločnosť alebo farma alebo iný subjekt.
Kolegovia, tu vznikli všelijaké ironické už doteraz náznaky a pohľady na rodinné podnikanie typu Komjatice, alebo ministra, ktorý podporuje rodinu v podnikaní, alebo "ja a ty" prístup, po anglicky "J&T". Ale my nepotrebujeme ironické pohľady na to, čo má byť vážne. Rodinné podnikanie si zaslúži nielen podporu, ale spoločenský konsenzus, lebo vitalita rodiny a sila podnikania a podnikateľskej mentality a ekonomiky je v našom spoločnom záujme.
Chcem na záver tohto príspevku alebo vlastného pohľadu vyzvať všetkých kolegov, ktorí hlasovali za návrh, aby tak po uvážení urobili znovu práve preto, lebo toto potrebuje Slovensko, nie KDH alebo opozícia. My v tomto úsilí budeme pokračovať, ak to aj nepodporíte, čo mi je ľúto. Lebo vláda, alebo premiér zmenil názor, tak zrazu nie. Zrazu už Inštitút pre finančnú politiku nie je k dispozícii, čo predtým minister – Kažimír sa volá – povedal, že je k dispozícii pre poslanecké opozičné návrhy s rozpočtovými dopadmi. Veď my nemáme štruktúry na to, aby sme prepočítavali dopady zákonov! Ale štátna ministerská inštitúcia zrazu už nespolupracuje. Čo to je za prístup, pán minister Kažimír?! Odkážte mu to (Vystupujúci sa pozerá na balkón v rokovacej sále.) vy, ktorí zapisujete pre ministrov a pre vládu dôležité posolstvá. Čo toto je za prístup?! Stranícke ovládanie inštitúcií? A kde je chlapské slovo, ktoré odznelo, že budeme spolupracovať. Dajte návrhy, prepočítame! Keď sme boli pred rokom vysmievaní teatrálne Robertom Ficom, že naše návrhy na konsolidáciu nie sú nič, teraz sa aplikujú, na ministerstve financií postupujú v podstate v zhode s tými opatreniami, ktoré sme navrhovali. Chceme dobre, ale nie každý to tak chápe. Preto o tomto zákone hovorím v širšom ponímaní, lebo Slovensko potrebuje reálne riešenia, nie sľuby alebo škodlivé zákonné opatrenia.
Ďakujem tým, ktorí tomu rozumejú a chcú to podporiť, a opakujem, my sa tejto témy a úsilia nevzdáme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. U mňa, pán kolega, myslím, že, aj v našom klube, je to jasné, že tento zákon je ten, ktorý mal by touto snemovňou prejsť. Ako ste na záver konštatoval, viac-menej je to o tom 80-člennom poslaneckom klube SMER-u.
Ja poviem jedno, to, čo ste povedal, že čo je dobré pre rodinu, je dobré pre štát. Ale veď ten štát, to by mala byť jedna veľká rodina! Jedna veľká rodina v konečnom dôsledku, kde by sme sa mali mať všetci dobre. Len to je asi utópia. Pýtam sa, prečo nechceme oživiť staré tradície, keď sme to v 48. roku odstrihli? Je to až také zlé, keď sa dedí podnik rodiny z generácie na generáciu? To my si nevieme predstaviť? Myslím si, že je to normálna vec. Prečo sa toho tak bojíme? Bojíme sa vlastných ľudí? Ich elánu? Ešte, chvalabohu, že ich nejakých máme, ktorí vôbec chcú niečo, ísť a niečo robiť.
Koľkože to percent veriacich máme na Slovensku? Je to okolo, cez 70, keď si dobre spomínam. A myslím si, že sa aj, keď si spytujete svedomie a idete na spoveď, tak tam sa spytujete, či všetko nechávaš na štát alebo sa snažíš aj sám niečo urobiť a postarať sa o vlastný život, o vlastnú rodinu. Takže vlastne, keď sa o to nepostaráš, to vlastne hrešíš. Takže aj tu by som chcel apelovať, hlavne na tých, ktorí ste veriaci, aby ste aj takto sa na to pozreli. A myslím si, že tento zákon má svoje opodstatnenie a na ňom by sme mali stavať. Žiaľ, socializmus za 40 rokov odnaučil byť zodpovednými za svoj vlastný život, ako sa o seba postarať, a čakáme, čo ten štát, lebo ten je asi najmúdrejší. A myslím si, že to není pravda. Takže ďakujem za tento zákon a, samozrejme, našu podporu máte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Odznievajú tu pesimistické názory. Ja si myslím, že SMER by mohol a mal a podporí tento zákon. Prečo by ho nepodporil?! Podporuje podnikateľské prostredie, zvyšuje podstatne výber daní, zamestnanosť, podporuje rodinu, podporuje to, čo my nemáme, v zahraničí to majú, rodinné podnikanie, ktoré desaťročia trvá. Bol som nedávno na rakúsko-slovenských hraniciach. Jak tam je to krásne obrobené, tie vinice! Všetko to súvisí len a len s rodinným podnikaním, ktoré u nás prakticky nie je, no.
Ďalšia krajina, kde to veľmi prekvitá, je Taliansko. Tam je veľká asociácia, volá sa Confartigianato, ktorá je len pre tento typ podnikania, rodinné malé a stredné. Z nich najviac štát má dane, pomáha im, dáva im mikrokredity pre začiatok, ktoré tieto rodinné podniky veľmi potrebujú, a tak ďalej. V rodinnom podniku sa najlepšie nájde dobrý spolupracovník, ktorého z vonku dneska ťažko nájdete. Dneska si zoberiete, za chvíľu odíde, zas odíde, taká fluktuácia často býva, ľudia sa už boja. V rodine dôverujete svojim, ľahko ich nájdete, spája ich dôvera, netreba na to odbory alebo nejaké veľké súdy, ktoré by ich rozsudzovali, potom tieto právne pracovné problémy. Veľmi čo je podstatné tiež, že oslabuje odchod ľudu do zahraničia. Dneska veľa ľudí je vonku, tým trpí morálka, rozvody, rodina a tak ďalej. Krajiny, ktoré majú veľa ľudí vonku, získavajú peniaze, ale domáce prostredie, rodiny sa rozpadajú.
A rodinné podnikanie práve toto potrebuje. Verím teda, že to prejde. A ja by som ani nespomínal ďalšie hriechy, ktoré dnešná vláda má, ktorých je dosť, ale ktoré nesúvisia s týmto zákonom. A preto ideme do toho, aby to prešlo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja môžem len súhlasiť alebo poďakovať za podporu. Tým, ktorí majú ešte otázky, alebo otázniky skôr, pri téme rodinné podnikanie by som rád dal do pozornosti štúdiu, ktorá bola vypracovaná pre Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania pred dvoma rokmi, v 2011. roku, ktorá veľmi silne argumentuje o tejto téme a porovnáva Slovensko s celým veľkým európskym okolím v prospech práve riešení alebo opatrení, ktoré by mohli pomôcť aj podnikaniu, aj súdržnosti základných buniek, ako nazývame rodinu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, hovoril o tom môj predrečník, kolega pán Hlina, dotkol sa toho aj pán Figeľ, že ako si predstavuje SMER rodinné podnikanie. Tak na odľahčenie a úplne vážne sme všetci predkladatelia dostali takú esemesku nedávno, že jediný, kto reálne napĺňa rodinné podnikanie už dnes, keď ešte nie je prijatý tento návrh zákona, a kto reálne podporuje tento návrh zákona o rodinnom podnikaní zo SMER-u, je pán minister Jahnátek na ministerstve poľnohospodárstva.
A teraz vážne. Už v prvom čítaní, keď som vystúpil, som hovoril o tom, že všade vo svete patria rodinné firmy k najstabilnejším a najlepšie prosperujúcim firmám. Uviedol som aj príklad Tomáša Baťu, alebo firmy Baťových, ktorých charakter podnikania je určite rodinný. Predpokladám, že za prvej republiky nepodnikali na základe zákona o rodinnom podnikaní, lebo taký nebol, ale charakter ich podnikania bol určite rodinný. A pozrime sa dnes, akú firmu, celosvetovú firmu, podarilo sa im vypracovať. Stabilita a dôvera, stabilita a dôvera je to, čo potrebujeme v podnikateľskom prostredí. Tieto rodinné firmy sú nielenže stabilné a prosperujúce všade vo svete. Vo väčšine krajín aj majú zákon o rodinnom podnikaní, kde sa určitým spôsobom aj zvýhodňuje toto podnikanie, ale navzájom si títo ľudia v takýchto rodinných firmách aj dôverujú. A dôverujú si oveľa viac, úplne prirodzene, lebo sú rodina, ako vo firmách, kde sú len na základe nejakej eseročky alebo akciovej spoločnosti.
A naozaj som tu citoval vtedy Tomáša Baťu, ktorý v krízových časoch popisoval, čo by mal štát robiť, ako by mal pomáhať tvorivým podnikajúcim ľuďom, ako by nemal vyplácať tých ľudí, ktorí len nastavujú dlaň a nie sú ochotní nič robiť. Ako by štát nemal sa zadlžovať. A vtedy som spomínal, aj teraz to poviem, všetky tieto atribúty platia aj dneska. Aj v dnešných krízových časoch je potrebné, aby štát viacej šporil a aby napomáhal rozvoju tvorivého myslenia, tvorivého podnikania. Ako živnostník, ktorý 18 rokov podnikal ako živnostník, poznám kopu živnostníkov, malých podnikateľov, drobných farmárov. A máme ich na Slovensku niekoľko tisíc, možno niekoľko, teda určite niekoľko desiatok tisíc, ktorí vo svojom podnikaní využívajú alebo im pomáhajú ich najbližší rodinní príslušníci. A deje sa to tak úplne prirodzene. Naozaj, keď má otec doma stolársku dielňu alebo drobnú farmu alebo nejakú drobnú stavebnú výrobu, jeho rodinní príslušníci mu prirodzene pomáhajú. Veľakrát ale títo rodinní príslušníci sú poberatelia sociálnych dávok. Neoplatí sa im dneska stať sa ďalším živnostníkom alebo ďalším spoločníkom v tejto firme, pretože náš sociálny systém je taký, že niekedy sa oplatí viacej poberať sociálne dávky ako pracovať.
Týmto návrhom zákona sa snažíme, aby drobným daňovým zvýhodnením, zjednodušením administratívy, prístupu ku štartovaciemu kapitálu, ale aj rodinnou daňou, aby títo ľudia, ktorí takto pomáhajú svojmu rodinnému príslušníkovi, aby sa zamysleli nad tým, či svoj životný status nezmenia na ten podnikateľský. A bolo by to takto, keď by to bolo drobne daňovo zvýhodnené. Oplatilo by sa to aj tej firme. Lebo ak sa viacej oplatí poberať príspevky od štátu vo forme sociálnych dávok a ďalších príspevkov, ako tvoriť, ako podnikať, tak človek je tvor ekonomický, rozhodne sa pre to, čo je preňho výhodnejšie. Preto musíme takýchto ľudí drobným zvýhodnením, daňovým, motivovať k tomu, aby svoj životný status takto zadefinovali. A potom sa môže stať, že z poberateľov sociálnych dávok sa stanú prispievatelia do tohto sociálneho systému. Určite by to bolo výhodné pre náš štát, pre celý finančný sektor a takto by si aj títo ľudia mohli svoju životnú situáciu aj do budúcnosti riešiť. Veď ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, budú raz chcieť ísť aj do dôchodku. Z čoho im Sociálna poisťovňa raz vyplatí dôchodok, keď oni budú celý život poberať sociálne dávky?
V prvom čítaní zazneli aj slová, oponentúra od niektorých liberálnych politikov, že prečo len rodinné firmy by mali byť takto zvýhodňované. Prečo nie aj ďalší? Boli tu spomínaní dvaja homosexuáli, ktorí na farme podnikajú. Prečo by nemali byť tiež daňovo zvýhodňovaní? Už vtedy som tu povedal a zopakujem to, štát má podporovať rodiny aj formou rodinného podnikania, len rodiny muža a ženy dokážu vychovávať budúce generácie, našu budúcu natalitu. A preto štát by mal podporovať rodiny aj formou rodinného podnikania.
Sme presvedčení, že týmto spôsobom by návrh zákona, ak by sa uviedol do praxe, bol od začiatku pre štát finančne neutrálny. Sociálna poisťovňa tie dávky, ktorá týmto ľuďom dneska vypláca, by dokonca od týchto ľudí tieto, sociálne poistenie a zdravotné poistenie, dostávala. V návrhu zákona sme explicitne neriešili, ako a koľko budú prispievať do sociálneho a zdravotného systému a nechali sme to na ministerstve sociálnych vecí a rodiny, ale náš predpoklad bol, že ak máme dneska zadefinované minimálne poistenie na sociálne, dôchodkové a zdravotné, tak je predpoklad, že či formou paušálneho poistenia, alebo každý jednotlivo, by museli títo ľudia platiť minimálne taxy tohto sociálneho, dôchodkového a zdravotného poistenia. Takto by Sociálna poisťovňa dostala vyššie príjmy. Preto sme presvedčení, že náš návrh hneď od začiatku by bol minimálne finančne neutrálny. Do budúcnosti by bolo dokonca toto rodinné podnikanie, by bol pre štátne rozpočet pozitívny, nehovoriac o celospoločenskom prínose takto fungujúcich občanov Slovenska.
Sme v druhom čítaní, prebehli výbory, na ktorých väčšina výborov neschválila tento návrh zákona. Ja som presvedčený, že to bolo na pokyn vlády, na pokyn premiéra Roberta Fica.
Aj touto formou sa chcem obrátiť na Národnú radu Slovenskej republiky, že naše spoločenské zriadenie je parlamentná demokracia. Národná rada rozhoduje o tom, aké zákony budú v našej republike platiť. A preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Ja som si v kancelárii vypočul diskusiu a budem reagovať len na to posledné, čo hovoril pán Zajac, že sme dostali nejaký pokyn. Pán Zajac, tak ako na výbore, aj tu opakujem, že skúste si preštudovať závery legislatívneho odboru Národnej rady, kde na dve strany upozorňujú na praktické nedostatky predloženého návrhu zákona. Skúste sa na to pozrieť! A po tom, keď odstránite tie nedostatky, o ktorých oni hovoria, možno, že ten návrh zákona aj podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No toto je jeden z tých riedkych okamihov, kedy súhlasím s kolegom zo SMER-u, a síce, je to určite pekná myšlienka, chceme podporiť rodinu a ja aj chápem, že teda toto je agenda KDH a je to v súlade s ich ideológiou. Na druhej strane čert je zakopaný v detaile. A tým, že už dnes je naše daňové právo pomerne komplikované a je množstvo rôznych typov podnikov, tak vznikajú, vzniká obrovské množstvo variácií, ktoré tento päťstranový, alebo koľko stranový, zákon nemá šancu zohľadniť.
A tiež vidím problém v tom, keď jednoducho život píše príbehy, ktoré veľakrát si nedokážeme predstaviť. A len keď máme úplné, jednoduché pravidlá a málo, málo špecifických výnimiek, tak vtedy dokážeme s tým ako-tak fungovať. Keď teraz my povieme, že dobre, no keď dvaja založia, tak budú mať určité zvýhodnenia, v poriadku. Čo keď ten jeden z nich má ešte iné príjmy a títo dvaja požiadajú o paušálnu daň? A ako sa k tomu postavia tie iné príjmy? A tak ďalej. Je tam toľko, toľko rôznych kombinácií, že tento zákon ja nevidím vôbec správne prijímať.
Na záver by som chcel povedať ešte dve veci. Po prvé, nevidím vôbec žiaden dôvod, keď manželia majú byť podporení, tak takí dvaja, čo sú tiež rodina, ale nie sú manželia, alebo aj keď sú to homosexuálni partneri, ktorí žijú a podnikajú spolu, prečo by oni nemali byť zvýhodnení?! To jednoducho nechápem, tomuto. A druhá vec je, pán Zajac spomínal Baťu, ktorý teda vytvoril rodinný podnik, ale sám pán Zajac povedal, že vtedy taký zákon nebol, a napriek tomu vznikol veľký rodinný podnik pána Baťu. Čiže možno, že to nie je v tom, že budeme mať teraz zákon o rodinných podnikoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne predrečníkom. Naozaj, pán Sulík, čerta by som nemaľoval na stenu. Keď sa pýtate na tých dvoch partnerov, muža a ženu, ktorí žijú ako druh a družka, tak kľudne nech sa teda zoberú a budú aj na papieri rodina a môžu na základe rodinného podnikania podnikať.
Čo sa týka, k tým, teda ešte k tomu pánovi Baťovi. Samozrejme, veď aj dneska na Slovensku máme podniky, ktoré majú rodinný charakter, a dneska ich štát nijako nezvýhodňuje oproti ostatným podnikom. Ale potom sú tu skupiny živnostníkov, malých podnikateľov, ktoré som spomínal a ktoré osobne aj poznám, ktorí podnikajú ako na základe napríklad živnostenského listu, a ich rodina im pomáha a zároveň poberá sociálne dávky. Nie sú vôbec motivovaní k tomu, aby vytvorili nejakú firmu, ktorú my nazývame, že by bola rodinná firma. A štát by mal motivovať občanov Slovenska k tomu, aby boli motivovaní vytvárať, tvoriť a takto prispieť k rozvoju ekonomiky.
Čo sa týka poznámky pána Jasaňa, možno k tomu povie kolega Hudacký, ktorý ešte viacej sa tomu venoval a vyjednával s jednotlivými ministerstvami, ale aj s legislatívnym odborom. Legislatívny odbor nám povedal, že ak bude politická vôľa, tieto určité nedostatky sa dajú z tohto návrhu zákona legislatívne odstrániť, ale najprv musí byť politická vôľa. A ja som vo vašom vystúpení započul, že je vôľa, takže budeme pokračovať v tomto.