46. schôdza

Ďakujem aj za poznámky. Ja sa nedivím, že v testoch PISA máme tak strašné nízke čísla pri schopnosti našich detí čítať s porozumením, lebo niekedy aj, aj v parlamente zjavne je problém počúvať s porozumením, pretože ja som nepovedal, že ten zákon je zlý, ja som upozornil na niektoré veci, ktoré sú podľa mňa nie úplne dobre.
Napríklad to, čo som hovoril o tom inštitúte inštruktora, je dobrý začiatok, ale potreboval by posunúť. To, že... Áno, odpovedali ste na tú otázku, ktorú som sa pýtal, kolegovia, v tej mojej reči, že pre koho staviame vlastne školstvo, tak áno, boli tam zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov ste s tým, ste spomínali, zástupcovia podnikateľov. Ale, ale kto bol zástupcom detí? sa pýtam ešte raz. Kto sa pýtal na to, aké potreby majú tie decká? Lebo my si môžeme povedať, my si môžeme povedať, že budeme potrebovať toľko a toľko takých a takých, ale keď nebudeme odpovedať na základné otázky toho, ako sa nám mení spoločnosť a ako musíme zmeniť vzdelávanie vo vzťahu k samotným deťom, tak nám to jednoducho nemusí vyjsť.
A ešte raz, ja ten zákon v zásade podporujem a myslím si, že spájať stredoškolské vzdelávanie s praxou aj konkrétnymi firmami je dobrý nápad, len hovorím, že by sme mali myslieť aj na tú druhú stranu mince, lebo sa nám môže stať, že budeme vychovávať super kvalifikovaných ľudí, ktorí nám ale budú všetci utekať preč, lebo nebudeme myslieť na to, ako ich tu udržať, a možnože tie zmluvy, ktoré sú súčasťou tohto, tohto návrhu, nebudú postačovať.
To je jediné, čo som chcel povedať, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyne, páni kolegovia, pán minister, pán spravodajca, niekoľko slov aj z mojich úst, ak dovolíte k tomuto návrhu zákona.
Myslím si, že poslanci by mali byť hlasom ľudu a svojich voličov, tak dovolím si tu prečítať jeden apel, ktorý prišiel od riaditeľov akadémií na Slovensku, ktorí boli a boli aj v mojej kancelárii, a mali by sme sa týmto aj zaoberať.
Takže nebudem vymýšľať, nie som učiteľ, samozrejme, školy som určité absolvoval. Myslím si, že každá škola, ktorá pripraví človeka pre život, aby sa mohol v ňom reálne uplatniť, má svoj zmysel, a ja tiež keď si pozriem, čo som vyštudoval, tak poľnohospodárstvo aj pozemkové úpravy, aj geodéziu, proste robím v tom, takže myslím si, že môžem aj tie školské časy povedať, že áno, boli tu na to, aby som to v reálnom živote využil a možnože sa bil o tú nejakú profesiu.
Na druhej strane, myslím, si, že to, čo sme tu nemali, ktoré bolo v ’48. roku strihnuté, to, že keď sme mali podniky, boli zlikvidované, boli štátne podniky a teraz ja by som veľmi rád, keby sme sa vrátili naspäť, že áno, zdedí to syn, ten môj, a môže pokračovať v tom, ja neviem, či je cukrár, alebo nie je, obuvník, neviem, vymýšľam si zas veci, nech pokračuje v tom, aké to odborné vzdelanie mu nemôžem dať ja ako, teda v prvom rade ja, nech sa ešte dovzdelá v nejakej odbornej škole, super, a nech pokračuje, lebo na tom je postavená aj možnože tá civilizácia, od ktorej my sme boli tých 40 rokov odstrihnutí, a nefungovalo to.
Takže ja budem veľmi rád, keď tu vzniknú rodinné firmy, ktoré budú v tom danom možnože 100-200 rokov, áno, to som ja, ktorý som mal 15 generácií predo mnou, sme to robili, a tak sme to vyšperkovali, že sme teraz svetová veľmoc v tom a v tom alebo neviem v čom, a je to o tom. Takže je to o tom školstve.
Dovoľte teda, pán minister, aby som prečítal ten list, ktorý som už avizoval, že prišiel ku mne, takže budem to citovať:
"Vážené poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, obraciame sa na vás so žiadosťou o podporu pozmeňovacieho návrhu § 3 ods. 1 typy stredných odporných škôl, ktorý je parlamentu predložený vo vládnom návrhu zákonu o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona, ktorý rieši v prvom rade duálne vzdelávanie, zasahuje do typu a názvov škôl. Žiadame o ponechanie pôvodného typu stredných škôl, ktorý bol obsiahnutý v materiáloch, ktoré boli v pripomienkovom konaní nasledovne:
a) stredná odborná škola s prívlastkom,
b) stredná priemyselná škola s prívlastkom,
c) stredná umelecká škola s prívlastkom,
d) stredná pedagogická škola,
e) stredná zdravotnícka škola,
f) škola úžitkového výtvarníctva,
g) policajná stredná odborná škola,
h) stredná odborná škola požiarnej ochrany,
i) obchodná akadémia,
j) hotelová akadémia,
k) pedagogická a sociálna akadémia,
l) pedagogická a kultúrna akadémia,
m) technická akadémia,
n) dopravná akadémia.
Odôvodnenie. Vo vládnom materiáli sa neuvažuje s akadémiami ako s typmi stredných odborných škôl a v odôvodnení sa uvádza, že vládou predložený návrh zákona vychádza najmä z požiadavky zamestnávateľov združených v Rade vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu a stavovských a profesných organizácií. Takáto zhoda nie je u všetkých stavovských a profesných organizácií a zamestnávateľov jednotná. Samotné odôvodnenie, prečo sa úpravou § 3 ods. 1 je podľa nášho názoru nedostatočné, účelové a zavádzajúce. Legislatíva neurčuje, či názov akadémia je pre stredné školy alebo vysoké školy. Z tohto pohľadu názov akadémia nemôže vyvolávať vo verejnosti nepresnosť v tom zmysle, že ide vzdelávanie na tzv. akademickej pôde. Argumenty, že akadémia by mala byť len vysoká škola, sú preto neopodstatnené.
Výkladový slovník slovenského jazyka prisudzuje slovu akadémia aj význam druh strednej odbornej školy. Pomenovanie typu školy akadémia nevyvolávalo, nevyvoláva ani nebude vyvolávať priestor pre nedostatočnú orientáciu žiakov a rodičov pri výbere školy na prípravu pre budúce povolanie. Navyše mnohé akadémie pôsobia v segmente školstva už niekoľko desaťročí a verejnosť oprávnene očakáva, že tieto školy s pôvodným názvom budú aj naďalej v školskom vzdelávacom systéme. Akadémie, ktoré sa vrátili k svojmu pôvodnému historickému názvu akadémia, by chápali tento krok predovšetkým ako stratu identity, imidžu, tradícií školy, stratu jedinečnosti a postavenia v spoločnosti, o ktoré sa museli svojou dlhoročnou činnosťou zaslúžiť. Bolo by to vyjadrenie spoločenského neuznania a nedocenenia doterajšej práce týchto škôl. Zmena názvu každej organizácie je vážnym a finančne náročným zásahom do jej fungovania a mala by sa vykonávať len vo výnimočných prípadoch. zmena typu školy na jednej strane vôbec nerieši problematiku odborného vzdelávania, na druhej strane prinesie zvýšenie prevádzkové, administratívne náklady. Táto zmena by určite dezorientovala rodičov, verejnosť, pretože školy s názvom akadémia sú jasne definované a známe.
Vzhľadom k tomu, že tento návrh zmeny zákona predkladajú riaditelia akadémií z celého Slovenska, ktorí zároveň zastupujú širokú pedagogickú, žiacku a rodičovskú verejnosť, veríme, že toto stanovisko bude vami akceptované."
Toľko citát z listu, ktorý bol adresovaný asi každému poslancovi a poslankyni Národnej rady v súčasnosti. Sú tam podpísaní 16 riaditelia obchodných, teda aj iných akadémií zo Slovenska a stretnutie sa konalo 20. januára 2015.
Takže bol by som rád, pán minister, nakoľko to v pripomienkovom konaní bolo v pôvodnom znení, neviem, prečo na vláde sa prijal takýto obmedzujúci nejaký aspekt, že ako to má vyzerať, keby ste sa tým vážne zaoberali a prípadne vyšli v ústrety týmto riaditeľom, ktorí sa cítia byť dotknutí na svojich, by som povedal, právach, ktoré doteraz mali a týmto spôsobom im budú, dá sa povedať, že uberané, a podľa mňa aj trošku dehonestované, pretože predsa akadémia je akadémia. A keď už raz sme to zaviedli, tak teraz neviem, či budeme každých 20 rokov skákať tak, tak, tak a budeme stále meniť, pretože niekto tu prišiel s novým neviem akým týmto, tak už urobme tak, aby ten cieľ bol jasný. Chceme vychovať normálnych ľudí aj na normálnych názvoch škôl, ktoré budú jasne definované a povedia, že áno, z toho vyjde, ja neviem, obchodník, z toho vyjde nejaký hotelier, z toho vyjde nejaký obuvník a z toho vyjde nejaký ďalší iný odborník, ktorý sa na trhu uplatní.
Ďakujem pekne a končím, stále žime tak, aby bolo chleba aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, najskôr jedna, jedna poznámka v zásade k záveru vystúpenia. Ja si nemyslím, že zmena názvu je dehonestáciou školy ako takej. Ja si myslím, že dehonestáciou školy ako takej sú jej výsledky a zamestnanosť u absolventov, ktorú dosahujú, ale nechcem, aby tá debata skĺzla niekde, niekde mimo.
Ja chcem deklarovať, že poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia sa zaoberal aj týmto listom, ktorý ste tu dnes prečítali. Záver klubu je taký, že budeme hľadať v spolupráci s ministerstvom školstva riešenia tak, aby nedochádzalo k premaľovávaniu tabúľ a aby sme neskĺzli v debate, ktorá potrebuje racionálne jadro a dobre nastaviť systém, len do nejakého premaľovávania tabúľ. Po konzultácii s pánom ministrom školstva, myslím, že k tomu on zaujme stanovisko aj vo svojom záverečnom vystúpení, sme sa dohodli, že pripravíme do druhého čítania riešenie, ktoré bude vyhovovať jednak ministerstvu školstva a bude jednak vyhovovať spoločnosti.
Takže chcem upokojiť celú odbornú verejnosť stredoškolskú, že nie je potrebné vyvíjať žiadne enormné lobistické aktivity, lebo to riešenie je pripravované na stole a bude vyhovujúce pre všetkých.

No ja by som, naopak, potvrdil, že je potrebné vyvíjať lobistické aktivity, ináč by sa toto nestalo (povedané so smiechom), takže kľudne by som podporil zástupcov dotknutých škôl, aby, aby v tom veselo pokračovali pri každej jednej príležitosti, lebo bez toho sa, viete, no nemému dieťaťu ani vlastná mama nerozumie, takže kým sa neozvú, nebudeme vedieť, ale každopádne, Martin, súhlasím. Systémové zmeny nemajú byť nutne o tom, že trčí mu hlava - odťať. Hej, proste niekedy sa nám proste v historickom vývine vytvorí nejaká rôznorodosť a na nej si niekto zažne zakladať. Ja si pamätám, že v Považskej Bystrici bolo gymnázium, obchodná akadémia a potom všetko ostatné, a sú mestá, kde je to, kde je to brané rovnako. Myslím, že Obchodná akadémia v Bystrici dokonca je braná ako pomerne aj kvalitná škola, a to, že sa pýši tým názvom akadémia, jej tiež dodáva nejaký status, preto verím, že to riešenie, ktoré príde či už z poslaneckého klubu, alebo prierezovo z výboru pre školstvo, bude také, že budú nakoniec všetci spokojní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem tiež ubezpečiť, ako hovoril môj predrečník, predpredrečník, teda pán poslanec Petrák, že nie je jednotný názor na to ani v samotnom poslaneckom klube. A musím zopakovať, že v pôvodnom návrhu, ktorý bol konzultovaný aj so zástupcami profesných zväzov vrátane zástupcami obchodných akadémií, tam boli obchodné akadémie, pedagogické akadémie, hotelové akadémie ako súčasť pevnej štruktúry nášho školstva, ktorá sa uplatnila v minulosti, a možnože to sa tam dostalo zo stany zamestnávateľov a je to treba odkonzultovať a urobiť v podstate zmenu.
Naviac sme pripravovali ešte ďalšiu akadémiu a to je športová akadémia. Išlo o osem športových gymnázií, v každom regióne jedno, ktoré by dostalo tento štatút, a bola to požiadavka aj telovýchovných organizácií, ale, samozrejme, aj bývalých centier olympijskej prípravy, aby sme urobili takúto športovú akadémiu, a myslím si, že nájdeme zhodu na tom, aby aj tieto akadémie mali svoje miesto na svete a aby naďalej svietili, pretože naozaj mnohé sú kvalitné a dosahujú vynikajúce výsledky.

Ďakujem. Po faktickej poznámke pána poslanca Petráka a - vychádzajúc zo súčasného rozloženia síl v parlamente - sa obmedzím len na to, že školstvo je sektor, v ktorom sú informácie veľmi dôležité, a keď budeme často premenúvať školy, tak tie informácie o úspešnosti subjektov a ich absolventov jednoducho stratíme.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste na mňa reagovali, a dali ste vlastne aj odpoveď, že ako to mienite riešiť. Myslím si, že keď ešte spravíme aj športovú akadémiu, super, som za, pretože o tom športe stále len hovoríme, hovoríme, hovoríme, ale nič nekonáme, takže budem veľmi rád.
A, pán vedúci, ak ste povedali, proste pokiaľ niečo nebudeme budovať, ktoré budeme mať svoj zvuk, tak potom bude mať z toho chaos a to predsa nechceme. Školstvo by malo byť jasné, priezračné, tak to chceme, tam je cieľ a k tomu ideme.
Takže ďakujem pekne, ktorí ste na mňa reagovali, a verím, že to zdarne dotiahnete v druhom čítaní do konca.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani Vášáryová, drobné poznámky k tomuto mi nedá, aby som nepovedal, a je to prvé čítanie, čiže je tu určitá väčšia možnosť sa k tomu vyjadriť zoširšia.
Prosím vás pekne, ja som kandidoval aj budem s heslom "Lepšie kvalitné montérky ako nekvalitný diplom" a to naozaj vystihuje, by som povedal, tú podstatu. Tu všetci študujú niečo, niekde, ja už neviem, kde všade čo. Ja som bol na takom, personál kde sa hajroval, a proste tam stálo 20 ľudí a všetci niečo niekde študovali. (Povedané so smiechom.) Všetci niekde niečo študovali, žasol som. A ja som z prostredia, kde sme proste, do školy sa šlo ako keď z Oravy s batôžkom niekedy za farára, hej, že tí najmúdrejší alebo tí... Ale to bola taká, ja nechcem povedať, že taká česť, ale malo to proste inú kultúru.
Dneska sa zjednodušene hovorí, že keď ťa nezoberú do roboty, tak ideš na vysokú. Ale nechcem pliesť, lebo my hovoríme o stredoškolskej problematike, a tam sa vrátim, ale pri tej príležitosti poďakujem pánovi ministrovi za naozaj, lebo som sa bál, že sa budem musieť k tomu vracať, že nevznikla tá maštaľná univerzita v Šamoríne. To neviem, ktorí viete, ktorí nie, hej, v Šamoríne mal vzniknúť Technologický inštitút Ruprechta... Ospravedlňujem sa, krstné meno mi vypadlo. Niekto si chcel proste postaviť hračku, ktorá môže prijímať eurofondy, môže sa zúčastňovať nejakých programov. Vedľa maštale tam bola nejaká bytovka, no tak mu niekto poradil, sprav tam vysokú, však ja ti to už v SMER-e vybavím, že ti tá vysoká prejde. Bál som sa, že to urobíte, ja som sa naozaj bál, že, lebo už to malo ísť do vlády, a teraz som zachytil, že maštaľný inštitút nebude, lebo ja som to volal maštaľná univerzita alebo maštaľný inštitút, čiže nebude.
Sme na dobrej ceste. Sme na dobrej ceste hrať s ľuďmi férovú hru. Lebo ja si myslím, že tento typ vzdelania aj tohto kvázi manažérskeho, všetci sú tu manažéri, všetci niečo riadia, všetci niečo webdizajnujú a neviem, čo všetko robia. To chlapča, to dievča po tom kurze, po tej škole dostane bezcenný kus A4, pozrie na to a myslí si, 1 500 eur nástup, auto a telefón k tomu. A zrazu nič. Viete ide na jeden pohovor, na druhý, chvíľku ho to baví, do týždňa to pôjde na ix a nič. Nikto sa z tej A4 nepototo, nikto nehovorí, táto kancelária s výhľadom na Hrad je vaša, nikto. A to my, my škodíme. V tomto bol boľševik, komunisti boli v tomto poctivejší, lebo oni povedali, tu máš montérky, chlapče, a choď. Keby si mal pocit, že vieš viac z tých montériek, tak pôjdeš na VÚML (povedané so smiechom), na večernú univerzitu, hej, že ho vytiahli od toho sústruhu. V tomto boli poctivejší, my nehráme poctivú hru s tými deťmi.
My im dáme všelijaké certifikáty, hentaký certifikát, neviem aký certifikát, webdizajnér z neho bude a to chlapča si myslí, že je Sergey, ako sa volá, ten Brin, z toho Googlu a nič. A neni. Ani Zuckerberg z neho nebude, ani nič. Potom to chodí po ceste, viete a to je to presne, že tie slabšie nátury to nezvládnu, lebo on už, viete, on tak vzdelaný, on už nemôže robiť hocičo. Tým kazíme tých ľudí, on nemôže robiť hocičo, on už teda, keď je toľko študovaný, tá spoločnosť je prvá, tie vývojové štádiá, tá frustrácia na spoločnosť, tá spoločnosť je nespravodlivá, neuznala, aký som génius, hej, potom frustrácia do seba, ktorá končí častokrát zle, možno alkoholom, možno drogami, lebo on si nepovie, O. K., tak zo mňa Zuckerberg nebude, som realista, kupujem montérky v Rempe a idem niečo robiť. Lebo on už nepôjde, lebo on je študovaný. Tento typ vzdelania je naozaj škodlivý, naozaj škodlivý, vážení, čiže ja sa v princípe toho, že budeme vedieť, ako sa zapína vŕtačka, hlásim. Lebo naozaj dneska ľudia nevedia, ako sa zapne vŕtačka, proste to by sme neverili. To ja žasnem, hej, že to sú fakt také manuálne zručnosti, úplne základné veci, niektoré veci a možno vedia anglicky, hej, a tuto my sa tu prezentujeme, že čo vieš. Viem anglicky. No a čo? Z toho nikoho, sa nikto nepototo, že... A dokonca niekto povie, že viem po česky a ešte si myslí, že... (Povedané so smiechom.)
Viete, hlásim sa k tomu, že tých ľudí budeme učiť proste, že ako svet funguje, že nie všetci budú manažéri, že nie všetci budú herci, herečky a že niekto musí robiť. A keď, ale áno a tá dobrá spoločnosť dokáže, lebo niekedy sa stane, že niekto skončí pri sústruhu, a netreba sa hanbiť. Za robotu sa netreba hanbiť. Ale od sústruhu mu tá dobrá spoločnosť a jeho drajv, jeho chuť a vôľa mu dovolí z toho sústruhu ísť hore. Ale nie za každú cenu niekoho pchať do kancelárií virtuálnych, lebo to neexistuje. Keby ste všetci to, čo vyštudovali, to, čo tento štát financuje, aké školstvo a neviem aké manažérske, však to neni kde posadať. To J&T síce stavia neviem komu, ale oni ich tam nepustia, tie detiská, čo vyštudujú, do tých kancelárií. To nemá kde sedieť. Že je to poctivé, je to poctivé sa vrátiť tam k tomu, že hodnota sa nejakým spôsobom vytvára a hodnotou je aj to, čo sa dá chytiť.
Sú ale dneska aj iné hodnoty, ja ich plne rešpektujem a je ich veľa, hej, ale, ale aj toho chleba niekto musí vedieť upiecť, aj tú ovcu musí niekto vedieť podojiť a nikto by sa nemal tým ľuďom smiať. S takým dešpektom proste sa tu postaviť, a s takým dešpektom, že chovatelia kôz. No a čo. Ja poznám tak vzdelaných ľudí (reakcia z pléna), tak múdrych ľudí, ktorí vedia a následne sa naučili ovce dojiť. No tak si to tak vystúpil, no. Skôr čiže ja sa hlásim k tomu, čo teda duálne vzdelávanie je, prechod, prax, neviem, čo to je. Samozrejme (reakcia z pléna)(reakcia z pléna), tak ledva ste prišli, už odchádzate, ale však vy viete. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
No, pán poslanec, poprosím vás, pokračujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Skôr ma zaujíma to, že teda v tej aplikácii, či sa..., lebo ja som zachytil, som to zbežne pozrel, že vlastne pre tých, pre ktorých to robíte, tak tí sú s tým konformní, nie. Ani RÚZ-ka, ani asociácia a majú nejaké výhrady. A možno chcú všetko, všetko hneď a zadarmo, neviem, hej, že to, čiže ja fandím princípu, fandím filozofii, počkáme si na aplikáciu, hej, aby to nakoniec aj tak-tak skončilo, lebo toho sa trošku bojím, hej, že keď ten systém bude tak vyvážený, že na to naskáču všelijakí výkukovia, viete, že tie detiská budú preháňať po prázdnych garážach, lebo budú môcť brať možno nejakú dotáciu alebo ja už neviem, lebo toto tu vždy veci tak zvyknú končiť.
Čiže naozaj že vytvoriť tie podmienky, jak že niekto robil u Franka, hej, alebo niekto sa učil. Dakedy bolo, že sa učil cechu kachliarskeho u toho, cechu strechárskeho u toho, a pre tých ľudí, keď sa bude, to proste keď tým ľuďom sa to bude zdať, že je to, vtedy je to dobré. Len bojím sa, to, či to tak bude, lebo neviete, vy možno neviete a vy, ktorí neviete, sa pripravte, od nového roku platí pracovná zdravotná služba napríklad. A to bolo podľa mňa veľkým tajomstvom, že my sme do povinnej pracovnej zdravotnej služby zaradili všetky kategórie, to znamená sekretárky, hej, všetci musia mať tú povinnosť, ale aj študenti.
Čiže viete, teraz vlastne vy, keď si tá fabrika, keď si napúšťa študentov do svojej fabriky, vytvorí nejaké tie podmienky na to, aby sa tam nejako realizovalo, tak ešte musí rátať s tým, že musí mať k nim pracovnú zdravotnú službu. To je tiež, no neviem, či to niekto domyslel. Ja fandím, hej, len aby, keď si to ľudia naskladajú, že musím ešte k tým študentom to, to, to, a ešte teraz máme tu aj ten zákon, ktorý tu niekto si myslí, že, že zlyhanie štátnych inštitúcií, to znamená polície, súdnictva, prokuratúry, nahrádzate bonzáckym zákonom a vravíte, ešte si všetci tu tlieskate, že aké je to geniálne. Tak neviem, ešte aké povinnosti pre toho, čo zamestnáva tých učňov vyplývajú aj z tohto zákona. Čiže možno aj pre nich bude musieť spraviť nejakého tú bútľavú vŕbu a všetko s tým spojené. No, malo by to byť čo najjednoduchšie a na konci by ten človek mal vyjsť aj z toho zamestnávateľa, že vie aspoň zapnúť vŕtačku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Alojz, naozaj, poprosím ťa, nevkladaj mi do úst ani do výrazu niečo, čo som nepovedal.
Ja som síce vyštudovaný filozof, ale divil by si sa, ja som sa živil aj tesárčinou, aj som sa staral o vozičkárov, a nie krátko. Ja viem aj rukami robiť, aj ma to celkom baví. A dokonca, keby som jedného pekného dňa sa dostal do situácie, že naozaj už sa nemusím starať, že čo budem robiť so svojím životom, tak ja si urobím ešte aj tú dielňu, aj si tam navláčim to drevo a budem pre deti vyrábať hračky. Mňa to naozaj baví. Ja nemám žiadny dešpekt k človeku, ktorý pracuje rukami, a mne je aj vŕtačka, aj hoblík pomerne blízka vec. Ale keď som robil tú tesárčinu a popritom som pomáhal opravovať padnuté vedenia v Severnej Karolíne v lesoch, tak predstav si, tú angličtinu som potreboval tiež, lebo by som sa tam bez nej nezaobišiel.
A áno, zrejme dneska už nikoho neohúriš, že angličtinu vieš, ale mal by si ju vedieť, pretože bez nej sa nedostaneš nikam, a som ale rád, že si mi ukázal ten správny prístup k téme, že si sa venoval naozaj tomuto zákonu, že si neodbočoval, že si nehovoril o ničom inom, budem si brať príklad z toho a nabudúce sa ešte lepšie pripravím, aby som vedel obsiahnuť prakticky všetky zákony preberané na schôdzi pri ktoromkoľvek preberanom príspevku.
Ďakujem.

Ďakujem. Mne, žiaľ, táto téma ušla, mal som tu nejaké návštevy, ale chcem povedať, že vystupujem ako posledný šéf, šéf nadácie federálnej, nadácie pre učňovské školstvo, čiže bol som pri tom, keď, žiaľ, už potom, keď sme sa rozpojili, sa likvidovali učňovské školy, keď bol nezáujem podnikov o učňovky, keď sa čakalo, že od štátu získame hotových ľudí zadarmo a tak ďalej, vtedy prišiel aj krach mnohých podnikov, privatizácia, prudko klesá úroveň učňovského školstva a ľudia proste utekali na gymnázium a tak ďalej a tak ďalej. Čiže mnohé, čo Lojzo povedal, skutočne podčiarkujem, že to tak je.
K tomu, aby sa situácia zlepšila, teda iste daňové stimuly treba, iste aj to, že budeme brať v úvahu to, čo vlastne tie podniky potrebujú, ale ja pokladám za veľmi dôležitú aj výchovu detí od malička k manuálnej práci, k námahe, k systematickej práci, k postupnému rastu ich kvalifikácie aj prípadne nejakých finančných nárokov a tak ďalej. Dneska tu bol pán Pollák, taký šikovný poľnohospodár, a ten povedal, že má veľmi dobrú farmu, ktorá veľmi dobre prosperuje, potrebuje tam, býva tam veľa ľudí a celkovo Slovensko odhaduje, že 120-tisíc pracovných miest je voľných v poľnohospodárstve, keby bol o ne záujem.
A posledná taká poznámka je, že, že ja cirkevné školy, tie občas navštevujem, učňovky, myslím, majú veľmi pekné výsledky stále, a keď som raz tak nedávno, už je to vlastne pár rokov, navštívil jednu školu a povedali mi, že vyberajú vlastne žiakov podľa toho, podľa najhoršie dopadajúcich žiakov, pretože tí najviac potrebujú to, aby voľakde sa zamestnali a robili, tak tí ľudia, ktorí okolo, boli prekvapení, ale proste majú výborné skúsenosti s tým, že práve títo ľudia, keď sa im dá šanca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)