25. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Hlina, takisto sa chcem ohradiť tuná, že Počiatek, pán minister Počiatek to nejako nepremyslel, alebo premyslel to tak alebo onak. Hneď vám chcem úvodom povedať, že niečo o tom vieme. Zhodou okolnosti tuná s kolegom Kérym sme tiež poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja a sedíme v dopravnej komisii. A skutočne si myslím, že to, čo sme prejednali na tejto schôdzi, tak ako to povedal kolega Blanár, ktorý tu teraz nie je, je prelomový moment, aj toto je možnosť, ako zabrániť, aby nám skutočne tie cesty druhej a tretej triedy ničili prepravcovia s takýmito vysokými nákladmi.
Súhlasím tuná s predkladateľom, že je tu tá možnosť a veľmi správne - to mi zobral z jazyku pán Novotný -, jedno je fakt, že prakticky samospráva, myslím regionálna samospráva, nemá nejakého partnera v tej polícii, to je jedna vec. Treba, samozrejme, sa vybaviť tým zariadením mobilným, no a otázka je potom taká ešte, pán poslanec, že kam pôjdu tie príjmy. Či tie pokuty sa stanú príjmami, vtedy to bude zaujímavé, pre ten samosprávny kraj, pokiaľ tá obecná polícia, naopak, príde, keď sa to stane príjmom tej obce, tak to bude interesantné pre obec, ale v opačnom prípade je to treba, samozrejme, robiť, ale je to zabezpečené aj v terajšom zákone, čiže diaľnice, cesty prvej triedy, robia správcovia diaľnic a tie z prvej triedy v súčinnosti s útvarmi Policajného zboru.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, už to v podstate kolegovia tu predo mnou povedali, ja by som nadviazal na pána Novotného v tom, že naozaj tie, tie peniaze, ktoré, ktoré vlastne sú, obecná polícia vyzbiera, ostanú v podstate v rozpočtoch obcí, ale cez obce väčšinou cesty, ktoré prechádzajú a cez ktoré kamióny jazdia, vždy sú to cesty druhej alebo tretej triedy, ktoré sú v správe samosprávneho kraja, čiže toto tu keby, skôr by som riešil návrh zákona alebo novelu v tom zmysle, aby tie samotné VÚC-ky mali svoje, svoju pôsobnosť v rámci nejakej polície alebo nejakého orgánu, ktorý by mohol vyberať tie peniaze, a vtedy by tie peniaze ostali vo VÚC-kách a dali by sa použiť na rekonštrukcie ciest a tak ďalej. A súhlasím s tým, že vtedy sa oplatí kúpiť váhy, lebo vtedy tá váha sa naozaj za jeden-dva dni možno vie zaplatiť. Čiže takto to nemá veľmi zmysel.
A druhá vec, že tie obecné polície nie v každej obci. Sú, tie obecné polície, čiže teraz tí správcovia ciest sa rozhodnú, že ideme tu merať. Za prvé, oni nevedia, že táto cesta, do ktorej, do ktorého katastra ktorej obce patrí, odkiaľ majú volať obecnú políciu, tu je obecná polícia, tu neni. Čiže tam musí štátna polícia, to je jeden problém. Ďalší problém je použitie samotnej tej obecnej polície, pretože viete dobre, že môže sa tam stať rôzne, rôzne situácie pri tých kontrolách kamiónov, nevieme, akí sú to ľudia, čo sa môže, nejaká trestná činnosť a tak ďalej a použitie zbrane obecnou políciou, jedno s druhým. Vyvoláva to následné reakcie, čo by sa mohlo v praxi udiať, čiže skôr som za to nechať to polícii, ja mám skúsenosti, že tá polícia vždy vyšla v ústrety aj pri tom meraní, a skôr v tom, že tiež niečo riešiť v rámci tých VÚC-iek, aby tie peniaze ostávali vo VÚC-ke. To je, myslím si, najdôležitejšie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Snažil som sa nepočúvať veľmi už teraz faktické poznámky a ešte raz si to prečítať, že či naozaj nie je v tom nejaký zádrhel a či tá jednoduchosť nie je až podozrivá. Ale ja sa priznávam, keď som si to prečítal, ja na tom texte nenachádzam žiadnu chybu a hneď sa mi vybavila predstava mestského policajta, ktorý vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú ozaj možno aj potrebné, napriek tomu si myslím, že ich vyťaženosť, pokiaľ existujú v nejakom katastri v nejakom meste alebo obci, nie je taká, že by to robiť nemohli. Hneď mi napadlo aj to, že tie váhy, to technické meracie zariadenie nie je tak vyťažené, aspoň ja sa s tým nestretávam, že by to bolo bežné na našich cestách a ozaj bolo by to potrebné, aby to bežné bolo. Možno by ste si to dokázali aj požičať, neviem, či to nebolo by možné riešiť aj takýmto spôsobom. Ale ak sa zameriame na tú podstatu, ktorú predkladateľ do toho vložil, tak ja ozaj dám otázku, no ako tento zákon neschváliť. Ak nechceme hľadať nejaké umelé zádrhele a čosi, čo by sme mohli považovať za akési problémy, tak z toho mi vyplýva - a všetci tie cesty poznáme -, vynikajúci nápad, schváľme ho.
Ďakujem.

Vážený pán kolega, naozaj ste poukázali na to, a ja som vo svojom vystúpení pri elektronickom mýte o tom hovoril, že zavedenie elektronického mýta s nulovou sadzbou zatiaľ na cestách druhej a tretej triedy znamená ďalší biznis, ďalší obchod pre firmu SkyToll. Pýtal som sa vtedy, koľko to bude tento štát stáť, pán minister nevedel mi odpovedať.
Čo sa týka toho, že ste hovorili, že prenosná váha sa zaplatí do dvoch dní, predpokladám, že aj mzda týchto policajtov, ktorí by takto vážili, sa zaplatí za niekoľko dní. Pred rokom pri štátnom rozpočte, keď som zbadal, že majú narásť pokuty na cestách o 8 miliónov eur, som hovoril o tom, či to polícia bude vyberať za rýchlosť v každej jednej obci, alebo pri vážení preťažených kamiónov. A prešiel rok a ja si myslím, že znova sa to vybralo za rýchlosť v každej jednej obci a nie pri vážení tých kamiónov preťažených. Ja si myslím, že keď sa váha zaplatí za dva dni, keď sa mzda policajtov za ďalšie dva dni zaplatí, za každým hraničným priechodom na cestách prvej triedy by mala byť takáto váha, mali by sa vážiť všetky kamióny. Čo sa týka ciest druhej, tretej triedy, áno, kraje nemajú svoju políciu, ale tam môže predsa štátna polícia vážiť a potom sa, a je to príjem štátneho rozpočtu, potom sa jedná už len o samotné prerozdelenie. Čo sa týka obcí, obecných polícií, obec, ktorá má obecnú políciu, nech má možnosť zvážiť tento návrh zákona. Je dobrý, my ho podporujeme a súhlasíme s ním.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Kéry, problém je v tom, že nie celkom dobre ma počúvate. V tom je problém a naozaj vy ste išli cestou nie verejného záujmu, vy ste išli cestou v ústrety tomu, prečo možno aj vy tu sedíte. Hej, že proste ste súčasťou kliky, ktorá proste v konečnom dôsledku to takto celé zabezpečí. Naozaj, nešli ste cestou vyhodnocovania nejakých kľúčových uzlov a tam ste cez dopravné značenia, cez zvýšené kontroly, neviem čo, a aj trebárs cez váženie obecnou políciou ako jeden z podnávrhov neeliminovali prejazdy, tranzity, vy ste išli cestou, ako z tejto situácie, ktorá sa dá obhájiť, lebo cesty druhej a tretej triedy - opravte ma - ale nespoplatňujú nikde. To znova budeme niekde prví, hej, znova budeme niekde prví, ako toto zneužiť a využiť túto situáciu, lebo tá spoločenská objednávka existuje. Ľuďom to vadí, ja viem, že to áno, ale nešli ste dopravným značením, nešli ste posilnením hliadok, nešli ste vážením, nešli ste analýzou kľúčových bodov, išli ste, toto využijeme, niekto povedal, však toto sa dá krásne využiť, našúpme tam tie rampy. A ešte ste si to poistili, ešte ste si to poistili, keby výber toho mýta cez tie cesty nedosiahol, nepokrýval náklady prevádzkovateľa, tak tie náklady prevádzkovateľa pokrýva župa. No znova je to, ako sa hovorí, podnikateľské nebo, znova je to ideálny obchod, ktoré vy robíte, ale vy o tom ani neviete, že ich robíte, len vám to tu donesú a vy za to zahlasujete. Ja na to upozorňujem, že by ste tu kritičnosť svojho myslenia skúsili niekde nájsť, objaviť, prípadne odomknúť a byť kritickejší k tomu, že čo vám nosia.
Ďakujem.

Ja už len odpoviem na diskusiu, ktorá sa začala v tejto sále, a som rád, že teda diskutujete o tomto poslaneckom návrhu zákona, a tak to len svedčí o tom, že naozaj tento problém je vážny. Ktorí trošku žijeme v tých samosprávnych krajoch a vnímame tú situáciu okolo ciest druhej a tretej triedy, vieme, že táto situácia je pálčivá a tie cesty sú ničené preťaženými nákladnými autami a do určitej miery sa veľmi tomu nevedia samosprávne kraje ani mestá a obce, ktoré sú správcami týchto ciest, ubrániť. Hľadáme riešenia, ja to beriem tak, hľadáme riešenia, ja len technickú poznámku na to, čo tu odznelo aj v rozprave, ako by sme mali riešiť aj výber peňazí za preťaženie nákladných aut, teda pokút, ktoré sú uložené a kde by mali plynúť. Začala tu takáto diskusia.
Priznám sa, uvažoval som o tom pri tomto návrhu zákona, lebo koniec koncov tie pokuty, ak ich vyberie štátna polícia, sú príjmom štátneho rozpočtu, ak ich vyberie obecná polícia, ako to navrhujem, budú príjmom obecného rozpočtu, ale nie príjmom samosprávneho kraja. Podľa mňa najelegantnejšie by bolo, aby tie pokuty boli dobre veľké, tu by sme nemali veľmi šetriť svoju fantáziu, a mali by byť príjmom správcu ciest, to by bolo podľa mňa najoptimálnejšie. Priznám sa, že nemal som takú odvahu pustiť sa až do toho, aby som siahol pánovi ministrovi Kaliňákovi na nejaké kompetencie a otváral ďalšie návrhy zákonov. Dnes to nechajme len v tej rovine, že štátna polícia bude mať naďalej príjem z pokút, ktoré uloží pre preťaženie nákladných áut na cestách, prvej, druhej aj tretej triedy. Ak prejde môj poslanecký návrh zákona, obecná polícia, teda obec bude mať, ktorá zriaďuje tú políciu, príjem z pokút, ktoré budú uložené preťaženým nákladným autám na cestách druhej, tretej triedy, ak meranie bude vykonané v súčinnosti s obecnou políciou. A bonus, ktorý bude mať z toho len samosprávny kraj, je ten, že sa budú viacej chrániť jeho cesty. Čiže nebude mať priamy príjem, ale bude mať zisk z toho alebo pozitívny hospodársky dopad z toho, že tie cesty sa budú menej ničiť. Lebo koniec koncov samosprá..., pre samosprávne kraje to znamená obrovskú položku, ktorú musia investovať zo svojich rozpočtov len do správy a opravy týchto ciest, už nehovorím do celkových rekonštrukcií, na ktoré samosprávne kraje reálne nemajú finančné prostriedky, musia čerpať úvery a zadlžovať sa. Čiže zatiaľ som problematiku pokút a peňazí nechal v tejto rovine, ale keď táto diskusia tu bude aj do budúcna, som pripravený o tom diskutovať, ako by sme to mali riešiť ďalej. Podľa mňa pokuta za preťažené nákladné auto by mala byť príjmom toho, koho cesta bola ničená. To je najlogickejšie, ale v danej chvíli kompetenčne nie tak jednoducho riešiteľné.
Poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý obsahuje tému, ktorou sa už možnože pol roka zaoberáme, a to je nevyplácanie miezd pracovníkom, dá sa povedať, skrachovaných firiem alebo firiem, ktoré nejakým spôsobom predídu tomu, aby vyplácali mzdy svojim zamestnancom. Na minulej schôdzi som dávala podobný pozmeňovák, ktorým sme chceli upravovať zákon o inšpekcii práce. Aj vtedy som hovorila, že si uvedomujem, že išlo možno o nevhodný spôsob riešenia, ale ak to mohlo pomôcť aspoň niektorým zamestnancom, prečo aj takýto spôsob nepoužiť, keďže nebol protizákonný. Preto teraz po neschválení pozmeňovacieho návrhu som sa rozhodla predložiť novelu podobného znenia, ktorá priamo upravuje zákon 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. Dovoľte, aby som vás oboznámila so znením tohto návrhu.
Cieľom predloženého návrhu zákona je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 659,70 eur v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov. To je v skratke aj popísaný vlastne celý obsah novely. V poslednom čase čoraz častejšie dochádza k situácii, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze im ukladá povinnosť pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok vo výške takmer 1 660 eur. Povinnosť platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy. Na základe uvedeného navrhujeme, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá často niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti veriteľa, v tomto prípade zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevypláca mzdu. Návrh zákona nadväzuje na už existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v takom prípade, ak povinnosť platiť preddavok nie je povinný znášať navrhovateľ. To znamená, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka. Nepredpokladáme pritom, že by mohlo dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu, pretože každý uznáte, že zamestnanec je zvlášť v dnešnej dobe ten posledný, ktorý má záujem o to, aby prišiel o svoje zamestnanie a tým pádom o svojho zamestnávateľa. Ide najmä o možnosť zabrániť tunelovaniu firmy v časovom vákuu, kedy nie je možné nájsť iných veriteľov a zamestnanci samotní sa nevedia dostať ani k dávke z garančného fondu. Na ochranu dlžníka, v tomto prípade zamestnávateľa, slúži aj skutočnosť, že návrh môže podať len skupina zamestnancov, presnejšie jedna tretina. Diskutovali sme naozaj, aby nás niekto neupodozrieval, že každý zamestnanec, ak sme teda prvotne uvažovali, že takýto návrh na konkurz by mohol podať aj jeden zamestnanec, ktorý by mohol byť oslobodený od preddavku, vyvolávalo to skutočne vážne, že takýmto spôsobom sa môže spustiť veľká lavína návrhov na konkurz. Ale myslím si, že určenie počtu zamestnancov, ktorí by museli pod návrh byť podpísaní, je dostatočnou garanciou toho, že sa to nebude zneužívať, že sa to naozaj použije v prospech zamestnancov.
Tak ako som niekoľkokrát už v tejto sále hovorila, mám pocit, že na jednej strane chceme, alebo vláda chystá a prijíma zákony, ktoré majú zamestnancov chrániť, aspoň sa tak tvária tie návrhy, na druhej strane nie sme schopní garantovať ustanovenia, ktoré v zákone už existujú. To je najväčší problém. Keď sme sa stretli so zástupcami ministerstva spravodlivosti a inšpektorátu práce, ministerstva práce, každý nám potvrdil, že je to veľmi vážny problém, ktorý chcú vyriešiť, ale tie riešenia sa nejakým spôsobom nedostavujú. Verím tomu, že to odštartovalo diskusiu, že tie naše listy a podania na ministerstvo práce a tie diskusie, ktoré sme s nimi mali, naštartovali proces a že budú sa touto otázkou vecne zaoberať tak, aby aj došli k nejakému riešeniu. Lebo zatiaľ som zo strany dotknutých ministerstiev počula, že by sa to dalo riešiť aj inak, ale to iné riešenie doteraz neponúkli. Vieme, že je to dlhodobý problém. Tento problém rieši len zamestnancov, ktorí sú na pracovný pomer, ale máme tu veľkú skupinu živnostníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí sa nevedia, ktorí vykonali prácu pre svojho ani nie zamestnávateľa, ale proste dohodnutú prácu vykonali a nevedia sa domôcť svojich financií, že tí, ktorí prácu zadali, im odmietnu zaplatiť.
Takže žiadam túto snemovňu, aby sa postavila pozitívne k návrhu zákona. Sme ochotní diskutovať o množstve zamestnancov, ktorí by mali byť podpísaní pod týmto návrhom na otvorenie konkurzu. Ale verím, že je to jedna z ciest.
Na druhej strane ma ešte napadá. Máme tu, náš kolega, pán poslanec Muňko je zároveň riaditeľom Sociálnej poisťovne a vieme, že najväčší problém pre týchto zamestnancov, ktorí aj svoje nízke mzdy nevedia dosiahnuť, je vlastne spôsob, ako získať peniaze z garančného fondu, keďže si požadované obdobie platia do Sociálnej poisťovne, platia odvody, tak oni nevedia nájsť spôsob, ako dostať peniaze z garančného fondu. Mne to príde ako taká schizofrénia. Na jednej strane žiadame od zamestnancov, aby si odvody statočne platili, ale na druhej strane, ak má poisťovňa byť tým garantom, ktorý ich má zabezpečiť v čase, keď túto mzdu nevedia získať, tak poisťovňa sa k nim správa veľmi macošsky. Naozaj veľmi macošsky, pretože ak by to tak nebolo, tak by našli už dávno lepší mechanizmus, ako sa k týmto peniazom zamestnanci môžu dostať.
Takže ešte raz, prosím vás o podporu tejto novely a ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hostia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 713 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predloženého návrhu zákona je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov, t. j. zamestnancov, ktorým dlžník, teda zamestnávateľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 713.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť návrh zmeny Trestného zákona, ktorý z neho odstraňuje paragraf, ktorý, myslím si, nectí ani Trestný zákon, ani fungujúcu demokraciu. Predkladaným návrhom sa navrhuje vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377 obsahujúce trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.
Uvedená skutková podstata sa stala trestným činom až pri prijímaní nového Trestného zákona v roku 2005. Podľa názoru predkladateľa odporuje jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásade subsidiarity represie, podľa ktorej sa majú prostriedky trestného práva používať až vtedy, keď sú ostatné prostriedky nedostatočné. Chrániť dôvernosť ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy aj v minulosti bolo a naďalej aj je možné prostriedkami občianskeho práva. Použitie trestnoprávnej sankcie sa preto javí ako neprimerané a zneužiteľné. Trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy nebol súčasťou vládneho návrhu vtedy rekodifikovaného Trestného zákona. Súčasťou Trestného zákona sa stal v dôsledku schválenia pozmeňujúceho poslaneckého návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka. Stalo sa tak napriek nesúhlasu vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý za vládu návrh rekodifikovaného Trestného zákona v parlamente uvádzal. Vláda sa v roku 2005 ešte pred nadobudnutím účinnosti nového Trestného zákona pokúsila prostredníctvom vládneho návrhu zákona vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377. Parlament však vládny návrh odmietol.
Hlavným argumentom proti takto definovanému trestnému činu bola obava z jeho možného zneužitia napríklad proti investigatívnym novinárom. Opodstatnenosť takýchto obáv sa potvrdila v roku 2012, keď niekoľko mesiacov prebiehalo trestné stíhanie vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Hoci bolo trestné stíhanie nakoniec zastavené, predkladateľ považuje za nesprávne, aby legislatíva vytvárala priestor pre kriminalizáciu takéhoto konania. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje s názorom vlády z roku 2005, podľa ktorého konanie, ktoré postihuje § 377 Trestného zákona, nedosahuje takú nebezpečnosť, aby muselo byť postihované trestným právom, a nápravu voči nemu je možné dosiahnuť prostriedkami občianskeho práva. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená snemovňa, z toho, čo som prečítal, je zrejmé, aký je môj úmysel. Domnievam sa, že už to, že ani za úmyslom predkladateľa rekodifikovaného Trestného zákona nebolo kriminalizovať prácu investigatívnych novinárov, a bez toho, aby som akokoľvek chcel asociovať osobu predkladateľa pozmeňujúceho návrhu Romana Vavríka s obsahom tohto paragrafu, nech to nemá byť hodnotiaci úsudok. Nepochybne ostáva dojem, že predkladateľ i tí, ktorí hlasovali proti vôli predkladateľa zákona trestného a nechali tento paragraf ako pozmeňovací návrh v zákone, mali akýsi motív. Je pritom celkom dôvodné domnievať sa, že možno hlasovali v osobnom záujme.
Dnes sme tu mali diskusiu a predložený návrh na tému majetkové priznania. Všetko toto i tento paragraf nebol daný do Trestného zákona s úmyslom pomôcť poctivosti, pomôcť transparentnosti, pomôcť férovosti, pomôcť odhaľovaniu, porušovaniu všetkého, o čom som teraz hovoril, bol tam daný podľa mňa v úmysle ochrániť tých, ktorí nie sú ani čestní, ani transparentní, ani statoční obhajovatelia verejného záujmu. Môžme tento zákon nazvať Lex piussi. Ale Zuzana Piussi bola len vlastne symbolom toho, že ak niekto ukazuje, ako chorý je systém, v ktorom žijeme, tak nedostáva zaslúžené vavríny ani nenasleduje obdiv tých, v mene ktorých v tomto prípade Zuzana Piussi pracuje ako investigatívny autor, ale, naopak, dostáva sa jej trestného stíhania.
Je pozoruhodné, že ani Vladimír Mečiar, ktorý sa vyhrážal mlátením novinárovi, ktorý mu kládol nejakú otázku, nezaradil tento paragraf do Trestného zákona. A nepochybne bolo dosť dôvodov, aby sa v jeho ére politici báli investigatívnych novinárov. Je paradoxné, že tak urobila k demokracii sa hlásiaca snemovňa a že ho tam vložil poslanec, ktorý by mal stáť presne na opačnom brehu, ako stál Vladimír Mečiar. Tým neobhajujem Vladimíra Mečiara, len poukazujem na zvrátenosť tohto paragrafu. Myslím si, že tak ako sme dnes hovorili o tom, že ak sa má tvár politiky zlepšovať, je to okrem iného i naša zodpovednosť, ale zároveň by to mala byť aj zodpovednosť investigatívnych novinárov, strážcov zákonnosti a poriadku. A ak strpíme, aby v Trestnom zákone bol paragraf, ktorý ich často neľahkú, často nevďačnú, často nemilovanú prácu v mene statočných občanov má trestať Trestným zákonom, tak si myslím, že vystavíme i pokračujúce zlé svedectvo sebe samým. A preto vás prosím, pretože investigatívny novinár môže vyšetrovať na každom brehu - vpravo i vľavo -, aby sme ukázali, že sa nemáme báť a nemáme chrániť Trestným zákonom pri vlastných hriechoch, aby sme s dovolením tento malý návrh, ktorý nie je ani červený, ani modrý, ani zelený, ale je hádam transparentný a férový voči zodpovedne pracujúcim novinárom, prijali.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnej i právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 715 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaným návrhom zákona sa navrhuje vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377, obsahuje, obsahujúce trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 715.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.