44. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja predsa len aj v druhom čítaní pre poriadok chcem povedať pár slov. Náš spoločný pozmeňovací návrh predložil včera kolega Miro Beblavý, pretože si myslíme, že keď máme odpovedať na požiadavku ľudí, tak treba odpovedať poriadne. Pretože to, že dnes v druhom čítaní v skrátenom konaní prerokovávame novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má eliminovať schránkové firmy z verejného obstarávania, to nie je len tak, ale je to preto, že ľudia protestujú na ulici a majú požiadavku, aby schránkové firmy nečerpali peniaze z tendrov a verejných zdrojov, lebo tá požiadavka, treba povedať, protestujúcich je postavená širšie, než je tento návrh zákona. A tá požiadavka je postavená tak, aby sme tu ten problém riešili naozaj a nielen nejakým marketingovým ťahom.
Preto sme s kolegom poslancom Beblavým aj predložili aj pozmeňovací návrh, je tu viac pozmeňovacích návrhov, ktoré cielia na to, aby, keď už chceme riešiť schránkové firmy, sme ich riešili naozaj, to znamená, dozvedeli sme sa naozaj to, kto stojí za firmami, ktoré sú úspešné v tendroch, prípadne čerpajú verejné zdroje inak, napríklad zdravotné poisťovne, konkrétne zdravotná poisťovňa Dôvera. Je to otázka dôveryhodnosti tohto štátu, je to otázka náležitej odpovede ľuďom, ktorí naozaj majú plné zuby toho, čo sa na Slovensku deje a samozrejme, že treba dodať to, čo odznelo v tejto rozprave, že to je jedna časť témy, pretože ten hlavný problém spočíva v tom, že nevyhrávajú mnohokrát najlepšie ponuky a nevyhrávajú hlavne najvýhodnejšie ponuky. Ja naschvál nehovorím o najlacnejších ponukách, ale o najvýhodnejších ponukách pre štát. Je to iná téma, širšia téma, kde som naozaj presvedčená o tom, že ďalšími novelizáciami zákona o verejnom obstarávaní sa príliš ďaleko nedostaneme a je načase možno sa zamyslieť nad princípmi nového zákona o verejnom obstarávaní.
Hovorím to aj kvôli tomu, pretože opakovane sa napríklad stretávame s tým, a v tejto diskusii to bolo tiež otvorené, že sa nám do verejných obstarávaní hlásia jedny, jedna alebo dve firmy alebo, že tie podmienky sú šité na podmienky jednej firmy. Môžem znova len pripomenúť, že v rámci vecného zámera nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sme pripravili za vlády Ivety Radičovej, bola snaha riešiť aj túto otázku cez tú tzv. exante kontrolu, v rámci ktorej by musel uchádzač napríklad skúmať, keď má nastavené nejakým spôsobom kritériá a špecifikáciu, aby toto kritérium spĺňalo najmenej päť firiem na trhu a len vtedy bolo možné spustiť tento tender.
Čiže riešenia existujú, len treba naozaj chcieť tieto riešenia ponúknuť, ale pochopiteľne, že ľudí na ulici nahnevalo to, že vidíme, že vyhrala nie výhodná ponuka a zároveň ani nevidia to, kto vlastne z toho tendra profituje. O tom je kauza cétečko a pobúrila ľudí, pretože je to svojím spôsobom drzosť, keď v segmente, kde vieme, čo všetko nefunguje a človek, ktorý sa bojí o život alebo zdravie svojho blízkeho, je konfrontovaný s tým, čo všetko v nemocniciach chýba. Na druhej strane sa plytvá takýmto spôsobom a ešte pri vážnom podozrení, že z toho na konci profituje niekto, kto je možno aj verejným činiteľom, ani nevieme tieto podozrenia rozptýliť.
Preto je dôležité tú otázku riešiť, ale ja znova musím podotknúť, že je ju dôležité riešiť tak, aby to bolo riešenie, ktoré je naozajstné, lebo v opačnom prípade znova len sklameme očakávania ľudí a neprispeje to k pokoju na Slovensku. Preto som rada, že vznikla dohoda, že nebudeme o tomto návrhu zákona hlasovať dnes. Vzniká priestor, aby aj vláda si premyslela, čo je schopná alebo ochotná z pozmeňovacích návrhov z poslaneckých radov akceptovať a máme tu priestor, ktorý je na rokovaniach otvorený a my aj s kolegom Beblavým na tieto rokovania sme otvorení. Dúfam, že tento úmysel je myslený vážne, ale samozrejme, uvidíme budúci týždeň.
Zopakujem to, čo považujem za najdôležitejšie. Keď ľudia protestujú na ulici, je to vážne a myslím si, že je hazardom, ak by sme, hazardom s pokojom na Slovensku, ak by tá odpoveď nebola skutočným riešením, ale len nejakým marketingovým ťahom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kauza predražených cétečiek a niekoľko protestov na uliciach prinútili pána premiéra k činu. A preto máme na stole v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa tvári, že ide proti schránkovým firmám a chce im zabrániť povyhrávať pochybné predražené tendre. Problém je však v tom, že návrh zákona je podľa môjho názoru nedôsledný a nerieši podstatu problému. V tejto rozprave sa neviem vyjadriť k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú dosť rozsiahle a ktoré si určite preštudujeme cez víkend, pozrie sa na to určite aj ministerstvo a uvidíme, čo konkrétne sa v nich navrhuje. Na jednej strane vítam snahu zo strany ministerstva obmedziť činnosť špekulantov. Ide naozaj o veľký problém, kde treba okamžite konať a ponúknuť riešenia.
Predkladaný návrh zákona možno zabezpečí, aby sa do verejného obstarávania, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba právnické firmy so známou vlastníckou štruktúrou. Nejde však ďalej a nerieši problém tzv. bielych koní. Biele kone sú u nás ďalšia športová disciplína. V mnohých prípadoch vieme, že tvoria fiktívnu vlastnícku štruktúru práve oni a skutoční majitelia, tí reálni užívatelia výhod zostávajú naďalej v anonymite, pritom očividne nie všetky zisky končia v zahraničí, v daňových rajoch alebo na zahraničných bankových kontách. Podozrivo rýchlo a nezvyčajne zbohatnutých ľudí máme aj u nás doma. Na nich by mal platiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Občania alebo firmy síce môžu nahlasovať finančnej polícii podozrivých ľudí, ktorí mohli prísť k majetkom nečistým spôsobom, resp. majú väčší majetok, aký mohli kedykoľvek zarobiť, legálne zarobiť.
Zákon hovorí, že ak niekto má o pol milióna eur väčší majetok, ako sú jeho legálne príjmy, súd mu tento majetok nad touto hranicou zoberie. To sa však dá veľmi jednoducho obísť a žiaľ, vieme, že sa to asi aj obchádza. Za prvé tri roky od účinnosti zákona sa síce našlo 117 ľudí, ale po preverení sa len štyri prípady dostali na prokuratúru a už žiaden na súd.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi oboznámiť vás s nejakými číslami. Čísla od januára 2011 do augusta 2013. Na políciu sa dostalo 117 podnetov, toľko prijala finančná polícia. Z toho 42 podnetov bolo okamžite odložených, lebo nespĺňali zákonné náležitosti. Najčastejšie nebolo jasné, kto ten podnet podal. Tridsaťdeväť, ďalších 39 prípadov polícia odložila, lebo nezistila vraj väčší rozdiel ako zhruba 500-tis. eur medzi majetkom a legálnymi príjmami. A polícia v súčasnosti preveruje 32 prípadov. Z toho štyri prípady boli posunuté na prokuratúru. To znamená, prokuratúra prešetruje štyri prípady a z toho až nula prípadov posunuli na súd. To znamená, že súdy neriešili ani jeden prípad.
Podľa môjho názoru je takýto zákon, žiaľ, neúčinný. Dopredu sa to vedelo, aj sa na to dopredu upozorňovalo. Bol len ďalším marketingovým ťahom. A s veľkou pravdepodobnosťou ako podobne neúčinný, môže skončiť aj tento predložený návrh zákona o verejnom obstarávaní. Naoko síce možno vyriešime problém schránkových firiem, zistíme ich majetkovú štruktúru, kde budú sedieť pravdepodobne biele kone, ale skutoční užívatelia výhod zostanú naďalej neznámi a počet pochybných zbohatlíkov bude naďalej narastať. Protesty na uliciach proti neúnosnej miere korupcie na Slovensku tak asi budú pokračovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, asi budem posledný, ktorý vystúpi k tomu aj s faktickou otázkou. Chcem vás len poprosiť a usudzujem, že nie je dobré, ak politika sa dostane do ulíc a politika sa robí na uliciach. Vážený pán minister, bude len na vás z týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu odzneli a bolo ich veľmi veľa, aby ste vybral tie najlepšie, ktoré sa vám pozdávajú, a nielen na vás, ale samozrejme na poslancoch vládnej strany SMER-u, aby ste dali tie pozmeňovacie návrhy, aspoň tie, ktoré si myslíte, že určite k niečomu vedú a napomôžu tomu, aby ľudia pochopili, že o čom sú vôbec tieto protesty a čom sú tieto skrinkové firmy, lebo, alebo schránkové, alebo jak sa volajú, o čom sú biele kone. Buďte taký dobrý, chcem vás požiadať, aby ste sa nad tým zamyslel a skúsil to zapracovať do tých návrhov, alebo vybrať tie, ktoré o tom rokujú a skúsiť aj s týmto nejakým spôsobom tú situáciu, ktorá teraz prebieha v našich mestách, ukľudniť. A majú na to ľudia právo, aby takto konali. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, poslanci, tá debata, ktorá prebehla, v podstate ma presviedča o tom, že ten záujem na riešení situácie je spoločný, nech už tie prostriedky sú akékoľvek, ale nedá sa uprieť snaha ani vláde, ani vám, že teda naozaj ten problém chcete riešiť a chceme ho riešiť aj my. Tie návrhy, ktoré boli predložené, by som rozčlenil do dvoch skupín. V podstate pozmeňovacie návrhy, ktoré riešia, alebo sa snažia vylepšiť návrh, návrh vládny a potom sú tu návrhy, ktoré v podstate riešia iné otázky, aj keď súvisia, samozrejme, so zákonom a, ale neriešia ten problém, ktorý je momentálne predmetom, predmetom tohto návrhu zákona.
Čo sa týka tej druhej skupiny, keď sa môžem krátko vyjadriť a samozrejme zareagovať aj na niektoré vystúpenia, to je návrh pána poslanca Hudackého a pána poslanca Zajaca, ten návrh zákona akokoľvek je, by som povedal, dôležitý alebo, alebo rieši, alebo má záujem riešiť situáciu, ktorá je naozaj dôležitá a závažná, tak chcem upozorniť na to a upozornil som na to aj na výbore, vy ste tam neboli, pán poslanec Zajac, ale pripravuje sa momentálne novela, nový zákon, úplne nový zákon aj v spolupráci s úradom pre verejné obstarávanie. Takže ja som povedal, že naozaj keďže teraz ide o skrátené legislatívne konanie, neprebehli k tomu žiadne ďalšie diskusie, okrem diskusie tu na pôde parlamentu. Myslím si, že aj vzhľadom na rozsah toho návrhu, ktorý ste predložili a aj niektoré vady, na ktoré som upozornil pána poslanca Hudackého, by bolo vhodnejšie zapracovávať, alebo debatovať pri tvorbe úplne nového zákona, akým spôsobom zapracovať tieto veci do, do zákona. Viem, že teda na jar sa to chystá, už sa na tom pracuje, tak myslím si, že to by bolo predsa len lepšie, pretože to, čo máme dnes na stole, je skutočne veľmi úzko cielené a má v podstate úmysel riešiť situáciu ohľadom, ohľadom schránkových firiem.
Pán poslanec Érsek, ja samozrejme som momentálne v sále ako predkladateľ, ale zastupujem vládu, nie je to návrh môjho ministerstva, nie je to návrh rezortný, je to návrh vládny, tak len na upresnenie.
A čo sa týka tých návrhov v tej druhej skupine, alebo prvej skupiny, ktoré sa týkajú priamo, alebo súvisia priamo s vládnym návrhom, nechcem sa vyjadrovať ani k ich kvalite, ani k ich obsahu, pretože to naozaj si vyžaduje podrobnejšie preskúmanie. Myslím, že ani vy viacerí ste sa nemali možnosť podrobne oboznámiť s tými návrhmi, lebo sú pomerne rozsiahle a som presvedčený, že pokiaľ tam bude čo len trošku možné prevziať z týchto návrhov čokoľvek, čo vylepší vládny návrh, tak myslím si, že to bude dobrou cestou, aby ten návrh bol podporený čo najširším počtom poslancov v pléne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ešte malú poznámku tiež k pani poslankyni. Myslím, že je korektné, ale nielen vo vašom vystúpení, ale vo vystúpení niektorých kolegov spomenúť, že tieto problémy, ktoré spomínate, čo sa týka bielych koňov a podobne, sú problémy dlhodobé a mohli ich už riešiť oveľa viac dozadu rôzne vlády, či naľavo, či napravo, to len akože na margo.
Ale vzhľadom na to, ako bolo naznačené, na závažnosť preberanej problematiky a rozsah pozmeňujúcich návrhov navrhujem teda hlasovať o návrhu zákona až v utorok o 11.00 h.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, predseda výboru, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí prítomní, ak tu nejakí sú, dovoľte vystúpiť v druhom čítaní k vládnej novele Zákonníka práce. Dovoľte na úvod pár hodnotiacich slov a následne pozmeňovací návrh, ktorý predložím v zastúpení ďalších poslancov.
Táto novela je veľmi dôležitá, pretože dosť zásadným spôsobom upravuje možnosti tzv. agentúrneho zamestnávania, dočasného zamestnávania, alebo procesu dočasného pridelenia zamestnanca a nájdeme v nej množstvo, množstvo úprav, ktoré regulujú tento inštitút a ja osobne sa v zásade s veľkou väčšinou týchto úprav stotožňujem a som rád, že sa tu dostali a myslím, že budú bez problémov teda prijaté ostatnými poslancami, aj keď je otázne, či novela bude schválená ako celok s nejakou väčšou podporou, pretože napríklad my by sme boli radi, ako aj predkladatelia pozmeňujúcich návrhov, aby sa do tejto novely dostali aj naše pozmeňovacie návrhy, za ktorými si stojíme. Čiže ja som tu nebol včera dopoludnia, keď sa začala rozprava, ale chcem pripomenúť pozmeňovacie návrhy Janky Kiššovej, pod ktorými som podpísaný aj ja ako spoluautor, a to je napríklad vypustenie spoluzodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za plnenie dôležitej podmienky, podľa ktorej má mať agentúrny zamestnanec počas dočasného pridelenia rovnaké pracovné a mzdové podmienky, ako kmeňoví zamestnanci užívateľského zamestnávateľa.
Ja sa k tomuto ešte raz trošku vrátim obšírnejšie a popíšem, popíšem, o čo vlastne ide, aby nám to bolo jasné. Tak predstavte si, že ste zamestnávateľ, máte nejakú fabriku, nejakú výrobu, typicky na Slovensku je to povedzme v automobilovom priemysle, nejaká tá fabrika na výrobu káblových zväzkov, kde vyrábate tieto súčiastky, povedzme tie káblové zväzky, príde vám väčší počet objednávok od odberateľov, vy potrebujete povedzme pridať nejaké tie zmeny, potrebujete tie objednávky samozrejme splniť, to znamená potrebujete zobrať nových zamestnancov, ale viete, že ten počet objednávok nebude mať zrejme trvalý charakter, tak to jednoducho chodí, raz je tých objednávok viac, raz je tých objednávok menej. Čiže chcete, rozhodnete sa vyriešiť potrebu nových zamestnancov nie tým, že zamestnáte nových kmeňových zamestnancov, vlastných, ale využijete ponuku nejakej agentúry dočasného zamestnávania a dohodnete sa s ňou napríklad, že vám poskytne takto na leasing, ako sa niekedy hovorí, dvadsať, povedzme 20 zamestnancov.
To sú zamestnanci tej agentúry. To sú zamestnanci, ktorí majú pracovnú zmluvu uzatvorenú v tej agentúre. Agentúra ich prihlasuje do sociálnej, zdravotnej poisťovne, agentúra je, samozrejme, ako ich zamestnávateľ zodpovedná za dodržiavanie Zákonníka práce, agentúra im vypláca ich mzdu, zabezpečuje zrážku daní, odvodov, prevody do sociálnej, zdravotnej poisťovne a tak ďalej, čiže všetko toto je na agentúre. Výhodou takéhoto spôsobu zamestnávania, teda som tá fabrika, ktorá potrebuje 20 nových zamestnancov a takto si ich zoberiem z agentúry, výhody sú dve.
Prvou výhodou je tá výhoda, že ja ako tá výrobná fabrika sa vôbec nemusím starať o všetku tú administratívu, ktorá je spojená s tým, že vôbec mám nejakých zamestnancov, lebo mať nejakého zamestnanca, to skutočne, to nie je len o tom, že sa starám, aby mal čo robiť, aby mal svoj plat a tak ďalej, ale množstvo a množstvo administratívnych povinností, ktoré je s tým spojených, o ktorých som napríklad teda hovoril, prihláška do Sociálnej poisťovne, prihláška do zdravotnej poisťovne, nahlasovanie rôznych zmien do týchto poisťovní, výkazy každý mesiac, no je toho hodne. Čiže, keď si tých zamestnancov zoberiem z agentúry, tak mám svätý pokoj, pretože všetku túto administratívu rieši tá agentúra.
Druhá vec je, že ak viem, že ten stav potreby väčšieho množstva zamestnancov je prechodný, tak je pre mňa výhodné využiť ponuku agentúry, pretože keď ich, tých zamestnancov potrebujem, mám zákazky, tak ich mám, dohodnem sa s agentúrou na ich pridelení a keď ich nepotrebujem, keď tej práce niet, tak nebudem prepúšťať kmeňového zamestnanca, čo nie je jednoduché a je to bolestivý proces, ale jednoducho ukončím zmluvu, ak nevyprší sama, s agentúrou a tí zamestnanci odchádzajú a agentúra ich pridelí niekde inde.
Čiže z tohto pohľadu je agentúrne zamestnávanie, ten inštitút dočasného zamestnávania, pridelenia zamestnanca touto formou na Slovensku v týchto segmentoch priemyslu, v týchto v priemyselných odvetviach a podobne, pomerne populárny. Podľa Zákonníka práce, ja neviem odkedy, ale poviem to tak, že veľmi dlho, snáď od začiatku to tam je, platí, že v prípade, že u toho užívateľského zamestnávateľa, v tej výrobnej firme sú nejakí dočasne pridelení zamestnanci z agentúry, tak platí, že musia mať rovnaké pracovné a mzdové podmienky, ako kmeňoví zamestnanci tej firmy. Čiže keď za tým výrobným pásom stojí 50 ľudí, 30 z toho sú moji kmeňoví zamestnanci a dvadsiati sú agentúrni a ja tým kmeňovým zamestnancom dávam povedzme 4 eurá na hodinu hrubého a majú nejaké výhody sociálneho charakteru dohodnuté vo firme, čo ja viem, dajme tomu, že majú o týždeň viac dovolenky, alebo že majú vyšší príplatok za nadčasy, tak také isté podmienky musia mať aj tí agentúrni zamestnanci, to znamená, aj oni musia mať 4 eura na hodinu, aj oni musia mať v prepočte nárok o týždeň dovolenky naviac, aj oni musia mať vyšší príplatok za prácu nadčas.
Zodpovednosť podľa doterajšieho Zákonníka práce za dodržiavanie tohto dôležitého ustanovenia má tá agentúra, pretože ona je ich zamestnávateľ, pretože ona s nimi má uzatvorenú pracovnú zmluvu, ona rieši všetku túto administratívu a tak ďalej, atď. Čiže ona, agentúra je zamestnávateľom tých zamestnancov, oni sú len zapožičaní tomu užívateľskému. Čiže agentúra je zodpovedná za to, že majú mať tie 4 eurá na hodinu a ďalšie nejaké výhody.
Ten užívateľský zamestnávateľ, samozrejme tá výrobná firma, keď sa k nemu vrátim, samozrejme musí komunikovať s tou agentúrou, lebo v podstate v čase, kedy spolu uzatvárajú zmluvu podľa Obchodného zákonníka o zapožičaní tých zamestnancov, vtedy sa vlastne dohodnú na všetkom možnom, čo treba a okrem iného, samozrejme, ten užívateľský zamestnávateľ by mal oznámiť agentúre, že aké sú tie pracovné a mzdové podmienky kmeňových zamestnancov, aby tým pádom tá agentúra mohla rešpektovať, aby to bolo vôbec vykonateľné, aby mohla rešpektovať príslušné ustanovenie Zákonníka práce a teda vyplácať tým zamestnancom primeranú príslušnú mzdu a poskytla im ďalšie sociálne výhody alebo lepšie pracovné podmienky.
Takže takto to vlastne má fungovať dnes podľa súčasného Zákonníka práce. Vládny návrh hovorí, alebo takto, ešte jedna, ešte jedna veta predtým, ako okomentujem vládny návrh.
Ak by agentúra toto nerešpektovala, to znamená, namiesto 4 eur im povedzme bude vyplácať len 3 eurá na hodinu, tak zodpovednosť je samozrejme na agentúre, ako na zamestnávateľovi, že porušuje Zákonník práce. Pozrite, keď napríklad si vy ako občania požičiate v požičovni auto, tak zodpovednosť za to, že to auto je poistené, že má zákonnú poistku, nesiete vy, ktorí ste si to auto požičali? Alebo tá firma, tá požičovňa, ktorá tie autá požičiava? No je nesporné, že zodpovednosť za to, že tam je zaplatená zákonná poistka nesie majiteľ toho vozidla, čiže firma, ktorá tie autá prenajíma. Ja keď si to auto požičiam, tak si ho požičiavam, podpíšeme zmluvu a v dobrej viere ho mám, užívam ho s tým, že všetko je v poriadku, že je zaplatená zákonná poistka, že je vykonaný servis, že to auto je v poriadku, že sa mi to niekde na ceste nerozsype, že sa nič nestane. Je predsa nelogické, aby ten, kto si niečo požičiava, niesol zodpovednosť za to, že ten predmet, ktorého majiteľom je niekto iný, má alebo nemá splnené príslušné náležitosti.
Prepáčte, že prirovnávam ľudí k autám, to som takto nemyslel, ale ten inštitút je v tomto podobný. Keď si ako firma požičiate zamestnancov, tak predpokladáte, že pokiaľ ide o tých samotných požičaných zamestnancov, agentúrnych zamestnancov, že agentúra robí všetko tak, ako robiť má. Tak by to malo byť. A keď sa tak nestalo, keď tá agentúra niečo porušuje, tak nech tá agentúra samozrejme nesie zodpovednosť. Ale prečo by som mal ja, ako ten, kto si tých zamestnancov zapožičal, podpísal som zmluvu v dobrej viere, že všetko je v poriadku, prečo by som mal ja niesť zodpovednosť za to, že agentúra povedzme neskoro prihlásila zamestnancov do zdravotnej poisťovne? Ako to ja mám vedieť? To si tam mám poslať ľudí, aby mi sledovali, že čo v tej agentúre robia? Okrem iného je tu aj zákon o ochrane osobných údajov, ako vŕtať sa v niečom, čo robia oni, je aj z tohto pohľadu na hrane zákona o ochrane osobných údajov, napríklad, ale to nie je podstatné.
Čiže tvrdím, tvrdím, že vládny návrh v bode, kde sa navrhuje, aby zodpovednosť za plnenie toho bodu Zákonníka práce, ktorý hovorí, že agentúrni zamestnanci majú mať rovnaké pracovné a mzdové podmienky, ako moji kmeňoví, tvrdím, že túto zodpovednosť má niesť naďalej len a len agentúrny zamestnávateľ, len tá agentúra a nie ja, ktorý si požičiam zamestnancov a dávať tam paragrafy, keď to poviem ľudovo, podľa ktorých ako užívateľský zamestnávateľ mám do 15 dní doplatiť chýbajúcu mzdu takémuto zamestnancovi, tak to jednoducho, to tam jednoducho nepatrí, to tam nemá čo hľadať. A okrem iného, je to aj technicky, keby sme už aj prijali takúto myšlienku za svoju, je to aj technicky veľmi ťažko vykonateľné. Ako im to mám doplatiť a ako sa z toho zaplatia odvody? Ako sa z toho zaplatí daň? Veď to nie je môj zamestnanec. Veď ja ho nemám prihláseného v poisťovniach. Aj keby som prijal túto myšlienku spoluzodpovednosti, ja, pán minister, jednoducho si neviem predstaviť technicky, ako toto vôbec môže v praxi fungovať.
Ale zakončím to tým, že ten užívateľský zamestnávateľ má robiť akéhosi policajta, či agentúra dodržiava pravidlá. Opakujem, to je to isté, ako keby ste chceli od chodca na križovatke, ktorý čaká na svoju zelenú, aby dával pozor, či tie autá neprechádzajú na červenú a keď prechádzajú, tak má rýchlo volať na políciu, pozor ŠPZ-ka táto a táto, rýchlo si ho niekde chyťte, pátranie vyhláste, lebo ja som videl, ako prešiel na červenú. Ako zase na druhej strane sa nečudujem, pretože keď si napríklad spomeniem na zákon o DPH, kde sa zodpovednosť za neplatenie DPH prenáša na obchodného partnera, čiže takýto systém nie je novinka, v podstate robíte to opakovane, ale nerobte to, prosím vás. Nerobte to, pretože toto nemá nič spoločné s ochranou agentúrnych zamestnancov, na to sú tu inšpektoráty, aby dodržiavanie Zákonníka práce sledovali. Predsa viete, všetky agentúry sú registrované v reálnom živote, teda je ich 1 200, ale reálne tú činnosť vykonáva asi 300 agentúr.
Čiže myslím si, že ak máme tu zriadenú inšpekciu práce a máme, inšpektoráty chodia na kontroly, Kobra a tak ďalej, tak by sa v prvom rade mali zamerať na dodržiavanie týchto pravidiel a to nie je žiadny problém pre inšpektora, aby si agentúru pozrel, aby si pozrel, akým spôsobom majú odmeny zamestnanci tejto agentúry, ktorí sú niekde pridelení a porovnal to s tými kmeňovými zamestnancami. Veď to je, s prepáčením, prkotina pre inšpektoráty práce. Prečo by toto mal znášať užívateľský zamestnávateľ? Čiže ešte raz sa vraciam k poslaneckému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý tu zaznel včera a poprosím vás o podporu vypustenia ustanovenia, aby aj užívateľský zamestnávateľ niesol zodpovednosť za dodržiavanie rovnakých pracovných a mzdových podmienok v prípade agentúrnych zamestnancov.
Ďalší veľmi dôležitý návrh, ktorý tu zaznel včera, je návrh na vypustenie § 120 zo Zákonníka práce. Už to tu hovoríme v súčinnosti s novelou zákona o zdravotnom poistení druhý alebo tretí deň. Veľmi zásadným spôsobom sa zvýšila minimálna mzda od januára 2015. Dobre, rešpektujem, rešpektujem osobne zvýšenie minimálnej mzdy na 380 eur, rešpektujem systém, ktorý chcete zaviesť v zdravotných odvodoch v tomto zmysle. To naozaj zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere za minimálnu mzdu, nepoškodí a nemalo by dôjsť k prepúšťaniu takýchto zamestnancov, práve naopak, je možné, že budú pozitívne efekty a vznikne nových niekoľko, možno tisíc nových pracovných miest pri minimálnej mzde, ale toto je minca, ktorá má dve strany a tou druhou stranou je práve existencia § 120 v Zákonníku práce. Čiže podľa § 120 Zákonníka práce vlastne máme definovaných šesť pásiem minimálnej mzdy. Tá najnižšia, to je tých 380 eur a päť ďalších, to sú vlastne hranice, ktoré sú definované ako násobky tej minimálnej mzdy, ako 1,2-násobok, 1,4-násobok, 1,6-násobok, 1,8-násobok a dvojnásobok minimálnej mzdy. Čiže to najvyššie pásmo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
29.
Pán kolega, ja vám doprajem trošku pauzu, aj kolegom v sále, nech sa situácia...

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
30.
Dobre, ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem pekne, ja som len chcela poprosiť, nejaký problém mám s hlasovacím zariadením. Dosť treba s ním cvičiť, vyberať kartu, dávať naspäť, prekontrolovať, prosím.

Ďakujem, pán predseda, tak pokračujem ďalej vo svojom vystúpení, ktoré bolo prerušené hlasovaním. Ešte raz pre tých, čo tu neboli, v prvej časti som hovoril o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesla včera moja kolegyňa Jana Kiššová. Som jedným zo spolupredkladateľov a tu ide o to, aby z vládneho návrhu bola vypustená, bolo vypustené ustanovenie, podľa ktorého ak agentúra dočasného zamestnávania nedodržiava Zákonník práce v tom zmysle, že agentúrny zamestnanec má mať počas dočasného pridelenia rovnaké pracovné a mzdové podmienky ako kmeňoví zamestnanci užívateľského zamestnávateľa, u ktorého sú agentúrni zamestnanci pridelení, čiže ak sa nedodržiava toto dôležité pravidlo v Zákonníku práce, aby spoluzodpovednosť za dodržiavanie v tomto mal aj užívateľský zamestnávateľ a aby vlastne bol povinný do 15 dní doplatiť agentúrnemu zamestnancovi chýbajúcu mzdu. Čiže náš návrh je, aby takáto zmena sa do Zákonníka práce nedostala, aby zodpovednosť za dodržiavanie pracovných a mzdových podmienok v prípade agentúrnych zamestnancov naďalej mal len ich zamestnávateľ a to agentúra, ktorá ich zamestnáva a v prípade, že sa tak nestane, nech nesie sankcie táto agentúra.
Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený včera, je návrh na vypustenie § 120 Zákonníka práce a to sú tie sadzby minimálnych mzdových nárokov, alebo jednoduchšie povedané šesť úrovní minimálnej mzdy, pretože náš Zákonník práce vlastne okrem tej štandardnej minimálne mzdy, ktorá je od 1. januára 380 eur, stanovuje ďalších 5, spolu 6 úrovní minimálnej mzdy, kde tá štandardná minimálna mzda 380 je postupne násobená koeficientmi 1,2; 1,4; 1,6; 1,8 až 2, to znamená, že tá najvyššia minimálna mzda je vlastne dvakrát 380 je 760 eur. Čiže zamestnávatelia budú musieť od 1. januára upraviť mzdy nielen tým nízkopríjmovým zamestnancom, ale de facto všetkým zamestnancom, ktorých súčasná mzda je niekde na hranici tých doteraz platných takzvaných minimálnych mzdových nárokov.
O tom by sa dalo diskutovať, či to je, či to nie je v poriadku a úplne pokojne by ste, samozrejme, myslím tým poslancov za stranu SMER, mohli argumentovať, že je to dobré, že je týchto 6 stupňov minimálnej mzdy, len chcem vám, prosím pekne, pripomenúť to, čo tu už zaznelo mnohokrát za posledné dva tri dni, že v samotnom odôvodnení ministrom zdravotníctva v návrhu novely zákona o zdravotnom poistení samotný minister zdravotníctva v dôvodovej správe uvádza, že takéto zvýšenie minimálnej mzdy, k akému dochádza od januára, môže spôsobiť štátu značné škody a to tým, že škody môžu vzniknúť, problémy môžu vzniknúť u zamestnávateľov a môže dôjsť k masívnemu prepúšťaniu ľudí.
A to znamená, nielenže tí ľudia stratia prácu, že sa ich životná úroveň radikálne zníži, ale aj štát získa od týchto ľudí, teda nezíska žiadne dane, nezíska žiadne odvody a práve naopak, bude im potrebné vyplácať dávky v nezamestnanosti, následne dávky v hmotnej núdzi. Sú to zamestnanci, sú to zamestnanci už s tými vyššími platmi. Čiže keď si aj predstavíte napríklad takú dávku v nezamestnanosti, ktorá je vo výške 50 % predošlej mzdy, tak zo mzdy 700 eur, je dávka 350 mesačne. Z minimálnej mzdy, ktorá by bola 380 eur, 190. Čiže aj tie platby, ktoré bude musieť Sociálna poisťovňa vyplatiť takto prepusteným zamestnancom, budú omnoho vyššie a tie škody pre štát, respektíve Sociálnu poisťovňu budú vyššie, ako pri tých nízkopríjmových zamestnancoch.
Čiže navrhli ste a pred pár minútami to bolo schválené, zavedenie odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových zamestnancov pre zdravotné odvody, čím sa to zvýšenie minimálnej mzdy pre túto skupinu zamestnancov a ich zamestnávateľov kompenzuje, to je fakt. To je fakt. Čiže u týchto nízkopríjmových zamestnancov to riziko prepúšťania je eliminované. V poriadku, ale ja sa pýtam, a čo tí stredne alebo vyššie príjmoví zamestnanci, ktorých sa tiež týka minimálna mzda, akurát premenené cez tie sadzby minimálnych mzdových nárokov cez § 120? Čo s nimi? Na nich zabudneme? Tam totižto k žiadnemu zníženiu zdravotných odvodov nedôjde. Alebo len v symbolickej sume, ktorá nie je zásadná. A môže, tak ako minister zdravotníctva uvádza v dôvodovej správe, dôjsť k prepúšťaniu a k značným hospodárskym škodám.
Aby sa týmto škodám predišlo, keď teda neboli prijaté naše dobre mienené rady na úpravu odpočítateľnej položky v zákone o zdravotnom poistení, je potrebné vypustiť § 120 zo Zákonníka práce. Pretože inak, pán minister, nesiete osobnú zodpovednosť za to, že dôjde k prepúšťaniu ľudí, ktorí dnes zarábajú 600, 650, 700 eur mesačne. Pretože tá firma bude musieť zdvihnúť mzdy. Bude im musieť zdvihnúť odvody a môže to riešiť tak, že z piatich zamestnancov jedného prepustí, aby tým štyrom zostávajúcim mohla tú mzdu upraviť a vyššie odvody aby vedela zaplatiť.
Preto je potrebné podporiť pozmeňovací návrh Jany Kiššovej, aby sa zo Zákonníka práce vypustil § 120, to znamená, aby sa zrušili sadzby minimálnych mzdových nárokov.
Ďalej by som sa ešte chcel vrátiť k agentúrnemu zamestnávaniu ako takému. Už som hovoril pred hlasovaním, že podporujem množstvo, až na teda niektoré výnimky, množstvo návrhov, ktoré vo vládnom návrhu v tých detailoch sú. Lebo sú dobré, naozaj budú na prospech ochrany, istoty agentúrnych zamestnancov, preto sú, preto ich teda podporujem aj ja. Ale nepáči sa mi jedna vec a to je zásadná vec, pokiaľ ide o agentúrne zamestnávanie. A to je to, že agentúra dočasného zamestnávania podľa § 48 ods. 9 Zákonníka práce môže svojich zamestnancov zamestnávať na dobu určitú a to bez akýchkoľvek obmedzení. To znamená, že agentúra dočasného zamestnávania môže zvoliť napríklad taký model správania sa, že bude uzatvárať so svojimi zamestnancami, ktorých bude požičiavať iným zamestnávateľom, bude s nimi uzatvárať pracovné doby, pracovné pomery na dobu určitú vždy na dobu jedného kalendárneho mesiaca a keď na konci kalendárneho mesiaca sa ukáže, že pre nich nemá prácu, tak sa rozídu. Keď prácu má pre zamestnanca, tak zmluvu o ďalší mesiac predĺžia. Prejde tento ďalší mesiac, na konci mesiaca zase úvaha bude znieť, máme pre tohto zamestnanca prácu? Nemáme. Tak sme skončili. Máme, tak zmluvu predĺžime o ďalší mesiac a takto to môže ísť podľa súčasného znenia Zákonníka práce donekonečna a keď to trošku preženiem, tak to nemusí byť tak, že po mesiaci, to môže byť každý týždeň, vždy v piatok sa rozhodne, či tomu zamestnancovi predĺžim zmluvu. A keď to poženiem do úplného extrému, tak každý jeden deň na konci dňa sa budem pýtať, mám pre neho zajtra prácu? Tak dodatok, nemám prácu, tak odchod.
Toto je obrovská diskriminácia zamestnancov v agentúrach, ktorú ste týmto návrhom neodstránili, pretože nenavrhujete vypustenie § 48 ods. 9, zrušenie tejto výnimky, ktorú si fakticky vydobyli agentúry. Pán minister, dobre viete, že veľmi pozorne sledujem legislatívny proces, ktorý prebieha na vašom ministerstve, respektíve zákony, ktoré prichádzajú z vášho ministerstva. A vy tak isto, ako ja, dobre viete, že nie v tejto, ale v tej vašej predchádzajúcej novele Zákonníka práce v tej veľkej (rečník si odkašľal) pardon, bol návrh na vypustenie § 48 ods. 9, o ktorom práve teraz hovorím. Ten návrh tam bol. Dali ste ho do pripomienkového konania.
Ale čo sa stalo? Stalo sa to, že prišli rokovania, tripartita a v rámci takých tých "biznisov", ktoré sa robia na tripartite, čiže niečo za niečo, niečo sa podporí, niečo sa vypustí, ste jednoducho tento § 48 ods. 9, to vypustenie ste stiahli. To znamená, išli ste do toho svojho času niekedy pred vyše rokom, ale napokon ste od toho ustúpili a sa pýtam - prečo? Lebo toto presne, o čom sa bavíme teraz, § 48 ods. 9 je najväčšou, najväčším vredom na agentúrnom zamestnávaní, ktorý najviac poškodzuje týchto agentúrnych zamestnancov. Opakujem ešte raz, agentúra môže uzatvárať pracovnú zmluvu na dobu určitú, dajme tomu vždy na jeden mesiac. Na konci mesiaca, keď chce, predĺži zmluvu o ďalší mesiac, keď nechce, nepredĺži. A takto to môže ísť 3, 4, 5, 6, 10 rokov, lebo v tom nie je žiadna stopka. Pri štandardnom zamestnávateľovi tá stopka je, ako dobre vieme, § 48 hovorí, doba určitá najdlhšie na 2 roky a v rámci tých dvoch rokov to môže byť rozseknuté na tri časové úseky, lebo môžu byť dve predĺženia. Pri agentúrach donekonečna a tých predĺžení tam môže byť tiež nekonečno.
Čiže až, s prepáčením za výraz, až do hrobu môže agentúrny zamestnanec robiť tak, že bude mať pracovné zmluvy vždy na mesiac a vždy predlžované a nebude mať žiadnu istotu, či jeho pracovný pomer, či jeho pracovná zmluva bude trvať ďalej, nebude mať žiadny nárok ani na výpovednú dobu, ani na odstupné, ani na nič ďalšie. A to je obrovské poškodenie agentúrneho zamestnanca a nevyváženosť jeho postavenia pri porovnaní so štandardným kmeňovým zamestnancom. A toto vám zrejme nevadí. A to je chyba. Ak budete hovoriť po schválení tohto návrhu Zákonníka práce, ako ste pomohli agentúrnym zamestnancom, ja tvrdím, že ste nepomohli, pretože ste tento § 48 ods. 9 nevypustili. Čiže toto najväčšie poškodenie agentúrnych zamestnancov tam naďalej zostáva.
Ak dovolíte, ešte k spoločnej správe pred tým, ako prejdem k pozmeňovaciemu návrhu. V spoločnej správe, nebol som, bohužiaľ, na rokovaní výboru, bol som na Orave, na prednáške dlhodobo dohodnutej. Veľmi sa mi páči a pani kolegyňa Edita Pfundtner mi asi dá za pravdu, neviem, či o tom viete, je tam totižto návrh na doplnenie novým čl. V, kde sa mení zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a navrhuje sa, aby pracovný pomer na dobu určitú s pedagogickým zamestnancom mohlo byť dohodnuté najdlhšie do 31. augusta. To znamená, že nemôžu byť poškodení tým, ak tomu správne rozumiem, že cez prázdniny budú bez zamestnania. Skrátka, ak tam bude pracovný pomer na dobu určitú, tak musí pokrývať aj tie dva mesiace prázdnin. Čiže to poškodenie učiteľov, s ktorými sa na nás obracajú, že dostávajú vlastne pracovné pomery na dobu určitú, ale len na desať mesiacov, resp. do 30. 6. a prázdniny sú vlastne bez platu, bez nároku na tú dovolenku a tak ďalej, tak toto poškodenie pedagogických zamestnancov sa odstraňuje, čo veľmi, veľmi, veľmi kvitujem, že to v spoločnej správe máme a keďže to nepochybne schválené bude, takže sa to prejaví aj v praxi. Dobre.
Na záver môjho vystúpenia pozmeňovací návrh, čiže ďalší pozmeňovací návrh, pán spravodajca.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika, Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1212.
V čl. I sa za 16. bod sa vkladá nový 17. bod, ktorý znie:
Bod 17. Za § 117 sa vkladá § 117a, ktorý znie: "§ 117a (1) zamestnanec sa z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže so súhlasom zamestnávateľa a iného zamestnanca toho zamestnávateľa písomne vzdať jedného alebo viacerých dní dovolenky podľa odseku 2 v prospech tohto iného zamestnanca. Zamestnanec, v prospech ktorého došlo k vzdaniu sa dovolenky podľa prvej vety, je povinný túto časť dovolenky vyčerpať a v prípade jej nevyčerpania mu nemôže byť za túto časť dovolenky vyplatená náhrada mzdy.
(2) Zamestnanec sa podľa odseku 1 môže vzdať časti dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne. Zamestnanec sa podľa odseku 1 nemôže vzdať dodatkovej dovolenky.".
V čl. I sa doterajšie body 17 a 18 primerane prečíslujú.
No o čo tu ide? Ide tu o to, je to teda niečo, čo rozširuje vládny návrh, ale nejde, nejde zase, ako sa zvykne hovoriť, ani o ľavicové, ani o pravicové riešenie. Ide o riešenie na prospech zdravého rozumu. A preto vopred teda poprosím o pozornosť ešte raz a o podporu tohto návrhu. Ide o to, aby sa zamestnanec mohol vzdať časti svojej dovolenky na prospech iného zamestnanca, ktorý je v nejakej ťažkej životnej situácii.
Predstavte si zamestnanca, ktorý štandardne má 33 a viac rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky. Nejaký jeho kolega má povedzme vážne rodinné problémy. Napríklad má vážne choré dieťa a bol by pri ňom rád či doma, či v nemocnici, bol by rád pri dieťati. Možno dokonca je to prípad, kedy to jeho dieťa zomiera. Rád by si čerpal dovolenku na tento účel, ale on sám má povedzme len štyri alebo päť týždňov dovolenky. Čiže ak si ju vyčerpá, potom čo? Neplatené voľno, pretože nič iné Zákonník práce nepozná. Ošetrovné trvá desať dní a nárok si môže čerpať iba jeden z rodičov. Čiže tu ide o to, aby sa vlastne iní zamestnanci solidárne mohli poskladať tomuto svojmu kolegovi a poskytnúť mu časť svojej dovolenky na to, aby on teda mohol byť doma, povedzme pri tom chorom dieťati, a aby mu teda bežala náhrada za dovolenku, aby nebol bez peňazí, pretože neplatené voľno si zoberie, ale tam nárok na financie nemá. A aby týmto spôsobom sa podporili, podporili takéto situácie. Čiže je to, je to možnosť solidárneho vzdania sa časti dovolenky v prospech iného zamestnanca. Dajme tomu, že vo firme máme 50 zamestnancov. Keď štyridsať zamestnancov toto využije a poskytne povedzme týždeň dovolenky svojmu kolegovi, tak ten môže mať štyridsať plus päť, 45 týždňovú dovolenku, kde bude doma a bude riešiť ten vážny problém.
Z pohľadu zamestnávateľa, z pohľadu zamestnávateľa je to navrhnuté tak, aby tu musel byť aj súhlas zamestnávateľa. Čiže bez súhlasu zamestnávateľa by sa k tomuto nemohlo dostať. Samozrejme, ten súhlas zamestnávateľa je dôležitý aj preto, lebo zamestnávateľ vypláca za dovolenku náhradu mzdy. Ak by išlo o zamestnanca, kde tá náhrada mzdy je pomerne vysoká, mohol by ten zamestnávateľ s tým mať možno problém, aj keď si nemyslím, že by sa to v prípade prijatia tohto návrhu nejako malo negatívne odrážať z pohľadu zamestnávateľa na jeho nejakom tom nesúhlase.
Ja vám prečítam jeden článok. Ešte raz, pretože vidím, že vás nedokážem sociálne cítiacich poslancov presvedčiť, čo sa veľmi čudujem. Opakujem, tu nejde, toto opatrenie nemá žiadne dopady na štátny rozpočet. Čistá nula. To nemá dopady na nikoho, len na tých ľudí, ktorí v tej firme sú, ktorí sa jedni dobrovoľne zrieknu časti svojej dovolenky a druhý tú dovolenku môže čerpať. Čo, prosím pekne, môžete mať proti takémuto návrhu? Čo vám na tom môže, preboha, vadiť? Skúste mi vo faktickej poznámke vysvetliť, čo vám na tom môže vadiť a prosím, ak vám vadí moja osoba ako predkladateľ, tak na mňa, prosím vás, zabudnite. Povedzte si, že toto ste povedali vy, pani Vaľová, skúste sama na seba ako keby reagovať. Skúste sama na seba, ako keby ste to vy predniesli. Prečítam vám jeden článok.
Kolegovi darovali vlastné dovolenky, môže opatriť chorú ženu. Kolegovia sa vodičovi autobusu poskladali na ročnú platenú dovolenku, aby sa mohol postarať o chorú manželku a dve deti. Zamestnanci dopravného podniku v Nice prekvapili kolegu, ktorého postihlo rodinné nešťastie, unikátnym darom. Francúzovi, ktorého tehotná manželka utrpela vážne krvácanie do mozgu, darovali vlastnú dovolenku, aby sa mohol rok starať o rodinu bez straty zamestnania a pravidelnej výplaty. Vôbec som o tejto akcii nevedel, uviedol dojatý Karim, ktorý pracuje ako vodič autobusu. Jeho tehotnú manželku v júli postihlo náhle krvácanie do mozgu, odvtedy leží pripútaná na nemocničné lôžko. Už 17. novembra by však mala cisárskym rezom porodiť syna. Bude sa musieť znova naučiť chodiť. Keď sa vráti s novorodencom domov, bude aspoň rok potrebovať neustály doprovod, vysvetlil 32-ročný otec, ktorý sa stará aj o osemročnú dcéru.
Solidárnu akciu vo firme zorganizoval Karimov kolega, ktorý si želal zostať v anonymite. Záujem pomôcť bol enormný – za dve hodiny sa zamestnanci zložili na 80 dní voľna, za necelý týždeň kolegovia mužovi darovali 362 dní vlastnej dovolenky. Do akcie sa zapojilo vyše 1 200 zamestnancov dopravného podniku, medzi nimi aj ľudia, ktorí vodiča osobne nepoznali. Snaha pomôcť bola taká veľká, že celá akcia musela byť predčasne ukončená. Niektorí ponúkli dokonca aj desať dní vlastnej dovolenky, tešil sa Karimov kolega. Dar dobrosrdečných kolegov umožnila aj novela zákona z apríla tohto roku, moja poznámka, francúzskeho zákonníka práce, ktorá po súhlase zamestnávateľa umožňuje pracovníkom spoločnosti venovať časť vlastnej dovolenky kolegom, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Ide o prípady vážnych chorôb, invalidity či tragických nehôd týkajúcich sa dieťaťa mladšieho ako 20 rokov, po ktorých je u pacienta nevyhnutná nepretržitá starostlivosť a prítomnosť rodiča. Hoci situácia vodiča úplne nezapadá do tejto definície, riaditeľ dopravného podniku neprotestoval, práve naopak, mužovi sa aj napriek jeho nadchádzajúcej ročnej neprítomnosti rozhodol ponechať aj mesačné prémie.
Takže počuli ste, počuli ste z tlače príbeh Francúza, vodiča autobusu, ktorý v ťažkej životnej situácii, pomohli mu jeho kolegovia, ktorí mu venovali časť svojej dovolenky a mohol zostať rok na platenej dovolenke pri svojej rodine. Umožnila to novela francúzskeho zákonníka práce, kde teda francúzsky zákonník práce umožňuje takéto venovania dovolenky jedného zamestnanca inému zamestnancovi v ťažkej životnej situácii so súhlasom zamestnávateľa. Inšpirovali sme sa týmto príbehom. Predložili sme takýto pozmeňovací návrh spolu s kolegyňami, kolegami a poprosím vás ešte raz o zamyslenie sa nad týmto pozmeňovacím návrhom. Opakujem ešte raz, nemá to žiadne ani negatívne, ani pozitívne dopady na štátny rozpočet, rozpočet poisťovní a podobne. A poprosím vás veľmi, veľmi úprimne o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ku cti priateľa Joža Mihála slúži, že svoje príspevky prednáša zrozumiteľne, jasne. Ak sa človek trochu zamyslí a venuje im a ja sa im venujem rád, pretože si nemyslím, že s funkciou a úradom získavaš na všetko rozum a jeho pole nie je mojím poľom. Ale ak ich teda počúvaš, tak chápeš, že tak, ako zaznelo vo vystúpení, nie sú ani pravicové, ani ľavicové. V niektorých prípadoch by som povedal, že by mali priamo hrať do nôt vládnucej sociálne cítiacej strane. A samozrejme i tam, kde protirečí návrhu zákona, to podáva tak vyargumentovane, že je ťažko pri zdravom rozume odmietnuť návrh.
V tom úvodnom vstupe hovoril o zodpovednosti agentúry za tých, s ktorými má zmluvu. I mne káže zdravý rozum, že ak vy ako dovolenkár uzavriete zmluvu s cestovnou kanceláriou, nemôžte si, preboha, nič uplatňovať na leteckej spoločnosti, ani na hotelierovi, ba dokonca ani na správcovi národného múzea v Káhire, ak vaša cestovka skrachuje. Vaša zmluva a váš vzťah, aj keď ste mali ísť do národného múzea v Káhire a mali ste letieť lietadlom a mali ste bývať v hoteli, dokonca vás mali autom prepraviť z letiska do hotela, vy nemáte predsa vzťah k týmto službám, ale máte nosný vzťah k svojej cestovnej kancelárii. A presne o tom je pozmeňovací návrh. Ak má niekto vzťah s agentúrou a tá si čokoľvek nesplní, nemôže za to ručiť ten ďalší, s ktorým takýmto vzťah nemá. Ešte raz hovorím, zdravý rozum.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa skôr vrátim k § 120, ktorý pán Mihál vo svojom pozmeňovacom návrhu chce vypustiť. A prekvapuje ma podpis pána Kaníka pod týmto pozmeňovacím návrhom, lebo chcem sa spýtať pána Kaníka, či práve on alebo teda ministerstvo pod jeho vedením nezaviedlo tam ten § 120. Bola by som veľmi rada, keby som na to dostala odpoveď. Myslím si, že áno. Pán Kaník krúti hlavou a takže áno, že súhlasí. A myslím si, že to bola aj veľmi správna vec, ktorú možno nie veľa, ale jedna zo správnych vecí, ktoré pán Kaník zaviedol práve do Zákonníka práce. A ja by som chcela povedať, že teraz je podpísaný, aby sa tento paragraf vypustil. Ja spomeniem možno encykliku Pavla II., ktorý povedal, že dôležitejšie ako kapitál, sú vedomosti, schopnosti a dôležité je ich nezneužiť, ale zaplatiť. To je už dôvetok, môj dôvetok. A preto chcem povedať, že jedinou poistkou pre ľudí, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní, vedeckí pracovníci, je to, že naozaj tá minimálna mzda je na šiestich úrovniach a skladá sa zo šiestich úrovní a že ten vedecký pracovník, ten vysokoškolsky vzdelaný pracovník nedostane tú minimálnu mzdu.
Myslím si, že my rozmýšľame trošku možno ináč, lebo pán Mihál tu apeloval na sociálne cítiacich ľudí. Tak sociálne cítiaci ľudia rozmýšľajú presne takto. Pán Mihál zrejme súdi všetkých podnikateľov podľa seba, pretože, samozrejme, neplatil odvody do Sociálnej poisťovne. A rovnako by som chcela povedať, že asi podľa neho by okamžite z piatich ľudí jedného prepustil, aby štvrtému sa poskladal na plat. Ale my to takto nevnímame, ani necítime a práve preto v tom § 120 je potrebné ho ponechať, aby naozaj vysokoškolskí pracovníci, vedeckí pracovníci nedostávali minimálnu mzdu, lebo tých vedomostí a vecí, ktoré vnášajú do danej firmy, pretože robotník môže robiť ďalej, ale keď nemá čo robiť, keď to nikto nevymyslí, tak potom robiť nemá naozaj nič, alebo nemôže robiť nič.