29. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 2013 č. 799 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, pán poslanec Galko a pán poslanec Hlina.
Dávam teda slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Galkovi.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, pani poslankyne, páni poslanci. Hneď na úvod chcem povedať, že poslanci za stranu SaS tento návrh zákona o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nepodporia, je totiž nesprávny. Ale on nie je len nesprávny, ale je to navyše aj hazard. Je to hazard so životmi a majetkom občanov Slovenskej republiky. Kolegyne, kolegovia, dnes majú oprávnenie vydať pokyn na zostrelenie civilného lietadla, ktoré naruší vzdušný priestor Slovenskej republiky, pri neprítomnosti ministra obrany traja ministri: minister vnútra, minister spravodlivosti a minister dopravy. Návrhom tohto zákona chce navrhovateľ potenciálne rozšíriť tento okruh osôb o všetkých ministrov, teda aj o tých, ktorí vzhľadom na závažnosť otázky zostrelenia civilného lietadla absolútne na to nie je sú vhodní. Toto myslíte vážne, že napríklad aj minister kultúry alebo minister financií, alebo iní ministri budú môcť urobiť tak závažné a tak citlivé rozhodnutie? Keby som chcel byť sarkastický, tak by som povedal, že by som možno ešte pochopil tak poverenie na zostrelenie práškovacieho lietadla ministrom pôdohospodárstva pánom Jahnátkom, ale do tejto problematiky žarty nepatria. A preto sa pýtam, chcete takto hazardovať s majetkom a životmi občanov Slovenskej republiky?
Pán minister, vymysleli ste to sám alebo vám to niekto poradil, lebo ja neverím tomu, že prišiel nejaký vojak za vami s týmto. A ak prišiel za vami nejaký vojak, tak ho treba vyzliecť z uniformy. Budete napríklad pána Richtera alebo pána Čaploviča školiť na riadenie zásahu proti potvrdenému narušiteľovi v rámci systému ochrany vzdušného priestoru RENEGADE? Ja teraz zareagujem na to, čo ste povedali hneď na začiatku, čo ste odpovedali kolegovi pánovi poslancovi Hlinovi, zrejme vás k tomuto návrhu zákona priviedla nejaká aplikačná prax. A ja sa pýtam, či ste mali problémy ísť v lete na dovolenku, lebo zostávajúci traja ministri, ktorí majú dnes oprávnenie na takéto závažné rozhodnutie, mali naplánovaný ten istý termín, lebo ja som ten problém mal. Ak je toto pravý dôvod, tak si treba túto dovolenku presunúť na september. Presne s týmto som sa stretol, že som si musel presúvať dovolenku kvôli tomu, že aj minister vnútra, aj minister dopravy, aj ministerka spravodlivosti v tom čase boli preč. Myslím si, že nie je toto dobré riešenie, ktoré navrhujete. Vy ste povedali v tej úvodnej reči, že veľmi veľa cestujete, že boli tri prípady, kedy ste boli všetci štyria mimo republiky, tak toľko necestujte. Ja keď som minule videl počet zahraničných služobných ciest vášho štátneho tajomníka a náklady s tým spojené, tak mne, mne normálne vlasy dupkom na hlave vstávali. Ja by som pochopil, ak naozaj takýto prípad sa stane, že by ste chceli rozšíriť túto kompetenciu, túto mimoriadne vážnu kompetenciu na ministra zahraničných vecí, ktorý má do činenia s NATO, alebo že by ste chceli z poverenia predsedu vlády rozšíriť túto kompetenciu na štátneho tajomníka ministerstva obrany alebo na náčelníka generálneho štábu.
Tak, prosím pekne, pán minister, spravte to isté, keď nastane taká situácia s tou dovolenkou, že proste budete mať všetci štyria jeden termín, proste si ju preložte alebo sa dohodnite.
Ja si neodpustím jednu poznámku pri tejto príležitosti, viete, vy sa na nás pajedíte, keď vás kritizujeme, že okrem vlastného PR nič poriadneho na obrane nerobíte, mám na mysli teraz legislatívnu činnosť. Hneď po nástupe do vlády ste niekoľko mesiacov sľubovali zákon o zlúčení vojenského spravodajstva, dvoch vojenských spravodajských služieb. A potom ste prišli do Národnej rady s takou komickou novelou, že vaše zlúčenie bolo de facto zrušenie dvoch pozícií riaditeľov, riaditeľa jednej služby, riaditeľa druhej služby, a vytvorenie spoločnej pozície. To bolo všetko. Keď sme vás vtedy za to v opozícii kritizovali, tak ste argumentovali, že komplexné zlúčenie, a to citujem, prinesie až nový spravodajský zákon, ktorý bude čoskoro. Odvtedy, čo ste to povedali, už prešiel viacej ako rok a dodnes ten zákon tu nie je, takisto nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov. Vojaci ho nutne potrebujú, pretože tzv. konkurenčné výbery vojakov sú nespravodlivé, je až zastaralý a my sme ho rozpracovali na ministerstve. Kedy to bolo? Stačilo ho len dokončiť. Dodnes nie je.
V Bielej knihe, ktorú ste finalizovali, to ste robili už vy, ste si už na rok 2013 naplánovali aj dve ďalšie novelizácie a nesplnili ste ich. Máte to tam v takej tabuľke v tej finálnej verzii Bielej knihy. Je to návrh novely zákona o obrane, to je prvé a druhé je návrh novely zákona o ozbrojených silách. Áno toto je, toto, k čomu rokujeme, je návrh novely o ozbrojených silách, ale to ste určite nemysleli tento zákon, keď ste finalizovali tú Bielu knihu, lebo to by bolo na smiech. A teraz sa už píše rok, už 2014. Ani jedna tá norma nebola predložená. Prečo? Takto by som mohol pokračovať ďalej, čo všetko bolo treba v legislatívnej oblasti spraviť a nespravili ste to. Namiesto toho sem prídete s takouto hlúposťou, ako je tento návrh zákona. Nehovoriac o tom, že malo by platiť pravidlo, že každý návrh zákona vylepšuje život buďto všetkých občanov Slovenska, alebo aspoň určitej, napr. profesijnej skupiny občanov bez toho, žeby zároveň inej skupine občanov škodil. A to tento návrh určite nespĺňa.
Dámy a páni, ako som už povedal, ak sa pri návrhu tohto zákona argumentuje náročnosťou programu dnes taxatívne vymenovaných ministrov, tak naozaj by sme vedeli uvažovať maximálne o ministrovi zahraničných vecí, ale aj tak, ja som presvedčený, že dnes, keď majú túto možnosť štyria ministri, že je to dosť na to, aby to bolo možné skoordinovať. A tu predsa nejde o fazuľky. A preto, ako som povedal už v úvode, poslanci za stranu SaS sa určite nepodpíšu pod taký hazard, ako je vloženie tejto mimoriadnej citlivej kompetencie do rúk osobám, ktoré s problematikou ani profesijne, ani logicky nemajú žiadne prepojenie. Odmietame totiž niesť zodpovednosť za možné z toho vyplývajúce fatálne následky. A preto vás, pán minister, z tohto miesta vyzývam, aby ste túto ničím neopodstatnenú novelu zákona stiahli. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím pána poslanca Hlinu, keďže nie je na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod dovoľte jednu vec. Som dlžný ospravedlnenie pánovi Paškovi a nerobí mi to problém sa mu ospravedlniť, že som ho nahriakol z toho, že by hlasoval za seba. Pravdou je, že som nečakal, že dostaneme Brutusa, že ten osemdesiaty tretí bude od nás. To som s tým fakt nerátal, takže ak môže, nech prijme moje ospravedlnenie.
Teraz k tomuto, v zásade je tento návrh, je tak nepodstatný pre občanov tejto krajiny, že je k nemu škoda vystúpiť, ale kvôli niektorým okolnostiam, aj chcem sa tak rozbehnúť, lebo som dlho nerozprával, na pána Jahnátka, lebo to, čo donesie pán Jahnátek, je, sú skvosty, teda ako býva dobrým zvykom u pána Jahnátka, takže tam už by som chcel byť pripravený.
K tomuto návrhu zákona, naozaj a s veľa vecami sa budem stotožňovať, že v čom je logika. Návrh hovorí o troch zmenách. Jedna je úplne nepodstatná. Tam definuje len, že vojská sa nebudú a podriadené vojská, to je nič, to je nič, to tam kľudne mohlo sto rokov byť ďalej. Ďalej je tam niečo o strážení, že môžu strážiť. Neviem, či doteraz nemohli, plus-mínus, hej, a tretia zmena je to zostrelenie civilného lietadla. Ľuďom vysvetlím prípadne, ktorí to pozerajú, že niekedy môže nastať tá situácia, že treba niekoho zostreliť. Však robme tak alebo, chvalabohu, dúfajme, že to u nás nebude, ale nedá sa to vylúčiť, čiže preto aj zákony na to pamätajú. A ja som si, ja som si urobil takú genézu toho a tam sa budem chcieť z toho odpichnúť, že ako sa to vyvíjalo v čase a v priestore.
V 2005. na zostrelenie civilného lietadla mohol teda dať pokyn buď minister obrany, následne v tejto postupnosti: štátny tajomník, resp. člen vlády poverený premiérom. To bolo nariadenie vlády. Potom sa to menilo prvýkrát v 2005. novelou už tohto zákona o ozbrojených silách, kde sa doplnil, teda vynechal štátny tajomník a vynechalo sa aj poverenie, ale doplnilo sa, že minister obrany, minister vnútra, minister dopravy. To stačilo cca päť rokov. V 2009. za prvej vlády SMER-u sa tam doplnil minister spravodlivosti. Môžme uvažovať smerom, že teda aj HZDS chcelo strieľať, tak vlastne, keď vtedy bol minister spravodlivosti pán Harabin, tak to bolo nejaká taká pozičná záležitosť, čiže aby aj HZDS bolo pri gombíku, tak vtedy sa tam doplnil ten minister spravodlivosti. V zásade tam tú logiku ťažko hľadať. Ale od 2009. až doteraz, to znamená, že do 2014 boli štyria, ktorí mohli o tom rozhodnúť. A povedzme si, že štyria ministri sú štatisticky vysoký predpoklad toho, že niekto z nich je tu alebo proste je pripravený ten rozkaz dať. Ak sme usúdili, a ja raz, keď bude mojou nijakou inou agendou, tak raz by som chcel dožiť toho, že raz budeme v tejto aj v parlamente, aj na ministerstvách komparačné oddelenie, kde budú komparovať, že ako to majú v iných krajinách. Nie v rovníkovej Afrike, ale v iných krajinách, plus-mínus tam, kde ako vedia, čo je parlamentná demokracia. Mňa by naozaj zaujímalo, že ako túto problematiku riešia v iných krajinách, že či v iných krajinách môže minister kultúry dať zostreliť lietadlo. Ja nevylučujem, že môže. Ja nevylučujem, ale uznáte sami, že má to taký zvláštnu, zvláštny zvuk, takú pachuť, z toho nejaká ide. No, čiže ak je teraz, sú štyria ministri, ktorí, tak je to vysoký predpoklad, že by to malo stačiť. A teraz že prečo je potrebné, lebo kvôli tým dvom veciam to nebolo potrebné, pán minister, kľudne mohlo tam ešte chvíľku možno to stráženie. Ale viete, že či to nebola taká len samoúčelná legislatívna iniciatíva alebo v čom bolo to, vy ste teda tu sa snažili povedať, že z aplikácie vám vyplynulo, že nastávajú tie situácie. To sa možno nastávajú, no život není zbieranie borůvek. Keď ste raz ministrom obrany, tak ste ministrom obrany. To sú proste veci, ktoré nepustia. Takže to musíte aj svoj režim tomu nastavovať a to není, že sa nič nezmení tým, že som minister obrany. To je také to, to nutné zlo prislúchajúce k tej funkcii. Čiže viete, že to nemôže byť, že toto dostatočný dôvod. Čiže mi, mi chýba, naozaj mi chýba logické a zásadné a dôvodné zdôvodnenie, že prečo je potrebné to rozšíriť. Toto by som nebral ako meritórnu skutočnosť, kvôli ktorej tu máme sedieť a o tom rozprávať a pomaly tu strašiť ľudí, že kto všetko bude strieľať. Viete, pri niektorých menách vášho ministerského zboru obchádza mráz. To je pravda, že keby, teda že to zrovna naňho padlo. Tak to treba ľuďom uznať, že kto môže mierne vystrašiť, a nebudem menovať, že u ktorých. Takže toto podľa mňa je problém, ak ministerstvo obrany pristúpilo k tomu, k okolnostiam, ktoré v zásade nemôže menovať, ale sú, tak potom premiérovi treba povedať, že má ináč vyberať ministrov. Lebo ja som písal taký jeden text, to je to, čo ste hovorili, kde som analyzoval, že v čom môže byť tá príčina, že ten návrh sem došiel, a naozaj jedna z tých príčin by mohla byť to, že tí existujúci štyria vzhľadom na existujúce nominácie môže byť problematické. Ak dovolíte, poviem. Trebárs vo vašom prípade by ste boli mimo, ale možno v niektorom prípade, viete, berú mu len krv na odber a odpadne. No tak od takého človeka nemôžte spravodlivo požadovať, neviete vylúčiť, že či to bude schopný. A teraz budem mierne protivný, no ale však to aj mierne tu aj hyperbolizovať my môžme, opoziční poslanci, však čo iné. U niektorých môže nastať aj to, čoho sme tu svedkom v iných prípadoch, že keby si ten narušiteľ dal na krídla logo nejakej finančnej skupiny, tak z taktického hľadiska, tak niektorí z vašich by na také lietadlo nezostrelili ani náhodou. Ešte by ho odprevadili domov. To, to zase, žiaľ, tiež treba povedať mierne sarkasticky a mierne, keď preháňam. No čiže keď by ste z toho vychádzali, že títo existujúci štyria nepostačujú preto, že tam nejaké takéto prípady sú a aj tých prípadov môže byť viac, hej, že ktoré by, možno niekto je tam jehovista, hej, že nemôže strieľať, ja neviem, hej, čiže lebo ja hľadám logiku vo veci, že prečo ste s tým prišli. Nuž len potom to nie je záležitosť nás občanov a poslanca, aby sme sa tu mali trápiť s takouto, s takýmto, záležitosť toho, kto nominoval, hej, čiže mal by, teda pán premiér by mal nominovať do tých funkcií už aj s vedomím si tejto skutočnosti, že raz možno ten človek bude konfrontovaný s takouto, s takouto záležitosťou, no.
Ak, ak to nebolo, lebo, povedzte mi, pomôžte mi prípadne, že čo iné by mohlo byť, hej, že hociktorý člen vlády môže, môže dať zostreliť na Slovensku lietadlo, keď títo štyria tu nebudú, a to je tá druhá moja ako kvázi úvaha, alebo že, že čo by teoreticky mohlo nastať, že prečo je to tak, a nevylučujem, že si chcete ísť spolu zalyžovať, no. (Povedané so smiechom.) Viete, že to..., a však prečo nie, hej. Ale, ale tiež možno, keď po funkčnom období, kľudne, ale teraz prijmite tú zodpovednosť, ktorú aj občania vám, od vás očakávajú, že máte, že nemôžte byť tak úplne slobodní a že máte určité povinnosti, ktoré možno v nejakom treťom, desiatom, tridsiatom piatom rade znamenajú okrem iného aj to, že nemôžte ísť spolu lyžovať na Dolomity alebo si spolu zaplávať, ergo proste musí tu, musíte sa nejako rozdeliť. Takže verím, že to nebude to. Ale čo iné, čo iné, pomôžte mi, môže byť za týmto rozšírením? Viete..., ale dobre, zase treba sa tešiť z mála, že možno dobre, že ste teraz prišli, keď to není samoúčelná legislatívna iniciatíva, aby ste niečo vykázali, že teraz ste prišli so štyrmi a o rok by ste prišli s ďalšími štyrmi (povedané so smiechom), čiže máme to o jednom vrze. Dúfam, že na budúci rok neprídete, že aj šéfka marketingového od pána Pašku, že tiež by mohla. Viete, lebo to tiež môže, viete, jak je to, nevylučujem, aj u vás nejaká egovojna, že aj ja chcem, aj ja chcem, hej, že, teda že prečo by aj minister kultúry nemohol zostreliť, hej, že, teda že znie tak chlapsky pri nejakých diskusiách, aby sme sa nedopracovali k tomu, že, že aj parlament povie, aj pán Paška, že na mňa nezabúdajte, lebo na neho niekedy zabúdate, a vidíte, čo on tu potom vám stvára (povedané so smiechom), takže nezabúdajte aj naňho. Možno ste ho mohli teraz v tomto návrhu tam dať, lebo nevylučujem, že budete musieť to nejakým spôsobom opraviť ešte, aby aj teda že parlamentná moc v zastúpení pána Pašku, pánom Paškom doznala svojej vážnosti.
Nuž ja viem, že nebolo to bohviečo, ale koniec koncov ani tento návrh zákona nie je bohviečo, a preto som si dovolil k nemu vystúpiť tak, ako som vystúpil, ale teším sa, naozaj sa teším a aj občanom chcem povedať, že po tomto nasledujú naozaj vážne veci, ktoré sa vás hlboko dotýkajú - toto berme a dúfajme, že sa nás nebude nikdy týkať reálne -, a to sú Jahnátkove skvosty, ktoré sem za chvíľku donesie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, tri poznámky by som len dodal k vášmu vystúpeniu. Ja som presvedčený, že tu sa jednoducho využilo to, že sa otváral tento zákon, a vzhľadom k tomu, že aplikačná prax ukázala, že je tu potreba rozšíriť možnosti použitia ozbrojených síl o ochranu majetku v správe ministerstva obrany, to je tá jedna časť, tak sa tam toto nenápadným spôsobom vložilo. A jediný dôvod je ten, aby jednoducho ministri mohli v kľude chodiť na dovolenku. To nemá žiadne iné opodstatnenie. Nemá to žiadne iné opodstatnenie. Vyvraciam vašu domnienku o tom, že je to v štýle - aj ja chcem, aj ja chcem, aj ja chcem -, pretože ani jeden z tých ministrov, z tých troch ministrov, ktorých som ja vždy poprosil, keď som išiel niekde preč, tak sa do toho nijak nehrnuli. Ani neboli nadšení z toho, že túto závažnú kompetenciu majú dostať do ruky. Tým nechcem povedať, že by ju odmietali, ale, ale ani jeden z nich sa k tomu nestaval tým systémom, že by sa predbiehali, že kto to bude robiť a kto to bude so sebou nosiť, tie veci k tomu. To po druhé.
A po tretie, ja som na to zabudol pri mojom vystúpení, ja som dal zistiť v dvoch krajinách, ako to je, ale som to naschvál nepoužil, pretože som to dostal až dnes ráno s tou poznámkou, že to nie je ešte overené. To je Nemecko a Česká republika. Tak ja si to dám, pokiaľ bude výbor, tak si to dám presne preveriť, ale ja by som bol veľmi rád, keby pán minister v tej záverečnej reči alebo v rozprave povedal, že ako je to v iných krajinách. Hlavne teda v takýchto krajinách, ktoré buď sú vo V4, alebo tie krajiny, ktoré sú v Severoatlantickej aliancii. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja si myslím, že to je trochu zľahčovanie celej tej situácie, ono tu vôbec nejde o to, že niekto chce niekoho zostreliť. Veď celá tá procedúra, kým sa k takémuto niečomu, by sa malo pristúpiť, tak je veľmi komplikovaná a zložitá a nie je to tak, že niekto by mohol jednoducho vydať takýto, takýto pokyn.
Druhá vec je, že tu musí byť vždy nejaká zodpovedná osoba, ktorá, ktorá túto právomoc má. A ja si myslím, že pán minister dostatočne jasne zdôvodnil, prečo sa k tomuto kroku pristupuje. A treba si uvedomiť, že v súčasnosti v rámci rozvoja komunikácie v rámci Európskej únie tie zahraničné cesty sú veľmi časté a s prípravou Slovenskej republiky na predsedníctvo a s následným predsedníctvom sa budú ešte len stupňovať. A ministri budú ďaleko častejšie v zahraničí, ako sú teraz, a ja si myslím, že z tohto dôvodu je to, je to úplne namieste a dôvodné. Ďakujem.