29. schôdza

Tak ja chcem podporiť návrh mojich kolegov poslancov z hnutia Obyčajných ľudí, pretože naozaj veľmi pozitívne vnímam to, že hlas ľudí, ktorí volajú po ochrane nášho bohatstva, a medzi to pôda, voda, vzduch, ale aj nerastné bohatstvo určite patrí, že tento hlas ľudí silnie. Je to požiadavka zdola a ja pri každom jednom stretnutí s občanmi ju zaznamenávam a reflektujem. Je preto veľmi dôležité, aby v tomto duchu naše bohatstvo, s ktorým je každý národ spätý, a to je tá pôda a voda, aby to naše zákony ochraňovali. Som presvedčená o tom, že každá múdra krajina tomu rozumie a pre každú múdru krajinu akékoľvek, akýkoľvek obrat vo využití ornej pôdy, úrodnej pôdy v prospech nejakých zištných, koristníckych záujmov, že takáto ochrana v zákonoch je samozrejmá pre každú múdru krajinu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, že ste takto vnímali moje vystúpenie aj našu teda snahu. Myslím si, že keď takto konštruktívne sa bude pristupovať k navrhovaným problémom, ktoré riešia konkrétne veci, myslím, že to by mala byť tá súhra medzi politickými nejakými subjektmi, ktoré by tu nemali súperiť, ale mali by sa spájať. Takže verím, že bude to aj do budúcna, že táto novela bude prijatá aj tento zákon, ktorý je predkladaný vládou. Ďakujem pekne.

Dobre. Ďakujem pekne. Pokladal som si za povinnosť vstúpiť do tejto rozpravy vzhľadom na to, že už druhý diskusný príspevok ide k tej istej téme. Takže úvodom by som chcel povedať, súhlasím s návrhom pozmeňovacieho, toho pozmeňovacieho návrhu pána Hlinu, Fecku a neviem ešte, kto je ďalší spoluautor. Čiže myslím si, že nech je ten pozmeňovací návrh prijatý, a prosím všetkých poslancov, aby ho podporili. To je, to je za prvé.
Za druhé. Chcel by som ale povedať, z čoho to celé vzniklo. Aby sme si to trošku vyjasnili, nie som právnik a niekedy tí právnici dokážu tak zamotať tie paragrafy, že sa veľmi ťažko analyzujú. Takže len pár poznámok k tomu, čo je pôvodne napísané a čo je teda ten pozmeňovací, pozmeňovací stav.
Takže za prvé. Ustanovenie § 12 je súčasťou štvrtej časti zákona č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá rieši ochranu poľnohospodárskej pôdy pri jej nepoľnohospodárskom použití podľa § 12 až 19. Ustanovenia § 12 obsahujú základné zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa majú uplatniť v konaniach podľa § 13 až 19 zákona. Platné znenie § 12 ods. 1 zákona nemá normatívny, ale len konštatačný charakter a v časti je duplicitným ustanovením voči iným ustanoveniam zákona. Kritériá nevyhnutnosti, odôvodnenosti a trvania dočasného odňatia pôdy sú podrobne uvedené v ostatných ustanoveniach zákona, ktoré obsahujú konkrétne podmienky odňatia pôdy. Preto bolo navrhnuté nové znenie tohto ustanovenia. To bol jediný dôvod. Základnou zásadou je ochrana najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd v katastrálnom území. Táto povinnosť zostala v § 12 ods. 1 a obsiahnutá je v ďalších ustanoveniach, napr. v § 12 ods. 2, ako základná zásada ochrany poľnohospodárskej pôdy, v § 13 ods. 1 pri posudzovaní návrhov územných plánov a tiež pri rozhodovaní o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17.
Požiadavka nevyhnutnosti a odôvodnenosti návrhu na nepoľnohospodárske použite poľnohospodárskej pôdy sa ustanovuje už pri obstarávaní a spracovaní územno-plánovacej dokumentácie v § 13 ods. 1 zákona a viaže sa na povinnosť ochrany poľnohospodárskej pôdy. Ďalej. Pri odňatí poľnohospodárskej pôdy, a to na podklade § 17 ods. 5 zákona, kde sa ustanovuje, že podkladom každej žiadosti o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy je územné rozhodnutie a projektová dokumentácia stavby. Projektová dokumentácia k územnému rozhodnutiu technicky presne určuje nevyhnutnú potrebnú výmeru pripravovanej stavby s odôvodnením stavby a vo väzbe na nevyhnutný záber poľnohospodárskej pôdy spresnený geometrickým plánom pre účely odňatia poľnohospodárskej pôdy. Návrhy nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy podľa územnoplánovacej dokumentácie a projektovej dokumentácie však nie sú pre orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy záväzné, ale, naopak, musia byť v súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12 tohto zákona. Toto jednoznačne vyplýva z nového znenia § 12 ods. 1, kde v druhej vete je orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy doslovne uložená povinnosť zabezpečiť jej ochranu. Procesne je to zabezpečené znením § 17 ods. 12 platného zákona, podľa ktorého, ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas na jej odňatie nevydá. Čiže toto je zdôvodnenie, prečo to bolo naformulované tak, ako to bolo v pôvodnom návrhu.
Ešte raz, myslím si, že nebude na škodu veci, keď nové znenie hneď v prvej vete ešte raz zdôrazní, že vyňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely môže byť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len v krátkosti zareagovať. Pán minister jasne vysvetlil, že ten zákon aj tak, ako je upravený v novom, nie je proti tomu, aby, alebo teda za nejaké bezbrehé zaberanie poľnohospodárskej pôdy. Ja si veľmi dobre pamätám, keď som prišla do parlamentu v 2006., ako sa zaberala poľnohospodárska pôda. Ale o tom by nám možno povedal viac pán poslanec Simon, kedy sa za záber najlepšej pôdy, ktorá bola na Slovenku, neplatila ani jedna koruna. V 2006. a 2007. roku sa upravil zákon, kedy sa dali poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy. Aspoň čiastočne sa chránil, chránilo bezbrehé zaberanie a verím, že tá pôda je to najcennejšie, skutočne čo máme, a že si ju budeme aj v budúcnosti chrániť. Ja len toľko.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že ochrana poľnohospodárskej pôdy je asi veľmi citlivá záležitosť a ja ako občan tejto krajiny v plnej miere súhlasím s tým, aby sme chránili poľnohospodársku pôdu, chránili ju v podobe, kto ju vlastní, a chránili ju v podobe, kto ju užíva.
Ale úprimne musím povedať, že tento návrh zákona, ktorý tu je, je len akýmsi medovým motúzom. Je medovým motúzom preto, lebo riešime dnes už len z veľkej časti vinice alebo problematiku viníc. Ak začnem asi tým, čo povedala pani kolegyňa Košútová, a v podstate záber poľnohospodárskej pôdy pred rokom 2006. Čudujte sa, ale záber poľnohospodárskej pôdy pred rokom 2007 sotva dosahoval tisíc hektárov na území Slovenskej republiky. V tej chvíli, ako prvá Ficova vláda povedala, že bude treba zaplatiť poplatok za vyňatie poľnohospodárskej pôdy, v tej chvíli sa záber zvýšil na 5-, viac ako 5-tisíc hektárov ročne. Bavíme sa o ročných výmerách. Tieto čísla je možné prekontrolovať aj na ministerstve pôdohospodárstva. Tam tie čísla sú. Len pre krátkosť času, ako keby som ich začal hľadať, tak možnože by som to aj čoskoro našiel. Mám tieto údaje, ale pokiaľ si pamätám, tak tieto údaje sú takéto. Prečo považujem tento zákon medovým motúzom? Preto, lebo dnes hovoríme o tom, že nemôžte vyňať vinicu a vinica musí zostať vinicou. Ale pán minister povedal, že tú vinicu a poľnohospodársku pôdu môže mať v prenájme aj zahraničný subjekt na dobu 25 rokov, v inom zákone minulý rok. To znamená, že to je pravda, že chceme chrániť slovenskú pôdu, ale dáme priestor na to, aby aj zahraniční investori to mohli mať na 25 rokov. Tomu sme nezabránili. Kdežto doteraz sme mali 15 rokov, teraz ideme na 25. Filozoficky musím povedať, že záber poľnohospodárskej pôdy za peniaze považujem za výpalníctvo na občanoch Slovenskej republiky. Prečo? Občania Slovenskej republiky, ktorí majú pôdu, vlastnia ju, chcú na tom postaviť svoju budovu, tí nemôžu postaviť túto budovu do tej chvíle, kým nezaplatia štátu, štátom určené, štátom určený odvod, výpalné. Pokiaľ ju chcú predať, tak dnes, pozrime sa na to, ako, ako ten biznis funguje. Pokiaľ predávate pôdu, ktorá má, poľnohospodárska, má byť poľnohospodárskou, tak tam je nejaká tržná cena stanovená. Pokiaľ predávate pôdu, ktorá by mohla byť pre vlastníka lukratívna, mohla by byť lukratívna v domnení, že zarobí na svojej pôde viac, tak v tej chvíli príde štát, a ktorý povie, že..., pred rokom 2003 bol daň z prevodu a prevodu pôdy. Túto daň druhá Dzurindova vláda zrušila. Ficova vláda ju nahradila s poplatkom za záber poľnohospodárskej pôdy. Dnes, keď vlastník chce predať pôdu, ktorá môže byť stavebným pozemkom, tak nedostane za svoju pôdu takú čiastku, akú by mal dostať, pretože developer povie, že pre mňa cena je iks. Z tejto ceny iks treba odpočítať čiastku ypsilon, ktorú treba zaplatiť štátu, a len ten rozdiel, ktorý zostane, zaplatíme vlastníkovi. Áno, zákonodarca chce povedať týmto návrhom zákona a musím povedať na obhajobu pána ministra Jahnátka, že to nie je len minister Jahnátek, pretože to bolo aj za prvej Ficovej vlády, zavedený tento systém. To je pravda, že vtedy sa povedalo, že máme územia na Slovensku, ktoré sú menej rozvinuté, ktoré majú problém existenčný, ktorý majú problém s investíciami, to je stred Slovenska, to je sever Slovenska, to je východ Slovenska. Aby, kolegyne a kolegovia, ste chápali, to sú tie pozemky od Levíc na východ alebo na severe, Spiš, Gemer, Zemplín, to sú tie pozemky, ktoré podľa pôdnobonitných ekologických jednotiek boli zatriedené do skupín piata, šiesta, siedma, ôsma a deviata. To je tá skupina, v ktorej za prvej Ficovej vlády sa povedalo, že poplatok za vyňatie sa neplatí. Vtedy to bola moja iniciatíva a vysoko som si vážil, že vtedy vládna koalícia s tým súhlasila, pretože takýmto spôsobom Národná rada poslala signál, že chce vytvárať alebo chce dať impulz do týchto regiónov, aby ľahšie mohli tam stavať priemyselné parky, aby ľahšie tam mohli stavať, vôbec rozvíjať ten priemysel, a nie, že štát ich zdaní. Preto, lebo tam je vyššia miera nezamestnanosti, chápal som tento krok. Táto vláda, ale úprimne treba povedať, že pri prvej svojej novele túto podmienku odstránila. Vo vyhláške, ktorú vydala vláda, už stanovila aj za tieto pozemky vysoký odvod a to znamená, že aj na Spiši, aj na Gemeri, kde by sme boli veľmi radi, aby bol jeden jediný investor, ktorý príde a vytvorí tam sto pracovných miest, má podmienok, má jednu z podmienok zaplatiť pre štát odvod za vyňatie z poľnohospodárskej pôdy. Nehovoriac o tom, že do tej doby platilo, že keď priemyselný park robil štát, resp. obec, tak bolo, bol spod poplatku vybraté. Toto, to dnes všetko dnes neexistuje. Preto, lebo natoľko chránime a takto pristupujeme k tejto otázke, je treba povedať, že v regiónoch, kde je vyššia miera nezamestnanosti, kde je ťažšie dostať investora, máme problém aj vďaka tomuto zákonu dostať tam investorov. Ba čo viac, v týchto regiónoch, kde by mohli predať svoj pozemok vlastníci, občania Slovenskej republiky, a mohli by dostať kúsok viac, kúsok lepšie zhodnotené svoj majetok, tak takýmto spôsobom de facto im znižujeme umelú cenu pôdy na Slovensku, cenu pôdy, ktorú dostane vlastník, občan, ktorý je najviac zraniteľný. A toto je sociálny prístup. Keď chceme chrániť to, čo je najkvalitnejšie, tak ju chráňme. Ale nechráňme ju potom tak, aby sme striktne povedali, že aj na to najcennejšom, keď si bohatý, keď si, keď patríš do tých finančných skupín na Slovensku a máš na to peniaze, tak môžeš mať aj na Lomnickom štíte, môžeš mať, čo len chceš. Preto, lebo zaplatí odvod a vtedy je to legálne.
Pýtam sa, kolegyne a kolegovia, je normálne za peniaze si kúpiť všetko tejto krajine? Lebo tento zákon je o tom. Pokiaľ by tam neboli poplatky a bolo by povedané, že na tých najlepších a najkvalitnejších pozemkoch nemôže byť stavané, by som chápal. Ale nie za peniaze, lebo za peniaze všetko. Bez peňazí nemáte. To znamená, že sociálnodemokraticky či..., strana a sociálne cítiaca strana hovorí, keď máš peniaze, môžeš stavať všade. Toto je napísané v tomto návrhu zákona. Nielen v tej novele, ktorú teraz predkladá pán minister.
Teraz dovoľte, aby som dal návrh na vyňatie zo spoločnej správy bod číslo 1, ktorý sa začína "za článok III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie" a tak ďalej. Navrhujem na vyňatie na osobitné hlasovanie a to z toho dôvodu, že tento bod do tohto návrhu zákona sa vkladá ako nepriama novela zákona 25/2006 o verejnom obstarávaní. Keď pán minister Vážny a ďalší kolegovia majú problém s novelou zákona o verejnom obstarávaní, tak, prosím, nech donesú návrh zákona o verejnom obstarávaní a nech ju pekne krásne vyriešia v zákone o verejnom obstarávaní. Zo spoločnej správy je to na strane číslo 2 spoločnej správy bod I, za článok, ktorý je nepriama novela zákona o verejnom obstarávaní, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie, teda IV, vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 1, ktorý sa týka zákona o verejnom obstarávaní. Tak, pardon, lebo nakoniec to bolo vo výbore zmenené. Takže bod číslo 2, sa vkladá nový článok III, ktorý znie:
"Článok III, ktorým sa novelizuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie."
Ďalej podávam procedurálny návrh návrh zákona vrátiť predkladateľovi na prepracovanie. Pokiaľ sa pozriete na túto spoločnú správu, ktorú máme pred sebou, tak zrazu vidíme, že dve tretiny, dve tretiny spoločnej správy sú o verejnom obstarávaní. Nie o zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ale zákona o verejnom obstarávaní. Takáto veľká zmena zákona o verejnom obstarávaní po tom, čo pán minister sa vyjadril vo výbore, že do pol roka Národná rada bude mať nové znenie zákona o verejnom obstarávaní, kompletnú novelu, si myslím, že by mala byť riešená takýmto spôsobom, pretože toto sotva vstúpi do platnosti a v Národnej rade tu budeme mať ďalší návrh zákona. O tom svedčí aj samotný postup, pretože pokiaľ sa pozrieme na tento návrh zákona a pozrieme sa na to, kedy bol novelizovaný vládnym návrhom zákona, tak zistíme, že v apríli... V apríli? V marci? Pardon, v apríli v 2013 vstúpil do platnosti novela zákona. Po vládnej novele, ktorú pán minister doniesol, neprešiel rok a už tu máme opätovnú novelu tohto návrhu zákona. Keď každý zákon každý rok budeme meniť, tak v tom ani občania, nieto ani právnici sa nebudú vedieť vyznať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Simon, nemôžem si to odpustiť, ale ty si majster demagógie. Za tvojho ministrovania dvakrát si zmenil zákon tak, aby sa oslobodili od poplatkov, aby sa oslobodil od poplatkov záber poľnohospodárskej pôdy na developerské účely.
Je všeobecne známe o tebe, že si zástanca a ochranca developerov aj to z toho dôvodu, že práve sa im veľmi dobre darilo pri reštitúciách počas tvojho pôsobenia na ministerstve, keď by sme pozreli spätne, kto všetko robil rôzne zámeny pozemkov a pre koho robil zámeny pozemkov, nadobudol obrovské množstvá pozemkov, tak sú to práve tvoji kamaráti z južnej časti Slovenska, z okolia Dunajskej Stredy, ktorí došli k veľkým, veľkým pozemkom, a následne keď sa stal znovu ministrom, tak si rýchlo zrušil poplatky za záber pôdy, aby mohli previesť práve na developerské účely, a vidíme, ako na Žitnom ostrove vznikajú doslova nové dediny na ornej pôde, ako tam vznikajú nové zóny na ornej pôde. To sú všetky tie pozemky, to takýmto spôsobom boli získané, nie občania. Ak sa staviaš do pozície ochrancu občanov, tak veľmi dobre vieš, že tento zákon umožňuje občanom bezplatne si vyňať pôdu preto, ak chcú stavať rodinný dom pre svoje bývanie a tak ďalej. To všetko, na to všetko zákon pamätá, ale čo teba trápi, je to, že developeri budú musieť zaplatiť viacej, lebo, pochopiteľne, investor presne má stanovené, koľko za pôdu zaplatí, a o čo viac sa musí odviesť záber pri ochrane pôdy, tak o to dostane ten, ktorý tu pôdu nadobudol rôznym spôsobom, či už skúpením, alebo zo Slovenského pozemkového fondu cez reštitúcie, tak dostane, dostane menej. No a tá posledná poznámka, keďže čas sa mi kráti, je k tomu, k tej nepriamej novele zákona o verejnom obstarávaní. Poľnohospodári veľmi dobre vedia, že ty nemáš rád poľnohospodárov. Všetko, čo je v prospech poľnohospodárov, a práve táto novela o verejnom obstarávaní umožňuje tým najslabším skupinám poľnohospodárov vrátane včelárov, vrátane malých farmárov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Doplniť alebo povedať takú vec, že mne ani tak nevadia tie poplatky, pretože, viete, aj v prípade developerov, pán kolega, za lukratívny pozemok ten developer zaplatí tomu vlastníkovi okrem ceny kľudne aj to vyňatie alebo ten poplatok potrebný, aj keď z druhej strany to, čo ste hovorili o tých chudobnejších regiónoch, tam to možnože je nejakým problémom, ale mne skôr vadí to, že tieto poplatky ako keby nahrádzali v tomto zákone o ochrane pôdy tú základnú filozofiu a mnohokrát z mnohých zákonov aj o životnom prostredí a konkrétne aj v tomto zákone akoby mizlo to, čo by malo byť preambulou tohto zákona, keďže sa on volá o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, a to je práve ten paragraf, ktorý chceme aj s kolegami Feckom, Hubom a tak ďalej tam dostať naspäť, a síce ktorý hovorí v zásade, že poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. To by tam malo zostať, niečo ako taký, taká preambula, taká filozofia toho zákona a nevidím dôvod, prečo by stade mala vypadnúť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, je zábavné počúvať, ako vysvetľuješ, ako štát vypaľuje občanov, ale pri tom tvojom vystúpení si zabudol povedať, že koľko ornej pôdy sa zabralo v roku '98 až 2006. Hovoríš o tom, o koľko sa zvýšil záber v 2007., ale mali by sme si, není problém, ja to kdesi aj v počítači mám, keby sme si pozreli, koľké, koľké hektáre sa zabrali v tých predchádzajúcich rokoch, a čo sa tu s tou pôdou robilo a ako sa s ňou šafárilo. Takže ja si myslím, že a čo sa týka toho ďalšieho nejakého, tlač 575 hovorí o zákone 220/2004 Z. z., 245/2003 Z. z. a o ďalších niektorých zákonoch v znení neskorších predpisov, takže neviem, o čom sa tu ďalej stále bavíme.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega Simon, no nenechal si tu novelu zákona o verejnom obstarávaní, nenechal si na nej ani jednu nitku suchú. Pritom na výbore si tam sedel a takmer si prikyvoval. A možno aj preto, pán kolega, že si si uvedomoval, že v roku 2011, keď si ty bol členom vlády, tak sa zákon o verejnom obstarávaní novelizoval, vieš, koľkokrát za jeden rok ? Sedemkrát. Čiže tak ako vtedy, aj teraz ide o to, že tu nehovoríme o cieli, o nejakom, ešte neviem, ako si to nazval, nejakom pofidérnom cieli. Tu ide o prostriedok na to, aby sme dosiahli riešenie tých problémových vecí, ktoré sa ukázali v rámci legislatívnej praxe uplatňovania novelizovaného zákona za problematické. Čiže ide tu skutočne o snahu vyriešiť problém a čo najrýchlejšie zabezpečiť komfortné pôsobenie samotnej legislatívnej praxe. A to, samozrejme, ty si si politikárčenie neodpustil a dobre by bolo to prehodnotiť aj z toho aspektu, že v rámci toho roku 2011, keď, ako som spomenul, keď bolo 7 novelizácií zákona o verejnom obstarávaní, koľko z nich bolo nepriamymi novelami. Hop, a už keď sme u tých nepriamych novelách, pán kolega, sám si spomínal, že nie si právnik. Predkladá sa celý článok IV, kde sa transparentne priznáva, že sa jedná o vstup do zákona 25 o verejnom obstarávaní, čiže tvrdenie, že ide o nepriamu novelu, takisto nie je správne, z legislatívneho hľadiska nie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. O odborných kvalitách pána kolegu Záhumenského, ktorý strávil pár mesiacov na stáži ako..., na ministerstve ako štátny tajomník a má bohaté skúsenosti s privatizáciou štátneho majetku a z toho žije dodnes, nechcem sa k tomu meritórne vyjadriť, ale k tomu, čo povedala pani kolegyňa Košútová a pán kolega Lebocký.
Tak ako v roku 2011 som sa vyjadril niekoľkokrát, že nie som zástancom tých noviel a nepodporujem tie novely, pretože zaviedli chaos do celého systému, a preto chápem, prečo to chcete riešiť, ale chápem aj to, čo pán minister povedal. Sám povedal, že do polroka máme na stole ďalšiu vládnu novelu týkajúcu sa zákona o verejnom obstarávaní. Keď toto je pravda, tak táto vláda do polroka predloží dve novely zákony o verejnom obstarávaní. Prečo sa vydávali pozemky? Pani kolegyňa Košútová, veľmi jednoducho. Keby sme tu na Slovensku nemali Kiu, keby sme nemali PSA, nemali Volkswagen, tak dnes polovica ekonomiky na Slovensku sa z čoho produkuje? Keď sa nad tým zamyslíte, či ľuďom dať prácu a existenciu, alebo radšej chrániť pôdu a nechať ich zúbožených chudákov bez príjmu, tak radšej poviem, že majme o pár hektárov menej, ale aby ľudia mali prácu a mali z čoho žiť. Ďakujem.