37. schôdza

Ďakujem za slovo. Tak ako už povedal pán minister, na výbore pre kultúru a médiá sme zohľadnili pripomienky, ktoré vznikli pri prvom čítaní a sú súčasťou spoločnej správy, zohľadnili sme to, že v rámci navrhovanej úpravy sa v prospech členov rady, ktorí sú vymenovávaní a odvolávaní na návrh ministra kultúry mení podiel v prospech tých, ktorí sú navrhovaní, navrhovaní z oblasti inštitúcií, ktoré pôsobia v kultúre, v pomere 5 ku 4. Dnes, tak ako povedal pán minister, opäť prichádzam s návrhom, ktorý zohľadňuje pripomienky zo širokej kultúrnej verejnosti, ako aj pripomienky, ktoré vznikli na rokovaní výboru pre kultúru a médiá, s tým, že ide o vypustenie obmedzenia navrhovateľov na členov rady fondu a odborných komisií fondu.
Podľa pôvodného návrhu boli oprávnenými navrhovateľmi výlučne združenia pôsobiace v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ktoré zastupujú najmenej sto členov. Teraz navrhujeme, aby toto obmedzenie bolo vylúčené a takto budú mať zástupovia tých..., zástupcovia týchto oblastí možnosť sa zúčastniť na tom, aby kreovali orgány, orgány fondu. Toľko v krátkosti.
Takže môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu umenia, o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z., ktorú máme k dispozícii ako tlač 1033. Pozmeňujúci návrh znie: V čl. I. v § 5 ods. 1 a § 17 ods. 2 sa vypúšťajú slová "zastupujú najmenej sto osôb a".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zjednodušiť kritériá pre profesijné združenia, ktoré sú oprávnené navrhovať ministrovi kultúry členov rady tak, že sa vypúšťa podmienka, v zmysle ktorej profesijné združenia musí zastupovať najmenej sto osôb. Návrhy na členov rady tak budú môcť predkladať všetky profesijné združenia aktívne činné v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.
Toľko môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť a prosím o jeho podporu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia. Súhlasím s tým, ako predostrel v úvodnom slove pán minister, že dlho očakávaný návrh zákona na zriadenie kultúrneho fondu, a je dobrou správou, že tento návrh zákona máme na stole, že sme v druhom čítaní a dokonca prišlo – či už na výbore, alebo teraz priamo v pléne – k niektorým vylepšeniam tohoto zákona. Toto, ak som dobre pochopil, hovorí o tom, že miera subjektov, ktoré sa môžu zúčastniť, nebude mať limit sto členov, ale, ak to poviem možno všeobecne, akákoľvek inštitúcia, ktorá sa má ambíciu uchádzať, sa môže zúčastniť, čo, čo vítam. Zároveň, zároveň, ako bolo predoslaté v úvodnom slove, aj špecifikácia pôsobnosti riaditeľa, ktorý bude podľa pozmeňujúceho návrhu predneseného na výbore, ktorý bude viazaný, riaditeľ budúci, ktorý bude viazaný rozhodnutím správnej rady, je to, čo by som; komisiou, pardon; je to, čo by som privítal.
Mám však dve otázky. Priznám, že chcel by som vidieť pôsobenie tohoto fondu a možno tie dve otázky budú súvisieť s ambíciami do budúcnosti. Prvá hovorí o tom, že to, že kultúrne, kultúrne prostredie na Slovensku je finančne poddimenzované, na tom sa asi zhodneme, ale nechcem to brať tak všeobecne, lebo peňazí je vždycky málo, ale to, že chýbajú nejaké pravidlá donorstva alebo zákon o sponzoringu a podobne, možno nespôsobí to, že budeme mať v tomto spor. Áno, zákon o sponzoringu by pre potreby slovenského kultúrneho prostredia možno bol vhodný. A tu je tá otázka, že či by sa ministerstvo nezamyslelo nad tým, že priamo takáto inštitúcia, ktorá – a opravte ma, ak sa mýlim – je z 50 % zamýšľaných 20 miliónov viazaná na kapitolu ministerstva kultúry a druhých 50 % je fakultatívne viazané na možný odvod z hazardných hier, otázka smeruje v tom, že či by ministerstvo v kroku otvoriť tak, ako zamýšľa, teda otvoriť ten donorský alebo prakticky neexistujúci model mecenášstva podpore kultúrnych aktivít zo súkromných zdrojov nemohlo urobiť taký medzikrok, čo by teda znamenalo, že ak by inštitúcia zo súkromného sektora mala ambíciu podporovať kultúrne podujatia priamo cez tento fond, či by po konzultáciách s ministerstvom financií a podobne nemohla toto za cenu nejakých daňových úľav urobiť tým, že by sa napriamo naviazalo, nie všeobecne, že by teda podporovali akcie, ktoré si tieto súkromnosektorové organizácie vyberú, a z tohoto by mali daňové úľavy, to sa často dnes obchádza cez nejaké reklamné účely a podobne, ale by priamo podporovalo tento fond. Tam by som potom naozaj súhlasil s tým, že zakladáme alebo trošička pootvárame dvere mecenášstvu a podpore kultúrnych aktivít zo súkromných zdrojov, pretože by ten súkromný sektor vedel na nejakých parametroch odpustenia alebo zníženia daňového zaťaženia, ak by podporil tento fond.
Čo by tým vzniklo? Neotvárali by sme ten priestor úplne navoľno, to znamená, že by sme nemohli predpokladať, že sa nám všetky súkromné spoločnosti začnú pro forma venovať kultúre, a mala by to v rukách inštitúcia, ktorá by dokázala potom narábať s finančnými zdrojmi aj zo súkromného sektora s možným nárastom, ktorý priamo my teraz, ja som to teda v zákone nenašiel, by priamo mohla vzniknúť vlastne zdrojovosť a trošička by sme donorov, mecenášov odbremenili od daňového zaťaženia a táto inštitúcia a jej finančná kapacita by narástla a naozaj by sme mohli hovoriť o adekvátnom viaczdrojovom financovaní, pretože nemyslím si, že každý jeden donor by sa toho chcel zúčastniť, ale určite sú súkromné spoločnosti, hlavne tie veľké, ktoré vo svojich vlastných donorských programoch niektoré sa venujú environmentálnej agende, niektoré sa venujú iným aktivitám, ale sú aj také, ktoré by vedeli podporovať priamo kultúru, pretože to majú zapísané vo svojom VNA, a týmto, že by sme im umožnili pri podpore fondu nejaké relevantné daňové úľavy, by mohla kapacita a aj viac zdrojov z tohoto fondu narásť. Toto je tá prvá otázka, či s týmto ministerstvo kultúry uvažuje, do akej miery. A myslím si, že toto je ten správny kompromis, ktorý ako keby vynechával tú debatu, že ak by sme to pustili úplne navoľno, tak by sa nám naozaj súkromný sektor mohol možno aj podvodným spôsobom alebo využívajúc tento inštitút, rozbehnúť tak, že by si vytváral svoje vlastné súkromné kultúrne akcie, kade by mohli unikať potom daňové príjmy štátneho rozpočtu. Preto ja aj tento návrh vítam, pretože vytvára sa ako keby inštitút, ktorý, do ktorého priamo štát nezasahuje, pretože tak ako to vnímam a ak sa to uchopí naozaj dobromyseľne, a teda že orgány od riaditeľa začínajúce, teda ďalšie, ktoré zákon predpokladá, budú navolené odborne a ľuďom, a takými ľuďmi, ktorí budú mať naozaj na srdci kultúru, rozvoj a jej financovanie, tak by to mohlo vyjsť. Chcem veriť, že tento úmysel dobromyseľný bol aj pri chystaní tohoto návrhu zákona.
Druhá otázka súvisí s – možno to len na osvetlenie – priamo so zdrojovosťou tohoto fondu. Ja som sa to tak snažil v tom prvom vstupe, čiže, tých 10 miliónov eur, ktoré sú v kapitole ministerstva kultúry, bude pre rok 2015, môžme ešte vnímať tak, že sú tam tie administratívne náklady 200, respektíve rátame na 410-tisíc eur, čiže predpokladám, že tá, tie výdavky s administráciou a tak budú súvisieť s vybavením a proste so všetkou tou administratívou okolo zriadenia tohoto fondu, a nasledujúce roky 2016, 2017 hovoria a predpokladajú o 20-miliónovej účasti, kde 10 miliónov je z kapitoly ministerstva kultúry, myslí sa navýšenie kapitoly ministerstva kultúry, alebo sa myslí to, že zostáva zhruba ten 170-miliónový budget ministerstva kultúry a z neho tých 10 miliónov. To som ani v tej dôvodovej, ani v tej tabuľke vplyvov veľmi neodhalil, možnože to neviem dobre čítať, čiže ak by to bolo o navýšení kapitoly ministerstva kultúry, či je to takto myslené, alebo je to myslené spôsobom, že s tým, čo ministerstvo doteraz disponuje, bude v rámci toho budgetu, ako bol rátaný na dvetisícštrnásty, dvetisícpätnásty a potom následne šestnásty, čiže ako keby bol ponížený a odovzdaný na účely teda fondu. Verím tomu, že ten odvod, ktorý má ísť z odvodu hazardných hier, tam sa podarí naplniť, a teda tá kapacita 10 miliónov, ktorá je rátaná, aby bolo 20 miliónov kapacita tohoto fondu, bude teda naplnená. Čiže ak sa naozaj teda bavíme o 20 miliónov na financovanie tohoto kultúrneho fondu, do akej miery ráta rozpočet ministerstva kultúry alebo kapitoly ministerstva kultúry s navýšením o 10 miliónov, respektíve s navýšením o 10 miliónov, respektíve teda či zostáva alebo ten predpoklad je, že zostane rovnaký a ministerstvo kultúry bude musieť na rok 2016 chystať rozpočet zhruba v tých parametroch, ako je chystaný aj na rok 2015, a z neho bude odčlenené na fond?
To sú tie dve otázky a dúfam, že po schválení tejto právnej normy vznikne nezávislá inštitúcia, ktorá v rámci kultúrneho sveta prinesie aspoň to základné minimum a nejaké otvorenie alebo nadýchnutie, finančné nadýchnutie mnohých inštitúcií, ktoré v kultúrnom svete pôsobia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja len celkom stručne zareagujem tiež takou doplňujúcou otázkou, že či tomu dobre rozumiem, že tieto prostriedky budú k dispozícii kultúrnej obci už vlastne v budúcom roku alebo cez budúcoročný štátny rozpočet. Pretože v kultúrnej obci panuje čosi ako zdesenie z toho, že údajne majú radikálne poklesnúť prostriedky do, ja neviem, grantových schém alebo grantovej schémy na financovanie nezávislých kultúrnych aktivít v budúcoročnom rozpočte. Nedávno sa aj nejaká petícia podpisovala, až tak detailne som do toho nebol involvovaný, aby som poznal úplne detaily, len viem, že takéto šumy alebo teda oprávnené obavy existovali. Takže otázka znie, či nejde len o určité nedorozumenie a či tento fond nielen kompenzuje tie deficity, z ktorých panujú obavy v budúcoročnom rozpočte, ale dokonca navýši tie prostriedky v porovnaní s týmto rokom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len takú poznámku, lebo kolega ocenil aj, že sa aj udiali niektoré zmeny a spomenul konkrétne aj tú, ktorú aj ja oceňujem ako systémovú vec, že sa precizovala tá záležitosť toho postupu pri, z funkcie riaditeľa. Niekedy človek má taký pocit márnosti nad márnosť, že či to má zmysel, alebo nemá, tak takéto drobné veci, sekundárnym dôsledkom bude, že motivujú možno do ďalšieho.
K tým ostatným veciam chcem len povedať, že ja som to vnímal ako systémovú vec a ja len zaprajem tomu fondu, aby to, čo predkladateľ chce, aby plnil,  aby sa to aj podarilo. Ja ak tých, tému sa snažím obsiahnuť viac a tejto sa dobrovoľne vzdávam, aby som neurazil členov kultúrnej obce, prajem tomu fondu, aby výsledok, aby bolo to, čo sa chcelo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Začneme vami, pán poslanec Hlina, vidíte, vzdali ste sa, ale v tom prvom čítaní ste niečo dosiahli, naozaj sme sa nad tým zamysleli, aj keď myslím si, alebo právnici si myslia, že to tam bolo obsiahnuté už aj v tom pôvodnom znení, ale predsa len, aby bola tá istota, tak sme to naformulovali tak, aby to bolo veľmi jasne povedané, že riaditeľ fondu je viazaný rozhodnutím odbornej komisie.
Pán poslanec Huba, fond začne naplno pracovať v roku 2016. Ten rok ´15 je práve na to, aby sa založil, aby boli navolené orgány, aby tie navolené orgány a komisie mohli vlastne predložiť prvé výzvy, to znamená, že tá väčšia suma prostriedkov, čo je aj jedným zo zmyslov fondu, bude poskytnutá neštátnej kultúre v roku, pre rok 2016.
Otázky, ktoré položil pán poslanec Viskupič, sú vedené naozaj do podstaty vecí, nielen tohto fondu, ale kultúry ako takej. Čiže najprv k tomu motivovanému donorstvu alebo sponzorstvu. My sme pred časom schválili stratégiu rozvoja kultúry do roka 2020 a jedna tá prioritná oblasť je aj oblasť financovania a jeden teda z navrhovaných nástrojov je aj nájsť nejaký spôsob či už toho zákona o sponzoringu, alebo nejakých jednoducho úľav, ktoré by viedli podnikateľov, možno bohatých ľudí k tomu, aby prispievali na kultúru. Táto stratégia, čo je dôležité povedať, prešla radou vlády a prešla aj samotnou vládou. A v tej rade vlády je jej členom minister financií, dokonca bol aj na konkrétne tomto rokovaní a my už pri tom spracovaní sme narazili na určité ako očakávané problémy s ministerstvom financií predovšetkým, lebo to znamená určitú, zavedenie nejakého precedensu do daňových zákonov a celého tohto systému. Takže ja som volil, že sme si ako keby tú stratégiu schválili, a vláda ma zaviazala prijať akčný plán, to znamená, tam už by mali byť pre tie jednotlivé strategické oblasti už formulované konkrétne spôsoby, ako to naplniť. Tým chcem povedať, že budeme hľadať cestu, možnú cestu, ako presvedčiť ministerstvo financií urobiť nejaké kroky k tomu, aby sme motivovali aj formou, neviem teraz, či daňových úľav, alebo niečoho iného. To, čo navrhujete, možno nie je, nie je zlá cesta, neviem sa k tomu vyjadriť, lebo to je zase vec odbornej a nie som si istý, či je možné pre jednu inštitúciu urobiť takúto výnimku alebo nie, každopádne v samotnom financovaní fondu je zakotvené, že môže byť financovaný aj darmi, ale dneska bez tej, bez tej motivácie. Čiže odpoveď jednoduchá, budeme sa snažiť dosiahnuť nejaký pokrok aj v tejto oblasti, lebo je to jedna z vecí, ktoré tiež niekde štandardne fungujú, samozrejme, je to komplexné, komplexne previazané s celkovou fiskálnou situáciou a tým napríklad, ako bude zase ministerstvo financií alebo celá vláda posudzovať, že však pustili niečo cez hazardné hry, lebo aj to, musím pripomenúť, je veľký pokrok, nikdy doteraz vlastne nebola kultúra financovaná z odvodov a z výnosov z hazardných hier.
A rovno teda k tej druhej otázke. V podstate tých 10 miliónov, ktoré dá ministerstvo kultúry, to sú tie súčasné peniaze, ktoré sú na túto oblasť dnes vyčlenené v grantovom systéme, 10 miliónov, a to navyše, to je to, čo má prísť do kapitoly ministerstva kultúry z ministerstva financií. Samozrejme, neviem si pripustiť, neviem si predstaviť, že by o to prípadne bol znížený ten rozpočet, to by potom nemalo zmysel. Zmysel to má vtedy, keď vlastne dostaneme tam tých peňazí viac. A, samozrejme, vôbec celé to je stále o nejakom zápase o financie pre kultúru, ťažkom zápase, mňa to mrzí, že ten zápas je niekedy na môj vkus príliš ťažký a nie je to len problém Slovenska, aj teraz určite ten zápas nejakým spôsobom zvádzam.
To, čo hovoril pán poslanec Huba, samozrejme, že to vnímam, vnímam aj starosť neštátnej kultúry, ja som aj prijal signatárov tejto petície, ja sám tiež, to predsa je známe, som sa kriticky postavil k nejakému tomu prvotnému návrhu, rokujem s ministerstvom financií. Jednoducho o to, o to ľahšie sa aj mne bude v tejto oblasti pôsobiť, o čo budem cítiť aj väčšiu podporu verejnosti. Nemyslím teraz tuná na poslaneckú podporu, to je zviazané aj s tým, ako verejnosť slovenská vníma vôbec kultúru, potrebu kultúry, potrebu financovania, zápasia tu rôzne skupiny o peniaze, zápasia učitelia, zápasia lekári, jednoducho musí tu byť aj veľmi jasný signál, že tá slovenská spoločnosť považuje kultúru za potrebnú.
Ďakujem.

Ja len stručne. Som veľmi rád, že ako spravodajca môžem konštatovať, že rozprava k predmetnému návrhu mala svoje ratio a zmysel nielen tu v pléne, ale aj vo výbore. Chcel by som zdôrazniť to, čo som povedal v rozprave, že sme prístupní zmysluplnej diskusii aj návrhom, ktoré prispievajú k riešeniu problematiky, a vieme tieto názory premietnuť aj do návrhu zákona. Počúvame a vážime si podnetné impulzy, ktoré dokážu skvalitniť nami navrhované zákony, to je odkaz aj širokej verejnosti, aj odbornej verejnosti, v tomto prípade práve pri paragrafovom znení zákona o Fonde na podporu umenia a kultúry. Ešte raz. Vieme oceniť odborný prístup a snažíme sa akceptovať návrhy a nielen v tomto prípade.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel. Táto právna úprava má vytvoriť základný právny rámec na umožnenie jednoduchšej digitalizácie a šírenia autorskoprávne chránených predmetov, pri ktorých však nie je možné určiť alebo nájsť autora, resp. iného nositeľa práv, to znamená tzv. osirelé diela. Osirelé dielo tak bude môcť bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnica, škola, múzeum, galéria a archív a zákonný depozitár, čím sa myslí Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav, výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme.
Predkladaný návrh taktiež rieši problematiku takzvane, takzvaných obchodne nedostupných diel. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v obchodných kanáloch, nie je možné ich teda nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva. Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ale aj napr. ilustrácia alebo fotografia, ak je ich súčasťou. Získanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude realizovať prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Ďakujem.