25. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, štyri krátke poznámky mám k tomuto, ale podľa mňa je to mimoriadne dôležitá vec. Ja sa s tým aj stretávam, že ľudia majú dosť také veľké očakávania, že čo môže alebo nemôže poslanec, a ja sa teda nepreceňujem. Možnosti sú nejaké, ale aj z tých nejakých, ktoré vlastne definuje aj ústava, ale aj iné, iné parametre, mi nie je dopriate ich uplatniť, hej.
Ak je činnosťou, ale aj úlohou parlamentu, a teda v prenesenom význame aj poslancov kontrolovať, nuž nemôžme kontrolovať, tak ako by sme si to predstavovali, preto sa stotožňujem s týmto návrhom. Ja vám to poviem úplne v praxi, jak to celé funguje, a poviem to pre občanov, však tu to nikoho nezaujíma, teda zo strany SMER-u určite. Ak je definovaná, že máme určitú kontrolnú, kontrolnú právomoc, tak existuje nejaký inštitút, že poslaneckého prieskumu, kde vlastne cez výbor, vo výbore sa schváli, a potom sa na ten poslanecký prieskum ide a je povinná súčinnosť toho orgánu, ku ktorému idete.
Vážení, len funguje to tak, že v tom výbore sú nejaké rozloženie síl. Existujúce aktuálne rozloženie síl treba rešpektovať a hovorí, že je plne dominantný SMER. Prosím vás pekne, vo výbore vám prieskum neprejde v prípade, že niekto na tom, že dá niekto pokyn, že prieskum sa nemá realizovať. Ja vám poviem konkrétny prípad a dneska si to môžme overiť. Dneska máme výbor pre obranu a bezpečnosť. Dneska dám návrh na to, aby sme vykonali poslanecký prieskum, a môj predpoklad je, že ho neschvália. Tak ako na minulom výbore mi ho neschválili kvôli takej blbosti, pardon za výraz, prepytujem, že som to nedal na predpísanom tlačive, tak dneska, áno, to mi bolo povedané, tak to funguje. Ja to občanom hovorím, aby nepreceňovali trebárs aj moje schopnosti alebo aj schopnosti opozičných poslancov, čo všetko môžu. Čiže dneska znova dám ten návrh a SMER, SMER, SMER, ktorý má väčšinu v našom výbore, ten návrh, predpokladám, že neschváli. Takže máte to vybavené a máte po tejto jednej z nosných činností parlamentu, kontrolná činnosť, tým pádom je dokontrolované (povedané so smiechom), lebo to je tak, ako by som povedal, možno aj z prirodzenosti vyplývajúce - a v SMER-e ešte o niečo viac, že nemajú záujem, aby sa kontrolovalo. Nemajú záujem a špeciálne v tomto prípade to ľuďom musím povedať, lebo ja to vyhodnocujem ako všeobecné riziko. Prosím vás pekne, po Bratislave chodia stovky, už sú to stovky autobusov, ktoré vykazujú obrovské problémy. Jednak sú autobusy, ktoré praskajú, po nociach ich zvárajú pokútne a teraz sa kontrolou minulý týždeň zistilo, že cca 100 autobusov nemá vykonanú dlhodobo plynovú skúšku. To znamená, autobusy, ktoré idú na plyn, nemajú vykonanú plynovú skúšku, ktorú sú povinné absolvovať každý rok, prosím vás. Zoberte si, že by ste to vy urobili, však by vás v prievane zavesili. Tento podnik vozí denne tisíce, moje dcéry chodia do škôl, chodia týmito autobusmi a títo, napadajú ma rôzne slová, ako ich pomenovať, proste im už takto nestojí, jedinou ich starosťou je, aby J&T dodalo ešte ďalšie. To je jedinou starosťou vedenia podniku, vedenia mesta, to je jedinou ich starosťou. Ich nezaujíma to, že tie existujúce praskajú, tie nové autobusy z toho J&T už sú po 3 rokoch, takže ich rozoberajú na súčiastky, že je z nich nič. Ešte vám nechajú 100 autobusov s plynom, ktoré jazdia na plyn bez plynovej skúšky. To je fakt a túto skutočnosť som, dneska dám ten návrh na našom výbore pre obranu a bezpečnosť, že by sme mali toto, ťažko ma takto po ránu napádajú slová, že čo to vlastne je, aká arogancia, že by sme to mali ísť skontrolovať. Podľa mňa je to vážny prípad, vážny prípad! Všeobecné ohrozenie, ohrozenie obyvateľstva, ľudí, ale aj ignorácie predpisov, zodpovednosti konkrétnych ľudí. Konkrétnych ľudí nominovaných za SMER, lebo SMER sa prihlásil, že to je jak dôležité, to, ako si podelili mestské podniky. Čiže mestský podnik, Dopravný podnik mesta Bratislavy patrí pod gesciu SMER-u. Takže smeráci kontrolujú autobusy, ktoré praskajú, autobusy, ktoré nemajú plynové skúšky. A to som chcel ísť dneska vyšetriť, dať návrh, a to sme chceli ísť kontrolovať.
No nepôjdeme, lebo to neschvália, Šuca to neschváli, neschváli to tuná kandidát na župana, to už vôbec, čo by jeho trápilo, nejakí Bratislaváci, a vôbec, že, že niekto sa tu vozí, že nejaké deti sa vozia autobusmi, ktoré môžu prasknúť. Neschvália to, to vám garantujem. Neschváli. Baška to neschváli, lebo mu nedá niekto signál. Tá submisia je úplne obludná, špeciálne na našom výbore. Ja som vždycky mal tú vôľu, že ten náš výbor môže za niečo stáť, že z toho výboru pôjde rešpekt, že z nás pôjde rešpekt, nepôjde. Lebo sme mimoriadne submisívni, tu čakajú len na jeden signál, tu reč, reč očí, to by ste neverili, to niekedy si možno nafilmujem, že ako to tam funguje, že aké je to úbohé. Vy nemôžte robiť kontrolnú činnosť, poslanci v zásade nemôžu robiť to, čo im prislúcha, nemôžu robiť, nemôžu, lebo vás SMER do žiadnej kontrolnej činnosti nepustí. Preto sa plne stotožňujem s tým, s týmto návrhom, že je to možné riešiť takto individuálne. Prosím vás, aká obava tu koho je, že by tí nejakí poslanci chodili a že obťažovali tých úradníkov v štátnej správe, že im nedajú pokoj. To je niekoho obava, ja vám to hneď vypočítam, prosím vás, 83 poslancov SMER-u nikde nepôjde sa na nič pýtať, lebo nedostanú, dostanú po ušoch, keby sa išli pýtať, a z nás zostávajúcich, nechcem byť protivný, ale tu zaujíma niekoho niečo zopár z nás. Tak štatistický predpoklad, že z tých zopár nás niekde niečo sa pôjde pýtať, je v zásade mizivý. Vôbec by neparalyzoval činnosť orgánov verejnej správy, keby títo individuálni poslanci chodili sa pýtať, chodili sa pýtať a chodili kontrolovať. To by, ja viem, že niekto z vás by sa tu možno vedel aj postaviť, to by chodili, aby ho zdržovali, obťažovali. Nie, vôbec nie, vôbec nie. Garantujem vám, že vôbec nie. Vôbec nič by sa také neudialo. Ak, ak má ísť z poslanca rešpekt, a mal by ísť z poslanca rešpekt, ktorý si jednak vybuduje svojou aj neformálnou autoritou, ale aj formálnou. Ale pokiaľ aj tú formálnu, ktorú má dokonca v nejakých ustanoveniach, mu nedáte, no tak znižuje si rešpekt a potom dopadne tak, jak to dopadne. Že tento parlament je, je niekedy na smiech. Niekde ide z neho do plaču a niekedy sa len ľudia čudujú. Som plne za, plne sa stotožňujem s tým, že poslanec je poslanec, prosím vás, poslanec je poslanec. Aby sa nám nestalo to, čo tu príde pán Borec a mi hovorí, keď som sa ho pýtal, že prečo nebol na výbore mi povedal, že tripartita. Čo mňa zaujíma nejaká tripartita! On nebol na výbore pre obranu a bezpečnosť, kde predkladal jeho zákony, a povedal mi, že tripartita, to znamená, že mal som byť ticho. Prosím vás, to je presne to, ako to vnímate, je parlament, to sa opakujem, je parlament, sú výbory Národnej rady, potom je dlho, dlho nič, ešte sa dvakrát pospíte, dvakrát dotankujete a potom môže byť tripartita, potom môže byť neviem čo. To je, to je systém parlamentnej demokracie. Toto je systém parlamentnej demokracie. Tak to nemeňte. Za chvíľku tu ministri nebudú chodiť na interpelácie, nebudú chodiť do výborov, lebo povedia, že boli, ja neviem, otvárať výstavu alebo že dávali rozhovor Šaľa online. Viete, presne to je to a my si na to zvykneme, my to začneme tolerovať, začne sa nám to zdať normálne. To nie je normálne, to nie je normálne. Z parlamentu musí ísť rešpekt, z poslancov musí ísť rešpekt, formálny aj neformálny. Formálny by mal byť aj toto a neformálny si vybudujte sami, prosím vás, ale vašou činnosťou, vašimi schopnosťami, to bude, to bude long, to bude ťažká cesta, u niekoho nerealizovateľné, garantujem.
Prosím vás, nevidím jediný najmenší dôvod, prečo by sa tento návrh nemal schváliť. A keď ho vidíte, tak nájdite v sebe aspoň takú silu, že niekto zdvihnite, s prepáčením, ten zadok z tej stoličky a príďte to tu povedať. Príďte to tu povedať, príďte niekto z vás, SMER, pani predsedajúca, pani podpredsedajúca, nemáte tam niekoho, kto by to zvládol v 2-3 vetách, aj nech si to prečíta, nevadí, nech to číta útrpne s čiarkami, dĺžňami, nech to číta, nech povie, prečo je to zlé. Prečo nechcete dať poslancom parlamentu rešpekt?! Nemáte tam niekoho, neviete tam vybrať niekoho, nezvládne to nikto alebo to ignorujete?! Potom to tak vyzerá! Tak to vyzerá, jak to vyzerá. Ďakujem.

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja by som len pár poznámok doplnil. Ja som bol účastný toho branno-bezpečnostného výboru minulý týždeň a musím konštatovať, že vám boli odopreté vaše poslanecké práva, pretože nie je vôbec pravda, že by bolo treba predkladať žiadosť, nejakú žiadosť alebo formulár o poslanecký prieskum. Toto nie je pravda. Ja som na dnes pripravený na ten výbor, naštudoval som si nielen rokovací poriadok Národnej rady, ale zároveň aj také nejaké pravidlá, ktoré máme, pravidlá rokovania nášho výboru, pretože my sme si schválili ešte aj pravidlá rokovania, aby sme to mali upresnené, a budem striktne trvať na tom, aby sa postupovalo podľa týchto pravidiel a podľa rokovacieho poriadku. To, čo ste povedali, podčiarkujem, je to pravda, ten branno-bezpečnostný výbor, to je jedna čistá katastrofa. Čistá katastrofa, pretože zatiaľ čo tu kolegovia zo SMER-u sem-tam aspoň niečo šplechnú vo faktických poznámkach, tak tam len cudne klopia oči celý čas a potom pozrú na veľkého vodcu alebo to je malý vodca, lebo Jaroslav Baška je malý vodca, nie veľký vodca, akým spôsobom on dá pokyn, a takýmto spôsobom zahlasujú. Ja som veľmi rád, že práve dnes prišiel na rad tento zákon, ktorý my podporujeme a ja osobne ho podporujem, pretože práve dnes budeme na tomto výbore rozprávať o tom, či Robert Kaliňák zamestnal mafiána v polícii, člena podsvetia. A na 99 % tam padne, samozrejme, návrh na poslanecký prieskum. O tom, ako sa SMER k tomu stavia, svedčí aj to, že ten výbor je pod stupňom utajené alebo pod stupňom dôverné, čiže je vylúčená z toho verejnosť aj novinári. To znamená, už dopredu si SMER-áci zabezpečili to, aby tam nebola kontrola verejnosti. Takže ja sa na ten dnešný výbor veľmi teším. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlina.

Áno, dnešný výbor pre obranu a bezpečnosť, jak, jak to znie, však? Ľudia by mali, keď zasadíme, to je dôležitý výbor. Presne to je jedna jedna agenda a druhá agenda, prípadne nech si to potom to spätne ľudia pozrú. Ja návrh na poslanecký prieskum na to, aby sa vykonal v Dopravnom podniku mesta Bratislavy, dám. Po Bratislave jazdia autobusy, ktoré vykazujú chybu, po nociach ich pokútne opravujú, dozvarujú ich a ešte ďalšie zistenie je, že cca 80 autobusov, ktorých má inštalovaný plyn, jazdí po Bratislave 2 roky bez toho, aby mali skúšku týchto plynových zariadení. Prosím vás pekne, to je vážne ohrozenie obyvateľstva! Mojich dcér! Prosím vás, keď vám na ničom, tak mne na mojich dcérach záleží. Moje dcéry chodia tými autobusmi, prosím vás pekne. Tak už vyzývam členov výboru, aby to kvôli mojim dcéram schválili, dobre, aby sme mohli urobiť ten poslanecký prieskum. Načo mám ešte apelovať, prosím vás, to je úbohosť, ohromná úbohosť niekedy z vás ide. Niekde je z toho človeku až úplne na grcanie, takto vám to poviem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa.
Záverečné slovo, nech sa páči.

Ďakujem za poznámky a neostáva mi nič iné, ako v záverečnom slove zhrnúť a povedať, že neviem, či sa dá lepšie trafiť klinec po hlavičke, ako to tu bolo povedané, a požičiam si z oboch predrečníkov, či už vo faktickej, alebo v rozprave, jeden zásadný fakt a ten bol, bolo tu spomínané slovo rešpekt. Mám tiež za to, že môžme do ústavy napísať kontrolnú právomoc, môžme to rokovacím poriadkom, ale dostať do fázy, kedy rešpekt z našej práce nejde. Ja sa tiež chcem opýtať, či vám, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí ste dočasne vo vládnej pozícii, ale aj opozičným poslancom nevadí to, že znižujeme sami rešpekt, sami rešpekt toho, čo máme a z čoho by mal plynúť, pretože sami určite ste bombardovaní mnohými otázkami, mnohými, či už NGO-čkami, alebo samostatnými sťažnosťami občanov, aby ste zjednali nápravu, ak sa nejaká forma arogancie moci, nejaká forma u zlyhania nejakého úradu objaví, a potom jediné, čo môžte oznámiť, je, že môžem to predložiť na výbor, a uvidíme, či toto bude pre dočasnú vládnu moc alebo nejakú vládnu moc schodné alebo či to pre nich bude príjemné, že sa nechajú kontrolovať.
Kontrolná právomoc má ísť mimo vôľu väčšiny, kontrolná právomoc je tá, ktorá práve vtedy, keď to tej väčšine najmenej vyhovuje, keď nastala nejaká chyba, by mala ísť automaticky, a nie, že v každom jednom výbore Národnej rady, ktorý je vykreovaný hneď po voľbách, má automaticky, a tak je tu dlhodobý úzus, automatickú väčšinu vládna moc, je jedno, či to bola predchádzajúca alebo táto, a iba pod milostivým schválením vládnej moci, či sa chce dať kontrolovať. Ja mám iný príklad k tomuto a to je ten najväčší protiargument, ktorý tu spomínal aj Dodo Hlina, a to je, že by sme ústrednú štátnu moc a orgány nejakým spôsobom zdržovali a obťažovali. Chcete mi povedať, že tých 12 kontrolných orgánov, s ktorými sa dotýka každý jeden človek, ktorý má otvorenú prevádzku na Slovensku, by mal takú právomoc, že on rozhodne, či sa bude nechať v nejakej situácii, či sa umilostí a pustí tieto kontrolné orgány do prevádzky? Hygiena, živnostenský úrad, daňový úrad, požiarnici, SOZA, SLOVGRAM, OZIS a máme ich dokopy 12 a všetci môžu vykonávať nejaké, v nejakej svojej pôsobnosti kontrolné právomoci.
Prečo znižujeme svoju vlastnú váhu a iba klopíme oči pri tom, že nemôžeme dostáť výkonu svojho vlastného mandátu, a staviame tu nejaké vzdušné zámky, že čo vlastne, čo vlastne sme. Veď už raz a navždy vysvetlime tým občanom, že kontrolná právomoc sa dá uplatniť iba vtedy, ak s tým súhlasí ten, kto chce byť kontrolovaný alebo má byť kontrolovaný. Ak nechce, tuná sedí pán poslanec Mičovský, ktorý vie podať presné svedectvo z výboru pre poľnohospodárstvo, kde, myslím, že tri poslanecké prieskumy v závažných problémoch neboli proste schválené. Vládnej moci nevyhovovalo to, že niekto bude klásť aj nepríjemné otázky, ktoré by mohli viesť k odhaleniu, a teraz to nemusí byť priamo vládne zlyhanie, ale zlyhanie zodpovedných ľudí, ktorí majú zodpovedne vykonávať svoje úradnícke alebo výkonné právomoci. Ešte raz, rešpekt, ktorý by poslanec mal vzbudzovať v spoločnosti na základe výkonu svojich kontrolných právomocí, by týmto začal platiť de facto, to znamená, neboli by sme, či budeme vo vláde alebo v opozícii, je to úplne jedno v tomto prípade, tu sme na jednej lodi, na jednej palube a dostali by sme reálny nástroj do rúk, aby sme mohli urobiť výkonu poslaneckého mandátu zadosť.
V čom to spočíva? Je to právo vyžadovať správy v zmysle § 128, ktorý akože máme, rokovacieho poriadku a toto, keď je zadefinované, môžme urobiť iba konvalidáciou kolektívneho orgánu. Podľa mňa je tam aj výrazný významový rozpor medzi tým, že nemôžeme zrovna kontrolnú právomoc nechávať na vôli a nevôli vládnej väčšiny. Rokovací poriadok pozná aj iný mechanizmus ako priamo individuálny poslanecký prieskum a napr., čo všetci poznáte, že tretina výboru vie zvolať výbor aj bez vôle predsedu v tomto prípade, a ak by bolo zádrhelom to, že nerobme to na individuálnej báze, ale dajme tento mechanizmus, ktorý poznáme všetci z dlhodobej, tak ako výbory fungujú, tak môžme sa pri debate o posune; aby nie vládna väčšina, a je jedno aká; stále to zdôrazňujem, rozhodovala o naplnení kontrolnej právomoci pri výkone poslaneckého mandátu, ale ten mechanizmus, ktorý poznáme z rokovacieho poriadku pri samostatnom zvolávaní, samotnom zvolávaní výborov, by sme si mohli následne ako kompromisné riešenie pre druhé čítanie osvojiť. Podľa mňa neurobíme nič iné ako to, že zvýšime dôveryhodnosť, rešpekt a reálny výkon poslaneckého mandátu v zmysle nie zákonodarnej a ústavodarnej moci, ale tej, ktorá je, ako som spomínal v úvode, definovaná ústavou, a to je kontrolná právomoc. Chcel by som vám preto apelovať a tentokrát nie žiadať, ale prosiť o podporu tohto detailu, aj v duchu toho, že zároveň rušíme zákon, ktorý definuje poslaneckú prácu ešte spred novembra 1989. Myslím si, že aj v duchu toho, že sme oslavovali 95. výročie založenia Československej republiky, je historizujúci moment alebo historický moment toho, že riešme tie otázky aj v týchto detailoch, ktoré síce môžu na prvý pohľad zdať ako detaily nášho právneho poriadku, ale majú obrovský symbolický význam. Nie je nám blbé, že my, a našu prácu definuje zákon č. 45 z mája '89? Toto po 24-ročnej ceste budovania aj tohto parlamentu je podľa mňa už neakceptovateľné a neodkladajme to nadlho. Tento zákon sa dá prijatím tejto novely zrušiť a zadefinovať aj ten rozmer výkonu poslaneckého mandátu, ktorý vie reálne naplniť vykonaním kontrolnej právomoci, a volajme to pracovne individuálny poslanecký prieskum. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Fígeľa, Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, tlač 730.
Prosím pána poslanca Jána Hudackého, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Petra Muránskeho, aby zaujal svoje miesto určené pre spravodajcu.
A do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Martin Fecko. Pán poslanec nie je v sále, stráca poradie.
A teraz otváram ústnu rozpravu. Kto sa hlási do ústnej rozpravy? Pán poslanec Simon, pán poslanec Galko, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydaniezákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tlač 730.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že tento návrh z dielne opozície je veľmi krátky a veľmi jednoduchý, ale z môjho pohľadu je veľmi závažný.
Je minimálne tak závažný ako zákon o tom, kde Národná rada priznáva dôchodky o sociálnom zabezpečení, pretože bezmála sa dotýka minimálne toľkých, keď nie viacerých občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som v rozprave priblížil tento návrh zákona aj v ponímaní toho, čo dnes reprezentuje vláda sociálnej demokracie Roberta Fica.
Minister Jahnátek a jeho odborníci z Komjatíc sa nechali počuť o tom, že za chvíľku ho budeme mať, aj zákon o, zákon o regulácii, o tom, že kto môže kúpiť poľnohospodársku pôdu. Je to veľmi populistické chrániť slovenskú pôdu, našu hruď, tá zostane doma, pričom novelou, ktorá bola presadená z dielne SMER-u, sme predĺžili dobu nájmu z 15 na 25 rokov. Prečo je to zle? Na Slovensku sa rozmohol fenomén zahraniční investori. Mnohokrát počúvam v tejto Národnej rade pripomienky, máme tu Dánov, majú pôdu. To, že zahraničný investor donesie investície na Slovensko, možnože je aj dobré, ale kdesi nám vo vnútri prekáža, že zahraničný investor, taký Dán, Holanďan, Nemec má tu kopec pôdy. Založí závoru na pozemok a vy tam nevstúpite, lebo to je jeho. Na poľnú cestu nevyjdete, lebo poľná cesta ako taká zo Slovenského pozemkového fondu je prenajatá tým, ktorí sú užívatelia pôdy. To znamená, že keď ja mám v prenájme poľnú cestu, podľa mňa je absolútne v poriadku, keď za to budem pýtať mýto, keď ma štát núti, aby poľnú cestu, čo je verejná komunikácia, prenajal, tak je normálne, keď niekto iný okrem mňa to užíva, aby som tiež od neho pýtal. To je fenomén, ktorý sa na Slovensku vyvíja, vytvára sa, a v súvislosti s týmto zákonom alebo s touto novelou, ktorá je tu predložená, na to upozorňujem, pretože tie pozemky, dnes už nie je dôležité, kto je vlastníkom, keď platí táto právna úprava pár mesiacov z dielne SMER-u. Dôležité je, kto má zmluvu v ruke, kto má nájomnú zmluvu na 25 rokov. Keď automaticky ju nevypoviete, tá zmluva sa predlžuje na ďalších 25 rokov, 50 rokov. Jeden ľudský život, na jeden ľudský život sme prenajali poľnohospodársku pôdu len tak šmahom.
Dnes, keď sa pozrieme, akí investori vstupujú do poľnohospodárstva na Slovensku, tak vidíme, že to sú tí, ktorí chcú podnikať v energetike. Za prvej Ficovej vlády sme mali možnosť vidieť, že najvýnosnejšou plodinou sa stal slnečný kolektor. Desiatky hektárov vybudovaných slnečných kolektorov, lebo to je najlepšie. Dnes vidíme, že sa rozbehli bioplynové stanice, kde pestujeme monokultúru kukurice a dávame do tej bioplynky, kde potrebujeme minimum pracovných síl, štát cez ÚRSO mi garantuje príjem, ale ani z jedného, ani z druhého, vážené kolegyne a kolegovia, sa občania tejto krajiny nenajedia. Z elektrickej energie sa nikto nenaje, nikto sa nenasýti, ani z toho slnečného kolektoru. A keď sa bavíme o tom, že 25-ročné nájomné, či je dobré, alebo nie, skúste sa nad tým zamyslieť. Keď Zelená správa, čo budeme prerokovávať, myslím, bod 90 alebo 91 o poľnohospodárstve, pán minister Jahnátek uvádza, že priemerné nájomné sa pohybuje, je veľmi rozmanité na Slovensku, pohybuje sa niekde od 16 do 150 eur za ha. Zoberme priemerne nájomné 50 eur. Keď prenajmete pôdu na 25 rokov, tak cena nájmu za 25 rokov za 1 ha je 1 250 eur. Kolegyne a kolegovia, povedzte mi, kto je taký blázon, že dneska kúpi pôdu, ktorá je prenajatá, a za 25 rokov dostane za to 1250 eur, koľko do toho investuje? Keď chcete ísť do banky a chcete kúpiť, zobrať si úver na to, že si kúpite poľnohospodársku pôdu pre farmárov, tak automaticky bude vychádzať z toho, aká je renta, či sa vám to vráti. To znamená, že v tej chvíli stratí pôda cenu, cenu pre vlastníka. Vlastníkov na Slovensku máme viac ako 1,5 mil. vlastníkov. To, že vládny SMER prijal tak pokútne novelu tohto zákona v nepriamej novele a zaviedol z 15 na 25 rokov, zapríčinil a postupne sa to uvádza do života, tak ako sa budú jednotlivé zmluvy naprávať, tak sa vstúpi do platnosti, že cena pôdy na Slovensku stratí hodnotu. Tam, kde cena pôdy sa pohybovala na úrovni 3-tisíc eur, tam cena pôdy klesne, na Gemeri, na Spiši, na východe, kde tá cena sa pohybovala okolo 1500 eur alebo viac doteraz není, lebo je kríza, 1 500 eur, možnože 2 000 eur, tak kto si kúpi pôdu za 2 000 eur, keď on k tej pôde sa bude môcť dostať o 25 rokov, a za dobu 25 rokov má zafixované nájomné 1 250 eur? No nikto. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo podporujem tento návrh z dielne mojich kolegov z KDH, aby sa, to vstúpilo do platnosti.
Dnes na Slovensku po tom, čo SDĽ a môj predchodca Koncoš tak vehementne podporil vstup dánskych investorov na Slovensku, a máme možnosť ich vyskúšať, čo to znamená v skutočnosti na Slovensku, a do istej miery to bol fenomén len južného Slovenska, teraz to vynímame, už nie je to fenomén južného Slovenska, to je fenomén celého Slovenska, lebo ich nájdeme na západnom, na strednom, na východnom, na severe, všade a nielen Dánov, ale aj z iných krajín. Máme problém, keď sa na to pozrieme hlbšie, títo investori nemajú vo vlastníctve celú výmeru, na ktorej hospodária, majú ju prenajatú. Tak pokiaľ si chceme vážiť občanov, tí, ktorí sú vlastníkmi, a nechceme ich takýmto zákonom pripraviť o hodnotu majetku, tak by sme mali vytvoriť podmienky a ja si myslím, že 15-ročné nájomné maximum s možnou jednou opciou, keď nevypoviete po 14 rokov, tak sa to predĺži na 30 rokov, bavme sa o 30-ročnom nájme, a nie 50 alebo 15, a nie 25, tak v tej chvíli táto situácia bude vyriešená.
Priznám sa, že v roku 2003, keď sa ten zákon tvoril o nájme poľnohospodárskej pôdy, tak sme vychádzali aj z toho, že preto sme tam dali minimálne 5-ročné nájomné, lebo vtedy sme vstúpili do Európskej únie a Európska únia od nás chcela záväzok od farmára minimálne na dobu 5 rokov. Preto sme tam dali to minimálne 5-ročné nájomné. Vykľulo sa z toho, že priemerná dĺžka zmlúv je dneska na úrovni 10 rokov. Zákon umožňuje 15 rokov, priemerná dĺžka je 10 rokov, keď zákon umožní dĺžku 25 rokov, som presvedčený, že priemerná dĺžka bude na úrovni 20 rokov.
A teraz ešte sa vrátim k tým fenoménom. Minulý rok na Agrokomplexe bankoví analytici upozornili na to, že je nový fenomén. Investori z Prahy, z Berlína, z Viedne a bohvieskade z celého sveta majú záujem nie kúpiť poľnohospodársku pôdu na Slovensku, ale prenajať si poľnohospodársky podnik, ktorý má v rukách nájomnú zmluvu na celú výmeru svojich pozemkov. Jedným aktom, keď kúpia obchodný podiel, sa dostanú k tisíckam hektárov pôdy. Keď niekto na Slovensku chce kúpiť tisíc hektárov pôdy, musí vynaložiť obrovské množstvo práce, aby sa k tej pôde dostal, keď je to aj zahraničný investor, nech je to fyzická alebo právnická osoba, úplne jedno. Ale v tej chvíli, čo kúpi podnik, ktorý má takto spravené zmluvy, v tej chvíli na druhý deň sa dostal k spravovaniu a k tomu celému územiu. Keď niekto tu chce chrániť slovenskú pôdu, tak nemôže súhlasiť s tým, že doba nájmu je na 25 rokov. Ako mohol by som ísť meno po mene firmy, kde to tak je. Preto by som chcel poprosiť, aby sme skúsili, odhliadnuc teraz od politického trička, či je to SMER, alebo nie je to SMER, ale skúsme urobiť krok pre občanov tejto krajiny, pre tých 1,5 mil. vlastníkov, aby ich hodnota pôdy nestratila z ceny a aby aj poľnohospodárska činnosť mohla byť vykonávaná.
Kolega Galko včera upozornil na to, že farmár chce mať tiež istotu. Ale ja osobne si myslím, že maximálne 15-ročná doba nájmu s tým, že je tam opcia plus na ďalšie obdobie, je dostatočná garancia a dostatočná motivácia pre toho, kto má tento pozemok v prenájme, aby sa k vlastníkovi správal férovo. Prečo hovorím, že férovo? Pretože ten istý zákon hovorí o tom, že nájomca má právo na zníženie nájomného, keď dôjde k živelnej pohrome. Toto ustanovenie - či sucho, či záplavy, alebo ja neviem čo všetko - spôsobilo, že mnohí, mnohí užívatelia poľnohospodárskej pôdy aj zahraniční využili túto možnosť a vlastníkovi zaplatili len 50 % nájomného, toho, čo mali.
Kolegyne a kolegovia, preto apelujem na vás, aby sme podporili tento návrh a ešte v čase stihli zvrátiť ten, tú zlú tendenciu, ktorá bola nepremyslenou, nepremysleným pozmeňujúcim návrhom, poslaneckým návrhom, dostane do tohto zákona a začal platiť v tomto roku. Ešte máme čas to vrátiť. Ale v tej chvíli, keď to nevrátime, tak nájom sa zvýši postupne tak, ako každý užívateľ bude uzatvárať nové a nové nájomné zmluvy, lebo tie staré postupne končia, tak predĺži tú nájomnú zmluvu na 25 rokov a v tej chvíli pristúpi k tomu, že to začne predávať.
Ja som sa včera vyjadril, pre koho to bude skutočný biznis. Pre koho je to biznis? Dámy a páni, keďže v tomto parlamente sa už všetko meria, že komu to slúži, tak návrh na predĺženie na 25 rokov slúži v prvom rade tým, ktorí sprivatizovali bývalé štátne majetky v tejto krajine. Tí, ktorí sprivatizovali poľnohospodárske družstvá pokútnym spôsobom, pre nich to slúži. Viete prečo? Lebo taký kravín alebo ošipáreň, akú má hodnotu? Nulovú. Keď ju máte vybudovanú supermoderne, má nulovú hodnotu, pretože dneska sa zaoberať živočíšnou výrobou v poľnohospodárstve pomaly nikto nechce. To, čo má hodnotu, je výrobný prostriedok, pôda. K tej pôde sa môžte dostať dvojakým spôsobom. Buď si ho kúpite, alebo si ho prenajmete. My tu hovoríme, že kúpiť za drahé peniaze a zaplatiť jeden a pol miliónov občanov tejto krajiny nie je treba, lebo stačí, že keď ho ročne za 50, za 100 euro prenajmete na 25 rokov. Máte ho v zmluve, a keď vlastník, ktorý takto prenajme pôdu, v čase za 25 zomrie, jeho dedičia sa môžu na tento majetok pozerať a môžu každý rok získať len tú výšku nájomného, ktorú dohodol ich predchodca, otec, starý otec, tak na tú sa môžu pozerať 25 rokov. Je to holý fakt.
Preto by som apeloval na to, aby sme naozaj odhliadli teraz od od mnohých problémov, aj mám niektoré drobné výhrady k tomu zneniu, ale ja si myslím, že to by sa dalo vyčistiť a upraviť, spresniť v druhom čítaní, a dneska máme historickú šancu na to, aby sme to posunuli do druhého čítania a napravili ten nepremyslený krok, že niekomu sme dali a pre privatizérov sme dali možnosť dobre speňažiť svoje sprivatizované štátne majetky v podobe akciových spoločností, v podobe eseročiek dnes, pretože oni nevedia predať maštale, ale vedia predať a speňažiť firmu, ktorá má usporiadané nájomné zmluvy s vlastníkmi, a toto, si myslím, že nie je cieľom tejto Národnej rady a nemôže byť cieľom ani jedného jediného poslanca v tejto krajine, kto chce chrániť, aby na území Slovenskej republiky podnikatelia, podnikali podnikatelia z tohto územia, a nie zahraniční. Ďakujem