39. schôdza

Ó, bože, si dovolím povedať, to je presne identická situácia s predchádzajúcim prípadom a napriek snahe o slušný spôsob našej vzájomnej komunikácie (povedané so smiechom) musím povedať, že sa snažíte, kolegovia, niektorým veciam dať psiu hlavu alebo aspoň minimálne tam to proste posunúť, aby z toho trčali rohy, uši veľké a bolo to chlpaté a mohli ste na to povedať, že je to zase nejaký, nejaký diablik. Dobre.
Slovenská konsolidačná agentúra vznikla pred mnohými rokmi, niečo ako bad bang. Ako to, čo proste nedávno si robili Španieli, urobili si to Gréci, my sme vynaliezli toto riešenie v núdzi, keď sme zachraňovali bankový sektor na Slovensku v rokoch 2001 – 2002, bola to taká zmiešaná veľká koalícia, v podstate pestrofarebná, kedy sa to udialo a udialo sa to dobre. Vedľajším produktom záchrany bánk - a zachraňovali sme banky preto, lebo ich niekto rozkradol v tejto krajine, v tomto s vami, pán poslanec Hlina, súhlasím a stálo nás to 12 % z hrubého domáceho produktu, strašné peniaze - vedľajším produktom tejto záchrany bánk bola Slovenská konsolidačná. No a potom vznikol priestor, samozrejme, pre mnohé, mnohé hry, ak pán poslanec hovorí o tom, že privatizácia nehrozí, ale že výborným spôsobom je napr. predaj balíkov. Pán Vajda, spolumajiteľ SME by vám vedel veľmi dobre porozprávať o tom, čo je to predaj balíkov pohľadávok do Slovenskej konsolidačnej, lebo nejaké nakúpil, veľmi dobre ich nakúpil, a tak sa aj jeden z jeho pôvodcov, toho, aký sa stal čestným a nekonečne čistým podnikateľom a vlastní médium tak, ako ho má taký podnikateľ vlastniť. Ale tiež nechcem ísť tam, kde, kde nemám ísť.
Pán poslanec Beblavý sa napríklad čuduje nad tým, že je nízka výnosnosť Konsolidačnej. No Konsolidačná je svojím spôsobom vrakovisko, má byť vrakovisko, má byť vrakoviskom pohľadávok, tak taký zámer tu striedavo, ako tu vlády boli, bol a nebol a napr. posledné roky je zasvinená táto inštitúcia - zasvinená je to správne slovo na správnom mieste, lebo tu tak sedíte pohromade, kolegovia z SDKÚ, hlavne - zasvinená Veriteľom 1, Veriteľom 2 a teraz posledne Veriteľom 3, takým malinkým už-už bolo, už vláda bola rozpadnutá a bolo ešte treba nakúpiť pohľadávky od Penty z Dôvery a ešte pohľadávky z ďalšej tej holandskej zdravotnej poisťovne aj od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 15 % nominálov, sa pozrite na výnosnosť toho hnoja, čo sme nakúpili za milióny eur, tak výnosnosť je medzi okolo 5-6 %. Skvelý biznis! A váš bývalý kolega by povedal, vo verejnom záujme. No len ako toto, to je tiež jeden z hrobov, hrobčekov, monumentov, ktoré tu proste akože sú, hej (reakcia z pléna), len, len hovorím o tom, je to tu úplne konkrétny príklad, pán poslanec, úplne konkrétny príklad, pozrite si z rokovania akcionára a valného zhromaždenia Slovenskej konsolidačnej na prelomu roku '11-'12, v období úplne jasnom z politického hľadiska, kto a koľko čoho nakúpil a čo má doteraz proste vplyv na výsledky hospodárenia. Dobre, stalo sa, zákon nebol porušený, samozrejme. Nebol to porušený! Ale teda od efektívnosti to má veľmi ďaleko. Dobre. Teraz asi všetci rozumieme, tí, ktorí trošku tomu rozumieme a niekde sme proste fungovali v oblasti štátnej správy, že pohľadávka je aktívum, je to normálne, to sú proste peniaze, to je ako, ako cenný papier z tohto pohľadu a vy s tým môžete narábať buď efektívne, alebo neefektívne. Dnes je to rozptýlené, je to rozptýlené po orgánoch štátnej správy, každý, kto proste generuje pokuty v rámci správneho práva, máme obrovský balík, ktorý je v Sociálnej poisťovni, má svoj, svoj režim, máme daňovú správu, stovky miliónov, svoj režim vlastne výkon exekúcie priamo zo zákona, v Sociálnej poisťovni cez exekútorov, v Slovenskej konsolidačnej cez exekútorov, no len strašne sa nám stáva a všade sa nám to stáva aj vo finančnej správe, aj v Sociálnej poisťovni, ale aj v tej oblasti ministerstva vnútra, napr. polície, ďalších orgánov štátnej správy, že sa proste tie pohľadávky nevymáhajú, že sa dajú do šuplíka a že sa proste prekódujú, že sa premlčia. No toto, je toto postup, ktorý máme ďalej a donekonečna trpieť? A teraz môžete dávať otázky. Je to šlendriánstvo alebo je to taká tá malá prijateľná korupcia na nejakých nízkych poschodiach? Pri pokutách napr. z Policajného zboru alebo, alebo pri geológoch, alebo pri katastroch, alebo kde. To je tak, akože to môže byť, hej, to proste to nevadí, lenže to nevadí je v stovkách miliónov eur. V stovkách miliónov eur!
Čiže a je to, je to na druhej strane obrovská sféra záujmov a vy cítite a je to úplne jedno, kto, kto má koalíciu a kto sedí na druhej strane. Akonáhle sedíte a máte možnosť exekutívne to ovplyvňovať, cítite odpor, cítite, tých desiatok, stoviek ľudí, ktorí, ktorí sa zaoberajú vymáhaním pohľadávok a tým proste presúvaním šanonov z A1 sektoru do B6 sektoru tak, aby sa nikomu nič nestalo a hlavne aby, hlavne aby na to doplatil štát. Takže to, čo, to, čo dnes je na stole, je tiež len medziprodukt, lebo cieľom nejakým úplne definitívnym cieľom a hlavne tu v medzirezortnom pripomienkovom konaní - a nájdete si to tam - v medzirezortnom pripomienkovom konaní najväčším odporcom tohto medziproduktu bolo ministerstvo vnútra, ktoré hovorí o tom, nie, toto je málo ambiciózne, poďme ďalej, urobme inštitúciu vymáhačov, štátnych exekútorov, ľudí, ktorí sa budú proste venovať tomu a celé to tam nahrnieme a ušetríme naozaj aj po úradníkoch stovky úradníkov na mnohých inštitúciách iných a tuto dáme pod proste verejnú kontrolu z pohľadu toho, že musí, musí odpočítať, urobiť odpočet z pohľadu toho, čomu sa venuje. Lebo tak je to proste anonymné, neidentifikovateľné a sú za tým, opakujem, stovky miliónov eur, ktoré by mohli skončiť v štátnom rozpočte.
A efektivita, pán poslanec, mňa zaujíma najviac z tohto pohľadu. Áno, sme v situácii, že potrebujeme, proste to sú ďalšie, ďalšie stovky miliónov eur, ktoré sú zabudnuté, ktoré proste spočívajú a historicky a trvalo len tým, že to proste tolerujeme. A ak hovoríme, ak hovoríme napr. o tom, že s tí, ktorí zastupujú tieto pohľadávky už v konkurzoch, čo už je táka tá naj, proste posledné štádium v podstate zastupovania, no tak to sú úplne jasné príklady, kde, kde často hlasujú zástupcovia štátu z jedného, z jednej ulice štátu úplne v rozpore z druhej ulice štátu a v prospech niekoho, ktorý so štátom nič nemá. Takýchto prípadov nájdete proste desiatky, desiatky a boli úplne evidentné a zaťažovali aj podnikateľské prostredie hlavne v období vrcholov, keď boli také naozaj ťažké situácie z pohľadu veľkého počtu konkurzov na Slovensku.
Takže toto riešenie ja vnímam ako medziprodukt, medziprodukt z pohľadu toho, že, že ak bude vôľa a budeme na to všetci naozaj aj technicky a inak pripravení a personálne pripravení, vznikne, zanikne akciová spoločnosť Konsolidačná a bude transformovaná v podstate na orgán štátnej správy, akési legálne, legitímne centrum na vymáhanie a na centralizáciu všetkých pohľadávok. Dneska máme špecializovanú agentúru, ktorá je stopercentnou dcérou štátu, patrí pod ministerstvo financií, má vyše 150 zamestnancov, tí ľudia sa desiatky rokov alebo vyše desať rokov špecializujú na vymáhanie pohľadávok, na ich správu, na, na ich, na sieťovanie informácií, na zastupovanie na konkurzoch, na komunikáciu s exekútormi, na vymoženie aj malých retailových pohľadávok, takže z tohto pohľadu je, je racionálne, páni poslanci, tak ako to vidíme my, dať možnosť, dať prácu týmto, tejto inštitúcii a napr. aj v rámci reformy štátnej správy znížiť počet ľudí v inštitúciách, ktoré sa tomu venujú málo alebo vôbec, alebo veľmi zle. Toto je proste, toto je kľúčový zámer a vy, samozrejme, ida cestou tak, ako to je legitímne, a má to tak byť, môžete ten proces kontrolovať. Ja len opakujem a myslím to smrteľne vážne, že aj tento zámer, ktorý je na stole, vzbudzuje vnútorný odpor, a ten je, a ten je, samozrejme, nie, nemá politický, politického nosiča, ten, ten odpor je daný, daný fungovaním štátneho aparátu ako takého.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Cieľom tohto návrhu zákona, ktorý my na ministerstve financií považujeme za jeden z najdôležitejších zákonov tohto roka vo finančnom sektore, je vytvorenie funkčného systému prevencie a opatrení na riešenie krízových situácií finančných inštitúcií, ktoré sú zo strany verejnosti a účastníkov finančného trhu vnímané veľmi citlivo a ktorých zlyhanie môže viesť k ohrozeniu úspor obyvateľstva a k obmedzeniu finančných operácií potrebných pre správne fungovanie našej ekonomiky.
Návrh zákona predstavuje komplexný rámec konkrétnych krokov a opatrení potrebných na účinné riešenie kríz na finančnom trhu vrátane možností poskytnúť verejné prostriedky upadajúcej finančnej inštitúcií ako pomoci poslednej inštancie. Navrhovaným zákonom bude zároveň vytvorená rada pre riešenie krízových situácií, ktorá bude rozhodovať v prípade splnenia podmienok o začatí riešenia krízových situácií podľa plánu, ktorý bol vytvorený v spolupráci s dotknutou finančnou inštitúciou. Funkčnosť rámca bude primárne zabezpečovaná finančnými prostriedkami novovzniknutého národného fondu pre riešenie krízových situácií, do ktorého budú finančné inštitúcie povinne prispievať. Každému jednému rozhodnutiu o uplatnení opatrení bude predchádzať dôkladná analýza príčin a možných dopadov na ekonomiku.
Zákon je v súlade s dlhodobým postojom Slovenskej republiky k rozširovaniu vnútorného trhu Európskej únie a k vytvorenia stabilnej bankovej únie v rámci eurozóny. Návrh zákona transponuje, plne transponuje, stopercentne transponuje ustanovenia, smernice o krízovom manažmente, tzv. BRRD, ktorá tvorí súčasť rámca jednotného rezolučného mechanizmu na úrovni Európskej únie a ktorá je zároveň jedným zo základných pilierov bankovej únie. A základným princípom tejto smernice, ale aj tohto zákona je to, že záchrana bánk sa v prvom rade nemá a nebude ani diať na úkor daňových poplatníkov, ale na úkor akcionárov a istej kategórie inštitucionálnych veriteľov.
A toto je v podstate obrat, obrat paradigmy z pohľadu toho, čo sa dialo v minulý rok aj v Európskej únii. Toľko, toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, toto je zákon, ktorý je nový z hľadiska legislatívy, ktorá u nás je, a reaguje, ako povedal aj pán predkladateľ, na situáciu, ktorá bola v minulosti a má snahu predchádzať týmto situáciám a riešiť ich.
Ale ako vždy to býva alebo často pri nových situáciách, je potrebné sa na neho pozrieť naozaj pozorným okom, pretože nie je, nie je výnimočné, že dobrý úmysel, ktorý nesporne viedol k tejto norme, k vytvoreniu tejto normy a ktorý viedol aj Európsku komisiu k vytvoreniu smernice, nemusí zákonite viesť k dobrým výsledkom. Nie nadarmo sa vraví často, že cesta do pekla býva spravidla dláždená dobrými úmyslami. Takže ja som sa pozrel na tento návrh zákona, ako to je navrhované riešenie, a našiel som množstvo, množstvo problematických miest. Máme tu prvé čítanie, takže netreba nejak ísť do strašnej hĺbky, ale rád by som upozornil na to, že v druhom čítaní si tento zákon vyžiada určite značné opravy. Je tam množstvo vecí, ktoré podľa môjho názoru znamenajú rozpor s Obchodným zákonníkom, dokonca rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími predpismi. Je tam významné oklieštenie alebo až popretie práv veriteľov, ktorí sa môžu do týchto problematických situácií alebo teda do tej krízovej situácie dostať. Neviem, či to je práve to, čo sme chceli, a či takýmto riešením by naozaj tá cesta neviedla nie k pozitívnym záverom, ako predkladateľ prezentoval, ale, naopak, k negatívnym.
Napríklad by som upozornil na navrhovaný novovznikajúci orgán, ktorý má riešiť prípadné situácie a ktorý je zložený čisto politicky. Je zložený zo zástupcov Národnej banky, je zložený zo zástupcov ministerstva financií a ešte jeden zástupca, ale to znamená čisto čiste politicky nominovaný orgán. A keď, a tento orgán bude mať obrovskú právomoc. Tento orgán bude vládnuť v prípade, že vznikne že sa usúdi, že nastala krízová situácia, nad osudom konkrétnej banky. A keď niekomu dáme do ruky absolútnu moc, ktorá je dokonca vyššou mocou, ako sú vlastnícke práva, ktoré sú chránené ústavou, tak to je len na krok k tomu, aby niekto cez politický dosah takýto orgán využil, zneužil, ovládol, napr. s cieľom ovládnuť nejakú, či konkurenčnú, alebo jednoducho z dôvodu dosiahnutia zisku, banku. A podobné akékoľvek úvahy nás k tomu môžu viesť. Takže veľký pozor a veľkú pozornosť by som prosil pri druhom čítaní, a pri tom, aby sa aj predkladateľ zamyslel ešte nad prípadnými rozpormi a prišiel s pozmeňujúcimi návrhmi. A takisto my budeme na to pozerať a určite s pozmeňujúcimi návrhmi prídeme.
V súvislosti s týmto zákonom ešte chcem upozorniť na jednu väzbu, ktorá v ďalšom bode programu sa bude nachádzať. A je to, je to schválenie, schválenie zmluvy, vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácii. Tak sa to presne volá. Toto má priamu väzbu a priamu súvislosť s týmto zákonom. A tu by som chcel položil pánovi ministrovi otázku, len musí dávať chvíľu pozor. Pán minister, len či dávaš pozor teraz, lebo chcel by som, aby mi odpovedal v záverečnom slove, ako sa plánuje, či teda je niečo na tom, čo preniklo z Európskej komisie alebo z európskych kruhov, že tu má dôjsť alebo dochádza k tlaku na veľké zmeny v dohodnutých pravidlách, ktoré pri dohode o mutualizácii dlhov sú dnes dohodnuté a znamenajú rozdelenie príspevkov medzi malými krajinami a veľkými krajinami. A tá zmena má nastať pod tlakom veľkých krajín v neprospech malých krajín. To znamená aj v neprospech Slovenska. A až by takáto zmena, až sú tieto chýry pravdivé, znamenala, že Slovensku výrazne vzrastie príspevok, povinnosť platiť do tohto spoločného fondu a, naopak, veľkým krajinám, nedá sa povedať, že poklesne, ale nevzrastie tak, ako by mala vzrásť podľa súčasne dnes platnej dohody. Takže tu by som rád vedel od pána ministra, akú pozíciu v tejto otázke bude Slovensko zaujímať, a či sa touto problematikou zaoberá, pretože to je veľmi dôležitá a, samozrejme, s priamym finančným dopadom otázka, ktorá súvisí s týmto zákonom, a obsahuje ju zmluva, o ktorej budeme rokovať neskôr.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, naozaj otvorili sme teraz veľmi komplikovanú, zložitú tému, v ktorej, v ktorej ťažko sa orientuje aj veľká časť slovenskej odbornej verejnosti, o laickej verejnosti už ani nehovorím. Tak mám za to uviesť niektoré veci na pravú mieru.
To, čo ideme teraz schváliť, ten krízový mechanizmus alebo mechanizmus riešenia krízových situácií bánk, je súčasťou nejakého veľkého balíka, ktorý sa volá banková únia. Možno si mnohí z vás spomínajú ešte na taký zásadný materiál, ktorý vznikol a volal sa Smerom k skutočnej ekonomickej a menovej únii. Doslova tam bolo použité slovíčko genuine, akože pravá a skutočná únia, ako keby sme doteraz nemali pravú úniu. A v rámci toho bolo rozhodnuté na najvyššej úrovni na európskych radách, že vznikne banková únia. Tá banková únia je postavená na troch kľúčových pilieroch.
Ten prvý znamená spoločný alebo jednotný bankový dohľad, ktorý bude vykonávať Európska centrálna banka. Vieme veľmi dobre, že dosť dlho a dosť silno vzdorovalo hlavne Nemecko, Spolková republika Nemecko, ktorá sa tomu bránila, pretože nechcela pripustiť stratu suverenity v tejto oblasti. Inými slovami, Európska centrálna banka môže, ak príde k takémuto úsudku, odobrať bankovú licenciu ľubovoľnej banke v Európskej únii bez toho, aby do toho mali právo akokoľvek, akýmkoľvek spôsobom prehovoriť národné dohliadacie autority, v našom prípade je to Národná banka Slovenska. Čiže jedna veľká téma, ktorá sa volá spoločný, jednotný bankový dohľad.
Druhá veľká téma, ktorá je súčasťou toho trojpilierového proste mechanizmu bankovej únie, je spoločný fond ochrany vkladov. Túto tému dáme teraz pred zátvorku, nakoľko je úplne jasné, že ten fond, ak má byť účinný, to znamená, keď bude kolabovať niektorá z komerčných bánk, aby vkladatelia neprišli o svoje úspory, tak zatiahne vlastne spoločný fond ochrany vkladov, ale na to, aby bol účinný, potrebuje mať nejakú palebnú silu a ten fond bude mať takúto palebnú silu najskôr niekedy o 10 až 15 rokov, pretože potrvá veľmi dlhé obdobie, kým banky, ľudovo povedané, nakŕmia tento fond dostatočnou finančnou silou.
No a teraz ten tretí pilier a to je práve predmet, o ktorom rokujeme teraz, to je vlastne vytvorenie princípu spoločných rezolučných fondov. Aby som to povedal opäť ľudovo, vzniknú rezolučné fondy záchrany bánk jednak na národnej úrovni, čiže každá členská krajina bude povinná si takýto fond vytvoriť a nad tým celým bude vytvorený nejaký strešný jednotný rezolučný fond na úrovni celej, celej eurozóny. A tu je vlastne pes zakopaný. Ľudo Kaník hovoril pred chvíľou, môj predrečník, o tom, že problém veľká - malá krajina. Ono dodnes nie sú úplne, Ľudovít, uzatvorené princípy, na ktorých sa budú tieto národné rezolučné fondy a potom jednotný strešný rezolučný fond vytvárať. V každom prípade, čo už je ale dnes známe, to je to riešenie host home. To znamená, že ak na Slovensku, poviem veľmi zrozumiteľne, funguje banka XY, ktorá má sídlo materskej spoločnosti v Miláne, ak sa skupina v Miláne dostane do problémov, slovenská dcéra v problémoch nebude, tak sa bude tá skupina zachraňovať z centrálneho rezolučného fondu, do ktorého bude, prirodzene, prispievať aj slovenský bankový sektor. Čo to bude znamenať? Úplne sa vytratí vlastne tá symetria medzi zodpovednosťou a nosením potom nákladov na zlé rozhodnutia v minulosti. Ono sa politicky celý princíp bankovej únie zakrýva pod také veľmi, veľmi obľúbené frázy typu, typu, že prechádzame od systému bell-out k systému bell-in. Opäť zrozumiteľne, čo to znamená. Spôsob záchrany bánk, ktorý bol vykonávaný doposiaľ v Európskej únii, a ten bol práve na princípe bell-outu, znamenal, že nedoplatili na to ani vkladatelia, ani akcionári krachujúcej banky, ale tá banka sa zachraňovala z verejných zdrojov, preto bell out, čiže zdroje prichádzajú zvonku. Sú to ale peniaze nás všetkých daňových poplatníkov, sú to verejné, podotýkam, zdroje. Pokračujem ďalej.
Prechod zo systému bell-out na systém bell-in znamená, že ako prvý na rane v prípade problémov tej-ktorej komerčnej banky budú akcionári. Tí by mali byť postihnutí ako úplne prví, potom budú postihnutí majitelia podriadeného dlhu alebo subordinary depth. To sú tí, ktorí požičali banke peniaze, a podriadený dlh sa správa de facto ako základné imanie. Čiže veriteľovi, ktorý požičal banke peniaze, sa nevyplatí ten podriadený dlh, až potom, čo budú uspokojení všetci ostatní vrátane vkladateľov. Čiže to sa javí ako tiež vec, ktorá má a dáva logiku, aby teda prví boli postihnutí akcionári, druhí postihnutí budú držitelia podriadeného dlhu a takto postupne postupuje ďalej. To všetko by bolo úplne super a úplne skvelé riešenie, keby nebolo všetkým ľuďom, ktorí sa touto témou zapodievajú aj na úrovni Európskej únie, aj Európskej komisie a ďalších, Európskej centrálnej banky, keby nebolo všetkým jasné, že mechanizmus jednotného rezolučného fondu alebo fondu záchrany bánk bude schopný fungovať len vtedy, keď budeme mať dostatočnú palebnú silu. A tu sme opäť v tom kruhu, ktorý sa uzatvára. Ten centrálny rezolučný mechanizmus celoeurópsky bude mať dostatočnú palebnú silu len vtedy, keď bude dostávať finančné injekcie z trvalého eurovalu alebo z Európskeho stabilizačného mechanizmu. A teda opäť sme preč od princípu bell in, ktorý sám osebe je správny, a niet voči tomu logických námietok, aby bol prvý na rade postihnutý akcionár banky alebo akcionári tej-ktorej krachujúcej banky, ale opäť bude ten spoločný rezolučný mechanizmus odkázaný na finančné injekcie z ESM alebo Európskeho stabilizačného mechanizmu. A teda opäť sa dostávame do bodu nula, že opäť z toho bell-inu prechádzame na bell-out, kedy tie jednotlivé banky budú zachraňované v konečnom dôsledku vlastne z peňazí 500 mil. daňových poplatníkov Európskej únie.
A preto je to mechanizmus, ktorý je veľmi, veľmi nebezpečný obzvlášť pre, ani by som teraz nedával, Ľudovít, deliacu čiaru medzi veľké a malé členské krajiny, ale je nebezpečný pre tie krajiny, ktoré majú vlastné bankové systémy upratané. A to je presne prípad aj Slovenskej republiky. Ak si dobre pamätáte, prebehlo obrovské upratovanie, v našom prípade v rokoch 2000, '99/2000, keď sme na to doplatili opäť - všetci daňoví poplatníci - sumou približne 106 mld. slovenských korún, ktorá, tá suma vtedy znamenala približne 12,5 % hrubého domáceho produktu. Čiže na záchranu vtedajšej Všeobecnej úverovej banky, slovenskej vtedajšej štátnej sporiteľne a IRB-čky sme sa všetci poskladali sumou 106 mld. korún alebo odpísali sme si, škrtli sme si 12,5 % hrubého domáceho produktu. Ktorý rezolučný mechanizmus nám vtedy pomohol? Bruselský? Žiaden. Sme si museli pomôcť sami, ak sme chceli, aby tie banky boli vôbec predateľné, aby ich akcie vôbec boli zaujímavé na trhu, tak sme museli najskôr z tých bilancií najväčších slovenských štátom vlastnených bánk, ktoré dopadli, ako dopadli aj vďaka nielen manažmentu, ktorý vtedy mali, ale aj vďaka politickým tlakom, ktorý bol vyvíjaný na tieto inštitúcie, keď sa rozdávali úvery na základe telefonátov z ústredia, z úradu vlády a vtedajšej centrály strany HZDS a ďalších strán, ktoré vtedy vládli. Tak aj tie banky dopadli. Zaknihovali obrovské straty a neboli v stave vytvoriť opravné položky na krytie týchto úverových strát. Čo sa stalo? Z bilancie týchto troch bánk sa vytiahli klasifikované úvery, úvery, ktoré boli dávno po lehote splatnosti, a kde bolo úplne jasné, že nebudú nikdy splatené, a tieto klasifikované úvery sa nahradili bonitnými government bonds alebo štátnymi dlhopismi. Čiže tie banky odsunuli z bilančných súm klasifikované pohľadávky, inými slovami nesplácané úvery a miesto nich dostali do bilančnej sumy trojáčkové štátne dlhopisy. No a to zlé, čo bolo nesplácané, čo bolo zhavarované, to sa všetko vtedy presunulo na Konsolidačnú banku, konsolidačnú agentúru a podobne. Opakujem, škrtli sme si 12,5 % hrubého domáceho produktu a stálo nás to 106 mld. korún, to upratovanie. A teda tvrdím, že ten mechanizmus bankovej únie, hovoril som o troch pilieroch, nerozoberám pilier č. 1 a č. 3, to je jednotný bankový dohľad Európskej centrálnej banky a to je spoločný fond ochrany vkladov, lebo to je hudba budúcnosti, ktorá bude reálna o desať, o pätnásť rokov, až v okamihu, keď ten fond bude mať dostatočnú palebnú silu alebo dostatočné finančné zdroje, ale hovorím práve o princípe, ktorý sa volá rezolučný mechanizmus na záchranu bánk. Rezolučný mechanizmus, ten centrálny na úrovni celej Európskej únie a potom rezolučný mechanizmus na úrovni jednotlivých členských, členských krajín. Ja by som tiež využil prítomnosť podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, keby nám vedel povedať, na akých princípoch bude kreovaný domáci rezolučný mechanizmus. Ako domáce banky - teraz neriešim, či sú pod kapitálovou kontrolou zahraničia, alebo nie - ale banky so sídlom na území Slovenskej republiky, ako budú tieto banky prispievať do vytvárania národného rezolučného mechanizmu a na základe akých princípov, ak už sú teda konečne známe a schválené, budeme prispievať do toho celoeurópskeho spoločného rezolučného mechanizmu.
Pretože - záverečná poznámka - prechod zo systému bail out na systém bail-in, opäť to poviem ľudovo, zrozumiteľne, aby na záchranu bánk nedoplácali daňoví poplatníci z okruhu verejných financií, to, čo sa stalo u nás v tom roku 2000, o čom som hovoril, ale aby na záchranu bánk ako prví na rade doplácali akcionári, ako druhí na rade držitelia podriadeného dlhu a tak ďalej a tak ďalej. Tak ak máme odstrihnúť bail-out od bail-inu, tak musí centrálny celoeurópsky rezolučný mechanizmus byť kapacitne v stave zachraňovať banky sám bez toho, aby načiahol ruku na ESM, na trvalý euroval. A mnohí z vás tu boli v tejto sále v minulom volebnom období, potom to prechádzalo niektoré ratifikácie niektorých zmlúv aj do tohto volebného obdobia, keď sme vlastne odsúhlasili, že kompetencia trvalého eurovalu bude aj zachraňovať banky. Prapôvodná myšlienka dočasného trvalého eurovalu bola zachraňovať štáty, riešiť verejné dlhy štátov. No ale ukázalo sa, že máme tu jedného veľkého kostlivca v bankách, a myslím si, že práve včera boli ukončené, teda s definitívnou platnosťou záťažové testy bánk aj asset review, to znamená detailný pohľad a audit na kvalitu aktív týchto bánk. Číslo, myslím, že zverejnené bude oficiálne zajtra, ak sa nemýlim, na Európskej rade.
Pôvodné predpoklady boli, že systémové banky v Európe, medzi ktoré počítame približne 130 najväčších európskych bánk, budú potrebovať fresh money, čerstvý kapitál, dokŕmenie kapitálu v úrovni niekde a ten interval, to bolo minulý rok, keď sme boli na Tatra summite s ministrom Kažimírom v Bruseli, ten pôvodný interval bol strašidelne široký od 65 mld. do 600 mld. eur. A čaká sa stále na výsledok záťažových testov, ktorý bude niekde vnútri toho intervalu, uvidíme, či bude bližšie k ľavej strane, alebo bližšie k tej pravej strane, nech by bol ten výsledok akýkoľvek, nech by to bolo čo i len 100 mld. eur, tak stále to budú sumy, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou finančné trhy síce strávia, ale v tých bankách sa naďalej nachádza enormné množstvo nesplácaných klasifikovaných úverov. Ak by totižto to tak nebolo, tak by sme nezažívali paradox, ktorý, s ktorým sa nemusia potýkať napríklad Spojené štáty európske (pozn. red.: správne má byť americké), aj preto krízu zvládli výrazne skôr a výrazne flexibilnejšie a výrazne lepšie a s nižšími nákladmi ako Európa. Nestretli by sme sa so situáciou, ktorú, bohužiaľ, máme a s ktorou si nevie poradiť ani Európska centrálna banka, ktorá leje do ekonomiky neskutočné objemy peňazí, pamätáme si naposledy dve veľké injekcie, ktoré boli vo výške, ak sa dobre pamätám, dvakrát 500 mld. eur, ktoré dala Európska centrálna banka komerčným bankám, aby konečne rozhýbali úvery v ekonomike, v reálnej ekonomike, aby poskytovali úvery v korporátnej sfére. Čo sa stalo? Banky tie úvery neposkytujú a tie peniažky ukladajú naspäť v Európskej centrálnej banke. Áno, aj za cenu takú, že dostávajú buď nulové úroky, alebo dokonca aj záporné úroky. Čiže za to, že si uložia komerčné banky vklady v Európskej centrálnej banke, nedostanú zaplatené, naopak, platia ešte oni. Čiže uzavretý kruh, Draghi sa snaží, guvernér Európskej centrálnej banky, napumpovať do komerčných bánk stovky mld. eur, aby poskytovali ďalej, v ďalšej fáze komerčné banky úvery reálnej ekonomike, čiže korporátnej sfére a retailovej sfére, obyvateľstvu. Tie banky vzhľadom k tomu, že tá situácia na trhu s rizikom poskytovania úverov a s pravdepodobnosťou návratnosti alebo splácania takýchto úverov je veľmi zlá, no tak tie banky prijaté stovky mld. eur ukladajú naspäť v Európskej centrálnej banke. A kruh sa uzatvára a nevie Európa vlastne rozhýbať ekonomický rast a nevie sa s tou krízou popasovať tak flexibilne, pružne, a tak rýchlo ako napr. Spojené štáty americké.
No a teraz otázka je tá, že záťažové testy nám ukážu, koľko čerstvých peňazí musia akcionári dokŕmiť do základného imania, aby tieto banky boli schopné znášať tie nárazy alebo tie šoky, ktoré ich v budúcnosti – a tá budúcnosť nie je ďaleká, tá príde v rádoch jednotiek rokov, môžeme sa len domnievať, či to budú tri, štyri, päť rokov –, aby boli schopné komerčné banky takéto nárazy zvládať. To je len jedna veľká otázka, potreba nových peňazí alebo dokŕmenie základného imania. Počkáme si dozajtra, ten údaj bude zverejnený, bude s určitosťou v tom intervale od 65 do 600 mld. eur.
Ale máme tu potom ešte druhého veľkého kostlivca v skrini a ten je práve v podobe nesplácaných úverov v najväčších systémových bankách. Možnože s tým novým kapitálom, ktorý cez upisovanie akcií na trhu alebo cez IPO tie banky získajú, budú schopné tie zlé úvery, ktoré dnes majú v bilančnej sume, splácať, ale s určitosťou nie sú schopné poskytovať úvery nové. A to vidíme vlastne aj na príklade našich domácich bánk, keď si pozriete nárast úverovej angažovanosti slovenských bánk, ešte raz hovorím, bánk so sídlom na území Slovenskej republiky, lebo tá štruktúra vlastnícka je iná, tak zistíte, že tam, kde tie banky ešte sú schopné ako-tak rásť, tak to je oblasť spotrebných úverov, hypotekárnych úverov, proste retailová oblasť pre obyvateľstvo. No ale keď si pozriete na vývoj indikátorov úverov v korporátnej sfére, tak zistíte, že tam máme naozaj tú situáciu blízku tomu, čo sa označuje credit crunch alebo proste frozen, proste je to zamrznuté a tie peniaze sa do reálnej ekonomiky nedostávajú.
Takže upozorňujem na to, že schválením tohto predloženého materiálu Slovenská republika dáva slučku do hlavy, pardon, hlavu do slučky, že bude vytvárať národný rezolučný fond. Opakujem, toto je v poriadku, tá prvá vetva tohto mechanizmu je v poriadku, ale súčasne vstupujeme do záväzku, že budeme prispievať, a to bola tá moja otázka na pána ministra Kažimíra, či tie princípy tvorby spoločného rezolučného fondu na záchranu bánk už sú jasné a známe, ak sú, tak radi by sme ich počuli, ak nie, tak opäť ideme schváliť v princípe niečo, čo na konci dňa nevieme, do akej miery nás postihne, pretože my máme bankový sektor čistý, a za takýto materiál by som kedykoľvek zdvihol všetkých desať prstov za predpokladu, že by si všetky členské krajiny upratali vlastné domáce bankové sektory tak, ako sme to urobili my, a je úplne jedno, či to bude na ťarchu akcionárov, či to bude na ťarchu verejných financií, tak ako to bolo v našom prípade v roku '99 a 2000. Ak by sa urobila táto spoločná štartovacia čiara, že členské krajiny si urobia poriadok v národných bankových systémoch, tak potom som za, aby sme vytvárali spoločné rezolučné fondy, aby sme z takéhoto spoločného rezolučného fondu kryli náklady na záchranu bánk v budúcnosti alebo na systémové zlyhanie bankových sektorov v budúcnosti. Potom, potom je to fajn.
Ale najskôr si treba splniť tú domácu úlohu a urobiť poriadok v domácich, podotýkam bankových sektoroch. Kým toto splnené nie je, tak mám za to, že takýto mechanizmus a príspevky, a to nebudú príspevky z verejného rozpočtu Slovenskej republiky, to budú príspevky, ktoré budú platiť komerčné banky na území Slovenskej republiky do spoločného rezolučného fondu, a mám za to, že sa budeme vlastne skladať na náklady, na záchranu bankových skupín, pričom náš domáci bankový sektor je našťastie nateraz v poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som asi zdôraznil to, čo povedal pán poslanec Kollár úplne v závere svojho vystúpenia, lebo chcem aj reagovať, samozrejme, aj na pána poslanca Kaníka, ten to už tak trošku inak zahmlil alebo tak téma je veľmi, veľmi komplikovaná, takže bolo by dobre, keby sme sa navzájom aj edukovali a z tohto pohľadu naozaj nikto v tejto oblasti nie je génius.
Kľúčový odkaz, naozaj že v prípade budovania stabilizačného mechanizmu nejde o peniaze daňových poplatníkov, to znamená, ak hovoríme o poplatkoch, to je to posledné, posledná časť vystúpenia pána poslanca Kollára, ide o poplatky, ktoré budú platiť komerčné banky. Hej, čiže nejde o použitie peňazí daňových poplatníkov, nejde o transfery zo štátneho rozpočtu.
Ak sme tu opisovali bankovú úniu z pohľadu toho projektu európskej integrácie, je banková únia asi najväčší produkt krízy, najväčší krok v oblasti prepájania spoločných osudov v najcitlivejšej oblasti, ktorá, viete, že je veľmi komplikovane regulovaná, a to je oblasť bankovníctva a bankových služieb a bankových domov, tak len pre vašu, vašu vedomosť a pripomenutie z hľadiska prvého piliera, to znamená centrálneho dohľadu, sa dostávame k finále spustenia fungovania centrálneho dohľadu z Frankfurtu nad Mohanom, keď túto nedeľu, tento týždeň v podstate budú naozaj zverejnené výsledky stres testov, ktoré sú základnou podmienkou na to, aby, aby Európska centrálna banka prevzala zodpovednosť v prípade dohľadu, pretože si dala logickú podmienku, že najprv chce mať jasný stav, chce mať fotografiu stavu, toho, toho, v akom stave preberá banky, aby sa vyhla potom následnej zodpovednosti preberania zodpovednosti za, za finančnú stabilitu bankových inštitúcií v jednotlivých krajinách bez toho, aby nebol jasný stav.
Ja som patril k tým ministrom financií z eurozóny, ktorí neboli spokojní s tým, že boli, boli dopredu zverejňované rôzne informácie o tom, koľko asi teda budú tzv. shortfally, nedostatok kapitálu alebo kapitálová nedostatočnosť v jednotlivých bankách, pretože to, samozrejme, vzbudzuje obrovské riziká, a hrá sa, hráme sa s kredibilitou bankového sektoru v Európe. Informácie, ktoré dnes máme, nie sú oficiálne, ale nádejám sa, že na základe toho, čo viem, o čom viem ja, že ten celkový výsledok stres testov bude oveľa lepší, ako očakávali niektorí, niektorí kuvikovia v Európe. To nie je len slovenská téma, to je veľmi silná téma vo veľkých krajinách Európskej únie, v kľúčových krajinách eurozóny. A je pravdou, že ten dlhý čas, ktorý potrebovali politici v Európe na to, aby mohli vybudovať prvé dva piliere bankovej únie, využili aj banky na to, aby si poupratovali v svojich knihách. A je to koniec koncov aj nepriamy dôvod pasivity v korporátnom financovaní, kde, kde v podstate na všetky naše výzvy z hľadiska toho, aby banky viac boli angažované v korporáte, aby poskytovali jednoduchšie peniaze, tak sa v podstate banky hlavne starali o seba, z tohto pohľadu, že si čistili portfóliá a často znižovali kapitál. To sú proste veci, ktoré sa diali aj na Slovensku, na Slovensku z pohľadu matiek, materských našich, našich bánk, lebo ak sa mojkáme tým, že máme slovenské bankovníctvo v poriadku, a to je pravda, tak si treba uvedomiť, že slovenské bankovníctvo patrí z 90 % do zahraničných rúk a bankový sektor na Slovensku kontrolujú veľké matky, ktoré sídlia vo Viedni, v Miláne, v Berlíne a v proste ďalších, v ďalších hlavných mestách Európskej únie. A z toho pohľadu si treba napríklad všimnúť aj repatriáciu dividend v posledných rokoch, kde naozaj matky našich, našich bánk sťahovali všetky dividendy v podstate domov, pretože mali ťažkosti a naše banky sú zdravé, sú konzervatívne a sú aj ziskové napriek povedzme aj, aj poplatkom alebo levy, ktoré sme na nich uvalili. Myslím si, že zdroje o ziskovosti bánk sú dostupné veľmi pravidelne, a je vidieť, že sú v dobrom stave, i keď ja si neodpustím výhradu, že z môjho pohľadu sa tiež, sa možno prirodzene, ale viacej orientujú na retail, to znamená na, na požičiavanie občanom, čo pre nich oveľa ziskovejšie aj z hľadiska poplatkov, aj z hľadiska zvyšovania zadlženosti, súkromnej zadlžovanosti na Slovensku, a sú oveľa obozretnejšie a pasívnejšie v oblasti, v tej, ktorú potrebujeme pre ešte väčšie výsledky hrubého domáceho produktu v oblasti korporátu.
Ak hovoríme, ak hovoríme o týchto mechanizmoch, mali by sme si pripomenúť aj naše slovenské kroky, ktoré sme tu urobili naprieč dvoch vládam, a teraz mám na mysli veľmi kontroverznú tému bank levy, to znamená, odvod bankového odvodu, ktorý tu pod tlakom rôznych faktorov bol prijatý ešte v roku tuším 2011 a následne bol zvýšený našou vládou. Chcem povedať, že práve pri realizácii a pri schvaľovaní a ratifikácii tých ďalších krokov, ktoré sú spojené s rezolúciou bánk v Európe, sa potvrdzuje, že to bol správny krok. Aj ten krok v roku 2011 aj následne z pohľadu zvýšenia bank levy v roku 2012, pretože sa nám jasne potvrdzuje, že je dobré, že krajina ako Slovensko má svoj kapitálový vankúš, má svoj cash ukrytý v štátnych finančných aktívach, ktorý má slúžiť ako tzv. - v anglickom vyjadrení - back stop, ako záruka riešenia prípadnej krízy na Slovensku, pretože pravdou je, že väčšinovo sme sa v Európe dohodli na tom, že mutualizácia, mutualizácia, to znamená vzájomné ručenie za riešenie problémov v európskom bankovníctve, sa systémom compartmentov, to znamená, tých priečinkov národných, ktoré, ktoré boli ustanovené týmto, touto smernicou, tá mutualizácia sa odkladá v čase. To znamená... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Páni poslanci, prosím vás, aby ste nechali dohovoriť pána ministra. Má záverečné slovo.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Je tu základný teoretický predpoklad, že tým, že sa dostáva dohľad pod centrálny dohľad, pod dohľad Frankfurtu nad Mohanom, sa postupne ten stav v európskom bankovníctve bude zlepšovať a v podstate následky strestov, ktoré budú zverejnené tento týždeň, s nimi sa bude musieť v zásade vysporiadať každý štát podľa svojich možností. To je skutočná realita. To je skutočná realita, ktorá, ktorá je na stole. Slovensko spolu s Nemeckom patrí ku krajinám, ktoré od začiatku veľmi tvrdo presadzovali plný BRRD, to znamená, plný bail-, bail-in z pohľadu toho, že zodpovednosť bánk musí byť kľúčová na akcionároch a na podriadených, na držiteľoch podriadeného dlhu a podobne. A patríme vlastne aj k prvým krajinám, ktoré sa snažia aj týmto spôsobom ratifikovať tento spôsob a ukotviť tento spôsob (ruch v sále a zaznievanie gongu) v našej legislatíve.
Chcem takisto povedať, že, a toto považujem za pripomienku namieste, že dnes nie sú úplne jasné, známe, štruktúra poplatkov, ktoré, ktoré naše banky budú musieť platiť. Známe je číslo, to číslo sa bude pohybovať okolo úrovne 26 mil. eur ročne z nášho bankového sektora a známe sú takisto, známe sú takisto princípy, na základe ktorých sa tieto poplatky musia stanovovať. Princípy budú veľkosť banky, rizikový profil, čo je veľmi, veľmi pozitívny krok, to znamená, viac budú platiť banky, ktoré majú rizikovejší stav, ktoré sú v rizikovejšom stave, a toto sú v podstate dva kľúčové faktory. Veľkosť banky a rizikový profil ako hlavné faktory pre určenie výšky príspevku. A báza je celkové, sú celkové pasíva mínus krajinné vklady a vlastné zdroje k pomeru k celkovej báze pasív mínus krajinných vkladov. Je to princíp veľmi podobný, ktorý sme si my možno aj vizionársky stanovili pri bank levy a bankovom odvode, ktorý sme zaviedli na Slovensku a súhlasím s tým, súhlasím... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Páni poslanci, prepáčte, ale rozpráva váš minister, tak sa ukľudnite a nechajte ho dohovoriť záverečné slovo, nech majú z toho tí, ktorí počúvajú, aj niečo.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Súhlasím s tým, že, že istá miera neistoty voči sektoru tu je, a tu sa musím pridať aj ku kolegovi Wolfgangovi Schäublemu, ktorý, ktorý predpokladá, že podobné problémy budú mať v Bundestagu, ak nebude vedieť v podstate odprezentovať úplne jasnú, jasnú mustru, vzorec toho, ako nemecké a naše banky budú musieť prispieť.
Ja môžem len zatiaľ povedať, že garantovaný je objem - a to je odpoveď aj pánovi poslancovi Kaníkovi - na úrovni 26 mil. eur, ktorý je menší, ako sa pôvodne predpokladalo. Potvrdzujem platnosť tých národných compartmentov, to znamená, že k mutualizácii bude dochádzať postupne. Potvrdzujem platnosť možného požičiavania si medzi compartmentmi, ak by to bolo potrebné, ale tam je možné vzniesť voči tomu v istých situáciách námietky. A potvrdzujem aj to, že do konca roka podľa mňa musia byť jasné predstavy, jasný, jasný cenník pre naše banky, koľko budú platiť.
Ale opakujem a podčiarkujem aj to, čo povedal pán poslanec Kollár, nie sú to poplatky, ktoré by mal platiť štátny rozpočet, ale sú to poplatky, ktoré budú platiť naše komerčné banky podľa vzorca, ktorý im bude stanovený z Frankfurtu nad Mohanom.
Toľko, toľko na záver, ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, ja by som chcel tiež informovať členov hospodárskeho výboru, že zasadnutie výboru bude dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 183.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, chcel by pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00 hod.

Ďakujem pekne. O 13.00 hod., kto máte záujem dozvedieť sa viac o skleróze multiplex, na zdravotníckom výbore ste vítaní.

Ďakujem. Tiež si dovolím pripomenúť členom výboru, že o 12.00 hod. máme zasadnutie výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ďakujem.