48. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený kolega, chcem ti poďakovať skutočne za takú komplexnú informáciu, ktorú si tu podal v súvislosti s takzvanou podporou obnoviteľných zdrojov na Slovensku, pretože, hovorím takzvanou podporou, pretože celý ten zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, tak ako si hovoril, bol niekoľkokrát novelizovaný a zakaždým v podstate nevystihoval tú potrebu, ktorá na tomto trhu s energiami je, respektíve v súvislosti so samotnou podporou obnoviteľných zdrojov.
Je jasné, že celý ten systém, ak ho vôbec môžem nazvať systém, bol, bol živelne nastavený, v podstate bol účelovo nastavený v prospech pár vyvolených, ktorí chceli rýchlo zbohatnúť, a samozrejme dotácie, ktoré boli teda nastavené na jednu, na jednu povedzme megawatthodinu, ktoré presahovali štyristo, teda štyridsaťdva centov na kilowatthodinu, a to vám môžem povedať, boli, boli nastavené skutočne iba v prospech niektorých, niektorých spoločností účelovo.
Ja súhlasím s tým, že je treba tento systém totálne zmeniť, v podstate odísť od tarify za prevádzkovanie systému a zároveň odísť od dotácií výkupných cien elektrickej energie a vôbec energií, pretože toto deformuje to prostredie s energiami, teda trh s energiami. A ja si myslím, že opäť sa treba tiež pozrieť na nezávislosť a nestrannosť aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý skutočne koná v prospech určitých cieľových skupín a neberie do úvahy celú tú škálu dodávateľov a odberateľov v rámci systému dodávania a výroby energie.

Pán predseda hospodárskeho výboru, ja vám ďakujem za vašu faktickú poznámku. Naozaj treba povedať, kto je zodpovedný za to, čo sa tu stalo. Bol to pán Ľubomír Jahnátek spoločne s pánom Holjenčíkom, ktorí aj s chlpami zobrali podporu z Čiech a z Nemecka. Český energetický regulátor naozaj už priznal chybu a hovorí o pochybení vo výške 162 mld. českých korún. Jednoducho by bolo dobré, keby aj pán Holjenčík priznal chybu a odišiel z úradu na zaslúžený dôchodok.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán kolega Přidal povedal detailne v tej odbornej záležitosti, ktoré nás viedli k tomu, aby sme predložili uvedenú novelu zákona. Takže vypustím z môjho príhovoru tieto detaily a začnem možno trošku širšie. Ale chcem navodiť atmosféru alebo diskutovať o tom, akým spôsobom by sa mala uberať alebo na základe akých dôvodov by sa mala uberať aj naša politická, ďalšie politické kroky v oblasti, v oblasti energetiky.
Vedci v minulosti niekoľko storočí dozadu sa zaujímali o to, čo vplýva na zmeny počasia, s ktorými vždy v určitom čase mali ľudia problém. Takto to bolo zhruba do osemdesiatych rokov minulého storočia. Od osemdesiatych rokov minulého storočia sa začína tejto problematike venovať stále viac a viac vedcov, už sú to tisíce, respektíve boli to tisíce už aj na konci minulého storočia, pretože jednak dopady na zmenu klímy začínali naberať grády a jednak aj vznikom novej počítačovej techniky sa dali simulovať určité situácie a hlavne merania, na základe ktorých sa dalo zisťovať, dali zisťovať dôvody klimatických zmien.
Asi dvetisíc päťsto klimatológov je sústredených vo vedeckom výbore OSN, takzvaný Intergovernmental Panel on Climate Change, v ktorom po určitých obdobiach prezentujú výsledky, výsledky svojej práce. Taký prvý dôležitý bol zhruba, nie zhruba, ale presne v roku 1992. A na tejto konferencii bol prijatý rámcový dohovor o zmene klímy. Bolo to v Riu de Jainero. Potom taký ešte ďalší, jeden známy bol v Kjóte rámcový dohovor o zmene klímy. Takisto Slovensko, krajina, jedna z mnohých, takmer všetky v Európe pristúpili k týmto dohovorom a podpísali sa pod tieto záväzky. Jednou z ostatných takýchto akcií tohto výboru bol minulý rok 23. 9. 2014 v New Yorku, bol to klimatický summit. A dovoľte mi, aby som vás informoval, kto to nevie, o výstupoch troch veľmi významných ľudí a jedných z najsilnejších na našej planéte.
Prvý je generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Citát: "Zmena klímy ohrozuje ťažko získaný mier, náš blahobyt a šancu pre miliardy ľudí. Je to hlavná úloha dneška. Naša reakcia rozhodne o budúcnosti, potrebujeme každú ruku." Zmena podnebia podľa neho predstavuje pre ľudstvo historicky najväčšiu výzvu. A ešte jeden citát od neho. "Ľudské, ekonomické a environmentálne náklady klimatických zmien budú čoskoro neúnosné."
Druhý, prezident Spojených štátov Barak Obama. Šéf bieleho domu vyhlásil, že sa počas schôdzky s čínskym prvým vicepremiérom Čang Kao-limom zhodli na tom, že ich krajiny sa majú v otázke boja s globálnou zmenou klímy chopiť vodcovskej roly. Citát: "Žiadny štát teraz nesmie zostať bokom, aby naše deti nežili vo svete, ktorý už nebudú schopné dať do poriadku," povedal Obama. Zároveň apeloval na prijatie ambicióznej dohody, v ktorej by sa podľa neho mali k rozhodným krokom zaviazať aj rozvíjajúce sa ekonomiky. Spojené štáty podľa prezidenta dodržia svoj cieľ a do roku 2020 znížia emisie oxidov uhlíka o 17 % oproti hodnotám z roku 2005.
Posledný, v tom čase predseda Európskej komisie, José Manuel Barroso v New Yorku sľúbil, že Európska únia dodrží svoj záväzný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % oproti roku 1990 a využívať na výrobu elektriny 27 % obnoviteľných zdrojov. Citát: "V tomto rozhodujúcom boji nezlyháme," uistil Barroso. Rozvojovým krajinám potom prisľúbil na nasledujúcich sedem rokov dotácie na podporu získavania energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 3-ch mld. eur.
Prečo tento dlhý úvod? Je mi niekedy divné, neviem, či smiešne alebo do plaču, keď počúvam dnes na Slovensku aj na odborných seminároch alebo konferenciách vety: Európska komisia nám nariaďuje a to sú všetko len báchorky. Tu chcem povedať, že mnoho krajín Európskej únie má dlhodobo odsúhlasené energetické mapy, ktoré po našom, po slovensky znamenajú energetickú politiku štátu. V týchto politikách majú jasne vymedzené, akým spôsobom chcú do budúcnosti zabezpečovať výrobu, distribúciu a samozrejme s prihliadnutím na ekonomiku, to znamená, na výkupné ceny. Aby som nehovoril o Nemecku, najďalej sú možno vo Švédsku, v Holandsku, v Dánsku, ale samozrejme aj na tom pracujú a dosť vehementne už aj povedzme vo veľmi atómovom Francúzsku alebo Belgicku.
Vo februári tohto roka British Petroleum, jedna z najväčších firiem, ropných, ktorá určite nemusí byť nejakým superzástancom obnoviteľných zdrojov energie, vydala analýzu rozvoja, rozvoja, pardon, analýzu o tom, ako sa bude ďalej uberať svetová produkcia elektrickej energie. Do roku 2035 má HDP na hlavu stúpnuť na celom svete, má stúpnuť o 75 percent. Celosvetová spotreba elektrickej energie má stúpnuť o 37 % s ročným nárastom cca 1,4 percenta. Podľa British Petroleum z februára tohto roka suverénne najvyšší nárast zdrojov bude z obnoviteľných zdrojov energie. Fosílne palivá zostanú na súčasnej úrovni, respektíve niektoré sa, ich budú, množstvo niektorých sa bude znižovať.
Ako som čítal v úvode, a všetci vieme, čo sa deje v Európskej únii, nevynímajúc Čínu a už aj pomaly Indiu, všetky sa zaoberajú energetickou politikou veľmi vážne, dokonca Európska únia hovorí, že energetická politika je jedným najvážnejších bodov súčasnej doby. Pripravuje sa takzvaná energetická únia, ktorá stanovuje určité limity alebo vizionárske regule pre členské štáty.
Čuduj sa svete, vo štvrtok bola na Palisádach v Európskom dome konferencia za účasti pána veľvyslanca v Európskej komisii, pána zástupcu nášho eurokomisára pre energetiku, kde prezentovali energetickú úniu. Podľa informácií týchto pánov všetkých 28 regulátorov, všetkých 28 krajín Európskej únie je proti energetickej únii vzhľadom k tomu, že k návrhu energetickej únie je aj akýsi strešný regulačný úrad nad jednotlivými krajinami. Samozrejme v konečnom dôsledku rozhodne politika jednotlivých krajín a názor jednotlivých politických reprezentantov a predpokladám, keď náš, teda keď komisár pre energetiku je Slovák, že Slovensko v tomto nebude robiť problém. A z úst pána generálneho riaditeľa sekcie ministerstva hospodárstva, ale aj z úst iných prepraviteľov, aj povedzme veľkých súkromných firiem sa zdá, že Slovensko túto energetickú úniu podporí, čo je z môjho pohľadu pozitívne.
Ale čo je nie pozitívne, je to, čo hovoril aj kolega Přidal, že minulý rok bola prijatá energetická politika štátu, o ktorej sa diskutovalo dva roky. Alebo vyše dvoch rokov. Odvtedy uplynulo asi 5 mesiacov a počúvame, to znamená, uplynula štvrtina alebo tretina času od toho času, o čom sa diskutovalo, o energetickej politike a po prijatí šéf regulačného úradu hovorí o nejakej inej regulačnej politike.
Viackrát v tomto parlamente sme rokovali o obnoviteľných zdrojoch v tomto volebnom období, viackrát som povedal, že súčasná vláda robí sabotáž na slovenskej energetike. Nemôže sa vyhovárať súčasná vláda, že problémy, ktoré sú dnes v energetike, v cene elektrickej energie urobila nejaká iná vláda. Kroky prvej Ficovej vlády nás dobiehajú. Tá istá vláda, takmer tí istí zamestnanci ministerstva, ten istý regulátor alebo šéf regulačného úradu v roku 2009 prijmú zákon o obnoviteľných zdrojoch energie a vytvoria podmienky pre klondike čerpania zdrojov štátu na zákonom alebo vyhláškou schváleného povinného výkupu, ktorého dôsledky znášame dnes. V roku 2011 Radičovej vláda tento klondike zastavila zákonom, veľmi citlivo a tak, že z toho nebol absolútne žiaden problém ani z hľadiska retroaktivity, ani z hľadiska ďalšieho bezbrehého čerpania dotácií na jednotlivé zdroje.
Dnes sme vystavení problémom, o ktorých hovoril kolega Přidal, nebudem to ďalej rozvádzať, kedy regulátora a, predpokladám, ani ministerstvo absolútne netrápia ceny energií, netrápia ich energetická politika, trápi ich, aby vykešovali problém distribučných spoločností. Hovoril o tom kolega Přidal. Je to ďalší z krokov, ktorý možno bude história pamätať a svojím spôsobom aj hodnotiť.
Obnoviteľné zdroje energie napriek tomu klondiku v roku 2009 - 2010 vo fotovoltike dnes zvyšujú ceny elektrickej energie relatívne nepatrne, cca o 4 percentá, to znamená 4 centy z jedného eura. Napriek tomu sú používané ako kladivo na čarodejnice, ako kladivo na to, že máme vysoké ceny elektrickej energie.
Problém je úplne inde, problém je, že v energetickej politike nemáme zadefinované nič. Kto sa trošku v tom vyzná, tak mi to musí potvrdiť. Nič. V energetickej politike štátu musí byť totiž jasne zadefinované, akým spôsobom štát chce, aby sa smerovali v budúcnosti investície. Nemci o tom rozprávajú 15 rokov. A my sme si zobrali od nich jediný negatívny príklad, a to bola tá nešťastná dotácia na fotovoltiku v roku 2009, kedy to už Nemci zastavovali. A na Slovensku sme mali vedieť už, že jednoducho vývoj ide takým nehoráznym tempom dopredu, že kým sa tie fotovoltiky začnú stavať, technológia bude o 50 % lacnejšia. A len pre ilustráciu: ak v roku 2010 boli dotácie za výkup, alebo teda cena za výkup z fotovoltických elektrární, tá nehorázna, cez 420 eur, Jaslovské Bohunice predávajú za 33 dnes, tak dnes iná elektráreň fotovoltická, taká istá, má výkupnú cenu cez 90 eur. To znamená, viac než 4-krát išla cena, výkupná cena z fotovoltických elektrární za niekoľko rokov dole.
Na tej konferencii minulý týždeň bolo jasne povedané z úst predstaviteľa kancelárie nášho energetického komisára, že už dnes existujú obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú konkurencieschopné bez akýchkoľvek dotácií. Problém energetickej politiky štátu je, či vôbec, keď k takej situácií dôjde, bude možné tieto obnoviteľné zdroje pripojiť na sieť. Pretože v energetickej politike štátu by malo byť aj to, kde sa vyrába, akou distribúciou sa bude elektrická energia distribuovať, to znamená siete, a samozrejme aj ekonomicky. A súhlasím s názormi, že treba pomaličky skončiť s dotáciami na akýkoľvek druh výroby, ale treba si uvedomiť, že do tohto stavu by sme sa neboli dostali, keby tie dotácie nejaké neboli išli, ale bolo na každom rozhodnutí jednotlivej krajiny, akým spôsobom tento čas prekoná. Pred desiatimi rokmi tiež plazmový televízor stál 250-tisíc korún. Dnes stojí koľko, rovnaký a ešte lepší? Lebo ten vývoj v týchto technológiách aj v technológiách obnoviteľných zdrojov energie ide obrovsky dopredu.
Ak my dnes v energetickom mixe máme dobré zastúpenie aj jadra, aj vodných elektrárni, aj obnoviteľných zdrojov rôznych druhov a trváme na tom, aby v energetickej únii, ktorá sa pripravuje, mali jednotlivé krajiny možnosť riadiť si energetický mix, tak by sme si to v tej energetickej politike aj mali zadefinovať, aký chceme energetický mix v roku 2020, 2030, 2040, ´50 a tak ďalej a akou cestou sa k nemu chceme dopracovať. Kolega, môj predrečník to už jasne povedal, dnes už existujú distribučky, ktoré vám na určitom území nepripoja žiaden, akýkoľvek, aj ten najefektívnejší zdroj elektrickej energie.
Kroky v energetickej politike, akých sme svedkami od roku 2009, som hovoril o sabotáži, možno silné slovo, ale vedú k veľkým problémom, ktoré bude veľmi ťažko riešiť v budúcnosti, pretože výroba a distribúcia elektrickej energie to nie je výroba ponožiek, že dneska začnem, zajtra skončím. Len tá mierna novela alebo dopad novely, ktorého opravu rieši naša novela, možno spôsobí likvidáciu niektorých zdrojov. Totiž ak sa nedá doplatok povedzme fotovoltike, tak tá stratí vyslovene len tie peniaze, ktoré mala dostať a ktoré stratila nesplnením si tej administratívnej povinnosti. Ale ak ten doplatok nedáme napríklad bioplynovej stanici, ktorá vyrába elektrickú energiu a ktorá má možno dvojtretinové náklady, variabilné, tak ona jednoducho bude vyrábať stratu a nie je možné, aby fungovala ďalej. Lebo ona nebude mať žiadny príjem, ona bude mať stratu v danom roku. Možno zlikvidujeme pár výrobcov, si môžeme povedať, mali dodržiavať zákon, mali sa starať o to. Aká dôvera k obnoviteľným zdrojom? Aká dôvera k podnikateľskému prostrediu? Aká dôvera k istote investovaného kapitálu?
Hovoril som možno aj veci z boku. To preto, aby sme pochopili, že obnoviteľné zdroje sú budúcnosť, či to súčasná vláda chce, alebo nechce. Či to silní, ktorí momentálne zastupujú výrobcov, distributérov fosílnych palív, chcú, alebo nechcú. Je to z pohľadu klimatických zmien, čo bol primárny záujem a možno to vtedy stálo mnoho peňazí, ale dnes je to už aj z hľadiska ekonomického. To znamená, rast a zvyšovanie výroby z obnoviteľných zdrojov je nezastaviteľný.
Z môjho pohľadu je problém to nevyužiť. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia ďalej, pretože je to otázkou silných v krajine, akým spôsobom vytvoria podmienky toho, aby nové zdroje, diverzifikované zdroje, ktoré chránia bezpečnosť energetickú krajiny, sa mohli rozvíjať. Pretože obnoviteľné zdroje to je nielen viac peňazí otočených v HDP danej krajiny, v niektorých prípadoch mnoho práce na vidieku a energetická bezpečnosť, to je aj geopolitická bezpečnosť. Pretože mnoho, mnoho sporov aj v súčasnosti v rámci svetovej politiky sa deje pre energetické zdroje. A toto mnoho krajín aj v Európskej únii pochopilo.
Ja som veľmi rád, že Európska komisia tento trend razí. Som rád, že máme eurokomisára a že v tom prípade ani Slovensko nebude robiť problém. Ale bol by som veľmi rád, keby sa vláda viac zaoberala tým, akým spôsobom robiť energetickú politiku, ktorá v budúcnosti neohrozí jej odberateľov, priemysel, domácnosti, ale aj podnikateľov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Som rád, pán kolega Mikuš, že ste tu citovali kľúčových ľudí našej planéty, ktorí celkom jednoznačne označujú globálnu zmenu klímy a s ňou súvisiace nevyhnutné opatrenia za jednu z najväčších výziev, ak nie najväčšiu výzvu, ktorej v súčasnosti čelíme. V tomto duchu sa niesli aj vystúpenia rečníkov na medziparlamentnom stretnutí vo Viedni koncom minulého týždňa, na ktorom sme sa mali možnosť niektorí zúčastniť, prípadne aj vystúpiť.
Dávam vám za pravdu aj v tom, že u nás sa neraz tvárime, že to, do čoho nás, v úvodzovkách, tlačí Európska únia, je len akési panské huncútstvo z jej strany a že sa mu v horšom prípade musíme útrpne prispôsobiť a v lepšom prípade ho nejako pretrpieť alebo nejako prejsť v tomto Európskej únii, ako sa hovorí, cez rozum. Samozrejme, nie je to tak.
Viedeň, ako vieme, je vzdialená od Bratislavy len nejakých 60 km a napriek tomu, počúvajúc tam tie vystúpenia a vidiac to, čo dominuje súčasnej Európe a svetu v tejto oblasti, mal človek pocit, že je niekde na opačnom konci planéty. Takže naozaj je najvyšší čas, aby sme sa vymanili z tejto našej istej malosti a uzavretosti a zotrvačnosti a naozaj sa s otvorenými očami pozreli na to, čo sa deje za našimi, najmä západnými, hranicami.
Ale na druhej strane by bolo dobré v súvislosti s Ukrajinou, to som aj vo Viedni povedal, pozrieť sa aj na to, aká bude politika Európskej únie voči Ukrajine aj v oblasti energetiky.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja súhlasím s tým a skutočne som rád, že ste tu spomínali veľakrát, že nemáme jasnú energetickú politiku, jasný energetický koncept pre to, ako rozvíjať v podstate celý energetický mix. Nedotýka sa to, samozrejme, iba obnoviteľných zdrojov, ale aj ďalších zdrojov, ktoré sú alternatívne a ktoré sú v podstate, neemitujú toľko škodlivín ako možno ostatné fosílne palivá alebo energie z fosílnych palív. V každom prípade je jasné, že ten systém tu chýba, že nemáme skutočnú reálnu energetickú politiku, že nemáme jasnú koncepciu. Ak by sme ju mali, tak by sme skutočne pristúpili k tomu, že rozvíjame povedzme fotovoltiku živelne, ktorú chceme teraz nepriamo likvidovať vzhľadom na to, že tí vyvolení už dostali svoje zaplatené. Ak by sme mali dobrú energetickú politiku, nekonštatovali by sme teraz prostredníctvom týchto prenosových sietí, respektíve distribučných sietí, že nemáme kapacity na prenos a že už nemôžeme pripájať ďalšie zdroje. Nekonštatovali by sme, že v podstate nemáme dostatok zdrojov na doplatky v podstate za obnoviteľné zdroje. Nekonštatovali by sme, že máme vysoké ceny energie tak pre domácnosti, ako aj pre ekonomiku, pre hospodárske firmy, podniky. A toto všetko je vlastne odrazom toho, aká zlá, aká nekoncepčná, ako nekoncepčný je vlastne tento systém. A výsledkom sú toho aj povedzme takéto subjekty, ktoré teraz nedostanú za rok 2014 doplatok za dodávku energie do siete.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No ja si myslím a chcem vás trošku, kolegovia aj z klubu, tak napraviť. Veď jedná sa... Poprosím, keby ste trošku zjednali nápravu, aby tu bolo tichšie, pani podpredsedníčka, lebo sa nedá hovoriť. Ďakujem pekne, že som si to zjednal. Poprosím.
O takú vec sa jedná, že treba napraviť tú chybu, ktorá sa vklinila do systému pri tej rýchlej koncepcii alebo antikoncepcii tvorby. To znamená, ešte nemôže byť vytvorená energetická koncepcia, až vtedy, keď tí, ktorí mali získať, či solárky alebo bioplynky, až keď ich získajú. A tento úkon je smerujúci k tomu, aby ich získali. Lebo také absurdity, aké nastali pri tej urýchlenej tvorbe zákona, že sedliaci sa stali len a len pri bioplynkách vazalmi a že jednoducho sú tam nádenníci. A keď si pozriete tie veľké bioplynky, ktoré nezmyselne vznikli v produkčných oblastiach a nasávajú silážnu kukuricu z výmery desaťtisíc hektárov, tak tam sú majiteľmi energetických zariadení ľudia z distribučiek. Podobne je to pri solárnych. To znamená, že, kolegovia, ja vás len chcem vyviesť z omylu. Toto je potrebná úprava, ktorú urobili kolegovia, a toto, čo vy chcete, to ešte nedozrel čas. Až keď to príde do jedného košiara a keď to získajú tí praví vlastníci, potom sa môže vytvoriť energetická koncepcia pre Slovensko. Ale aká bude cena energie, potom sa už nepýtajte.

Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som sa prihlásil do faktickej, tak mi kolega Mikuš sa podivil, že: teda ešte aj ty k obnoviteľným zdrojom energie?!
Priznám sa, nerozumiem obnoviteľným zdrojom energie ani klasickým energetickým médiám, ale o inom som chcel. O tom spôsobe, akým predniesol svoj príspevok. Veď aj tu v parlamente je to vidieť, že sú dva také prístupy. Na jednej strane čosi, čo by som nazval mentálny monizmus. To sú tí, ktorí vedia všetko o ničom. Takí fachidioti jednej témy. A na druhej strane je druhý postoj, ktorý by som nazval kognitívnou promiskuitou, a to sú zase tí, ktorí vedia nič o všetkom. Teda mudrci, všemudrci. Ja som rád, že Jozefovi, kolegovi sa aj pri tomto výstupe podarilo týchto krajností mentálneho monizmu a na druhej strane kognitívnej promiskuity, že sa podarilo tomu vyhnúť, a hľadá akýsi optimálny energetický stred. A toto veľmi oceňujem, lebo v parlamente to veľmi často absentuje.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za faktické. Aj tým profíkom. A som veľmi rád, že som zaujal aj neprofíka Mariána Kvasničku.
Chcel by som povedať kolegovi Radošovskému. No, rozmýšľal som, či povedať niektoré veci, čo som povedal, lebo hovorí sa, že keď človek predbehne dobu, vyzerá jak blázon. Ja už som bláznom niekoľko rokov. Niekoľko rokov, to znamená už ozaj osem, dá sa povedať. Ale už si pripadám, keď sa stretnem napríklad s Nemcami alebo s Rakúšanmi, že my sme tu, ako na Slovensku, ako blázni, lebo nie že sme predbehli dobu, ale my už nie sme v nejakom pelotóne, v tom hlavnom, ale zastávame riadne ďaleko. Takže myslím si, že už treba o tom hovoriť aj otvorene a dosť jasne, pretože o pár rokov už môže byť neskoro.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, chcel by som v krátkosti k tejto, tak ako hovoril kolega z kultúrneho výboru, vysoko odbornej téme niekoľko málo poznámok. Pretože téma, ktorú chcú a majú na mysli páni navrhovatelia upraviť, prišla až do štádia, že 1200 výrobcov z obnoviteľných zdrojov ad jedna niekoľkokrát vyzvalo zainteresované orgány, v tomto prípade ministerstvo hospodárstva, ÚRSO a iné orgány štátnej správy, až prišli do bodu, kedy nemali ako keby žiadnu inú pomoc, a napísali nám ad jedna mail, každému jednému do mailovej schránky. A po druhé, urobili takzvanú verejnú výzvu alebo informáciu poslancom Národnej rady o proteste.
Čiže tému, ktorú sa snažia uchopiť navrhovatelia, sme, myslím, že to bolo 5. 2., 5. februára tento rok, dostali aj na chodby Národnej rady, kde ľudia združení v niekoľkých záujmových alebo profesných inštitúciách prišli vyjadriť aj na, najprv pred parlament a následne aj na chodby parlamentu.
V rámci tejto informácie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sa, dovoľte mi, keďže to nie je dlhý text, oslovili všetkých nás, kolegyne, kolegovia, aby sme sa ich neblahou situáciou zaoberali. Veľmi odborný a mnohými citáciami a príkladmi úvodné slovo, ktoré predniesol pán poslanec Přidal, hovorí, ako keby o tom odbornom príspevku do tejto debaty, ja by som si dovolil zacitovať, že páni poslanci a navrhovatelia si túto tému takpovediac nevycucali z prsta, ale naozaj sa jedná o 3600 pracovných miest a 1200 organizácií, ktoré sú združené a ktoré vyzývajú, a napísali ad jedna list a ad dva výzvu a dokonca sa zhromaždili aj pred Národnou radou.
Čiže: "Množstvo poslancov Národnej rady sme informovali (píšu v liste) o podstate protestu, ktorý sa snažíme zorganizovať pred bránami Národnej rady. Informáciu sme zaslali všetkým členom Výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj všetkým poslancom súčasného šiesteho funkčného obdobia Národnej rady, a s tými, s ktorými sme boli v kontakte, s viacerými bez rozdielu opozície alebo koalície sme sa aj osobne stretli."
Text samotnej informácie poslancom je nasledovný: "Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obraciame sa na vás touto mimoriadnou formou preto, aby sme vás upozornili a vysvetlili problém a tiež dôvod, prečo sme nútení zorganizovať zhromaždenie pred budovou parlamentu.
Od polovice decembra roku 2014, minulého roku, sa množstvo výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov a KVET dostalo nemilého prekvapenia od distribučných spoločností vo forme listu o odmietnutí podpory na rok 2015. Za predchádzajúci mesiac a pol sa na našu asociáciu obrátilo množstvo výrobcov nielen zo slnka, ale aj ostatných technológií, voda, plyn, skládkový plyn. Pre množstvo z nich je to zničujúci zásah do, z pohľadu ekonomického i z pohľadu udržateľnosti, našich investícií. Tento krok zo strany distribučiek je hrubo protizákonný i napriek tomu, že stále opakujú nepravdivý argument o porušení zákonných povinností. To sa dotýka vyše 1 200 výrobcov.
Celý problém sme sa snažili riešiť na pôde jednak distribučiek", ako som spomínal, "Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale aj rezortného Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ako ÚRSO, tak distribučky stále trvajú na svojom, že zákon č. 309/2009 Z. z., jeho výklad prekračujú a nechcú vidieť dôsledky svojich činností, čiže hrozbu straty zamestnania pre viac ako 3 600 zamestnancov, ohrozenie tisícky malých podnikov a podnikateľov. Keďže sú ohrození aj malí majitelia, ktorých príjem z výroby elektriny dosahuje niekoľko sto až tisíce eur ročne a ich zisk predstavuje sotva pár eur ročne, tak ani súdne riešenie pre nich nie je ekonomicky možné.
Spor sa točí okolo zmeny zákona č. 309/2009 Z. z. v § 4 ods. 3 a pridanie formálnej dôležitosti pre povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c). Túto povinnosť si však každý výrobca splnil podpisom zmluvy, oznámenie o uplatnení podpory, na nasledujúci rok a doložením cenového rozhodnutia od ÚRSO, veľkosť dodanej energie." Ak by bol záujem, dá sa to prečítať aj na webovej stránke, ktorú k tomuto organizátori a tí, ktorí nás oslovovali, uvádzajú.
"Predseda ÚRSO pán Holjenčík opakovane tvrdí, že požadované údaje sú dôležité pre správne nastavenie systému podpory a jeho kompenzácie prostredníctvom tarify prevádzkovaného systému. Je to však nezmysel. Tie čísla majú povedať, koľko výrobca vyrobí v nasledujúcom kalendárnom roku. Výrobca si zoberie cenové rozhodnutie úradu, opíše jedno jediné číslo z papiera vydaného a evidovaného úradom a pošle ho späť na úrad. To isté číslo pošle distribučke, ktorá ho má ako prílohu k zmluve s výrobcom." Preto, keďže aj druhá strana odmieta vec normálne a slušne riešiť, tak na problém upozornili tým, že zorganizovali protest.
Myslím si, že riešenie, ktoré prišlo aj s návrhom tohto zákona, ktorý nie celkom vyhovuje, alebo to, čo by chceli, ale podľa mňa je to elegantné riešenie na to, aby sa mohli dovolať spravodlivosti, ak táto spravodlivosť možno z byrokratického alebo zo zákonného nastavenia nie je možná. Preto v tejto chvíli vítam túto zmenu na to, aby mohli preskúmať, či už správne alebo súdne, alebo nastúpiť správne mechanizmy, čiže by bola zainteresovaná ŠOI-ka, alebo proste orgány v správnom konaní. Alebo možno aj súdna preskúmateľnosť priamo zo zákona je presne tým riešením, ktoré by dokázalo odpovedať, či ÚRSO alebo distribučky alebo samotné ministerstvo konajú zákonne, alebo nie. Keďže túto možnosť teraz nemajú, ja tento návrh vítam aj za tých ľudí, ktorí nás oslovili.
Je len škoda, že tých ľudí, ktorých spomínajú, že ich oslovili aj z vládnej strany, neprišli sami, či už rezortné ministerstvo alebo samotní poslanci. A ohrozených je 3 600 pracovných miest, o ktorých tu jednak píšu a jednak nás na to osobne upozornili, nerieši niektorý vládny, z vládnych poslancov, pretože by sme mali možnosť lepšie, alebo mohli by sme viac predpokladať, že táto právna úprava prejde.
Preto sa prihováram aj za vás, členov hospodárskeho výboru a ľudí z vládnej strany, aby ste dôsledne zvážili, či riešenie, ktoré navrhovatelia predkladajú, túto situáciu nerieši. A týmto vás prosím o podporu, aby sme nevystavovali výrobcov a ľudí zamestnaných v tomto odvetvi riziku prídenia o pracovné miesta.
Druhú vec, ktorú som sa pri tomto proteste, keďže tu hľadali títo ľudia, ktorí sa dostali aj do, na chodby parlamentu, nejakého zodpovedného poslanca, či už z výboru, menovite aj pána Kondróta, či by im s týmto nevedel pomôcť, som sa dozvedel aj ďalšie skutočnosti. A to je prípad bioplyniek, kedy niektoré bioplynky boli už oslovené listom, keďže predpokladajme, že to bude nejaký veľkokapitál alebo nejaký oligarcha, ktorý si v januári dovolil celkom drzo zaslať listy, že keďže vie, akým spôsobom sú nastavené parametre, že veľmi rád ich, bioplynky, od nich odkúpi, keďže tieto nebudú vykazovať v roku 2015 ziskové parametre.
A keď už má byť oligarchizácia našej spoločnosti viacej identifikovaná, tak tento prípad presne smeruje k tomu, že družstvá, ktoré, rozprávať sa s predsedom družstva z východu, ktorý hovorí o tom, že bude musieť nie ľudí, ktorí pracujú priamo iba v tej bioplynke, ale je ohrozená jeho živočíšna, rastlinná výroba, pretože bioplynka mu zabezpečuje presne tú mieru zisku, aby v jeho regióne s vysokou nezamestnanosťou mohla byť jeho prvovýroba poľnohospodárska udržateľná, a teraz mu obštrukciou zo zákona hádže štát polená pod nohy a nebude môcť svoje vlastné družstvo uživiť. A navyše mu ešte niekto v januári 2015 pošle list, že veľmi rád jeho družstvo aj s majetkom, aj s bioplynkou odkúpi, tak už väčšiu drzosť si ja teda predstaviť nemôžem.
Preto vyzývam poslancov vládnej strany, aby nedarovali družstvá, ich hektárové majetky oligarchom, ktorí sú fakt drzí ako ploštice, a aby sme zákonné nastavenie zmenili, udržali pracovné miesta a nedávali produkciu našich prvovýrobcov do rúk oligarchom. Ak nechcem byť veľmi zlý a nechcem hovoriť o tom, že toto bol jednoznačný a identifikovateľný plán. Ak tvorca tohto zákona a tohto byrokratického nastavenia mal tento úmysel, čiže pripraviť poľnohospodárov o ich poľnohospodárske družstvá a zabezpečiť majetkový prospech, respektíve drzé ponuky kapitálu, ktoré chce odkúpiť, ktorý chce odkúpiť družstvá, tak, vážení páni poslanci, môžete aj pri tomto návrhu zákona zahlasovať za, čím by sme takpovediac vytreli oligarchom kocúra.
Ďakujem za pozornosť.

Jozef, mňa najviac zaujala tá informácia pri konci, keď hovoríš o tom, že najprv SMER zmení zákon, potom zrazu, čuduj sa svete, družstvám prídu listy, že sú ochotní nejakí zámožní páni odkúpiť ich družstvá aj s bioplynkami, lebo teda samozrejme vedia, že už momentálne budú v zlej situácii, lebo nebudú dostávať peniaze, na ktoré boli predtým zvyknutí. Ako pripomína mi to praktiky tak z polovice minulého storočia niekde na Sicílii. Tam tiež Cosa Nostra si vyhliadla nejaký fungujúci podnik, nejaký bar, reštauráciu, jedenkrát ju vypálila, druhýkrát vypálila, tretíkrát prišla a dala pár zákazníkom po papuli a potom, keď už bola na kolenách, ten podnik alebo tá reštaurácia, tak potom prišli za majiteľom a povedali mu, že keď chceš, odkúpime to od teba. To sú presne také isté praktiky, presne také isté praktiky ako Cosa Nostra v polovici 20. storočia na Sicílii, presne také isté praktiky robí SMER na Slovensku. A nielen v tomto prípade, ale v každom jednom inom prípade, kde môžu urobiť biznis pre svojich kamarátov.