49. schôdza

Pán minister, ja si myslím, že nemáte celkom pravdu. Je možno pravda, že povedzme ten obstarávateľ nemôže riešiť všetky tie právne vzťahy, čo sa týka zmluvných vzťahov, teda medzi konkrétnymi, teda medzi generálnym dodávateľom a subdodávateľom, respektíve medzi subdodávateľom a ďalším subdodávateľom v reťazci subdodávateľov, ale v každom prípade ja predovšetkým riešim, aby bol jasný ten tok verejných zdrojov. Verejných zdrojov. A na to, ja si myslím, že obstarávateľ by mal mať právo, pretože sú to verejné zdroje. Nie je to normálne, aj keď je to obchodný vzťah a platí pod rámec Obchodného zákonníka, ale jednoducho on musí vedieť a nájsť mechanizmus, aby vedel odkontrolovať a v prípade nevyhnutnosti aj intervenovať, aby tieto verejné zdroje išli až ku tomu konečnému dodávateľovi, čiže k tomu poslednému subdodávateľovi. A o to tu ide. O to tu ide jednoducho.
A ja si myslím, že toto riešenie je konformné aj s Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník vo všeobecnosti dáva určitý rámec pre všetky obchodné vzťahy. Ale myslím si, že toto riešenie, ja som aj povedal, že toto vlastne, ten náš zákon by mal byť súčasťou zákona o verejnom obstarávaní. Jednoducho toto my musíme doriešiť, či to bude extra zákon, tak ako som ho ja navrhoval, alebo to bude súčasť zákona o verejnom obstarávaní, ale štát musí vedieť, musí, ešte raz opakujem, vedieť odkontrolovať tok verejných zdrojov, aby bola splnená tá verejná zákazka. O to tu ide celé. A o to asi treba aj v podstate viac zabojovať.

Pán minister, trochu oceňujem, že ste aj v rozprave vystúpili. Ja som už vo svojom príspevku požiadal vás, ale aj poslancov vládneho SMER-u, keby ste vedeli zareagovať na pozmeňovací návrh predložený opozíciou, na riešenie, ktoré sme predložili, lebo mi to príde, príde minimálne naplnenie aspoň tých deklarácií, že by ste radi o vecných riešeniach diskutovali. Na diskusiu sú vždy potrebné dve strany a zatiaľ nikto z vládnych poslancov nereagoval, na všeličo teda iné všelikto reaguje (vyslovené s pobavením), no, na všeličo iné. Na vecné riešenie zjavne nie, tak to je, to je prekvapujúce.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hudacký, ja samozrejme rozumiem, čo chcete riešiť v tom zákone. Naozaj, ja som sledoval aj vystúpenie, myslím, pána ministra Počiatka včera v TA3. On vysvetlil, lebo to patrí do sféry skôr zmluvných vzťahov a riadiacich vzťahov, ktoré môžu nastať, verejný obstarávateľ v rámci verejného obstarávania. Ale toto podľa môjho názoru, teda aspoň, ako to on vysvetľoval, a keďže ja to nepoznám, túto problematiku, hovoril, že toto majú v nejakom novom systéme pripravené do detailu v rámci dokumentácie, ktorá je súčasťou obstarávania verejného.
Čiže toto je skôr na otázku zmluvného nastavenia. Pretože Obchodný zákonník naozaj nemôže riešiť do detailov obchodné vzťahy, ten sa riadi v podstate zmluvnou voľnosťou a nemôže regulovať témy, takéto vybrané na jednotlivé segmenty alebo proste rôzne časti hospodárstva. Čiže ten musí byť naozaj všeobecný čo najviac a nechávať na zmluvné voľné vzťahy čo najviac priestoru.
Čiže áno, rozumiem tomu, čo hovoríte, ale toto je skôr riešené, a ja tomu tak rozumiem, týmto spôsobom a napĺňa to ten účel, ktorý hovoríte, a ten je naozaj legitímny.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja už v zásade len tak procesne, tak organizačne k tejto téme a pokúsim sa naozaj veľmi stručne, veľmi krátko, možno šesť, možno osem minút. Nebude dlho trvať, to už zbehne rýchlo, schválite zákon, o ktorom sme tu už hovorili, však, nech sa páči, preberte zodpovednosť, schválite, čo schválite. Schválite v zásade to, že dlhy súkromnej firme zaplatí štát z prostriedkov, ktoré boli účelovo viazané, nech sa páči.
Z toho procesného hľadiska bude asi zaujímavé, že čo bude nasledovať. Mal by nasledovať bod - pokračovanie, odvolávanie podpredsedu parlamentu. Sám som zvedavý, že ako to chcete uchopiť, ako ideme v tom ďalej pokračovať, lebo to vyprchalo, ale znova, nech sa páči, dojedzte si to. Čo ste navarili, si zjedzte. Ak by náhodou ste prehodnotili tento bod, tak len mi dovoľte uviesť, lebo to vlastne sedí aj tu, aj v tom ďalšom bode, ale ak by náhodou ste ho zrušili, čo vám prípadne odporúčam, aby sme už o tom nerokovali, tá absurdita, že za Figeľa, Figeľ je na vine. Ja som to tu už naznačoval, premiér Fico tie včerajšie šanóny, čo policajti tak ostentatívne odnášali, hej, už mal, vyzerá, že má preštudované dávno predtým, minimálne pred víkendom, lebo hovoril, teda poznatky má, poznatkový zdroj, že to sú, tie problémy vznikli teda z faktúr. On asi sa dočítal, že z týchto problematických úsekov, za ktoré môže samozrejme, nikto iný ako ten arciknieža podvodu Figeľ z KDH. Čiže on už to vedel.
Dovoľte uviesť, že to je krásne, to krásne dokumentuje, hej, že tí ľudia, s ktorými podpisoval to memorandum, tak jednému vznikla pohľadávka za Rooseveltovu nemocnicu a druhému za dodávku kúrenia do sídla Váhostavu. A bude zaujímavé zistiť, ja viem, kde existuje zoznam tých veriteľov, keď sa na to nikto nepodujme, alebo keď vyšetrovať sa nebude tak, jak sa má, tak avizujem, že prípadne ja sa skúsim niekomu dovolať a spýtam sa, že kde vám, v ktorom čase vám vznikla pohľadávka, hej? Aby sme sa my náhodou nedozvedeli, že z tých 680, alebo koľko je tých veriteľov, sa dozvieme, že pohľadávky vznikli úplne v iných okolnostiach.
To by ešte ergo v zásade nič neznamenalo, keby ste vy tak brutálne hlúpo sa nenastavili argumentačne, hej? Lebo to je celý ten, v tom procese, lebo vy ste povedali, že nejaká jedna nevydarená operácia spôsobila problémy veľkého gigantu. Viete, to je taká absurdita typu, lebo Gatesovi, myslím, nevyšlo XP-čko. XP-čko alebo, neviem ktorý, sa mu tak nepredáva, jak osmička, neviem čo, že proste, ale nevidel som, nezažil som, prípadne ma opravte, doplňte, že by Gates šiel do reštrukturalizácie kvôli jednému, jednému svojmu softvéru. Neviem o tom. To proste vysanoval, hej, ak už urobil chybu, tak to vysanoval z tej činnosti. Čiže ak, jak Široký alebo skupina urobila obrat s týmto štátom miliardu, tak to, čo hľadáme, tých 40 miliónov, kvôli ktorým ste ochotní pokriviť všetky zákony a zákonníky a ešte vás to, nás to bude naháňať, tak hovoríme o 40 miliónoch. Z toho, to je 4 % z toho obratu. To znamená, tá veľká firma to mala vo vnútri vysanovať. Mala úplne vysanovať vo vnútri, to nemalo byť. Čiže to je argumentačná hlúposť.
Ale to vám vraciam, to, čo ste vy povedali, lebo že je to kvôli tomu, že Figeľ. No naozaj, keby sa niekto nad tým zamyslel, otvorenej mysle, tak verím, že teda, tu je reakčná doba o niečo pomalšia u niekoho, ale predsa len časom raz dôjde. Tak prípadne dávam do pozornosti aj tento fakt, dobre? Že aby si to ľudia proste skúsili takto vypolohovať. A potom povedia: však ale tí smeráci, ja ich síce mám rád, ja ich milujem, ja ich aj volím, ale v tomto prestrelili. Aspoň to by bolo pozitívne, hej? Aspoň to by bolo pre našu chvíľu, naše potreby pozitívne.
Procesne, dobre, nech sa páči, poďme rozprávať o odvolaní Figeľa, nech sa páči, keď to máte chuť zjesť, tak to dojedzte. Ja len avizujem, že ak si myslíte, že to končí, tak to nekončí. Treba to aj nejakým spôsobom zavŕšiť. My robíme v priebehu budúceho týždňa takú akciu na Námestí SNP a týmto ju promujem. Bude to taký týždeň schránkových firiem. My naozaj, my vytvoríme také inštalácie, bude tam nejaká tá destinácia, poväčšine sú to všetko čarovné a pre našich domácich dosť exotické destinácie, tak to prípadne popíšeme, hej? Že bude tam Curacao, bude tam teda, že aká je mena, koľko obyvateľov, nech naši ľudia vedia. Keď už teda taký čulý obchodný styk s týmito destináciami máme. Čiže avizujem prípadne, keby ste šli okolo, sa zastavte, pozrite, budú tam teda niekoľké tieto krajiny, ktoré čulo obchodujú s našou krajinou. To avizujem, že bude.
A nevylučujem, že urobíme aj protest v Záhorskej Bystrici na Strmých vŕškoch pred objektom, v ktorom býva Široký. Nevylučujem. Dokonca nevylučujem, že nebude možno trvať, alebo možno bude aj trvať viac ako dve hodiny, možno to bude dlhý protest, dvadsaťštyrihodinový, neviem. V tejto chvíli vám neviem povedať, ale aby niekto nepovedal, že som nepromoval, tak ho promujem, lebo zvažujeme. Naozaj zvažujeme.
Ľudia si to zaslúžia. A verím, že našim ľuďom to začne aj, nechcem povedať, dobre, tak to poviem, aj chutiť. Že, lebo toto je, keď už nič iné, tak pozitívom tohto celého je, že tí chlapi v montérkach, ktorí sú hrdí chlapi v montérkach, tak sa postavili, narovnali, vystreli chrbát a povedali: dosť! A výsledok je, že sme vás načapali, neviete čo s tým. Ale oni majú, áno, oni majú výsledky. A to je dôležité, že konečne začneme hrať hru nie na svetový mier, ale na výsledky. Že budú výsledky a že ľudia budú chcieť ísť kvôli výsledkom niekam, lebo vy s tým studeno, cynicky kalkulujete, že tu ľudia nebudú schopní pre seba, pre svoje záujmy a svoju ochranu svojich záujmov nič schopní urobiť. Dokonca nie sú schopní ani vyjsť do ulíc.
Budú. Raz budú. Ja verím, že sa raz toho dožijem. Ja verím, že vychovám hrdé dcéry. Verím, že vychovám hrdé dcéry, ktoré si nedajú skákať po hlave, nebudú kloniť chrbát. Keď zohnú chrbát, tak iba preto, aby zdvihli papierik. Nebudú sa vám klaňať. Nebudú sa klaňať ľuďom, ktorí si nezaslúžia, aby sa im niekto klaňal. Verím, že raz v tejto krajine dorastie tá generácia, ktorá bude hrdá. A bude vzdávať úctu, rešpekt ľuďom, ktorí si to zaslúžia. Nie ľuďom, ktorí si to absolútne nezaslúžia, ktorí si vyžadujú svoj rešpekt len skrz to, že sú v určitom systéme, ktorý v náznakových a dokonca už aj v dôkazných atribútoch niekde vykazuje známky dokonalého zločinu. Toto bude možno dobre, toto je to pozitívne z toho celého.
Avizujem, prípadne na tej Záhorskej to je také, ja som si to bol pozrieť, je to tam také námestíčko, že sa tam, verím, možno stretneme viacerí, skúsime prípadne zakričať Širokému. Nech tá politika je v kontakte s občanom, ale trebárs aj s tým človekom. Viete, ak ste tu pišťali, jak ste tu pišťali, keď sme povedali, že ideme k Paškovi. Jak ste tu pišťali, čo? Jak ste tu pišťali. My, kto chce vydrieť z tohto štátu miliardové, sa pohoršovať, že teda idete mi pred dom? Nech sa páči. Chcete byť v kontakte s ľuďmi, chcete narábať s verejnými zdrojmi. Nedá sa vylúčiť určitý moment, že sa tá situácia zvrtne, obzvlášť keď ste slabí, zlí, dokonca poškodzujete, že vám tá politika príde pred dom. Takže ak tu niekto ide teraz hlesnúť, plesnúť, že jak je to, nech sa páči, kľudne. Na to upozorňujem. Na to upozorňujem aj politikov. Možno aj raz pred mojím domom niekto bude, ja neviem, neviem. Ja sa budem snažiť robiť tak, aby nikto pred mojím domom nebol, a keď možno bude, tak sa im vysmejem, poviem, že kvôli takej hlúposti ste tu? Nech sa páči, kľudne, ešte im čaj zanesiem. Ale toto, proste takto sa veci majú. Raz v tejto krajine budú hrdí ľudia. Budú hrdí ľudia, ktorí si povedia, že takto ďalej to nepôjde. A naozaj takto ďalej to nepôjde. Už vás to dobieha, verím, že tento súboj bude mať nie fyzickú obeť, ale obeť v tom, že niekto sa zo systému stratí. Zo systému vyciciavania štátu, verejných zdrojov sa vytratí minimálne jedna persóna. Minimálne jedna. Už si oddýchneme trošku. Lebo ten apetít bol enormný. Verím a tipujem ešte na dvoch, troch. A vydýchne si, aj krajina si vydýchne, lebo ona nestačí vyrábať, nestačí vyrábať zdroje na ten obrovský apetít, ktorý tam je. Verím, že sa k tomu blížime.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som sa chcel v stručnosti ešte vrátiť k tomu, čo tu včera zaznievalo celý deň. A to je, k tomu procesu prerokovania tohto návrhu zákona, kedy včera zase celý deň sme boli obviňovaní z toho, že celý tento proces ide neštandardným procesom, že je to absolútne neštandardné, neprijateľné. Hovorila pani poslankyňa Žitňanská, že čakáme na noty od vlády, že ide o neštandardný proces, že, ako spomínala pani poslankyňa Šípošová, výbory nepoznajú finálny návrh zákona, že veci spolu nesúvisia, konkrétne teda kroky vlády vo vzťahu k tejto legislatívnej zmene, ktorá sa tu predkladá. Pán poslanec Viskupič potom hovoril, že až v druhom čítaní sa môžu predkladať pozmeňovacie návrhy. Tomu som veľmi nerozumel, že čo tým chcel povedať. Pani poslankyňa Pfundtner dokonca hovorila o tom, že sa rokovalo na výbore o materiáli, ktorý stráca aktuálnosť, dokonca teda, že Národná rada stráca svoju pozíciu v trojdelení moci. Pán poslanec Kadúc hovoril o tom, že poslanci nemajú ani šajnu o tom, o čom budú vlastne hlasovať. A tak ďalej. Tieto vyjadrenia tohto typu boli včera v zásade celý deň.
Ja by som tu chcel povedať, že bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní návrh novely Obchodného zákonníka. Prebehla rozprava o skrátenom legislatívnom konaní, kde sa však vôbec, najmä zo strany opozície nehovorilo o dôvodoch skráteného legislatívneho konania, ale o všetkom inom možnom, len nie o tom, čo hovorí rokovací poriadok, a to jest o dôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Po hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní nasledovalo prvé čítanie, kde v prvom čítaní bola predložená novela Obchodného zákonníka, ktorá, ak sa dobre pamätám, má 12 článkov, 23 strán. Čiže nedá sa povedať, že nebolo o čom rokovať. Bol predložený štandardný návrh novely Obchodného zákonníka, ktorý bol značne obsiahly, a teda bolo o čom rokovať, aj o filozofii zákona, ako ukladá rokovací poriadok v prvom čítaní. Avšak zase celá tá rozprava v prvom čítaní bola o všetkom možnom inom, len nie o tomto predloženom návrhu zákona.
Nasledovali výbory Národnej rady, kde, ja som teda člen ústavnoprávneho výboru, čiže budem sa vyjadrovať len o tom, čo sa dialo na ústavnoprávnom výbore, kde na ústavnoprávnom výbore bol predložený na rokovanie zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, vrátane zákona o reštrukturalizácii, kde sa ale zase vôbec, s výnimkou jedinej pani poslankyne Pfundtner, ktorá mala nejaké konkrétne pripomienky k zneniu, sa vôbec nebavilo a nedebatovalo a rozprava sa neviedla o predloženom návrhu zákona a celá debata zo strany opozície sa viedla v tom, že: no predložte, čo ešte chcete predložiť, čakáme na to, čo predložíte. Ale veď materiál bol predložený, mohlo sa kľudne o ňom rokovať. A stále, stále sa tá debata vracala k tomu, že vlastne nevieme, o čom rokujeme, že je to neaktuálne, a ten zákon máme na stole dodnes a ideme o ňom hlasovať, s nejakými zmenami, ktoré potom boli samozrejme predložené, ale v zásade o tom materiáli sa rokovalo od začiatku, aj keď teda stále sme tu počúvali výtky o tom, že nie je o čom rokovať, že neviete, o čom ideme rokovať.
V druhom čítaní sme potom predložili pozmeňujúci návrh, kde ale zase tá debata sa viedla v tomto istom duchu, že je to neštandardný postup. Na tomto postupe však ja osobne nevidím nič neštandardné, deje sa to pri každom inom zákone, alebo teda väčšine zákonov, ktoré sa predkladajú do parlamentu.
Aby som to teda zhrnul, bol predložený návrh zákona, o ktorom sa štandardne rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, v prvom čítaní, na výboroch. A je úplne štandardné riešenie a úplne v súlade s rokovacím poriadkom, že pozmeňujúci návrh môže byť podaný len v druhom čítaní, a to buď na výbore, alebo v pléne Národnej rady. Nikto nemôže nikoho ani obmedziť, ani donútiť, ani od neho vyžadovať, aby podal pozmeňujúci návrh skôr, ako sa tak rozhodne, to znamená, či už na výbore Národnej rady alebo v pléne v druhom čítaní. Čo je na tom postupe, na takomto postupe neštandardné? Ja nevidím na tom nič neštandardné. Napokon pozmeňovací návrh k návrhu novely Obchodného zákonníka nepredložila len vládna strana v druhom čítaní v pléne, ale tak isto aj opoziční poslanci, viacerí. Prečo to takisto nepredložili na výbore? Prečo nám vyčítali celý čas, že my sme to nedali dopredu už priam v prvom čítaní pozmeňujúce návrhy, kde sa to ani nedá, ale až v pléne v druhom čítaní, keď takisto aj poslanci opozície predložili pozmeňujúci návrh až v druhom čítaní, pričom o niektorých viem, že to mali pripravené už na výbore.
Čiže aby som to zhrnul, išlo úplne o štandardný legislatívny proces, taký, ako pri ďalších, aby som neprehnal, 80 % iných zákonov, kde sa pozmeňujúce návrhy prijímajú tak na výboroch, ako aj v pléne Národnej rady. Čiže z tohto pohľadu ja v tom nevidím nič neštandardné a nič nezvyčajné alebo neobvyklé, ako to sa deje v iných prípadoch.
No a, čiže to k tomu procesu. Pokiaľ ide o vecnú stránku, pán poslanec Lipšic viackrát vyzýval, že nikto nediskutuje o jeho návrhu alebo jeho koncepcii, tak ja možno veľmi stručne k tomu by som si dovolil zareagovať, aj keď ja nie som expert na konkurzné ani reštrukturalizačné právo, ale treba povedať, že sa bavíme stále o reštrukturalizácii a o zmene podmienok reštrukturalizácie s tým účelom, aby sa zvýšila miera vymožiteľnosti svojich pohľadávok pre nezabezpečených veriteľov. To sa, myslím, všetci na tomto zhodneme.
Keď si pozrieme nejaké poučky o tom, čo je vlastne reštrukturalizácia, tak reštrukturalizácia je zákonom riadené ozdravenie podniku s cieľom uspokojiť veriteľov vo väčšom rozsahu ako pri likvidačnom konkurze. Pričom reštrukturalizácia by mala umožniť dlžníkovi, teda podniku, ktorý ide do reštrukturalizácie, počas jej priebehu, teda počas priebehu tejto reštrukturalizácie, ďalej pokračovať v podnikateľskej činnosti, samozrejme pod dohľadom súdu, reštrukturalizačného správcu a veriteľov.
Návrh pozmeňujúci, ktorý sme predložili, pani poslankyňa Vitteková, v druhom čítaní v pléne sa práve o toto snaží. Práve sa snaží o to, aby podnikateľ vedel ozdraviť svoj podnik a ďalej pokračovať v podnikaní a pri tom ozdravovaní pri reštrukturalizácii ďalej podnikať a dosahovať zisk a aby sa aj zvýšila miera vymožiteľnosti alebo uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov.
A teraz k tomu, čo navrhuje pán poslanec Lipšic, len veľmi stručne a veľmi krátko. Ja si myslím, že tento návrh nie je návrh, ktorý rieši reštrukturalizačné konanie. Keď si pozrieme do dôsledkov, čo je tento návrh, tento návrh v zásade už v právnom poriadku Slovenskej republiky máme zavedený, a ide o predaj podniku. Akonáhle podnikateľ prevedie viac ako 51 % svojich akcií, prichádza o svoj podnik a tým pádom už nie je tým podnikateľom, ktorý má ďalej pokračovať v reštrukturalizácii a reštrukturalizovať svoj podnik, a tým pádom de facto, aj keď nie de jure, podľa toho navrhovaného riešenia, ale de facto dochádza k predaju podniku. Čiže nehovorím, že ten návrh je zlý alebo neakceptovateľný, ale nie je to návrh, ktorý vyjadruje účel reštrukturalizačného konania. Takže toľko môj názor z môjho pohľadu.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Ja len, aby vedeli páni poslanci, na čo tlieskali. Pán poslanec to vystihol v tom závere dobre. Návrh vlády necháva Váhostav v rukách Juraja Širokého. Návrh opozície ho nenecháva v rukách Juraja Širokého. To presne je podstatný rozdiel našich návrhov a pán poslanec to správne povedal a páni poslanci mu správne asi zatlieskali, lebo sa im páči, že podnik bude naďalej v rukách Juraja Širokého. Gratulujem.
K tej procesnej stránke prerokovania toho návrhu, je tam iná vec, pán poslanec. My rokujeme na mimoriadnej schôdzi v skrátenom konaní o riešení situácie vo Váhostave. Preto to je v skrátenom konaní. My neriešime v skrátenom konaní, čo by bolo dobré vylepšiť v Obchodnom zákonníku ešte popri tom. A v tejto otázke ste nemali do včera do 13.00 hodiny žiadnu predstavu, lebo premiér ju stále menil. Vy ste nemali ten pozmeňovák ešte a ja vám len pripomeniem slová premiéra spred niekoľkých dní a vám ich odcitujem, aby bolo zrejmé, že v akom úplnom chaose sa nachádza riešenie vlády. Pred pár týždňami premiér povedal: "Čo je kvalifikované na návrhu opozície, že živnostník alebo eseročka alebo obchodná spoločnosť iného typu sa má stať akcionárom danej spoločnosti vo výške pohľadávky, ktorú má? Však to sú úplné nezmysly. Opakujem, na to nepotrebujete ani základné právnické vzdelanie, aby tieto veci ste vedeli." Asi nie. No v zásade to, že už platný zákon umožňuje ako všade vo svete kapitalizáciu pohľadávok v konkurze alebo v reštrukturalizácii je jasné. Váš premiér nemal bledomodrý šajn, bledomodrý šajn, ako to bude riešiť, len asi mal šajn, že potrebuje zabezpečiť, aby firmu naďalej ovládal Juraj Široký. A to je rozdiel medzi našimi dvomi návrhmi.
Čiže by som možno poslancov vládnej koalície vyzval, aby trošku premýšľali pred tým, než nadšene spustia aplauz.

Pán Susko, pri všetkej úcte, neviem, čo bolo nepochopiteľné na tom, že ja ako nečlen ústavnoprávneho výboru som sa snažil osvetliť, že opozičné návrhy, pod ktorými, viacerými, som podpísaný, môžem predkladať až v druhom čítaní. Veď taký proces tu beží. A jediné, čo som hovoril, a čo ste spomenuli na začiatku svojho prejavu, že čo som tým myslel. No myslel som tým presne to, čo sa následne stalo, že opozičné návrhy prišli od aj nečlenov ústavnoprávneho výboru do druhého čítania. To, že sme mali v laviciach predložený nejaký návrh a nejak marketingovo sme sa bavili v prvom čítaní o nejakej filozofii a my sme tú filozofiu nepoznali, a čo je najpodstatnejšie, že ste ju nepoznali ani vy, je otázka, ktorú vám tu hovoria iní odborníci na obchodné a právo. A preto si myslím, že bola absolútne korektná. A ešte by som bol opatrný v tých, keďže ste tam asi päťdesiatkrát v tom vašom prejave povedali slovko "štandardný", podľa mňa už samotný proces skráteného legislatívneho konania štandardným nie je. Čiže sme sa bavili o neštandardnom riešení v neštandardnej situácii a vy ste nemali riešenie. To bola podstata. A my sme vás veľmi korektne žiadali o to, aby ste nám ho predstavili a vedeli sme, nie prekvapivo, ale dopredu, o čom sa budeme baviť. Toľko na vysvetlenie.
My ako nečlenovia ústavnoprávneho výboru vieme poskytovať pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní, a to viete, dúfam, aj vy.

Ďakujem pekne. Nie, na tomto procese naozaj nebolo vôbec nič štandardné, ale musím reagovať. Nie, nie je to predaj podniku. Je to zmena akcionára, keď chcete, aj ekonomického vlastníka a obchodnej spoločnosti, ktorej patrí podnik, a je to úplne, ale úplne normálne a štandardné, a je to úplne v poriadku aj v reštrukturalizácii.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Susko, podľa mňa si dobre popísal, poukázal si na viaceré nedostatky toho procesu. Dobre si poukázal aj na nedostatky návrhu opozície. Ako je to zaujímavé, že na jednej strane, keď pán poslanec Procházka za Radičovej vlády navrhol kolektívnu zodpovednosť v samospráve, tak mu to odmietli, ale tu nemá problém opozícia zavádzať kolektívnu zodpovednosť štatutárov. Je to v ich návrhu použité, množstvo právne neurčitých pojmov, čo kritizovali, že máme použité my v našom návrhu, že to nepatrí do obchodného práva. A čo ma najviac dostalo, je to, že pán Lipšic zjavne nevie rozdiel, aký je medzi nominálnou, respektíve menovitou hodnotou dlhopisu a trhovou hodnotou dlhopisu. Keby vedel, tak nenavrhuje dať veriteľom za ich pohľadávky dlhopisy, ktoré, ich nominálna hodnota by mala byť taká, aká je, tá minimálna hodnota kompenzácií, išiel by skôr do trhovej hodnoty. Lebo načo je veriteľovi dlhopis, ktorého nominálna hodnota je nejaká napísaná na papieri, keď reálne ten dlhopis nebude vedieť na trhu predať, alebo ho predá s polovičnou hodnotou, ako je nominálna, alebo ešte s menšou?! Čiže tu je jasný dôkaz, že ani opozícia nemá v tom úplne jasno.
Myslím si, že to, čo navrhla vláda, je najlepšie riešenie, s ktorým aj živnostníci, si uvedomili, je najlepšie súhlasiť, lebo lepšie riešenie už im nikto neprinesie. A zvlášť nie opozícia, ktorá ich nešťastie zneužíva na vytĺkanie politického kapitálu.

No, ja keď sa pozriem na výroky pána premiéra z 23. 3. tohto roku, tak ja teraz neviem, čo si mám myslieť. Lebo on o svojom návrhu vlastne vyhlásil, že je nekvalifikovaný. Ale teraz už je kvalifikovaný. Tak teda, čo je pravda? Je to kvalifikované, nie je to kvalifikované? Čo keď o mesiac zistím, že to bolo zlé, a potom povie, no tak je to nekvalifikované? O ďalší mesiac, kvalifikované. Kto sa má v tom vyznať? Veď váš sám premiér pred mesiacom povedal, že takýto návrh je nekvalifikovaný. Ja neviem.
A prečo sme hovorili o tom procese, ktorý bol na míle ďaleko od štandardnosti, na míle ďaleko? Ten proces bol dôležitý preto, lebo bolo treba nasvetliť to, ako neúprimne pristupujete k parlamentnej diskusii, že proste nepočúvate návrhy opozície. Nemáte vôbec o to záujem. To bol prvý dôvod. A druhý, veď my sme nevedeli, o čom budeme rokovať. Preto sme vás na tom výbore priam prosili, dajte nám ten pozmeňovák a pome to vyriešiť v tom výbore. A to mi, dúfam, potvrdíte, že v našom výbore, je debata konštruktívna, len musíme vedieť, o čom hovoríme. Toto ste proste neurobili. Teraz ja opäť, neželám vám to, ale ja sa obávam, že v tom návrhu proste budú chyby. Sú tam ad hoc veci, keď sa pozriem na toho správcu, že kedykoľvek môže sa vzdať funkcie, ja neviem, ako mne to príde našité na túto konkrétnu správkyňu, zmena reštruktúry počas priebehu kedykoľvek. No príde mi to zvláštne. A sám som zvedavý, koľko táto právna úprava vydrží v takomto nezmenenom stave.