39. schôdza

Pán kolega Poliačik, je to na mne, alebo nie je to na mne a ja sa vôbec nepozerám na tie ženy cez prsty, pretože podľa mňa sa ani na ne cez prsty pozerať nedá, pretože pán riaditeľ, generálny, si ich vymyslel, respektíve vymysleli ich tí, ktorí tam pracujú v nejakom odbore komunikácia. Mne ide o tie ženy. Jednoducho tá žena, ktorá je na materskej, keby jej pán riaditeľ dal plat slušný, blížiaci sa k priemernému platu, tak by si nemusela ísť privyrábať, lebo by mala 65 % z toho priemerného platu a som presvedčený, že pán riaditeľ má plat porovnateľný s generálnym riaditeľom Tesca v iných krajinách a jednoducho je mi smutno z pána generálneho riaditeľa, no ale, to už je život.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, spravodajcovia, stihol som to akurát, chvalabohu. Predsa by som chcel niečo k tomu povedať, iné ako minule. Proste aspoň, iste tu už niekto spomenul, že kompromisné riešenie, že aspoň cez sviatky, štátne sviatky by mali byť obchody zavreté, tak jak to upravuje doterajší zákon. Tri dni tam dovoľuje. Keby tento krok by sa dosiahol, tak by bol to krok späť. Čiže by nemuseli sa naháňať ani na štátne sviatky po nejakých, by som povedal, Tescách alebo reťazcoch.
Ja som sa do tejto témy silno zapojil, keď som čítal blog generálneho riaditeľa Tesca Slovensko Martina Dlouhého, ktorý bol naozaj veľmi zvláštny už napríklad len tým, že v svojom blogu, ktoré SME silno kontroluje, deväťkrát spomenul slovo Tesco. To znamená, že to bola bohapustá reklama na tento reťazec, nič proti nemu, zažil som v Amerike tiež, dvadsaťštyri hodín otvorené, ráno o tretej ste si mohli ísť kúpiť bicykel alebo chladničku, ale väčšinou tam nikto nebol. Táto metóda prišla aj k nám a nechcem byť v roli tých predavačiek, ktoré tam celú noc musia sedieť a tých kupcov je veľmi málo. Tento pán generálny riaditeľ teda napísal článok, v ktorom horlil za to, že Tescá majú byť otvorené v nedeľu, že veľa ľudí len vtedy si môže ísť nakupovať, že ho pracovníčky, hovoril im krstným menom, Irenka, Martuška, to som si vymyslel, Janka, jedna si chce kúpiť pekný mobil, druhá chce ísť na rekreáciu, neviem kde, tretia neviem čo, proste veľmi im vyhovuje tento nedeľný predaj a vrcholom už bolo, keď povedal, že vlastne tieto ženy nemôžu nikdy cez týždeň takto po večeroch pracovať, pretože cez týždeň večer sa musia starať o deti, ale sobota, nedeľa je práve výhodná, že vtedy sa starajú o deti manželia a že oni teda môžu byť a o tých, neviem koľko, 30, 40 % možná aj dostanú viacej, no.
Na druhej strane, keď som sa rozprával s viacerými predavačkami alebo pokladníčkami, tak skutočne hovorili, že rady by ostali doma. No nechcem to veľmi propagovať, takže teda vyťahujem opačné, možno sú aj iné názory, ale skutočne to tak bolo, no. Ja si myslím, že to nedeľné naháňanie po obchodoch, nehovorím, že ísť sa prejsť, kto nechodí do kostola, dobre, no nech nejde do Polusu, nech sa poprechádza, dá si kávičku, čaj a tak ďalej, pokuká módu, ale to naháňanie sa po obchodoch a s veľkými sáčkami a neviem čím, igeliťákmi, nosiť uhorky a nejaké iné veci, tak ako sme to voľakedy videli v Sovietskom zväze po všelijakých tých Gumoch, tak je to choré, si myslím. Siedmy deň by naozaj mal byť odpočinkom, venovať sa rodine.
Židia to majú v Starom zákone, že nedeľa mala byť iná, ako sú naše všedné dni.
Dneska je kríza, nemáme peniaze, nariekame, u mnohých je to samozrejme aj pravda, ale v televízií beží seriál Nákupné maniačky a ešte som to nikdy nepozeral, ale niekedy to kuknem, desať sekúnd, ale furt je to to isté, no. Máme, mladé baby nakupujú bezhlavo a niekto to komentuje, či kúpili dobre, či nekúpili zle. Myslím, že je to tak, aj keď, hovorím, nemám právo to hovoriť, lebo som to celé nikdy a nikdy ani nebudem že pozerať. Čo v čase krízy a skromnosti sa propaguje bohapusté nakupovanie.
Ten pápež, ktorého teraz ako beatifikovali, povedal Pavol VI.: "Nestaňme sa otroci umelo vyvolaných potrieb.". Samozrejme kampaň proti je taká až naivná, by som povedal, útočná a isteže aj keby sme, bolo všetko zavreté, tak nejaká možnosť niekomu, keď nemá vajíčka, alebo nemá chleba, si nakúpiť by iste bola možná, ale nie tak, ako teraz, otvorené všetko a teda nech sa páči. Ja som vtedy povedal, myslím aj minule, že pýtali sa ma, tuším, z jednej televízie, že či chcete vy, kádeháci zavrieť aj zoologickú záhradu. No tak to, ako keď poviete áno, ste blbec, keď poviete nie, ste ešte väčší. Tak som, že ani neviem, čo povedal. Určite som povedal, že nie, nie, nie zoologická bude otvorená. (Smiech v sále.) No tak si urobili zo mňa švandu, no, tak je tuná veľa ľudí, ktorí naozaj nechcú nakupovať a je dobrá pripomienka týchto iných, že kresťania, nechoďte nakupovať. My, nekresťania budeme a vy nechoďte. To je pekná myšlienka, áno, to by sa malo povedať, že keď si raz kresťan, tak si nakúp v sobotu, ale nie v nedeľu a teda iste by to tie obchody pocítili, keby naraz zistili, že majú o 50 % menšiu, menší obrat a možno by to aj zavreli aj sami.
Je zaujímavé, že podľa agentúry Polis 58,1 ľudí na Slovensku je za zákaz maloobchodného predaja v nedeľu a cez štátne sviatky. To je vysoké percento. Eurostat hovorí, že v nedeľu u nás pracuje 19,3 zamestnaných, teraz nehovorím o práci v nedeľu ako negatívne, strašne veľa zamestnaní naozaj je odkázaných na prácu v nedeľu, lenže toto je vysoký priemer vzhľadom na Európu. Napríklad v takom Portugalsku pracuje iba 5%, ale aj každý štvrtý Slovák chodí aj do práce aj v sobotu. V Európe je to akurát priemer 27 %. Takže Gréci majú tuším 40 a najmenej zase Portugalci, ktorým sa nechce pracovať, teda asi ani v sobotu (povedané so smiechom) a v Chorvátsku to je iba 1,5 %.
Aj chcem zdôrazniť ešte, snáď záverom aj, že zákon o rodine a novela slovenskej ústavy zdôrazňuje nutnosť podporovať rodinu a myslím to, že umožniť rodine, aby bola spolu a chodila na výlety, aby športovala, je pozitívne a nenaháňať sa po obchodoch. Väčšina rodičov nemá cez týždeň čas a teda rýchlo dávajú deti do škôlky, do školy a tak ďalej, večer ich berú rýchlo, rýchlo, rozprávočka, večera, spať a to, že málo času venujeme deťom, neprebijú drahé hračky, komputery, vreckové a kontá v bankách, z ktorých si už môže aj osemročný človek s kartičkou vybrať svoje vreckové. To je najnovší hit Tatra banky, ale to som tu už raz hovoril.
Zaujímavé, že aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu napísal všetkým nám poslancom taký celkom múdry list, že nemôžeme neustále podporovať len potreby trhu a rast ziskov, ale treba si všímať aj zamestnanca a jeho oprávnené potreby. Tvrdenie, že počas zatvorení nedelí a sviatkov budú spotrebitelia nakupovať v ostatných krajinách, je zavádzajúce, lebo napríklad v Rakúsku je všetko zavreté. A tak ďalej, no. Ten list je dlhší, však ste ho všetci dostali, nebudem ho citovať, ale veľmi dobre argumentačne v prospech zamestnancov, predavačov v postavení. Aj Jednota Coop veľmi podobne povedala, opiera sa o stanovisko analytikov, ktorí tvrdia, že zatvorenie obchodov by nemalo mať výraznejší vplyv na slovenské hospodárstvo, ani na maloobchodné tržby. To je zaujímavé, že teda to neni ani tak zaujímavé, Aliancia za nedeľu má 80-tisíc podpisov za to, KBS sa tiež vyjadrila v tomto smere pozitívne. Je zaujímavé to, a to je posledné, to sú posledné vety, že v Európe je tento sviatočný charakter nedele chránený aj zákonmi vo viacerých, vo všetkých, takmer vo všetkých členských štátov v EÚ, aj v Nórsku aj Švajčiarsku. To, že v Rakúsku je všetko zavreté nám nevadí, v Nemecku je nedeľné voľno chránené dokonca ústavou. Čiže toto nerešpektujú najmä postkomunistické krajiny, ktoré od revolúcie toto zaviedli a čo určite nemá nie pozitívny vplyv na našu rodinu, ktorá je v kríze tak či tak.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Znova, znova zopakujem, že takýto návrh my nemôžeme podporiť a znova a znova zopakujem, že keď už takýto návrh predkladáte, tak to, prosím vás, robte dôsledne. Zakážte nedeľnú prácu ako takú. Prečo sa sústreďujete práve na maloobchodný predaj? Akú to má logiku? Ja to vnímam, práve kvôli tomuto rozmeru to vnímam ako čistý politický marketing. Veď v nedeľu pracujú, keď pracujú nielen predavačky v maloobchode a nielen pumpári na pumpe, alebo lekári v nemocniciach, ale v nedeľu sa vo všeobecnosti pracuje v akejkoľvek firme, nielen v nepretržitých prevádzkach, ako sú vysoké pece, alebo železnice. Ja opakujem, to je množstvo a množstvo firiem, či je to v stavebníctve, či je to v informačných technológiách, neviem, nemám takú fantáziu, aby som vymenoval všetky možné, všetky možné rezorty. Ak v nejakej firme majú veľa objednávok v nejakom čase, tak skrátka zamestnanci, či musia, či chcú, prídu do práce aj v nedeľu. Čiže urobte to, prosím vás, dôsledne a navrhnite konečne takú zmenu, aby bola zakázaná práca v nedeľu, s výnimkou tých nepretržitých prevádzok, nemocníc a podobne. Nech to je poriadne.
My navrhujeme, SaS navrhujeme, aby práca v nedeľu nebola zakázaná, ale aby práca v nedeľu bola honorovaná povinným minimálnym 25-percentným príplatkom a zároveň by sme podporili aj takú vašu prípadnú snahu, ktorá by mohla prísť a ona prišla počas našej spoločnej vlády, aby bol prípadný zákaz práce v nedeľu, respektíve táto problematika riešená cez uplatnenie výhrady vo svedomí. O takomto návrhu sme ochotní sa baviť.

Na predrečníka nemôžem reagovať, čiže musím reagovať neskôr, teda na kolegu Mihála, ale rád by som na Jozefa Mikloška, ktorý ocenil dokonca návrh liberálov, teda tých, ktorí sú proti tomuto návrhu, keď povedal, že to je pekná myšlienka, že ktorú oni spomenuli v tej diskusii, ktorá tu bola pred niekoľkými mesiacmi, že veď vás je väčšina, tých, ktorí ste proti tomu nedeľnému predaju, tak prestaňte v nedeľu nakupovať a potom to tí majitelia rýchlo vyhodnotia, že sa im to neoplatí, aby boli tie obchody v nedeľu otvorené, že to sami zatvoria. No veď áno, aj tak sa dá, výchovou, ale my sme sa rozhodli pre iný spôsob. Proste takto je to rýchlejšie, keď to budeme regulovať a v tomto prípade to považujeme za rozumné, tak to je náš návrh. My proste nenavrhujeme, aby sme ľudí vychovávali k tomu, aby nechodili v nedeľu nakupovať, my chceme, aby v nedeľu táto možnosť bola výrazne obmedzená. A aj to zdôvodňujeme.

To bude len kratučko, no. Ďakujem za poznámky, teraz je reč o predaji v obchodoch, tak nemôžme postihnúť všetko, čo s týmto súvisí a metóda v matematike sa volá per partes, alebo metóda drobných šagov, proste krok po kroku niečo sa snaží v spoločnosti vylepšiť. Teraz ide o predaj v obchodoch, no. Ja si myslím, že nedeľnú prácu zakázať sa nikdy nemôže, vlastne je taký zákon Boží v desatore, keď o tomto hovorí, čiže je to naozaj vec osobného rozhodnutia človeka a samozrejme, keď niečo veľmi súri, tak ten človek to môže a musí urobiť, keď nesúri, tak si to nechá na sobotu alebo na nedeľu, no. Čiže tu výhrada vo svedomí platí a myslím, že na to netreba ani zákon, nejaký, že vo svedomí sa rozhodnete tak alebo onak.
Ja som mal na túto tému aj nejaký blog, ktorý sa dosť možnože aj podobal troška mojim niektorým myšlienkam na SME-čku, ale pozrite si tú diskusiu aj k tomu, ktorá je aj taká, aj taká, ale odhaľuje mnohé aspekty tohto problému, kde vidíte, ako rozmýšľajú ľudia. No, bolo tam veľa diskutérov a oplatí si to snáď aj prečítať, ale to neni reklama skrytá, tak ako keď v článku bolo osemkrát, či deväťkrát napísané Tesco, ak to nebola skrytá reklama, ale otvorená, ale to som už povedal, sa opakujem.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni. Chcel by som vyjadriť osobný názor k návrhu, ktorý predkladá KDH, alebo celkovo k tejto nejakej verejnej diskusii, ktorá tu prebieha už niekoľko mesiacov, možno niekoľko rokov a pred chvíľkou, myslím, že to bol pán poslanec Mikloško, povedal, že mali by sme tak krok po kroku. Neviem, v akej súvislosti to bolo, ale toto som si zapamätal a myslím si, že práve v tejto veci by sme mali ísť na to možno krok po kroku, lebo za tých 25 rokov sme ľudí naučili, že obchody sú otvorené nonstop, sedem dní v týždni 24 hodín, a teraz veľmi ťažko potom by si zvykali na to, že im zrazu zavrieme priestor, na ktorý boli zvyknutí, že niekto možno do kostola, niekto možno v nedeľu na nákup do obchodu ide a brali by to aj vlastne, ako taký nejaký útok na slobodu a preto pôjdem rovno k veci.
Navrhujem, aby vlastne tento problém sme riešili kompromisom medzi tou konzervatívnou časťou povedzme spoločnosti a medzi tou liberálnou a aby sme sa možno dohodli na takom spôsobe, že napríklad obchody by boli alebo teda činnosti, ktoré navrhujete a možno aj tie iné, ktoré zase spomenul Jozef Mihál, aby boli zakázané napríklad v nedeľu, alebo od soboty od nočnej smeny do rannej smeny nedeľnej. Inak povedané, že v sobotu od desiatej večer obchody zatvorené do nedele do druhej hodiny poobedia a tým pádom by sme tú nedeľu vlastne rozdelili medzi povedzme konzervatívcov a medzi liberálov. Tí, ktorí by chceli mať nedeľu zatvorenú, tak majú, áno, majú ju zatvorenú v nedeľu doobeda, tá rodina aspoň ten jeden nedeľný obed, alebo ten jeden obed v týždni sa môže stretnúť, môžu spolu stráviť čas a tí, ktorí teda bažia po tom a nevedia sa dočkať, kedy už nakupovať, tak poobede o dvoch idú nakupovať. Bol by to, myslím si, že taký návrh, ktorý by ukľudnil túto verejnú diskusiu, alebo polemiku a možno by to bola zároveň aj taká "noha vo dveroch", keď teda dávam to, ako taký návrh pre KDH, že už by v tej nedeli nejaký ten čas bol obmedzený, kedy by sa nepracovalo a videli by sme a opýtali by sme sa ľudí možno po roku, po dvoch, ako sú s návrhom spokojní. Videli by sme, aký to má reálny dopad na tie obchodné prevádzky a na základe toho by sa to prípadne mohlo rozšíriť ďalej. Ale myslím si, že takýto kompromisný návrh by mohol byť riešením, ako ukľudniť diskusiu a teda opakujem ho ešte raz, navrhujem, aby vzhľadom na to, že podstatná časť spoločnosti by chcela, aby v nedeľu boli obchody zatvorené úplne a druhá podstatná časť spoločnosti a možno sú to plus-mínus rovnaké polovičky, by chcela, aby obchody boli otvorené úplne, tak aby sa ten návrh urobil vlastne takýmto kompromisným spôsobom.
Čiže ranná zmena zatvorená, v nedeľu do dvoch do poobedia obchody zatvorené a myslím si, že ani jedným, ani druhým by to zásadne neublížilo. Tí, ktorí navrhujú nedeľu uzavrieť obchody kvôli tomu, aby mohli byť rodiny pokope, ten priestor získajú, alebo dosiahnu čiastočne svoj cieľ a tí, ktorí hovoria, že ľudia potrebujú si kúpiť, lebo akurát sa im vyprázdnila chladnička v nedeľu poobede, tak v nedeľu doobeda je deň alebo čas, kedy majú všetky obchody na Slovensku, aj ktoré sú otvorené v nedeľu, kedy majú najnižšie tržby v celom, vlastne v priebehu celého týždňa. Takže tá nedeľa doobeda je, myslím, z tohto pohľadu vcelku prijateľný kompromis a mám takú informáciu aj od prevádzkovateľov hypermarketov, že s týmto viac-menej rátajú, že takýto kompromis by si vedeli, vedeli predstaviť.
Dovolím si zároveň podotknúť jedno, čo tu teda spomenuté bolo v tejto súvislosti, že mne pripadá také trošku úsmevné, ak hypermarkety argumentujú tým, že ak by sa zatvorili obchody, či teda na celú nedeľu alebo na nejakú časť nedele, tak že by stratili vlastne 20 % tržieb, lebo sú to tzv. spontánne nákupy. Ja by som si to dovolil preložiť do ľudskej reči, že čo to znamená. To sú nákupy, ktoré jednoducho tie obchody by už nikdy nemali, lebo to je niečo, čo ľudia kúpia, blbosti iba preto, lebo chodia pomedzi regále, hodia to do košíka, nepotrebujú to. Naše hypermarkety slovenské majú prieskum, ale to neplatí iba na Slovensku. Je to viac-menej celosvetový priemer. Ľudia nakupujú približne v krajinách s našou životnou úrovňou približne 20 % z vecí, ktoré kúpia v hypermarketoch, sú veci, ktoré by si normálne nekúpili, ak by vlastne neboli vystavení tej živej reklame, ktorú okolo seba majú, tomu pokušeniu, že okolo tých regálov prechádzajú. Že tam je napríklad aj zaujímavosť taká, že keď si ľudia nakupujú cez telefón v tých hypermarketoch, tak tento spontánny nákup tam nie je. Čiže v podstate, aj keď si nakupujú cez telefón alebo donášku do domu, tak ušetria de facto 20 %, ktoré by minuli na veci, ktoré nepotrebujú v tých obchodoch. Čiže je tam celkom taká zaujímavá vec, že aj keď zaplatia za donášku, tak nakoniec ich to vyjde možno pri tých väčších nákupoch lacnejšie, lebo jednoducho ušetria 20 %, ktoré by minuli na spontánne nákupy.
Trošku mi pripadá zvláštne teda, aby sme my chceli silou mocou od ľudí a teda chránili ich, alebo umožňovali im, len teda ľudia môžete kupovať aj sedem dní v týždni tých 20 % vecí, ktoré nepotrebujete. Áno, chápem, že niektoré hypermarkety na Slovensku nie sú na tom až tak dobre, niektoré sú zase veľmi dobre a že možno aj teda týchto 20 % tržieb, z ktorého môžu mať teda nejaký zaujímavý zisk, by im chýbal.
Ale vraciam sa teda opäť k tomu kompromisnému návrhu, ktorý som na začiatku povedal, skúsme ísť na to tak, aby sme nepobúrili ani jednu, ani druhú časť spoločnosti. A ak by sa dalo dohodnúť na takom nejakom kompromise, že zavrieť v nedeľu obchody do druhej hodiny do rána, tak tým matkám, ktoré chcú byť s rodinou a nemôžu byť, umožníme byť s rodinou. Ľuďom, ktorí chcú nakupovať, umožníme poobede nakupovať, lebo tak či tak doobeda veľké zásadné tržby v obchodoch nerobia. To je celé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som myslel, že ten čas na hľadanie kompromisov, že sme už vyčerpali a že už teda nedá sa dohodnúť už nič, už len hlasovať. Ale som milo prekvapený, že, teda že ešte sú tu stále isté šance na nejaký kompromis alebo dohodu. Ja to vítam, ale tie zmeny a kompromisy môžeme robiť s týmto návrhom až v druhom čítaní. Takže budem vďačný za vašu podporu, keď tento návrh prejde do druhého čítania.

Prepáčte, že som sa neprihlásil. Samozrejme, to som nepovedal. V záujme toho, aby sa ten kompromis našiel, ja osobne ten návrh určite budem podporovať v prvom čítaní a pevne verím, že aj tá časť tejto sály, od ktorej akýkoľvek zákon, alebo prijatie akéhokoľvek zákona záleží, čiže poslanci SMER-u. Myslím si, že mali by sme dať šancu na to, aby sa rozumný kompromis v tejto veci našiel a zbytočne vlastne nebudeme ďalej živiť túto tému. Inak povedané. Poslanci SMER-u, máte dva a pol roka od volieb stratégiu, že berie agendu opozičným stranám. Že postupne témy, s ktorými opozícia prichádza, de facto predkladáte vy, prijímate ich. Toto je cesta, ako zobrať agendu KDH, tak ako ja si myslím, že prijať takýto kompromis by bolo celkom fajn aj pre vás.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za ústretovosť pána predkladateľa. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa má zakázať nedeľný predaj, sa v tomto pléne prerokováva už niekoľkýkrát. V júli k nemu bola dosť rozsiahla diskusia, do ktorej som sa aj ja zapojila a povedala som k tejto téme všetko, čo som považovala za podstatné. Dovoľte mi preto teraz už len veľmi stručne a v krátkosti zhrnúť dôvody, pre ktoré ja, ani náš klub tento zákon nepodporia.
Tento návrh zákona by negatívnym spôsobom zasiahol podnikateľské prostredie, viedol by k nenávratnému zrušeniu mnohých pracovných miest, bol by to neadekvátny zásah do slobody jednotlivca a v neposlednom rade bolo by to opatrenie, ktoré pripraví štátnu kasu o nie malé príjmy. Čo sa týka podnikateľského prostredia, negatívny dopad je zjavný na prvý pohľad. Ak maloobchodným predajniam zakážeme jeden zo siedmich dní z týždňa predaj, tak ich jednoducho v ich podnikaní obmedzíme. Mnohé fixné náklady pritom, napríklad náklady na prenájom priestorov, časť energií a mnohé ďalšie fixné náklady pritom ostanú nezmenené. Znemožní sa im akurát v tento deň podnikať. Ďalšia vec, úlohou štátu, ani našou úlohou, nie je rozhodovať o tom, aké otváracie hodiny v maloobchode budú. Našou úlohou je vo vzťahu k podnikateľom vytvárať také podmienky na podnikanie, aby ľudia podnikať mohli a nie na každom kroku dávať nejaké zákazy, príkazy a limity.
Už v predchádzajúcom vystúpení som predložila zhrnutie analýzy, v ktorej som vyčíslila, koľko približne ľudí by ostalo bez práce. Doteraz tieto čísla nikto nespochybnil nejakou inou analýzou, či už kvalitnejšou alebo akoukoľvek, jednoducho žiadnou analýzou ich nespochybnil a ja si preto dovolím tieto čísla opäť spomenúť. Veľmi stručne. Vychádzala som zo štatistík z roku 2013, kedy v maloobchode pracovalo vyše 153 600 ľudí. Vychádzala som ďalej z toho, že približne 26 % z týchto obchodov je v nedeľu už dnes zatvorených. Zohľadnila som aj fakt, že v roku 2013 sme mali 3 % sviatkov. Bolo to presne trinásť dní. A počítala som, samozrejme, len s tými zamestnancami, ktorí pracujú v nedeľu a vo sviatky. Vychádzala som aj z predpokladu, že predaj v maloobchode nie je lineárny, to znamená, že v nedeľu väčšina otvorených obchodov pracuje v kratšej pracovnej dobe. Tu som uvažovala s indexom 0,75. Počítala som aj s predpokladom, že ak by sa zatvorili obchody v nedeľu a vo sviatky, časť nákupov by sa presunula do iných pracovných dní a teda tieto by museli obchodníci personálne posilniť. Čiže nejaká časť ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, by sa ich kapacita presunula na zvýšenie kapacity v iných pracovných dňoch. Počítala som veľmi veľkoryso s polovicou pracovníkov, ktorí by sa presunuli na iné dni. Toto je naozaj veľmi veľkorysý odhad. Pri takomto konzervatívnom prepočte ešte stále hovoríme o 7 300 pracovných miestach. A tieto pracovné miesta by boli nenávratne zrušené preto, lebo návrh zákona nepredpokladá vytvorenie žiadnych ďalších nových pracovných miest.
Ak je z toho počtu, z toho počtu 7 300 len 40 % dohodárov, tak okrem toho, že títo prídu o možnosť privyrobiť si ako dohodári, tak o zamestnanie príde približne 4 400 ľudí. A to som abstrahovala od toho, že časť nákupov by sa ešte pretavila aj do nákupnej turistiky, ako to tu už bolo spomenuté, do okolitých krajín a to nie je len Rakúsko, naša susedná krajina. Sú to Čechy, je to Maďarsko a je to Poľsko. Od tohto som abstrahovala. Rovnako som abstrahovala aj to, že aj iní ľudia, nielen ľudia zamestnaní priamo v maloobchode, by prišli o prácu, alebo prišli o prácu aj nejaké sprievodné pracovné pozície, napríklad upratovačky, strážnici a podobne.
Tento ekonomický dopad v podobe straty pracovných miest nie je ale jediným negatívnym ekonomických dopadom. Ďalším ekonomickým dopadom by bola strata príjmu v štátnej kase. Keďže tento návrh zákona nerieši vytvorenie žiadnych nových pracovných miest, rieši len ich redukovanie, je takmer isté, že títo ľudia ostanú na úradoch práce a štát im bude musieť vyplácať dávky v nezamestnanosti. Štát by ale prišiel aj o ďalšie peniaze, a to o odvody a dane z príjmu od tých ľudí, ktorí by dôsledkom tejto zmeny o tú prácu prišli.
Ďalšie dopady sú napríklad pokles tržieb. Štát by stratil na DPH, štát by stratil na dani z príjmu právnických osôb. A to je presne to, čo hovoril aj Igor Matovič. Existujú tzv. impulzívne nákupy. On hovoril o spontánnych. Je to zrejme to isté. Tieto tvoria približne 20 % všetkých nákupov. A nie je to, tie impulzívne nákupy vôbec nepovažujem za niečo negatívne. Nie je to o tom, že ľudia, keď niečo nepotrebujú, nemajú si to kúpiť. Títo ľudia, ktorí keď niečo nepotrebujú a kúpia si to, zrejme na to majú peniaze a tým, že si niečo kúpia, tak zvýšia spotrebu a možno dajú prácu niekomu, kto ten produkt vyrobil, alebo službu poskytol.
Ak to teda zhrniem, pri takejto zmene by nás čakala strata trvalých pracovných miest, možnosti pre dohodárov privyrobiť si a zvýšiť si životnú úroveň. Zaťažilo by to štátny rozpočet vyplácaním podpory v nezamestnanosti, dosiahli by sme výpadok z príjmu zo štátneho rozpočtu na odvodoch a na daniach z príjmov fyzických osôb a docielili by sme výpadok z príjmu štátneho rozpočtu na DPH a výpadok z príjmov z daní právnických osôb. Treba si uvedomiť ešte jednu dôležitú vec. Zákazom nedeľného predaja a sviatočného predaja nepostihneme bohatých. Postihneme práve tých, ktorí na túto prácu, postihneme práve tých, ktorí sú na túto prácu odkázaní, sú od nej závislí a aj prácu v nedeľu potrebujú a vyhľadávajú ju.
Ďalším dôvodom, prečo tento zákon nepodporím a spomínala som to už aj v minulosti, je neadekvátny zásah do slobody jednotlivca. Ďalej, a to je možno veľmi dôležité, je to selektívny prístup a obmedzenie práve podnikateľov v maloobchode, v jednom jedinom sektore, len v maloobchode. Predkladateľom neprekážajú pracovníci čerpacích staníc, neprekážajú im pracujúci ako biletárky v kinách, divadlách, aj v zoologickej záhrade. Neprekážajú im matky, ktoré v nedeľu pracujú ako čašníčky v reštauráciách, baroch a podobne.
Dámy a páni, zopakujem ešte jednu myšlienku, ktorú mám v hlave vždy, keď toto plénum ide či už ľuďom alebo podnikateľom niečo zakázať, prikázať alebo ich v niečom limitovať a je to myšlienka na to, čo je vlastne úlohou štátu. Čo je našou úlohou? Štát má spravovať verejné financie. Za tieto verejné financie má zabezpečovať verejné statky. Ale štát nemá rozhodovať o tom, koho máme považovať za svoju rodinu, koho bude štát ako rodinu chrániť, ktorá matka má byť v nedeľu so svojou rodinou doma a ktorá byť v nedeľu doma nemusí, ako máme tráviť svoj voľný čas a ako majú vyzerať otváracie hodiny v obchodoch. Toto naozaj nie je našou úlohou.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ja len veľmi stručne. Pani kolegyňa povedala takúto vetu: "Ľudia, keď si niečo kúpia, zrejme majú peniaze." To nemôžem nechať bez poznámky. To je ťažký omyl, pretože keby to tak bolo, tak by neexistovali tie pôžičkárne, ktoré tých ľudí ďalej ruinujú a tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem.