47. schôdza

Ďakujem pekne. Som rád, že predrečník tu spomenul ten vzťah medzi legalitou a legitimitou, pretože z hľadiska trestnej zodpovednosti je, samozrejme, podstatná legálnosť alebo nelegálnosť daného konania, avšak z hľadiska právnej zodpovednosti, pardon, politickej zodpovednosti, o ktorej tu teraz hovoríme, to nemusí byť až také podstatné, najmä keď tu, ako tu bolo neraz teda celkom jasne dokázané, išlo o zjavný konflikt záujmov alebo konanie v zjavnom konflikte záujmov, teda o konanie, ktoré nie je legitímne, aj keď vtedy možno ešte nebolo právne dostatočne ošetrené.
Myslím si, že samotný tento dôvod alebo vtedajšia nedokonalosť zákona nijako neospravedlňuje tento skutok, a to je dôvod, prečo naozaj s čistým svedomím budem hlasovať za odvolanie pána ministra.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len pripomenúť kolegom aj teda reagujem na pána Viskupiča a myslím, že sa toho dotkol aj Vilo Novotný, je to ústavný zákon 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone verejnej funkcie, kde, si myslím, Vilo, vtedy tam spomenul alebo Jofo, že čl. 4 ods. 2 zakazuje využívať verejnú funkciu v prospech blízkych osôb a iných právnických a fyzických osôb, je tam však ale aj dôvetok, ktorý akosi sme taktne premlčali, to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie, to znamená, alebo inými slovami povedané, ak je v jeho kompetencii, verejného funkcionára, niečo rozhodnúť, tak o tom rozhodnúť musí. Bodka, jasné.
Takže nevyužívajme, nezneužívajme aj možno nejakú nedokonalosť, dokonalú právnu znalosť všetkých ostatných poslancov, že sa niečo podhodí, a tí potom dokážu, dokážu o polopravde alebo necelej pravde desiatky minút tárať.
Ďakujem.

Ja ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem sa opýtať predrečníka, ale aj predrečníkov, stále sa tu hovorí o nejakom konflikte záujmov, chcem sa opýtať, o akom konflikte záujmov to tu celý čas hovoríte. Prečo neukážete na pravého vinníka, ktorý prihral Pente kšeft, poškodil štát. Na základe toho si pán minister, sa domáha iba svojich práv absolútne legitímne, si myslím. Neukážete asi preto, aby ste, alebo nehovoríte o tom asi preto, aby ste nemuseli ukázať do vlastných radov. Prečo sa celý deň nepozastavil nikto na tom, že Pavlisovu firmu z tendra vyhodili, hoci ponúkala o 60 mil. štátu viac.
A víťaz? Prečo nezvolávate tlačovky a nepriživujete sa mediálne na tejto téme, tak ako to máte vo zvyku? Asi sa vám to nehodí. Určite.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa vrátim k tomu materiálu, o ktorom hovoríte, o tom anonymnom. Ja si myslím, že ten, kto spracoval tento materiál, nech je to ktokoľvek, predsa vychádzal z nejakej odbornej literatúry, ktorá tam je uvedená. Ja skôr očakávam z tej diskusie, tak ako som naznačil, len pani kolegyňa Šípošová mi na to niečo odpovedala, ale dobre. Ja som očakával od vás, pán kolega, že vám možno pripravili odpoveď, že či pán minister porušil ústavný zákon č. 119/1995 Z. z., 357/2004 Z. z., 92/1991 Zb. To som očakával, že poviete, porušil, pretože on týmto materiálom, ktorý predložil, vlastne reaguje na vami predložený návrh na jeho odvolanie.
A posledná poznámka. Viete, to mi ju dáte určite za pravdu, lebo nemyslím si, že tu budem nejako rozporovať, že aby urobil stanovisko pre politika z ktorejkoľvek strany nejaký odborník a aj sa pod to podpísal, česť výnimkám, tak nesie určité riziko. Riziko toho, že ho hneď zaradia do určitej oblasti záujmu tej či onej politickej strany. A preto možno nie všetci sa vždy podpíšu pod odborné stanovisko.
A vrátim sa k tomu, čo som povedal predtým, skúste vyvrátiť obsah toho prostredníctvom svojich právnikov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť pána poslanca Viskupiča, čo sa týka právneho stanoviska. Páni kolegovia, bolo bežné, že v pléne Národnej rady, pokiaľ sme diskutovali nejaký problém, tak sa dávali stanoviská inštitúcie, prípadne aj právne kancelárie, ale vždy boli podpísané. Teraz prvýkrát pristupujeme k precedensu, neviem, či si to uvedomujete, že tu je dokument, ktorý nikto nepodpísal, a je predložený poslancom len preto, len preto, lebo predseda Národnej rady s tým súhlasil. To znamená, že nabudúce, keď nebude právne stanovisko podpísané, bude odporovať niektorému vášmu návrhu, tak takisto bude predložené alebo predseda Národnej rady rozhodne, že takéto právne stanovisko nepredložím poslancom.
Preto je to háklivé, že to znamená, že nie všetky informácie sa dostanú, a tu vytvárame precedens, že aj nepodpísané anonymné stanoviská budú musieť byť rozdávané všetkým poslancom Národnej rady. A preto si myslím, že je si toho vedomý aj predseda Národnej rady, a preto povedal, že on povie to meno. Ak nie, tak si myslím, že to je vážny precedens, ktorý sme doteraz zatiaľ nikdy neporušili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ešte k tomu dokumentu, ja rešpektujem aj názory aj kolegov, ktorí teda hovoria, že má byť zverejnené meno, resp. aj na Slovensku, možno aj na svete jednotlivé renovované firmy teda dávajú svoje meno a možno podľa toho sa aj posudzuje ten ich obsah.
Na druhej strane, ale myslím si, že je pravda aj v tej časti, že dôležitý je ten samotný ten samotný obsah. Sám vravíte napríklad aj vy, pán Lipšic, že doteraz ste si to nepreštudovali. No ale možnáže je tam, odvolávky tie, tie paragrafy ste nepísali ani vy, ani ja, ale sa tvorili na nejakú tú dobu. To znamená, ja si ten paragraf môžem pozrieť, pokiaľ je tam odvolávka, môžem s ním súhlasiť, nemusím s ním súhlasiť. Na druhej strane, vieme, aký je ten paragraf pokrútený. To znamená, na ten istý paragraf vy môžte mať svoj názor, iní môžu mať svoj názor. Preto si myslím, že v prvom rade dôležitý je ten obsah, a či ten je relevantný a či ten je vlastne podľa zákona a podľa jednotlivých paragrafov, ktoré dodržiavame v rámci Slovenskej republiky. To je podľa mňa dôležité.
A čo sa týka, ešte ste spomínali, že 41 ľudí podpísali. No podľa tej diskusie celkovej mne sa zdá, že skôr toto je akcia tak päť-šesť ľudí, ostatní sú tam skôr také "křoví".
Ďakujem.

Ďakujem. No o tom křoví by som pomlčal. Ale, pán kolega Cicoň, konečne ste to priznali aj z vašej časti, že pán minister sa domáha svojich práv a domáhal. To tu doteraz nezaznelo. Čiže verím, že máte viac informácií ako ja, a viete, ako minister konal a koná do dnešného dňa, keď sa aj dnes domáha svojich práv, a domáhal sa, keď chcel zabrániť, resp. svojím privatizačným projektom znemožniť Penťákom sprivatizovať, a potom následne vstúpil do strany, ktorá celú alebo veľkú časť svojej histórie obetovala alebo snažila sa zabrániť privatizácii.
Pán kolega Jasaň, či porušil zákon. Ja som sa vám snažil povedať, že naozaj je rozdiel medzi legálnosťou a legitimitou, a dokonca ja som rád, že sa právnici už vyjadrujú k tomu, lebo skúste normálne, skúste mi povedať, že kto to čítal z vás, toto. A čítali ste ten bod 15? Viete si, viete si vy prestaviť, že v rozvodovom konaní alebo v akomkoľvek inom sa nerozvádzajú dvaja ľudia podľa tejto argumentácie, ale tí advokáti, ktorí ich zastupujú? To je v tom bode 15 napísané, čiže verím tomu, že je to normálne blbosť. A preto si myslím, že nikto pod to nedal svoje meno, lebo keď tu bude a možno keď to niekto podrobí hlbšej analýze, tak sa tých blbostí nájde viacej.
No a záverom. Ja som, ja si myslím, že pán predseda parlamentu Pellegrini sa veľmi uponáhľal, keď chcel vyriešiť emotívnu situáciu a povedal, že pán minister v úvodnej reči povie, kto to písal, pretože asi ani sám nemal vtedy noty, že to povedať môže, lebo blížime sa ku koncu a stále to nevieme. Tak neviem, kde je problém.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dnes už bolo povedané k tejto téme relatívne veľmi veľa, takže ja sa v zásade pristavím len pri niektorých veciach a možno poviem niečo navrch, aby sme dali tomu nejaký taký kontext, o tom, aká hra sa tu v zásade hraje, a či je tá hra férová a nie je férová, alebo máme na rôzne veci rôzny meter.
Prvá otázka, ktorá sa tu neustále opakuje, je otázka predloženého právneho stanoviska a viacerí z vás už povedali, že nestojí otázka, že či je to právne stanovisko v poriadku, je relevantné a je správne, ale otázka stojí, kto ho napísal, aby sa potenciálne mohlo na ňom mediálne aj verbálne z tohto miesta útočiť, že ako si vôbec dovolil obhajovať ministra Pavlisa. Toto je podstata tejto veci.
Pán poslanec Lipšic, vy ste právnik a považujem vás za dobrého právnika, a ak by to, čo je napísané v tomto právnom stanovisku, nezodpovedalo právnej skutočnosti, iste by ste napádali, iste by ste napádali podstatu a nebol by vaším jediným problémom, kto napísal toto stanovisko. Ja budem citovať zo záverečného zhrnutia tohto stanoviska: "Člen Dozornej rady Fondu Národného majetku sa z pohľadu ústavného zákona č. 119 nemohol dostať do konfliktu záujmov." Ďalšie: "Na člena Dozornej rady Fondu národnému majetku sa nevzťahuje osobná pôsobnosť tohto zákona. Člen Dozornej rady Fondu národného majetku sa z pohľadu ústavného zákona 119/1995 Z. z., nemôže dostať do konfliktu záujmov. Vedomosť Ing. Pavlisa o tom, že advokát podal oproti Fondu národného majetku žalobu o náhradu škody a udelenie plnomocenstva na zastupovanie, nemožno vyhodnotiť ako vykonávanie činnosti člena dozornej rady, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku." Ďalej: "Vykonávanie činnosti, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku zo strany pána Pavlisa, by muselo spočívať v aktívnom vykonávaní konkrétnych úkonov v priebehu súdneho konania. V rozhodujúcim období od 11. 12. 2002, kedy došlo k podaniu žaloby, do 16. 6. 2003, do zániku funkcie predseda predstavenstva, nedošlo k žiadnemu relevantnému posunu v predmetnom spore, a preto pán Pavlis nemohol reálne vykonať žiadnu aktívnu činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku." Ďalej: "Pán Pavlis v období, kedy bol súčasne členom Dozornej rady Fondu národného majetku a súčasne predsedom predstavenstva, nepriamym vlastníkom akcií, objektívne nemohol vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku."
Toto sú všetko tvrdenia, ktoré sú tu uvedené, ktoré sú to riadne zdokumentované na 20 stranách. Môžeme, môžeme sa sporiť o tom, že či viete zaujať k nim stanovisko hneď, alebo nie, ale nikto z vás nerozporuje, nerozporuje ich vecnú, nerozporuje ich vecnú správnosť.
Mňa však zaujíma na tejto veci alebo na tejto kauze aj druhý rozmer. Prvý fakt, Port Service dal lepšiu ponuku vo verejnej súťaži ako konkurenčná spoločnosť Dunajservis a napriek tomu prehral. Opakujem, dal vyššiu ponuku, lepšiu ponuku pre štát, napriek tomu prehral.
Ja vám poviem príbeh, ktorý je inej spoločnosti, tá spoločnosť sa volá Ski Centrum a takisto je spojená s predstaviteľmi opozície a tí predstavitelia opozície, konkrétny pán predstaviteľ opozície je podpísaný ako šiesty, to znamená, že veľmi sa ponáhľal, aby bol podpísaný niekde veľmi, veľmi navrchu a mohol ako napádať pána ministra Pavlisa. Ten príbeh znie. Ski Centrum predalo 16. 9. 2004 žiadosť o štátnu pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov na športovo-rekreačné centrum Hodrušská dolina pri Banskej Štiavnici. Tesne pred podpisom zmluvy bola doručená od Národného kontrolného úradu na vybavenie sťažnosť jedného zo spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých sa mala realizovať časť projektu, že tento pozemok nie je majetkoprávne vysporiadaný, čo bola jedna z podmienok na pridelenie nenávratného finančného príspevku. Na základe tejto sťažnosti a požiadavky, že sťažnosť je oprávnená, podotýkam, konštatovania, že sťažnosť je oprávnená, podpis už pripravenej zmluvy bol zo strany štátu zamietnutý a k jej uzavretiu nikdy nedošlo. A tento príbeh má ďalšie pokračovanie. Dňa 7. 9. 2006 bola podaná žaloba, na základe ktorej Ski Centrum žiada od Slovenskej republiky náhradu škody vo výške 150 mil. korún. Prvostupňový súd žalobe vyhovel, odvolací súd žalobu zamietol a stotožnil sa s právnou argumentáciou právneho zástupca ministerstva hospodárstva týkajúcu sa neexistencie právneho nároku na poskytnutie štátnej pomoci a z toho vyplývajúce argumenty vo vzťahu k nemožnosti vzniku škody. Tento príbeh má aj svoje pokračovanie, dlhotrvajúce súdne spory a nakoniec rozhodnutie a výzva na úhradu pohľadávky voči štátu vo výške takmer 5 300 000 eur.
Máte tu dva rôzne právne prípady. Jeden, podáte lepšiu ponuku, štát by mal vyhovieť, a keď nevyhovie, tak ho žalujete. Máte druhý právny prípad, kde súkromná spoločnosť, ktorá nemá právny titul na to, aby získala štátnu pomoc, požiada o túto štátnu pomoc, nesplní požiadavky, žaluje štát a na základe rôznych kontroverzných súdnych rozhodnutí štát má podľa rozsudkov zaplatiť viac ako 5 mil. eur tejto spoločnosti.
A ja sa pýtam, keď vy prenášate celú argumentáciu z roviny právnej do roviny politickej a etickej, aké morálne právo má člen opozície, ktorý podpísal alebo ktorý bol spojený s touto spoločnosťou, hovoriť o tom a podpisovať návrh na odvolanie ministra Pavlisa, keď vykonáva úplne, úplne transparentne protištátne kroky a podľa mňa aj v rozpore so zákonom. Môžeme si myslieť o rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čokoľvek, ale toto mi hovorí o tom, že tuto pravdepodobne nebolo všetko s kostolných poriadkom. Ako môžu títo ľudia moralizovať, stavať sa za rečnícky pult a žiadať od ministra a obviňovať ministra Pavlisa z nekalých krokov?
Právna analýza, ktorá tu bola predložená, úplne jednoznačne vyvracia všetky kroky. Všetko je z roviny právnej posunuté do roviny politickej a v tej rovine politickej môžete tvrdiť čokoľvek. Ak by ste mali jeden právny argument, nepochybujem, pán predkladateľ Lipšic, že ho využijete a v práve budete žalovať Pavlisa na súde, na orgánoch činných v trestnom konaní, aby ste poukázali na to, že sa dialo niečo v rozpore so zákonom.
Pokiaľ je to len v rovine politickej, poprosím, aby ste mali rovnaký meter, ako máte na ministra Pavlisa, a odsúdili konanie vašich spolučlenov opozičných, ktorí spolu s vami predkladali tento návrh na odvolanie ministra Pavlisa a podľa toho aj postupovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Petrák, asi si nepomôžem touto otázkou, vôbec sa ďalej nedostaneme, ale ja neverím svojim zmyslom. Vy stále hovoríte, že nie je dôležité, kto napíše odborné stanovisko. Prosím vás, to ako keby ani nebolo dôležité, či to vôbec je právnik alebo či to vôbec je lekár, ktorý vám predpíše liek, alebo či teda vlastne odobrujete ľudových liečiteľov, ktorí sa vydávajú za tých, ktorí dokážu uzdraviť, nechcem hovoriť osobne, chorých ľudí.
Ja mám pocit, že sme sa vrátili niekde strašne ďaleko do minulosti, a veľmi sa toho bojím.

Pán poslanec, zvolajte schôdzu k pánovi Kaníkovi, máte dosť hlasov, ja si to preštudujem, ten prípad a sľubujem, že sa vyjadrím. Dobre? Zvolajte schôdzu, máte na to dosť hlasov, nie je problém. Ja si to preštudujem, vyjadrím sa.
Pán poslanec, vám ani nenapadne, že tuná sa naozaj nám akože pod nos hodí analýza na začiatku schôdze, ktorú si máme preštudovať, ktorú niekto písal niekoľko dní, a máme v tom okamihu reagovať? To vám príde akože normálne? Normálne? Áno? Mne teda nie. Lebo mne sa zdá byť slušné, keď máme o niečom diskutovať, tak ten materiál pošlem dopredu, nech sa páči, preštudujte si to. Alebo teraz ja mám čo robiť, mám ísť do kancelárie si pozerať zákony a popritom sledovať rozpravu, alebo aká je vaša predstava?
A po ďalšie. Ešte raz vám hovorím, nehovoríte pravdu, pán poslanec, keď tvrdíte, lebo už na čo poukázal pán poslanec Viskupič, na ten bod 15, je to zjavný nezmysel podľa mojej mienky, tvrdiť, že od okamihu podpísania plnomocenstva napriek tomu, že pán Pavlis bol šéf predstavenstva, s tým sporom nič nemal, lebo to už bol spor advokáta. Hovorím to znovu druhýkrát, aby ste to počuli aj vy a nehovorili, že neboli k tomu žiadne pripomienky, takže je to skoro Písmo sväté. No nie je. Sú tam nezmyselné, minimálne tento argument, na ktorý poukázal kolega, je nezmyselný. A to ani právnik byť podľa mňa nemuseli ste, aby ste pochopili. Predseda predstavenstva kedykoľvek mohol vziať plnomocenstvo späť, vziať žalobu späť, disponoval s tým sporom. Nie advokát.
Ako to môžte hovoriť, že to je úplne v poriadku napísané, že to je proste nepriestrelné? No, nie je to nepriestrelné. Už minimálne v tomto jednom bode, na ktorý upozornil kolega Viskupič.