46. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení vytrvalí kolegovia, chcem na záver opäť podčiarknuť, že aj keď to kolega Kuffa tak pekne povedal, že podporí návrh liberála. Viete, to je tak. Každý máme nejaké hodnotové ukotvenia a ja som sa nikdy netajil ako člen OKS (Občianskej konzervatívnej strany), že som ekonomický liberál. To moje ostatné hodnotové ukotvenia som nezmenil.
Ale ak ide o čelenie podľa mňa, hádam nielen podľa mňa, evidentne protiústavnej zákonnej norme, ktorá môže v konečnom dôsledku poškodiť nielen voličov ktorejkoľvek strany, ale dokonca aj členov parlamentu za ktorúkoľvek stranu, ja sám teda žiadnu ornú pôdu nemám, lebo na tej našej rodinnej stoja na Brezovej pod Bradlom vežiaky sídliska, a nekonal som nič, aby som ju nadobudol späť alebo bol odškodnený. Nech tam v mene Božom Brezovania bývajú a nech sa tam majú dobre.
Ale chcem povedať, že čeliť protiústavnosti nie je ani výsadou liberálov, ani konzervatívcov, ale malo by to byť, dá sa povedať, psou povinnosťou zodpovedných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja iba krátko jednou vetou. Tiež podporujem to, čo tu bolo už povedané, a tiež mám veľkú dilemu, aj mal som, keď tento zákon prišiel do pléna. Pôvodne to mal chrániť, ako tu bolo povedané, aby sa nepredávalo cudzincom. Nakoniec sa to vyvŕbilo tak, aby sme chránili poľnohospodársku pôdu na poľnohospodárske využívanie. Nakoniec to pán minister aj v svojom konečnom záverečnom slove takto ako uviedol. Takže vyzerá, že to trošku sa to minulo nejako účinku a, samozrejme, prax priniesla to, čo sme, samozrejme, nechceli.
Takže tiež by som odporúčal, aby sa svedomie v občanoch a hlavne v poslancoch Národnej rady pohlo a zahlasovali a postúpili sme tento návrh zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne, páni kolegovia, a dúfajme, že keby aj to neprešlo, ako navrhovateľ konštatuje, že asi to bude veľký problém, tak chcem veriť, že Ústavný súd dá konečný verdikt, ktorý povie, že, áno, konali sme protiústavne a myslím si, že my, vláda konala, lebo to bol vládny návrh, to znamená, aby tam jednoznačne sa povedalo, že aj vláda zvykne robiť protiústavné zákony. A to ja budem osobne rád, keď by sa takýto nejaký úzus prijal.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som za skupinu predkladateľov, a teda aj za spolupredkladateľov Martina Fronca a Mariána Kvasničku, predložila návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Účelom tejto predkladanej novely uvedeného zákona je odstránenie diskriminácie fyzickej osoby, ktorá poberá príspevok na opatrovanie a ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z poklesu dôvodu, teda z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný dôchodok.
O čo v tomto návrhu zákona ide? V pôvodnom, teda platnom, stále platnom zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa uvádza, a aj taká je prax, že ak fyzická osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberá niektorý z druhov starobných dôchodkov, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, tak peňažný príspevok na opatrovanie takejto osoby dostane tá, ktorá túto osobu opatruje, vo výške 46,38 % sumy životného minima, ak opatruje jednu ťažko postihnutú osobu. Ale naozaj sa stáva aj to, že príspevok dostáva aj taká osoba, ktorá opatruje ťažko zdravotne postihnutú osobu nielen jednu, ale môžu to byť aj dve osoby.
Pre porovnanie, toto hovorí zákon, takto je platný zákon, aj sa takto uplatňuje, pre porovnanie vám chcem dať do pozornosti § 40 ods. 7 citovaného zákona, kde sa pojednáva o tom, koľko, aká je výška peňažného príspevku na opatrovanie pre jednu plnoletú fyzickú osobu alebo pre dve, teda pre osobu, ktorá opatruje dve ťažko zdravotne postihnuté osoby, ale ešte nie je dôchodca, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca, lebo sám nie je ťažko zdravotne postihnutý. V tom prípade mesačná odplata alebo príspevok na opatrovanie takejto ťažko zdravotne postihnutej osoby je 111,32 sumy životného minima, ak sú to dve osoby, 148,42 % sumy životného minima.
Aby sme nehovorili v percentách a aby sme boli konkrétni, pre vašu predstavivosť chcem povedať, že v súčasnosti príspevok na opatrovanie pre osobu, ktorá opatruje, ktorá nie je v dôchodku starobnom alebo v invalidnom a opatruje ťažko zdravotne postihnutú osobu, tak príspevok na opatrovanie je 220,51 eura. Ak opatruje viac osôb, je príspevok 294,01 eura. Ak však takáto osoba, ktorá opatruje ťažko zdravotne postihnutú osobu, sa stáva starobný dôchodca, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca, sa mu tento, tejto osobe, sa príspevok v zmysle platného zákona kráti. A dosť dramaticky. Z 220,51 eura je to zo dňa na deň 91,76 eura a pri opatrovaní viac ako jednej osoby z 294,01 eura je to 121,27 eura.
Preto sme sa rozhodli, že navrhneme novelu zákona, ktorá bude túto diskrimináciu upravovať. Vzhľadom k tomu, že nie je žiadny právny dôvod okrem finančného, ani ľudský, aby osoba, ktorá je jeden deň pred nástupom na starobný dôchodok, mala zrazu len z toho dôvodu dramaticky nižší príjem, ale situácia v jej domácnosti, kiežby, ale sa nijako dramaticky nevylepšuje, ba naopak, týmto sa zhoršuje.
My sme chceli poukázať touto novelou aj na paradoxy, ktoré sú v našom právnom systéme. A iste si budete spomínať alebo si spomínate, ktorí ste tu boli už od štvrtého volebného obdobia. Od štvrtého volebného obdobia sa pravidelne pokúšam alebo so skupinou poslancov pokúšame nejakým spôsobom obmedziť súbeh práce a dôchodkov najmä v štátnej správe. Z úst mnohých kolegov a kolegýň som bola obviňovaná, že ide o diskrimináciu a že nie je možné, aby sme z titulu odchodu do dôchodku niekomu obmedzili alebo zakázali pracovať. Prvýkrát som to navrhovala v roku 2009. Opakovane niekoľkokrát dokonca za Radičovej vlády takýto môj návrh jedným hlasom neprešiel. Už som zaznamenala, že aj iní poslanci, pán poslanec Kadúc sa zaoberá touto tematikou. Opakovane som to predkladala a chcela som to nejakým spôsobom obmedziť.
A zrazu som objavila na základe mnohých argumentov ľudí, ktorí mi často píšu o tejto diskriminácii, že skutočne je tu v našom právnom systéme takáto diskriminácia, a preto predpokladám, že poslanci, najmä tí, ktorým sa nepáčilo obmedzovanie súbehu práce a dôchodku, podporia môj návrh, pretože ten práve rieši opačnú situáciu a chce poriešiť tých dôchodcov, ktorí síce mali príjem z titulu, že, a majú, že opatrujú ťažko zdravotne postihnutého svojho rodinného príslušníka, ale v okamihu, keď nastúpia na dôchodok, tento príspevok na opatrovanie sa im neprimerane a tvrdo kráti. Je to veľký paradox v zákone 447 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
V tejto súvislosti mi nedá nepovedať to, že posledné týždne a mesiace, áno, sme tu svedkami obrovského populizmu, vlaky zadarmo a tak ďalej. My tvrdíme, že treba pomáhať ľudom adresne. A práve to je tento prípad, kedy môžme pomôcť ľudom veľmi adresne, hoci ako uvádzame ako predkladatelia v doložke na dopad na verejné financie, samozrejme, že tento návrh bude mať dopad na verejné zdroje. Ale nie taký dramatický, ako iné populistické opatrenia, ktoré sa dotýkajú všetkých bez toho, aby diferencovali, či to ten človek alebo táto skupina ľudí potrebuje, alebo nepotrebuje.
Vážené kolegyne, kolegovia, keď tu dopoludnia pán poslanec Brocka improvizovane uviedol sociálne zákony, ako teda z dielne KDH, resp. z dielne pána poslanca Brocku, tak tento nejakým nedopatrením možno z tohto balíka tých sociálnych zákonov KDH vypadol. Otázka už je nie na mňa, prečo, ale myslím si, že toto je ten prípad, kedy môžme podporiť tú skupinu prijatím tohto návrhu zákona, tú skupinu občanov, ľudí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii a tú pomoc skutočne adresne potrebujú. A, žiaľ, musím konštatovať, že táto skupina ľudí v rámci nášho politického záujmu tu, ako sme, a možno aj záujmu vlády je marginalizovanou skupinou ľudí. A dovolím si povedať, že v rámci aj toľko proklamovanej rodinnej politiky, ktorá tu odznela dnes, táto skupina je veľmi, veľmi citlivá, marginalizovaná a, žiaľ, musím konštatovať, že nie je veľký záujem, aby sme sa postavili za týchto ľudí a im pomohli. Iste vy všetci dostávate, tak ako ja, mnohé listy o ťažko zdravotne postihnutých a ich rodinných príslušníkoch, ktorí ich opatrujú a apelujú hlavne na to, že ťažko prežívajú s finančnými príspevkami, ktoré dostávajú oprávnene podľa posúdení od štátu, resp. systému, ale je treba urobiť korekcie v tomto systéme, aby boli adresné, aby títo ľudia nemuseli živoriť.
Preto vás v mene týchto všetkých ľudí prosím, odstráňme diskrimináciu zo zákona 447 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ponúknime týmto ľudom reálnu možnosť nie živoriť, ale aspoň trochu lepšie žiť a starať sa o svojich ťažko zdravotne postihnutých rodinných príslušníkov.
Ďakujem pekne a prosím opätovne o podporu nášho návrhu.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Kolegyňa pani poslankyňa Gibalová podrobne uviedla obsah tejto novely a ja odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam a navrhujem, aby prerokovali tento návrh zákona výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Tento výbor zároveň odporúčam ako gestorský, aby prerokoval návrh zákona do 32 dní a ostatné výbory do 30 dní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, kolegovia, vážená snemovňa, no nebudem vás veľmi dlho zdržovať, ale nedá mi, aby som nevyjadril podporu tomuto návrhu zákona.
Samozrejme, z hľadiska choroby populizmu a kupovania si voličských hlasov sa nebude jednať o desaťtisíce ani státisíce ľudí, ale bude sa jednať o tých, pre ktorých má archaickejšia slovenčina pekné označenie, že sú "potrební". A oni sú dokonca potrební i archaicky, i nearchaicky. To archaické interpretovanie toho slova znamená, že majú potrebu, teda že to sú tí, ktorí majú dostať. Na druhej strane sú aj reálne potrební. Pretože keď si predstavíme, že by títo ľudia neexistovali a žeby celkom zo zákona sa naša spoločnosť, ergo všetci daňoví poplatníci mali zložiť na to, aby sme tých zdravotne ťažko postihnutých, ktorých títo ľudia opatrujú, opatrovali vo svojej réžii, nebolo by to lacnejšie, naopak, bolo by to mnohokrát oveľa drahšie.
A musím povedať, že ak tí ľudia obetovali roky svojho života starostlivosti o svojich blízkych a blížnych, tak zriedka, to si povedzme otvorene a iste si nikto nemôže myslieť opak, tie roky nestrávili životom v prepychu. Zriedka sú to domácnosti, aj keď občas pohľad na bratislavské zakázané parkovanie veľkých áut s emblémom postihnutého by viedol k dojmu, že minimálny dopravný prostriedok priemerného postihnutého je Hummer, keď zle ide väčší bavorák. Ale pravdou je, že tí, o ktorých hovorí pani poslankyňa Gibalová, ani v Hummeroch, ani v bavorákoch nejazdia, a to nie je z mojej strany nijaká ľavičiarska triedna nenávisť biednych proti bohatým, len chcem povedať, že títo ľudia celý život žijú skromne a obetujú sa. A myslím si, že ak predchádzajúcou prácou nadobudnutú penziu, teda dôchodok, dostávajú, tak ju nedostávajú z milosti, ale dostávajú ju tak ako iní dôchodcovia, ktorí si ju odrobili celý život. A ak teraz konajú naďalej túto prácu, tak si za ňu zasluhujú primeranú odmenu, ktorá, ako sme počuli, nie je vysoká. Z tejto odmeny sa nestavajú vily. Z tej odmeny sa žije a prežíva.
A dovolím si teda povedať, že ak by sa naplnilo posolstvo zákona Moniky Gibalovej a jej kolegov, tak sa naplní presne vzaté to biblické, a keďže tradične uvádzam tie citáty v kralickej češtine, pretože tak sme boli v našej evanjelickej rodine navyknutí: "Dělník je hoden mzdy své." A ľudia, ktorí pomáhajú niesť kríž spoločnosti v podobe zdravotne ťažko postihnutého, si svoju mzdu zaslúžia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som oceniť príspevok kolegu o to viac, že naozaj tá oblasť, ktorej sa náš spoločný návrh venuje, je mimoriadne senzibilná, mimoriadne dôležitá, a pritom naozaj neopodstatnene legislatívne marginalizovaná, ako to povedala aj predkladateľka Monika Gibalová.
Ja na tomto zákone, na tomto návrhu, zvlášť oceňujem odbornú kompetentnosť, teda presný opak lacného populizmu, ako priznám sa, že sám, aj keď som tam ako spoluautor uvedený, sám by som takýto návrh zákona nevedel napísať, pretože on je aj matematicky veľmi náročný. Ale oslovila ma tá humanita toho návrhu o to viac, že ju mám konfrontovanú s vlastnou empíriou. Žijem v rodine, kde môj svokor je vyše 10 rokov s ťažkým fyzickým postihnutím po mozgovej príhode. Svokra sa oňho obetavo stará ako a sú v takom úzkom priestore aj existenčnom, že majú čo robiť, nešomrem, ani sa nesťažujem, len teda som si nevedel predstaviť, že až takáto skrivodlivosť by bola napísaná v zákone.
Teraz rozmýšľam, je to zámer, je to náhoda, je to schválnosť alebo sme zabudli, keď sme ten zákon písali? Hovorí sa, že krása je v detailoch. Áno, možno je toto detail, ale podľa mňa kľúčový a dominantný a vypovedá čosi aj o našej citlivosti voči odkázaným. Tiež sa hovorí, že aj diabol je v detailoch. Som rád, že toto nie je ten prípad.

Jednou vetou. Vážené kolegyne, kolegovia, v mene všetkých týchto opatrovaných a tých, ktorých opatrujú a sú takto diskriminovaní, vás prosím, skúsme posunúť tento návrh zákona do druhého čítania a všetky ostatné diskrepancie, ktoré ešte aj ja vidím v návrhu, môžme odstrániť a pomôcť tejto skupine ľudí. Ďakujem.

Ďakujem vám pekne. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi byť stručný, okrem toho, že sú tu ešte ďalšie dva zákony na tú istú tému, táto téma už bola aj predmetom spoločenskej diskusie.
Ide o to, akým spôsobom má byť na Slovensku organizovaný regulačný režim k autobusovej doprave, ktorá nie je dotovaná z verejných prostriedkov. Môj návrh, ale pokiaľ viem, aj o návrhy kolegov vychádzajú z podobného presvedčenia, že v tomto prípade by štát mal byť neutrálnym rozhodcom, ktorý alebo verejné orgány, aby som hovoril o samospráve, to nielen štát, ale aj samosprávy by mali byť neutrálnym orgánom a rozhodcom, ktorý rozhodne o splnení technických podmienok, aby nám na cestách nejazdili či autobusy, ktoré na to nie sú vhodné a určené, ale nad rámec toho by štát do súťažného boja nemal zasahovať. Nielen kvôli ochrane hospodárskej súťaže, ale aj kvôli tomu, že zvýšená súťaž prináša prospech spoločnosti a jednotlivcom.
Môj návrh, ktorý predkladám, a návrh strany Sieť je technicky postavený na tom, že oproti dnešnej situácii by sa mali zmeniť dve veci. Prvá vec je, že rozhodnutie regulačného orgánu o tom, či udelí licenciu na takýto typ diaľkovej autobusovej dopravy, by už nemal byť nenárokovateľný, ale mal by byť nárokovateľný po splnení zákonných podmienok, to znamená, stráca sa voľná úvaha samotného rozhodovacieho orgánu, keďže dnes zákon hovorí slovo "môže" v tejto veci. A druhá časť návrhu, že sa vypúšťajú tie kritériá, ktoré ostatným verejným inštitúciám, najmä samosprávnym krajom a mestám, ak sú v tom zainteresované, dávajú právomoc v podstate sa do procesu vyjadrovať z pohľadu svojho subjektívneho posúdenia verejného záujmu.
Inými slovami, podľa toho nášho návrhu už by nebolo na primátorovi Nitry pánovi Dvončovi, nebolo by na županovi Nitrianskeho kraji pánovi Belicovi, aby rozhodoval o tom, či môže byť, väčšia alebo menšia miera, súťaž na nedotovaných autobusových linkách. Malo by to byť rozhodnutie, ktoré budú robiť občania tým, u koho si kúpia svoj lístok a za akú cenu. To je presvedčenie, ktoré stojí za týmto zákonom a, hovorím, mám pocit, aj keď nechám to na nich, nebudem vkladať do úst aj návrhmi kolegov, ktorí len zvolili iný postup a iný pohľad, ale náš cieľ je spoločný.
Vidíme dnes, že medzičasom vďaka, poviem úprimne, pomerne neštandardnému postupu predsedu Banskobystrického kraja konkrétny problém linky, ktorá vzbudila túto pozornosť, linky Bystrica - Bratislava cez Nitru, je ale pravdepodobne len dočasne a čiastočne vyriešený, vidíme však, že však vôbec nejde o problém jednej linky. A naším, teda aspoň mojím, cieľom nie je podporovať žiadneho konkrétneho poskytovateľa tejto služby. Naopak, myslím si, že ani poslanci, ani ministri, ale ani župani a starostovia by nemali mať to právo rímskeho cisára ukazovať palcom hore alebo dole, kto umrie a kto bude fungovať na tej linke, a je jedno, či majú akurát pozitívnejší vzťah k AIV, RegioJet, Turancaru alebo komukoľvek ďalšiemu, alebo k firme, ktorá tu dnes ani nie je a neexistuje. Mali by nechať priechod tomu, aby občania rozhodovali v súťaži.
Dovoľte mi tým pádom na záver len povedať, že vidíme, že tento problém pokračuje, teda novela je stále aktuálna, a vidíme najnovšie v Svidníku, v okrese Svidník úplne rovnaký problém a som si istý, že ako sa budú aktivizovať autobusové spoločnosti, uvidíme ten problém aj v iných okresoch a krajoch Slovenska. To znamená, že ak ho nevyriešime zákonom a jasnou zmenou regulačného režimu, bude existovať naďalej. Nie je vyriešený tým, čo sa stalo konkrétne v prípade trasy Banská Bystrica - Nitra - Bratislava.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že hoci tento zákon znie veľmi technicky, je absolútne zrozumiteľný pre všetkých ľudí, ktorí aj autobusmi naozaj jazdia a potrebujú jazdiť. Ja keď som komunikoval s mojimi kolegami napríklad z Nitry, konkrétne spomeniem pani Tekeliovú, poslankyňu mestského zastupiteľstva v Nitre, ktorá, keďže zažila osobne, čo je, a zažíva, čo je to jazdiť z Nitry do Bratislavy a späť autobusom, mi povedala, že tam už len nejde o cenu samotnú, hoci aj to je dôležité pre ľudí, veľmi, dokonca nejde už ani o ten komfort služby, hoci aj ten je veľmi dôležitý, ale ide o to, vôbec mať tú službu. Pretože pri tomto de facto monopole, ktorý obhajuje dnešná samospráva v niektorých prípadoch, sa v špičkových časoch nie je možné ani dostať do autobusu často pre ľudí, ktorí sa tam nepostavia pol hodinu dopredu, a vôbec dostupnosť toho, aby človek nestál, s prepáčením, ako dobytok, ale aby bol zákazník, ktorého si vážia a ktorý má istotu, že bude odvezený, nie je zaručená, naopak, je rozhodnutiami verejných orgánov poškodzovaná.
Z týchto dôvodov si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu do druhého čítania, ktorý predkladám.
Zároveň chcem vlastne povedať, že ja budem hlasovať za podporu aj ďalších dvoch návrhov predkladaných kolegami, pretože, ako som už spomenul, sú motivované rovnakou filozofiou, len volia iné technické riešenia. Po ich posunutí do druhého čítania by bol vhodný potom čas na to, aby tu bola aj politická, aj technická diskusia o tom, či ich zlučovať, či sa z nich dá niečo vybrať, ktorý je najvhodnejší, ale to je debata, na ktorú sú tu výbory, na ktoré je to druhé čítanie.
Takže v tejto chvíli ja za seba chcem povedať, že podporím všetky tieto tri návrhy zákonov, a chcem aj vás požiadať o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, podobne ako kolega Miro Beblavý sa budem snažiť byť veľmi stručný a moje vystúpenie vychádza z toho, že tri zákony, o ktorých je zlúčená rozprava, majú spoločný cieľ. Každý sme sa možno trošku inak technicky pozreli na to, ako ich uviesť do života, ako nám náš poslanecký sľub prikazuje, ale v zásade nám ide o jednu a tú istú vec a hlavne o dobrú vec, a to, že je to dobrá vec, chápu tisíce a desaťtisíce občanov, ktoré vyjadrili svoje rozhorčenie, resp. svoju podporu pre zmenu takéhoto zákona práve pri tých nedávnych udalostiach, ktoré nastali, či už v súvislosti s rozhodnutím dvoch županov, ktorí si akoby nevšimli, v Bratislave a v Nitre, že už máme 25 rokov po Nežnej revolúcii a centrálne plánovaná ekonomika a úradnícka pečiatka by už nemali rozhodovať o tom, že kde nedovolia vpustiť konkurenciu. Ale aj práve tej linky, ktorú spomínal kolega Miro Beblavý, na trase Svidník - Stropkov - Prešov - Kysak a Bardejov - Prešov - Kysak, kde sa tiež predstavitelia samospráv vyjadrili, že ich obyvatelia nepotrebujú ďalšiu linku a nepotrebujú mať viac autobusov a nepotrebujú mať lepšie dopravné spojenie. Čo každý z nás, a sú tu aj kolegovia z východu, aj keď mnoho ich tu dnes sedieť nevidím, každý z nás, kto niekedy bol v Stropkove a vo Svidníku, tak určite vie s plnou mierou vážnosti povedať, že tým nevyjadrili názor obyvateľov týchto miest na východe Slovenska.
Pre mňa táto téma nie je nová. Prvýkrát som sa s ňou stretol už v roku 2006, keď sme s kolegami písali komplexný audit prekážok v podnikaní na Slovensku, kde v časti cestnej dopravy bolo zhodnotené vydávanie dopravných licencií ako problematické a práve tento audit, ktorý bol súčasťou Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska pre rok 2010, odporučil, citujem: "Prehodnotiť potrebu a podmienky pre udeľovanie dopravných licencií."
Od roku 2006 sa však podmienky výrazne nezmenili. Zmenila sa ale jedna vec. Bez ohľadu na to, kto to bol a ako sa volajú tie konkrétne firmy, aj do oblasti diaľkovej dopravy na Slovensku, tak železničnej, ako i cestnej, vstúpili noví hráči, vstúpila nová konkurencia. A viete, čo sa stalo? Nestalo sa nič hrozné. Stalo sa to, že odrazu desiatky tisíc slovenských občanov môžu po Slovensku cestovať lepšími, kvalitnejšími a ešte dokonca aj lacnejšími vlakmi, než tomu bolo kedykoľvek v minulosti.
Konkurencia je dobrá, konkurencia je v prospech ľudí, konkurencia je v prospech spotrebiteľov. Konkurencia prináša lepšie služby za nižšie ceny. Dokonca prináša inovácie. Trošku keď pritiahnem za vlasy, každý, kto niekedy cestoval vlakmi po Slovensku, tak mi dá za pravdu, že ani 100 rokov sa nič neinovovalo na slovenských železniciach. Máme pocit, keď cestujeme vlakmi toho dominantného prepravcu, že cestujeme presne takisto, ako tomu bolo v minulom storočí. A zrazu, len čo prišiel jeden konkurent na trh, tak aj dominantný štátny železničný prepravca začal inovovať a priniesol nové a lepšie služby, zatiaľ len do IC vlakov, ale tá konkurencia ho bude tlačiť k tomu, aby tak robil aj naďalej.
A to je presne to, čo chceme: lepšie služby, kvalitnejšie služby za nižšiu cenu pre obyvateľov. A to je niečo, čo nedokáže zariadiť žiaden politik. Nikto z nás, nech by bol v akejkoľvek funkcii a s akoukoľvek veľkou pečiatkou, nedokáže priniesť ľuďom lepšie služby za nižšiu cenu. To dokáže len konkurencia, a preto konkurenciu treba podporovať.
Žiaľ, súčasná právna úprava je taká, že dáva do ruky moc rozhodovať práve tým, ktorí tú pečiatku vlastnia, a robiť rozhodnutia v rozpore s verejným záujmom a v rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky.
Preto aj môj návrh obsahuje prvú základnú časť, a to návrh, aby v diaľkovej autobusovej preprave bol proces udelenia licencie pre takéto linky automatický.
Na rozdiel od predrečníka kolegu Mira Beblavého obsahuje jednu dôležitú časť, aby takéto nárokovateľné automatické udelenie licencie sa týkalo len tých prepravcov, ktorí sa zaviažu, že nebudú žiadať žiadnu dotáciu od samosprávnych krajov alebo od miest, alebo od štátu na prevádzku takejto linky. Pretože, samozrejme, uznávam, že umožniť niekomu automaticky získať licenciu a tým aj automaticky štátnu dotáciu a zarábať na dotovanom produkte, by určite nebolo správne. Avšak na druhej strane, ak dnes niekde premávajú linky, ktoré dotáciu dostávajú, čo je konkrétne príklad Stropkova, Svidníka a Bardejova, neexistuje žiaden legitímny dôvod, aby tieto linky nemohli byť nahradené spojmi, ktoré budú lepšie, lacnejšie a bez nároku na dotácie z daní všetkých občanov Slovenskej republiky. Naopak, samosprávam to umožní presmerovať dotácie, ktoré na tieto linky dnes používajú, na vykrytie iných liniek, kde nie sú až tak pre vstup konkurencie výhodné a zaujímavé.
Návrh, ktorý predkladám, sa týka, pretože cestný zákon pozná autobusovú prepravu diaľkovú, mestskú a prímestskú. A ja uznávam, že treba postupovať s rozvahou a treba postupovať opatrne, možno mne by sa páčilo o trošku radikálnejšie riešenie, keby som to písal len podľa seba, ale chápem, že v mestskej a prímestskej doprave je tá problematika oveľa komplikovanejšia a že je tam oveľa viac tých liniek, ktoré slúžia nejakému verejnému záujmu a premávajú na miesta a v časoch, kedy ich nevyužíva dostatok občanov, ale sú potrebné, je do určitej miery potrebné, aby aj z menších dedín sa ľudia vedeli dopraviť do práce a potom večer zase domov alebo do nemocnice. Preto v prvom kroku sa môj návrh týka len diaľkovej prepravy, tej, kde už dnes konkurencia existuje, tej, kde už dnes dotácie sú minimálne, a tej, ktorá už dnes dokáže vytvoriť priestor pre trh.
Návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet na verejnej správy, hoci ak pomôže ušetriť dotácie na existujúce dotované linky, tak tento dopad môže byť mierne pozitívny.
Dámy a páni, nepáči sa mi, že problém, ktorý nastal medzi Banskou Bystricou a Nitrou, musel nakoniec v prospech občanov vyriešiť práve ten, kto ho v prospech občanov vyriešil, a nie župani iných dvoch krajov, ktorí sa k nemu postavili podľa môjho názoru výrazne nesprávne a dokonca aj výrazne v rozpore s ideológiou politických strán, ktorú presadzujú. Pretože obidve tieto politické strany hovoria o tom, že chcú lepšie pre občanov.
Dúfam, že nám dovolíte diskutovať o týchto troch návrhoch, ktoré sme spolu s kolegami Mirom Beblavým a Jankou Kiššovou predložili, a že nám dovolíte ich posunúť do druhého čítania a nájsť to najvhodnejšie riešenie. Pretože tu naozaj nehovoríme o prospechu žiadnych súkromných firiem, hovoríme tu o prospechu pre samosprávy, ale v prvom rade pre občanov Slovenskej republiky, pre občanov, ktorí žijú tak v Nitre, ako v Banskej Bystrici, ako vo Svidníku, ako v Stropkove, ako v Bardejove a ako v ďalších desiatkach miest a obcí na celom Slovensku, ktorým tento zákon môže prospieť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne predložiť v mene mojom a v mene kolegu Ľubomíra Galka Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Touto novelou zákona reagujeme na nedávno medializované udeľovanie, resp. skôr neudeľovanie licencie pre autobusovú linku na trase Bratislava - Nitra - Banská Bystrica, ktorá mala byť prevádzkovaná spoločnosťou RegioJet. Rovnako ako kolega predrečník chcem hneď na úvod zdôrazniť, že problém nie je konkrétna spoločnosť RegioJet, problém je zákon, ktorý vytvára priestor pre subjektívne posudzovanie žiadateľov, ktorý vytvára priestor pre bránenie vstupu konkurencie na trh a je tak prekážkou a brzdou v slobodnom podnikaní na Slovensku a vytvára okrem iného aj priestor pre korupciu a klientelizmus.
Udeľovanie licencií na autobusové linky okrem mestskej dopravy je v kompetencii vyšších územných celkov, pričom vyžaduje súhlas všetkých žúp, cez ktoré táto linka prechádza. V tomto schvaľovacom procese rozhodujú župy a majú možnosť posudzovať, samozrejme, v zmysle zákona rôzne kritériá, pre ktoré môžu alebo nemusia licenciu žiadateľovi vydať. Takýmto kritériom je napríklad bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo to, či toto je, alebo nie je v záujme obcí. Tak takto vágne definované kritériá môžu byť tie, pre ktoré sa môže samospráva rozhodnúť licenciu neudeliť alebo udeliť.
Inými slovami, ak by sa teda napríklad zástupca župy rozhodol, že ak jeho župou prejde raz za hodinu autobus nejakej spoločnosti a že toto bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, tak môže to považovať za dôvod, pre ktorý takúto licenciou neudelí. Toto rozhodne nie je dobrý stav, pretože tie kritériá, ktoré sú definované, je možné posúdiť mimoriadne subjektívne, nie cez objektívne fakty. A ako som už spomenula, to je ideálny stav pre korupciu a klientelizmus, teda stav, kedy má niekto moc subjektívne posúdiť, či jednu spoločnosť pustí do konkurenčného boja a druhú spoločnosť nepustí.
Možno aj preto v spomínanom prípade, ktorým bola spoločnosť RegioJet konfrontovaná, v tomto prípade vznikli rôzne podozrenia, že za neudelením licencie na linku Bratislava - Nitra - Banská Bystrica je dohoda žúp s lokálnymi autobusovými prepravcami, ktorí nechcú medzi seba pustiť novú spoločnosť, aby im táto nová spoločnosť nekonkurovala. No, pri takto nastavených pravidlách sa ani niet čo čudovať takejto interpretácii tejto situácie.
Ako som už spomenula, tento stav nie je dobrý, a preto sme sa rozhodli s kolegom Ľubošom Galkom predložiť taký návrh zákona, ktorý by v budúcnosti zabránil v oblasti poskytovania pravidelnej autobusovej dopravy osôb klásť prekážky slobodnému podnikaniu, resp. vstupu nejakej firmy do odvetvia cez subjektívne vyhodnotené a relevantne neodôvodnené "dôvody".
Tieto prekážky likvidujú konkurenciu ešte skôr, ako táto vôbec stihne vzniknúť. Ak štát bráni vzniku konkurencie, bráni tak aj občanovi slobodne si vybrať službu, ktorá mu vyhovuje kvalitou alebo ktorá mu vyhovuje cenou. V tomto konkrétnom prípade, ak nie je možné nejakému dopravcovi konkurovať, nie je tu tak ani priestor na to, aby sa zvyšovala kvalita tejto služby, aby sa znižovali ceny cestovného. Na takúto neprimeranú reguláciu tak dopláca, samozrejme, občan, ktorý má zúžený priestor na výber. A máme za to, že súčasná legislatívna úprava je naozaj v tomto neprimeranou reguláciou.
Dopravcovia dnes už sú regulovaní, nehovoríme teda o tom, že ideme otvoriť ten priestor úplne dokorán. Dnes už dopravcovia podľa európskej legislatívy musia spĺňať predpoklady na výkon svojej činnosti a ja som presvedčená, že tieto spotrebiteľa dostatočne chránia. Nariadenie Rady Európskej únie č. 1071/2009 totiž kladie na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, veľmi vysoké nároky. Tieto spoločnosti musia mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte, musia byť bezúhonné, musia preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť, musia preukázať požadovanú odbornú spôsobilosť a sú povinné spĺňať aj požiadavky podľa ďalšieho nariadenia, konkrétne nariadenia č. 1073/2009, a získať povolenie podľa čl. 6 až 11 tohto nariadenia.
Prvé z citovaných nariadení Európskej únie hovorí o tom, že pri uplatňovaní svojich požiadaviek na odbornú a finančnú spoľahlivosť a bezúhonnosť prepravcu sa má dbať na čo najväčšie zníženie administratívneho, formálneho zaťaženia subjektov. Slobodu usadzovania právnických osôb v členských krajinách Európskej únie považujeme za jeden z najzásadnejších výdobytkov fungovania celej Európskej únie a cieľom nariadení je podporiť slobodu toho usadzovania. No nadmerne rozbujnený administratívny proces podľa slovenského zákona túto slobodu brzdí a ide vlastne proti zmyslu týchto nariadení. Nariadenie Rady sa snaží teda vyvážiť záujem na ochrane prepravovaných osôb, to je vyjadrené práve tými náročnými požiadavkami na prevádzkovateľa, s požiadavkou čo najmenšej záťaže podnikateľského prostredia v oblasti prepravy cestujúcich.
Sme presvedčení, že toto vyvažovanie musí mať na zreteli aj náš slovenský zákon, a teda zákon o cestnej doprave, a nesmie klásť na podnikateľov nezmyselné požiadavky a nesmie umožňovať ani ľubovôli samosprávneho orgánu pri udeľovaní licencie na jednotlivé autobusové linky.
V zákone o cestnej doprave sa novelou, ktorú s kolegom Ľubošom Galkom predkladáme, menia predovšetkým tie ustanovenia, ktoré sú nepresné, sú zneužiteľné a dávajú neprimeranú právomoc dopravnému správnemu orgánu.
Najpodstatnejšou zmenou je zmena v § 10 v odseku 3, ktorý podľa navrhovaného znenia taxatívne stanovuje podmienky, kedy sa licencia neudelí, čo znamená, že vo všetkých ostatných prípadoch bude mať licencia nárokovateľný charakter. Myslím, že toto máme aj s kolegami rovnako zadefinované.
Ďalej sa zo zákona vypúšťa možnosť dopravného správneho orgánu ukladať žiadateľovi nezmyslené povinnosti, ktoré by mal vyriešiť trh, a takisto sa sužuje okruh dôvodov, pre ktoré je možné licenciu odňať. Čiže aj v tejto fáze sa limituje kompetencia samosprávy rozhodovať o odnímaní licencie.
Zo zákona sa tiež vypúšťa povinnosť súhlasu všetkých vyšších územných celkov, ktorými linka prechádza, so zriadením linky, čo predstavuje prekážku v konkurencii v diaľkovej doprave.
Cieľom predkladanej novely je obmedzenie širokej svojvôle orgánom samosprávy pri udeľovaní alebo odnímaní licencií na autobusové linky. Tieto orgány samosprávy sa už nemôžu chovať ako kedysi, niekto vševediaci, nejaký tvorca socialistických plánov, ktorý určí, koľko prevádzkovateľov má na trhu byť a koľko je potrebných a ktorí sú vyvolení. Toto jednoducho nemá byť v ich kompetencii. Už niekoľko rokov totiž žijeme v trhovom prostredí, žijeme v trhovej ekonomike a následkom omylov týchto centrálnych plánovačov na úrovni samosprávnych krajov sa trh poškodzuje, nevytvára sa tlak na skvalitňovanie služieb, nevytvára sa tlak možno na modernizáciu spojov a nevytvára sa ani tlak na znižovanie cien. A ten, kto týmto trpí, je, samozrejme, opäť len občan preto, lebo nemá možnosť si vybrať a je nútený vybrať si toho poskytovateľa služieb, ktorého mu vybrala samospráva.
Predkladaná novela zákona umožní rozšírenie počtu komerčných autobusových liniek, zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu a v konečnom dôsledku kvalitnejšie a lacnejšie služby pre ľudí. Tu akýkoľvek argument, že po rozšírení ponuky spojov nie je dopyt, no takto sa vyjadril nitriansky pán primátor, nemôže obstáť. Tí, ktorí diaľkovými spojmi skutočne cestujú, bezpochyby radi privítajú nového poskytovateľa cestnej dopravy. Tieto efekty úzko súvisia aj s uskutočňovaním verejného záujmu na rozširovaní hromadnej dopravy a redukcii individuálnej dopravy. Ak sa zlepší konkurenčné prostredie s efektom skvalitnenia služieb tohto druhu, určite budú ľudia motivovaní nechať zaparkované svoje autá doma a zníži sa miera využívania individuálnej dopravy.
Dámy a páni, fakt, že ide o vážny problém v legislatíve, dokazuje aj to, že sme sa tu stretli s tromi veľmi podobnými návrhmi zákonov, rovno aj kolegovia Martin Chren a Miro Beblavý predkladajú veľmi podobný návrh zákona. Možno tieto zákony tieto riešenia majú trošku rozdielne znenie, ale cieľ, ako som počula, je rovnaký, a preto si myslím, že ktorýkoľvek z týchto návrhov, ak táto snemovňa prijme, tak v druhom kole, v druhom čítaní bude priestor na to, aby sme vyprecizovali všetky odlišnosti a aby vznikol jeden kvalitný, optimálny návrh zákona, ktorý vyrieši problémy, ktoré som spomínala ja a spomenuli ich aj moji kolegovia predrečníci.
Vážené dámy, vážení páni, chcem vás preto na záver veľmi pekne poprosiť o podporu predkladanej novely, ktorá rozširuje priestor pre konkurenčné podnikateľské prostredie a redukuje možnosť korupcie a klientelizmu.
A ako aj poslanci SMER-u častokrát hovoria a hovoria to aj čelní predstavitelia strany SMER, že chcú bojovať s korupciou a klientelizmom, tak ja si myslím, že tuto je priestor na to, aby to možno aj ukázali takouto, možno na prvý pohľad jednoduchou novelou zákona, ale myslím si, že toto by rozhodne bol jeden z dopadov, ktorý by táto novela mala, limituje sa priestor na korupciu a klientelizmus.
Ďakujem pekne.