49. schôdza

68.
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Áno, pán poslanec Brocka, myslím si, že áno a ešte si myslím, že až čas ukáže, aký bude vlastne finálny výsledok reštrukturalizácie majiteľov za podnikmi Doprastav a Váhostav, ale časom to uvidíme.
Pánom kolegom zo strany SMER, za prvé som povedala, aby sme sa dobre rozumeli, že keď dohoda v rámci reštrukturalizácie mohla vzniknúť dnes, mohla vzniknúť aj pred týždňom, aj pred mesiacom a mohla vzniknúť bez ingerencie štátu, len by musela byť ochota a vôľa. A tá ochota a vôľa sa našla až vtedy, keď z príbehu reštrukturalizácie Váhostav sa stal jeden verejný škandál a pán Široký sa dostal pod verejný tlak.
Vďaka štátu z toho vychádza veľmi, veľmi dobre. To si treba uvedomiť. Vychádza z toho veľmi, veľmi dobre. Štát mu v tomto prípade veľmi dobre poslúžil.
Pán kolega Susko, problém tejto právnej úpravy je, že nie je šitá na mieru budúcnosti, ale je šitá na mieru jedného prípadu. Lebo my sme najskôr museli počkať, ako bude vyzerať finálna dohoda veľkých hráčov za Váhostavom, aby sme potom na to nastavili právnu úpravu tak, aby to vyhovovalo, aby sme sa do toho zmestili. Inými slovami, spraviť právnu úpravu, ktorá aj keď je pre budúcnosť nevýhodná a škodlivá, umožní záručnej banke tváriť sa, že nekupuje toxické aktíva, aleže kupuje niečo, čo sa javí ako bonitná pohľadávka. Ale len javí, pretože vy to dávate do zákona, aby sa tak javila.

70.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň a mojou úlohou je momentálne vysvetliť tú časť nelegislatívnu, ktorá je súčasťou balíka opatrení, ktoré aj na základe okolností, ktoré sa stali verejnými v posledných hodinách, nastali, ale vzhľadom na to, že som si, musím povedať, že nie vedome počkal až po vystúpení pani Žitňanskej, zareagujem aj na, minimálne na ňu, aj keď si uvedomujem, že budem pichať do osieho hniezda, pretože nie som právnik a mnohokrát som aj verejne povedal, že som celkom spokojný s tým, že právo som neštudoval a mám na to osobné dôvody byť na to hrdý a byť s tým spokojný.
Ale pani Žitňanská, ktorú vníma časť verejnosti zrejme aj ako expertku na obchodné právo, lebo to učí a venuje sa tomu celý život a bola ministerkou spravodlivosti a bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti v čase, keď sa základná legislatívna infraštruktúra, ktorá umožnila vznik nástroja reštrukturalizácie na Slovensku, tak bola vlastne pri tom a bola aj následne pri novelách tohto zákona už v pozícii ministerky spravodlivosti. A z tejto pozície trošku vnímame jej vystúpenie ako osobné dotknutie, pretože dobre.
Výrok o tom, že legislatívne návrhy, ktoré sú dnes na stole a môžu nevyhovovať budúcim veriteľom a dlžníkom a že nemáme istotu, ako to vo všeobecnosti bude platiť, môžem prijať ako zásadu každej legislatívnej úpravy, pretože život ukáže naozaj, či zákonodarca a predkladateľ, v danom prípade vláda, či sa trafila, či trafila klinec po hlavičke. Ale s tým v zásade v rámci môjho veľmi tolerantného prístupu k životu môžem súhlasiť, ja tu proste nebudem búchať o stôl, že to je určite najlepšie a najlepšie riešenie. V tejto situácii si dovolím dokonca prehlásiť, že neexistuje najlepšie riešenie, že existujú len riešenia a potom horšie a zlé riešenia.
Ale musím upozorniť pani Žitňanskú, že keby nedošlo k novele zákona pred ukončením reštrukturalizácie danej firmy, ktorá sa stala predmetom naozaj verejného záujmu, aj búrlivého záujmu poslancov Národnej rady, a preto tu naozaj snemovňa týždeň k tejto téme zasadá, lebo sa stala predmetom verejného záujmu, tak keby sme k tejto novele nepristúpili a táto reštrukturalizácia by sa dokončila podľa pravidiel, ktoré boli napísané, napísané expertmi a boli prekryté politickou zodpovednosťou, lebo predkladateľom bol v danom momente Daniel Lipšic, vtedajší minister spravodlivosti a následne a tam štátna tajomníčka pani Žitňanská, to znamená, keby sme dobehli podľa starej legislatívy, tak máme istotu, že pre terajších veriteľov aj Váhostavu, nezabezpečených veriteľov Váhostavu, ale aj ďalších reštruktúr, ktoré tu, ďalších niekoľko desiatok, ktoré proste prebiehajú, je tá situácia horšia. To je moje inžinierske videnie tejto situácie a poviem vám niekoľko príkladov.
Opäť, nie som právnik. Ak je tu ustanovenie o tom, že sa oslabí pozícia reštrukturalizačného správcu z toho pohľadu, že ho môže vyberať súd, to znamená, nemusí tam byť vplyv, alebo nebude tam vplyv dlžníka, pretože takto bola desať rokov a takto desať rokov reštruktúra funguje, že dlžník si navrhuje správcu, ktorý samozrejme obrovským spôsobom môže ovplyvniť informácie, zodpovedá samozrejme podľa zákona za všetko, čo vyprodukuje a čo prezentuje, ale všetci vieme, že konkurzný správca, aj reštrukturalizačný správca je pánom tej situácie. Takže dodnes a ešte aj dnes stále, pokiaľ sa neprijme táto novela, dlžník má de facto vplyv na správcu. Je tu jedno z ustanovení, ktoré ste, pani Žitňanská, šmahom tiež odmietli, lebo to všetko hovoríte, že je zlé, tak som to pochopil z vašej reči, tak mne sa zdá táto pozícia, inžinierovi, mne, inžinierovi sa zdá táto pozícia v novele lepšia, ako bola dodnes a bola desať rokov a bola aj z vašej dielne.
Ak je tu ustanovenie o tom, že ešte pred schválením reštrukturalizačného plánu sa môžu zabezpečení veritelia, ktorí sú relatívne v pohodlnej situácii, vzdať časti svojho uspokojenia v prospech nezabezpečených veriteľov, čo je na tom politicky zlého? Alebo je proste, čo je zlého v duchu myšlienky, že sa snažíme chrániť všetci, tu všetci chrániť nezabezpečených veriteľov, ktorí sa do tejto situácie dostali len preto, pretože chceli mať zákazku, chceli doniesť peniaze domov, vykonali svoju robotu a teraz nemajú zaplatené? Čo je na tom zlé, z pohľadu toho, čo hovoríte, že to je škodlivé a zlé? Odpoviete mi určite vo faktickej pripomienke.
Čiže mne sa len nepáči paušalizácia tohto proste postupu, je za tým samozrejme politická argumentácia, to rozumiem, je legitímna, je to presne priestor, kde sa aj takto a o tomto má hovoriť, ale na konci dňa tu týždeň sedíte, páni poslanci a pani poslankyne, preto, že máme nájsť nejaké riešenie, ktoré, a v tom je ten problém, má platiť všeobecne pre všetkých a má vylepšiť pozíciu podľa mňa nezabezpečených veriteľov procesov reštrukturalizácie, lebo dnes už všetci vieme, všetci sme to pochopili, asi neskoro, ale všetci vieme, že tých 250 reštrukturalizácií boli sčasti projektmi, kde veritelia, malí veritelia boli oklamaní, resp. to sa tu udialo na ich úkor, a to všetko v mene republiky, v mene zákona.
Takže to je tá legislatívna časť. Tá časť, ktorá sa má týkať špeciálne operácie, ktorá sa týka Váhostavu, je len v jednom článku tejto novely a týka sa osobitného odvodu finančných inštitúcií, je to proste odvod, ktorý tu poznáte. Mnohokrát sa o ňom tu rozprávalo, je to tzv. "bank levy", ktorý bol na úrovni 0,2 % z nejakej základne, potom 0,4, teraz je momentálne 0,1, pretože to má svoju nejakú cestovnú mapu. Už minule som vám tu hovoril, že momentálne je nazhromaždených 504 mil. eur z titulu tohto odvodu a kľúčovo sú účelovo tieto peniaze viazané v štátnych finančných aktívach na riešenie krízových situácií v bankách, a tento zákon kedysi, dnes sa dá povedať z dielne ešte predchádzajúcej vlády, následne novelizované našou vládou, bol kľúčovo prijatý preto, aby sa v budúcnosti záchrany bánk na Slovensku, ale de facto je to trend aj v Európe, nediali z peňazí daňových poplatníkov. Aby si tieto peniaze nazhromaždili banky zo svojej činnosti a aby tzv. "bell outy" boli nahradené "bell inami" a aby si štát nemusel zvyšovať verejný dlh tým, že v nejakom reálnom čase musí zachrániť nejakú inštitúciu, ktorá je systémovo dôležitá z pohľadu postavenia na finančnom trhu.
Myslím, že v tomto sme zhodu mali, máme aj reálne poznanie o tom, po strestestoch z minulého roku, že náš bankový sektor je vo veľmi dobrom stave, v jednom má dostatočnú kapitalizáciu, jednu z najvyšších v Európskej únii, takže tie peniaze tam sú a bolo to ročne 200 mil. eur, teraz je to 100 mil. eur, medziročne to znížilo zisk o polovicu, čistý zisk bánk. Ten cieľ sa podľa mňa dosiahol a aj správanie bánk z hľadiska, z hľadiska možného prenesenia na bedrá klientov bol, myslím si, že hyperbolizovaný a dnes môžem povedať, že bol minimalizovaný, pretože poznáme aj vývoj poplatku. Poznáme vývoj úrokových mier v reálnom čase, takže žiadna katastrofa sa nediala.
To, čo hovorí ten článok, ktorý umožňuje použiť tieto peniaze na iný účel, je naozaj viazaný iba na operáciu Váhostav, a to je tá nelegislatívna časť operácie, ktorá bola dnes zverejnená. Skúsim to vysvetliť a bude to vlastne slovami, ktoré ste asi počuli na tlačovej konferencii. Musíme si počkať najprv na ukončenie reštrukturalizačného procesu, to znamená, je v rukách veriteľov o tom, ako sa rozhodnú. Pokiaľ viem, môžu sa vyjadriť áno alebo nie. Ak prijmú reštrukturalizačný plán a tento plán potvrdí súd, bude jasné, kto sú veritelia, aké pohľadávky majú, v akých nominálnych hodnotách. Títo veritelia budú potvrdení súdom. V danej situácii budeme mať jasno aj my, mám na mysli vládu a štát, komu budeme môcť dať ponuku na odkup 50 % nominálnej hodnoty pôvodnej pohľadávky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, podpredseda vlády, prepáčte, ja by som chcel len využiť príležitosť, máme na balkóne vzácnu návštevu, generálneho prokurátora z Poľskej republiky. Vitajte, pán generálny prokurátor! (Potlesk.)
Prepáčte, že som vás vyrušil, ale má pán generálny svoj program a navštívil parlament, tak sme si dovolili ho pozdraviť.

Nech sa páči, pokračujte.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Za jeho prítomnosti sa cítim oveľa bezpečnejšie a z tohto pohľadu (povedané so smiechom) sa budem vyjadrovať aj oveľa opatrnejšie, ale o to priamejšie. Takže aby som dokončil tú myšlienku.
V situácii, keď bude jasné, súdom potvrdený zoznam veriteľov, dnes sme jasne oznámili, že nezabezpečeným veriteľom z obchodného styku dáme ponuku na odkup 50 % nominálnej hodnoty pohľadávky. Túto operáciu chceme zrealizovať do konca tohto kalendárneho roku. Predpokladáme, že túto ponuku využije časť veriteľov. Vôbec nie som presvedčený, že ju využijú všetci, obzvlášť v situácii, keď bolo oznámené, že Váhostav sa vzdáva svojich 49 % akcií v prospech nezabezpečených veriteľov.
Tu treba poznamenať, tak ako to ja chápem, pretože tu sme len pozorovatelia nejakej dohody subjektov súkromného práva, kde jeden subjekt - dlžník hovorí, vzdávam sa časti svojho vlastníctva v prospech toho, aby som možno napravil nejakú chybu, alebo proste dodal dôveryhodnosť reštrukturalizačnému plánu a navyše toho poskytujem na vyššiu mieru kontroly minimálne to, čomu sa hovorí dnes, teda majetkovo právo reprezentované 49 % tejto firmy. A toto právo, toto vlastníctvo je nasmerované v tomto momente nie na štát, ale nasmerované na nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Tak je to napísané v memorande, ktoré dnes podpísali všetci zúčastnení.
Samozrejme, inštitúcia štátu, ktorá dnes nie je presne definovaná, k tomu sa ešte vrátime, je, dá ponuku na odkup 50 % nominálnej hodnoty pohľadávok s tým, že prevezme na seba všetky práva a samozrejme aj zodpovedajúcu časť akcií, pretože predpokladám, že tých 49 % by malo byť distribuovaných medzi nezabezpečených veriteľov z obchodného styku podľa výšky nominálnej hodnoty svojich pohľadávok. Toto je ale akcia, operácia, ktorá sa deje momentálne mimo štátu. Samozrejme, ak by štát odkúpil tieto pohľadávky alebo túto pohľadávku, tak by so sebou niesla aj vlastníctvo akcií Váhostavu.
Ak hovoríte, ako sa staviame k tejto pohľadávke, vnímame to tak, že štát alebo štátna agentúra, štátna firma vstúpi do vlastníctva týchto pohľadávok a je úplne jasné, že budeme v lepšej, komfortnejšej situácii ako drobný veriteľ, pretože bude môcť ich zgrupiť, tieto pohľadávky, túto pozíciu a samozrejme, že štát sa musí správať tak, že sa bude za každú cenu snažiť vymôcť tieto peniaze. Vymôcť jednak podľa reštrukturalizačného plánu, ktorý snáď bude prijatý a jednak v zmysle novely zákona, ktorý je dnes na stole.
Teraz k malej poznámke, ktorú hovoril pán Jurzyca a hovoril o tom, kto je minoritný a kto je majoritný vlastník. No tu musím upozorniť, moje opäť, lebo dvaja ekonómovia hovoria o právnych záležitostiach, no tu musím povedať, a tu hovorím aj z hľadiska znalosti veci, problém je v prípade Slovak Telecomu, že akcionárska dohoda, resp. stanovy spoločnosti Slovak Telecom nie sú štandardné a z tohto pohľadu, z hľadiska sú v rozpore aj s civilizovaným svetom, pretože naozaj rozhodnutím, a to rozhodnutie padlo pri privatizácii, sa majetok 49 % tejto firmy reprezentovaný štátom naozaj nemôže dostať k ničomu, čo je najlepšie reprezentované z pozície ministra financií tým, že sa nevieme žiadny rok dostať k dividendám. To je proste kľúčový fakt. Fakt je aj ten, že ak sa podarí zrealizovať tzv. IPO, to znamená predaj tohto podielu na burze, tak Deutche Telecom, resp. Slovak Telecom bude musieť pod vplyvom zvyklostí vo svete zmeniť tento prístup a bude musieť mať jasnú a transparentnú dividendovú politiku, pretože sa to tak sluší a patrí a tak je to vo všetkých krajinách sveta, vrátane afrických. Len tu, v tomto prípade nie, lebo niekto podpísal nejakú akcionársku dohodu, ktorá je naozaj, naozaj veľmi nevýhodná. Ale to je odbočka do oblasti, ktorá momentálne je síce príkladom, ale nemyslím si, že adekvátnym príkladom.
Ak hovoríme o dopade na verejné financie, predbehnem niektoré faktické poznámky. Viete, bol som tu už minulý týždeň jasne pomenovaný z pohľadu toho, že obhajujeme neobhájiteľné, vždy platí, že každý sa má starať o to, čomu rozumie z tohto pohľadu. Áno, je to nový fakt, nie je to ale stanovisko rozpočtovej rady, ale je to postoj, blog jedného rešpektovaného člena rady, zvoleného v tejto snemovni, ktorý ale pri argumentácii, keď poukazuje na riziká tejto operácie z hľadiska dopadu na verejné financie, použil dvakrát "ak" a jedno "môže".
A tu musím povedať, že postoj rozpočtovej rady je z tohto pohľadu logický, lebo má mať konzervatívny prístup k všetkým operáciám, to je proste legitímne a jasné, ale vo faktických vyjadreniach tohto, lebo sa vyjadrujem teraz k blogu iba naozaj, k postoju rešpektovaného člena rozpočtovej rady. S dvoma závermi nesúhlasím a nesúhlasím aj na základe porady so svojimi ľuďmi z ministerstva financií, a to je dopad na čisté bohatstvo štátu. V tomto môžeme mať legitímny teoretický spor. Ináč aj uznáte, pojem čisté bohatstvo štátu je relatívne nový pojem, zavedený len pred dvomi rokmi do našej legislatívy, do nášho pojmoslovia. Pracuje sa na ňom, tvorí, de facto ho tvoríme cestou a z pohľadu toho, ako vidíme svet my, tvrdíme, že čisté bohatstvo štátu zahŕňa v sebe samozrejme aj bohatstvo živnostníkov a tých veriteľov, ktorí z tejto operácie budú mať priamy benefit, bude to proste výmena aktív. Pohľadávka v nejakom právnom stave za čisté peniaze. Takže podľa nás táto operácia nemá negatívny dopad na čisté bohatstvo štátu, ale to je pozícia, ktorá je vysoko, vysoko teoretická, aj z jednej, aj z druhej strany.
Druhý postoj je dopad klasifikácie EUROSTATOM a to je realita, ale tu zase, tu zase upozorňujem, že dopad na verejný dlh podľa rezortu financií je ťažko predpokladať, respektíve si myslíme, že to nemá - táto operácia - dopad na verejný dlh, pretože ide o použitie časti štátnych finančných aktív, ktoré sa použijú navýšením základného imania 100-percentnej firme štátu a kvôli tejto operácii určite štát nezvýši emisný plán, nevstúpi na medzinárodné trhy a nezvýši verejný dlh prakticky. To je jasný, jasný odkaz.
Posledná vec je deficit. A tam potvrdzujem, je to otázka rozhodnutia EUROSTATU z pohľadu toho, ako bude klasifikovať danú operáciu. My ju dneska vnímame ako finančnú operáciu. Ak by bolo rozhodnutie EUROSTATU iné, tak by bolo jednorazovo dané na ťarchu deficitu. Ale tu musím jedným dychom pripomenúť, že štát vstupuje do týchto vzťahov s tým, že chce vymôcť maximum z tej čiastky. Tých práv je viac, je to za 50 %, je tu 100 % práv v kombinácii pohľadávky a majetkových práv, plus vlastníctvo k akciám. Takže z tohto pohľadu sme presvedčení o tom, že keď sa budeme správať zodpovedne, a to nielen na tejto vláde, lebo to bude v čase, a budeme dôsledne trvať na tom, že tie peniaze dostaneme naspäť, tak je tu jasný záväzok, že tieto peniaze potom vrátime do štátnych finančných aktív, čo je potom zase plusová pozitívna operácia z hľadiska, z hľadiska deficitu verejných financií. Toľko asi z hľadiska konštitúcie.
Snáď posledná vec, ktorá je legislatívneho charakteru. Ten článok, ktorý hovorí o rozšírení možnosti použitia osobitného odvodu, hovorí o tom, že vláda svojím nariadením rozhodne o tom, akú výšku štátnych finančných aktív použije na danú operáciu, prostredníctvom ktorého subjektu a akým spôsobom, hej? Čiže to bude pod kontrolou vlády - tento proces - až do posledného okamihu a tým pádom aj pod kontrolou verejnou, pretože celé to rozhodovanie bude, bude transparentné, aby som to povedal ľudským jazykom, bude jasné, verejnosti známe, kto a akým spôsobom bude uspokojený na základe dohody, ktorá dneska bola spečatená podpisom. To znamená, budeme sa zaujímať, alebo tá ponuka bude nasmerovaná nezabezpečeným veriteľom z obchodného styku.
Toľko asi taká technokratická informácia z hľadiska procesu, ktorý, ktorého základné črty sú dané aj legislatívou, ale aj jasným záväzkom, ako chce vláda konať. Ale ten proces samozrejme bude ovplyvnený rozhodnutiami, ktoré nezávisia momentálne od vlády a od štátu, ktoré závisia od veriteľov a od ich rozhodnutia, ako sa budú správať pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu koncom tohto mesiaca a následne ten proces bude trvať ďalšie mesiace, takže nepochybujem o tom, že či už cez formu otázky, interpelácií, respektíve pri debate pri ďalších legislatívnych zmenách sa k tejto dostaneme naspäť.
Ďakujem veľmi pekne.

74.
Ja myslím, že sa chápeme, pán minister. Ja nespochybňujem to, že proste legislatíva sa vyvíja a musí sa vyvíjať a musí reagovať na existujúci stav. Vždy ma ale hnevá, keď tu mám proste v skrátenom konaní balík zákonov, ktorý nepotrebujem na riešenie Váhostavu, ale bude ovplyvňovať podnikateľské prostredie, to je poznámka číslo 1.
Poznámka číslo 2. Tá dohoda, pán minister, ktorá vznikla okolo reštrukturalizácie Váhostavu, tá istá dohoda mohla vzniknúť bez vstupu legislatívy, pokiaľ by tu existoval predtým proste tlak na to, aby sa udiala v rámci reštrukturalizácie. Ona sa mohla udiať celá v rámci reštrukturalizačného plánu podľa existujúceho platného práva bez účasti štátu. Pretože keď raz pán Široký je ochotný prispieť, no tak potom ten štát je tam nadbytočný. On je preto, pretože vznikol škandál a treba do toho vstúpiť. Ale dnes sa to umožňuje v rámci reštrukturalizácie plánu, toto všetko urobiť, vrátane kapitalizácie, vrátane, toto všetko je možné. Len proste pôvodne nebola vôľa, až ten verejný tlak ako keby tú vôľu vyvolal. A jedno je tam škodlivé a to je podľa mňa kvôli záručnej banke tam. A síce, že po schválení reštrukturalizačného plánu za určitých podmienok nesplatené pohľadávky, respektíve splatenie ktorých sa nepredpokladá v reštrukturalizačnom pláne, to nad tých 50 % alebo nad tých 40 %, že za istých okolností pre reštrukturalizácii ožívajú. To je preto, aby sa tá pohľadávka dala 100 % započítať v rámci tých ďalších transakcií, ktoré sa budú robiť za akcie. Ale to je škodlivé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

76.
Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, zareagujem na to, čo ste povedal, že ste hrdý na to, že ste neštudoval právo. No škoda, bol by z vás výborný finančný právnik. Myslím si, že veľmi prehľadne ste vysvetlil ohľadom tých peňazí z osobitného odvodu bánk, že nebudú ovplyvňovať, alebo nebudú mať dopady na čisté bohatstvo štátu, ani tu nezvýši verejný dlh, ani to nebude mať negatíva na deficit, skôr pozitíva.
Ja osobne si myslím, že dokonca ten osobitný odvod alebo teda tie peniaze z toho osobitného odvodu bánk potom vo finále aj pozitívne ovplyvnia podnikateľské prostredie, keďže sa to použije na záchranu živnostníkov. V podstate opozícia nás kritizuje za to, že štát má pomôcť živnostníkom tým, že sa odkúpia od nich tie pohľadávky alebo teda od týchto veriteľov. No opozícia zabudla, že v roku 2003 mali oni obdobný model cez štátnu akciovku Veriteľ, ktorá odkupovala pohľadávky od v podstate tiež veriteľov, ale v zdravotníctve a vtedy to veľmi chválili, ako to bolo výborne urobené a vtedy to išlo dokonca zo štátnych alebo teda z verejných financií ako takých. Čiže opozícia jednoducho dosť rýchlo zabúda na to, aké opatrenia ona robila, keď bola pri moci.

Pán minister, neviem, či ma sleduje teraz a dúfam, že áno. Tu hrať sa s pojmami sa síce môže. Keď si tu bol, pán minister, pred časom, tak si hovoril, že to nie sú verejné financie. Dnes sa akurát nahradil jeden termín iným, čisté bohatstvo. Ale pravda zostáva tá, ktorá je na začiatku. Sú to, je to okruh verejných financií, financuje sa z tohto zdroja. Ale tu nie je problém ten, že štát, keď dopustil takéto, takúto situáciu, tak v záujme nastolenia spravodlivosti sa do toho vloží a aj preklenie situáciu nejakými finančným prostriedkami. Pretože na začiatku, za čo sme vás kritizovali, vy ste chceli vložiť do toho peniaze tak, že sa nevrátia, že jednoducho budú vyplatené a zostane to na krku daňových poplatníkov.
Dnes je už zmena, že sa budú vymáhať od Váhostavu. Fajn. Budeme to sledovať. Pretože jedno je povedať a druhé je uskutočniť. Tie peniaze sú ľahko vymožiteľné, ľahko vymožiteľné, pretože ľahko sa dajú započítať a preto sa dajú ľahko vrátiť. A tu je ale druhý kameň úrazu. Vy ste bezostyšne okradli živnostníkov o 50 %, pretože, a prikyvoval mi pán minister, keď sa dajú tieto peniaze ľahko vymôcť, započítanie pohľadávok voči 1,5 mld. je plne spravodlivé a plne na mieste, aby bola táto pohľadávka odkúpená za nominál, nie za 50 % nominálu. Takže vláda na úkor živnostníkov, ktorí za to zaplatia, teraz dosiahla dohodu, oni nemali inú možnosť, musia brať vrabca v hrsti a nečakať na holuba na streche a vláda sa chová nespravodlivo, cynicky a okráda ich. Jednoducho a keď to nebude vymáhať, čo ešte aj takáto možnosť pripadá do úvahy, tak zasa nahráva Širokému, Váhostavu a poskytuje mu nepriamu štátnu pomoc, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

80.
Ďakujem pekne. Pán minister, čo mi na tomto celom vadí je, že kde bola vládna strana doteraz? Toto nie je nový problém. Váhostav, to bolo známe, že oni neplatia. A keby vám to nebolo známe, určite ste počuli o TSS Grade, o Doprastave, hovoríme tiež radovo o desiatkach, v jednom prípade aj o stovkách miliónov. Kde ste boli? Viete, preto mi vadí, že táto vaša snaha nie je úprimná a okej, s tým sa vysporiadame asi pri voľbách tak my, ako aj vy.
Som rád, že ste otvorili to, čo povedal Ľudovít Ódor. Ja pochopiteľne, keďže vy ste na opačnej strane barikády a on je, povedzme že, alebo rozpočtová rada je kreovaná, bola kreovaná tu naprieč politickým spektrom, tak tá moja skôr smeruje k nemu. Ale okej, nech je to účtovná operácia, nech je to na polemike. Ale keď bankám vy zvýšite odvod, banky musia svoje finančné plány niekde vykryť. Niekde ich musia zaplátať. Kde to urobia? Kde máme záruky, že tie banky to nepremietnu do poplatkov, do rôznych poplatkov, do zvýšených poplatkov, čo i len o cent, o dva, o tri. Tí ľudia to pocítia, pocítia to. Čiže myslím, že toto by sme si mali povedať a myslím, že by to bolo od vás úprimné, aby ste povedali, že ak to podľa vás nemá vplyv na verejné financie, môže to mať dopad na bežných občanov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, ďakujem pekne, že ste potvrdili to, čo som povedal a to je, že táto právna úprava, ktorú sme predložili, posilňuje mieru uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov.
Na druhej strane musím súhlasiť aj s tým, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, že takto nastavený systém do budúcnosti pre iné reštrukturalizačné konania môže znamenať určité zmarenie tých reštrukturalizačných konaní, respektíve demotiváciu jednotlivých týchto podnikov ich reštrukturalizovať. Otázkou však je, či chceme do budúcna, aby mohli nastať také reštrukturalizácie, kde nezabezpečení veritelia budú uspokojení v menšej miere, ako zaplatili DPH. Ja si myslím, že toto nechceme. A preto táto úprava, ktorá je tu navrhnutá pre budúce obdobia, je lepšia a je potrebná.
Ďakujem.

Ďakujem. V podstate korektné reakcie, až na zvyklosti Ľuda Kaníka, ale to sme zvyknutí, Ľudo, to je v pohode. Súhlasím s Ľudom Kaníkom v jednej veci, že sa to musí kontrolovať a bude sa to kontrolovať. A kľudne si tie stoličky, zrejme, môžeme si to o rok vymeniť a budeme kontrolovať, ako sa vymáhajú pohľadávky. To je proste legitímne a je to úplne na mieste. Nikto nebude nútiť nezabezpečených veriteľov z obchodného styku, aby odpredali pohľadávku za túto cenu.
To znamená, je to otázka, je to normálne komerčná situácia z pohľadu toho zváženia rizík a potrieb a vyvážená. Vyvážená aj ďalšími zabezpečovacími právami, ak nazveme vlastníctvo akcií, ktoré s tým pôjde, s touto pohľadávkou, istým tipom ako keby zabezpečenia.
Pán Kadúc, hovoríte, kde sme boli a kde ste boli vy a ja si nepamätám, že by ste prišli. Máte, ste lawmaker, vy ste proste poslanec Národnej rady a mohli ste proste prísť za posledné tri roky s návrhom zákona v tomto duchu. A nepamätám sa, že by ste s tým prišli. Viete, tá otázka je taká, taká je, kam patrí. Nechajme to tak. Musím vám vysvetliť zrejme mimo dvoch minút. Nezvyšujeme bankový odvod. Nezvyšujeme, pán Kadúc. On je nastavený tak, že sa musí naplniť istá hranica. Ak odsypete z mešca, banky budú musieť doplatiť. Na dnešnej báze to znamená, že o štvrť roka budú musieť platiť tú istú výšku odvodu. Vy si myslíte, že keby ju neplatili o štvrť roka dlhšie, že by znížili poplatky? Neverím tomu, neverím tomu, že by zmenili typ správania. Oni nebudú musieť zmeniť typ správania. Naopak, keby sme zaviedli mimoriadny odvod, môžete sa domnievať to, že by zmenili typ správania.
Tento typ operácie je tak nastavený, že banky nemajú dôvod zmeniť typ správania, aby zaťažili hocikoho, klientov, cez poplatky, cez úroky alebo podobne. Budú musieť dlhšie platiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

86.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne povedať pár slov k tomu, čo sa tu odohráva.
V prvom rade toto nie je štandardný legislatívny proces. Má to ďaleko od štandardného legislatívneho procesu. Na míle ďaleko, pani spravodajkyňa. Na míle ďaleko. Ja z toho, čo som v opozícii a som tu krátko oproti niektorým kolegom, som tu naozaj takto málinko. Z toho, čo som odpozoroval, treba povedať, že opozícia robila chyby. Robila chyby a v skrátených konaniach detto. Zneužívala ich, robila to. Nebolo to správne. Ale hovoriť, že keďže ste to robili aj vy, budeme to robiť aj my, preto je to štandardné. To je, toto mi príde nezodpovedné, to je žalostné. Toto nie je úprimná správa tejto krajiny. Určite nie.
Bolo tu povedané, že práve vládna strana je tá, ktorá pomáha ľuďom. Opozícia tára, vládna strana poskytuje riešenia. No treba si povedať fakty. Fakty sú, že za ostatných alebo za posledných desať rokov je vládna strana pri moci takmer osem. Takmer osem. Že za jej vlády 2006 až 2010, to znamená, kedy zákon bol v platnosti a účinnosti už nejaký ten rok, deväťkrát bol zákon o konkurze a reštrukturalizácii otvorený. S tým zákonom sa neurobilo to, aby sa kauza Váhostav neopakovala, aby sa nestala, pardon. Rovnako to platí pri TSS Grade, pri Doprastave. Nikto s tým nič neurobil.
Treba povedať, že kauza Váhostav je jedna z tých káuz, ktorá má taký mediálny rozsah, že už bolo treba s tým niečo spraviť. Preto sa prišlo narýchlo s nejakým legislatívnym riešením, ktoré, ja sa obávam, že nebude dobré a že bude mať chyby. A neprajem ich, ale zrejme budú. A treba povedať, že my sme navrhovali, pán minister financií, tie návrhy tu boli opakovane z nášho klubu, ale aj z ostatných opozičných klubov prišli návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia celkom radikálne. Týkali sa DPH, týkali sa vymožiteľnosti práva, týkali sa dokonca aj sprísnenia trestných činov, len aby fungovali obchodno-záväzkové vzťahy, aby sa naštartoval trh a obchod. Tie návrhy boli zamietnuté.
A keď ste sa ma pýtal, za celkom dobrý príklad je návrh podpredsedníčky Jurinovej z konca roka 2013, kedy navrhovala to, čo vy navrhujete, dámy a páni, v čl. 8 bod 8 až 9. Toto sme tu už mali pred rokom a pol. Dvadsaťtri poslancov za vládnu stranu tento návrh odmietla. Povedali: "proti, sme proti takémuto návrhu". Teraz ho sami navrhujete. Ergo, my sme tu tie návrhy mali, ale vy ste ich zmietli. Zmietli ste ich zo stola len kvôli politickej kultúre, lebo sa vám nepáčilo, že opozícia môže prísť s nejakým nápadom. Tu máte výsledok. Tu máte výsledok malých a stredných podnikateľov, ktorí trpia. Trpia na to, že ich pohľadávky nebudú vymožiteľné. A zdôrazňujem, nejde tu iba o Váhostav.
Musím povedať, že mňa teší, že vláda dosiahla dohodu. To hovorím celkom úprimne. Je dobré, že akékoľvek riešenie, ktoré je dosiahnuté na základe konsenzu, je dobré. Len treba si uvedomiť, a to myslím, že vie každý z nás, že dohoda je výsledkom kompromisov, kedy spravidla dve strany majú nejakú východiskovú pozíciu. Akú východiskovú pozíciu má dnes Váhostav? Veď ho nikto nechce. Nikto ho nechce kúpiť. Nikto ho proste, nikto oň nemá záujem. Váhostav má tak zlé meno, že s ním bude málokto obchodovať. Živnostníci? Malí podnikatelia? A čo mali iné urobiť? Veď oni sa museli dohodnúť. Vy im síce vykryjete nejakú časť peňazí, ale tie firmy, ktoré buď skončili, alebo museli prepúšťať, to už nevrátite. To sa nedá vrátiť.
Inými slovami, tá dohoda, je pekné, že je tu. Ale mať tu dobrú legislatívu a dobrých a zodpovedných poslancov, nemusela tu dohoda ani byť. Nemuseli sme do tejto situácie vôbec dôjsť, a to, čo sa deje, že my sme skutočne len štatisti. Hovorila to kolegyňa Pfundtner, že tá rovnováha moci, ktorá je medzi zákonodarnou, súdnou a výkonnou, že je nielen narušená, tu je proste potretá. Tento parlament, časť poslancov z nich nemá ani šajnu o tom, o čom hlasuje. Je to práve kvôli tomu, že správanie niektorých ľudí spôsobuje veľkú nedôveryhodnosť tohto parlamentu. Veľkú, a to opäť, je to aj vina opozície. Ale my sme tu preto, aby sme dali opäť späť tú dôveru.
Keď sa vrátim späť k tej myšlienke. Pán premiér ako výkonná moc, ktorá zodpovedá sa tomu parlamentu, vám, páni poslanci za vládnu stranu, najmä vám, spomeňte si, ako povedal v U. S. Steele, že zabezpečí 83 poslancov na prijatie legislatívy. Vstúpil vám do svedomia. Povedal, že je jedno, čo si myslíš. Ja, budeš podľa mňa, čo ja chcem.
Rovnako tak pred dvomi, tromi týždňami pánovi Figeľovi, ktorého teraz odvolávame, podával ruku. Janko, veď tu máš ruku, dám ti 83. Tu máš. Poď do toho. Výkonná moc, ktorá sa zodpovedá zákonodarnej, opäť pán premiér vstúpil do svedomia vás, aj keď ste s tým možno nesúhlasili. My sme tu štatisti, dámy a páni. Nič iné. A preto sú legitímne úvahy o tom, a to nechcem, aby bola ústredná myšlienka, na čo nás je tu 150? Na čo nás je tu 150?
Ja som inak veľmi zvedavý, ako budete hlasovať o niečom, o čom, musím povedať, že sa bojím, že neviete, aké bude mať dopady, pretože to nie je možné zistiť. Ten konkurz je tak náročný, čo sa týka právnej úpravy, že to nie je možné spraviť nie za deň, za dva, podľa mňa ani za týždeň. Sú to náročné obchodné vzťahy, kde dopady, ja by som inak chcel vidieť tých ministerských úradníkov, ktorým vôbec nezávidím, ako robili túto novelizáciu. Pretože robiť novelizáciu podľa toho, čo povie pán premiér na tlačovke, mi príde úplne zvrátené. A inak vedeli ste o tom, že my na výbore dneska sme rokovali o tom, o čom vlastne ani nevieme, čo rokujeme práve teraz? Keď sme žiadali, prerušme to dovtedy, dokým nebude mať premiér po tlačovke. Veď to je nonsens. Zákony sa podľa tejto vlády tvoria na tlačových konferenciách a besedách. Nikde inde.
Podľa mojej mienky dobré zákony a dobrá legislatíva, kvalitná legislatíva sa tvorí iba v vzájomnej diskusii opozície a koalície a konštruktívnej, takej, kde naozaj je jedna strana, druhá strana vypočutá, pretože sa opäť dostaneme do toho začarovaného kruhu, kedy jeden druhého obviňujeme z niečoho, čo sme v minulosti urobili. A potom nebude priestor na výsledky. A to sa deje aj teraz. A uvidíte, vy si to zliznete, pretože tá úprava, ja sa naozaj obávam, že bude mať chyby. Ibaže by chyby nemala, ale pri takejto urgentnosti, sám som zvedavý.
Čo sa týka zákonodarného procesu, a to, že tento legislatívny proces nie je v poriadku, dovoľte mi, odcitovať z rozhodnutia pléna Ústavného súdu jednu alebo dva odseky, ktoré veľmi, ale veľmi odzrkadľujú to, čo sa deje tu a ktoré majú jeden závažný dôsledok. Takže len pre záznam. "Plénum Ústavného súdu, rozhodnutie 48/2003. Zákonodarný proces je osobitným druhom ústavného procesu, ktorého úprava je určená na to, aby rokovanie o návrhu zákonov malo ustanovené relatívne pevné pravidlá" - relatívne pevné, chápte tak, že je rokovací poriadok, sú legislatívne pravidlá a sú tu nejaké štandardy, nejaké zvyklosti - "pravidlá umožňujúce poslancom Národnej rady na konci tohto procesu hlasovať za alebo proti návrhu zákona, vrátane pozmeňujúcich návrhov, prípadne sa zdržať hlasovania alebo nebyť prítomný na takomto hlasovaní."
Inými slovami, ten poslanec musí dostať priestor na to, aby porozumel tomu, o čom hlasuje, aby to bolo v jeho kapacite, či mozgovej, mentálnej, akejkoľvek, aby mohol povedať, že tak za toto slobodne sa rozhodnem. Som za, proti, zdržím sa alebo proste odídem. Ale musí dostať priestor. A ten priestor tu proste nie je. A legislatívny proces, ktorý neobsahuje medzirezortné pripomienkové konanie len ťažko možno označovať za štandardné pri takomto rozsahu zákona.
Ústavný súd ďalej pokračuje: "Ústavný súd pripomína, že porušenie noriem ústavného procesu pred Národnou radou je v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného postupu zásadne spôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s ústavou." Ak bude niečo v rozpore, ak bude prijatá právna norma v rozpore, nemožno ju uplatňovať. A pri tejto dohode, ktorá vznikla na úrovni vlády, bánk, veriteľov podľa mňa je vysoko pravdepodobné, že sa nájde niekto, kto bude ukrátený tak, že túto úpravu napadne. Ja som zvedavý, ako budete potom vysvetľovať, že toto bol legislatívny štandardný proces. Obávam sa, že to proste nejde.
Ja aj s mojimi kolegami sme za to, a ja som včera dal verejný záväzok, že v momente, ako vládna strana stratí moc nad touto krajinou, že spravíme všetko pre to, aby sa situácia, ktorá nastala s Váhostavom, aby sa neopakovala, aby už neprišlo k tomu, že budú podvodné konkurzy a reštrukturalizácie, že budú, že bude takmer zástup nezodpovedných štatutárov. Nezodpovedných, rozumej, veď sa nič nestalo, nikto na mňa nemôže. Ja mám svoje prachy a som bárskde, na Bahamách napríklad. Tí ľudia sa neboja, nemajú čoho. Naša právna úprava nie je dobrá.
Aj z tohto dôvodu navrhujem, pani spravodajkyňa, uznesenie, ktoré znie nasledovne: Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť vypracovanie takej právnej úpravy, ktorá zohľadní relevantné odborné pripomienky a stanoviská, odborné pripomienky a stanoviská, teda mimo tento parlament. Tento parlament je už prepolitizovaný viac, akoby mal. Pripomienky a stanoviská problematiky vymožiteľnosti pohľadávok z obchodného styku, ako aj konkurzného a reštrukturalizačného konania, pričom bude vychádzať z troch zásadných princípov:
- princíp reálne vymožiteľnej zodpovednosti štatutárov obchodných spoločností za náhradu škody v prípade jej vzniku,

- princíp generálnej prevencie pred konkurzným a reštrukturalizačným konaním, to znamená konkurz a reštruktúra budú až vtedy, kedy sa už nebude dať nič robiť a budeme sa im pokúšať právnou úpravou predchádzať.

- a po tretie, princípu spravodlivého prerozdelenia financií v prípade realizácie konkurzného a reštrukturalizačného konania.
Verím, že za toto uznesenie, ktoré má byť splnené do júna 2015, čo sú dva mesiace a ja nemám problém, aby tu bola dohoda, ale nech je to, prosím vás, poriadne, že za toto uznesenie budete hlasovať. Je to v záujme nás všetkých, aby sa podobná situácia už nikdy v živote neopakovala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela kolegovi Kadúcovi poďakovať za to, že naozaj pripomenul jedno riešenie, ktoré bolo podávané v tomto parlamente pred dvoma rokmi. Kolegovia, pred dvoma rokmi tu bolo riešenie, ktoré je zahrnuté teraz vo vašom obchodnom zákone, respektíve v článku, ktorý sa týka reštrukturalizácie. Vtedy to bola reakcia na problematiku nevyplácania miezd. Navrhovala som, aby skupina zamestnancov mohla byť ohlasovateľom konkurzu, alebo podať návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu, ale čo je dôležité, aby boli oslobodení od platby. Vtedy, vtedy jeden poslanec SMER-u zahlasoval za, aj to si myslím, že omylom. Ostatní boli buď proti, alebo sa zdržali.
Takže fakt, ak tuná niekto bude hovoriť, že opozícia nedávala žiadne návrhy, tak len možno retrospektívne sa pozrite na všetky podávané zákony, ktoré opozícia dávala a vstúpte si aj vy do svedomia. Takže som rada na jednej strane, že došlo k dohode skupiny podnikateľov a živnostníkov na stretnutí s premiérom, že všetky zainteresované strany podpísali nejaké memorandum, ktoré sa bude platiť. Ja len chcem upozorniť, že toto nie je koniec. Toto sa začína akoby nová etapa. Podľa mňa sa vytvoril do istej miery aj precedens, na základe ktorého budú určite aj iné firmy chcieť, aby sa podobne, ako pri Váhostave, zainteresovala do takýchto procesov vláda. A podľa mňa celkom legitímne. Pokiaľ vláda nedokáže dobre a transparentne nastaviť prostredie, tak potom nezostáva nič iné ľuďom, aby naozaj tlačili a tlačili. A vidíme, že dnes tento tlak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)