48. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, navrhovateľka, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Jednoduchá vec, namiesto hazardu šport a aktivity, rob, čo chceš, len nehreš, len nerob zle. To bola Don Boscova metóda a tá veľmi dobre ako platila.
Myslím si, že tuná pri zákone o hazarde, keď ho otvárame, ako stále aj tu už opätovne, takmer na každej druhej schôdzi, veľmi často, ale ak by bola vôľa tuná, v pléne tejto Národnej rady, dalo by sa z toho, s tým urobiť koniec a bodka za tým všetkým, zrušiť hazardy, hotovo. Zrušiť ho v celej našej krajine. Netrápiť sa len nad hlavným mestom Slovenskej republiky a metropolou na východe Slovenska, Košicami, ale zrušiť ten hazard úplne všade.
Samozrejme, nie je tuná tá vôľa a už si to viem aj predstaviť, aj tie reakcie, ktoré tu boli, ale tu v tej Bratislave naozaj je tu taký novodobý fenomén, ktorý tuná vzniká. Preto aj tento návrh zákona jednak aj chcem ho podporiť takto verbálne, ale aj hlasovaním, lebo naše mesto teda má tie mestské časti a vzniká ten novodobý fenomén taký, že zo susedného Rakúska tuná dochádzajú tí gambleri a hazardní hráči a v podstate veľakrát to aj narúša aj ten poriadok. Aby mestské časti, ktoré si dokážu oveľa lepšie dohliadnuť možno v rámci tej samosprávy, v rámci toho samosprávneho systému na poriadok, tak aby mali možnosť aj na základe takejto veci obmedziť tento hazard.
Tento návrh zákona je naozaj dobrý, len škoda, že nie sme možno takí radikálnejší. Ja som možno radikálnejší v takých týchto situáciách. A mladých ľudí, tých vyzývam k tomu, aby skôr využívali svoje voľnočasové chvíle inými aktivitami, ako sú hazardné hry. Hazardné hry sú také, že keď ťa do toho tak vtiahnu, stávaš sa závislým na tých hrách. Tak ako aj navrhovateľka to tu spomínala, a to sú aj tie hry na tých monitoroch. Veľakrát tí mladí ľudia a deti sú priam priklincované alebo prikuté k tým novodobým médiám, nevedia sa od toho odtrhnúť. Dnešní ľudia začíname žiť skôr taký virtuálny svet, neexistujúci, namiesto toho, aby sme naozaj mali možno ten kontakt s tým reálnym svetom, vyjsť si do prírody, namočiť si možno ruku do, do nejakého horského potoka, natrhať možno kyticu poľných kvetov a vyjsť si s rodinou do prírody, opiecť si slaninku, tak namiesto toho dávame - aj veľakrát aj my rodičia sme na vine tomu - našim deťom peniaze a pritom v podstate nekontrolujeme ich upotrebenie. Častokrát tie finančné prostriedky a vreckové končia v automatoch, v hracích automatoch.
Dovolím si na záver povedať len toľko, že tuná pozitívny vplyv nebude mať len na to sociálne prostredie, ale ja si ho dovolím rozšíriť, aj keď navrhovatelia tuná nedali, a to je aj pozitívny vplyv na životné prostredie, ale aj na pracovné prostredie. Pretože zamestnanci namiesto toho, aby do rána mulatšákovali v nejakých herniach, tak ráno vstanú a pôjdu načas do zamestnania. Aj zamestnávatelia firiem majú veľakrát problém s gamblermi. Ak si gambler a sa začínaš správať nezodpovedne, rovnako ako aj alkoholik, stratíš to zamestnanie. Ktorý zo zamestnancov, zamestnávateľov by zamestnával takého problémového človeka? Z dlhodobého hľadiska nie je to možné, ani keby som zamestnával takto priateľa. A dopad na životné prostredie? Ak sa zhasne, vypne voda a kúrenie v týchto hazardných hrách, tak ja si myslím, že aj to, aj keď síce maličký možno dopad, ale predsa len pozitívny na životné prostredie.
Ďakujem za pozornosť.

Mal by som iba zhodnotiť rozpravu, ale tak v podstate ju hodnotím. Áno, podľa vystúpení, ktoré zazneli, prijatie tohto návrhu zákona by malo zásadne pozitívne vplyvy na našu spoločnosť. Osobne sa nazdávam, že štát, ktorý sa ulakomí na peniaze z hazardu, z takéhoto typu hazardu, o ktorom vlastne tento návrh zákona hovorí, tak je veľmi nezodpovedný štát. Lebo na jednej strane áno, ako mydlia si ruky možno miestni poslanci, starostovia, primátori, že im pribudne niečo do kasy, ale na druhej strane potom v podstate na štát nechávajú dopady, alebo na spoločnosť, na rodiny a vieme, a ja som teda ešte nepostrehol, že by gamblerstvo malo pozitívny dopad na ktorúkoľvek rodinu na Slovensku.
Vždy ide iba o negatívne dopady a tým pádom v podstate štát, ktorý obchoduje so šťastím rodín, alebo teda samosprávy, ktoré, ktoré sa vytešujú z príjmu z takéhoto typu gamblerstva a na druhej strane vlastne ignorujú problémy, ktoré gamblerstvo v rodinách spôsobuje, že sú to rozpady rodín, zlé vzťahy, niekedy naozaj, že si aj siahnu na život niektorí členovia rodiny, lebo jednoducho problémy, do ktorých ich to gamblerstvo dostalo, aj keď nie priamo trebárs možno gambler, ale celkovo tú rodinu, že gambler je naozaj schopný zadlžiť celú rodinu, tak, tak potom to niektorí riešia až takto radikálne, a tak pred tým si zakrývame oči. Som veľmi rád, že tento návrh zákona sem prišiel a bol by som veľmi rád, ak by sa tu našla ochota, hlavne teda samozrejme medzi poslancami vládnej strany návrh posunúť do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, znovu jedna recyklácia, tak ako som sľúbil svojim voličom, problém, kým nebude vyriešený, ja budem dávať zákony stále. Takže je tu recyklácia z portfólia oblasti životného prostredia týkajúca sa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. Predkladáme ho spolu s kolegom Hubom a s kolegom Mičovským a prakticky základným, by som povedal, motívom, prečo je potrebné novelizovať, je stráž prírody a hlavne jej postavenie. V poslednej novele, ktorá bola, resp. v novom zákone, ktorý vznikol, vyzerá tak, že stráž prírody bola doslova, že, ja tvrdím, dala ani nie do bdelej kómy, proste je celkom vyradená a ako nejaký post, ktorý by mal chrániť a dozerať na tú ochranu prírody, ako keby sme jej ten kredit boli vzali. Preto myslím si, že malo by sa to vrátiť späť a aby stráž prírody, ktorých, to nie sú státisíce ľudí, to sú desiatky a stovky ľudí, mali by mať ten štatút, ktorý by v tej prírode, keď už sa robia nejaké tie excesy a nejaké tie vylomeniny, ako ja hovorím, aby mohli na to dozerať a aby tú vážnosť mali.
Ako som už povedal, podľa poslednej novely bola tejto stráži prírody napríklad odobratá aj možnosť nosenia nejakého identifikačného znaku, medzi ktorým bola aj rovnošata, resp. využíva ďalšie možnože nejaké aj prostriedky, ktoré sú nevyhnutné pri jej výkone, myslím napríklad nejaké možnože aj zbrane, možnože aj nejaké tie ďalšie odznaky a identifikačné znaky. Momentálne musím povedať, že ako sme videli v rozpočte na tento a na ďalšie dva roky, rezort životného prostredia je veľmi poddimenzovaný. Jej rozpočet klesol o 50 % a tým pádom to vyzerá tak, že momentálne je to na chvoste chvosta.
Nebudem sa rozširovať viacej, prihlásim sa ešte do rozpravy, aby ste mohli reagovať, lebo úvodné slovo predsa len je úvodné slovo. Takže rozširujeme tam určité kompetencie a prakticky vraciame to do pôvodného stavu. Pôvodný stav, ktorý sme tu mali pred poslednou novelizáciou, myslím, že plne vyhovoval a bol aj v súlade s európskymi smernicami a nariadeniami a bolo to už nejakým spôsobom vžité. Žiaľ, teraz sme ich doslova, že tých strážcov prírody obklopili a musím povedať, že tak, ako je lesná stráž, poľná stráž, myslím, že aj stráž prírody má svoju, svoje opodstatnenie a mali by sme jej to v zákone aj príslušne upraviť.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, avšak má, naopak, pozitívny vplyv, ako aj mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Samozrejme, bude nám treba aj nejaké financie, ale tie financie sa nepohybujú v miliónoch, pohybujú sa v niekoľko desiatok tisíc eur. Myslím si, že toľko by štátny rozpočet zniesť mohol.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná.
Vážení kolegovia, dovoľte, aby som požiadal o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vlastne boli prerokované v ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, tieto návrhy. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla a v gestorskom výbore do 4. mája.
Poprosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, takže dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som aj trošku rozobral, čo vlastne chceme v tomto zákone zlepšiť a podľa mňa skvalitniť ho, pretože okrem toho, že nosnou myšlienkou je, dá sa povedať, tá stráž prírody a jej postavenie, tak dávame tu ešte aj ďalšie, by som povedal, ustanovenia, ktoré skvalitňujú iné časti zákona o ochrane prírody.
Takže poďme postupne. Konkrétne v § 4, kde s píše, že každý, kto buduje alebo plánuje, rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie, je povinný použiť také riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov. My to ešte dopĺňame, a má to súvis aj so včerajším mojím predneseným návrhom o energetike, kde hovoríme, že správca nadzemného elektrického vedenia je povinný na vlastné náklady technické zariadenia podľa prvej vety pravidelne kontrolovať, obnovovať a udržiavať. To znamená, aby to bolo jednoznačne povedané, že musí sa starať o túto svoju sieť, ktorú tam má.
Ďalej, máme tu ustanovenia týkajúce sa, aké sú možné, resp. nemožné činnosti v jednotlivých stupňoch ochrany prírody, ak máme v danej krajine ochranu prírody takto nejakým spôsobom zadefinovanú. To znamená, čo je tam zakázané. My dopĺňame a precizujeme v druhom stupni ochrany, kde je hovorené, že nemôže, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom a my hovoríme, že aj s motocyklom a sú tam ešte ďalšie: motorová štvorkolka, snežný skúter a záprahové vozidlo a ďalšie. Takže my tam ešte dopĺňame aj motocykel. Hovoríme v druhom stupni ochrany. Ďalej, na pozemky za hranice zastavaného územia mimo obce, diaľnice, cesty, to znamená, že my to rozširujeme ešte tie cesty o ďalšie slová, ktoré hovoríme: rýchlostné cesty, cesty prvej, druhej a tretej triedy. To znamená, tam vjazd a státie na týchto neni možné, ak je to v druhom stupni ochrany prírody.
Ďalší, ktorý tam ešte rozširujeme, by som povedal, zákaz je v odstavci 2 § 13. Tiež je to II. stupeň ochrany, kde hovoríme, že je zakázané, je zakázané, postup, ktorého výsledkom je znečisťovanie prírodného prostredia odpadom. Momentálne II. stupeň to je, by som povedal, ten druhý najnižší stupeň ochrany, lebo máme päť stupňov ochrany - 1 až 5. V prvom stupni prakticky je skoro celé územie Slovenskej republiky. V druhom, v tom sú už(pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) a takto sa to postupne graduje. Takže tu hovoríme, že v druhom stupni ochrany je zakázaný postup, ktorého výsledkom je znečisťovanie prírodného prostredia odpadom. Ten odpad, ktorý momentálne, dúfajme, že nový zákon o odpadoch bude riešiť, že organizácia zodpovednosti výrobcov nebude môcť kumulovať takéto odpady a že bude to krajina vyčistená, ako sľubuje pán minister zákonom, že vyčistime si svoj chotár. Takže my to dávame do zákona o ochrane prírody a krajiny, aby v II. stupni ochrany, to znamená, to je tiež podstatná časť nášho územia, aby sa takéto, dá sa povedať, skládky netvorili a bude za to aj sankcia.
Ďalej, máme tu ešte ďalší zákaz, ktorým viac-menej potvrdzujeme to, že na území, v ktorom platí II. stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas ochrany prírody - na. To znamená, že ochrana prírody sa bude vyjadrovať aj k zvážniciam, protipožiarnym pásom a cestám, pokiaľ by sa mali v tomto území akože stavať alebo nejakým spôsobom etablovať. Takže sme to trošku rozšírili, lebo je to tiež jedna, by som povedal, z takýchto akože zásahov do prírody, ktorá myslím si, že v II. stupni ochrany prírody by mala byť zvážená nejakým tým orgánom, ktorý povie, že áno, ešte aj tie zvažnice a tie protipožiarne pásy a cesty, ktoré sú tam, by mali byť pod nejakým povolením, že vie o tom ochrana životného prostredia.
Ďalej hovoríme, že v II. stupni ochrany prírody sa vyžaduje súhlas od ochrany prírody na terénne úpravy a keď dochádza k narušeniu pôdneho krytu. Myslím, že ten pôdny kryt má svoju veľkú váhu, pretože stále počúvame, že nám tu hrozia extrémne lejaky, extrémne dažde. To znamená, že ten pôdny kryt vlastne pôsobí protierozívne, takže chceme, aby to bolo aj v zákone o ochrane prírody v tom II. stupni ochrany, kde prakticky je to podstatné naše územie Slovenska zadefinované.
Ďalej máme tu ďalší, by som povedal, ďalšie zlepšenie podľa nás, hoci ono síce nechcem vás nejako, páni kolegovia a resp. naši občania, nejakým spôsobom iritovať, ale myslím si, že mnoho našich ľudí to životné prostredie berie tak akože lážom-plážom a prakticky robí si tam s ním, čo chce. Ja sa niekedy čudujem, že jak je to možné, že tá príroda to ešte stíha eliminovať a keď sa prechádzate po nejakej tej možnože povodni, ktorá vznikla a bolo nejaké zvýšenie vodného stavu, tak ide sa pozrieť, ako to vyzerá v našej krajine na tých brehových porastoch, máte to ako vlajkové lode. Proste samá vlajka z tých igelitov, kadejakých vrecúšok, sáčkov, ktoré tam stoja, resp. visia na tých konároch, na tých kríkoch a to je niečo nonsens. Zdá sa mi, že správame sa k tomu macošsky a preto by sme boli veľmi radi, aby sme aj v zákone o ochrane prírody aj tento stav eliminovali.
V ďalšom, v ktorom bode dostávame sa už do III. stupňa ochrany prírody, kde hovoríme, že je zakázané v tomto stupni ochrany prírody voľne pustiť psa okrem psa, ktorý sa používa na plnenie úloh podľa osobitného predpisu. To znamená, ak je služobný pes alebo poľovný pes. To znamená, neradi by sme tam videli, aby sa voľne pohybovali psy, ktoré viac-menej tam nemajú čo robiť a sú iba z nejakého rozmaru nie na vodítku, ale pohybujú sa voľne. Myslím si, že v III. stupni ochrany prírody už by tam mal byť nejaký zákaz, ktorý by tento stav eliminoval. Myslím, že má to následne vplyv aj na durenie či už zveri, resp. vtáctva, nehovorím už o možnože nejakých následkoch na napadnutie človeka, ktorý sa pohybuje v tom III. stupni ochrany prírody a nie každý majiteľ psa, ako vieme, je taký zodpovedný, že si ho vycvičí tak, ako by si ho mal, na povel a preto hovoríme, že v III. stupni ochrany prírody nemôže len takto voľne pobehovať hocijaký pes.
Ďalší bod, ktorý tu dávame do III. stupňa ochrany prírody hovoríme, že pokiaľ sa niečo chce robiť v III. stupni ochrany prírody na nejakom tom území, tak musí byť súhlas ochrany, orgánu ochrany prírody na, dopĺňame: ťažbu drevnej hmoty inak ako výberkovým alebo účelovým spôsobom. To znamená, musí byť tam, v III. stupni ochrany prírody vyjadrenie orgánu ochrany prírody.
Ďalej, musí tam byť vyjadrenie, pokiaľ tam umiestňuje, v tom III. stupni ochrany prírody nejakú stavbu, pokiaľ zriaďujeme poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie a ešte sa musí vyjadrovať ochrana, teda orgán ochrany prírody, pokiaľ tam chceme prikrmovať, vnadiť zver a zriaďovať políčka pre zver. Myslím, že to je taký mix aj stavebného, aj nejakého toho poľovného zásahu, resp. rybného. Myslím si, že III. stupeň ochrany je už taký stupeň, ktorý, už tá vážnosť nastupuje z tej päťstupňovej škály. Takže to sa, by som povedal, žiada tam tiež. Je to aj na základe vyjadrení strážcov prírody, ktorí vidia, že v týchto otázkach tam máme veľký problém a preto tú absenciu vyslovene už niekoľko rokov žiadajú, aby bola doplnená v zákone o ochrane prírody.
Ďalší bod, v ktorom viac-menej dopĺňame, ideme do ďalších stupňov ochrany prírody, a to je bod, ktorý už hovorí o piatom stupni a myslím, že V. stupeň ochrany prírody, to je už ten, kde, to sú naše perly, ja hovorím, to sú naše diamanty, kde prakticky máme už európske a svetové skvosty, či už geomorfologické alebo fauny alebo flóry, a tu myslím, že by mala byť tá najprísnejšia ochrana a samozrejme, či už formou zákazov, resp. kontrol, pokút a ďalších vecí.
Takže tu, vážení kolegovia, kolegyne, si dovoľujeme rozšíriť tento § 16, ktorý hovorí, že "na území v V. stupni ochrany je zakázané", dopĺňame ďalší bod, a síce "pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat". Aby sme boli v obraze, akého rozsahu a akej plochy sa to týka, v V. stupni ochrany máme okolo plus-mínus 100-tis., 110-tis. hektárov, takže myslím, že neni to výmera, ktorá by išla do miliónov a neviem, do akých veľkých, a väčšinou nie sú to poľnohospodárska krajina, ale ideme do nejakých tých vyšších výškostných pásem a viac-menej tam, myslím si, že takéto nejaké obrábanie pôdy v tom V. stupni by nemalo byť. Preto sme tam dali tento bod.
Ďalej, máme tu ešte aj ochranné pásma, chránené územie, to znamená, môžeme vyhlásiť, pokiaľ sa nachádza nejaká lokalita, ktorá je európskeho významu a sú tam nejaké biotopy alebo národného významu, tak môžeme ho vyhlásiť za chránené územie a rozširujeme, aby sme vyhlásili aj ochranné pásmo toho chráneného územia, kde prakticky sa tento nejaký významný európsky alebo náš národný skvost alebo druh, či už bio, teda biotyp nachádza, aby sme mohli ho tam zahrnúť, aj to ochranné pásmo a zriadiť ochranné pásmo tohto chráneného územia.
To sú, by som povedal, že naše novely, ktoré a body, ktoré sa netýkajú priamo stráže prírody, alebo samozrejme, zvyšujú im kompetenciu, aby mohli aj do toho zasahovať a vlastne stráž prírody je riešená v paragrafoch od 65 a vyššie, takže prakticky tu dávame celé znenie nové, týkajúce sa ako stráži prírody, týkajúce sa odboru stráže prírody a ich kompetencií s tým, že vraciame to do pôvodného stavu, niečo tam aj rozširujeme, je to aj dobrovoľná, aj profesionálna stráž prírody s tým, že budú môcť a rozširujeme im kompetencie, hlavne čo sa týka možnosti kontrolovať určité, by som povedal, že určité situácie, ktoré vznikajú v teréne, a to konkrétne, ak mám byť konkrétny, tak, aby mali kompetenciu pri kontrole tých vozidiel u užívateľov, u ktorých je podozrenie z odchytu chránenej zveri. Momentálne to nemajú, tak myslím si, že v mnohých prípadoch dostávajú aj hlášky, že pozor, tam niekto ide, niečo ide, máme tam aj hliadky, ja som aj ornitológ, takže máme, napr. strážime aj hniezda ornitologicky, ako naši ochranári a dávame hlášku, žiaľ, niekedy v tom terénne nemáte komu ju dať, tak preto rozširujeme kompetenciu pre stráž prírody, aby mohla takéto auto zastaviť a kontrolovať.
Samozrejme, dávame im kompetencie aj pri kontrole skládok odpadov. Myslím, že pán minister životného prostredia by mal s tým každopádne súhlasiť, pretože keď chceme očistiť, ako hovorí zákon o odpadoch, našu krajinu, tak my to dávame aj do kompetencie stráže prírody, aby mohla povedať, ako pokutovať pri takýchto skládkach, ktoré nájde v teréne.
Ďalší kompetenčný bod, ktorý sa snažíme našou novelou dať do zákona o ochrane prírody, je, aby stráž prírody mohla kontrolovať vypaľovanie trávnatých porastov. Vypaľovanie je neskutočný problém na Slovensku, ničí neskutočné hektáre a aby som povedal, vývojové štádia určitých druhov, ktoré momentálne zimujú a čakajú na tú jar. Žiaľ, mnohí sa toho nedožijú, pretože to vypálenie je také, že neskutočné a potom vidíme, že nám horia aj nejaké tie hrady a neviem, čo všetko možné, len kvôli tomu, že niekto tam proste sa o tú prírodu, by som povedal, nestará tak, ako sa má, tak dávame im kompetenciu, stráži prírody, aj na kontrolu vypaľovania týchto trávnatých porastov a dávanie pokút za takéto porušenie poriadkov.
Myslím si, že sú tam ešte ďalšie veci. Nechcem vás týmto unúvať, máte to predložené v návrhu zákona. Vychádzajú, ešte raz hovorím, neni to výplod ani z hlavy iba Fecka, Mičovského a Hubu, je to reálny, by som povedal, dopyt strážcov prírody, ktorí chcú, aby tá kompetencia, ktorú tam mali, mohli znovu uplatňovať a aby ten ich stav bol aj v zákone vážený a daná tá vážnosť, ktorú myslím si, že stráž prírody by mala požívať pri ochrane našej krajiny, o ktorú, dúfam, že nám všetkým ide a tvrdím stále, nemáme právo, keď naši otcovia a naši dedovia nám dovolili, aby sme videli v slovenskej prírode tieto skvosty a tieto, či už živú alebo neživú prírodu, aby sme o určité druhy ochudobnili naše deti a naše vnúčatá, aby to nemohli vidieť na našej slovenskej zemi. Nemáme na to právo. Tak udržujme tú biodiverzitu tak, aby sme mali tých druhov minimálne a tú nejakú našu krajinu v takom stave, ako sme ju zdedili a ja by som bol najradšej, keby sme to ešte aj zlepšili. To znamená, aby sme tie skládky celkom zlikvidovali a aby sme sa správali ako normálni inteligentní ľudia v stredoeurópskom priestore, ktorý by mal byť vzor pre ďalšie krajiny, ktoré možnože postupujú trošku ináč.
Ďakujem pekne a končím tak, ako zvyknem - žime tak, aby bolo aj chleba aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Martin, že si tak podrobne a názorne predstavil tento náš spoločný návrh zákona. Faktom je, a my na to opakovane poukazujeme pri schvaľovaní rozpočtu, že z roka na rok viac a viac škrtíme rozpočet štátnej ochrany prírody, čím logicky aj klesá jej schopnosť reálne a efektívne slovenskú prírodu chrániť. Aj preto je veľmi žiaduce, aby sme jednak posilnili kompetencie štátnej ochrany prírody a jednak využili potenciál dobrovoľných ochranárov, v tomto prípade dobrovoľných strážcov prírody. Obidve tieto požiadavky aspoň čiastočne spĺňa tento návrh zákona a preto sa prihováram za jeho prijatie.
Mal som možnosť stráviť niekoľko týždňov v amerických národných parkoch a pozorovať naozaj zblízka činnosť unikátnej strážcovsko-sprievodcovskej služby s názvom Rangers. Asi všetci poznáte seriál Medvedík Yogi, takže sú vám známe aj tie ich charakteristické rovnošaty. Čo je nesporný fakt, že táto služba požíva v očiach verejnosti obrovskú autoritu a je to nie umelá autorita, ale prirodzená autorita a preto v očiach návštevníkov národných parkov sú Rangeri populárni a obľúbení a nie nenávidení, ako niekedy možno polícia a podobné silové zložky.
Takže všetci, ktorí tu sedíme, zvykneme sa dušovať, ako nám záleží na slovenskej prírode, ako ju milujeme, ako sme na ňu hrdí, ale mali by sme to dokázať aj v praxi a podpora tohto návrhu zákona by bol krôčik tým správnym smerom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega, že si zareagoval. Myslím si, že máme a sme dlžní našim strážcom ochrany prírody to, čo majú iní strážcovia v iných krajinách a pokiaľ chceme vymýšľať koleso, to už je vymyslené, len sa máme poučiť, aby sme nestrácali čas. Lebo my tu strácame čas s tým, že ideme v niektorých prípadoch doslova, že späť a potom zisťujeme, že to sme mohli už pred dvoma, troma rokmi urobiť, poučiť sa. Takže myslím si, že je to na nás, aby sme aj stráži prírody na Slovensku dali ten punc európskosti alebo svetovosti a aby sa nemuseli naši hanbiť, keď budú nejaké sympózia v rámci EÚ alebo sveta, že viac-menej iba otvárajú oči, čo majú iní z iných krajín a naši ako keby boli niekde na chvoste chvosta.
A ešte, keď dovolíte, tak koľko bude orientačná cena na jedného, na ošatenie jedného strážcu prírody, tak vychádza to okolo 750 eur, to znamená na rok. To znamená, respektíve nie sú nejaké sumy, ktoré by boli v horibilných miliónoch, respektíve v státisícoch eur.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Nie je vás tu veľa prítomných, ale tým, ktorí sú prítomní a možno aj predkladateľom trošku spôsobím šok. Šok pohľadu z druhej strany.
V roku 1968 Slovensko ako súčasť Československa okupovali sovietske vojská. Po roku 2002, keď bol prijatý zákon o ochrane prírody, 5-tis. ochranárov okupovalo Slovensko, okupujú ho dodnes. Okupujú ho zvláštnych spôsobom, že všetci vlastníci, užívatelia lesnej a poľnohospodárskej pôdy sa stali vazalmi zákona 543. Vazalmi ministerstva životného prostredia, ktoré každý rok znižuje rozpočet a urobím vám také krátke antré do tejto problematiky.
Tisíc sto jedenásť maloplošných území o výmere 111 298 ha plus 8 545 ha ochranného pásma. Chránené územia, deväť národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, spolu tisíc stodesať hektárov, tisíc, milión, pardon, 1 110 599 ha, čo je 22,65 % územia. Potom máme mokrade, kde 22 sú medzinárodné významné lokality, 72 národne významných, 467 regionálne významných, 1 050 lokálne významných, dokopy 203 945 ha, čo je ďalších 4,2 územia. Potom sú územia, ktoré patria do Natury, to znamená, že to sú už medzinárodne, s medzinárodným pohľadom a do toho chránené vtáčie územia sú 41 lokalít a územie európskeho významu 473 lokalít, dokopy v celkovej výmere 1 860 000 ha.
Nemal by som s tým problém, všetko je v poriadku, len sa mi tu núti a núka jedná otázka: čo by bolo k ochrane, keby sa predchodcovia boli správali veľmi zle, špatne, nezodpovedne, poškodzujúco a podobne?
Z národnej stratégie ochrany biodiverzity, z materiálu vyplýva požiadavka na ochranu biodiverzity v troch kategóriách, a síce program starostlivosti o chránené územia, program starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, program záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny. Rozpočtovo zabezpečených je 57 656-tis. eur, úlohy v schvaľovacom procese sú za 479 141-tis. eur a úlohy v prípade získania zdrojov sú za 406 799-tis. eur. Dokopy je to zhruba miliarda eur, ktorá by mohla, mala, neviem, prísť ako finančný zdroj na ochranu biodiverzity v týchto troch kategóriách.
Pán kolega Fecko, včera som vyjadril podporu k zákonu, ktorý bol pod parlamentnou tlačou 1418, vzhľadom na veľmi ušľachtilý cieľ a síce akceptáciu a ochranu vlastníckych a užívateľských práv. Pri zákone 543 a všetkých ďalších novelách došlo a dochádza neustále k permanentnému porušeniu všetkých ustanovení, ktoré sa týkajú ochrany vlastníctva a užívateľských práv. Poviem prečo.
Z tých území, ktoré som vám vymenoval, od roku 2002 bolo spracovaných, manažment, program manažmentu tohto územia, alebo týchto území dokopy 22. Všetci ostatní, ktorí jednoducho vlastnia pôdu, alebo užívajú pôdu alebo lesné pozemky, sa stali vazalmi, pretože sa automaticky na nich vzťahujú všetky opatrenia najvyššieho stupňa ochrany a nevedia, čo majú robiť a čo je možné a čo je nemožné, pretože všetky ochranárske inštitúcie, vrátane ministerstva životného prostredia, za 10 rokov, viac ako 10 rokov, nedokázali a nemali záujem spracovať manažment ochrany pre tieto územia. To znamená, všetci sme sa stali vazalmi.
Na druhej strane pýtam sa zopár ešte otázok, ktoré budú smerovať k veciam a k tomu, čo tu zaznelo pred chvíľkou, ornitológovia, ochrana územia a podobne. Pýtam sa, ako sa dostanú krúžky na nohy mnohých vtákov, ktoré sú následne vypúšťané do prírody? A ja poviem ako. Tým, že ochranári vyberú hniezda, odnesú vajcia do Zoologickej záhrady Praha, okrúžkujú, následne vypustia do prírody bez akéhokoľvek povolenia, papiera, vstupu a neviem, čohokoľvek. To je jedna metóda práce.
Druhá metóda práce je zabrániť a chodiť a udávať všetkých tých, ktorí čokoľvek robia iné, čo sa zeleným nepáči. To predsa nejde. Oni sami strácajú svoju vážnosť vzhľadom na aktivity, ktoré robia. Vzhľadom na chýbajúce manažmenty na tak významných plochách, sa v tejto chvíli stalo a keď sa vážne a konečne sa primäme k tomu, že sa prehodnotia územia a prehodnotia sa predmety ochrany, zistíme, že vďaka takémuto, prepáčte za výraz, idiotskému návrhu a idiotskému správaniu sme stratili na mnohých územiach predmet ochrany. Neexistuje už rastlina alebo živočích, ktorý tam predtým bol. Prepáčte, že zvyšujem hlas, ja som ho prvýkrát v tomto parlamente zvýšil, ale tieto návrhy ma fakt čertia, pretože to, čo sa udialo, ja to fakt hovorím, že to je okupácia územia tak, ako to bolo v 1968.
Nateraz prehľad zrušených chránených území sú dve, prosím pekne, dve, po prehodnotení. Aktualizovaných sú tri a to, čo počúvam a vidím, čo sa týka činnosti ďalej, je apetít na ďalšie chránené územia, na ďalšie rozširovanie.
A teraz trošku z tej druhej strany, lebo v paragrafe päťdesiat, myslím, že šesť a 59 zákona ochrany prírody sa hovorí o kompenzácii ujmy, ktorá, ktorá vlastne prichádza do úvahy pri uvalení, ja to tak nazvem, uvalení rozličného stupňa ochrany na jednotlivé územia. A použijem nič iné, nič viac, nič menej, to, čo malo byť vypracované, na každé územie v rámci manažmentu mali byť vypracované aj zhodnotenia dopadov obmedzení vyplývajúcich z hospodárenia. Štátna ochrana prírody spracovala až dva takéto modely, až dva takéto modely. Jeden model sa týka územia Zvolen Boky, ktoré malo charakter chránených, ochranného, ochranného lesa, to znamená, že les, ktorý vlastne spevňuje nejakú lokalitu, chráni ju pred eróziou, to znamená, že nie je to produkčný les.
Toto územie má výmeru 153,93 hektára a bola vypočítaná ujma 860 000 korún, to je starý materiál, to znamená v prepočte 25 866 eur na decénium, pretože sa robia decéniálne leso-hospodárske plány, dneska sa už nazývajú inak. To znamená, že je to 18,5 eura na rok a hektár.
Poviem príklad, ktorý je takisto z tohto istého zdroja. Lesy Ihráč časť Mláčik, kde už sa jednalo o kvalitné produkčné lesy, ktoré majú svoje vážne špecifiká a kde ujma bola zrátaná na 9 354 165 korún, to znamená 311 805 eur na územie 67,44 hektára. To znamená, 462 eur na rok a hektár. Keby toto mali lesníci, verte, že by sa v slovenských lesoch nekradlo. Verte, že by sa v slovenských lesoch rozvešiavali búdky, verte, že by boli lesné cesty vyzametané, verte, že by sa zberali všetky možné semienka, všetko, čo patrí k takýmto stupňom a k takejto kultivovanej činnosti.
Čo majú lesníci? Obmedzenia, prenasledovanie a neustále urážky na svoju adresu, že sú tí, ktorí sú nezodpovední pri správe lesa. A teraz, to sa nejedná len o lesníkov súkromných. O takéto ujmy prichádzajú aj Štátne lesy Slovenskej republiky, lebo sú to taký istý podnikateľský subjekt, ako hociktorý iný. Obdobne sa to deje v poľnohospodárstve, pretože vplyv nedá sa, samozrejme, že som čítal územia, vtáčie územia a podobné časti, mnohé lúky sú v takom stupni ochrany, že bez problémov, napríklad vnútrozemské slance. Štvrtý stupeň ochrany, zaradené v nature. Vyplatené za tie roky nula. Nula. V prvom momente napadnutý, spravovanie toho územia, doterajšie, dokedy to bolo chránené, následne hops, uvedomili si, no iba takým spôsobom, že sa tam pasú ovce, sa to dá zachrániť a ten spôsob sa potom rozšíril a teraz ho manažujú takto, aj ďalšie územia obdobného typu na Slovensku a takto sa ich snažia revitalizovať.
Posledná časť je z materiálu Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva prostredia Slovenskej republiky na roky 2015 až 2017, kde veľmi zvýrazneným tučným písmom, ešte aj podčiarknuté pre prvok 0750501, je takýto text: "Vzhľadom na nízky navrhovaný limit bežných výdavkov ústredného orgánu nebude možné vo vzťahu k vlastníkom pozemkov realizovať žiadny nástroj náhrady pri obmedzovaní bežného obhospodarovania zámeny pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, nájom pozemku, výkup pozemku do vlastníctva štátu, zmluvná starostlivosť.". Čiže nič.
Čiže ešte raz. Prepáčte, uvedomte si všetci, ktorí máte čo do činenia s ochranou prírody, že možno som dneska prehnal slová a zámerne, ale že všetci užívatelia a vlastníci sa stali vazalmi. Takto to ďalej nejde. Štát jednoducho porušil ústavné práva každého, kto vlastní a porušuje ich dodnes bez akéhokoľvek mihnutia okom kohokoľvek a tých päťtisíc ochranárov si mädlí ruky. Nie, takto to už nebude môcť ísť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán kolega za toto vystúpenie. Ja som nebol šokovaný, lebo ja už som pred tebou tuná šokoval svojich vlastných kolegov. Ale poviem to tak, je mi to veľmi ľúto, ale ja budem, nebudem hlasovať za tento návrh zákona. Presne pre tieto veci, ktoré si povedal. Lebo je to odporný, hnusný, vydieračský zákon. Vydieračský zákon je to a nerešpektuje Ústavu Slovenskej republiky. Tuná, keď tu sa za rovnošatu kde čo všetko ako skrýva. Prepáčte, ja to len v tej faktickej, lebo keby som bol vystúpil v rozprave, tak by som to asi rozsekal na cucky celý ten zákon. To je úplne hrozné. Za rovnošatu my skryjeme aj trebárs aj takúto vec, § 16 na území, na ktorom platí V. stupeň ochrany je zakázané: pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat. Prosím vás pekne, čo to tu, to je strašné. Ja možno som ešte chlapec taký, ktorý som zažil ešte aj tie kravy, aj tie ovce na tých lúkach, ale u nás sa pásli kravy a ovce v Meďodoloch. Keď to neviete, kde to je, tak je to, to sú Belanské Tatry, sú to Belanské Tatry. Dodnes sú tam tie chodníky vychodené. Ako tie zvieratá ublížili tej prírode? Naopak, ubližuje sa prírode tak, že sa nestaráme o ňu. A presne, jak si to Marián povedal, päťtisíc máme tuná vydieračov, vydieračov a jednoducho neni zaplatené tuná. V tom návrhu zákona je veľmi málo, prepáčte, možnože som začal takto veľmi ostro. Len s jednou vecou, ktorou sa dá súhlasiť, a to je hneď v tom úvode, možno to sú tie elektrické drôty, aby sa tam udržiavali a druhá vec, aby možno tie motorky, ktoré naozaj nepatria do toho lesa, možno do tej prírody, ktorí devastujú túto prírodu. Ale poľnohospodárske zvieratá, naopak, tam patria.
A poviem vám ešte jednu vec, lebo ja som z regiónu, kde my máme Levočské pohorie a jednoducho sa tu vyhlási vtáčie chránené územie a týmto ľuďom sa nekompenzuje nič. Je to hnusné. My máme vysokú mieru nezamestnanosti v našom regióne a ešte takto budeme obmedzovať a limitovať týchto ľudí, ktorí v tomto kraji... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja vždycky podporím všetko, čo pomôže prírode, v tom môžte a prehlasujem a budete aj tí, ktorí budú predkladať zákony o ochrane prírody, že tam budem. A niekedy proste sa preženie a ja sa s veľa vecami stotožňujem, ale nebuďme pápežskejší od pápeža. Ja si pamätám, možno pred pätnástimi rokmi sme chceli urobiť taký projekt v Demänovskej doline a tam nevedeli už, ako nám to neschváliť, tak povedali, však nemôžte pásť ovce, lebo však sa znečistí vodný zdroj. Proste viete, na Liptove sa pásli storočia ovce a nič v zlom, ak vynímate V. stupeň, tá ovečka, ona neublíži. Hovorí sa, ovca je požiarnik lesa, hej? Tá ovca neprišla ani včera, ani predvčerom, ona je tu autochovná, by som pomaly povedal, či jak sa to používa, že viete, to neni cudzí druh hej, že a toto tam ste trošku uleteli, hej? Čiže ak by to bol, že v spoločnej správe, tak by som toto navrhoval vyňať, lebo naozaj niektoré veci netreba preháňať. Tá, a špeciálne v prípade oviec. Vy navrhujete zákaz pasenia oviec v V. stupni ochrany, čo sa mi zdá pre túto chvíľu naozaj akože až moc, až za hranou.