53.schôdza

7.
(Neprítomnosť predsedajúceho, sadnutie si poslanca Hrušovského na miesto predsedajúceho, následný smiech v sále, príchod predsedu Pellegriniho a podanie si rúk a objatie s poslancom Hrušovským.)
Ospravedlňujem sa, pán minister, ale keďže som včera a predvčerom upozorňoval kolegov na dress code v Národnej rade, tak som sa sám prichytil, že treba, aby som ho udržiaval aj ja, takže malé zdržanie spôsobilo toto.
Poprosím teraz opäť pána poslanca Puciho, aby uviedol za gestorský výbor správu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

9.
Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán minister, veľmi pekne ďakujem.

Teraz poprosím, aby sme pristúpili k prvému čítaniu o návrhu pána poslanca Jozefa Viskupiča a Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1561, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1601. Keďže nie je tu pán poslanec Viskupič, chcem požiadať pána poslanca Hraška, aby ako jeden z navrhovateľov tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán Hraško, máte slovo.
Potom poprosím, keďže ho tu nevidím v sále, spravodajcu, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, pána poslanca Kadúca, ak nie, poprosím o nejakú náhradu, aby sme neblokovali rokovanie parlamentu.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1561.)

10.
Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladáme zákon, ktorý v podstate by sme ani nemuseli, pretože už sa realizuje jeho časť, ale aby sme zadosťučinili praxi, ktorá sa už vykonáva, a dopĺňame, alebo teda máme záujem doplniť určitú časť, ktorá sa zatiaľ ešte v Národnej rade nerealizuje.
Súvisí to s nahrávaním, archivovaním obrazovo-zvukových záznamov, ktoré sa už v súčasnosti dejú v rámci vystúpenia, alebo teda v rámci rokovaní Národnej rady. Vieme, že už niekoľko volebných období sú zaznamenávané alebo teda produkované online obrazovo-zvukové záznamy z vystúpení Národnej rady, ktoré, samozrejme, potom preberá aj verejnoprávna RTVS a zo záznamov ich púšťa v rámci programu na programe č. 2.
Čo však dopĺňame, v zákone je zatiaľ určené, že tieto záznamy sa archivujú po dobu 6 mesiacov. My tam dávame novú možnosť, aby sa archivovali aspoň alebo teda minimálne jeden rok, samozrejme, horná hranica nie je určená, pretože vieme z praxe, že tie záznamy sú archivované naozaj už tretie volebné obdobie, takže s týmto určite problém nie je. A zrejme s tým nemá nikto problém, žiadna doterajšia vláda, takže myslím si, že tuná nevzniká ani žiadny precedens, ani žiadne politikum.
Čo však dopĺňame a bolo by to vhodné, aby naozaj občania mali úplný prehľad o tom, ako sa rokuje v Národnej rade Slovenskej republiky, tak dopĺňame vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov z jednaní výborov. Vieme všetci z praxe tuná, že niektoré výbory zasadajú súčasne a dokonca aj dva-tri, a človek nemôže byť naozaj na všetkých. Potom nevie, kde sa čo prerokovávalo, nie všade môže mať svojich asistentov, takže je dobré, keď si človek môže potom pozrieť zo záznamu rokovanie výborov, najmä napr. také, kde sa predstavujú rôzni kandidáti do volených funkcií, ktoré potom tu odhlasujeme. A keďže zvyčajne nebola vôľa, aby sa prezentovali v pléne Národnej rady, zvyčajne sa prezentovali len na príslušnom výbore, tak bolo by dobré, aby naozaj poslanec mal vedomosť o tom, čo sa na danom výbore dialo.
Opäť je to taká naozaj drobnosť a takisto sa tam vlastne dáva podmienka, aby tieto archívne záznamy obrazovo-zvukové boli archivované po dobu najmenej jedného roka. Takže je to naozaj taká, by som povedal, nevinná novela, ale v každom prípade by mohla byť pozitívnym prínosom najmä pre občanov, ale aj ku práci poslancov Národnej rady.
Čo by som chcel teda zdôrazniť a týka sa to hlavne teda toho bodu 2, zopakujem len, že v nadväznosti na archivovanie záznamov po dobu jedného roka priamo z rokovaní Národnej rady sa precizuje, aby sa vlastne nahrávali alebo vyhotovovali aj záznamy z rokovania výborov ako iniciatívnych a kontrolných orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré, samozrejme, až na zákonom stanovené výnimky sú verejné, a preto existuje spoločenská požiadavka na to, aby sa aj z týchto zasadnutí vyhotovovali videozáznamy. Na výboroch sa napríklad vypočúvajú kandidáti na zastávanie vysokých postov vo verejnej správe, o ktorých až následne prebehne voľba v pléne Národnej rady, odôvodňujú sa tam návrhy zákonov ministrami alebo inými zamestnancami ministerstiev, pričom vzniknutá diskusia je často obsiahlejšia ako následná diskusia priamo na schôdzi Národnej rady. Prerokúvavajú sa zásadné otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a ďalšie. V dnešnej modernej dobe by malo byť samozrejmosťou, aby boli zo zasadnutí výborov, ktorých výsledky ovplyvňujú chod celej Slovenskej republiky, vyhotovované obrazovo-zvukové záznamy, ktoré budú archivované po dobu aspoň jedného roka. Podrobnosti o tejto archivácii, ako aj o vyhotovení obrazov, zvukových záznamov by mala rovnako ako pri schôdzach Národnej rady upraviť Kancelária Národnej rady v zmysle § 143 ods. 10 rokovacieho poriadku.
V doložke vplyvov máme, samozrejme, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale máme za to, že tento môže byť vykrytý úplne v pohode zo súčasného rozpočtu Kancelárie Národnej rady, pretože to určite nebude vysoká položka. Koniec koncov, ak by sme tuná dali aj konkrétne vyčíslený vplyv, teraz nechcem byť nejaký veľmi dotieravý, ale vieme, ako veci fungujú, že my by sme povedzme dali, že negatívny vplyv bude, ja neviem, desaťtisíc eur a niekto sa dokáže vysúťažiť aj za dvadsať. Takže v tomto by sme sa určite vedeli mýliť, aj keď si nemyslím, že by to bolo zahodno škriepiť sa práve o takomto. Myslím si, že toto je riešenie, koniec koncov médiá majú prístup na výbory, so svojimi vlastnými kamerami si robia svoje vlastné obrazovo-zvukové záznamy, nie však z priebehu celého rokovania, zvyčajne len to, čo ich zaujme, to potom predostrú verejnosti vo svojich buď reportážach, alebo v správach. A my si myslíme, že tieto záznamy by mohli byť vyhotovené naozaj z celého priebehu rokovania. No a ako som spomínal, keďže rokovania výborov prebiehajú aj paralelne, tak by sa vyhotovovali nie online prístupom, ale len do archívu Národnej rady, kde by boli potom prístupné verejnosti.
Ďakujem pekne. Skončil som.

11.
Ďakujem pekne, pán poslanec,
Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Hrušovskému. Nech sa páči, máte slovo.

12.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, mám poverenie ústavnoprávneho výboru, aby som k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov ako určený spravodajca zaujal stanovisko. Chcem povedať, že po formálnoprávnej stránke návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, aby bol v Národnej rade prerokovaný. Je v súlade s rokovacím poriadkom a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Ďalej chcem informovať, že pán predseda Národnej rady svojím rozhodnutím určil, aby návrh zákona prerokoval výbor ústavnoprávny, ktorý zároveň určil aj ako výbor gestorský, a lehotu na jeho prerokovanie stanovil do 11. septembra 2015. Po rozprave navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, určíme lehoty a pridelíme zákon na prerokovanie určeným výborom a rozhodneme o gestorskom výbore.
Pán predseda, skončil som.

13.
Ďakujeme veľmi pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ak mi bude odpustené, pán navrhovateľ, zneužijem svoju možnosť, že mám zapnutý mikrofón, chcem vás uistiť, že Národná rada sa pripravuje aj technickými prostriedkami, aby do budúcna mohla dokonca online vysielať zasadnutie výborov. A som preto veľmi rád, že takúto myšlienku podporujete aj vy osobne a myslím si, že čoskoro, už v novom volebnom období, to bude úplná bežná realita.
Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme teraz pokračovať rokovaním o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Tlač 1563, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1602.
Pani poslankyňa Gibalová, máte slovo, nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1563.]

14.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam do pozornosti pre tých, ktorí majú v tejto chvíli záujem, predkladanú novelu zákona o sociálnych službách, ktorej hlavným účelom je odstránenie rozdielneho prístupu poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý túto sociálnu službu neposkytuje s cieľom dosiahnuť zisk, oproti verejnému poskytovateľovi sociálnej služby, u ktorého poskytovanie finančného príspevku na prevádzku služby nie je podmienené objednávkou obce či VÚC, ale sa poskytuje automaticky po splnení podmienok ustanovených zákonom.
Z predmetu právnej regulácie zákona o sociálnych službách, koniec koncov aj ako sa uvádza v náleze Ústavného súdu, vyplýva, že ide o zákon, ktorý časťou svojho normatívneho obsahu smeruje aj k vytvoreniu právnych podmienok na zabezpečenie základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy, to jest práva každého, každej fyzickej osoby, ktorá je v hmotnej núdzi, na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, to jest zákon o sociálnych službách treba považovať za jeden z osobitných zákonov, ktorý smeruje aj k zabezpečeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy a ktorého prijatie ústava predpokladá. Tento záver možno vyvodiť aj zo samotného textu zákona o sociálnych službách, § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti. Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať právne postavenie poskytovateľov sociálnych služieb, vymedzenie v zákone o sociálnych službách v organickej súvislosti s právami fyzických osôb, ktoré im v spojení so zárukami vyplývajúcimi z čl. 39 ods. 2 ústavy poskytuje tento zákon. V tomto kontexte treba brať do úvahy najmä § 6 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v tomto zákone.
V zmysle uvedeného však dochádza k praktickému zamedzeniu tohto práva, nakoľko normatívny charakter § 75 priamo vylučuje možnosť slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby len z titulu právne odlišného postavenia neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a ktorým nie je ani obec, ani VÚC. To znamená, že tak ako v zmysle nálezu Ústavného súdu bol upravený zákon o sociálnych službách a zrovnoprávnené postavenie všetkých fyzických osôb, ktoré si vyberú sociálnu službu, v § 75 tohto zákona je priamy rozpor medzi touto slobodou výberu, a to v tom, že ak si fyzická osoba vyberie poskytovateľa, obec alebo VÚC v prípade neverejného poskytovateľa nemusia poskytnúť finančné prostriedky na túto službu. Z tohto dôvodu sa často fyzická osoba rozhodne pre verejného poskytovateľa, kde ani možno alebo nechcela si takéhoto neverejného poskytovateľa pre svoju realizáciu služby vybrať.
Ustanovenia § 75 zákona zakotvujú ex lege selektívny spôsob financovania sociálnych služieb podľa právneho postavenia poskytovateľov sociálnych služieb. Najvýraznejšie rozdiely medzi právnym postavením takzvaných verejných poskytovateľov sociálnej služby a neverejných, sú v odlišných možnostiach ich prístupu k poskytovaniu sociálnych služieb z dôvodu regulatívnych opatrení v § 75 zákona, ktoré podmieňujú financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejným poskytovateľom služby len v prípade, ak si sociálnu službu u takého poskytovateľa objedná obec a VÚC alebo VÚC, a v zákone nie je v tomto paragrafe dovetok alebo dodatok, ktorý tam vkladáme na základe slobodného výberu fyzickej osoby.
Ďalšou úpravou je názov tretej hlavy zákona, kde sa pojednáva o finančnej podpore neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme. Podrobnosti sú zakotvené v § 75, kde sa terminologicky správne používa vo všetkých odsekoch termín "finančný príspevok". V záujme zjednotenia termínov sa navrhuje zmena názvu: "Finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme". Termín "finančný príspevok" sa používa ako terminus technicus v dikcii celého zákona a má nárokovateľný charakter.
Vážené dámy a páni, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Po prijatí takejto zmeny bude väčšia právna istota, aby fyzické osoby, ktoré si požiadajú o sociálnu službu, po doskúmaní alebo preskúmaní opodstatnenosti ju dostanú, majú na to nárok a zároveň týmto ustanovením alebo touto zmenou budú mať právnu istotu, že si budú môcť vybrať neverejného poskytovateľa a že tento po tom, ako službu zrealizuje, dostane aj príspevok, tak ako dostáva takýto príspevok za takéhoto klienta aj verejné zariadenie, pretože ide v každom prípade o službu vo verejnom záujme. Chcela by som podčiarknuť a zdôrazniť pre tých, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú, že neriešime v tomto návrhu takzvaných súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí prirodzene zo zákona môžu prijímať úhrady za sociálnu službu v plnej výške, ale to je úplne iná kategória poskytovateľov a potom aj iná kategória klientov v takýchto zariadeniach.
Ja vás prosím o podporu pri zmene tohto návrhu a ďakujem nateraz za vašu pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Teraz poprosím pána poslanca Brocku, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu ako určený spravodajca výboru Národnej rady pre sociálne veci. Návrh zákona spĺňa náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov v Národnej rade. Po tom, ako moja kolegyňa Monika Gibalová podrobne uviedla obsah tohoto návrhu zákona, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.