44. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca Hlinu je päť faktických poznámok.
Nech sa páči, Peter Osuský s prvou faktickou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega Hlina, na adresu zastupiteľov toľkoto. 100 metrov od vchodu do budovy Úradu vlády stojí socha človeka, ktorého nosnou kvalifikáciou je to, že bol zakladajúci člen KSČ. Inak o ňom veľa neviem. Tá socha je slušná výtvarne. Je teraz súkromná iniciatíva, ktorá chce dopraviť z Berlína do Bratislavy kus Berlínskeho múru. Na ten kus Berlínskeho múru má byť pripojený historický odkaz amerického prezidenta Ronalda Reagana: „Strhnite ten múr, mister Gorbačov.“ Stalo sa toto: Chceli sme ten pomník postaviť na mieste, kde stojí Marek Čulen. Pravda je, že akási komisia pre rozmiestňovanie pomníkov s tým nesúhlasí. Chcel by som vidieť zloženie tej komisie, zaujímalo by ma to zdôvodnenie. Na rozdiel od Ústavného súdu svoje rozhodnutia možno ani nezdôvodňuje, možno zdôvodňuje, to by som si tiež rád prečítal, pokúsim sa po tom popátrať.
A pokiaľ ide o nazývanie ulíc, keď sa ten malý parčík pred Notre Dame, kde je pamätník oslobodenia Bratislavy, pri Carltone a filharmónii mal nazvať, tak som bol za vtedajším primátorom Ďurkovským. Ja evanjelik augsburského vyznania som mu povedal, že toto námestie treba nazvať Námestím statočných, lebo tam sa nechali ľudia kropiť z vodných diel, a prípadne vyhadzovať perspektívne zo zamestnania a zo štúdií, za to, že ukázali statočnosť. Je to zvláštne, že to hovoril evanjelik rímskemu katolíkovi, ale koniec príbehu taký bol ten, že to námestie tento názov nedostalo. Všetka česť Eugenovi Suchoňovi, po kom sa volá, ale ten mohol dostať svoje námestie inde.

Nech sa páči, Richard Vašečka.

Ďakujem. Ja by som chcel vyzdvihnúť v tejto súvislosti, čo sa týka pamätných názvov ulíc a námestí, Žilinu, kde námestie, na ktorom stojí mestský úrad, sa volá Námestie obetí komunizmu, čo pokladám za veľmi vhodné a za dobrý príklad aj pre naše hlavné mesto. Ďakujem.

Nech sa páči, Jozef Viskupič.

Počúval som tu niekoľko tvojich prejavov a teraz mám trošičku strach, aj keď viem, že to nebude tak, ako keby si bol trošku rezignovaný. A hovoril si, asi tri alebo štyrikrát si mávol rukou. A myslím si, že nie je čas proste na mávanie rukou. A viem, že si jeden z tých, ktorí ak sa do niečoho zahryznú, tak to pôjde ďalej. Preto aj v tomto duchu sa chcem poďakovať obom kolegyniam, ktoré predkladajú tento návrh zákona, pretože tieto maličké kamienky tej mozaiky tú spoločnosť vedia potlačiť ďalej.
Mňa v tomto duchu, tak ako si hovoril o tých námestiach o tej pamäti, o ÚPN, o zabúdaní histórie, napadajú dva výroky, snáď mi pán profesor Kuklica odpustí, keďže budú v latinčine. A jeden z nich hovorí: Honeste vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere. (Čestne žiť, nikomu neškodiť a dať každému, čo jeho jest.) To je aj zmyslom tohto návrhu, pretože sa vraví: Fiat iustitia pereat mundus. (Čiže spravodlivosť nakoniec zvíťazí, aj keď celý svet padne.) Preto si myslím, že predkladanie tohto návrhu zákona dokola hrabe niekde. A to sa volá svedomie. Ak sa raz svedomie 76 ľudí sediacich v tomto pléne pohne, tak predpokladám, že nikto nebude mať nič proti tomu, ak odškodníme obete a potrestáme vinníkov. Toto je zmyslom návrhu zákona. Ďakujem.

Nech sa páči, Ján Mičovský.