2. schôdza

Pán kolega Kollár, ak opomeniem to ideologizovanie, tak správne ste poukázali na to, že dnes v Európskej únii existujú dva základné modely, ako riešiť krízu. Prvý z tých modelov, v angličtine sa mu hovorí austerity, to znamená spoliehať sa na úspory, škrtanie, voľný trh, tento model dusí rast. To sa ukazuje pri Španielsku, ako aj iných, iných krajinách. Zástancom tohto modelu je neoliberálna a neokonzervatívna pravica a takýto model vyznávala aj vaša vláda. Ten druhý model, v angličtine sa mu hovorí recovery, podporuje rast verejnej investície a regulovaný trh. Zástancom je sociálna demokracia a socialistické strany. Pokojne môžeme hovoriť o socialistických stranách, neviem načo sa tu motáte okolo toho pojmu, je to bežný pojem, socialistické strany, pokiaľ, samozrejme, nespájate socializmus reálny, ten z bývalého režimu, so socializmom moderných európskych politických strán. Oba tieto modely sú legitímne, aj austerity aj recovery, treba si však uvedomiť že misky váh sa dnes prudko v Európe vykláňajú k tomu recovery, ale dôvod nie je socialistická vlna, o ktorej hovoríte, ale ekonomická racionalita. Uznáva to aj časopis The Economist, čo určite nie sú socialisti, uznáva to Mario Draghi z ECB-čky, čo nie je socialista, uznáva to Van Rompuy, takisto žiaden socialista, ale kresťanský demokrat, uznáva to Medzinárodný menový fond, takisto žiadni socialisti a tak ďalej. Čiže všetci odmietajú tento, túto vulgárnu politiku škrtania a voľného trhu. Zdá sa, že jediný, kto sa ešte celkom neprebudil z neoliberálneho sna, pre ľudí skôr nočnej mory, je strana Sloboda a Solidarita, ale je to, samozrejme, vaše právo ostať neprebudení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len zareagujem, pán poslanec Kollár spomínal, Čína, keď počujem Čína, tak hneď mi zasvietia kontrolky, a to je tak zaujímavé, že, že počúvať, ako čínsky boľševik prekabátil všetkých, a to je aj také zase zaujímavé, že vyznávači Miltona Friedmana a voľného trhu oceňujú čínskeho boľševika. Pán Kollár tu spomínal, že Číňania žiadajú, čínski komunisti žiadajú od EÚ reformy. No, tak to sú také zvláštne paradoxy. Ono to tak asi fakt vyzerá, že z Európy bude skanzen a autobusy plné Číňanov sa sem dovezú a budú pozerať, že, že, a prechádzať sa po uliciach, že čo to tu žijeme. Ja som to už dávnejšie hovoril aj v kruhu mojich kamarátov, že na to vytriezvenie z toho sna, toho, čo sme tu žili v tej Európe, tej sociálnej a socialistickej, trebalo ísť na týždeň do Číny, možno by stačilo len na letisko do Pekingu, by sa človek z toho zobudil. Európa sa Číne neubráni, keď tak, tak iba reguláciou, alebo si počká na vojnu. A možno bude zaujímavé sledovať tento sobáš, ktorý sa tu teraz črtá, to znamená vyznávačov Miltona Friedmana a voľného trhu a čínskych pološtátnych úradníkov. Reguláciu môže urobiť aj Európska únia, vojnu niekto iný, my môžme, čo môžme urobiť my, a to je, čo chcem tým zakončiť, ja som to avizoval, že to budem hovoriť v mojej rozprave, že veľa nám toho nezostáva, ale predsa len niečo, keď pán premiér potrebuje rast, na rast potrebuje aj tvorivosť. V programovom vyhlásení sa vyskytuje, myslím, že iba raz alebo dvakrát. Čiže veľa toho nezostane, ale predsa ešte nejaká nádej malinká tam zostáva v tomto nerovnom zápase a v riešení možno pre túto chvíľu bude aj tá tvorivosť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som rovnako rád zareagoval na tú poznámku, ako ste bol smutný, keď nám Čína odkázala, myslím Európe, aby sme robili reformy. Za prvé ste nepovedal teda, že aké reformy, za druhé, čínska ekonomika dlhodobo je postavená predovšetkým na lacnej pracovnej sile a na, proste vykorisťovaní ľudí a určite nechceme, aby ľudia v Európe pracovali neraz v tak neľudských podmienkach, ako sa to práve deje v Číne. Ďalšie dôsledky sú také, že tá enormná výroba, ktorá vlastne dnes sa v Číne deje, keďže takmer fabrikou celého sveta je, sú enormné dôsledky, negatívne dôsledky na životné prostredie, čo je rovnako, myslím si, že absolútne negatívny jav a Čína sa s tým bude musieť vysporiadať. Na druhej strane už aj dnes Čína vykazuje pomalšie tempo hospodárskeho rastu a v princípe dokazuje to aj spotreba oceli a spotreba elektrickej energie a rovnako už aj v Číne sa začína silno prejavovať problém realitnej bubliny. Takže toľko k Číne. Čo sa týka regulácie, ktorú ste viac-menej odsúdil vo svojom vystúpení, myslím si, že je dôležité, aby štát dokázal správne regulovať napríklad finančný trh, pretože práve deregulácia finančného trhu, ktorá sa diala od sedemdesiatych rokov, spôsobila, že banky a ďalšie finančné inštitúcie vytvorili absolútne množstvo neprehľadných finančných nástrojov, ktoré, si myslím si, že výraznou mierou prispeli k vzniku dlhovej krízy. Rovnako aj uvoľnenie poskytovania úverov častokrát osobám, ktoré už vopred bolo zjavné, že v budúcnosti nebudú môcť tieto úvery splatiť a jednoducho nebudú mať na to, aby dokázali tieto záväzky vyrovnať, bolo, bolo určite chybným krokom. Takže toľko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Kollárovi, pretože skutočne vystihol objektívne tú situáciu v rámci návrhu vládneho programu. Na jednej strane síce, áno, konsolidácia verejných financií, na druhej strane hospodársky rast a zamestnanosť. Pokiaľ skutočne by sme vedeli konkrétne opatrenia, ktoré sa obyčajne dozvedáme len v komunikácii s médiami, tak by som tomu mohol aj veriť. Takže to je jedna stránka veci. Určite som veľmi rád, že pán poslanec to takto vystihol. Na druhej strane ten európsky kontext, nie síce ako pán Blaha, ja by som to komentoval tak, vy sa tu stále oháňate nejakou hypotézou alebo hypotetickými hrozbami, že čo všetko budeme musieť, aké záväzky máme, aké garancie, čo všetko je splatné, čo nie je splatné. Na druhej strane si treba uvedomiť, že sme získali voľný trh a ak budeme schopní posilňovať konkurencieschopnosť našej ekonomiky, našich podnikateľov, určite tu je cesta na to, aby sme mohli aj ten hospodársky rast skutočne zaznamenávať, veď každá jedna krajina Európskej únie, a tobôž eurozóny, bude mať snahu konsolidovať verejné financie a nespadnúť do recesie. Takže myslím si, že tá vaša opatrnosť súvisí skôr s ospravedlňovaním toho, že ste mali problém aj v bývalej vláde s tou európskou agendou a, bohužiaľ, došlo to až k položeniu vlády.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, neodpustili ste si hneď v úvode vaše povinné cvičenie typu socialisti si privlastňujú hodnoty a potom ich rozdávajú cez sociálny štát. Toto tu počúvame roky, ale ekonomická realita, teraz nemám na mysli slovenský priestor, ale globálny priestor, už dávno takéto tvrdenia odmieta. Samozrejme, nie je tu priestor na diskusie odborné, hlboké, ale prosím, musíte sa zmieriť s tým, že ekonomický liberalizmus, neoliberalizmus v ekonomike evidentne končí. Môžem spomenúť len posledné zasadnutie ekonomického fóra v Davose, kde tieto slová o konci éry ekonomického liberalizmu povedal Klaus Schwab, prezident tohto ekonomického fóra, a tento pán bol ešte donedávna jedným z najväčších zástancov práve tejto neoliberálnej ekonómie. Takže, prosím vás, zmierte sa s tým, je koniec takýmto tézam.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja v podstate k tomu vystúpeniu pána poslanca Kollára mám dve základné poznámky. Jedna, mám pocit, že sa tu strašne straší tým, že čo tu zavedie sociálna demokracia, alebo SMER - sociálna demokracia na Slovensku a že nám utečú všetci veľkí podnikatelia do daňových rajov. Je jasné, že v poslednej dobe sme zaznamenali nárast, teda únik u materských spoločností, spoločností do daňových rajov, ale nie je to spôsobené určite politikou sociálnodemokratických strán. Tento efekt je jasný hlavne z toho, že máme tu hospodársku krízu, všetky tie spoločnosti, povedzme si otvorene, tie spoločnosti, ktoré chceli ísť podnikať, z daňového raja, už sú tam dávno. Nemusia čakať na to, kým vyhrá voľby SMER - sociálna demokracia. A ten nárast nevznikol počas, počas vládnutia SMER-u - sociálna demokracia, ale práve pravicových strán. Takže povedzme si, či, myslím si, že kvôli nejakým pár percentám z daňového zvýšenia, o ktorom sami tvrdíte, že, že zvyšovať dane je potrebné, lebo máme tu dva základné fakty, zanechaná sekera, ktorú ste nám tu nechali, druhým faktom je, hospodárska kríza spôsobila, že tá špajza je skutočne prázdna, ale tie motívy zostať na Slovensku sú určite dané aj inými faktormi, to je stabilita, hlavne teda politická, ktorú, myslím, že máme, ekonomická, strategická poloha, lacná a kvalifikovaná pracovná sila s vysokou produktivitou práce. Ten pás na Slovensku v tej fabrike beží rovnako rýchlo ako v Nemecku, čiže. A tí naši ľudia musia stíhať tú prácu na tom páse.
Čo sa týka eurozóny, je jasné, že je tu recesia, je tu hospodárska kríza, ale.
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán kolega, za prejav, ktorým ste veľmi dobre charakterizovali programové vyhlásenie vlády, a ja by som chcel zdôrazniť ten rozmer, ktorý čítam stále a stále, keď opakovane sa snažím nájsť nejaké zrnká múdrosti v programovom vyhlásení, ale nenachádzam ich. Vláda Roberta Fica sa dostala k moci podvodom. Podvodom preto, pretože v predvolebnej kampani nebolo ani reči o tom, kde sa bude škrtať, komu sa bude brať, všetkým boli sľubované istoty. Z reality pritom bolo každému jasné, že takto to jednoducho nebude, ani nebude môcť byť, nech bude pri vláde ktokoľvek. Čiže falošnými sľubmi ste pomýlili občanov. Vidím to tak, že celý ten konsolidačný balíček, ktorý bude pán minister financií nútený prijať, či sa to niekomu páči alebo nie, si odnesie najmä takzvaná stredná vrstva, rozhodne nie tí bohatí, tí milionári, ale ľudia, ktorí tvrdo makajú častokrát v dvoch-troch zamestnaniach, aby uživili svoju rodinu a zabezpečili jej lepší štandard, tí budú platiť vyššie dane, ako sa zdá aj vyššie odvody, budú mať drahšie hypotéky na domčeky, ktoré si postavili niekde za mestom za tých povestných stotisíc eur, ktoré im budú zdanené vyššou daňou z nehnuteľnosti, budú im odobraté rodičovské dávky, respektíve budú škrty v rodičovských príspevkoch pre týchto takzvaných bohatých ľudí, ktorí sú bohatí len preto, lebo študovali a dnes majú dve-tri zamestnania. A k tomu všetkému ich čaká radostná budúcnosť na dôchodku, pretože, ako je známe, chystáte sa oslabiť, a to dosť podstatne, druhý dôchodkový pilier.

Ďakujem pekne. Tak najskôr si povedzme, okolo čoho sa motá a čo vyznáva známy ultraľavicový intelektuál, pán Ľuboš Blaha, ako sám o sebe rád vyhlasuje. Pán Blaha povedal pred nejakými troma týždňami v jednom interview, že štát by sa mal postarať, a dobre počúvajte, o každého od narodenia až po smrť. Sníva o nulovej nezamestnanosti, o veľkých sociálnych výhodách, o konci kapitalizmu, vyznáva akýsi kooperativizmus. Dokonca povedal, že vlastníkmi firiem by sa mali stať len zamestnanci, a dával tam príklad jedného španielskeho Mondragónu? Dobre som vás citoval? Mondragón v Španielsku. A dokonca ste išli tak ďaleko v tej svojej ultraľavicovej ideológii, ja predpokladám, že keď tak budete pokračovať ďalej, pán poslanec Blaha, tak sa stanete príťažou aj pre samotnú stranu SMER - sociálna demokracia.
Vy ste povedali, že firmy by mali vlastniť zamestnanci, a keď sa vás redaktorka opýtala, z čoho si tí zamestnanci tie firmy kúpia, tak ste povedali, že súčasní vlastníci by mali vytvárať akési finančné fondy dvadsať rokov a potom, po dvadsiatich rokoch, z tých finančných fondov si tí zamestnanci tie firmy odkúpia. No, už sa teším, ako podnikatelia zo SMER-u zajtra takéto fondy začnú vytvárať a o dvadsať rokov odovzdajú všetky svoje firmy zamestnancom.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dámy a páni, kolegovia v parlamente, tak ja si dovolím z toho programového vyhlásenia vlády, zvlášť sa zameriam na zdravotnícku oblasť, čiastočne sociálnu a školstvo. A nakoľko som členom zdravotníckeho výboru, tak skôr sa budem na to zameriavať. Ale nakoľko kapitola šesť programového vyhlásenia vlády alebo článok VI, už neviem, jak to by som charakterizoval, skôr tá kapitola, to mi skôr tak prislúcha to označiť, sa zaoberá zdravotníctvom a sociálnou problematikou, tak zvlášť tejto problematike sa chcem ako teda venovať.
Nedá mi tiež, že by som nespomenul tuná niektoré tie veci, pán kolega to tiež to tuná hovoril, sociálny, socialistický, pán premiér to ako tak spomínal. Aj keď naozaj, môj taký ako dojem osobný, tiež v niektorých tých pasážach aj to programové vyhlásenie vlády zaznieva tak príliš ako socialisticky, lebo rovnako pristupovať ako k jednotlivcom, možno skupinám, tak ako je aj spomínaná subsidiarita a to rovnostárstvo, to nie je to isté. Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ja som to už takto tuná aj spomenul, ale naozaj, spravodlivé, to nie je to, ak ten, ktorý nechce pracovať, a dostáva chlieb a má sa dobre. Ten, kto nemôže pracovať, a sa spoločnosť oňho postará, tak toto je namieste a dáva to ako svoju logiku.
Myslím si, že v programovom vyhlásení vlády, ako to zaznieva veľmi veľakrát, že je to vláda ako istôt, nechcem uberať ako na tom nič. Tak ste si to pomenovali, ale bude to veľmi, dovolím si povedať, ťažké ako naplniť ako tieto istoty, lebo ako sa zdá, za posledné roky jedinou istotou je neistota. Trvalo udržateľný rast udržať len na sociálnej ako súdržnosti, dovolím si povedať, že ak by sme na tom stavali alebo ak na tom budete stavať, tak to je chyba. Veľmi pekne máte, neskôr sa aj dotknem ako tejto problematiky, to je podľa môjho názoru, samozrejme, môžeme mať tie názory ako rôzne. Ako máte spomenutú ako rodinu, myslím si, že ak tieto istoty by sme stavali na tej rodine a postupne aj budovali ako sociálne skupiny a možno aj ten sociálny štát, ktorý ako tuná deklarujete, skôr by som videl tú istotu práve tam a práve v tej rodine. Tá pasáž o rodine, tá je veľmi naozaj pekná, ale nejaké veci predsa len tam si dovolím komentovať.
Rozpad verejného zdravotníctva, hej, v poslednom období došlo k rozpadu verejného zdravotníctva, to je z programového vyhlásenia vlády. Ak máme na mysli za posledných dvadsať, respektíve dvadsaťdva rokov, tak sedí vec, ale nemôže to byť za posledné dva roky alebo rok a pol, alebo podobne. To zdravotníctvo dlhodobo je na, priam by som povedal, nie zlej, ale katastrofálnej ako úrovni. Dotknem sa tam ako neskôr ako k tým veciam. Ja idem podľa toho, ako to bolo, ako je to v tom programovom vyhlásení vlády, takže zdanlivo to preskakovať budem, ale ono to tak ide, tak ja idem za poriadku.
Tuná aktivačné schémy pre nezamestnaných. Pozorne som si tiež ako pozrel tieto veci ako, ako sú rekvalifikácie, aktivačné práce, kde vlastne by boli tie marginalizované skupiny zapájané ako do tých aktívnych opatrení ako trhu práce. V poslednom období, naozaj je to dlhodobý ako proces, dovolím si povedať, že tie aktívne opatrenia ako trhu práce veľmi, veľmi často sa ako míňali ako tým účinkom. Nie sú tu napísané ako konkrétne veci, lebo to je ako cez rôzne ako programy. Zvedavý som sám, ako sa to ako podarí naplniť, ale nemôžu prebiehať rekvalifikácie len preto, aby sa ľudia ako rekvalifikovali, aby úradníci na úrade práce dali si čiarky, lebo toľko a toľko ľudí ako rekvalifikovali. Ak sú požiadavky trhu práce na konkrétnu rekvalifikáciu, na konkrétnu profesiu, prosím, nech sa to realizuje, ale nemôžu prebiehať rekvalifikácie asi takéhoto typu, kde ja jednoducho robím rekvalifikáciu tak, že tým frekventantom dám cédečka napálené, toto máte, to si naštudujte, prídu na skúšku a to je rekvalifikačný kurz. Mnohé rekvalifikácie prebiehali takto.
Územná súdržnosť. Vláda oživí politiku hospodárskej a sociálnej a územnej súdržnosti. Ja by som si dovolil tu položiť otázku, ako, cez ktorú územnú súdržnosť? Máme na mysli tie vyššie územné celky, ktoré sú tuná na Slovensku? Pár rokov dozadu viedla sa veľká ako polemika, priam boj a zápas, ako rozdeliť Slovensko územnosprávne. Myslím si, že aj pán prezident Ivan Gašparovič povedal, že to pôvodné územné členenie, ktoré bolo na východ, stred a západ, bolo lepšie, ako je to nové. Myslím si, že toto je veľký, veľký problém ako Slovenskej republiky, a práve vláda istôt chce na tejto územnej súdržnosti v podstate ako stavať. Dovolím si povedať, že ak to územnosprávne členenie nebude naozaj kopírovať tie prirodzené regióny, tak to bude ako chyba, stavať ako na tom. Východné Slovensko má prirodzené regióny, dovolím si ich ako tuná povedať, možno ma niektorí napadnete, že aký je ten juh Slovenska, kde je národnostná menšina ako Maďarov, ale na východnom Slovensku je Spiš, Zemplín, Šariš a Gemer. To sú prirodzené regióny.
Ja patrím konkrétne do VÚC-ky Prešovského samosprávneho kraja, kde v podstate Spiš ako taký historicky bol samostatným regiónom. Keď prídete ako v rámci Slovenska možno do Tatier a keď už budete mať tých Tatier dosť, alebo bude zlé počasie a boli ste už aj v jaskyni, tak si pôjdete pozrieť ako históriu ako Spiša. Je tam čo obdivovať, je tam nádherná gotika a rovnako aj renesancia. Je to, je to vidieť aj v drobných mestách, mestečkách aj na dedinách, v obciach. A je to aj preto, lebo ten región bol v skutočnosti, v minulosti bol naozaj bohatý a rozvíjal sa vo všeobecnosti. Ja som len chcel tuná ako poukázať ako na tú územnú ako súdržnosť a vlastne to odvolanie v tom programovom vyhlásení vlády. Ak by to bolo smerované ako týmto smerom, máte moju ako podporu. Ináč toto umele vytvorené, tieto regióny, dovolím si ja s tým ako nesúhlasiť. Ja viem, že to je otázka financií a peňazí, stálo by to veľa peňazí a, samozrejme, aj politickej vôle, aby sa to zmenilo.
Minimálna mzda. Minimálnu mzdu a mechanizmus jej valorizácie dovolím si chápať trochu inak. Iste so mnou mnohí nebudete súhlasiť, ale inštitút minimálnej mzdy, podľa môjho názoru je veľakrát brzdou ako rozvoja v zamestnanosti. Prečo? Na jednej strane tá deklarácia, ktorá tuná je v programovom vyhlásení vlády, aby tá práca bola aj adekvátne ohodnotená, s tým súhlasím. Ale pri marginalizovaných skupinách, kde vlastne títo ľudia veľakrát sú bez vzdelania, je veľmi ťažko ich ako zamestnať. Sú to takmer nezamestnateľní ľudia. Skúste sa vžiť do situácie, tu teraz bola pred chvíľou možno taká slovná prestrelka - zamestnanci kontra zamestnávatelia, ale skúsme sa vžiť do situácie, že ja som tým zamestnávateľom. Zamestnaj človeka, ktorý je ťažko zamestnateľný, je dlhodobo nezamestnaný, možno mnohí z nich už nepracovali možno desať aj pätnásť rokov, medzičasom nám naozaj vyrástla v tých marginalizovaných skupinách celá generácia mladých ľudí, ktorí nevideli svojich rodičov pracovať. Možno ešte čiastočne starých rodičov, ale nevideli svojich rodičov. Nejakú tú skúsenosť s tými marginalizovanými skupinami máme spolu aj s bratom a dávame im prácu, respektíve ich zamestnávame, ale sú to veľké, veľké riziká. Aj mnohí zamestnávatelia, ktorí chcú participovať na zamestnávaní práve týchto marginálnych skupín alebo ľudí, tak vedeli by o tom naozaj svoje. Ak zamestnáte človeka a mu pridelíte prácu, a on cez tú prácu, ten výkon, ktorý má ako podať, vyrobí vám ďalšie tri roboty, neni to švanda. A teraz vy ho máte zaplatiť ešte aj minimálnou mzdou.
Inými slovami, veľakrát títo ľudia, ktorí prídu ako do práce, narobia vám škodu. A teraz vy ste ešte tlačení inštitútom minimálnej mzdy, že mu máte ešte za túto prácu zaplatiť. Myslím si, že každý zo zamestnávateľov sa takejto činnosti bude brániť.
Rodina, základná bunka určujúca kvalitu života. Toto je veľmi pekná pasáž, ktorú tu máte ako v programovom vyhlásení vlády, a okrem iného je tu poznámka, ja som len niektoré ako vybral, samozrejme, nedá sa to všetko ako komentovať, je to veľmi ako obsiahly dokument na šesťdesiatich piatich stranách. Myslím si, že aj ja by som tuná dokázal o ňom hovoriť aspoň pol dňa minimálne, keď nie aj viac. Rástol, okrem iného, rástol počet detí narodených mimo manželstva. Naozaj je to taký bolestivý ako problém. Možno mladí ľudia dnešní, mladí ľudia sa ako z toho smejú alebo rôzne majú ako poznámky ako týmto smerom, ale deti, ktoré prežívajú vlastne a sú narodené ako mimo manželstva, naozaj neprežívajú to, tú plnohodnotnú rodinu. Mať svojho otca, mať svoju matku, je to čosi, čo naozaj utvára ako celok ako rodiny. Ak sa vám aj toto podarí cez podpory ako mladých ľudí a mladých manželstiev, aby naozaj mali a nabrali odvahu sa zosobášiť, tak budete mať z mojej strany, ako ja vám to sám aj osobne docením, že budete mať teda úspech.
Viacgeneračné spolunažívanie. To je ako spomenuté ako negatívny ako problém. Do istej miery môže byť, pretože ak tieto rodiny, a mnohé rodiny dnes sú odkázané na život v dvoj-, trojizbových bytoch a sú tam viacgeneračné ako rodiny, tak je to naozaj veľmi veľký problém. Ale nemusí to stále tak byť, lebo tie viacgeneračné ako rodiny, ak je ten súkromný domček, možno na vidieku, čo bývajú ako títo ľudia, naopak, môže to byť ako požehnaním. Aj vnuci alebo vnúčatá, keď si užívajú ako tých starých rodičov, čo dneska je naozaj vzácnosťou, v minulosti ten starý otec a stará mama, to boli milionári času a venovali sa ako tým vnúčatám, aj tí spoluparticipovali na výchove aj vzdelávaní ako v podstate vnúčat a mladých ľudí.
Vláda presadí, aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu, dôsledné uplatňovanie základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej je "manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro". Je to veľmi pekná veta a je to jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Ja si dovolím to trošku ako doplniť, že dalo by sa to aj trošku aj ináč chápať, a možno aj v tom zákone o rodine, aby to bol podľa možností trvalý a podľa možností nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou.
V tejto súvislosti k tej rodine ešte tak na záver by som ako chcel povedať, myslím si, že mali ste to aspoň teda vo svojom volebnom programe a mali ste ambíciu prijať nový zákon ako o rodine. Tuná naozaj absentuje v Slovenskej republike zákon o rodine, ktorý očakávam od vlády istôt, že takýto zákon tuná bude ako navrhnutý, a veľmi radi sa aj v rámci rozpravy, a možno aj, ešte aj predtým vo výboroch do toho aktívne zapojíme.
Vyhýbať sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti, to už tuná takto padlo. Pani Nicholsonová to ako aj tak spomínala, aj spomenula. Dovolím si povedať, že nestačí sa len ako vyhýbať ako tomu, ale naozaj na tom pracovať. Úsmev ako dar, nechcem tu robiť nejakú veľkú ako reklamu, aby každé dieťa malo svoju rodinu. V takomto duchu sa niesla jedna konferencia, niekedy v decembri tuná práve v parlamente bola, v kinosále, mne sa to ako veľmi ako páčilo a veľmi sa mi to rátalo. Pokiaľ, mám informáciu, možnože ju nemám ako takú úplnú, ale v Anglicku napríklad detské domovy ako také nepoznajú. Ako je to možné? Od čias druhej svetovej vojny, keď bolo bombardované Anglicko a Londýn, a konkrétne tam zostalo kopec sirôt. A nebolo ich kde umiestniť, ale tie rodiny jednotlivé naozaj participovali. A to bola tá solidarita, to bola tá skutočná solidarita, ktorá sa tuná vytvorila a vytvárala, a oni prijali tieto deti do týchto ako rodín.
Ak by sme toto mali ako na mysli, a teda ja to, to mám ako na mysli, aby podľa možností každé dieťa zažilo tú rodinu. Nie sociálny ústav alebo nejakú integrovanú školu, alebo internáty, alebo čosi podobné, lebo vytrhnutie dieťaťa z kontextu ako rodinného, to je tým najväčším stresom, ktoré to dieťa môže prežívať. A keby to bola aj rómska rodina alebo akákoľvek iná rodina, kde, aj problémová, skôr tam naozaj, ak to, tiež to tuná bolo spomenuté, priestor vytvárať pre tú sociálnu terénnu prácu a pomáhať ako aktívne týmto rodinám, aby tie deti jednoducho v tých rodinách podľa možností v tom prirodzenom prostredí mohli zostať.
Tu mám taký otáznik, princípy rodovej rovnosti. Toto viackrát tuná ako zaznelo aj v tom programovom vyhlásení vlády, to je môj dotaz, čo sa za tým skrýva? Viete, ak sa tu skrýva to, čo ja tak ako myslím, no, tak ja neviem, ja to podporovať určite nebudem. Ak mi to vysvetlíte, že je to čosi pozitívne a dobré, tak veľmi rád sa nechám ako poučiť, to je také ako s otáznikom.
Starostlivosť o zdravie. Zdravý občan - vyliečený pacient. To je vyliečený pacient a spokojní zdravotníci. Hm. Ja som sa tak nad tým ako zamyslel. Hej, zdravý občan - vyliečený pacient a spokojní zdravotníci. Dovolím si povedať, že to nestačí. Samozrejme, ja to poviem tak filozoficky, ale keďže to je ako ideový dokument v programovom vyhlásení vlády a toľkokrát sme to rozprávali, že teda je nekonkrétny a podobne, moji predrečníci, pán premiér prosil, aby sme to nejako nekomentovali, a ja sa snažím teda zdržiavať ako tých komentárov, aby som nehovoril, že je ako všeobecný, ale keďže je ideový, aj ja ideovo sa ako k tomu ako vyjadrujem a dovolím si povedať, že vyliečený pacient nestačí. Pacient má byť uzdravený a to vyjadruje oveľa, oveľa hlbší kontext.
A dovolím si aj tak povedať, a nechcem teraz ani kritizovať, ani zdravotníkov, lekárov, ja si ich vysoko vážim, sám som bol odkázaný na ich aktívnu pomoc nedávno, ale to uzdravenie vyjadruje oveľa väčšiu hĺbku, lebo položím otázku, a teraz nechcem ani kritizovať psychiatrov a psychiatrické oddelenia a protialkoholické, koľko alkoholikov sa lieči na protialkoholických liečebňach? S akým výsledkom? Uzdravený pacient po pol roku odchádza domov, vracia sa späť do toho istého sociálneho prostredia a začína opätovne piť. Ale on nepije tam, kde skončil, ale oveľa hlbšie ešte prepadá. Tak aké je to ako vyliečenie, keď takíto alkoholici si takúto liečbu zopakujú aj päť- aj šesťkrát? A na to vyhadzujeme, ja si dovolím povedať, že veľakrát vyhadzujeme ako peniaze. A to uzdravenie alebo ten uzdravovací proces, ten je chápaný v takom širšom kontexte, kde aktívne do toho práve aj rodina a sociálne prostredie a tie sociálne skupiny, ktoré spomínate v tom programovom vyhlásení vlády, tak viem si predstaviť, že by aj oni tu veľmi aktívne participovali na uzdravení takéhoto občana. To len uvádzam ako taký príklad.
Rovnosť. Rovnosť nemôže byť chápaná, že všetkým dať rovnako, pretože zdravotnícke služby napríklad, príklad ako uvádzam, nemôže byť rovnako postarané o človeka, ktorý nezodpovedným správaním sa pripravil o svoje zdravie. Možno ste tu fajčiari, nebudete so mnou súhlasiť, ale taký fajčiar, ktorý je chorý na rakovinu pľúc, a teraz on čerpá z tých, spoločného ako balíka zo zdravotníckych služieb, respektíve alkoholik alebo narkoman. Možno určiť nejaké pravidlá, nejaký systém, raz sa môžeš potknúť, ale nemôže to byť sústavne, že ty správaš sa nezodpovedne, a jednoducho spoločnosť je povinná sa o teba starať aj v systéme ako toho zdravotníctva. S tým si dovolím nesúhlasiť, lebo to je rovnostárstvo, ktoré odmietam, a to nie je ako subsidiarita, ale to je zneužívanie ako systému.
Dosiahnuť dostupnú a efektívnu starostlivosť, hej, v zdravotníctve. To je taká poznámka tuná. Je to veľmi ťažko ako naplnené, naplniteľné. Ja vám držím palce, naozaj, ten dokument, čo sa týka po tej obsahovej stránke, sú tam veľmi zaujímavé pasáže, s mnohými sa aj ja sám ako stotožňujem. Len, obávam sa, že sa to naozaj, nuž, treba nechať naozaj ten priestor, či sa podarí alebo nepodarí ako naplniť, ale dostupnú efektívnu starostlivosť v zdravotníctve, ako my ju chceme ako dosahovať? Máme akútny nedostatok lekárov, obvodných lekárov, teda všeobecných lekárov, pediatrov. Priemerná veková skupina obvodných lekárov, to som si aj overoval teraz, volal som aj nejakým univerzitným profesorom medicíny, v podstate aj v rodine máme ako lekárov, porovnávam si to, včera som rozprával s dvomi ako lekármi, je 55 rokov, ako to chceme ako zabezpečiť? Tí lekári mnohí už ani nevládzu. Ako to máme zabezpečiť, tú dostupnosť v tých mikroregiónoch mám na mysli, v tých jednotlivých obciach, mestečkách? Neštátni, neštátni lekári, ktorí ako fungujú a majú tie ako svoje obvody, veľmi radi by ich odovzdali ako svojim mladým kolegom, ale nemajú ani komu. To sa hovorí o tom predávaní, ako predať ako ten obvod, nikto ho nechce, nikto oňho nemá záujem. Ak tam nebude participovať, možno ak na to bude teda mať štát alebo obec, neviem si to predstaviť, že by tá dostupná a efektívna starostlivosť bola schopná, aby sme ju zabezpečili.
Systematická komunikácia s odbornou verejnosťou. Stále sme v zdravotníctve. Viete, tá komunikácia s tou odbornou verejnosťou, ja som tak vystúpil aj na tom zdravotníckom výbore, a tiež to nie je nejaká otázka roka a pol alebo dvoch rokov ako dozadu, ale tá komunikácia s odbornou verejnosťou veľakrát je veľmi slabá. Veľakrát tú odbornú verejnosť, naozaj sa ako ignoruje, ich pripomienky. A veľakrát sú to naozaj pripomienky ako z praxe. Veľakrát stačí len počúvať a naplniť obsah tých slov skutkami a mnohé veci by oveľa efektívnejšie sa podarilo nám vyriešiť.
Nevyhnutne je potrebná transformácia výchovy a vzdelávania zdravotníkov. Výchova a vzdelávanie zdravotníkov. V posledných rokoch je priam, dovolím si povedať z tohto miesta, katastrofálna. Nerozprávam teraz o školskom systéme, stále o vzdelávaní hovorím, zdravotníckom ako systéme. Vymysleli sme systém vzdelávania zdravotných sestier, kde zdravotná sestra, končiaca alebo teda sestra ako taká, terminus technicus je sestra, hej, študuje sa to na vysokej škole, odbor ošetrovateľstvo, potrebuje mať minimálne šesť semestrov okrem maturitnej skúšky, ktorú ako mala, aby mohla byť zdravotná sestra. To jest bakalár, respektíve ďalšie štyri semestre, aby bola magistra. My tu máme toľko bakalárok a magistier aj sestier, a skutočnosť je taká, že nemá kto pracovať pri lôžku. Teraz tie dievčatá mnohé sú asi tak formované a tak vychovávané, že každá chce byť manažérka, ale kde? Však ten náš slovenský štát jednoducho toľko ich nepotrebuje. My potrebujeme kvalifikované sestry, aby boli naozaj pri lôžku. A teraz každý len nejako má jedinečnú príležitosť, ako mať titul, byť vysokoškolsky ako vzdelaný. Dneska ráno som začul taký komentár ako spravodajský ako v rozhlase, kde aj pán prezident to naše vysoké školstvo dovolil si ako trochu ako kritizovať. Nieže by som nejako potreboval sa k tomu pridať, ja ten názor mám už ako dlhodobý, systém vzdelávania a vysokých škôl a dovolím si nesúhlasiť tuná, pán kolega, neviem, neni tuná, pán Beblavý, ktorý hovoril, že mať vysokoškolské vzdelanie, že to je ako super a že vlastne to stačí. Dovolím si povedať, že to nestačí. Ak máte deti, možno študujúce v zahraničí alebo, alebo máte nejakú ako tú skúsenosť so štúdiom, ako je v zahraničí, a skončíte univerzitné vzdelanie alebo vysokú školu, nastupujete prvýkrát k svojmu zamestnávateľovi, pýtajú sa vás, aké máte vzdelanie, kde si študoval, s akým študijným prospechom. Kto sa dneska u nás na Slovensku toto pýta? Nikto, hej? A to je potom asi takto, že máš hocijakú vysokú školu a si odborník ako na všetko. No, nie si a ani zďaleka, ani ja tu nechcem teraz tak vyznieť, aby som bol odborník na všetko, takže budem sa držať ako tej témy.
K tomu vzdelávaniu tých zdravotníkov, ja by som ešte odporučil, ak by to bolo možné, tak prehodnotiť ako systém vzdelávania v rámci stredných škôl, ktoré tuná bolo na veľmi dobrej úrovni, dovolím si povedať, že na veľmi dobrej úrovni. Dievčatá končiace, respektíve zopár chlapcov vždycky tam končilo na tej strednej škole maturitnou skúškou a boli použiteľné pre potreby praxe bez toho, aby mali univerzitné vzdelanie. A naozaj aj teraz je to možné? Možno nejakým ďalším doplnkovým vzdelaním dať ako ten priestor na tých stredných zdravotných školách, aby tie dievčatá, ktoré nechcú ísť na vysokú školu a nechcú mať to alebo nepotrebujú mať to univerzitné vzdelanie, ale takpovediac narodila sa ako zdravotná sestra a chce to, chce to robiť a chce ňou byť, umožniť im to v rámci systému vzdelávania, v rámci stredoškolského vzdelávania, aby tie zdravotné sestry mohli aj takto končiť?
Toto je, ja idem podľa toho programového vyhlásenia vlády, to je stále tá kapitola šesť, aj keď pán kolega Valocký povedal, že keď som to rozprával na zdravotníckom výbore, tak to zhodnotil tak - pán kolega, bolo to o ničom. Ja hovorím, ak to bolo o ničom, tak to bolo o vašom programovom vyhlásení vlády. A takto som mu to ukázal. Je to tuná napísané a ktorí neveríte, tak si to nalistujte, lebo je to vaše ako programové vyhlásenie vlády, a vtedy som mu aj si dovolil povedať, aj, aj som mu to povedal, že je to zjavné, že to programové vyhlásenie vlády nevidel, ani ho nečítal. Hej? Keď to takto ako hovorí, lebo je to tam.
Podpora konzumácie zdravých potravín. Pani ministerka je tuná, vitajte. Ja som ani nezbadal, to sa teším, že ste tuná, lebo reč je o zdravotníctve.
Podpora konzumácie zdravých potravín. Hm, v tom poľnohospodárstve však mám priateľov, známych, inžinierov, môj brat je poľnohospodársky inžinier, aj keď sa venuje úplne inej činnosti a je farárom zároveň, ale myslím, že je to hospodár a gazda, od ktorého by sme sa mohli učiť aj my tu z parlamentu, a možno aj minister hospodárstva by sa mohol ísť pozrieť, ako vytvárať pre marginalizované skupiny prácu, ale zmysluplno, neprehadzovať piesok z jednej hromady na druhú a potom zase ako naspäť. Drevoštiepku tam boli pozerať, ako, ako sa vlastne robí. Ale tá konzumácia zdravých potravín. A k zdravotníctvu. Ja sa pýtam, odkiaľ ich máme vziať? Kde sú? Kde ich máme v tých regáloch? Ja by som si rád kúpil od našich poľnohospodárov výrobky, ten predaj z dvora. Dal by pán Boh, žeby sa tak rozbehol, a naozaj, žeby sme mali ako zdravé ako výrobky, mlieko sa aspoň dá kúpiť, myslím, že nejaké kultúry na jogurt a podobne. Ja by som to veľmi rád ako podporil.
Poviem takú skúsenosť. Asi ako konzumovať zdravé potraviny. Jedného zo synov mám študujúceho vo Švajčiarsku a boli sme tam opakovane, tak sme si prešli okrem iného Alpy a sme sa vracali naspäť, asi bola to nadmorská výška nejakých 800 metrov nad morom, bola tam dedinka a synovi hovorím, zastav tuná pri tom kravíne. Nádherný kravín, obyčajný, krásne zelené lúky, toto všetko, vošli sme do kravína, kde gazda tam dojil ako kravy. Pýtali sme sa, že či môžme si pozrieť to hospodárstvo. Hovorí, že nech sa páči, kľudne. Vrátil som sa späť k nemu a hovorím, že chceli by sme kúpiť švajčiarsky syr. Vytiahol mobil z vrecka, zavolal manželku, doniesol syry zabalené vákuovo, ofrankované, úplne v pohode, kúpili sme si syr. Perfektný, dovolím si povedať, že naozaj perfektný syr, ktorý bol naozaj aj zdravý, lebo videl som to prostredie, aké bolo ako nádherné.
Keď to porovnám so slovenskou krajinou a dorábanie ako tých, tých zdravých ako potravín. Mnohé regióny ako Slovenska, a tú podporu regiónov máte tu opakujúco v programovom vyhlásení vlády spomenutú, poprosil by som aj pána premiéra, aby to dôsledne ako dodržiaval. Lebo keď prechádzam niektorými regiónmi ako Slovenska, tak naozaj ma srdce bolí a chce sa mi plakať, keď vidím polia zarastené kriakmi, nebodaj burinou, nevyužité. Krásna Hôrka, čo myslíte, prečo vyhorela? Lebo nie je ten rozvoj. Nie je ten regionálny rozvoj. Ak by tam boli ovce a kozy, tak nijaká tráva a nijaká burina tam nezhorí, ani nijaké kriaky by tam neboli. To, čo sa Turkom nepodarilo, podpáliť Krásnu Hôrku, tak to niektorí občania, to im sa to podarilo ako ľavá dve cez vypaľovanie trávnika.
To pokračovanie ako v aktívnej, vrátim sa k tomu, ochrane nefajčiarov, prijímať protialkoholické a protidrogové opatrenia. Poprosil by som, aby to naozaj bralo, bolo brané veľmi seriózne, tak ako to je napísané v tom vašom programovom vyhlásení vlády. Je to veľmi pekné a ja to aj podporujem, aj vnútorne, naozaj, cez srdce to podporujem, tak ako to je, ale aby to nebolo realizované, táto podpora na ochranu nefajčiarov a protialkoholické a protidrogové opatrenia cez skrytú reklamu na alkohol typu - poď von. Dodo to spomínal nedávno. Nejdem tuná spomínať ten alkohol, ktorý tam je, môžte si to prečítať tu v Bratislave, tých bilbordov máte milión päť, ale ja sa pýtam, je u nás zakázaná reklama na alkohol? Máme to v tom programovom vyhlásení? Tak buďme dôslední. Buď sankcie, alebo nech to aj prelepia. Nech to dajú dole. Čo to je?
Systém organizácie v zdravotníctve. Systém RZP. Hej, tuto mám takú poznámku. Dovolím si povedať, že ten systém je teda dosť pochybný. Skúste sa, pani ministerka, potom raz aj na to pozrieť, ako to funguje u nás. Sám osobnú skúsenosť môžem ako odprezentovať. Bol som u lekára pred dvoma mesiacmi, odborníka, mal som problém akútny. Pani doktorka ma vyšetrila, zhodnotila, poskytla mi aj tú prvú pomoc. Bolo to tak, vyzeralo to naozaj, že mohol som vykrvácať, to krvácanie bolo ako vnútorné a nakoniec, ja som si obliekol kabát, že teda idem domov. Ona hovorí, to nepripadá do úvahy, v žiadnom prípade. Okamžitá hospitalizácia, musíte ísť ako na chirurgiu, jednoducho potrebujete akútnu pomoc. Hovorím, dobre, veď ja tam zájdem. Dvadsať kilometrov máme regionálnu nemocnicu vzdialenú, nebudem ju spomínať, tí ľudia sa naozaj slušne tam o mňa starali. Ale aký som mal ako zážitok. A pani doktorke hovorím, nevolajte tú RZP-čku, nevolajte sanitku, veď ja tam zájdem. Veď teraz po svojich nohách som došiel, tak hádam aj odídem. Hovorí, vy nemôžte už zrobiť ani krok. Musíte ísť výťahom, na vozík, RZP-čka vás musí odviezť. Tak som sa potom podľavil, hovorím, tak reku dobre. Tak zavolajte tú RZP-čku. Som si sadol, som čakal, volala a vzápätí mi lekár oznamuje, že RZP-čka neni. A neprišla. Dva dni nato, lebo aj po dvoch dňoch sa mi pani doktorka ospravedlňovala, že RZP-čka neprišla, ja som sa tak usmial, hovorím, veď to je v poriadku. A ona hovorí, za 30 rokov praxe sa jej to nestalo. Za 30 rokov. Tak akurát pri mne sa jej to stalo, to bolo také úplne superšťastie. Teraz, keď som prišiel na centrálny príjem, predo mnou prišla RZP-čka, ja som tam šiel s manželkou. Prihlásili sme sa, lekár tam mal ako čakať, všetko. A to je ten systém organizácie práce, pani ministerka, ako v zdravotníctve, dotknem sa aj tej elektronizácie, ale ešte prídem postupne ako k tomu. A to je ten systém organizácie práce ako v zdravotníctve. Veľakrát to vyzerá ako naozaj, ako taký akoby chaos. Predo mnou prišla RZP-čka, samozrejme, venovali sa tomu pacientovi a darmo ja som sestre, alebo manželka ukazovala sestre tam, že to je to, akútny stav a všetko. A začala teraz vlastne, poviem to, taký pingpong. Pôjdete na druhé poschodie, z druhého poschodia na piate poschodie, z piateho poschodia pôjdete zase na prízemie, z prízemia zase na druhé poschodie a zas vás poslali na piate poschodie, medzitým lekár stihol dopísať dve vety. A vy môžte zomrieť. A teraz vás dajú ako na chirurgické oddelenie ako akútny, na IS-ku vás ako potom majú ako previezť, už nesmiete zrobiť ani krok, lebo sestrička príde, musíš sedieť vo vozíku a nesmieš urobiť nič. Ale medzitým môžeš zomrieť. A v chodbách nemocnice. Tak ja len toľko ako k tomuto.
Indikátory kvality. Je to super ako vec a zvlášť ako, ako aj v zdravotníctve, aby boli ako tie indikátory kvality, veď ja sa tomu ani nebránim, aj tie audity, ktoré ako by mali ako tam prebiehať, a tá kvalita by tam stúpala. Ale ľudský faktor alebo prístup ako k pacientom, dovolím si povedať, že nijaké indikátory ako nezlepšia. Chce to systém vzdelávania, naozaj, aj keď to vyzerá ako také klišé alebo nejaké také formálne, ale naozaj ten systém vzdelávania aby bol už na stredných školách a vysokých školách. Nezabudni, že je tu pacient. Nie si ty tu kvôli, ja neviem, budove, kvôli tvojmu titulu, ale ty si tu, aj lekár aj zdravotná sestra, kvôli pacientovi. A ten prístup človeka k človeku je jeden, dovolím si povedať, v zdravotníctve najdôležitejší. Samozrejme, profesnosť, aby tu bola ako namieste, to nevyhnutne musí byť. Ale ten ľudský prístup a ten ľudský rozmer, ten je veľmi dôležitý.
To, čo som počúval dlhé roky blízkych príbuzných - pacientov aj samotných pacientov, a cez ten krátky zážitok, ktorý som zažil ako samotnej nemocnice, mnohé veci som si ako ozrejmil. My ideme zavádzať elektronický systém ako v zdravotníctve. Nič proti tomu, pani ministerka, stojí to 130 mil. eur, máme ich dostať údajne z Európskej únie, prosím, nejde to možno zo štátneho rozpočtu, že mohol by som to trebárs aj takto ako povedať, ale ja sa pýtam, kde sú postele? Veď to som už hovoril na tom zdravotníckom výbore. Ja keď som si na tú posteľ ľahol, tak som okamžite pochopil, ako je možné, že títo pacienti chodia s tak hroznými dekubitmi. Dostanete ten dekubit behom jedného dňa. Teraz my ako tu, poslanci, sedíme na takých pohodlných kreslách, v ktorých tuná sedíme. A to sme zdraví. Premietnite si, na akú posteľ si dnes večer, v noci kdesi ľahnete, a to ste zdraví. Idete na dovolenku, máte troj-, štyri- alebo jednohviezdičkový hotel, na akej posteli spíš? Ak by si mal tu taký tenký molitan, ktorý má 6 cm, potiahnutý mikroténom a na to je plachta, ktorá sa ti zošmykne, a si celý zaparený, tak neviem, ako by si sa cítil na takom lôžku. A keď si ešte chorý. A keď pacient, alebo zdravotný personál príde raz za dve hodiny ako polohovať a nemôžeš sa ako pohnúť. Chýba ti hrazda, za ktorú sa ako potiahneš. V tých nemocniciach to je hotová katastrofa, čo všetko nám chýba ako v tých nemocniciach. Ale veď to nie je predsa ten systém zdravotníctva alebo to zdravotníctvo, že za rok a pol, za dva roky alebo za päť rokov, že sa tak zhoršilo. Ale posledných 22 rokov je v takom otrasnom ako stave. Ja som pre Parlamentný kuriér tam napísal, že aj ten projekt elektronizácie, nie som proti nemu, ale ak sa toto všetko, tie základné veci splnia ako v systéme ako zdravotníctva, prosím, potom nech sa zavádza aj tá elektronizácia.
Mzdové ohodnotenie pracovníkov v rezorte zdravotníctva. Tu bol taký problém v tom zdravotníctve, opakujúci sa. Tak ako to už aj ktosi povedal, aj tuná bývalého pána ministra označili, že aký je expert, lebo to sa ešte nikomu nepodarilo postaviť ako stavovské organizácie ako proti sebe, mám na mysli zdravotné sestry kontra lekári. Ale to tu bolo. Bolo to tu. A ja vám to aj pripomeniem. A tí, ktorí ste lekári, tak vám to ako pripomeniem. Lekári a lekári stáli proti sebe, to bolo hneď v úvode. To boli štátni lekári a neštátni. Kontraproduktívne proti sebe ako stáli. Poriešilo sa to, hej, čiastočne. Dneska si myslím, že v tom štátnom sektore sú tí lekári na tom lepšie, ako sú v tom neštátnom sektore. Posledná situácia priniesla čosi úplne ako absurdné, nechcem upierať ako platy ako zdravotných sestier. Dovolím si povedať, že platy zdravotných sestier naozaj neboli ako docenené a dohodnotené. Len to nemôže byť tak paušálne ako dané, ako to bolo, lebo je rozdiel, v akom, na akom pracovisku a na akej pozícii tá zdravotná sestra je, to treba naozaj ako diferencovať. Nemôže byť situácia taká, kde sú neštátne zdravotnícke zariadenia a kde je lekár, ktorý má možno päťsto pacientov alebo šesťsto pacientov, a on minimálne má ohodnotiť zdravotnú sestru a podľa tých mzdových ako taríf mu to vyjde okolo 900 eur. A tá zdravotná sestra má vyšší plat, ako má lekár samotný. Naozaj to vyvoláva veľké napätie v mnohých neštátnych zdravotníckych zariadeniach, to je čosi zlé. Je potrebné sa naozaj ako na to pozrieť.
LSPP. LSPP, dlhodobo neriešená problematika. To je v programovom vyhlásení vlády. To je fakt pravda. Ak máme dlhodobo neriešenú problematiku LSPP a máme na mysli obdobie desiatich rokov, sedí vec. Ale tu je tá výzva, na tú komunikáciu a prizvanie si tej odbornej verejnosti, aby sa o týchto veciach diskutovalo. Predsa nemôže zákonom ukladať povinnosť lekárovi, ktorý ide do služby, veľakrát práve jak som to spomínal, tých obvodných lekárov či pediatrov alebo pre, všeobecných lekárov pre dospelých, má zdravotné problémy, veľakrát je to už lekár na dôchodku, ktorý má 65, možno 70 rokov, ale jemu ukladá povinnosť, že on do služby musí nastúpiť. Pokiaľ nenastúpi, porušuje zákon. Veď je to v rozpore aj s Ústavou Slovenskej republiky, lebo veľakrát títo lekári pracujú v nedôstojných podmienkach, nedostatočne ohodnotení. Nijakú prácu nechcem dehonestovať, ale predsa práca lekára v službe nemôže byť menej honorovaná ako možno práca upratovačky, ktorá príde a uprace ako tie priestory. To je úplne, totálne absurdné. Potom tí prevádzkovatelia LSPP veľakrát zneužívajú túto situáciu, určujú si jednoducho podmienky, aj tieto platové, a ten lekár jednoducho je povinný túto prácu vykonávať, hoci nesúhlasí s týmito podmienkami. Tu mám tých stomatológov len tak okrajovo, tak spomeniem. Toto je tiež jedna z problémov Slovenskej republiky, tuná nie že máme už nedostatok ako stomatológov na Slovensku, ale my už máme aj nedostatok univerzitných profesorov a garantov, ktorí by zabezpečovali odbornú výuku stomatológov. Je potrebné naozaj aj na túto ako problematiku sa ako pozrieť, lebo ináč budú len zopár zubárov, ktorí, prídete, a len vám vytrhnú ten zub, ale vám neošetria tú ústnu dutinu.
Ďalšia vec je tuná z programového, vláda nepripustí privatizovanie ekonomicky lukratívnych činností nemocníc. Ja sa pýtam, akých lukratívnych činností? Ešte tam nejaké vôbec sú? Sú? No, tak ma poučíte, dobre. Tak ja vidím, že sa dá furt dačo privatizovať, aj kradnuté, v Slovenskej republike, ja som povedal, keď už nič nebude, tak ukradneme aj vzduch a slnko. Hej, a to som nevedel, že budú kauzy emisie a podobne, že ani ďaleko som vedľa, vedľa nebol, čo som ani tak prorocky to nemal na mysli. Ak teda sú, ale chcel som povedať takúto vec, že naozaj tie lukratívne ako činnosti, ako je tuná röntgeny, laboratórne pracoviská, dialýzy, však toto všetko je sprivatizované. A keď my takto okyptíme ako to zdravotnícke zariadenie o tie lukratívne ako činnosti, tak potom, samozrejme, že to zdravotnícke zariadenie je len v červených číslach. V akých môže byť ako pozitívnych?
Problematika Rázsochy. Hm. Reagoval som aj na výbore pre zdravotníctvo. Však pani ministerka druhýkrát si to vypočuje, však hádam mi to odpustí, ale medzitým, pani ministerka, ja som si dal tú námahu a pozval som aj pani podpredsedníčku parlamentu, aby sme sa tam šli pozrieť na tie Rázsochy. Ak dovolíte, ja vám to zbilancujem. Myslím si, že ďaleko od pravdy som nebol, keď som povedal, vtedy som povedal a reagoval som takto, že Rázsochy, to je jediné zdravotnícke zariadenie, alebo toto má pre celý národ ako zabezpečiť, toto zdravotnícke zariadenie, kvalitu ako zdravia? Ja sa pýtam, ako to pomôže občanom z východného Slovenska, kde pán predseda, pán Raši, povedal, že síce on je Košičan, ale podporuje dostavbu ako Rázsoch. Tak ja to tak upravím. Keď som si zistil, aká je skutočnosť. Je to v Lamači, tie pozemky, ktoré boli vykúpené, tak sú viazané zmluvou, a sú viazané zmluvou, že tam je podmienka, aby tam bolo zdravotnícke zariadenie, to je podmienka. Ale, pani ministerka, tie Rázsochy, to nie sú Rázsochy, to je rároha. To je rároha. A tam rastú samé rázsochy, skutočne. Ja som tam skoro stúpil na vretenicu, Erika ma upozornila, dávaj pozor, lebo... A rovno bol by som na toho hada tam stúpil. Keď som to videl len tak ako zďaleka, tam je narušená statika, zarastené je to burinou a kriakmi, ale to bol len môj ako taký dojem.
Dovolil som si osloviť tiež univerzitných profesorov z oblasti medicíny a takisto som sa pýtal, ako na tento problém, že či sa zle na to pozerám, alebo či to je dobrý môj pohľad? Povedali, pán Kuffa, je to dobrý pohľad. Projektová dokumentácia zo sedemdesiatych rokov. Pani ministerka, štyridsať rokov stará projektová dokumentácia. Pre dnešné potreby, dovolím si povedať, nepoužiteľná. Nepoužiteľná. Realizácia samotná toho skeletu, ktorý tam ešte zostal, a z diaľky som videl, že naozaj tá statika, neviem, možnože statický posudok je pozitívny, to nemám takúto informáciu, ale technológia ako taká, použitá z osemdesiatych rokov, teda tridsať rokov stará. Pri naplnení tých ambícií, ktoré je tuná v programovom vyhlásení vlády a o tých zelených aktivitách sa tu hovorí, o tej ekologičnosti, ekologickosti rôznych budov, zatepľovania a tak ďalej, a tak ďalej, toto nie je na dostavbu. Toto je zrelé pre to, aby sa celé tie Rázsochy zbúrali, nech sa Bratislavčania na mňa nehnevajú, veď ja im chcem len dobre. Nech sa naozaj pripraví projektová dokumentácia a seriózna stavba, ktorá by bola dôstojná pre pacientov, aby aj študenti medicíny mali kde naozaj dôstojne ako študovať.
Pán profesor mi spomínal Mickiewiczovu a Kramáre, že sú v dezolátnom stave. Nestihol som sa tam ísť pozrieť, ale určite po tejto rozprave sa pôjdem pozrieť. A si dám tú námahu, oslovím aj dekana lekárskej fakulty, rád by som si to pozrel, ale počul som, že tie výučbové priestory sú v otrasnom a dezolátnom stave. Zbúrať to treba, čosi nové naozaj, skutočne postaviť. Pýtal som sa, no, dobre, ale odkiaľ na to vziať? Jedna z možností bola poradená, predať Mickiewiczovu ako lukratívny pozemok, ako možno ako budovu, a toto má byť ale záležitosť z iných zdrojov vyfinancované, tie Rázsochy, nie zo štátneho rozpočtu. Lebo naozaj, tak ako ma síce ubezpečovali, že Bratislava slúži ako pacientom zo širšieho ako regiónu. Áno, ale ja sa pýtam, ten región je pokiaľ, po Trnavu? Ale veď tu sú ľudia aj z východného Slovenska. My by sme radi mali tiež dostupné a dôstojné nejaké tie zdravotnícke zariadenia aj na východe.
IH systém, ten som už ako spomínal, nebudem to nejak, znova sa k tomu vracať, lebo to je tá elektronizácia. Ja, myslím si, že by som asi aj mohol aj končiť, lebo je to asi dlhé, hej. No, nechcem sa pretekať s premiérom tuná v tej dĺžke, tak. V zdravotníctve chcem ešte spomenúť takúto vec, že nemôže byť cesta, aby lekári prvého kontaktu museli kupovať očkovacie látky. Je to čosi úplne absurdné a dehonestujúce. Spýtajte sa vo svojom okolí svojich vlastných lekárov, ktorí musia kupovať očkovacie látky, aby zabezpečili očkovanie. Najviac týchto očkovacích látok kupujú ako pediatri. Veľakrát tieto očkovacie látky majú dobu expirácie. Všetko to je na ich príťaž. Je to tak komplikované a táto práca, dovolím si povedať, že je nezaplatená. Vrátiť sa k tomu pôvodnému spôsobu, ako bol, aby hygiena bola tá, ktorá zabezpečuje očkovacie látky, a lekár je ten, ktorý vlastne zrealizuje ako tie výkony. Ja som chcel ešte tuná takto poďakovať aj dobrovoľníkom v zdravotníctve a darcom krvi, ktorí možno tak málo sú ako spomínaní. Ja som tiež bol odkázaný aj na pomoc práve ako týchto ľudí aj týchto darcov, chcem im vysloviť naozaj úprimnú vďaku a slová vďaky za ich obetu a nezištnosť, lebo toto nie je platená ako služba. Jak poskytovanie ako tej dobrovoľníckej práce a takisto aj pri darovaní ako krvi.
Čo sa týka ako financií ako v zdravotníctve, tiež sa veľmi často a veľakrát ako spomína, že málo financií je ako v zdravotníctve. Poviem svoj názor. Dovolím si povedať, že v zdravotníctve nie je málo financií, ale je nespravodlivo prerozdeľované, ten balík ako peňazí. Navyše ďalšia vec, to mám takú informáciu ako, tiež aj sprostredkovanú, 40 percent z celkového objemu ako financií v zdravotníctve končí mimo zdravotníctva, čo je neprijateľné, hej. Pre porovnanie možno v Amerike alebo Kanada je to okolo nejakých 10 až 20 percent. Teda v každom štáte kdesi-čosi bokom je, ale 40 percent, to je veľmi veľa.
V závere mám tu ešte niekoľko takých vecí, ktoré sa dotýkajú programového vyhlásenia vlády ako v takom širšom ako kontexte. Tak ešte to tak, na jednej strane to tak zhodnotím.
Širokorozchodná trať Bratislava, respektíve Čierna nad Tisou - Košice - Bratislava - Viedeň. Odprezentoval to aj pán premiér, ako tuná širokorozchodnú trať. Nesedí mi to s týmto programovým vyhlásením vlády. Na jednej strane je to tam napísané, že širokorozchodnú trať ako dobudovať a dokonca do Viedne, a na druhej strane podpora regiónov. Nemyslím si, že prioritou vlády Slovenskej republiky je rozvíjať možno región, ja neviem, Rakúska, lebo keď by vo Viedni bola tá prekládka, bolo by to tam. Myslím si, že malo ty to zostať v Čiernej nad Tisou, malo by to zostať na východnom Slovensku, kde tých pracovných príležitostí je veľmi málo, a dotknem sa len veľmi, veľmi ako okrajovo. Len v deväťdesiatom prvom roku sovietske vojská opustili túto republiku. Nechcem, aby to bol, naozaj, aj zo strategického hľadiska, dovolím si to povedať, aby sa otvoril tuná zas nejaký taký koridor po širokorozchodnej trati, a jedno ráno sa zobudíme a naozaj tu budú tanky. Dúfam, že to nebude, tie tanky sa tu už spomínali niekoľkokrát.
Diaľnica Bratislava - Košice, to je téma, ktorú ja počúvam už posledné roky a veľmi dlho, a pokiaľ ma pamäť neklame, tak už bola taká ambícia aj do roku 2010 dobudovať konečne túto diaľnicu, v rámci infraštruktúry chýba táto diaľnica, všetci to naozaj pociťujeme, ale myslím si, že najväčšou chybou bola pri budovaní tejto diaľnice, že sa buduje z Bratislavy do Košíc. Malo to byť naozaj naopak, z Košíc do Bratislavy. Bolo by to dávno, aspoň si teda myslím, že by to bolo skončené.
V rámci rozvoja ako regiónov, a keď som spomínal ako tie železnice, kontaktovali ma z regiónu ako známi, ktorí hovoria, že lokálny vláčik, ktorý premáva z Popradu do Starej Ľubovne, on ďalej ide ako na Plaveč, majú tam redukovať ako tieto spoje. Poprosil by som potom ministra dopravy, nech sa pozrie na to prehodnotenie, a možno niekedy aj menej výhodné ako tieto veci možno podporiť naozaj z prostriedkov štátneho rozpočtu, aby ten región ako-tak sa ako udržal.
Školský systém, ten som spomínal.
Financie na vedu a výskum. Financie na vedu a výskum, veľmi účinný systém je taký, že aby nie tie financie zo štátneho rozpočtu šli školám, ale konkrétnym firmám výrobným. A firma je tá, ktorá zadáva v rámci výskumu zákazku konkrétnej univerzite a škole, a tá si to odsleduje. Takto to vo svete ako funguje. Potom veľakrát je to tak, že my na vedu a výskum stále dávame a umárame ako tie finančné prostriedky, a tie výsledky sú veľmi, veľmi chabé alebo veľmi nízke a neefektívne.
K študentom som sa chcel ešte tuná, ak dovolíte, vyjadriť. Tuná aj v Bratislave, mal som tu aj dcéru na, na škole a podobne. Ale je to možno taká skupina ľudí, a keď ste vláda istôt a na ten, na ten sociálny aspekt ste ako zamerali, berte to ako doporučenie. Navrhoval by som, aby strava pre študentov bola z tých 80 centov zvýšená aspoň na euro, teda na deň aby to boli dve eurá. Možno študenti sú práve tou skupinou, ktorá veľakrát, si dovolím povedať, že trpí, aj veľakrát aj hladuje aj bieduje, ešte viac ako naši dôchodcovia. To nechcem nikoho ako teraz podceňovať alebo čosi také, ale na túto skupinu ľudí, buďte takí dobrí, pozrite sa, aj pán minister školstva nech sa na tieto veci ako pozrie.
Zrovnoprávnenie školstva. Ja si to tu dovolím tak vypichnúť, že to nie je len to školstvo, ktoré je, ktoré je neštátne, súkromné, ale je tu aj cirkevné školstvo. Naozaj sú tam ako rozdiely a poprosil by som naozaj, aby tá rovnoprávnosť tuná bola. S kolegom cez prestávku sme rozprávali a dovolím si to takto spomenúť tuná, tú prácu ako v nedeľu. To už tuná takto aj odznelo. Môžme mať na to rôzne názory, a tak ako kolega tuná kdesi to spomenul, že práve niekto prácou ako zasväcuje ako tú nedeľu. Myslím si, ja osobne, že by to malo byť ako trávenie, spôsob voľného času ako s rodinou, ale je veľmi nepríjemné, ak teda odpočívate a ste na záhrade a je vonku ako pekne a chcete relaxovať, a sused vám behá s kosačkou a vrčí vám ako celý deň poza uši, alebo nejaké ťažké mechanizmy, tak toto naozaj nie je nedeľa. Ak to berieme ako taký národný šport, že ideme do hypermarketu s celou rodinou ako na vychádzku a na nákup, prosím, ale musíme si uvedomiť, že aj na druhej strane za prepážkou musia byť predavačky, ktoré jednoducho sú povinné, musia ísť tu v nedeľu do práce. Myslime aj na týchto ľudí. Samozrejme, zdravotníctvo a podobné veci, tam si neviem predstaviť, že by bol sviatok. Tam je to jednoducho nonstop, ale hovorím o týchto ako typoch práce.
Okrem iného, my sme mali tuná aj nejaké školenie minulý týždeň, dva dni z inštitútu parlamentného. Chcem poďakovať všetkým tým zamestnancom, ktorí venovali ten čas, trošku nás zorientovali, nakoľko sme my začínajúci, vidíte, poslanci, tak sa zorientuvávame tuná. Ale tak v rámci ako voľnej debaty som sa dozvedel, že aký máme archív, koľko to stálo ako práce. Na zemi boli tie archívne materiály, je to teraz v regáloch, pôjdem sa tam pozrieť. Okrem iného máme aj parlamentnú knižnicu. Medzi rečou, neberte to tak doslovne, dúfam, že nikto nebude mať z toho problém, ale poprosím aj ministra školstva, aby sa na to pozrel, aspoň, dajte im aspoň 50 tis. na tú knižnicu, veď majú tam 30 tis., však 20 tis. keď im dohodíte, nie je tu pán minister, myslím si, že z toho štátneho rozpočtu, naozaj to nebude veľa. Po iné roky mali 60 tis., vidíte, o 10 tis. pýtam pre nich menej. Buďte taký dobrý, pozrite sa na to. Ja sám ako poslanec chcem využívať túto knižnicu, dokonca rozšírili túto oblasť. A to patrí ako ku vzdelávaniu. Môžu prichádzať študenti, ktorí si môžu zapožičať a preštudovať ako tie materiály, ale požičiavať si knihy môžme len my ako poslanci. Myslím si, že tá knižnica je na veľmi dobrej úrovni, hoci som tam zatiaľ nebol, len som to počul.
V rámci sociálneho programu, ak by sme to nenazývali ako ten socialistický, tak ja poviem takú odvážnu ako myšlienku. A v rámci proporcionálneho vyváženia ako tých regiónov, ja som zo severného Slovenska a tí poslanci, ktorí ste zo severného Slovenska, tak vy viete veľmi dobre, že prestávame kúriť niekedy koncom mája a už koncom augusta musíme začať ako kúriť, či to je plynom, drevom alebo čímkoľvek, jednoducho tá zima je oveľa, oveľa dlhšia. Zamyslieť sa aj nad takou odvážnou vecou a v rámci možno sociálnej politiky, nech sever Slovenska má lacnejší plyn o cenu jedného štvrťroka. Je to veľmi odvážne, hej, skúste sa nad takou vecou zamyslieť.
V závere som chcel poďakovať ženám. Vo všeobecnosti, ale aj svojim voličom, ktorí mi prejavili dôveru, bolo to takmer dvadsaťštyritisíc ako občanov. Chcem im sľúbiť, že nechcem ich teda sklamať, a chcem byť ako pozitívnym ako prínosom aj cez tento parlament. A budem veľmi aktívne načúvať aj ich hlasu. Cítil som to, že predovšetkým to boli ženy, ktoré mi dali ten preferenčný krúžok, ale ja som chcel poďakovať dvom ženám, dvom premiérkam. Jedna je naša Iveta Radičová a druhá Julia Tymošenková. Obidvom ženám chcem poďakovať za ich odvahu. Možno ste si všimli, že Julia Tymošenková, ja sa to nebojím nazvať, sa stala politickou obeťou a politickým väzňom. Uvidíme, čo to prinesie aj u nás na Slovensko, na Slovensku, keď v septembri 2013 zrušíme trestnoprávnu imunitu, koľkí sa možno ocitneme, nevieme, môžme sa ocitnúť kľudne ako na tom druhom, na tej druhej strane. Ja nechcem posudzovať to, že či je spravodlivo alebo nespravodlivo väznená, ale nespravodlivo vnímam ten prístup, ktorý k tejto žene je. Predsa sa nemôže páchať na žene ako násilie, ak niekto si tam chce merať ako silu, ak možno kopať a modriny a podobné veci, myslím si, že to, dovolím si to nazvať až nejak barbarské. Dnes mala byť v Charkove ako hospitalizovaná, kde nemeckí lekári ju mali ako vyšetriť, a ak je to možné, pán predseda parlamentu tu nie je, tak je tu pani podpredsedníčka, ale ja to poviem aj tak verejne, a neviem, aké sú cesty a aké sú možnosti. Pán minister zahraničných vecí ako odišiel, veľmi rád by som šiel na túto návštevu na Ukrajinu. V rámci MPÚ, ja som sa prihlásil k tým, k tej Medziparlamentnej únii, práve som si vybral bývalé republiky Sovietskeho zväzu. Teda ja necítim nenávisť smerom na východ, vôbec nie k Rusom ani Ukrajincom, mám tam priateľov. Práve toto som si ako vybral, tak ako tu bola taká prestrelka, či Maďari alebo Ukrajinci. Áno, ja cítim viac a väčšiu spolupatričnosť smerom ako na východ, teda v tomto nie je ako problém. Ale poprosil by som naozaj, ak by bolo možné, aby možno aj tento parlament alebo vláda zaujali ako stanovisko aj voči tejto žene.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Uf, uf, pán kolega, hodina. To ste ako svojím prvým vystúpením predbehli mnohých parlamentných matadorov. Vidím, že vzniká nová legenda v Národnej rade Slovenskej republiky. Držím vám palce. Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým témam, pretože ste ich načrtli také obrovské množstvo, že nemám na to dostatok času, ale v jednej veci ma ten váš pohľad na svet popravde trošku zaráža, a to je preceňovanie úlohy štátu v živote jednotlivca a snaha diktovať jednotlivcom veci v oblasti ich súkromného života. Tá prvá sa prejavila napríklad vo vašom príspevku tým, že ste deti v nemanželských zväzkoch vyhlásili za deti s nižšou mierou ochrany alebo s nižšou mierou istôt. Môžem vám povedať, nie je to pravda. Deti, ktoré sú v manželstve, aj deti, ktoré sú v nemanželskom zväzku, požívajú v právnom systéme tohto štátu rovnaké postavenie a rodičovské práva a povinnosti sa týkajú pri týchto deťoch obidvoch rodičov rovnako. Čo sa týka viacgeneračných domov, možno máte veľké šťastie na svokru, ale ručím vám za to, že mnoho mužov a žien v tomto štáte veľmi čaká na to, kedy môže bývať sám alebo kedy môžu bývať sami, lebo zlá svokra je častokrát horšia, než dobrá choroba. A čo sa týka liečení závislosti, tam tiež treba sa pozrieť na to, že aj závislosť sama je chorobou. Bez ohľadu na to, čo človeka k nej viedlo, treba sa k nemu správať ako k pacientovi.
Ďakujem.