Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Musím aj preto, že pán kolega nepovedal to, čo som myslel, že možno z neho vyjde, a vlastne aby som to možno aj stihol vo faktickej, ale som dlžný jedno ospravedlnenie. Kto robí, urobí aj chybu a ja som povedal chybu, keď som hovoril, že ten vedecký seminár robil pán Mojmír Mamojka. Nerobil ho on, ale robil ho jeho syn. Keďže ja na elitné školy do Sládkovičova teda nechodím, tak som nevedel, že pán Mojmír Mamojka je synom pána poslanca Mojmíra Mamojku. Prijmite moje ospravedlnenie za toto.
Každopádne jednu drobnú poznámku, tak ako elitná škola nezabezpečuje elitný charakter, tak ešte jednu obavu si dovolím vyjadriť. To sa hovorilo, že v Amerike, že tí Kennedyovci, Morganovci nie vždy to bolo, tak jak malo byť, ale deti sa učili po francúzsky a hrať na klavíri. U nás je problém, že mladý pán Mamojka a mladá pani Flašíková organizujú vedecké semináre o exekútoroch a o exekútorskej práci s exekútorom Krutým v hoteli Sheraton. Viete, to vedecké je tam možno naschvál. Tu bol včera či kedy to bol pán minister Kažimír, tam sa bude daňový základ znižovať, keď to bude na vedu a výskum. Ja pevne verím, že to majú všetko prichystané, že aké to bude vedecké, a takýchto vedeckých konferencií budeme mať nie jednu, nie dve. Takže keď pán Krutý robí s omladinou SMER-u, a teda neberte to teda v zlom, vedecké semináre, tak ten americký model je mi prijateľnejší.
Prosím vás, ako to šlo, ako to nešlo. Ja to zbehnem veľmi rýchlo, nebojte sa. Dneska vyšla správa, že marihuana by mala byť priestupkom. To zamestnalo kolegu Poliačika, všimli ste si, a zamestná to virál, hej, dneska proste na internetoch sa rozpráva o tom, to bolo správne. Potom sem došiel pán premiér, zoťal ma hneď prvou, že brat a neviem čo. Potom čítal. To už nudilo, ja som si nestíhal ani písať, ani sa mi nechcelo. Mňa to nudilo, čiže asi aká bola zvolená stratégia? Dáme, dáme marihuanu, zotneš ho prvou s bratom a niečo sa zachytí a úloha bola jasná, len nefixovať tú pamäťovú stopu, vážení. A o to ide, to je našou úlohou, toto bude zmyslom a koncom tohto celého, lebo títo ľudia a títo ľudia za to zahlasujú.
Oni sa nerozpakujú, dokonca tu nevidí v tom ani nejaký morálno-etický rozpor – dať dotácie exekútorovi Krutému. To je celé, that´s all, to je všetko. A ja vám poviem ktorému. Ktorému exekútorovi Krutému? (Rečník postavil pred rečnícky pult plagát s fotografiou dvoch ľudí.) Toto je pán Ruman, spolumajiteľ nebankovky Pohotovosť. Osobný priateľ pána Buriana, vedľa je pán Krutý, v Bangkoku, vážení, v Bangkoku, asi, predpokladám, dojednávali ďalší postup, ako bloknúť Ústavný súd, ako dohodnúť cez Joža nejaké tie tieto. Nech sa páči, týchto ľudí, kvôli týmto ľudom sme tu dneska boli, našou úlohou je chrániť tých ľudí, ktorých týchto ľudí, na týchto ľudí, to, čo povedal pán premiér, si pomýlil, čo tu hovoril, to som zachytil, že životná úroveň sa zvýšila.
Áno, týmto dvom ľuďom sa zvýšila, vám garantujem, enormne, nevedia, čo s peniazmi. A ja som posledný, to vám sľubujem, ktorý závidí, ale nikto mi nezoberie právo upozorniť na to, že peniaze sa dajú zarobiť ináč ako na biedakovi pánovi Horváthovi z Nižnej Olšavy, invalidnom dôchodcovi. Hlasujte, nech sa páči, hlasujte. Celé je to o tom, vážení, celé je to o tom, že to urobili, boli toho schopní, nerozpakovali sa, dali exekútorovi Krutému dotáciu a ešte v tom nevidia ani žiadny rozpor. Nikto z nich ani nehlesol, no dobre, však stane sa pri, nie.
Zbúram štyri či päť mýtov, ktoré tu povedal, lebo viete, po premiérovi vystúpil korunný princ, viete, ja keby som, nehovorím, že to nerobím, že niekedy ujdem bokom a snažím sa to premostiť, ale zozadu na mňa ziape jedna alebo druhá podpredsedníčka tak, že naozaj mám čo robiť. Ale viete, tuná korunný princ ušiel, on si to pomýlil, ja neviem s čím, s tribunálom nejakým, hovoril tu o mne, že jak porušujem pomaly volebný zákon, že jak som sa tu omylom dostal, ja mu ho neberiem, ten názor. A nikto ho neoslovil, nikto ho nezahriakol, to bolo akože druhé.
Tretie, za čo stála, toho sa zľahka chytím, bol pán Richter, ten to mal pripravené zodpovedne, mal to napísané, všetko čítal, aj ten záver, ešte tam nemal tú malým poznámku, počkajte, či bude potlesk, podľa toho odíďte. (Smiech v sále.) Viete, to je presne to, že proste tak to, a tie mýty sú aké. Mýty sú také, prosím vás, ak hovoríte o nezamestnanosti, vyriešili ste nezamestnanosť tak ako v Prešove? Tak, že ste tým ľuďom poslali, že sa majú dostaviť, tak, že si to nestihli vybrať? Ja som to tu, myslím, raz hovoril, to je iks ľudí, a nielen v Prešove, ale Prešov je tým údajne unikátny, že jak sa znižuje nezamestnanosť v Prešove. Že pošlete obsielku, ten si nestihne vyzdvihnúť, potom tam dobehne vyradený, vyradený, to sú stovky, to sú veľké kvantá ľudí. Tento systém je funkčný, s tým doručovaním, neprebratím pôšt a neviem čo.
To je jeden mýtus, tá vaša nezamestnanosť. Programy 29, nestačí Krutý, minule som to tu hovoril, Spišská Nová Ves zo 49 poskytnutých 36 či koľko bolo do sféry služieb. Prosím vás, kde je nejaká predavačka? Ja nemám problém, že predavačke, ale dotácie sa neposkytujú predavačkám, rozumiete? Predavačka predáva to, čo niekto vytvorí. Keď, chúďa, nemá, keď sa nič nevytvorí, tak potom predáva to, čo sem dovezieme, a to tejto ekonomike moc nepomáha. Poviem vám to niekedy osobne, prípadne vám to poviem, jak funguje, jak to funguje, ekonomika. Základ je niečo vytvoriť a do toho, to sa zvykne, a ja mám s tým troška rozpor, ale zvykne sa to podporovať. Služby sa nepodporujú, prosím vás, vy ste podporili obsluhu turbosolária, no nech sa páči. Zvážte si to, to je ďalší mýtus.
Tretie tam máte Zákonník práce, Krompachy, prosím vás, ja som tam bol. V Krompachoch povedali, že teraz síce končia, ale zobrali by nejakých ľudí, ale nemôžu podľa nového zákonníka, lebo nemôžu na dobu určitú, nemôžu, lebo je taký Zákonník práce. Nech sa páči.
ADZ, chcete ADZ počuť? 1 200, mám interpeláciu, som zvedavý na ten nárast od nástupu vášho. Tá sexi móda, čo teraz je, každý sprav si svoju ádézetku. Viete, to bude tak, hej, jak máš sprav si svoju nadáciu, sprav si svoju ádézetku. Pán Fiľo, líbling to SMER-u, zistíme koľko z SCP po všetkých tých dotáciách, ktoré aké existovali, má svoju ádézetku alebo nemá? Alebo teraz prechádzajú, koľkí prechádzajú, bude zaujímavé zistiť. Viete, potom tu prídete, že zachraňujete ľudí z ádézetiek a neviem čo. Tisícdvesto ich máme, vážení, 1 200 je podľa mňa brutálne číslo, som zvedavý na ten nárast v priestore a v čase.
Posledné, ste spomínali tu anuitu. Keby vám nebol vyprášil kožuch pán Švejna a pán Kaník a pán Mihál, tak by ste tam došli s tým, čo vám Burian dal pod nos, prosím vás, tak ako to ste mali to všetko už prichystané, ešte že tu niekto držal stráž nad tým a ste ma zastavili na pol ceste, vás strhli, zatiahli vám brzdu proste, o čom rozprávate.
Celé je to ale o tom, celé, aj táto schôdza je o tom, pán minister, že ste to urobili, že ste to dokázali, tým ľuďom ste to dokázali, urobili ste to, dali ste tú dotáciu. Ľuďom, ktorí, a to mi dovoľte, pozrite sa, už to je jedno, či o päť minút skôr alebo neskôr. To treba povedať, že my sme dovolili byť úspešným ľuďom, ktorí našli ropu u dôchodcov a v Sociálnej poisťovni. My nemáme pomaly ľudí, my nemáme poriadne poriadny startup, hej, lebo to tiež bola jedna z vecí, že oni v zásade dali každému, kto požiada, tak to je potom ešte horšie, jak sme si mysleli. Lebo ja by som si myslel, že tu je toľko vecí, čo je podporiť, že fakt sa to ťažko vybavuje. Ak je to tak, že ani nebolo čo vybrať, tak je to ešte horšie, jak sme si mysleli. Čiže tuná, vážení, nemáme, a teraz mi to ušlo (reakcie z pléna), poriadny startup, ale máme tu ľudí, ktorí sa zamysleli, presne zamysleli sa nie nad iPhonom, nie nad nejakou aplikáciou, nad tým sa zamysleli, že jak dostať peniaze, našli, našli zlatú baňu, našli ropu. Ropa v štátnom rozpočte vysychá. Našli v dôchodcoch, našli. Požičaj, nájdi si svojho dôchodcu, požič mu tisíc euro a máš, si vybavený. Nájdi si svojho dôchodcu, požičaj mu tisíc euro a si vybavený, nechaj ho spadnúť. Nechaj mu omeškať platbu, nechaj mu, nehovor mu nič, dva roky mu nehovor nič. Potom ho prekvap, doruč mu darček, exekučný titul a pošli to Muňkovi na sociálku. Si vybavený. (Smiech v sále.) To je, neexistuje lepší, naozaj neexistuje lepší model na zbohatnutie. Neexistuje.
Máte zákony, ktoré umožňujú požičať dôchodcovi peniaze tak, že z tej tisícky, ktorú chcú požičať, do troch rokov je 5-tisíc alebo 6-, má k tomu exekučný titul. Pozor, má k tomu exekučný titul! To znamená, že štát alebo exekútor je zástupca štátu. Má k tomu exekučný titul, pán Krutý pošle Muňkovi a Muňko nemá inú možnosť, len tomu biedakovi to z toho dôchodku zrážať. Už či rok, či dva chlapci vydržia. To zhodnotenie je tam enormné. Proste to ste vymysleli, to tu niekto vymyslel, motajú sa okolo vás, fúkajú vám, s prepáčením, neviem kde, aby ste si to nevšimli, ale ja vám to už druhý rok hovorím, nielen ja, že to tak je, že to tak funguje a desaťtisíce ľudí trpia. Určitý moment ste sa zbadali, že idete to riešiť, že vyriešili ste to, že vyriešili ste to? No novinám ste povedali, že ste to vyriešili. Nevyriešili ste to, lebo to funguje stále. Nič sa nezmenilo. Stále to funguje, tak ako to bolo, nič sa nezmenilo a to je našou.
Vážení, keby mal len jeden pozitívny, okrem toho, že premiér nešiel do Londýna, že druhý v tom, že sa znova vrátime k tomu, že sa znova vrátime k tomu, že to budeme chcieť riešiť kvôli tým dôchodcom. Vy to spravte kvôli voľbám, každý nech si nájde, ale urobme to konečne tak, že im zakrútime krkom obrazne, nie doslovne, že proste to už povieme dosť, už toho bolo veľa, vážení. Bangkok je síce pekný, ale škodia tam aj všelijaké choroby, tam si radšej prípadne zostaňte, už sa nevracajte, my už našich dôchodcov nedáme. Naši dôchodcovia nikomu nič neurobili. Prosím vás, ťažký život prežili. Rôzne vlády si zažili a teraz na konci roka, ja tie príbehy poznám, tu sa spomenuli, ja naozaj reálne viem povedať ľudí, ktorí sa z toho nevyhrabú, kým umrú, a ešte keď umrú, ešte to niekto zdedí po nich. Ešte ten list od exekútora Krutého zdedí. Prosím vás, to je našou úlohou, to je našou psou povinnosťou – to zastaviť. O tom, toto by malo byť posledné, posledné, čo by to malo byť, že by sme sa k tomu dostali, že to urobíme. Prosím vás, chcem, zahlasujte, ako chcete, to je jedno, ale prosím vás, vráťme sa k tomu. Naozaj sa k tomu vráťme a urobme tomu dosť.
Čo k tomu pomôže ešte, samozrejme, lebo vy potrebujete nakopnúť. Toto možno trošku pomôže, možno nepomôže, nikto nevie. Dajte pozor na tú pamäťovú stopu, ktorá zostane, lebo tá vás bude prenasledovať. Hovoril som to v mojom prvom vystúpení. V druhom vystúpení. Viete, chudák Paška. Paška si myslel, že už bronzovú tabuľku, neviem, či nemá, už má aj vyrobenú nejakú mustru, že ak si ju nalepí, že rekonštruoval Paška celý hrad a zrazu mu to, ale fakt mu to pokazia tie rímske pamiatky. Viete, že malá vec sa stane a celý ten dojem z toho sa pokazí.
A vám naozaj hrozí, vážení, jedna vec, že vás bude prenasledovať, bude vás prenasledovať to, že sa budete spájať s tým Krutým, že sa budete spájať s tým Rumanom, že sa budete spájať s tou Pohotovosťou, s pánom Jožkom Burianom. Viete, že to už si vy zvážte, či ju chcete alebo nechcete na seba natiahnuť, tú pamäťovú stopu. Keď nie, tak poďme to zmeniť a prípadne dôchodcov, aj špeciálne dôchodcov, nedá sa robiť revolúcia bez peňazí. Koniec koncov aj Lenina dali do vlaku, urobil, čo urobil, ten vlak je v zásade pozitívny v tom, že sadnite, dôchodcovia, tí, ktorí ste v tom kruhu a neviete z neho vyjsť. Lebo naozaj sú niektorí dôchodcovia, tak ako ten škrečok v tom, nevie z neho vyjsť, ten škrečok vie, dôchodca už nevie. Sadnite do vlaku, večer v Michalovciach sadnite do vlaku alebo v Humennom alebo vo Vranove, ráno ste tu. Príďte na Námestie slobody, to je pešo od hlavnej stanice, to je kúsok. Prosím vás, príďte na Námestie slobody pred Úrad vlády. Prípadne mi dajte vedieť, ja verím, že aj kolegom. Dajte nám vedieť, čo, ja za seba hovorím, lebo dôležité je sa vedieť dopraviť a prestravovať. Tak pomôžeme so stravovaním. Príďte na Námestie slobody a predstavte svoj príbeh. Možno to pomôže, možno, keď vás tam bude zopár, nevzdávajte to.
Viete, ja mám pocit, my sme tak porobnícka krajina plná zbitých ľudí, pod zem, normálne s tým ohnutým chrbtom nevieme sa. Nie je nám to súdené, nie je to našou povinnosťou to strpieť. Nie je naším údelom, nejakým naším osudom, ľudí tejto krajiny, nie je trpieť pod jarmom nejakých úžerníkov, ktorí sa potom chodia vyškierať. Nie, vôbec nie. Aj keď vám to niekto bude hovoriť, vôbec to nie je nám vpísané do pamäti. Kľudne narovnajte svoj chrbát, sadnite do toho vlaku, príďte pred ten Úrad vlády, povedzte ten svoj príbeh. Ten istý príbeh, čo mne predstavujete, čo iným kolegom ste povedali, že ste si požičali 500 euro, teraz platíte 5-tisíc, strhávajú vám z dôchodku. 200 euro vám zostane, predtým 130 euro, ešte sa nezabudli pochváliť, že to oni, však oni o tom ani nevedeli. Prosím vás, keby mne neboli odišli ľadviny vtedy pred ministerstvom spravodlivosti, čo sme tam spali, tak ani neviete, že exekútori môžu zobrať 40 % zo životného minima. Prosím vás, aspoň toľko majte úcty k sebe, že to nezabudnete spomenúť.
Prosím vás, skončím. Ďakujem pekne. Ak som sľúbil 15 minút, zastavme to, naozaj zastavme, prosím vás, ale urobme to tak, nie že pre noviny, nie pre neviem koho, pre tých ľudí, že si to nedovolia, že si to nedovolia, že vedia, že si to nedovolia. Urobme to, zastavme, to je našou naozaj skutočnou povinnosťou a nie to, že práve naopak, nieže to nezastavíme, ale že to dotujeme. To, čo som ja hyperbolizoval, že vy ste schopní, ale v hyperbole som to hovoril, ako v irónii, že to nebudete toho schopní, že dať dotáciu, vy ste ju dali. Prosím vás, dali ste ju, už sa stalo, ale ešte stále sa dá, dá sa pomôcť. Kvôli tým ľuďom to spravme.
Ďakujem pekne.
