27. schôdza

26.11.2013 - 18.12.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

26.11.2013 o 17:25 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

17:08

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. (Zaznievanie gongu.) Poprosím vás všetkých, ktorí nemáte záujem o rozpravu, aby ste radšej odišli z rokovacej sály. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Mihál, nech sa páči.
(Ruch v sále.) Dámy a páni, pokračujeme v rokovaní. Poprosím vás o pozornosť, pokračujeme v rozprave.
Skryt prepis

26.11.2013 o 17:08 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 17:14

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani kolegynka, vážené kolegyne... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Ešte raz, dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Kolegovia!
Nech sa páči, pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Oceňujem, že pán prezident vrátil zákon o kolektívnom vyjednávaní späť do parlamentu, a možno na rozdiel od iných ľudí sa tomu ani príliš nečudujem, pretože mám ešte ako minister, bývalý minister práce, sociálnych vecí pozitívnu skúsenosť z procesu prijímania nášho Zákonníka práce, kedy skoro všetci očakávali, že pán prezident v roku 2011 tento náš Zákonník práce nepodpíše a vráti ho do parlamentu. Najmä sa na to tešil pán predseda strany SMER Robert Fico, že sa tak stane. A na veľké prekvapenie týchto našich oponentov vtedy pán prezident zákon bez problémov podpísal. A podpísal ho preto, prečo nepodpísal váš zákon o kolektívnom vyjednávaní. A tie dôvody, ktoré uviedol vtedy a ktoré uvádza pán prezident teraz, sú absolútne každému, kto aspoň trošku rozumie, ako funguje ekonomika, čo je to zamestnanosť, ako to všetko beží, sú tieto dôvody úplne jasné. A ak budete dusiť firmy, podnikateľov, zamestnávateľov nezmyselnými zákonmi s takou akousi škodoradosťou, ktorú tam cítiť, že veď vytrestáte tých zlých podnikateľov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, prepáčte, ale, dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Ak nemáte záujem o rozpravu, radšej choďte preč z rokovacej sály.
Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže; ďakujem; keď s takou zvláštnou škodoradosťou sa vysmievate ľuďom, ktorí neraz si naozaj veľmi ťažkým spôsobom zarábajú na to, aby ich firma bola úspešná a aby mohli dať prácu ďalším ľuďom, a keď slepo počúvate to, čo vám hovorí pár odborárskych bosov, ako to už zaznelo, preto, lebo vám zas, naopak, oni sľúbili aj vyjadrili podporu v parlamentných voľbách - čiže niečo za niečo, ja na bráchu, brácha na mne - čiže aj bez toho, že by ste sa zamýšľali nad tým, aké to prinesie dôsledky slovenskej ekonomike, slovenským firmám, slovenským zamestnancom a slovenskej zamestnanosti, bezhlavo schvaľujete zákony, ktorí napíšu, ktoré napíšu niekde na odborárskej centrále, ktoré sú zákonmi, ktoré akurát tak rozširujú moc odborárskych bosov v odborárskych centrálach, ale žiadnym spôsobom neprispievajú k tomu, aby mali zamestnanci lepšie platy, lepšie výhody a aby sa zvýšila zamestnanosť. Takéto zákony sú jednoducho škodlivé a škodia v prvom rade zamestnancom na Slovensku. Preto máme 400-tisícovú nezamestnanosť, pretože prijímate takéto zákony. Ak niekto hovorí o tom, že Zákonník práce; Zákonník práce neovplyvňuje zamestnanosť alebo nezamestnanosť na Slovensku, tak ja hovorím práve naopak. Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, zákon o inšpekcii práce, zákon o BOZP, zákon o službách zamestnanosti, všetky tieto zákony, ktoré ste tu dobre sprznili, všetky, celý tento balík pracovnoprávnej legislatívy, ktorý ste svojimi novelami posunuli niekde v prospech odborárskych predákov, všetko toto významným spôsobom prispelo k tomu, že nezamestnanosť na Slovensku sa stále hýbe na úrovni 14 percent napriek tomu, že vami vyslovený sľub pred parlamentnými voľbami o istotách ľudia pochopili najmä tak, že nezamestnanosť na Slovensku klesne. Neklesla vôbec. Ak tu pán minister Richter hovorí v nejakých tlačovkách, že sa podarilo vytvoriť dve- alebo päťtisíc pracovných miest, tak to je absolútne smiešne oproti tomu, koľko ľudí je jednoducho nezamestnaných a ktorí vo vás vkladali nádeje, že prijmete také zákony a budete sa správať tak, aby získali prácu. Pri takýchto zákonoch prácu si ľudia nenájdu. Pán prezident to chápe veľmi dobre, na rozdiel od vás, ale vy skrátka stlačíte to tlačítko, pretože odborársky bos sa dohodol s vaším predsedom, tak budete hlasovať za čokoľvek, čo sem ten odborársky bos posunie. Bez toho, že by ste zvážili, či to je, alebo nie je škodlivé pre Slovenskú republiku.
Pripomienky pána prezidenta, ktoré sú predložené v zmysle, keď už to má platiť, keď už si to silou presadíte, nie argumentami, ale silou, aby aspoň sa to rozširovanie kolektívnych zmlúv týkalo firiem nad 50 zamestnancov a nie už od 20 a aby sa netýkalo tých firiem, kde je uzatvorená podniková kolektívna zmluva, sú veľmi rozumné a určite ich v hlasovaní podporím. Ak tu niekto bude argumentovať, že to rozšírenie počtu zamestnancov na 50 je málo významné a nič to nevyrieši; akože nevyrieši? Ak aspoň tisíc zamestnancom sa v tomto smere polepší, tak to bude lepšie, ako keď sa stane pravý opak. Je úplne jedno, koľko firiem to zasiahne, dôležitá je tá logika veci. Malý podnik je podnik, aj v zmysle definície Európskej komisie, podnik do 50 zamestnancov a bolo by vhodné, keď už bude prijatý takýto váš zákon, aby sa takáto legislatíva týchto malých firiem jednoducho netýkala.
A druhá vec, ktorú som už spomenul vo faktickej poznámke. Je úplný, ale úplný nezmysel, aby firma, kde sú odbory, ktoré rokujú so zamestnávateľom na podnikovej úrovni, ktoré veľmi dobre poznajú ten terén, ktorí poznajú ten región, ktorí poznajú tú firmu, poznajú tých ľudí, zamestnancov a vyrokujú pre svojich zamestnancov, pre svojich členov alebo nečlenov podmienky v podnikovej kolektívnej zmluve, aby sa aj na takúto firmu vzťahovalo automatické rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Včera som bol na Orave, kde mi ekonómka z firmy povedala presne toto. Sú to firma, kde majú miestny zväz OZ KOVO, chcú rokovať s odborármi. Aj rokovali v minulosti a dohodli si podnikovú kolektívnu zmluvu na prospech ich zamestnancov. Dohodli tam také výhody pre zamestnancov, ktoré sú splniteľné v danej firme a ktoré sú prospešné pre daných zamestnancov. Tu zrazu budú musieť rešpektovať podnikovú zmluvu vyššieho stupňa, ktorú v ich prípade uzavrie odborové združenie ECHOS so Zväzom elektrotechnického priemyslu, lebo tam po formálnej stránke patria. Čiže OZ KOVO majú vo firme, spadne na nich kolektívna zmluva ECHOS vyššieho stupňa. Budú mať z toho jednoducho, po prvé guláš. Po druhé sa tam budú vlastne krížiť rôzne záujmy. Ich zamestnanci dostanú nejaké výhody, ale nie také, ktoré by potrebovali. Ale ten zamestnávateľ to skrátka bude musieť financovať. Tie výhody to je, samozrejme, niečo, čo zamestnávateľa istým spôsobom zaťaží. Ak zaplatí povedzme väčší príplatok pri nadčasoch, tak potom nemôže zároveň poskytnúť povedzme o tri dni viac dovolenky. To sa skrátka naraz nedá. Čiže keď napríklad v tejto firme, hovorím príklad, by radi mali zamestnanci o tri dni viac dovolenky, tak ju skrátka nedostanú, pretože zamestnávateľ nebude mať peniaze na to, aby aj poskytol o tri dni dovolenky viac, aj aby povedzme dal vyšší príplatok pri nadčasoch alebo vyššie tarifné mzdy vyplývajúce z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Výsledok v takejto firme bude ten, keď toto schválite a nepodporíte túto pripomienku pána prezidenta, že v takejto firme jednoducho podnikovú kolektívnu zmluvu neuzatvoria vôbec, lebo budú čakať, čo dostanú nariadené zhora cez kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. A opakujem ešte raz. Tie veci, ktoré sú dohodnuté v tej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ich zamestnancom skrátka vyhovovať nebudú. Budú proti ich záujmu. Nedá sa splniť všetko.
Čiže táto pripomienka pána prezidenta je, samozrejme, absolútne na mieste a vyzývam vás, aby ste ju podporili. Ak aj schválite celý zákon znova, podporte aspoň túto pripomienku pána prezidenta, lebo je naozaj veľmi dobrá. A tu sa dá aj hovoriť o možnej kolízii s ústavou, pretože takýmto spôsobom zabránite vôli konkrétnych ľudí túto vôľu si naplniť. Celkovo zákon ako taký je škodlivý; ešte raz to zdôrazňujem a tým uzatváram svoje vystúpenie. Za zákon ako taký ja určite hlasovať nebudem. Viem, že tu hovorím zbytočne, že je to zbytočné. Ale musím to znova a znova zopakovať. Tento zákon je škodlivý pre slovenskú ekonomiku, pre slovenské firmy, pre slovenských zamestnancov a vyhovuje len niekoľkým odborárskym bosom, ktorí si takto upevnia svoju moc.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.11.2013 o 17:14 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

17:24

Pavol Paška

Uvádzajúci uvádza bod 17:25

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky pripravila návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to vytvoriť podmienky pre zlúčenie relevantných regulačných úradov. Cieľom zlúčenia je znížiť počet rozpočtových organizácií v rezorte, ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových, obslužných a servisných činností a súčasne tak vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.
Návrh zákona upravuje zriadenie a postavenie dvoch nových úradov: Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu a Poštového regulačného úradu, a Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy. Predmetom úpravy je zároveň novelizácia príslušných platných zákonov upravujúcich pôsobnosť jednotlivých úradov. Návrh zákona obsahuje ustanovenia na zamedzenie konfliktu záujmov pri výkone funkcií predsedov a podpredsedov zriaďovaných úradov. V prípade prijatia predložených pozmeňujúcich návrhov bude predseda a podpredseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podliehať právomoci výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci konaní na ochranu verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.11.2013 o 17:25 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

17:25

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán minister, pán poslanec Bagačka je určený spravodajca.
Skryt prepis

26.11.2013 o 17:25 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:27

Michal Bagačka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 723) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. októbra 2013 č. 837 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 20. novembra 2013 č. 341, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením z 12. novembra 2013 č. 249, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 228 a Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií uznesením z 21. novembra 2013 č. 272. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 7, 9 až 16, 18, 20 až 31 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 8, 17 a 19 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 247. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som, pán predseda, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.11.2013 o 17:27 hod.

Mgr.

Michal Bagačka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

17:27

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Mám, nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa, kolegyne, kolegovia, chcete prihlásiť ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Kolesík ako jediný, nech sa páči do rozpravy.
Skryt prepis

26.11.2013 o 17:27 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 17:31

Andrej Kolesík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť. Nebudem vás zdržovať. Iste ste si všimli v poslednom čase, že sa nám množia problémy, kedy sú najmä deti a maloletí cieľom alebo terčom rôznych nevhodných indivíduí, pedofilov a tak ďalej prostredníctvom spojenia cez internet, teda cez sieť. Deti s nimi komunikujú či už cez pevné počítače, alebo cez mobilné zariadenia. Dnes máme veľmi populárne telefóny, tablety a všetky možné koncové zariadenia. Preto som si dovolil pripraviť veľmi stručný pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade.
Môj pozmeňujúci návrh spočíva v jednoduchej veci. Z rôznych štatistík vyplýva, že až 73 % maloletých vo veku od 13 do 17 rokov je závislých na internete. Urobiť z internetu lepšie miesto pre deti je jedna z priorít Digitálnej agendy pre Európu. Podľa poznatkov z praxe maloleté deti v Európe vo veku 9 až 10 rokov, ktoré používajú internet, začali v priemere vstupovať do on-line prostredia vo veku 7 rokov. 33 percent používateľov, ktorí využívajú rôzne služby na internete, používa mobilný telefón alebo iné prenosné zariadenie. 77 percent používateľov vo veku 13 až 16 rokov a 38 % detí vo veku 9 až 12 rokov v Európe, ktoré využívajú internet, uviedlo, že majú profil aj na sociálnej sieti. V rámci tých, ktorí používajú sociálne siete, až štvrtina uvádza, že ich profil je verejne viditeľný.
Problémom je, že telekomunikačný podnik, ktorý poskytuje elektronickú komunikačnú službu, nemôže zablokovať či vypnúť nevyhovujúce webové stránky či hry. Je potrebné hľadať iné nástroje, ktoré budú obmedzovať čas strávený na internete a umožnia rodičom kontrolu času, počas ktorého je ich dieťa na internete. Takéto programové nástroje sú už na telekomunikačnom trhu dostupné, využívajú sa v zahraničí, ale u nás absentuje právna úprava, ktorá by umožňovala ich využitie. Umožňovala, nie prikazovala.
Teda späť k môjmu pozmeňujúcemu návrhu k tomuto vládnemu návrhu. Dopĺňa sa, mení sa a dopĺňa takto:
V čl. VII sa dopĺňa bod 5, ktorý znie:
5. § 41 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Podnik poskytujúci službu pripojenia k internetu je povinný umožniť účastníkovi na jeho písomné požiadanie kontrolované užívanie zariadenia umožňujúceho využívanie služby pripojenia k internetu, ktoré je vo vlastníctve žiadateľa, alebo ktorého vlastník s poskytovaním takejto služby súhlasil. Kontrolovaným užívaním zariadenia sa rozumie možnosť účastníka vzdialene riadiť dobu užívania zariadenia podľa predchádzajúcej vety."
Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2014, čo sa v prípade jeho schválenia premietne do ustanovenia o účinnosti.
Odôvodnenie: Tento doplňujúci návrh reaguje na požiadavky praxe v oblasti elektronických komunikačných služieb, ktorá častokrát svojím vývojom predbieha platnú právnu úpravu. Účelom návrhu je zabezpečiť účastníkom možnosť určiť rozsah používania zariadenia umožňujúceho využívanie služby pripojenia k internetu, ako aj samotnej služby pripojenia k internetu. Ustanovenie uľahčí obmedzenie používania takýchto zariadení ohrozenými skupinami. Spôsob poskytnutia kontrolovaného užívania zariadení nie je obmedzený a stanoví si ho podnik sám.
Ďakujem vám veľmi pekne, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ide tu o lepšiu ochranu tých najslabších, teda detí, preto vás prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.11.2013 o 17:31 hod.

Mgr.

Andrej Kolesík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

17:31

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán poslanec, boli ste jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Budeme, pán minister, pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o výbere mýta, je to tlač 727. Pán minister, poprosím vás o uvedenie zákona.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 727.)
Skryt prepis

26.11.2013 o 17:31 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 17:36

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa 12. novembra 2013 a odporučil ho schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Návrh zákona zrušuje a zároveň nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú: zvýšenie ochrany ciest II. a III. triedy pred deštrukčnými účinkami ťažkej nákladnej dopravy, a to zavedením plošného zákazu jazdy na cestách III. triedy, zavedenie možnosti spoplatnenia ciest II. a III. triedy, zvýšenie sankcií za porušenie zákazu vjazdu nákladného vozidla na cestu II. alebo III. triedy. Ďalej zavedenie objektívnej zodpovednosti na úseku mýta, čím sa má docieliť efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie o protiprávnom skutku, ako aj zvýšenie pokút. Ďalej ustanovenie rámca pre poskytovanie európskej služby elektronického výberu mýta na území Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/750/ES o definícii európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov, ktorým sa ustanovujú podmienky pre zaručenie interoperability mýtnych systémov, čím zároveň dôjde aj k vykonaniu tohto rozhodnutia.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.11.2013 o 17:36 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom