46. schôdza

27.1.2015 - 13.2.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.2.2015 o 17:41 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

16:29

Janka Šípošová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k tomuto zákonu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré vyplývajú pre spravodajcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

11.2.2015 o 16:29 hod.

PhDr. CSc.

Janka Šípošová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:32

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, asi aj to bude funkčné, že kopu, veľa drobných výpadov, nie frontálny útok nejaký jednotný, ale že teda objavujú sa nám témy, vás dokope k tomu, že začnete to riešiť, hej? Čiže predstavím jeden z návrhov, ktorý rieši bezútešnú, žiaľ, už bezútešnú situáciu živnostníkov. Možno to pomôže, verme tomu, však veriť niečomu treba a toto, tomuto sa aj dá.
Návrh hovorí o tom, že upraviť splatnosť faktúry pre osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, je 30 dní. Nikto nebúra buldozérom dodávateľsko-odberateľské vzťahy, že teda, lebo ony svoju vnútornú logiku nejakú majú, hej, že sú odložené 60-dňové určitých celkov, zmluvy o dielach, ja to nespochybňujem. Ale my hovoríme, že pri osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, je to 30 dní. Lebo častokrát, ak nie stále, je ten živnostník, to je jeho výplata. Len on ju nedostáva k pätnástemu nasledujúceho mesiaca, ale dostáva ju v lepšom prípade vtedy, keď mu zaplatia faktúru. V horšom prípade, ak je klientom tuná nejakých smeráckych líblingov, tak nikdy, alebo keď súd posvätí, tak 15 percentami.
Takže my hovoríme, v tom návrhu je napísané, že pokiaľ je to faktúra od živnostníka, tak ju treba zaplatiť do 30 dní. To ja neviem, čo je na tomto návrhu zlé, to by ste museli asi dlho rozmýšľať, že čo je na ňom zlé. Môžete o ňom hlasovať, ja si myslím, že to je namieste.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

11.2.2015 o 16:32 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:34

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Poprosím, otvorte rozpravu, pani predsedajúca.
Skryt prepis

11.2.2015 o 16:34 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:36

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová a kolega Martin Poliačik.
Dôvodom predloženia uvedeného návrhu zákona sú početné a v poslednom období čoraz častejšie medializované pochybenia lekárov, ktoré vedú k nezvratnému zhoršeniu zdravotného stavu pacienta alebo dokonca k jeho úmrtiu. V slovenskom právnom poriadku v súčasnosti absentuje podrobnejšia úprava nemajetkovej ujmy v peniazoch, takzvanej materiálnej satisfakcie. Náš právny poriadok síce pomerne podrobne upravuje pravidlá, ako sankcionovať zodpovedný subjekt v rovine administratívno-právnej, teda Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale samotnú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ponecháva na občianske súdne konanie, kde sa už beztak psychicky aj fyzicky vyčerpaný občan ocitá v zložitej procesnej situácii, pretože dôkazné bremeno leží na ňom.
Z uvedeného dôvodu sa predloženým návrhom novelizuje aj Občiansky súdny poriadok, kde sa navrhuje, aby súd bol v otázke, či k pochybeniu došlo alebo nedošlo, viazaný zisteniami Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s tým, že dôkazné bremeno preukázania opaku by bolo na žalovanom, teda na lekárovi, respektíve na zdravotníckom zariadení. Koncept použitý v tomto návrhu zákona predpokladá, že na materiálnu satisfakciu by vznikol nárok paralelne popri náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka, respektíve zákona č. 437/2004 Z. z. Uvedená náhrada sa vypočítava na bodovom princípe a vypočítaná suma nie je dostatočná, pretože neodráža závažnosť spôsobenej ujmy.
V porovnaní s návrhom, ktorý bol predložený v roku 2014 a pred hlasovaním bol vzatý späť, sa tento návrh odlišuje tým, že post predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zbavuje politického vplyvu. Podľa predloženého návrhu bude vyberaný výberovou komisiou, do ktorej budú členov nominovať akademické senáty lekárskych fakúlt, čím sa zabezpečí odpolitizovanie tejto inštitúcie.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie ani sociálny vplyv.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

11.2.2015 o 16:36 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:40

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

11.2.2015 o 16:40 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:41

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja už som tu raz stála s týmto návrhom zákona, kedy som sa snažila meniť pravidlá pri tom, keď sa pacient snaží dokázať pred súdom, nielen teda cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že bol poškodený konaním lekára.
Ja viem, že to prichádza teda druhýkrát na rokovanie pléna, a to preto, že som zmenila ten návrh zákona, ja som to rozšírila, snažím sa teraz ešte aj odpolitizovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to z toho dôvodu, že v tej mojej prvej novele som sa snažila preniesť dôkazné bremeno na lekára. Musíme vychádzať z toho, že pre toho smrteľníka, pre toho pacienta alebo teda pozostalého, ktorý sa ocitá pred súdom, aby namietol konanie lekára, je častokrát nepredstaviteľné, aby dokázal, že ten lekár sa dopustil chyby. Toto nie je vec, ktorá je z mojej hlavy, toto je štatisticky dokázaná vec, že my prakticky máme veľmi málo precedensov, kde by pred súdom lekár skutočne platil za to, čoho sa dopustil, a veci mu boli dokázané. Dokonca advokáti sa vyjadrujú v tom zmysle, že neberú takéto prípady, pretože tie sú korunované spravidla neúspechom. Takže preto som sa snažila preniesť to dôkazné bremeno na lekára, lebo vychádzam z toho, že ten lekár sa jednoduchším spôsobom vyviní z toho konania, ako mu je to konanie dokázané.
A tiež to nie je vec, na ktorú by som teda ja prišla zo dňa na deň, nemám na to ani vzdelanie, aby som sa k týmto veciam vyjadrovala, ale faktom je, že som sa pozrela, ako to funguje v jednotlivých európskych krajinách a aj napríklad v Spojených štátoch amerických. V Spojených štátoch amerických je to pomerne jednoduchšie, pretože oni tam majú zaužívané štandardizované medicínske postupy, a preto pred súdom je relatívne jednoduché dokázať lekárovi, či sa dopustil alebo nedopustil nejakého prešľapu, keďže si nesplnil presne predpísané štandardizované medicínske postupy.
V Nemecku, a to je tá úprava, ktorou som sa snažila inšpirovať, je to zavedené tak, že to dôkazné bremeno je prevedené na lekára a ten sa musí vyviniť, ale, samozrejme, Nemci sú oveľa ďalej, existuje tam samostatné právne odvetvie zvané Arzthaftung, ktoré sa zaoberá zodpovednosťou lekára voči pacientovi za zavinené konanie, ktorá vyplýva z výkonu ich lekárskej činnosti. Častokrát sú symptómy ochorenia nejasné, preto dochádza k chybnému stanoveniu diagnózy. Súdy berú kvôli narastajúcim sťažnostiam do úvahy len také správanie lekára, pokiaľ sa dopustil hrubého porušenia medicínskych pravidiel. V Nemecku sa týmito prípadmi zaoberajú špeciálni znalci, mediačné služby lekárskych komôr, ktorí vedú proces a riešia prípady údajného zanedbania lekárskej starostlivosti. Tento proces je v každej spolkovej krajine organizovaný odlišne, ale obvykle sa proces skončí vypracovaním znaleckého posudku, ktorý popiera alebo deklaruje chybu lekára. Každý poistený pacient sa zároveň môže obrátiť na svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá je povinná pomáhať poistenému v prípade podozrenia na zanedbanie povinnej lekárskej starostlivosti. Tým posledným východiskom je tá súdna cesta a tam teda ide o to dôkazné bremeno.
Ja viem, že toto je vec, ktorú som vám vlastne hovorila už pri tom, keď som predkladala tú prvú novelu zákona, a teda dôvod, prečo tu dnes stojím opäť, je ten, že moja novela zákona zavádza aj to, že súdy by mali prihliadať, alebo teda musia prihliadať podľa mojej novely na zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Veľký problém ale vidím v tom, keď si položíme otázku, že ako funguje ten náš Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aj podľa medializovaných informácií vieme, že nefunguje, žiaľbohu. Bolo to tak aj za našej vlády, je to tak aj teraz a bolo to tak vždy, odkedy máme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že je to trafika, kde si odkladáme nejakých svojich spriaznených straníckych lekárov, tak to jednoducho je, pretože ide o politické nominácie. A keď som sa zamyslela nad tým, že aké všelijaké prešľapy urobil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za tohto obdobia, ale musím povedať, že aj v minulosti, tak by to nebolo celkom fér, dokonca by sa ešte sťažila tá pozícia toho smrteľníka, ktorý sa ocitá pred tým súdom a snaží sa dopátrať teda nejakej spravodlivosti. Práve preto, že sú to pomerne nekompetentné zistenia, ku ktorým sa úrad dopracúva, ja za všetky spomeniem jedno, bielenie zdravotnej karty v nitrianskej nemocnici, kedy ešte aj lekárka, ktorá bielila tú kartu, sa k tomu priznala verejne a predstavte si, že úrad sa nakoniec dopátral k zisteniu a k záveru oficiálnemu, že k žiadnemu bieleniu zdravotnej karty nedošlo. Tak nad týmto sa teda podľa mňa musí pozastaviť rozum každého zdravého a súdneho jedinca, a preto som to stiahla, doplnila teda o to, že mali by sme sa snažiť odpolitizovať ten Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Myslím si, že mal by tam byť naozaj bezúhonný odborník, ktorý nemá žiadne nejaké politické pozadie, a teda snaží sa pristupovať k veci inak a nie sú na neho vyvíjané žiadne tlaky.
Ale ja vidím, že vás je tu málo a predpokladám, to je posledný bod tejto schôdze, myslím, ešte zajtra máme niečo, ale to boli termínované veci. Ja som sa preto prihlásila, lebo z úcty teda ku konkrétnej rodine, ktorým sa narodil ťažko postihnutý chlapček, oni sú si teda istí, že tým dôvodom bolo zanedbanie lekárskej starostlivosti. A ja som im sľúbila, že s tým ich prípadom vystúpim, urobila som tak raz a urobím tak znova pri predkladaní tejto novely zákona, lebo si myslím, že si to zaslúžia.
Ide o mladých ľudí, ktorí sa rozhodli založiť si rodinu. A to tehotenstvo im prebiehalo úplne v poriadku, až 18. februára, čo bolo vlastne pár dní pred, to bol týždeň pred plánovaným pôrodom, teda termínom pôrodu, sa zistilo, že na základe nejakých vyšetrení tam bol naznačený oligohydramnion. A oligohydramnion, to je stav, kedy má žena menej plodovej vody, ako by mala mať, a podľa dostupných medializovaných informácií, podľa všetkých informácií, ktoré som dostala od rôznych lekárov gynekológov, tento stav predpokladá, že matka by mala byť monitorovaná. Mala by byť hospitalizovaná, pokiaľ ide o nižšiu graviditu, teda do určitého mesiaca tehotenstva, keď je ten plod ešte nie donosený, matka musí byť monitorovaná a malo by sa robiť všetko pre to, aby teda sa to dieťa donosilo, až potom je vyvolaný pôrod. Ale v čase, ako bol tento, kedy ten plod už bol riadne donosený a bol naozaj týždeň pred riadnym termínom, nič nebránilo tomu, aby ten pôrod bol vyvolaný. Nestalo sa tak. Ale stalo sa to, že 26. februára priviedla na svet dieťa, ktoré malo akútny endokarditický zápal srdca, mal zápal mozgu, niekoľkokrát prekonal sepsu celého organizmu. Bol hypotonický, ak neviete, tak hypotonický, to sa hovorí o deťoch, ktoré sú ako handrové bábiky, ten chlapček má dnes takmer rok, o pár dní bude mať rok a naďalej tento stav pretrváva, nikdy nebude vidieť, počuť a podobne a naozaj vyzerá ako handrová bábika. Robili mu množstvo lumbálok, to si neviem ani predstaviť, že koľkokrát mu robili všelijaké vyšetrenia, veľmi bolestivé pre dospelého človeka, nieto ešte pre novonarodené dieťa.
Ale čo ma najviac zarazilo na tomto prípade, je to, že keď ona rodila toho chlapca, tak pôrodník napísal do správy, že nemala vôbec žiadnu plodovú vodu, ale keď už lekári prišli na to, čo tomu chlapčekovi všetko je, v dôsledku toho, že niekoľko dní ležal v tele matky bez plodovej vody, tak zrazu do správy, keď ho prekladali z jednej nemocnice do druhej, napísali, že plodová voda bola úplne číra. Takže tu si naozaj myslím, ja mám obidve tie správy k dispozícii a myslím si, že tam došlo k manipulácii záznamov práve preto, aby lekár, ktorý neurobil to, čo mal urobiť, bol chránený.
Tí mladí ľudia naozaj netušia, že čo všetko bolo pri pôrode ich syna inak ako pri preklade malého, ale podľa nich je na zamyslenie, ako sa dá rýchlo zmeniť reálny stav na kuse papiera, akoby ani nešlo o život človeka alebo o život dieťaťa.
Tam sa stalo ešte množstvo ďalších vecí, keď matka, ktorá teda zdrvená tou správou, oni boli niekoľko mesiacov v nemocnici a tie správy sa prakticky stupňovali, oni každý deň prichádzali na to, že priviedli na svet človiečika, ktorý nikdy nebude mať plnohodnotný život. A celá rodina sa vlastne teraz krúti okolo neho, lebo ten malý musí prijímať stravu cez cievku, má narobené vývody a tam sa vlastne obrátil celý život tej rodiny naruby. Tak ani počas tej hospitalizácie ani tú matku ani raz nenavštívil napríklad psychológ, aby jej pomohol nejakým spôsobom sa cez to preniesť, proste nemali absolútne žiadne poradenstvo. Dokonca keď sa po tom všetkom domáhali zdravotnej dokumentácie ich syna, tak ten lekár, ktorý im ju dával, ju vyhodil so slovami, že čo sa v tom bude ona rýpať, nech ide domov robiť si zdravé deti. A nech sa vykašle na toto. Tých, keď ju otec, pretože ona veľmi ochorela, keď ju ten otec toho dieťaťa chcel vystriedať v nemocnici, tak z nemocnice mu prišla oficiálna odpoveď, že nemôže vystriedať tú matku v nemocnici, lebo sú tam kojace matky, ktorým by sa on mohol pozerať na prsia. Tak už toto odpísať otcovi, biologickému otcovi takto ťažko poškodeného chlapčeka, si myslím, že to nie je že profesionálne zlyhanie, to je ľudské zlyhanie.
Tých vecí sa tam stalo strašne veľa a ja by som vás chcela poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem.
Skryt prepis

11.2.2015 o 16:41 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:24

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. (Hluk v sále.) Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona skupiny poslancov Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v znení a doplnení ďalších zákonov.
Tento zákon sme už raz do Národnej rady predkladali a princíp je veľmi jednoduchý. Zníženie DPH, teda dane z pridanej hodnoty na potraviny zo súčasných 20 % na 10 percent. Určite všetci občania Slovenskej republiky by túto možnosť uvítali, pretože znížiť cenu o 10 % na potraviny je dosť, a týmto krokom by sme sa trošku priblížili k priemeru Európskej únie, ktorá má DPH na potraviny ešte v niektorých krajinách omnoho nižšiu, v niektorých dokonca nulovú. Takže DPH chceme znížiť zo súčasných 20 % na 10 percent.
Je to opatrenie, ktoré by zasiahlo úplne celé spektrum našej spoločnosti. Teda nielen vybrané skupiny, tak ako v prípade vládnych sociálnych balíčkov, že sa vyselektujú tu dôchodcovia, tu študenti, tu zamestnanci, ktorí dochádzajú vlakom do práce a podobne. Toto opatrenie je úplne pre všetkých občanov Slovenskej republiky a s veľmi pozitívnym dosahom práve na tie najzraniteľnejšie skupiny, ktorými sú dôchodcovia, pretože v priemere majú nízke dôchodky, potom sú to študenti, ktorí si môžu lacnejšie kúpiť stravu pre seba, potom sú to živnostníci, potom sú to nezamestnaní, sú to mamičky na materskej, ktorým sa môže prilepšiť tým, že sa zníži DPH z 20 na 10 percent. Koniec koncov pre všetky rodiny s deťmi, určite privítajú takúto možnosť. Čiže toto sociálne opatrenie je pozitívne pre celú našu spoločnosť.
Keďže však dôjde v rámci tohto opatrenia k výpadku dane pre štát, tak nemôžeme, samozrejme, pripustiť, aby sme zvyšovali deficit štátneho rozpočtu, preto navrhujeme aj druhé opatrenie, ktorým, naopak, ten rozpočet vylepšíme. A vylepšíme ho dokonca tak, že budeme mať ešte aj niečo navyše do štátneho rozpočtu. A to, čo je, resp. to, čo plánujeme, že by mohlo byť navyše, má hodnotu takú, ako by sme dokázali zvýšiť platy učiteľom, plus dokázali by sme zvýšiť platy aj zdravotným sestrám. Jedná sa totižto o sumu 125 mil. eur ročne. Učitelia požadovali 50-tisíc, zhruba toľko isto pre zdravotné sestry, možno trošku menej, ale táto suma by dokázala minimálne tieto dve položky vykryť.
Aký efekt by to mohlo mať? Tým, že by sa znížila cena potravín, zvýšila by sa ich dostupnosť a tým pádom aj občania Slovenskej republiky by si mohli dovoliť tých potravín v konečnom dôsledku kúpiť trošku viac. A keďže sa v poslednom čase začína hovoriť o tom, že podporujeme v prvom rade naše hospodárstvo, tak by sa dalo viacej sústrediť na slovenské potraviny, a tým pádom ten multiplikačný efekt tohto opatrenia môže byť v ďaleko väčšom rozsahu, pretože práve segment potravinárstva by sa na Slovensku mohol trošku zveľadiť a zvýšiť obrat v tomto segmente. To znamená, že našim potravinárskym a poľnohospodárskym firmám by sa mohlo začať dariť o čosi viac. Jednoduchým znížením DPH z 20 na 10 percent. Je to naozaj opatrenie, ktoré určite privíta celé Slovensko.
Keďže vláda teda sa snaží konsolidovať tie financie, nemôžeme ju postaviť do opozície voči tomu, že by sme teda znížili túto daň, preto zároveň v tomto návrhu požadujeme zvýšiť daň z príjmu pre veľké spoločnosti, ktoré podnikajú v štátom regulovaných oblastiach, ako napríklad bankovníctvo, telekomunikácie, farmaceutický priemysel či energetika, ktoré sa súčasne považujú za jedny z najviac ziskových oblastí.
Trošku štatistiky. DPH na potraviny na úrovni 20 % u nás na Slovensku patrí k jednej z najvyšších v Európe. Vyspelé štáty ako Francúzsko, Poľsko, Nemecko či Taliansko majú DPH na potraviny na úrovni 4 percentá, od 4 do 10, a dokonca Veľká Británia a Malta majú základné potraviny s nulovou sadzbou DPH, ako som už spomínal v úvode. Takže toto sú dve krajiny, ktoré majú úplne nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Pritom ceny potravín v Slovenskej republike by sa dali zaradiť medzi priemerné v rámci Európskej únie, no na druhej strane priemerná mzda na Slovensku v rámci Európskej únie patrí medzi jedny z najnižších. Tu vidíme ten paradox. Ceny potravín sú zhruba na rovnakej úrovni, u nás sú priemerné platy ale ďaleko nižšie, ale máme pritom najvyššiu DPH na potraviny. To znamená, že znížením dane z pridanej hodnoty na úroveň aspoň 10 % by sme sa trošku priblížili priemeru Európskej únie, a na druhej strane môžeme očakávať, že niekedy v budúcnosti by sa mohla zdvihnúť aj priemerná mzda o čosi viac. Ono keď by sa naštartoval celý tento ekonomický proces, môžeme teda začať od potravín, ale koniec koncov multiplikačný efekt by tu mohol byť a tým pádom by sa mohlo naštartovať čiastkovo aspoň pomaličky naše hospodárstvo trošku vyšším rastom.
Keďže som hovoril o tom, že musíme vykryť výpadok v štátnom rozpočte znížením sadzby DPH, súčasne s návrhom zákona teda sa zakazuje týmto regulovaným subjektom, ktorým by sa zvýšila daň, zvyšovať regulované ceny z dôvodu zvýšenia dane z príjmu na úroveň 39 percent. Takže samotný návrh zákona nebude mať negatívny dopad na bežných ľudí v podobe zvýšenia cien napríklad za energie. To znamená, že zvýši sa daň pre energetikov, pre vodohospodárov, pre farmaceutov niektorých, teda čo sú štátom regulované podniky, ale aby sa zamedzilo tomu, že by si oni tie príjmy navýšili, tak v tomto zákone zakazujeme, aby zvýšená daň mala negatívny dopad na občanov Slovenskej republiky, keďže vieme, že naozaj tieto podniky zarábajú už len z toho titulu, že sú.
V čl. I nášho navrhovaného zákona navrhujeme teda znížiť sadzbu dane na potraviny, ktoré sú ale presne špecifikované v novovytvorenej prílohe č. 7a, teda potraviny, na ktoré sa bude vzťahovať znížená sadzba DPH na úroveň 10 %, to znamená, že nie je to a priori en bloc úplne na všetky potraviny, ale na tie naozaj najzákladnejšie, ktoré by mali byť ľuďom najdostupnejšie.
Takouto právnou úpravou sa docieli, že potraviny sa stanú naozaj oveľa dostupnejšími, predovšetkým pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Aj podľa zverejnených údajov je veľmi zarážajúce, že daňové zaťaženie potravín DPH v Slovenskej republike patrí k jednému z najvyšších, pričom na druhej strane, ako som spomínal, výška priemernej mzdy je najnižšia alebo jedna z najnižších. Všetky tieto komponenty spôsobujú, že okrem nízkych príjmov, ale relatívne vysokých životných nákladov podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za minulý rok bolo rizikom chudoby ohrozených 12,8 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje takmer 659-tisíc osôb. Viac ako pol milióna občanov Slovenska je ohrozených chudobou. A aj pre týchto by sa mohli stať potraviny omnoho dostupnejšie.
Aby som bol aj konkrétnejší, o ktoré podniky alebo teda o ktoré oblasti regulovaných subjektov sa jedná, tak poďme si povedať, že návrh zákona zavádza zvýšenú daň z príjmu pre nasledujúci okruh právnických osôb: Osoby alebo organizačné zložky zahraničnej osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti energetika, poisťovníctvo a zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie, farmácia, poštové služby, doprava na dráhe, verejné vodovody a verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, toto všetko je pod písmenom A. A pod písmenom B sú to banky alebo pobočky zahraničných bánk.
Aby sa návrhom súčasne nepoškodili malé spoločnosti pôsobiace vo vyššie uvedených regulovaných oblastiach, ktoré dosahujú nízke príjmy, navrhuje sa na uplatnenie zvýšenej sadzby dane súčasné splnenie podmienky dosiahnutia základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zákona aspoň na úrovni 3 mil. eur. To znamená, že opäť sa to nedotkne tých, ktorí zarábajú málo, ale len tých, ktorí zarábajú naozaj veľa.
Takže ešte raz zopakujem. Týmto návrhom zákona chceme znížiť DPH na potraviny z 20 na 10 % a súčasne, aby sme vykryli výpadok v štátnom rozpočte, navrhujeme zvýšiť daň v oblasti regulovaných subjektov až na 39 %, čo by nám v celkovej sume urobilo plus 125 mil. eur ročne.
Ďakujem a verím, že naozaj aj poslanci vládnej strany sociálnej demokracie tento návrh zákona podporia.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.2.2015 o 17:24 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:37

Ivan Mikloš

Vystúpenie v rozprave 17:39

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, nebudem vás zdržiavať. Dovoľte len takú krátku podporu tohto pripraveného návrhu zákona. Určite ho podporím a už aj keď prvýkrát bol predložený v parlamente, tak mňa veľmi prekvapilo, že napriek racionálne predloženým argumentom, ktoré tu odzneli zo strany navrhovateľov, aj vzhľadom na vyjadrenie a potrebu prerozdeľovania zdrojov, potrebu solidarizácie spoločnosti, potrebu zmierňovania sociálno-ekonomických rozdielov medzi vysokopríjmovými skupinami obyvateľstva a nízkopríjmovými skupinami obyvateľstva ma veľmi prekvapilo, že tento návrh bol vládnou stranou nepovšimnutý.
A ja touto formou chcem vyzvať vládnych poslancov, aby uviedli argumenty, prečo takýto nástroj, ktorý môže byť systémovým praktickým nástrojom vlastne na dosiahnutie týchto cieľov, prečo takýto návrh zákona je nepovšimnutý, prečo nie je schválený a ani podporený? Uvádzam to aj na pozadí včera odznejúcich slov práve z úst poslanca pána Blahu, ktorý zdôrazňoval potrebu zmierňovania celkového napätia v rámci celej Európy, možno aj celého sveta, kde sám uviedol, že príčinou vzniku súčasného napätia a eskalácie tohto napätia je práve to, že existujú priepastné rozdiely medzi obyvateľstvom. Takže naozaj myslím si, že tento návrh zákona, nesúc v sebe apolitickosť, pragmatičnosť, racionálnosť, by nemal byť nepovšimnutý. A mňa by naozaj zaujímalo, aké argumenty, aké zdôvodnenie vedie vládnych poslancov takýto návrh zákona nepodporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.2.2015 o 17:39 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:41

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolegyňa, iba na podporu. Myslím si, že tak ako ministerstvo pôdohospodárstva povedalo, že chce, aby sa malí, začínajúci farmári začali rozvíjať aj v poľnohospodárstve a aby sa naše potraviny, respektíve prvovýroba aby sa rozbehla, tak myslím, že je to jeden z možných návodov, ako podporiť tých našich poľnohospodárskych výrobcov, prvovýrobcov a ich, by som povedal, že výrobky, ktoré momentálne sa nemôžu dostať do tých sietí, pretože sú tak podfinancované tie možnosti dotácií na výrobu týchto produktov, že nemajú šancu konkurovať. Myslím si, že je to jedna z ciest, ktorá by tak isto naše výrobky dostala na pulty od našich výrobcov, prvovýrobcov poľnohospodárskych, a myslím, že toto chce aj ministerstvo. Takže nech sa páči, máte možnosť ukázať sa, ako to myslíte úprimne a ako chcete podporiť tých našich poľnohospodárskych prvovýrobcov.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.2.2015 o 17:41 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video