48. schôdza

70.
V tom úvode si to pomenoval veľmi presne, Martin, a to je, prejavuje sa to aj teraz v týchto faktických poznámkach. Tu proste ako keby sme stratili schopnosť sa počúvať a ja už to, proste hovoríme tu o učebných osnovách výchovy k manželstvu a rodičovstvu, ktoré by malo dostať tzv. predmetové vyjadrenie. Čiže by sme zaviedli, keďže tie osnovy máme, žiadna veľká diskusia, tak ako si hovoril, ony sú nekonfliktné. Sú postavené na vzťahovej výchove, nikto tu, niekto si tu vymyslí termín, dostane ho sem do debaty, nazve to sexuálnou výchovou a nakoniec ešte nás obviní z toho, že zavádzame sexuálnu výchovu, pritom stále sme na pôde zavedenia schválených osnov, podľa ktorých dnes učia tie deti. Tam, kde sa rozhodli, že budú, zapracované v piatich predmetoch, učiť, tento zákon nehovorí nič iné, len dajme tomu predmetovú strechu, pretože súhlasím s pánom profesorom Froncom, že každý jeden predmet má svoje učebné osnovy. Naopak to ale neplatí, v tomto prípade, že máme tu učebné osnovy a nemáme predmet. Tie osnovy sú verejné od roku 2010 a podľa mňa neexistuje reálny, racionálny argument, prečo by sme tomu nemali dať predmetovú strechu a neučili deti podľa týchto schválených osnov.
Nejdeme nikam nad rámec, nevulgarizujeme, nebulvarizujeme, nejdeme decká učiť niečo, čo nie je prístupné ich veku. Bodka.

72.
Alojz, v jednej veci si ma teda presvedčil, a aby som teda bol konzistentný liberál, keď to prejde do druhého čítania, tak dám pozmeňujúci návrh, aby to bolo záväzné aj pre cirkevné školy. Máš pravdu. Ani týmto deťom by sme nemali odopierať. Najprv si musím pozrieť, či to náhodou nie je v rozpore s Vatikánskou zmluvou, lebo cirkevné školy sú definované nielen naším vnútroštátnym právom, ale v značnej miere sú definované aj našimi medzinárodnými záväzkami. Ak to nebude v rozpore s Vatikánskou zmluvou, tak dám pozmeňovák na to, aby sa to týkalo aj cirkevných škôl.

Ďakujem.

74.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu výboru k voľbe členov orgánu Ústavu pamäti národa, tlač 1441.
Uplynutím šesťročného funkčného obdobia v apríli 2015 zaniká členstvo jednému členovi Správnej rady a dvom členom Dozornej rady Ústavu pamäti národa voleným v Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s citovaným zákonom a uznesením Národnej rady č. 33 z mája 2012, predkladá gestorský výbor návrh na voľbu jedného člena Správnej rady a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa.
Do lehoty určenej predsedom výboru poslanci Národnej rady podali tri návrhy kandidátov na člena Správnej rady a štyri návrhy na dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa. Zoznam kandidátov spolu s informáciou o tom, kto ich navrhuje, je uvedený v tlači 1441.
Gestorský výbor rokoval o návrhoch na svojej 49. schôdzi 4. marca 2015. Výbor konštatoval, že navrhnutí kandidáti spĺňajú všetky náležitosti uvedené v zákone o pamäti národa, a poslanci, ktorí ich navrhli, doložili všetky dokumenty uvedené vo volebnom poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny preto odporúča Národnej rade zvoliť jedného člena Správnej rady a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa z kandidátov uvedených v správe výboru (tlač 1441).
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

76.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán spravodajca, vážená snemovňa, vystupujem tu s krátkym, by som povedal, vyjadrením sa ku kandidátom, ktorých som navrhol. Navrhol som jedného kandidáta do správnej rady a navrhol som i kandidáta do dozornej rady. Chcem aspoň stručne zdôvodniť, prečo som tak urobil a o koho ide.
Do správnej rady som navrhol Mgr. Michala Zajdena, PhD., ktorý je evanjelickým kňazom v Bystrici-Radvani a ktorého poznám ako svedomitého a statočného človeka, ktorý nie celkom v mladom veku, ale zápalom nad iných pozoruhodným spracoval a s úspechom odovzdal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského na Katedre slovenských dejín svoju dizertačnú prácu venovanú evanjelickej cirkvi v čase nástupu totality, v rokoch ’48 až ’54.
Stál som možno i na počiatku tejto dizertačnej práce, keď dôstojný pán Zajden prejavil záujem o spracovanie tejto nie celkom do detailov prebádanej, hoci už aj inými spracovávanej oblasti cirkevných dejín v čase totality. Jeho dizertačná práca je pozoruhodným čítaním pre zaujatého laika ako som ja, ale nepochybne našla i uznanie a porozumenie medzi historikmi z povolania, čo je pozoruhodné, keďže autorom je magister teológ. Myslím si, že dôstojný pán Michal Zajden je dobrým kandidátom do Správnej rady Ústavu pamäti národa, pretože, a tu ma napadá diskusia o dôvodoch pre nevymenovanie ústavných sudcov, svojím záujmom a zápalom pre históriu tých období, ktoré pokrýva svojou aktivitou Ústav pamäti národa, ukázal, že je tým, ktorý by bol mužom na pravom mieste. Myslím si, že jeho voľba by bola dobrým rozhodnutím, a vzhľadom na jeho čestnosť a občiansku solídnosť by dostala Správna rada Ústavu pamäti národa dobrého člena.
Druhým kandidátom, ktorého navrhujem, je Patrik Dubovský. Patrik Dubovský je historik, absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý roky v Ústave pamäti národa pracoval. Pozná jeho fungovanie, pozná jeho chod, a preto ho považujem za dobrú voľbu za člena dozornej rady, pretože vie, ako veci bežia, a vie, ako by bežať mali. Obidvaja moji navrhovaní kandidáti majú teda väzbu na Ústav pamäti národa, pretože zatiaľ, čo ten jeden tam ako historik pracoval, ten druhý práve v spolupráci s pracovníkmi Ústavu pamäti národa svoju dizertačnú prácu spísal.
Na tomto mieste, aj keď som ho nenavrhoval za kandidáta, si dovolím podporiť kandidáta do dozornej rady, kandidáta Gulu, ktorého navrhujú kolegovia z KDH.
Tento človek sa roky venuje problematike tej časti pamäti národa, s ktorou súvisí aktivita ústavu, a myslím, že je to ďalší kandidát, ktorý vie, o čom to je, a ktorého prítomnosť v dozornej rade je garanciou, že by veci v ústave mali prebiehať fér a korektne.
K tomu, aby som nominoval kandidátov do obidvoch štruktúr, som sa rozhodol i preto, lebo i keď je môj malý vklad neporovnateľný s veľkou zásluhou otca Ústavu pamäti národa, môjho zvečnelého vzácneho priateľa Jána Langoša, predsa len chápem Ústav pamäti národa ako tak úplne trošku aj naše a moje dieťa a záleží mi na tom, aby v jeho zodpovedných štruktúrach boli statoční ľudia a pri ich navrhovaní sa zamýšľam nad tým, či by so mnou súhlasil Ján Langoš. A mám pocit, aj keď odpoveď dostanem len vo večnosti, že Ján Langoš by týchto dvoch kandidátov podporil.
Ďakujem.

78.
Ďakujem za slovo. Celkom stručne. Som rád, že kolega Osuský tu spomenul nášho vzácneho spoločného priateľa Janka Langoša a že sa snaží nadviazať na jeho odkaz aj tými nomináciami, ktoré tu predložil a ktoré by som chcel podporiť. Nie som si istý, či to nejako pomôže k tej konečnej voľbe. Ale je to to minimum, čo môžem urobiť.
Ďakujem pekne.

80.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som sa zapojila so svojím názorom na dnešné práve prebiehajúce tajné voľby jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa.
Vládna strana ponúka nomináciu mladého kandidáta, historika pána Pekára, čo je síce zdatný, ale málo skúsený historik. Chýbajú mu skúsenosti nadobúdané vekom. Viac sa o ňom dočítame na Wikipédii, kde má svoj osobný profil. Nikde sa však nedozvieme o ňom, či dokáže v Ústave pamäti národa evidovať a dokumentovať všetko tak, ako bolo, resp. či nebude manipulovať s dokumentmi, ako sa to stáva v prípade, keď mladý človek dostane veľkú právomoc a pocíti ťarchu zodpovednosti. Nie vždy dokáže zachovať odstup od politického lobingu. To nehovorím ako fakty k jeho osobe, ale ako skúsenosť s mladými šéfmi, čo sa bežne stáva, a to aj na poli historiografickom. Prehnané rusofóbie, aké zažívame v týchto dňoch, ktoré nám očkujú nacistické kruhy z USA, sú v príkrom rozpore s poslednou 25-ročnou hospodárskou skúsenosťou v obchodoch s Ruskou federáciou. (Ruch v sále.) Mladí a hlúpi politici, niektorí aj starí, ale vo výnimočnom menšom počte sú schopní dohnať Slovensko až do vojny. Podobné prejavy rusofóbie vidíme aj vo vyjadreniach mladých historikov.
Náš Ústav pamäti národa má byť striktne objektívny a predovšetkým detailný vo faktoch. Nový člen Správnej rady Ústavu pamäti národa má nahradiť pána Arpáda Tarnóczyho, ročník 1936, ktorý bol kedysi aj politický väzeň. Musíme zvážiť, či kandidát z druhej generácie po ňom je vhodný. Ja si dovolím navrhnúť na zváženie celému prítomnému poslaneckému spoločenstvu, aby sme zvážili skúsenejšieho kandidáta z radov zamestnancov Ústavu pamäti národa, ktorý bude posilňovať tri úlohy historickej objektivity, a to dostupnosti, detailnej dokumentácie a všeobecného sprístupnenia dokumentov Ústavu pamäti národa pre každého. Pokiaľ si pamätáme slová nášho skvelého disidenta blahej pamäti Ing. Janka Langoša, zakladateľa Ústavu pamäti národa, tak toto sú hlavné ciele existencie Ústavu pamäti národa.
Na základe práve povedaného vám oznamujem meno kandidáta. Je ním od začiatku v Ústave pamäti národa zamestnaný a osobne pamätajúci zakladateľa Janka Langoša terajší zamestnanec Ústavu pamäti národa, kandidát pán Stanislav Labjak. Pán Stanislav Labjak pracuje v Ústave pamäti národa od prvých dní činnosti ústavu. Má skúsenosti s úlohami vedúceho oddelenia digitalizácie a elektronického spracovania dokumentov, ktorú funkciu vykonával od marca 2004 ako vedúci oddelenia. Potom pracoval v sekcii evidencii a v súčasnosti pracuje v sekcii Oral history. Zároveň je aj koordinátorom vzdelávacích projektov. Pán Stanislav Labjak sa narodil v roku 1955 v Goralskej obci Oravské Veselé na severe, na hraniciach s Poľskom. Pochádza z 8 detí, z kresťanskej roľnícko-robotníckej rodiny. Vyštudoval elektrotechnickú fakultu, špecializáciu elektronické počítače v roku 1970 a následne pracoval 6 rokov na Slovenskej akadémii vied. Vo voľnom čase sa venoval filozofii a teológii. Spolupracoval s tajným biskupom Mons. Jánom Chryzostomom Korcom. Za minulého režimu v 1988 spolu s tajným biskupom Korcom spoločne zostavili publikáciu "Bratislavský veľký piatok". Za aktivity v minulom režime bol mu priznaný štatút účastníka protikomunistického odboja. Koncom roka 1989 odišiel do Ríma, doplnil si štúdiá a pracoval v slovenskom oddelení Vatikánskeho rozhlasu. Celý jeden rok strávil v Kanade a v USA, kde obnovoval kontakty s elitami slovenskej emigrácie. Po návrate na Slovensko pracoval ako šéfredaktor Vydavateľstva Dobrá kniha. Pracoval aj v oblasti informatiky, v Bankovom zúčtovacom centre Slovenska a v Slovenskej sporiteľni. V Ústave pamäti národa pracoval na evidenciách, ktoré súvisia s arizáciami, holokaustom, lustráciami, evidenciami Štátnej bezpečnosti a inými dokumentmi bývalého režimu. Napísal niekoľko odborným článkov a osobitne sa zaujíma o problematiku interdisciplinárneho pohľadu v duchu preambuly Ústavy Slovenskej republiky, o naplnenie úloh Ústavu pamäti národa, tak aby sa chyby minulosti neopakovali. Som presvedčená, že kandidát pán Stanislav Labjak si bude plniť svoje úlohy v rade Ústavu pamäti národa s plním nasadením a objektívne usmerniť činnosť Ústavu pamäti národa v prospech úplnej a reálnej informovanosti ľudu Slovenskej republiky, aby sa nestrácala pamäť národov žijúcich na našom území Slovenska.
Pre uvedené fakty si dovolím cteným prítomným poslancom Národnej rady navrhnúť, aby s čistým svedomím a v dobrom vedomí schválili kandidáta pána Stanislava Labjaka.
Ďakujem za pozornosť.

82.
Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte aj mne pár slov v podstate ako členovi výboru pre ľudské práva, ktorý sa týmto už niekoľkokrát zaoberal.
V prvom rade by som chcel podčiarknuť kandidatúru Ing. Mariána Gulu, ktorý je kandidátom naším, ale nepoznáme ho týždeň ani rok, ale najmenej ja ho poznám 35 rokov. Spolu s Jánom Langošom pracovali na Ústave technickej kybernetiky na Akadémii. Ja som tam tiež svojich 27 rokov slúžil a tam som poznal, že je to čestný človek, dobrý organizátor, stál pri zrode tohto ústavu, bol skutočne blízky spolupracovník Jána Langoša od čias, keď robili v elektronike a až po časy, keď bol na ministerstve vnútra federálnej vlády, kde teda tiež bol blízky spolupracovník, a potom dlho pracoval aj pracuje na Ústave pamäti národa. Čiže vrelo odporúčam.
Chcem v druhej poznámke povedať to, že my sme vo výbore debatovali aj o prípadnom poslaneckom prieskume na tomto ústave. Odsunulo sa to na čas, keď sa zvolia noví ľudia, nová správna rada a dozorná rada, teda nie nová celkom, ale inovuje sa, a teda isteže nie s cieľom ich kritizovať alebo kontrolovať, ale s cieľom pomôcť problémom, ktoré tam existujú. Takýto prieskum by sme raz mohli po stabilizovaní týchto dvoch inštitúcií, v správnej a dozornej rade urobiť.
Iste všetci viete, že je to naozaj veľmi dôležitá inštitúcia, že vo všetkých postkomunistických krajinách taká existuje, že skúma veľmi dôležité biele miesta stále ešte v našej histórii, že má podľa médií 500 mediálnych výstupov, svoj časopis pravidelný, konferencie, besedy a tak ďalej, kus vecí robí a vieme, že pred dvoma rokmi bol tu zvolený kandidát SMER-u na predsedu, ktorý dostal vtedy 105 hlasov parlamentu. A teda iste ho treba aj podporiť v tom, aby ako štatutár mohol tento orgán v zmysle tejto voľby ďalej viesť.
Je to ústav, ktorý má 65 ľudí, ale má relatívne dosť zložitú štruktúru. Má správnu radu, dozornú radu, potom nejaký výbor, ktorý rieši jednotlivé oddelenia a tak ďalej. To teraz tu nechcem vlastne hovoriť, ale chcem veľmi podčiarknuť, že teraz je šanca niečo na tom úrade snáď zmeniť. Viete, že keď Ján Langoš zomrel, že vtedy sa spravil nový štatút, pretože nebolo vedenie, tak do štatútu sa dalo všeličo, to, čo aj nebolo v zákone, a teda zákon o pamäti národa, ktorý je platný stále, je v rozpore s momentálnym štatútom. Tak je načase to dať do poriadku a právo toto dvojité, by som povedal, riadenie vyvoláva určitý aj právny chaos, ktorý by aj parlament mal nejakým spôsobom mu zabrániť. Čiže tí ľudia všetci, čo tam sú a budú, by mali pochopiť, že tá atmosféra tam musí byť lepšia, že všetci sú na jednej lodi, že cieľ majú jasný, daný zákonom, a teda nemožno tam podporovať nejaké antagonistické vzťahy, ale treba zvoliť takých ľudí do ÚPN nového, teda tých orgánov, ktorí sú morálne a odborné autority, ktorí sú orientovaní na históriu, ktorí chcú naozaj zmeniť túto situáciu a zlepšiť ju.
Čiže veľmi vyzývam, aby sme podľa evanjeliového, "podľa ovocia ich poznáte" práve takých volili, ktorí budú tento ústav ďalej vedecky a odborne posilňovať a nebudú šíriť určité napätia, ktoré teda, žiaľ, majú aj mediálne potom odozvy a ktoré neprispievajú proste k pokoju a k výskumu a k tomu, aby tento ústav, tak ako v iných štátoch aj tu napredoval.
Ďakujem.

84.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, o ÚPN sme sa už nie raz, nie dvakrát rozprávali, keď tu bola aj správa. Sledujem činnosť ÚPN, sledujem trošku ten spor, čo tam medzi sebou majú. Ktorí si pamätáte, ktorí nie, rozprávali sme tu o tom, že tu bolo také odkladisko za veľmi dobré odmeny. Podarilo sa naveľa, naveľa, že sa tie odmeny znížili o polovicu, čo je vcelku primerané. Teraz som aj nepriamo aj vyzvaný, aj poprosený, aby som na niektoré skutočnosti upozornil. Dovoľte mi teda na niektoré skutočnosti upozorniť.
Ja nenominujem teda nikoho, ale keby som mal a keby som sa, tak by som možno aj našiel. V zmysle tej filozofie, že keď už nič iné, tak nech tam je niekto, kto si to zaslúži. Dobre? Keď už by žiaden iný parameter nenašli, tak skúsme aspoň taký, že ten chlap, ten človek si to zaslúži, bolo mu ublížené, trpel. Ja som bol dvakrát na odovzdávaní Cien Pamäti národa a videl som tie osudy, keď rozprávali. Verte, sú takí ľudia. Ja viem, že väčšine z vás bolo, neni režim, v ktorom by ste neprežili, ale sú ľudia, ktorí naozaj v tom minulom režime trpeli a boli aj existenčne a nič sa nezmenilo ani po novembri pre nich a možno by to bolo také malé zadosťučinenie aj pre niektorých, že by sme im aspoň takto trošku pomohli. Lebo povedzme si pravdu. Od člena dozornej rady sa nič v zásade valné neočakáva, hej. Ten človek možno raz alebo dvakrát, no nech trikrát za rok niekam príde, niečo posúdi, odsúdi (povedané so smiechom), dosúdi a dostane 850 euro mesačne, čo sú povedzme si, že vcelku slušné peniaze. Naozaj by som apeloval na to, nech si to aspoň zaslúži. Preto ma prekvapilo, naozaj a teraz som si to zbežne pozeral, preto ma prekvapila nominácia SMER-u. Ja nebudem meno tej pani hovoriť, nepovažujem to za vcelku korektné, ale poviem fakty, ktoré sú s osobou, ktorú nominujete vy ako SMER, spojené.
Prosím vás pekne, ak tá žena robila na tom ÚPN roky rokúce, ak tá žena mala dvakrát tú v zmysle Zákonníka práce o nedodržaní, porušenie pracovnej disciplíny, dvakrát mala to nariadenie, ak útek z ÚPN do dôchodku, ona je už na dôchodku, hej, bol len kvôli tomu, aby neprišlo tretie, lebo ktorí poznáte, ktorí nie, zákonník, keď už máte tretie upozornenie, tak môžete rozviazať pracovný pomer. To je jeden fakt, ktorý stojí za zamyslenie. Dobre? Už nehovorím o tom a taký ten nepotizmus je v nás. Kolegovia, vy o tom viete svoje, však, niektorí. To, že ja tam, tak aj môj otec, moja dcéra, neviem čo. A mne sa nepáči napríklad to, že niekto niekde robí, a jej dcéra, a tiež sa zistí, teda že ona je tiež zrovna najvhodnejšia ísť tam robiť. No ja viem, že niekde to tak funguje. Ale či ÚPN? Ja viem, že niekde sú také organizmy, kde to sa tomu nikto nečuduje, ale povedzme si, aj ÚPN? Aj Ústav pamäti národa má byť postavený na báze ja tebe, ty mne a moja dcéra, moja nevesta? Podľa mňa nájdeme na Slovensku čistý osud. Možno zrkadlo nenájdeme, ťažko, ale nájdeme o niečo, by som povedal, spôsobilejšieho kandidáta, s ktorým by sa ako nejaký tieň neťahal a niektoré skutočnosti. Prosím vás, smeráci, nemáte niekoho, s kým sa nespájajú okolnosti typu, že dvakrát porušil pracovnú disciplínu, pri treťom radšej odišiel do dôchodku? Nemáte? To, že je proste, je tam v skutočnosti, ja už to všetko ani neviem, však si to pozrite. Dobre?
Už ani nechcem hovoriť o tom, lebo ja si do vlastného hniezda, vykonávala nejakú funkciu na ÚPN, nemala vysokú školu, pritom to bol kvalifikačný predpoklad, vykonávať. Ja viem, že máme všetci svoj svet a v ňom si žijeme a máme pocit, že to tak je. Ale to ÚPN by som prípadne nechal, nechal tak. A to jedno miesto tej dozornej rady, tých 850 euro, čo je pre nás, pre niektorých z vás to nie je peniaz, hej, o to ani nezakopnete. Ale verte, že sa tu nájde človek, ktorý trpel, a pomôžte mu aspoň tak, že tých šesť rokov, tých šesť rokov tých 850 euro mu pomôže.
Ja si nemyslím, že vaša kandidátka, s ktorou sú spájané okolnosti, ktoré som čiastočne naznačil, je hodná toho, prosím vás. Ja už, tak ste personálne deficitne v tom, tak ste personálne deficitne v tom, že musíte obsadzovať funkcie, to už nieže svojimi straníkmi, že deťmi našich detí alebo našich pokrvne, to nerobte už naozaj. Aspoň to ÚPN nechajte, prípadne človeka, dajte tam človeka, s ktorým nejde hneď za ním ako tieň nejaké pochybnosti.
Ďakujem.

86.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, ja zhruba chápem, o čom ste hovorili, ale nemyslím si, že by napríklad dozorná rada takejto inštitúcie mala byť bezpodmienečne dôchodkovým miestom na prilepšenie, lebo podľa tejto logiky by možno i v Dozornej rade Národnej banky Slovenska mohol byť niekto, koho chudoba stíha celý život, a tak by sme mu teda, keď by išiel do toho bohatého bankového sektora, pomohli v dôchodku. Ja sa priznám, že môj kandidát nie je ani dôchodca a ani tam nie je za nejaké také, by som povedal, odškodné.
Myslím si, že práve v takýchto štruktúrach majú byť ľudia, ktorí vidia do fungovania vecií, ktorí vidia do hospodárenia, ktorí vidia do prevádzky a môžu tým pádom byť lepšími mužmi na svojom alebo ženami na svojom mieste, ako bol napríklad legendárny raper v štruktúre piešťanskej nemocnice. Proste domnievam sa, že ľudia by do veci mali vidieť a mali by mať morálny profil, ktorý im dáva právo zasahovať v prípade neprávostí. A to, myslím, by mala byť úloha takejto štruktúry.

88.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja budem hovoriť veľmi krátko. Môžete sa pripravovať na voľby. Budem hovoriť krátko preto, lebo vlastne to, čo som ja chcela povedať, už povedali aj moji predrečníci.
Chcem len povedať, že Ústav pamäti národa pre mňa nie je len nejaký ústav, ako ste možno mohli, pokiaľ ste tu boli pri prerokúvaní návrhu zákona o protikomunistickom odboji, pochopiť. A tiež mám pocit, že by som mala nejako pomôcť v starostlivosti o sirotu po Jánovi Langošovi.
Chcela som povedať niektoré fakty, ktoré ma vedú k pochybnostiam o tom, o správnosti kandidatúry pani Holecovej. Už sa o tom tu povedalo veľa. Ja len chcem povedať, že moje informácie zodpovedajú tomu, čo povedal pán poslanec Hlina, a preto považujem pani Holecovú za nevhodnú a nekvalifikovanú kandidátku a vyhlasujem, že rozhodne podporím do správnej rady pána magistra Zajdena a do dozornej rady pána Dubovského a pána Gulu, aj keď to možno veľmi nepomôže.
Ďakujem za pozornosť.