33. schôdza

Ja by som veľmi krátko chcela reagovať. Áno, vidím problém v tej ceste tých peňazí za tým klientom, resp. pacientom alebo pacientom - klientom, ale vidím tu ďalší problém, ktorý som v rozprave opomenula, že mám taký pocit, že práve preto, že je to taká ústretová dohoda ministerstva jedného, druhého voči zdravotným sestrám v zariadeniach sociálnych služieb, ja môžem iba tušiť ďalší dôvod a to je možno otázka na pani ministerku, lebo ona viac so sestrami hovorila a rokovala, či náhodou to nie je tak, že tie zariadenia sociálnych služieb sa vehementne bránia tomu, aby tie agentúry alebo licencované sestry externe prichádzali do tých zariadení. Ja mám dojem, že aj toto je jeden dôvod, prečo je taký tlak na to, aby sa zazmluvňovali sociálne zariadenia so zdravotnými poisťovňami, a opakujem, stále to považujem za plytvanie peniazmi a dvojitý systém.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, pán kolega z výboru, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi niekoľko slov, kolegyne, kolegovia. Ja tak také dva pohľady, nestihol som to v tej faktickej poznámke, reagovať na kolegu, čo sa týka tých pôrodov, tak poviem to teraz v krátko ako v rozprave a takisto aj k tej dlhodobej starostlivosti v našich zdravotníckych zariadeniach, ktoré vnímam ako veľkým problémom z dlhodobého hľadiska, stále si dovolím povedať, že nie je riešený.
Uvediem taký príklad v úvode, keď nadviažem na to, čo kolegovia rozprávali v tých faktických, aby peniaze išli za klientom, aby peniaze teda išli za pacientom. V Českej republike to naozaj majú tak, že pacient, či sa nachádza v zdravotníckom zariadení alebo sociálnom zariadení, ak dostáva či už dôchodok, alebo sociálnu dávku, tak tie peniaze naozaj dostáva to zariadenie, hej, keď je to na vykrytie tých služieb, či už zdravotníckych, alebo sociálnych, tak jednoducho sú k dispozícii konkrétne tomu zariadeniu, kde aktuálne sa ten pacient nachádza. U nás zatiaľ to stále takto neni poriešené.
Čo sa týka tej dlhodobej starostlivosti, však na Slovensku máme v nemocniciach, tak sa aj volajú, tie ODCH-áčka, sú to oddelenia dlhodobo chorých. Ale veľakrát nesú tieto oddelenia len v tom názve, že sú oddelenia pre dlhodobo chorých. Reálne ten pobyt je tam týchto pacientov, oni to veľakrát potrebujú aj dlhšie, ale je tri týždne. A na tomto oddelení je im oznamované, že pacient už nemôže byť dlhšie ako tie tri týždne, a veľakrát, ja to hovorím teraz z vlastnej skúsenosti, pacient, ktorý prichádza na to ODCH-áčko či už z interného, z ARA alebo z akéhokoľvek iného oddelenia, teda nie je spôsobilý ísť domov, tak ho dávajú na doliečenie. Tak veľakrát tento pacient, ktorý tam prichádza, a po tých troch týždňoch, keď má odísť z tohto oddelenia, tak je ešte v oveľa vážnejšom a ťažšom stave, ako keď tam prišiel. Ja sa pýtam a kladiem si dlhodobo tú otázku, načo máme potom tieto oddelenia dlhodobo chorých, hej, a tak je to odvodené, hej, že je to oddelenie, ktoré sa stará o dlhodobo chorých pacientov.
Veľmi častým zjavom je práve takýto fenomén, ktorý, vnímam to tiež ako dlhodobo a to je ten, že práve na týchto oddeleniach častokrát pacienti prichádzajú, prídu aj v ťažkom stave alebo aj výrazne sa zhoršia aj tam a je to miesto, kde v podstate títo pacienti dožívajú, zomierajú, a veľmi častý zjav je to. Keby sme si to štatisticky ako-tak vyhodnocovali, a teraz ak by mali byť aj platby nastavené podľa toho, že či teda oni doliečili toho pacienta, alebo zomrel, no tak koľko tých peňazí by dostalo? To nie je teraz tak, že pacient môže tam byť len tri týždne, hej, a teraz do tých troch týždňov alebo sa musíš vyliečiť, alebo zomrieť, hej. Častokrát je to v takej situácii postavené a ten pacient po tých troch týždňoch, keď je ešte v oveľa ťažšom stave a s dekubitmi, s preležaninami, a teraz v takom ťažkom stave tohoto pacienta posielajú späť do domáceho zariadenia, kde veľakrát táto rodina nedokáže zvládať toho pacienta, či už personálne, odborne, technicky, a cez to všetko toho pacienta jednoducho pošlú ho preč.
A ten lepší prípad je taký, kedy ešte sa ocitne ten pacient kdesi na inom oddelení, ale jednoducho je to problém, lebo tu sú limity na tých pacientov, a keď si ten pacient to vyčerpá skrze tú príslušnú zdravotnú poisťovňu, v ktorej je poistený, tak toho pacienta obyčajne nikto nikde nechce. Ja pracujem aj, som riaditeľom v hospicovom zariadení, tak v podstate veľakrát takíto pacienti, ktorých nikto nikde nechce, tak to už sú v podstate pacienti, ktorí končia veľakrát na hospici. Áno, hospic je miestom, kde sa majú vytvárať zase dôstojné podmienky pre každého človeka, nielen starého človeka, ako častokrát je táto predstava ale zomierajúceho človeka. To môže byť mladý človek, dieťa a podobne. Ale aby to bolo dôstojné miesto toho odchodu z tohto sveta. Častokrát to pingpongovanie ako tých ľudí je tak traumatizujúce pre týchto samotných pacientov, že oni sú úplne v totálnom strese a sú vystresovaní, keď prešli niekoľko oddelení. A nakoniec keď sa ocitajú v rukách možno teda aj u nás ako na hospici, tak si vydýchnu, že konečne majú taký božský kľud a pokoj. No a častokrát pri tom pokoji a v tom pokoji aj dodýchavajú, aj zomierajú títo pacienti.
Čo sa týka tých pôrodov, možno tých výhrad, ja som to nestihol ako povedať, ale áno, dotýka sa to práve tejto rómskej populácie. Ja som tiež z východného Slovenska, však nebudem to nejak tak ani skrývať a bol som tiež aj častým aj svedkom toho alebo sa dozvedel, že práve rómska matka bola tá, ktorá opúšťala toto dieťa.
No ja by som, ak dovolíte, pani ministerka, tak skôr by som asi sa orientoval v tejto oblasti ako možnože a ja to s nejakou rómskou reformou alebo proste, ako vyriešiť tento problém. A je to možné, ak je to možné v Rakúsku a v susedných ako krajinách, aby, vytvoriť tieto podmienky, aby tieto ženy mohli rodiť doma. A teraz keď ujde, tak kam ujde? Ona nemá kde tá matka ujsť. Stále len zostane ako doma, a keby aj ušla, tak v podstate zostáva v tej istej rodine aj to dieťa, je tam otec a širšia komunita. Dodo, so mnou nesúhlasíš, však nemusíš so mnou súhlasiť, ale to patrí k tej rómskej komunite, možno tomu ťažšie rozumieš, možnože nie, možnože mi to čosi povieš ako iné, ale my žijeme v tomto regióne, kde títo Rómovia sú, a to patrí, v tzv. úvodzovkách to poviem, také, ako veľakrát také ich kultúre, hej, že v podstate ona uteká za manželom, za rodinou takáto matka. Ale vytvoriť tieto podmienky, aby mohli rodiť tie matky doma. A dovolím si aj nesúhlasiť s názorom takým, že nejak to prirovnávať k tomu. Ja som to rozprával, poviem to znova, že 850 eur je motiváciou na výrobu detí. Deti sa nevyrábajú, a aby sme nerozprávali to v takej dehonestujúcej rovine, že práve tie peniaze, a či tisíc eur alebo 8-tisíc eur bude motiváciou na to, ako robiť deti. Dieťa sa nedá vyrobiť, Dodo, lebo keby ty si vedel, čo do toho dieťaťa dá, tak si ho vyrobíš, to dieťa, kdekoľvek. Ale to dieťa nie je možné vyrobiť. Dieťa sa splodí a malo by byť plodom lásky, hej, však myslím si, že nemusím to nejak veľmi výrazne však ako zdôrazňovať. Ale myslím si, že ak by tieto matky mali vytvorené podmienky na to, aby mohli rodiť doma, tak ja si to viem predstaviť. Kedysi sa bežne deti narodili doma.
Zas na druhej strane, ja napríklad zastávam iný postoj ako voči tomu, prečo by takáto matka mala byť ako postihovaná, hej, preto, že ušla možno z tej nemocnice aj z tej, aj s tým dieťaťom, keď hovorím, že to patrí k tej jej kultúre. Vypadla mi teraz pointa, čo som chcel ešte tým povedať, hej, že v druhom čítaní to dopoviem. Hej, tá sociálna medicína, tak ako to spomínal kolega, Vavro Šrobár, áno, tá je ešte dodnes stále nevyriešená a to takisto tá starostlivosť o tých pacientov, či už v domácom prostredí, alebo v sociálnych zariadeniach a domovoch dôchodcov, resp. v zdravotníckych zariadeniach, je to stále ako bolestivý problém a prehadzujeme si to ako taký horúci zemiak, naozaj je to veľmi dôležité, aby sme túto vec vyriešili a aby sme týchto pacientov predovšetkým neodmietali.
Áno, spomenul som si. Jednu vec ako chcem veľmi dôležitú povedať, aby pacient nestal sa rukojemníkom zdravotníckeho zariadenia. A toto, si myslím, že by bol tiež takýto jeden, jeden z prípadov. A veľmi častým javom je to, kedy v podstate veľakrát tí samotní pacienti a samotná tá rodina a príbuzní, keď ten pacient nemôže rozhodnúť ako ďalej, tak v podstate sú zavádzaní a mnohokrát sú držaní v týchto zariadeniach cez to všetko, že by chceli ísť trebárs možno domov alebo do nejakého iného zariadenia. Tá, veľakrát tá informácia sa nepodáva pravdivá, resp. komplexná, samotný pacient a samotní príbuzní týchto pacientov veľakrát nepoznajú svoje práva. A to je to, najhoršia vec, ktorá sa môže človeku stať, ak sa stávaš rukojemníkom zdravotníckeho zariadenia, to nie sú väzenské nemocnice. Aj tá matka aby mala slobodnú voľbu, keď teda chce to dieťa porodiť doma, tak vytvoríte jej tie podmienky na to, aby mohla porodiť, a odbúral by sa tento problém.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Od toho je parlament parlamentom, od toho sa liala krv, aby vznikli a aby mohli zaznieť rôzne názory, čiže ja som ten, kto to rešpektuje, i keď s mnohými musím niekedy fakt ale hrozne si hrýzť do jazyka. Prosím vás pekne a, pán kolega predrečník, viete, ja som bol v ten istý deň, to bola, myslím, premiéra, keď púšťali ten film o práci vášho brata, ktorú treba, a ja ju obdivujem, ale prosím vás, ja som aj po zhliadnutí toho filmu si povedal, že OK, ale to je ad hoc, to je proste jeden človek, ktorý cítil v sebe to Božie poslanie, tomu sa treba len tešiť, ale to nie sú riešenia. Ale to chcem tým povedať, chcem tým povedať, že ja som bol prvý, ktorý sa išiel pozrieť na ten film, otvorene ho vyhodnocujem. Podľa mňa nikto ani nevie, že taká knižka vznikla, ale veľmi dobrá knižka bola napísaná jednému človeku, ktorý bol západonemecký novinár, venoval sa tej téme, veľmi dobrá, mapuje celú problematiku rómskych komunít v rámci Európy. Proste venujem sa tomu aj odborne, to znamená neustrnul som na nejakom bode, v nejakej floskule, v nejakom stereotype a teraz z toho neviem vyjsť. A milujem aj tieto konštatovania, typu: "nežiješ tam, tak nevieš". Možno práve preto, že tam nežijem, tak viem si to pozrieť z vrtuľníka, lebo to tiež niekedy pomáha, keď nevieš, keď si moc informovaný v nejakom probléme, tak pomôže, keď vzlietneš ako keby, ale nie tak ako vaša kolegyňa, ale tak, ako sa to hovorí, že vrtuľníkový pohľad, to znamená, že vyjdeš nad problém a pozrieš si ho v tom, v komplexnosti.
A to chcem hovoriť, vážení kolegovia, my môžme fandiť tvojmu bratovi, nech sa mu darí, ale my potrebujeme prijímať riešenia, ktoré to budú riešiť. Lebo tvoj brat, keby bol neviem koľko, tak ten problém nevyriešia. Na to ja upozorňujem a chcem na to upozorniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som ťa, Dodo, nechcel uraziť, nežiješ, tak nevieš, ale ono je to, keď človek je konfrontovaný s týmito problémami dennodenne a takmer stále a žijeme jedni vedľa druhých, tak myslím si, že aspoň o voľačo lepšie rozumieme tejto mentalite. Manželka pracuje dlhodobo aj s touto rómskou komunitou a častokrát sa rozprávame o tom, a aj som ju sprevádzal v tých osadách rómskych, keď poskytovala tú zdravotnú starostlivosť. Tú zdravotnú starostlivosť pediatra, nie je také jednoduché ju poskytnúť. Častokrát a v minulosti a nie tak dávnej to bolo poskytované v takých obyčajných primitívnych podmienkach, v chatrčiach. Ja sa pýtam možno vás Bratislavčanov tuná, ktorý lekár tuná bratislavský alebo možno z Trnavy, alebo z nejakého veľkého mesta šiel by do rómskej osady a ordinoval by v takej primitívnej chatrči? Veľakrát tento pediater nemá inú šancu, inú voľbu, ak chce mať postarané o tieto deti v tejto komunite a vo svojej spádovke, tak musí prijať aj, aj takéto podmienky. Rovnako to tak súvisí aj s tým, ako si spomenul brata Maroša, áno, on nedáva návod na to, ako celoplošne riešiť tento problém, on ukázal len možno takú dielčiu cestičku, malú ako pomoc tej najbližšej komunite, ktorá je pod nosom, ktorú máš pred sebou. Všetkým ľuďom nepomôžeš, to je, samozrejme, celý svet nespasíš. Ale aspoň tým, ktorí bezprostredne sú v tvojom okolí, myslím si, že môžeš vynaložiť to maximálne úsilie, aby si takýmto ľuďom mohol pomôcť. Ospravedlňujem sa ti, ak som sa ťa nejak dotkol v tom, že nežiješ, tak nevieš, nemyslel som to tak, možno až tak doslovne a tak úplne ako vážne. Ale tú rómsku komunitu a žiť v tej bezprostrednej blízkosti je to úplne autenticky iné ako len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na pokročilú dobu a na to, že bude možné ešte o tom diskutovať aj v druhom čítaní, aj na výboroch, dovoľte mi veľmi stručne len k vybraným problémom, ktoré tu boli vypichnuté, zaujať nejaké len základné stanovisko.
Najviac tu bolo pertraktovaný, pertraktované, nový prístup k 9 tzv., k 9 výkonom, ktoré by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia, ak budú poskytované v zariadeniach sociálnych služieb. Musím povedať, že s mnohými vystúpeniami, a práve pokiaľ ich počúvame všetky spolu, presne v ich kompilácii vzniká ten výsledok, ktorý sme predložili. A to, že základný systém súčasného poskytovania zdravotnej starostlivosti - ja si dovolím používať slovo pacient, pretože hovoríme síce o klientoch, ale hovoríme o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čiže hovoríme o tej časti ich života, kedy sa stávajú pacientami - je založený pôvodne na základných princípoch skutočne spolupráce sociálnych služieb s domovmi ošetrovateľských služieb, ktoré sú ústavnými zdravotníckymi zariadeniami a sú hradené z verejného zdravotného poistenia, a takisto, áno, s agentúrami domácej ošetrovateľskej služby. Táto spolupráca chce byť nie suplovaná alebo duplicitná predloženým návrhom deviatich výkonov, ale práve naopak, doplnená. Práve preto sme vybrali len toto, úzke špecifikované výkony, ktoré sú indikované všeobecným lekárom, pretože robíme to nie, ako tu niekoľkokrát odznelo, pre sestry alebo nejakých iných zamestnancov. Robíme pre tých pacientov, kde jednou z vecí je aj priblíženie vlastne všeobecného lekára, ktorý ich má v starostlivosti, aj keď sú klientmi tohto zariadenia, priblíženia sa k nim, indikovania zdravotnej starostlivosti a tým aj zabezpečenie bezpečnosti vykonávania. Zdravotný personál okrem lekára nemôže rozhodnúť o tom, akú zdravotnú starostlivosť dostávajú, a práve preto tu musí byť táto úzka spolupráca vo vybranej skupine, kedy sa to javí efektívnym, a vôbec to nevylučuje aj spoluprácu týchto zariadení, prípadne tak, ako bývajú, naozaj ako to pani poslankyňa aj pán poslanec spomenuli, že samotné tie zariadenia si budujú tie ADOS-y, pretože základným je rovnaký prístup všetkých pacientov. Títo pacienti, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb, sú na tom úplne rovnako ako tí, ktorí ležia v domovoch ošetrovateľskej starostlivosti, i tí, ktorí sú doma, sú opatrovaní svojimi príbuznými a sú doplňované i tieto služby práve tzv. ADOS-ami. Sú porovnateľní aj v tej zúženej možnosti výberu, pretože všetci títo ľudia skutočne sú, sú väčšinou pripútaní k danému miestu a sú odkázaní na túto pomoc.
Rovnako však musím povedať, že aj všetci títo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú právo o rovnakú možnosť sa uchádzať o úhradu z verejného zdravotného poistenia. Ako by sme tu zabudli dnes, že celý náš systém, ako bol nastavený, môžeme s ním súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale v tejto chvíli tak nastavený skutočne už dlhodobo je, je založený na dobrovoľnosti teda zmluvného vzťahu. Je založený na základnom zmluvnom vzťahu medzi poisťovňou a poskytovateľom všetkých, všetkých segmentov okrem absolútne toho základu, ktorý štát garantuje, čiže váš všeobecný lekár, všeobecný lekár pre deti, lekáreň, ktorá vám vydáva lieky, je teda v inom režime, pretože je, je špecifická, a záchranná zdravotná služba. Takže toto sú jediní, ktorí zo systému dostávajú povinne peniaze, pretože je to ten prvý najbližší styk, to, čo vám štát garantuje, že vždy nájdete svojho lekára. Je to lekár, ktorý vás nemôže odmietnuť, je to váš lekár. Všetci ostatní, ktorí poskytujú, sú na báze jednotnej aj rovnoprávnosti, a teda na zmluvnej voľnosti. Nebolo by správne, aby zariadenia sociálnych služieb mali iné podmienky, ako majú agentúry ošetrovateľskej starostlivosti a ako majú domy ošetrovateľskej služby, ktoré okrem toho, že takisto sa musia voľne uchádzať, navyše musia spĺňať veľmi prísne materiálno-technické a personálne náležitosti.
A tu sme pri základnej veci: bezpečnosť pacienta. Jedna vec je možnosť poskytovania alebo subjektívneho pocitu, že viem poskytovať zdravotnú starostlivosť, druhá vec je, že my sme povinní garantovať, že všetci klienti, aj klienti z domov (povedané so smiechom), teda zariadení sociálnych služieb, prepáčte, dostanú naozaj bezpečnú a kvalitnú starostlivosť. Práve preto sme vybrali len výkony, ktoré indikuje lekár ako riadny poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. A tu by znova bolo diskriminačné, keby dvaja zavedení poskytovatelia - domovy ošetrovateľských služieb a ADOS-ky - mali prísnejšie pravidlá, a pritom mali menej nároku na peniaze z verejného zdravotného poistenia. Takže takto, ako je to v súčasnej dobe nastavené, ako nastavujeme vlastne platby (reakcia ministra) pozitívne k sociálnym veciam, a nielen preto, že pán minister je fešák, tak skutočne je to doplnok. Tá spolupráca medzi ADOS-mi, medzi, medzi domovmi ošetrovateľskej služby a zariadeniami sociálnej starostlivosti musí spolupracovať a tá je pilierom a môžeme ju dopĺňať benefitmi, ale vždy garantovanými vecne a personálne. Základ je, že to, čo hradíme z verejného zdravotného poistenia na základe zákona, je aj bezpečné, že garantujeme, že to robí ten, kto to robiť vie, v prostredí, v ktorom mu to umožňuje. Takže tu máme dva aspekty, prečo môže a nemusí a prečo deväť výkonov a prečo skutočne som pokyvovala hlavou, keď som hovorila, že áno, budúcnosť je v tejto spolupráci.
Bola tu otvorená ešte problematika, problematika, ktorou sa snažíme zabezpečiť, aby skutočne deti požívali ochranu štátu, pretože je správne, požívajú ju aj pred narodením a musia ju požívať počas celého svojho života až do dospelosti, kedy sa stanú teda občanmi a sú schopní si svoje práva a povinnosti zabezpečovať sami, a to je práve tá jedna vec, ktorá, ktorú sa snažíme zabezpečiť, aby dieťa takzvane nevypadlo zo systému po tom, ako sa z pôrodnice prenáša do domácnosti a do ošetrovania ambulantného lekára. Je tam tá jedna časť, a to oznamovanie vlastne odborom sociálnych služieb, kde jednoznačne my nemôžeme povedať, že pokiaľ príde k nejakej takejto kolíznej situácii, že z toho nutne musí byť negatívny dôsledok nejakej perzekúcie, ale je to podnet, aby sme to dieťa išli pozrieť a skutočne sa presvedčili ako štát, že je v poriadku, že je naozaj tam, kde má byť, vo vyhovujúcich podmienkach.
Takisto aj naviazanie, ktoré tu otvoril pán poslanec a ktoré sme modifikovali, výplaty príspevku, reaguje aj práve aj na tú obavu, my sme mali hromadnú vlastne aj pripomienku matiek, ktorú sme síce neakceptovali, pretože si myslíme, že ten záujem dieťaťa je dôležitý a že sa tým neobmedzuje záujem matky, a to je kódex hlavne odkázaný na pominutie dôvodu. Čiže tam je podstatné, podstatná je náležitosť, že pri informácii na sociálku, tá matka naozaj nie je väzňom, zdravotnícke zariadenie je garantom zdravotnej starostlivosti, ale musíme reagovať aj na obavu, kedy ona môže prísť aj, nikto nemôžeme ručiť, pretože aj lekár je skutočne len subjektný človek, že príde k nejakej nezrovnalosti. Pokiaľ matka preukáže, že pominuli dôvody a nebol dôvod, aby sa tam zdržiavala, a dieťa je riadne zdravé, absolvovalo preventívnu prehliadku a je v poriadku, čiže je tam tá možnosť sa možno tomuto aj brániť. Čiže základom toho odkazu je pominutie, pretože je to isté, zdravotnícke zariadenie nemá dôvod nedať súhlas na opustenie, pokiaľ pominuli dôvody, prečo tam boli vlastne, prečo teda bol ten pobyt nutný.
Pevne verím, že, že takýmto spôsobom sa nám podarí vykryť vlastne túto jedinú medzeru, ktorú sme mali, pretože v prípade, že rodičia odchádzali, neprišlo k žiadnemu hláseniu o narodení dieťaťa do žiadnej inštitúcie, ktorá by vedela ďalej zabezpečiť, že dieťa pobýva v riadnych podmienkach. Takže možnože naozaj len veľmi stručne takto k tým základným bodom, ktoré boli otvorené. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Návrh zákona prináša komplexnú právnu úpravu výplaty dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia s predpokladanou výplatou prvých dôchodkov z druhého piliera k 1. januáru budúceho roku. Verím, že všetci, ako sme tu, a to bez ohľadu na stranícke tričko, zhodne sa zhodneme v tom, že spustenie výplaty dôchodkov z druhého piliera je našou spoločnou zodpovednosťou. Vzhľadom na závažnosť uvedenej problematiky bola za účelom prípravy tzv. anuitnej novely zriadená nadrezortná expertná pracovná skupina a riadiaci výbor zložený zo zástupcov Sociálnej poisťovne, Národnej banky Slovenska, Konfederácie odborových zväzov, poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností, Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, Štátnej pokladnice, akademickej obce a v neposlednom rade z ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Výsledkom uvedenej spolupráce bol vecný návrh novely zákona, následne pretavený do podoby legislatívneho textu, ktorý máte dnes pred sebou.
Pri príprave anuitnej novely sme kládli dôraz na niekoľko dôležitých aspektov. Naším cieľom bolo navrhnúť systém tak, aby bol čo možno najviac proklientsky a aby sme sporiteľom poskytli čo možno najvyšší komfort pri procese žiadania o dôchodok z druhého piliera.
Predložená novela znižuje administratívnu záťaž pre sporiteľa a rovnako znižuje informačnú asymetriu medzi poskytovateľmi dôchodkov na jednej strane a sporiteľom na strane druhej. Veľký dôraz sme kládli na vytvorenie transparentného a konkurenčného prostredia a tým aj vytvorenia predpokladov pre vyššie dôchodky vyplácané z druhého piliera. To všetko, samozrejme, so zreteľom na udržateľnosť verejných financií. V centre všetkého stojí centrálny informačný ponukový systém, ktorého vznik sa v anuite, v anuitnej novele navrhuje. Prostredníctvom tohto systému sa bude manažovať celý proces žiadania o dôchodok z druhého piliera, ako i proces predloženia ponúk dôchodkov zo strany poisťovní. Zriaďovateľom, ako i správcom tohto informačného systému bude Sociálna poisťovňa. Subjektmi, ktoré na tento systém budú napojené, budú najmä poisťovne ponúkajúce výplatu dôchodkov z druhého piliera, ale i dôchodkové správcovské spoločnosti.
Komunikácia súvisiaca s procesom výplaty druhopilierových dôchodkov medzi uvedenými subjektmi bude prebiehať primárne prostredníctvom tohto systému. Navrhovaný proces umožní sporiteľovi získať všetky ponuky od všetkých poisťovní na jednom mieste.
Ako som už naznačil, dôchodky z druhého piliera budú vyplácať primárne poisťovne, pretože len poisťovne dokážu v komerčnej sfére zabezpečiť výplatu doživotného dôchodku a s tým spojené krytie rizika dlhovekosti. Doživotný dôchodok prináša jeho poberateľovi istotu, že bez ohľadu na to, či mu bude dopriate užívať si zaslúžený odpočinok 10, 20 alebo 30 rokov, poisťovňa mu bude garantovať výplatu dôchodku v dohodnutej výške, pokým bude žiť.
Vzhľadom na to, že naším primárnym cieľom bolo poskytnúť sporiteľovi zabezpečenie počas jeho staroby, to je nielen pri odchode na dôchodok, je výplata prostredníctvom doživotného dôchodku preferovanou formou tejto novely. Okrem doživotného dôchodku sa dôchodky z druhého piliera budú vyplácať aj formou dočasného dôchodku ponúknutého poisťovňami, ako i formou programového výberu ponúkaného dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami. Tieto formy dôchodkov budú určené primárne dvom okruhom spotrebiteľov.
Tou prvou je skupina sporiteľov, ktorých výška doživotne vyplácaných dôchodkov - v úhrne samozrejmá vec, že z prvého aj druhého piliera a dôchodkov vyplácaných zo systému sociálneho zabezpečenia silových zložiek -, pokiaľ by sa jednalo o takýto prípad, bude minimálne vo výške 4-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Druhým okruhom osôb, ktorým budú tieto dočasné formy výplaty určené, budú sporitelia, ktorých výška nasporenej sumy nebude postačovať na zabezpečenie výplaty doživotných dôchodkov. Takýmto sporiteľom sa bude vyplácať dôchodok dočasne formou dočasného dôchodku, prípadne programového výberu, avšak striktne v regulovanom režime vo výške mediánu minimálnych doživotných dôchodkov vyplácaných poisťovňami z druhého piliera.
V predkladanej novele myslíme i na tých, čo stratili prácu a v preddôchodkovom veku, tých, ktorých postihla prípadne invalidita, teda všetkých tých, ktorí by z uvedených dôvodov mali len malú šancu naplniť v súčasnom zákone danú podmienku vyplácania starobného dôchodku, ktorou je minimálna doba sporenia v druhom pilieri - počet desiatich rokov.
Vzhľadom na to, že zákon stanovuje maximálny vek, do ktorého možno do druhého piliera vstúpiť, to je 35 rokov veku, považujeme v kontexte uvedeného podmienku minimálnej doby sporenia skôr za kontraproduktívnu, a preto ju v novele vypúšťame. Podmienka dosiahnutia dôchodkového veku pre možnosť výplatu starobného dôchodku zostáva v zákone zachovaná.
V krátkosti času, ktorý k dispozícii v úvodnom slove mám, nemožno menovať všetky zmeny a prínosy predkladanej anuitnej novely, nedá mi však nespomenúť aspoň možnosť voľby medzi doživotným dôchodkom v konštantnej výške a dôchodkom, ktorý sa bude každoročne zvyšovať o vopred dohodnuté percento. Sporiteľ bude mať rovnako na výber medzi doživotným dôchodkom a pozostalostným krytím v dĺžke jedného alebo dvoch rokov a doživotným dôchodkom bez pozostalostného krytia. Sporiteľ takto získa možnosť, pôsobil, prispôsobiť si dôchodok vyplácaný z druhého piliera svojím individuálnym potrebám.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že som vás tak možno v krátkom úvodnom vstupe do anuitnej novely patrične zaujal, ale ubezpečujem vás, že o návrhu novely zákona sme pripravení diskutovať aj medzi prvým a druhým čítaním.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a uchádzam sa o podporu v prvom čítaní novely tohto zákona. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky... (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony - máte to tlač 895 - a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 893 z 27. februára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona zdôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,
- Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady pre sociálne veci.
Za gestorský výbor odporúčam Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte sa mne vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Mám teda tú česť, že urobím ten pomyselný výkop diskusií. Možno by som ešte povedal, že, teda dúfam, že tí, ktorí sa venujú tejto oblasti a sú prítomní v sále, tak spozornejú, aby vypočuli si moje teda komentáre, resp. výhrady a, samozrejme, ten, k tomu, k tomu aj vystúpenie je určené aj ľuďom, ktorí sú v druhom pilieri, čo znamená, k dnešnému dátu je to skoro vyše 1 370 000 ľudí a v tomto druhom pilieri je približne 5,7 mld. eur.
Ja možno na začiatok poviem, teda aby som vás zaujal, jednu takú vetu, ktorú potom poviem aj nakoniec, a tá veta znie, že ja považujem tento zákon za doteraz najhorší zákon, ktorý predstavilo ministerstvo práce, a navrhnem ho stiahnuť a dopracovať. Takže ale kým prídeme k tejto mojej záverečnej vete, ktorú som teda vyslovil ako prvú, chcem povedať jednu vec, že vôbec mi nejde o to, za akúkoľvek cenu kritizovať pána ministra, dokonca si dovolím netradične ho aj pochváliť ešte predtým, ako ho budem kritizovať. Napríklad ho pochválim za niektoré zmeny v prvom pilieri. Ja si myslím, s tým som sa stotožnil a som veľmi rád, že ste presadili, alebo teda čo sa týka odchodu do dôchodku, čo sa týka valorizácie, ja dúfam, teda že aj čo najskôr sa budem baviť o základnom dôchodku alebo minimálnom dôchodku, ktorý považujem za veľmi potrebný a už dávno tu mal byť. Ale poďme teda k tomu, k tomu druhému pilieru, resp. k tomuto zákonu. Ja ho považujem za veľmi dôležitý, pretože to dôchodkové sporenie v podstate malo byť už dávno zadefinované ako každá minca, to znamená, že dve strany. To znamená, že už dávno sme mali mať polovicu pravidla, to znamená, akým spôsobom si šetríme, koľko a tak ďalej, u koho, a druhá polovica pravidla, že akým spôsobom a aké pravidlá budú k vyplácaniu peňazí. Takže tak, ako som povedal, že každá minca proste má dve strany, tak každý ten, ktorý si, ktorý sa rozhodoval alebo, alebo je v tom druhom pilieri, tak by mal mať tieto informácie. A ja osobne som veľmi sklamaný, pretože za tých dlhých jedenásť rokov a teraz to môžem povedať v podstate na každého ministra, že mal už dávno predložiť, predložiť túto novelu, tzv. anuitnú, resp. ja budem radšej stále hovoriť o spôsobe alebo pravidlách vyplácania dôchodkov, pretože to vôbec neni ťažká práca a vôbec netrebalo čakať alebo neuznávam tú výhovorku, však tá výplata tých dôchodkov z toho druhého piliera bude až o desať rokov. Proste to neakceptujem, pretože aj počas tých desiatich rokov ľudia vstupovali či už povinne, či už dobrovoľne, to je jedno, ale ten spôsob výplaty mal byť už dávno známy a zdôrazňujem, že to vôbec nebola ťažká práca, pretože jednoducho už sú systémy, ktoré majú zadefinované, akým spôsobom sa vyplácajú. Takže som rád, že nakoniec niečo je. Niečo je na stole, ale na druhej strane som s tým veľmi nespokojný.
Predtým ešte, ako sa vyjadrím k tej novele, dovoľte mi, pretože je to veľmi dôležité, povedať genézu tvorby druhého dôchodkového piliera. Je to aj pre tých, ktorí sa pred tými desiatimi rokmi o túto tému nezaujímali, a dovoľte mi aj do ďalších diskusií, pretože predpokladám, že ja vystúpim teda minimálne ešte v ústnej a ešte v prvom čítaní. Takže pokúsim sa vyvrátiť aj zopár mýtov, ktoré proste bežne, bežne sú medzi ľuďmi, aj keď teda neni tu pán Kaník, ktorý teda sa považuje za otca tejto reformy alebo tohto druhého dôchodkového piliera. Dovoľte mi zopakovať tú genézu.
Prvýkrát na Slovensku s kapitalizačným pilierom alebo so spôsobom kapitalizácie prišiel pán minister Magvaši, ktorý bol vtedy za SDĽ, a navrhol do vlády návrh dôchodkovej reformy, ktorý hovorí o kapitalizácii. Teda o tom, že časť z tých peňazí, ktoré odvádzame do Sociálnej poisťovne, sa nemajú priamo rozdeliť, ale časť z nich sa má takzvane kapitalizovať. Tento návrh, ktorý bol pod, predložený pred koncom prvej Dzurindovej vlády, hovorím, že návrh, to vôbec nebol nejaký legislatívny, však neobsahoval strašne veľa vecí a bol zlý, hej, pretože v tom jeho návrhu sa nehovorilo o tom, že tie peniaze by boli v osobnom vlastníctve, hovorilo sa o tom, že vlastne tie peniaze bude rozdeľovať alebo vyberať investície tzv. investičný výbor, to tak by som povedal, že proste ľudia, ktorí by boli definovaní politickými stranami a, samozrejme, to percento, ktoré malo by prispievať do druhého piliera, bolo, teda do kapitalizačného piliera, bolo podstatne nižšie. Musím povedať, že, a je to veľmi dôležité, aj keď sa to zdá, že aby som nešiel od Adama, ale je to veľmi dôležité kvôli pochopeniu, že či ten názor, že druhý pilier je ľavicový - pravicový alebo aký vlastne je alebo že či to je reformný - nereformný. Musím povedať to, že v tom období to odporúčala, trojpilierový systém, Svetová banka a susedné krajiny, teda konkrétne Poľsko a Maďarsko už zaviedli v tom období druhý pilier. Irónia osudu, ale v skutočnosti pravdou je, že aj v Poľsku, aj v Maďarsku, teda v susedných krajinách zaviedli, zaviedli tento druhý pilier ľavicové vlády. A zase irónia je, že tzv. pravicové vlády, hej, aj v Poľsku, aj v Maďarsku začali totálne meniť tento druhý pilier. V Maďarsku ho zlikvidovali a v Poľsku ho tak vykastrovali, že jednoducho už v podstate nemá nejaký veľký význam. Radikálne znížili odvody a teraz dokonca aj donútili tie tzv. DSS-ky odovzdať, v úvodzovkách, odovzdať štátne dlhopisy štátu, aby štát to nemusel preplácať. Takže ten, tá diskusia okolo toho druhého piliera začala prebiehať práve vtedy, keď, keď, keď prišiel teda ten návrh pána Magvašiho, a ja som sa vtedy venoval ako odborne dôchodkom, takže mal som tú česť sa rozprávať s mnohými ľuďmi, ktorí to robili, tieto reformy, bol som v mnohých krajinách, kde zavádzali druhý pilier, a na vlastné oči som si to pozrel a, samozrejme, že, že jednoducho mal som nejaký, nejaký, nejaký názor na to, ako to má fungovať, a vtedy ešte, vlastne pred, predtým, ako prišli sme k tomu druhému pilieru, tak sme robili rôzne konferencie a sme pozývali aj odborníkov na túto témy, tému, medzi ktorými bol aj teda José Piňera, ktorý vlastne bol autorom tohto druhého piliera v Čile. V podstate preto to spomínam, lebo vlastne tam je ten, bol prvýkrát, prvýkrát zavedený druhý pilier a najdlhšie zo všetkých krajín funguje s nejakými obmenami, hej, plus-mínus. S rôznymi variáciami takéto niečo funguje v približne tridsiatich krajinách sveta. A, mimochodom, len tak na obveselenie, že Piňera vlastne je bratom prezidenta Sebastiana Piňeru, ktorý, ktorý teda bol prezidentom, mimochodom, nezávislý prezident, a ktorý teraz už nekandidoval, pretože čilská ústava nedovoľuje dvakrát za sebou kandidovať niekomu, ale je veľmi populárny, populárny človek. To je ten, ktorému Klaus, akože od ktorého si požičal pero. Po, po ustanovení druhej Dzurindovej vlády som sa stal generálnym riaditeľom sekcie, ktorá mala na starosti, na starosti teda sociálny systém, de facto dôchodkovú reformu. Bol som tam necelých 5 mesiacov a za tých 5 mesiacov som teda mal na starosti a som pripravil predpoklady a legislatívny zámer na vytvorenie druhého piliera, zdôrazňujem, za 5 mesiacov, avšak potom, potom teda mal som odborné iné názory na to, ako majú fungovať dôchodky, mal som teda pocit, že tá dohoda bola na niečom inom, ale to teraz ako neriešim, pretože ja som vždycky zastával to, že prvý pilier má v prvom rade byť solidárny, s určitou mierou zásluhovosti a druhý pilier zásluhový, avšak dôchodková reforma, tzv. dôchodková reforma sa uberala iným smerom a, mimochodom, len tak už len retrospektívne poviem, že áno, mal som pravdu, že jednoducho keď som bol zásadne proti rozdeleniu dôchodcov medzi tzv. starodôchodcov a novodôchodcov, že to bol fatálny, teda osudový omyl a urobilo sa tam viacej chýb, ale jednoducho ale faktom zostáva to, že nemal som za to politickú zodpovednosť, niekto iný, takže jednoducho jediné riešenie bolo rezignovať, ale nechcem teraz veľmi podrobne akože riešiť, ja len hovorím to, že, že aj v tých odborných názoroch na to, ako mal fungovať dôchodkový systém, tam viacejkrát zásadne je iný odlišný názor ako od kolegov z opozície niektorých, hej, samozrejme.
Samá tá, samo to fungovanie toho druhého piliera už od začiatku sprevádzala také, také zvláštne informácie, kde sa tvrdilo, že ľudia si šetria na pol, že deväť, na 9 %, ono toto nikdy nebolo, hej, bolo to marketingovo povedané, pretože v skutočnosti bol vytvorený fond solidarity alebo rezervný fond, ak chcete, ktorý proste tvorí 4,75 % a ktorý ide vyslovene na dôchodky. Takže ono to nikdy nebolo, že fifty-fifty, hej. Plus, samozrejme, tak, ako mi aj potvrdil riaditeľ Sociálnej poisťovne, z nej ešte na dôchodky ich sa prelievajú peniaze aj z iných fondov, takže ten pomer ako ani nikdy v skutočnosti nebol. Dovoľte mi teda, to je len taký krátky úvod, úvod do toho, ako sa to vytváralo, s tým, že veľmi skoro na toto vytvorenie, či už, či už tie príčiny boli také či onaké, ale jednoducho strana SMER, vtedy opozičná strana SMER, veľmi kritizovala a dokonca poviem, akože otvorene za ten, za ten čas, ktorý vlastne je de facto 10 rokov, teda od fungovania toho prvého, druhého piliera alebo už to bude za chvíľu 10 rokov, tak bolo niekoľko útokov na, musím to povedať ako tvrdo, útokov, pretože ja, akože keď konštruktívne niekto kritizuje alebo má nejaký pohľad, tak s tým nemám problém, ale jednoducho veľakrát sa teda, samozrejme, sa s tým nestotožnila s druhým pilierom a odvtedy za tých desať alebo skoro desať rokov bol trikrát otvorený, to znamená, trikrát, keď strana SMER bola u moci, tak trikrát sa snažila presvedčiť ľudí, aby zmenili svoj názor. V prvej vláde Ficovej stále bola hrozba, že zníži z 9 na 6 %, ale nakoniec sa to neudialo, teraz, viete, hneď po prevzatí strana SMER znížila z 9 % príspevkovej sadzby na, na systém, keď je 4 % teraz a od roku 2017 do roku 2025 sa to dvíha na štvrť percenta, to je súčasný momentálny stav. Ja nechám to na vyhodnotenie ľudí, že čo sa týka tohto zníženia, zníženia príspevkov, pretože faktom zostáva to, že pán premiér pár dní pred voľbami sľuboval verejne, že nezníži príspevky, takisto minister financií. A na všetkých konferenciách, ktorých som sa zúčastnil, kde boli zástupcovia strany SMER, tak tvrdili, teraz hovorím o odborných, že strana SMER sa nechystá znížiť príspevky do druhého piliera. Naopak, napríklad ja som si vážil vtedy, keď povedala strana SMER, že proste zruší rovnú daň, niežeby som s tým súhlasil, ale proste podľa mňa to bolo otvorené, čestné rovno povedať, že zruší, a proste tí ľudia sa mohli, mohli rozhodnúť. Tá zvláštna diskusia alebo ja by som to ani nenazval diskusia, ale prebiehala aj v tomto období a ja, mne nedá nespomenúť niektoré veci, tak napríklad ako pán premiér Fico tuná mal takú tabuľku, kde tvrdil, že ako ľudia doplácajú na druhý pilier, kde mal napísané, ako sa prvý pilier zhodnocuje a ako sa druhý pilier znehodnocuje, mával tu s tým, ja som trošku inteligentne, proste prostredníctvom guvernéra NBS, ktorému som položil otázku, či sa dá porovnávať prvý a druhý pilier, zhodnotenie, tak guvernér, ktorý tu bol, tak povedal, že sa to nedá. To znamená, ja som chcel, aby to bolo počuť od guvernéra, od človeka, ktorý má na starosť reguláciu druhého piliera... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 321/2002 o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Účelom tohto návrhu je rozšírenie možnosti použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky o ochranu majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá vyplývala z aplikačnej praxe. To je to stráženie, možno stráženie aj objektov, ktoré sme vyhlásili za neupotrebiteľné a ako nadbytočný majetok, a rozšírenie možnosti oprávnených osôb rozhodnúť o použití ozbrojených síl Slovenskej republiky proti narušiteľovi vzdušného priestoru z dôvodu vzájomnej zastupiteľnosti týchto osôb. V súvislosti s vytváraním hlavného miesta velenia ozbrojených síl Slovenskej republiky sa taxatívny výpočet týchto zložiek nahrádza všeobecnou formuláciou zohľadňujúcou zmeny v ozbrojených silách Slovenskej republiky.
Na debatu, ktorá bola na minulej schôdzi, by som chcel zareagovať aj na výboroch, aj keď niektoré tieto informácie sú získané v určitom režime, tak nebudem konkrétny, ale aby ste videli, že sme si dali tú námahu a posúdili, posúdili, ako to je inde, chcem vás ubezpečiť, že aj touto zmenou, ktorá je naozaj potrebná z hľadiska tej zastupiteľnosti, aby sme sa vedeli navzájom si zladiť programy z hľadiska nejakých medzinárodných aktivít spojených aj s predsedníctvom, tak by som uviedol niektoré príklady, ako to funguje v iných krajinách. Nazvem ich krajinami X, Y, Z napríklad. Sú to krajiny okolité.
Tak napríklad krajina X. Rozhoduje o tom veliteľ operačného veliteľstva druhov síl, ozbrojených síl krajiny X. Rozsah: prijímanie opatrení a konečný postup vrátane eliminácie, konečný postup nie je povinný s nikým konzultovať. Ďalej priamo veliteľ sprievodného vzdušného priestoru pri naplnení špecifických podmienok v konkrétnej situácii. Rozsah: rozhodnutie o konečnom postupe.
Krajina Y. Minister obrany krajiny Y, rozsah: prijímanie opatrení a konečný postup vrátane eliminácie alebo ministrom obrany poverená osoba, akákoľvek.
Krajina Z. Minister obrany krajiny Z, rozsah: prijímanie opatrení a konečný postup vrátane eliminácie, v neprítomnosti ministra obrany jeho námestník alebo náčelník generálneho štábu. Rozsah totožný.
Chcem povedať, že ten systém - a kto ho poznáte - je trojstupňový včetne SACEUR-a Európy. Ten minister, teda člen vlády, ktorý na návrh ministra obrany je poverený predsedom vlády, je len politickým potvrdením toho konkrétneho rozhodnutia. Takýto prísny režim nemá žiadna krajina v okolitých, v okolí Slovenskej republiky a myslím si, že tento systém je absolútne vhodný, a domnievam sa, že ten režim, keďže je tam to trojstupňové rozhodovanie, by mohol byť ďaleko, ďaleko voľnejší, ale my ostávame v tom režime, v akom sme, akurát v tomto návrhu zákona rozširujeme možnosť alebo oprávnenie posunúť na ktoréhokoľvek člena vlády, samozrejme, ktorý je odborne spôsobilý, ktorý prejde tým konkrétnym vyškolením ozbrojenými silami Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 994 z 28. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 815), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 143 na svojej 44. schôdzi.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.