27. schôdza

Tak ja chcem rovnako oceniť a poďakovať za veľmi rozsiahly, komplexný a detailný prednes k plánovanému rozpočtu. Chcem poďakovať za to, že to bolo podané v širších súvislostiach, rečou čísiel, kde bolo možné urobiť si vlastný úsudok, triezvy úsudok o demaskovaní rôznych proklamovaných zámerov, o rôznych disproporciách medzi proklamovanými sľubmi a medzi reálne vykonávanými zámermi. Z toho, čo tu odznelo, ale aj z toho, ako je pripravený rozpočet, si myslím, že nás nečakajú žiadne svetlé vyhliadky, lebo opakovane sme svedkami neuskutočňovaných systémových štrukturálnych zmien vo verejnej správe, taktiež je tu reálna obava o elimináciu možnosti čerpania európskych fondov, rovnako sa s vami stotožňujem v tom, že nie som svedkom žiadnych uskutočňovaných rozvojových impulzov, opakovane tu odznieva, odznievajú tendencie o zvyšovaní zadlžovania v podnikoch, v štátnych podnikov ako SPP, zvyšovanie odvodov a daní pre bežných občanov. Ďalšími takými znepokojujúcimi prvkami, ktoré vyzneli z vašej prezentácie, z vášho príspevku, sú prvoplánové predaje, ktorými chceme znižovať deficit prvoplánovo, znižovanie štátneho bohatstva, zvyšovanie dlhu SPP, no a potom, samozrejme, zarážajúcim momentom, na ktorý ste poukázali, je aj neopodstatnené zvyšovanie nákladov bezpečnostných a silových zložiek. Ďakujem teda za tento exkurz do rozpočtu. Určite bol podnetným a výživným materiálom.

Ďakujem pekne. Ja takisto konštatujem, že v tom vašom vystúpení, pán poslanec pán kolega Mikloš, bolo toho naozaj v skutočnosti veľa povedaného, bolo tam veľa, by som povedal, takých tých analytických častí, ale o čom by som polemizoval, je, ani nie tak o samotných číslach, že by ste si ich vymýšľal alebo teda že by nezodpovedali realite, ale skôr o metodike výpočtu a možno o pomerovaniu jednotlivých veličín. Ako príklad by som uviedol práve tu spomínané výdavky na, na..., teda bezpečnosť a veci súvisiace s bezpečnostnými zbormi. Keď, keď tieto čísla, tieto výdavky pomerujeme k HDP, tak potom sa dostávame k trošku k iným štatistikám, a to konkrétne, že v roku 2013 tvoria 1,83 % HDP, zatiaľ čo priemer Európskej únie je 1,9. To znamená, že už tu vidíme, že sme niekde v súlade s tým zhruba, ako to je, ako to je v priemere, čo sa týka celej Európskej únie.
Potom večná téma optimalizácia, tam práve aj pri tejto debate o tých daňových licenciách sme videli, že tá optimalizácia sa diala, diala sa aj počas platnosti rovnej dane, pretože predsa by asi nedochádzalo k tomu javu, že by tu 60 % spoločností podávalo dlhodobo, opakujem dlhodobo, nulové daňové priznanie. Nedochádzalo by k tomu, že by sa presúvali spoločnosti aj počas platnosti rovnej dane do daňových rajov a nedochádzalo by tu k tomu, že by jednoducho daňové úniky na DPH boli aj počas platnosti rovnej dane proste v tak enornmých číslach, to znamená, akože nesnažte sa stále nejak nahovárať, že počas platnosti rovnej dane tieto javy tu neboli. A ešte som sa chcel vyjadriť, no už nestihnem sa vyjadriť k ďalšej veci, ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky reakcie. Pani poslankyňa Hufková, o daňovej správe, ale aj o tom, ako fungovala predtým, ale aj ako funguje teraz od polovice roka 2012, sa kľudne môžme pobaviť, ale vo faktickej otázke na to priestor nie je.
Pánovi poslancovi Kamenickému chcem odpovedať. Pýtal sa, že ako, že či nie je rozpor teda v tom, keď hovorím, že škodí vláda hospodárskemu rastu a zároveň máme pomerne vysoký. No nie, pretože si myslím, že ak by neškodila vláda hospodárskemu rastu, mali by sme ho ešte vyšší. Budete to vidieť veľmi ľahko, sledujte Estónsko. Slovensko je s Estónskom najúspešnejšou krajinou z hľadiska konvergencie, z hľadiska ekonomického rastu od pádu komunizmu. Estónsku robí ale omnoho rozumnejšiu politiku. Obávam sa, že tu bude divergencia medzi Estónskom a Slovenskom aj z hľadiska ekonomického rastu, aj z hľadiska rastu životnej úrovne. Takže nie je tam rozpor, myslím si, že tam rozpor nie je. A to, že ste skonštatovali, že sme mali aj my jednorazové opatrenia, veď áno, veď to som aj povedal, mali sme. Ale saldo našich jednorazových opatrení v roku 2011 bolo mínusové, - 0,2, pretože nám započítali tú fintu za 600 či koľko miliónov eur za železnice a Cargo, za nemocnice a Cargo, ktorú ste vy urobili ešte v roku 2008/'9. Čiže áno, mali sme jednorazové, ale tie jednorazové sú odpočítané v konsolidačnom úsilí. Čiže to konsolidačné úsilie, ktoré som porovnával, tam už sú odpočítané jednorazové.
A, pán poslanec Duchoň, hovoríte, že v pomere k HDP je to inak. No veď áno, ja som povedal, že oveľa korektnejšie je porovnávať to v pomere k verejným výdavkom. Ale dobre, ak chcete, môžme to porovnávať k HDP. Áno, potom vám vyjde, že na tú bezpečnosť je to už porovnateľnejšie. Lenže vyjde vám ešte väčšia disproporcia pri vzdelaní, životnom prostredí a v ďalších oblastiach, tam, kde sme nízko. Pretože aj preto hovorím, že je korektnejšie porovnať to z celkových výdavkov a nič na tých záveroch, či to porovnávate z jedného, alebo z druhého, že disproporcie sa dokonca ešte zväčšujú podľa vašich materiálov, to nič nemení.

Pani predsedajúca, chcem dať procedurálny návrh, lebo mám pocit, my by sme mali byť aj takým, a určite aj sme, však ľudia nás vnímajú a minimálne neetické, ak nie dokonca hraničiace so zákonnosťou, že keď niekto cituje niekoho a neuvedie zdroj. A preto dávam návrh, aby poslanci v prípade, že citujú niekoho stanovisko, aby uviedli zdroj. Neviem, či zdroj, to, čo citovala pani Hufková bolo z ministerstva financií alebo z centrály SMER-u, ale neuviedla zdroj. A naozaj mi to príde nekorektné voči teda tomu, kto to vypracoval, aj celkove by sme mali ísť vzorom. Čiže do budúcna chcem dať návrh, aby poslanci, keď niečo odcitujú, aby uviedli aj zdroj. Ďakujem.

Dobre, ďakujem za možnosť vystúpiť v reakcii a zrejme takto strávime zvyšok dňa dnes do konca a potom budeme pokračovať.
No v jednej veci sa naozaj tento rok veľa zmenilo a to je to, že všetci opoziční poslanci vrátane médií nemusia si pripravovať vlastné príspevky a proste vlastnými, vlastnú energiu vynakladať na rôzne druhy analýz rozpočtovej politiky vlády, ale že má na to dosť vhodných prameňov, či už z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, alebo Európskej komisie, alebo podobne, alebo ministerstva financií cez Inštitút finančnej politiky. Ale musím povedať, že bol by som rád, keby to nebolo prijímané ako, lebo cítil som taký štuchanec, ako keby to nebolo dobrovoľné. Ja si dovolím pripomenúť aj pánovi poslancovi Miklošovi, že nebyť poslancov SMER-u, tak tu ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nie je a ani rozpočtová rada tu nie je a dovolím si povedať, že po nástupe novej vlády v apríli 2012 sme sa bleskovo, naozaj až v rozpore so zvyklosťami politickými na Slovensku dohodli a ústavnou väčšinou schválili členov rozpočtovej rady, áno. Čiže a myslím si, že nikto ich nespochybňuje a všetko je proste z tohto pohľadu v poriadku. Jediné, čo mňa mrzí, že ja som ten, na kom sa to všetko skúša, som jak taký ten biely potkan, ktorý, na ktorom to teraz všetko ide, lebo, samozrejme, pán, môj predchodca, Ivan Mikloš, ktorý sedel niekoľkokrát v tomto kresle, nemal tento luxus. (Povedané so smiechom.) To znamená, my všetci ostatní sme sa museli, museli sme sa proste prekopať všetkými číslami a viete veľmi dobre - a v tomto treba ináč potvrdiť -, že do prijatia zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola totálna asymetria informačná medzi rezortom financií, nech tam sedel akýkoľvek človek, a zvyškom vlády, štátu, verejnosti a podobne. Táto situácia sa zmenila zásadne v roku 2013, zmenil sa aj spôsob pohľadu Európskej komisie na tieto veci. Viete, že tu boli prijaté také tie nezrozumiteľné six-packy, two-packy a fiscal compakty a podobné zaklínadlá, ktoré, ktoré, ktoré sú reálnym prejavom, tomu, čomu sa hovorí integrácia hospodárskej politiky a rozpočtových politík, a z neho, samozrejme, vyplýva aj veľa ešte nedorozumení, veľa detských chorôb, rôznych klasifikácií, ktoré často ešte ani nevieme vypĺňať, lebo nemáme na to zdrojovú základňu.
Ja si vážim konštruktívny zatiaľ, zatiaľ tón rozhovoru o, rozpravy o rozpočte. Ináč myslím si, že aj táto atmosféra potvrdzuje, že o žiadnu drámu nejde. Sú tu rôzne pohľady, ja vysvetlím ten, ten, možno vy budete tvrdiť, že ja to marginalizujem alebo sa snažím nejakým spôsobom indikovať, zmenšovať možné dopady, ale, ale aj atmosféra tejto debaty zatiaľ hovorí o tom, že o fatálnu drámu nejde. Ide o fázovanie krokov a na to každá, každá vláda má právo.
Chcem ešte povedať k rozpočtovej rade a k procesu vyhodnocovania rozpočtových procesov v jednotlivých krajinách, že všetci máme pred sebou ešte také tie detské choroby, aby sme sa dohodli na jednotných metodikách. Lebo tak, ako pán poslanec Mikloš spomenul, len napríklad otázka toho, či tu máme dneska fiškálnu expanziu alebo reštrikciu, už len na toto sú tri čísla. Dnes je to zo zdroja ministerstva financií, zo zdroja rozpočtovej rady a zo zdroja Európskej komisie. Samozrejme, tieto tri čísla, tri čísla, ktoré hovoria, majú hovoriť to isté, keď sú na niečo tri čísla, áno, keď traja dôležití, ktorí sa vyznajú, hovoria, že sú to tri rôzne, tri rôzne výsledky, tak to nevzbudzuje dôveryhodnosť a neposilňuje to, samozrejme, vypovedateľnosť danej veci. A prečo sa to tak deje? Pretože nemáme dohodnutú metodiku. Pretože, pretože sa roky, vy ste neboli tu všetci, keď sme sa bavili o..., pri zákone o rozpočtových pravidlách a o..., lebo tam sme takisto hovorili o poloautomatike, korekcii pri vychýlení sa štrukturálneho cieľu, a vtedy som pánovi poslancovi Kollárovi v podstate vysvetľoval, aj Ivan Mikloš to veľmi dobre vie, že napríklad roky sa hádame s Európskou komisiou o tzv. output gape, o potenciálnom produkte, a o tom, či sme podchladení, alebo, alebo, naopak, máme plusový, plusový potenciál. Na to sme doplácali pri prijatí do eurozóny, na to doplácame aj teraz z hľadiska, z hľadiska výpočtu štrukturálneho úsilia. Zhoda tu neexistuje a každý pracuje s vlastnou metodikou a každý si myslí, že má to správne, správne číslo.
Ja si myslím, že minimálne na národnej úrovni náš čaká s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť cesta zbližovania tej metodiky, aby sme mali čo najpresnejšie čísla. A my v niektorých veciach naozaj nemáme rovnaký názor už ani dnes, a to Rozpočtová rada funguje naozaj iba rok, riešime to v mieri, sme sa schopní navzájom o týchto veciach rozprávať. Ja vám poviem napríklad príklad. Napríklad zavedenie bank levy, to znamená odvodu z bánk považuje, považuje rozpočtová rada za jednorazové opatrenie. Podľa nás to jednorazové opatrenie nie je, pretože jasne je v legislatíve dané, ako tento odvod bude fungovať, kedy sa má znížiť, a je úplne jasné, že tu bude prítomný iks rokov ako. No, ale naša rozpočtová rada tvrdí, že keďže to nie je trvalé, tak je to jednorazové opatrenie. Európska komisia hodnotí nad, pokiaľ viem, nad dva roky každé opatrenie ako dlhodobé, čiže nie jednorazové. Vidíte, sú tu rôzne prístupy. A potom vám z toho, samozrejme, z tých rôznych prístupov môžu vzniknúť fatálne odkazy, fatálne odkazy o expanzii alebo reštrikcii, o tom, či šetríte, nešetríte, o tom či sa staráte o dlhodobú udržateľnosť, alebo nestaráte.
Ja by som kolegom z SDKÚ rád pripomenul búrku v pohári vody, ktorú spôsobili minulý rok, keď sa, keď sa reformoval druhý pilier a penzijný systém ako celok, keď sa zmenili systémy prvého pays you go systému, to znamená priebežného systému a znižovali sa príspevky do druhého pilieru. Pokiaľ viem, SDKÚ sa obrátilo na rozpočtovú radu s otázkou, či, či týmto spôsobom poškodzujeme dlhodobú udržateľnosť, a dostali jasnú odpoveď. Dostali odpoveď, že opatrenia, ktoré prijala vláda Roberta Fica minulý rok, zlepšila dlhodobú udržateľnosť.
Neradi počúvate, neradi počúvate tú vec, že parameter S2, ktorý hovorí o dlhodobej udržateľnosti sa z úrovni 7 % dostal na úroveň niekde vyše 4 %, čiže o jednu tretinu sme zlepšili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A dlhodobá udržateľnosť sa meria v rámci 50 rokov. Nemusí nás to možno tuná ani jedného z nás zaujímať, že sa nikto z nás nedožije tohto, tohto cieľa, a to je o tom, to už je na, na Alojza Hlinu, aby hovoril o filozoficky o tom, o čo sa máme snažiť, či o to, prežiť budúce dva-tri roky, alebo sa máme venovať, venovať S2 o 50 rokov. Ale pravdou je, že pravidlá sú jasne dané a dlhodobá udržateľnosť je parameter, ktorý vnímajú aj medzinárodné finančné trhy. A preto ich nemôžme, nemôžme ich prehliadať.
Pravdou ale aj je, že minulý rok sme si spolu svoju časť práce urobili v prvom roku vládnutia. Bolo to ťažké opatrenie, patrične ste nám to dali najavo, okomentovali ste toto opatrenie. Obávam sa, že vaše nádeje z hľadiska našich volebných preferencií, vaše nádeje boli také, že sa fatálne odrazia tieto opatrenia na našich preferenciách, a nestalo sa to tak. Ale ja tu nie som na to, aby som robil politologické prednášky. Pravdou je, že my sme svoju časť roboty doručili minulý rok. Z tohto pohľadu považujem za nefér, ak hovoríme dnes v odhadoch o expanzii 0,1 %, ak teraz tu proste vyťahujete zástavu, o tom hovoríte, že zhoršujeme dlhodobú udržateľnosť. Ja sa pýtam aj predsedu rady rozpočtovej, rozpočtovej rady, takisto členov Ľuda Ódora alebo Michala Horvátha, tak dobre, povedzte mi o koľko. O koľko zhoršujeme tú dlhodobú udržateľnosť? Bohužiaľ, dámy a páni, vy sa dneska nedozviete ani od rozpočtovej rady o koľko, pretože to nemajú ešte zrátané. Pretože boli prijaté opatrenia, ktoré zase aj zlepšujú, tie sa týkajú hlavne výsluhových dôchodkov, ktoré zatiaľ neboli zahrnuté v prepočtoch rozpočtovej rady, lebo sa udiali po poslednom, po poslednej správe. Veľmi otvorene, ich odhad je, robíte opatrenia, ktoré aj zlepšujú, aj zhoršujú, a podľa nás prevažujú tie, čo zhoršujú. Vyberte si. Ale hovoríme, my sa teraz hýbeme v oblasti verejných financií. Čiže ja žiadam rozpočtovú radu, aby povedala úplne jasne a povedala číslo. Tak ako vedela vyrátať číslo zlepšenia dlhodobej udržateľnosti z hľadiska dopadov zmien v druhom a prvom pilieri, budem, samozrejme, žiadať a dočkáme sa ju v správe, ktorú každý rok rozpočtová rada pripravuje, a tam bude jasne pomenované, o koľko sa zhoršuje.
Len chcem vám povedať jednu vec ešte, že dnes nikto nevie, aký bude výsledok štrukturálneho deficitu za rok 2013. No nevie, pretože, pretože sa bude treba, bude treba ukončiť fiškálny rok roku '13, potom bude treba preliezť jednotlivé položky, s ktorými sa z hľadiska výkazníctva treba proste vysporiadať v roku '13, následne, následne hovoriť o jednorazových vplyvoch, o cyklickej zložke a potom môžme hovoriť o tom, čo je výsledok štrukturálneho deficitu roku '13.
Keď nevieme hovoriť o tom, aký je výsledok '13, už vôbec neviem povedať, aký bude rok '14. Je to odhad. Je to odhad na základe dnešného plánu a pán poslanec Ivan Mikloš, samozrejme, podľa mňa zámerne vynechal vetu zo správy, ktorá hovorí o tom, že to môže byť aj inak, lebo rozpočtová rada hovorí, môže to byť aj úplne inak. Závisí to od čerpania európskych fondov v roku 2014 a závisí to od úspešnosti príjmov. A tu vám chcem povedať, že kľúčovo, na čo my vsádzame, proste to je naozaj sazka, je zlepšenie úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty. Pretože, ak sa tu celý minulý rok, kolegovia z opozície, ale všetci sa v podstate rozčuľujeme nad tým, aká je tu tzv. VIP gap, že nám proste tu odchádza skoro 4 %, teoreticky 4 % hrubého domáceho produktu možného výberu dane z pridanej hodnoty cez daňové úniky. Keď som tu bol proste bičovaný kolegami, ktorí sa podieľali na, naozaj na likvidácii alebo na, na..., pálili z brokovnice do finančnej správy (povedané so smiechom), podarilo sa nám ju proste ako Fénixa z popola postaviť do nejakej takej, nejakej úrovne inštitúcie, ktorá je dnes efektívna. Tak proste z tohto pohľadu považujem za trochu, trochu arogantné hovoriť o tomto, že to je ľahké alebo to je úplne jednoduché, to musíte urobiť ľavou zadnou.
Pravdou je, že ak sa nám podarí, ak výber dane z pridanej hodnoty, ktorý posledný mesiac - september plus 40 mil., október plus 90 mil., november plus 70 mil. nad prognózy a nad očakávané príjmy z hľadiska makra, ale vďaka úspešnosti. Ak toto je nová báza, toto je nová báza, potom vieme doručiť v budúcom roku stovky, ďalšie stovky miliónov eur ako štrukturálnu zmenu. V takom prípade, pán poslanec Mikloš, nebude mať pravdu ani rozpočtová rada, ani vy, ani návrh rozpočtu, ktorý dneska posudzujete, pretože to bude všetko úplne, úplne inak.
Dá sa povedať, že už opatrenie, ktoré sme prijali na výbore pre financie a rozpočet v pondelok, kde sme v podstate z dodatočných príjmov, ktoré sú štrukturálnym prínosom, lebo, lebo tých dodatočných 172 mil. eur tuším, ktoré donáša lepší výber dane z pridanej hodnoty pre budúci rok, z nich podstatnú časť sme venovali na zníženie headlinového deficitu z 2,83 na 2,63. No potom v ďalšom sme pridali zdravotníctvu, čo bolo jedno z rizík, ktoré vnímala aj Európska komisia. Z tohto pohľadu hovoríme, že znižujeme riziká, ale znižujeme aj samotný štrukturálny deficit. Dobre. Formálne hovoríme a vyhodnocujeme a vy sa vyjadrujete k návrhu, ktorý je na stole a ktorý je popísaný aj inštitúciami, ktoré rešpektujeme, ale musíme pripustiť, a ja stále budem brániť, že na konci dňa to môže byť úplne inak, a my máme našliapnuté, ľudovo povedané, na to, aby to bolo inak. Pretože ja sa tu nechcem žiadnym spôsobom odbavovať na minulosti, ale musíte všetci potvrdiť, že napriek nesúhlasu, napriek tomu, že sa z času na čas priživujete na nepopulárnosti opatrení, ktoré idú proti daňovým únikom, napriek tomu, že z tohto ja žiadnu slávu nebudem mať, pretože nie je príjemné chodiť a vyberať od ľudí dane, dávať im sankcie, vytvárať nejakú, nejakú atmosféru represie. Ale pravdou je, že posledné dva štvrťroky potvrdzujú zlepšenie úspešnosti výberu DPH. A pravdou je, že každý politik, ktorý sa postaví dnes pred verejnosť v týchto ťažkých časoch, a nedajú sa tieto časy porovnávať ani s rokom 2002, ani '3, ani '6, ani '7, ani '8, pretože sme piaty rok v hospodárskej kríze.
Pravdou je, že každý politik, ktorý sa postaví pred verejnosť, musí v prvom rade sa snažiť zlepšiť úspešnosť výberu. To znamená, máte danú legislatívu a máte vybrať toľko, komu, koľko štátu patrí, lebo ten celý zvyšok zostáva niekde, kde nemá byť.
Ak som vám povedal v úvodnom slove, že sme zlepšili úspešnosť výberu o 255 mil. eur, čo to znamená? Znamená to, že štvrť miliardy eur prišlo do štátnej kasy a nezostalo to medzi vagabundami, nehnevajte sa za tento výraz. Lebo to nie sú len vagabundi so širokými krkmi (potlesk), to sú aj vážení podnikatelia v bielych košeliach, ktorí chodia na, do tých, do tej najlepšej spoločnosti. To si uvedomme.
A ja chápem, že z hľadiska politického konceptu, ktorý zastáva vnímanie opozície a vládneho súžitia, sa musíte tešiť na to, aby sme prijímali krvavé opatrenia. Ale vy si, vy musíte pochopiť, že máme právo fázovať tieto opatrenia. A ak my chceme urobiť všetko pre to, aby sme doručili aj štrukturálne zmeny, aj štrukturálne príjmy tým najprirodzenejším spôsobom, to znamená, že vyžadujeme zákonnosť. Vyžadujeme zákonnosť a tým nikomu neškodíme. Tým neškodíme fér podnikateľskému prostrediu, tým neškodíme matkám s deťmi, školákom, Rómom, marginalizovaným skupinám. Škodíme tým, ktorí si zvykli žiť z toho, že kradnú. Ak, ak máme snahu doručiť najprv tieto štrukturálne zmeny, odložiť možno ďalšie opatrenia, ktoré nie sú vratné, pretože štvrť miliardy eur je strašne veľa peňazí. Štvrť miliardy eur je napríklad dneska 1 % DPH. Inak povedané, doručili sme len v roku '13 toľko peňazí, ako keby sme zvýšili o 1 % daň z pridanej hodnoty. Viete, koľko vás to stálo politických nákladov, koľko hádok v minulej vláde, koaličných rozporov. A tu to išlo, a to nielen len, ja sa nikdy nebudem tvrdiť, že to je len, že "eto moje delo". Toto je proste výsledok roboty celého tímu a aj apolitického proste vnímania. Je to vnímanie spoločnosti. V tomto, v tomto podľa mňa dochádza k zvratu a verím tomu, že aj možno proste kontroverzná bločková lotéria, ktorú, ja neviem prečo, takto médiá nenávidia, každý ju proste nejakým spôsobom spochybňuje. Pritom nejde o nič iné. Nie je to ani protikatolícky ťah, pán Zajac, je to len o tom, aby sme naniesli tému platenia daní, a o to, že je proste úplne prirodzené si žiadať blok a za ten a z toho bloku odviesť DPH. To je všetko. Nič viac a nič menej. A v tomto nemôžme mať rozpory. Toto je, ak sa za túto vec staviame spolu, to nemá deliacu čiaru politickú alebo apolitickú. Je to o normálnom fungovaní štátu. O normálnom fungovaní štátu.
Takže ja priznávam, ten plán je, ten plán je úplne jasný. My sme, my kľúčovo chceme aj doručovať štrukturálne zmeny z hľadiska lepšej úspešnosti výberu daní. A možno na úkor toho, že sme zatiaľ pozastavili krvavé zmeny, ktoré nie sú vratné, 255 mil. eur je skoro celá ročná obálka na detské prídavky. Detské prídavky sú 300 mil. eur ročne, pre vašu informáciu, 255 mil. je, je, ako keby sme zrušili detské prídavky pre 90 % ľudí v tejto krajine. Áno, aj toto by bolo štrukturálne opatrenie, za ktoré by sme asi dostali potlesk niekde medzi analytikmi, lebo by sme štrukturálne ušetrili, ale tie škody, a nielen politické, tie škody na možných, na kvalite života mnohých rodín by boli fatálne. Prečo nám neumožníte najprv doručiť to, čo je úplne prirodzené, proste zákonnosť.
Dobre, keby sme, keby sme trieskali do vetra a neboli by tu výsledky, máte právo o tom hovoriť. Ja som nikdy nepovedal, že si budeme manipulovať daňové prognózy týmto spôsobom, že si budeme dopredu plánovať nejaké príjmy. Teraz to robíme prvýkrát pre rok 2014, ale mimo daňovej prognózy a nie sú tieto peniaze, tých ďalších štvrť miliardy nie sú určené na konkrétne výdavky a určite týmito príjmami neznižujeme deficit.
K štrukturálnemu deficitu. Ivan Mikloš aj ja, obaja poznáme Andreasa, Andersa Borga, to je veľmi rešpektovaný minister financií Švédska, ktorý za mojej prítomnosti na jednom z rokovaní euro, euro..., ECOFIN-u povedal, že štrukturálny deficit nevie vysvetliť svojej starej mame, ani svojej mame. Ja žasnem, koľko expertov sa za posledné mesiace tu našlo na štrukturálny deficit. Ja si nepamätám, vážení kolegovia z opozície, za vašich čias, že by ste tu šermovali štrukturálnym deficitom. Dobre, ako máme nový fiscal compact, orientujeme sa na štrukturálny deficit, ale ja vám z vlastnej skúsenosti poviem z hľadiska roadshow, roadshow je, je, na roadshow sa ja zúčastňujem ako minister financií v prípade, že chceme predávať dlhopisy. Pred dvoma týždňami som sa vrátil z Ázie, mal som vyše 20 stretnutí s investormi a takisto som to robil v prípade emisie v Spojených štátoch alebo aj v Európe. Verte mi, že kľúčové sú tzv. headlineové čísla, to znamená nominálne cielenie ako deficitov pre investorov. Tak to je. Nemajú na nás čas. Sme malá krajina niekde uprostred Európy. Je tam jedna tabuľka, je to otázka výška maastrichtského dlhu, je to otázka nominálneho deficitu. Touto otázkou sa nie je čas zaoberať. Okrem toho je to do veľkej časti teoretický koncept, ktorý má svoju podstatu, má svoju podstatu z hľadiska strednodobej udržateľnosti. Áno. Sú typy výdavkov, ktoré sú štrukturálne a večné. Sú typy príjmov, ktoré sú štrukturálne a večné a ešte sa aj nejakým spôsobom indexujú. Ale začal som tým, že dodnes nie je jasná, jasná metodika ani jednorazových opatrení ani, ani napríklad príspevku cyklickej zložky ako takej. Lebo potom, potom tu môžme hovoriť, pán Figeľ, o tom, ako sa tu hrá s číslami. Áno, často sa tu hrá s číslami. Ak poslanec Mikloš tu má pocit, že strhol masku drakovi, no tak ako viete, no ale to by sme vám museli ako veriť z pohľadu iných vecí, lebo opäť si vás dovoľujem, upriamiť pozornosť na analýzu Inštitútu finančnej politiky, ktorý hovorí o konsolidačných úsiliach a veľkosti konsolidácií. Sú to dve veci. Veľkosť konsolidácií v metodike ESA 95 a štrukturálneho úsilia. Za roky '11, '12 a '13, ku ktorým sa nemohlo dostať, nemohli sme ich vyrátať, pokiaľ sme nemali tzv. MPC scenáre. Tie sa podarilo urobiť a tie čísla hovoria o tom, že to, čím ste sa tie dva roky chválili, o tom, že ste viacej konsolidovali na výdavkovej strane ako na príjmovej, nie sú pravdou. Že, viete, to je otázka tiež o žonglovaní s číslami a s konkrétnymi faktami. Čiže to, čo vychádza z hľadiska skutočných prepočítaných MPC scenárov, hovorí o tom, že aj po totálnom očistení od všetkých jednorazových vplyvov, prípadne napríklad tých železníc a nemocníc, tak je to maximálne fifty-fifty. A nie 80 na 20, ako som to kedysi tu počul. Takže treba byť konzistentný aj v hovorení, samozrejme, pravdy ako, ako takej. A z tohto pohľadu sa nám snáď nemôžte uprieť to, že v takom prípade, a ja naozaj sa nikdy nechcem vybrať cestou porovnávania, kto má väčšiu konsolidáciu (povedané so smiechom), ale, lebo niekedy mi to naozaj pripadá smiešne, lebo to je, lebo to, robíme to pre krajinu, hej, a vždycky v danom období aj z hľadiska vhodnosti a dopadu na ekonomiku. Pretože, ak hovoríte o tom, že náš typ konsolidácie škodí ekonomike, no tak, ale váš typ konsolidácie tiež škodil ekonomike, pretože neexistuje konsolidácia, ktorá by robila dobre ekonomike ani z krátkodobého, ani zo strednodobého hľadiska. Bohužiaľ, taká neexistuje. Lebo či robíte na strane výdavkov alebo príjmov, vždycky sú tam nejaké negatívne dopady. Vždy sú. Jedny sú krátkodobé, druhé sú strednodobé. Takže môžme hovoriť o tom, či vaša konsolidácia škrtila ekonomiku viac, alebo naša? Pravdou je, že keď znižujeme deficit, vždycky sa to negatívnym spôsobom prejavuje určite do tých najbližších rokov ekonomického rastu. A tým pádom to ovplyvňuje, samozrejme, aj zamestnanosť, aj rast platov, aj reálnej mzdy a vôbec život nás všetkých. A ja nie nadarmo som spomenul, že sme vyčerpaní. Celá krajina je vyčerpaná z päťročného, z päťročného fungovania v krízovom režime, čo má, samozrejme, za následok aj apetít na investovanie, na apetít na tvorbu pracovných miest a na, na to, čomu sa hovorí v Čechách blbá, blbá nálada, čo sa prejavuje napríklad v domácej spotrebe ako takej.
Ak hovoríte o rozpočtovaní straty v zdravotníctve. Strata v zdravotníctve je stále prítomná, ale ja musím povedať, že ja odmietam rozpočtovať stratu. Ona je tu reálna a my ju na konci dňa vždy budeme musieť nejakým spôsobom zaplatiť. Ale odmietam, odmietam ju zaplatiť z pohľadu, z pohľadu zahrnutia do, do ESA výdavkov. Odmietam ju rozpočtovať z pohľadu toho, že potom je to pre rezort zdravotníctva a všetkých, ktorí sú proste prítomní, veľmi jednoduchý proces. Je to proste cielene na túto stratu. My sme, je tu prítomná, je tu na to, aby Európska komisia alebo rozpočtová rada poukázala. Ja akceptujem toto riziko. V tomto roku to koniec koncov bude asi 100 mil. eur, ktoré neboli rozpočtované a budú, samozrejme, zahrnuté do výdavkov. Ak ste si všimli správu o makroekonomickom vývoji, tam už to premietnuté je. Takže to je proste spôsob prístupu k rozpočtu. Ja akceptujem, že je to riziko. Môžte ho kvantifikovať, pomenovať. Ale odmietam nášmu slovenskému zdravotníctvu dopredu vystavovať mantinely a cielenie na to, aký dlh majú vyprodukovať v danom roku. To, že ten účet na konci dňa budeme musieť zahrnúť do ESA výdavkov, to je proste jasná, jasná pravda. A kľudne si to dajte k zhoršujúcim ukazovateľom. Koniec koncov takto pracuje aj prognóza Európskej komisie a takto pracuje aj rozpočtová rada.
Daň z príjmov právnických osôb. Tak to bude, na tomto sa my zrejme nikdy nezhodneme. Pravdou je, že zhoršujúcim číslom pre rok '13 je 272 mil. eur. To vyplýva z poslednej prognózy. Ale pravdou aj je a dovolím si, veľmi odborná úroveň. Pozrite si skutočnosti a dane z príjmov právnických osôb v rokoch '8, '9, '10, '11, '12, '13 a plánovaných '14, '15. Rok '9 a '10 sú veľmi podobné. V roku '9 prepad ekonomického rastu. V desiatom, samozrejme, výpadok cashových príjmov z DPPO. Logické. Pokles ziskovosti, vyplatené preddavky, vracané preddavky naspäť. Rok '13 a '14 je podobný. Ten prepad v trinástom nie je tak zásadný, ale prepad ekonomického rastu tu je a, samozrejme, aj prepad ziskovosti. To znamená, dochádza k horšiemu výberu v marci roku '14 a vracaniu preddavkov. To je to číslo, o ktorom hovoríme. To je tých 272 mil. eur. Čo je ale rozdiel medzi rokmi '9 a '10 a '13 a '14, je ten, že medzi rokmi '9 a '10 došlo medziročne k poklesu, teraz na aktuálnom princípe výberu, a medzi rokmi '13 a '14 nedochádza k poklesu. To znamená, je tam stále, síce malý rast, ale je tam rast. Z tohto pohľadu stále tvrdím, že keby sme nezvýšili sadzbu dane z príjmov právnických osôb, tam by bol pokles. To znamená, nemáte pravdu v tom, že by sme, že by sme vybrali viac. Naopak, vybrali by sme menej. Stále ale aj platí, a viete veľmi dobre, že sme už prijali zákon, kde znižujeme daň z príjmov právnických osôb na 22 %, a platí prísľub z hľadiska, z hľadiska fungovania ďalších rokov, že pôjdeme ďalej dole.
Čerpanie eurofondov, súhlasím s vami. Je to riziko a je to vec, ktorá, samozrejme, chýba ekonomickému rastu. Tu ale musím povedať, že z tohto pohľadu si naše vlády nemajú čo vyčítať. Z tohto pohľadu, keby ste sa možno v roku '11 menej sústredili na škandalizovanie a na to, na tlačové konferencie s veľkými závermi, z ktorých na konci dňa nikdy nič nebolo, tak by sme, by sme nemuseli v '12. roku sa vrátiť k všetkým tým projektom, ktoré boli popodpisované ešte v roku, v roku '10. Takže, takže my nemáme inú šancu, len v budúcom roku, v budúcich ďalších dvoch rokoch, keďže máme, chvalabohu, schválenú výnimku n + 3, dočerpať všetky prostriedky, inak o ne definitívne, definitívne prídeme.
Kapitálové výdavky. Neexistuje žiadny príkaz z ministerstva financií v roku '13, ktorý by škrtil kapitálové výdavky jednotlivým rezortom. Pravdou ale je, že presúvame 400 mil. eur cez tzv. § 8 do budúceho roku. Mne je to z tohto pohľadu ľúto a považujem to za škodlivé správanie a z tohto pohľadu musím povedať, že je tu aj kritické vyjadrenie ku kolegom, šéfom ďalších rezortov, lebo tieto kapitálové výdavky mali byť minuté. Nikdy by sme im nerobili žiadne prekážky. Je to proste výsledok atmosféry v obstarávaní, mnohých proste rizík, niekedy aj, aj, aj proste chýb v manažmente. Ale súhlasím s tým, že je to škodlivá, škodlivá vec a že sa toto v časoch malých ekonomických rastov nemá, nemá diať. Tieto kapitálové výdavky sa presúvajú v rámci rozpočtových pravidiel do budúceho roku. Pevne verím, že, že kolegovia z jednotlivých rezortov ich budú schopní v budúcom roku minúť. Tým pádom aj odmietam, samozrejme, to vaše tvrdenie o tom, že udržujeme ciele roku '13 škodlivým spôsobom. Lebo toto bolo jedno z opatrení, ktoré ste povedali, že je škodlivé. Je škodlivé, ale nie je vedomé z pohľadu pozície ministerstva financií ako také. To znamená, nie je to vedomé rozhodnutie, že by sme škrtili kapitálové výdavky. S tým určite nesúhlasím.
Korekcie. Korekcie nie sú, proces korekcií nie je ukončený. To znamená, nemôže tam byť žiadne číslo, lebo v týchto hodinách, dňoch, v tomto týždni nie je tento proces ešte ukončený. Samozrejme, akonáhle bude ukončený, tak sa s ním v rámci pravidiel metodiky ESA 95 a Eurostatu budeme musieť vysporiadať. To znamená, to je ešte otázka konzultácie s Eurostatom, v ktorých rokoch sa tieto korekcie budú musieť vysporiadať, do ktorých fiškálnych rokov to bude musieť byť zaradené. To znamená, nemôžu tam byť. V tomto momente tam nemôžu byť, pretože to číslo definitívne neexistuje. Hovorím ale, v daný deň a hodinu.
Skutočnosť a plán. Tak pán poslanec Mikloš si určite pamätá svoju prvú televíznu reláciu s ministrom Počiatkom o hruškách a jablkách, o skutočnosti a pláne. Vždycky to otáčame podľa toho, kto komu, kto je v opozícii a kto je pri vláde a komu čo vyhovuje. Pravdou je, že reálne, reálne klesá počet tabuľkových miest, a pravdou je, že skutočnosť je vždy každý rok - aj za vašich vlád - nižšia ako počet tabuľkových miest. No prečo? Pretože je tu zákon. Pretože sú tu materské dovolenky, pretože je tu proste nejaká flexibilita, ktorá bola znižovaná aj vami, aj nami, čiže, prosím vás, neodbavujte sa na tejto téme, lebo to nie je proste ako fér. Pravdou je, že klesá ten počet o vyše 2-tisíc miest tak, ako som vám to hovoril. A nedá sa porovnávať skutočnosť s plánom, pretože je tu zákon. Minimálne držba miest z hľadiska materských dovoleniek a podobných záležitostí. Na to naozaj ja nie som expert, ale toto je vec, ktorá tu bola daná.
Ešte rozčuľovanie ohľadom, ohľadom distribúcie daňovej licencie. To je distribúcia dopadov na jednotlivé podnikateľské subjekty. V tomto, v tomto vám úplne, kolegovia, nerozumiem, pretože ja som pri obhajobe daňovej licencie vám použil štatistiku, ktorá hovorí jednoznačne o tom, že distribúcia nulovej daňovej povinnosti - to je zase iná štatistika - hovorí o tom, že najväčší počet právnických osôb, firiem, áno, s nulovou daňovou povinnosťou je kde? No práve v tomto sektore. Preto je tu aj pri zavedení daňovej licencie najväčší dopad. Je to vyše 70 %. A ja by som teda bol veľmi opatrný z hľadiska obhajoby toho sektoru ako celku. Samozrejme, neexistuje, ja tiež nehovorím o princípe kolektívnej viny, ale myslím si, že keď ste za minulej vlády napríklad menili systém podpory turistického ruchu. Ak vnímate o tom, ako sa platia poplatky za ubytovanie, ak, ak správa zo včerajška, ak z 18 kontrol v Bratislave 14 v tejto atmosfére dopadne nálezom v prípade registračných pokladníc, používania registračných pokladníc, tak to vám proste odpovedám, prečo je tam taká nízka ziskovosť. No pretože, pretože obchádzajú zákony. Pretože používajú falšované softvéry a kolegovia, ktorí sa v..., v tejto oblasti majú s tým skúsenosti, tiež povedia, že aký je rozšírený zvyk používania takýchto softvérov z hľadiska, z hľadiska krátenia, krátenia tržieb, zamestnávania načierno a podobne. Takže ja by som z pohľadu tohto, myslím si, že to je také, to sú také krokodílie slzy. A ak sa chceme vrátiť k zákonnosti, tak myslím si, že všetci dobre cítime, že to je proste sektor, ktorý zamestnáva na minimálne mzdy, ktorý zamestnáva načierno, ktorý kráti tržby, ktorý, ktorý často neplatí daň z pridanej hodnoty, ktorú vyberie od klientov, ale necháva si ju vo vreckách. Takže tento, tento nárek alebo poškodzovanie turistického ruchu z tohto pohľadu, myslím si, že nie je namieste. Možno by ste si mohli spomenúť, keď ste zvýšili daň z pridanej hodnoty pre tieto služby. Kedysi bola nižšia. Takže možno sa treba vrátiť tých pár rokov, mnoho rokov dozadu, keď došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a z tohto pohľadu hovoríme o autorovi tohto nápadu. Problém je, že my dnes nemáme ten luxus, aby sme si mohli dovoliť rozdeliť sadzby DPH v tomto momente. Takže, takže treba hovoriť asi, asi k veci.
Ešte k prostrediu. Dnešná správa zo SARIA. Za deväť mesiacov roku 2013
SARIO oznamuje, že sa podarilo úspešne uzatvoriť 13 investičných projektov za 407 mil. eur, takmer 3 000 nových priamych pracovných miest. Šéfom SARIA je človek, ktorý pracoval aj pre vás. Nie sú to len, samozrejme, priame stimuly a ešte k..., ja viem, že týmto, samozrejme, ešte k Zákonníku práce, aj keď to úplne nie je moja kapusta, ale je to otázka, pozrite si OECD a tam parameter flexibility pracovného trhu a uvidíte, že aj po prijatí zmien v Zákonníku práce minulého roku sme stále pod priemerom OECD. Hej, takže, takže to je otázka, to je otázka akože presných čísiel a z hľadiska, z hľadiska vyhodnotenia, tuším sa volá ten index EPL, takže pozrite si, to je otázka flexibility pracovného práva. Čiže aj po týchto zmenách, ktoré, ktoré sú tak kritizované, sme pod priemerom OECD a pre verejnosť, v OECD, to sú teda krajiny, ktoré majú úplne iné systémy pracovného práva vrátane Izraelu, Nového Zélandu, Spojených štátov a podobne, čiže to nie je len európsky klub a v tomto klube sme pod priemerom. Takže vnímam to tak, že tu si len niekto praje, aby to bola katastrofa, resp. sa snaží o imidž, ktorý potom predchádza samotné zmeny.
Záverom. Záverom vám chcem povedať jednu vec, že nie je nič lepšie ako, čo je na papieri, čo je, koniec koncov využil aj pán poslanec Mikloš vo svojom príhovore, a na papieri je aj posledný váš návrh rozpočtu z roku 2012. A ten je naozaj z vašej dielne. A tu musím povedať, že vy sa rozčuľujete teraz z hľadiska vypustenia ambícií konsolidácie v tomto roku. Ale už zabúdate na to a považujete za úplne normálne, že v roku 2012 ste takisto vypustili, proste stratili akékoľvek ambície. A argumentovali ste jedným spôsobom: lebo to bol volebný rok. Ja si to pamätám, aj v debatách, aj v predvolebných, proste je to volebný rok, tak predsa nemôžte vo volebnom roku pripraviť rozpočet, ktorý mal nejaké ambície. A tu v tomto momente, keď hovoríte, že po nás potopa, no len ja vás musím upozorniť, že my tu zrejme z hľadiska fungovania postupnému režimu možno ešte dva roky budeme, čiže po nás potopa aj budúci a ešte aj ďalší rok. Takže z tohto pohľadu je to účet, ktorý, keď máte pravdu, si vystavujeme sami sebe a musíme sa s touto vecou proste vysporiadať. Problém je, že v roku 2012, teda v rozpočte na rok 2012, a ja vám to vždycky rád pripomeniem, vy tiež často idete modelom platne. To je tá pamätná, pamätná koaličná rada niekedy okolo polnoci, z ktorej vyšla bývalá premiérka s tým, že ste utajili 40 známych posvätných opatrení, ktoré ste vraj navrhovali, aby sa prijali, a koaliční partneri ich odmietli, jedine tuším Matovič niečo prezradil z tých..., lebo sa, nikdy sa, nikto sa nedozvedel, ktoré tie opatrenia boli, a koaličná rada sa dohodla, vážení kolegovia, ktorí ste tu neboli, na tom, že nikto už nebude pri rokovaní o rozpočte na rok 2012 požadovať dodatočné konsolidačné opatrenia. Tak to akože bolo totálny ako rekord, teda aby ste sa nedohádali na tom, že kto by sa predbiehal znižovaním deficitu. Čiže v rozpočte na rok 2012 ste vypustili, absolútne ste vypustili kvôli volebnému roku. My len tvrdíme, že z hľadiska spoľahnutia sa, ale aj doručených výsledkov z hľadiska lepšej úspešnosti výberu daní, tvrdíme, že štrukturálne úsilie bude iné, ako to dnes vyzerá. Len to nevieme napísať, lebo to proste pravidlá tvorby rozpočtu nedovoľujú. A chcem vám ešte povedať, že pre rok 2012 ste mali, pardon, '13, ste mali plánovaný deficit hotovostný vo výške 4 mld. 68 mil. eur. Chcem vám povedať, že deficit hotovostný na rok 2013 je vo výške 3 mld. 85 mil. eur. Čiže náš hotovostný je o miliardu nižší, ako bol váš plán, ktorý ste prijali v Národnej rade na základe obštrukcie, ktorú urobil SMER, lebo, lebo odišiel z rokovania, inak by ten rozpočet ani nebol, čiže o miliardu vyšší hotovostný deficit, čo má, samozrejme, fatálny priamy dopad aj na dlh, keby teda pokračoval váš plán. A pre rok '14 ste mali plánovaný deficit 4 mld. 98 mil. eur a tuto navrhovaný hotovostný deficit je vo výške 3 mld. 285 mil. eur. Čiže rozdiel je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, chcem vás poprosiť, je 19.00 hodina.

Dovoľte mi tu, ja končím definitívne. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Definitívne. Rozdiel je 800 mil. eur v náš prospech. Čiže vaše plány možno s nižšími headlineovými deficitmi, ale s vyššími hotovostnými deficitmi, v roku '13 navyše miliarda a v roku '14 na vyše 800 mil. eur. Čítam z vašich dokumentov a z vami schváleného rozpočtu. A nie v zlom úmysle, ja len o tom, že každé číslo sa nejakým spôsobom dá vysvetliť a že, že, že musíme v tejto dobe, ktorá je dynamická a je rozhodne úplne iná, na akú sme boli zvyknutí v minulých rokoch, musíme na to proste reagovať aj na strane príjmov, aj na strane výdavkov.
A tým by som skončil a prajem vám pekný večer. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja už som si na veľa vecí zvykol v tomto parlamente veľmi nerád, ale pre túto chvíľu, pani predsedajúca, prosím vás, prerušte schôdzu, je naozaj mimoriadne nedôstojné rokovať o štátnom rozpočte pri takomto počte poslancov. Je to mimoriadne neúctivé. Dobre, tak dávam návrh, aby ste prerušili rokovanie, kým nebude v pléne dostatočný počet poslancov, ktorí sú výrazom úcty k tomu, čo prejednávame. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Najskôr chcem takisto povedať, čo sa týka atmosféry rokovania o rozpočte, že to tiež považujem za nedôstojné, nielen kvôli počtu poslancov, ale aj kvôli absencii ministrov vlády. Včerajšieho dňa sa vôbec nezúčastnil pán premiér, čo je, ak si pamätám, bolo prvýkrát v histórii, že takto vyjadril vlastne nedôveru k štátnemu rozpočtu, a večer tu sedel len jeden minister, aj to minister práce, ktorý vyjadril podporu svojmu kolegovi pánovi ministrovi financií, takže tá atmosféra skutočne nie je vhodná rokovanie o zákona roka.
Teraz fakticky k tomu, čo povedal pán minister financií najmä ohľadom daňového výberu. Veľmi zdôrazňoval zlepšený výber DPH, čo je oproti predpokladu, oproti posledným prognózam pravda, z čoho sa všetci tešíme, ale ja by som chcel ten optimizmus podstatne krotiť vzhľadom na skutočnosť, že tohtoročný aj budúci výber DPH ešte vôbec nemá dosahovať úroveň roku 2011. Dokonca mal byť pod rokom 2011. Takže ak by bolo pravdou, že naozaj výber DPH sa tak zlepšil, tak zrejme na rok 2014 by vláda si neplánovala také malé ciele. Pripomínam, že za tri roky sa spotreba zvýšila od roku 2011 o 7,6 %, ale DPH sa má budúci rok vybrať menej než v roku 2011.
A na túto tému ma zaujala informácia z Inštitútu finančnej politiky. Doslova citujem: „Po viacročnom poklese sa úspešnosť výberu DPH od druhej polovice 2011 postupne stabilizuje.“ Čiže od roku 2011 sa stabilizuje prepad, ktorý začal v roku 2006 nástupom prvej vlády Roberta Fica. Ďakujem.