Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tejto správe o hospodárení Národnej banky Slovenska. Budem stručný, pretože mám len jednu vec, ktorej sa chcem dnes venovať.
Hospodárenie inštitúcie je primárne o jej vstupoch a o jej výstupoch, teda čo za peniaze, ktoré dostáva alebo nejakým spôsobom získava alebo produkuje. O vstupoch, ktoré idú na financovanie Národnej banky, sme už v tomto parlamente niekoľkokrát hovorili aj pri predchádzajúcich správach, takže nebudem k tomu dnes sa vracať. Tá diskusia tu prebehla a nevnímam za ostatný rok nejakú dramatickú zmenu, prečo by sme tú diskusiu mali opäť obnovovať. Preto by som chcel využiť dnešnú príležitosť na to, aby sme trochu viac hovorili, alebo ja aby som trochu viac hovoril o výstupoch.
Národná banka za ostatných šesť, sedem rokov prekonala dramatickú zmenu v tom, že v dvoch stupňoch sa presúvajú do Frankfurtu dve jej najzásadnejšie právomoci. Jedna, ktorá sa presunula teda už prvým januárom 2009, a to je zodpovednosť za menovú politiku slovenskej koruny, ktorá vstupom do eura sa presunula teda do európskeho systému centrálnych bánk, a druhá, ktorá je nová, deje sa v podstate aj v súčasnosti, je zmena regulácie bánk, kde v rámci toho, že sa v rámci Európskej únie vytvorila tzv. banková únia, sa okrem iného dosť dohľad nad kľúčovými európskymi bankami presúva tiež do Frankfurtu, do Európskej centrálnej banky. Tu treba povedať, že Slovensko vzhľadom na to, že má jeden z najvyšších podielov zahraničného kapitálu v bankovom sektore v Európskej únii a vzhľadom na to, že tie banky, ktoré tu vlastnia naše domáce banky, sú väčšinou veľké európske skupiny alebo minimálne stredne veľké európske skupiny, tak aj dohľad nad týmito skupinami, vrátane ich dcér, ktoré sú na Slovensku, sa do veľkej miery presunuli do Bruselu, pardon, do Frankfurtu, čo neznamená, že Národná banka v bankovom dohľade stratila svoje právomoci. Jednak sú tu tie menšie banky, jednak aj vo vzťahu aj k tým domácim dcéram zostáva, zostávajú významné kompetencie. Len včera sme napríklad zaznamenali, že banková rada rozhodla o tom, ktoré banky budú tzv. lokálne systematicky dôležité. Takže z tohto pohľadu určité kľúčové právomoci sa presunuli smerom nahor. A, naopak, niektoré nové prichádzajú, napríklad dohľad nad nebankovým sektorom, ktorý bol nedávno prijatý, a kde Národná banka nadobudla nové kompetencie.
Čo však, a to je tá otázka, tá téma, o ktorej chcem hovoriť, čo však v práci a najmä vo vonkajšej práci, teda v tej, ktorú môžeme vnímať zvonku Národnej banky, mne osobne trochu chýba, na čo by som sa chcel dnes spýtať, je otázka tzv. štrukturálnych reforiem.
Štrukturálne reformy sú také kroky vlády a verejného sektora, ktoré zvyšujú potenciálny rast krajiny, ktoré zvyšujú to, aby sme sa, lepšie a rýchlejšie zvyšovala naša životná úroveň, aby klesala nezamestnanosť v tejto krajine a v konečnom dôsledku, aby sme mali aj lepšie hospodárenie verejných rozpočtov a nižšiu infláciu z dlhodobého hľadiska. Štrukturálne reformy sú niečo, čo priamo centrálna banka ani Európska centrálna banka, ani Národná banka Slovenska pred tým, než odovzdala svoju menovú politiku do Frankfurtu, nerobili. To je zodpovednosť primárne vlády a parlamentnej väčšiny a niektorých iných verejných inštitúcií. A centrálna banka môže zohrávať veľmi dôležitú úlohu a vlastne pomerne veľká časť európskej diskusie o európskej menovej únii v posledných rokoch sa práve vedie o štrukturálnych reformách, pretože práve v menovej únii, kde členské štáty stratia ten vankúš vlastnej menovej politiky, kde už nemôžu len tak devalvovať, tak dôležitosť štrukturálnych reforiem je kľúčová. A v situácii, v ktorej sa ocitli viaceré európske krajiny, dokonca aj fiškálnu politiku majú obmedzenú ako nástroj hospodárskej politiky, či už vplyvom pravidiel spoločných alebo aj vplyvom toho, že vysoká zadlženosť, deficit im neumožňujú ani v kríze dostatočne proticyklicky reagovať, tak v takej situácii dôležitosť štrukturálnych reforiem aj pre nás, spoločný úspech európsky, aj pre náš jednotlivý slovenský úspech, alebo úspech členskej krajiny, je aj pre zachovanie samotnej menovej únie je veľmi dôležitý.
Neprekvapí preto, že podľa štatistík tri štvrtiny brífingov guvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho od jeho nástupu obsahovali nejaký element vyjadrovania sa k štrukturálnym reformám. Či už z hľadiska ich potreby, či už z hľadiska ich možných dôsledkov, alebo z hľadiska toho, čo sa deje v členských krajinách. Ak teda guvernér Európskej centrálnej banky tri štvrtiny svojich brífingov venoval buď úplne, alebo čiastočne, väčšinou čiastočne, otázke štrukturálnych reforiem, myslím, že je na mieste otázka, či aj slovenská Národná banka, teda Národná banka Slovenska, aby som bol presný, by nemohla využívať viac túto svoju verejnú kapacitu na to, aby tlačila na reformy, na reformy, ktoré zvýšia náš potencionálny rast, zvýšia náš, potenciálnu zamestnanosť a pomôžu poklesu nezamestnanosti aj z hľadiska hlavného cieľa Európskej centrálnej banky, teda aj Národnej banky Slovenska, ktorou je cenová stabilita.
Guvernér Draghi vysvetlil v pomerne slávnej prednáške, že štrukturálne reformy a cenová stabilita sú významne spojené. Sú spojené cez to, že neprítomnosť alebo slabý podiel štrukturálnych reforiem vedie aj k predĺženiu dĺžky recesií, čo má vplyv napríklad aj na infláciu, negatívnu, tlačí to na deflačný vývoj. Má to vplyv na nízky potenciál hospodárskeho rastu krajiny a má to potenciál na ekonomickú divergenciu, teda rozdielny vývoj v rámci jednotlivých krajín menovej únie, čo všetko zásadne ovplyvňuje schopnosť Európskej centrálnej banky napĺňať svoj mandát zabezpečiť v európskej menovej únii cenovú stabilitu.
Chcem sa preto pána guvernéra spýtať, aký je jeho pohľad na túto tému a možno aj v najbližšom roku, dvoch, ako vidí úlohu Národnej banky Slovenska z hľadiska nie teda realizácie, lebo to nie je, samozrejme, v mandáte Národnej banky, ale z hľadiska diskusie, pozorovaní a možno aj nejakej verejnej plnej podpory potreby štrukturálnych reforiem na Slovensku z hľadiska posilnenia hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti.
Ďakujem pekne.