53.schôdza

Ďakujem pekne. No, na niečo sa dá reagovať, na niečo menej, ale hádam tá zásadná pravda, že každý si nesieme zodpovednosť za to, čo tu povieme.
Pán Hlina mi odpustí, ja si vypočujem ten jeho prejav, lebo budem musieť pravdepodobne, takže tú vecnosť a prínos z diskusie potom môžme prípadne aj spoločne, spoločne posúdiť.
Profesorovi Hubovi, no, ak, by som sa veľmi rád mýlil, ak som tomu dobre nerozumel alebo len som si niečo zle vyložil, ja budem len rád. Len, hm, ako známy a veľmi známy slovenský environmentalista nesieš predovšetkým voči verejnosti vo vzťahu k zeleným otázkam, keď to skrátim, a problém už potom pravdepodobne posudzovať napríklad verejný záujem vo väzbe na zamestnanosť, na investície, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj Slovenska v tej pozícii, v ktorej Slovensko je, že sa stáva len dielňou Európy a nemá priestor pre autonómny rozvoj v komplexnom vyjadrení. No tak pravdepodobne my tú zodpovednosť nesieme voči ľudom. Takže každý si asi, keď budeme plniť svoju úlohu, tak pravdepodobne budeme efektívnejší vo vzťahu k spoločnosti.
No a k tým veciam ešte čo pán, tuším, Zajac, takže Kaufland a podobne, veď takto sa diskutovať nedá, pán kolega, ide tu naozaj o veci verejného záujmu. Len ten parlament môže povedať, kto teda bude posudzovať ten verejný záujem. Najvyšším orgánom, ktorý tu máme výkonným k dispozícii, je vláda. Kto iný? Samozrejme, vo väzbe na kontroly justíciou, neviem čím všetkým a tak ďalej.
Takže obávam sa, prínosné ani zmysluplné táto diskusia neprinesie k tejto veci, ale z mojej strany som hrozne rád, že som mohol povedať aspoň niekoľko slov k tomu, aký je vzťah verejného záujmu a súkromného vlastníctva.

Nech sa páči, pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona nie je pripravený len na jeden konkrétny prípad, ale na to, aby boli pripravené legislatívne podmienky na príchod prípadného strategického partnera. Ale nie pripravené pozemky, ako tu interpretujú niektorí páni poslanci, opakujem, nie pripravené pozemky, ale pripravené legislatívne podmienky.
Boli tu rôzne vyjadrenia v prvom čítaní o protiústavnosti tohto návrhu. Nakoniec aj pán poslanec Lipšic teraz hovoril o tom, že je to zjavne protiústavne najmä z dôvodu nepreukázania verejného záujmu. Podľa ustáleného právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je rovnováha verejného a súkromného záujmu dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Tento právny názor sa dotýka všetkých základných práv a slobôd upravených v druhej hlave ústavy, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy. To jest aj základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, osobitne odseku 4, o ktorom sa bavíme.
Ja sa ospravedlňujem, nebudem teraz vystupovať politicky, ale čisto odborne, právne, aby sme si teda povedali, čo to ten verejný záujem je.
"Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu či slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavu chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený nad objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu možno pokladať za splnenú." Hovorí Ústavný súd Slovenskej republiky.
"V tejto súvislosti verejný záujem sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní." Musí sa preukázať vo vyvlastňovacom konaní, ešte raz. Verejný záujem nemožno chápať ani aritmeticky, čiže je to v záujme väčšieho počtu obyvateľov, ani automaticky. Napríklad, že každá diaľnica je vo verejnom záujme, a teda pozemky môžu byť automaticky vyvlastnené.
Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí český Ústavný súd, "verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym". Uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými, či už súkromnými, alebo aj verejnými záujmami. Napríklad výstavba diaľnic na pozemkoch, kde stojí škôlka alebo detské ihrisko a podobne.
Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Okrem toho tu musí existovať i možnosť opravného prostriedku voči rozhodnutiu o vyvlastnení. Preto nie je možné ho stanoviť v samotnom zákone.
Ústavný súd dokonca výslovne uvádza v svojom náleze, že "z tohto dôvodu", ktoré som teraz hovoril, "spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej". To nie je len môj názor, ale to je názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je publikovaný v náleze Ústavného súdu. Preto si myslím, že námietky o protiústavnosti tohto návrhu z dôvodu toho, že tu nie je uverejnený konkrétny verejný záujem, sú absolútne bezdôvodné.
No a teraz ku konkrétnym vyjadreniam, ktoré tu boli povedané.
Pán poslanec Zajac, neprešlo to pripomienkovým konaním. Podľa mojich informácií to prešlo riadnym skráteným pripomienkovým konaním, 15-dňovým, kde sa všetky dotknuté subjekty v rámci medzirezortného pripomienkového konania k tomu vyjadrili a mali zásadné pripomienky, ktoré boli spracované a zapracované. Čiže nie je pravda.
Pokiaľ ide o megakasíno, ste hovorili. Jasne som uviedol, že v rámci vyvlastňovacieho konania sa musí dokazovať verejný záujem. Asi ťažko by vláda alebo ktokoľvek iný preukázal verejný záujem pri výstavbe megakasína. To sa asi všetci zhodneme. (Reakcia z pléna.) Zákon nič také nerieši, ste hovorili o verejnom záujme. Ako som tu doteraz uviedol, zákon ani nemôže riešiť, čo je to verejný záujem.
To isté platí, to, čo povedal pán poslanec Hlina, že tam bude postavený Krtkoland. No asi by tu nikto nepreukázal verejný záujem a ten sa musí (reakcia z pléna), ten sa musí preukázať. No určite by sa to nedalo, Krtkoland by sa určite nedal odôvodniť zamestnanosťou. To snáď sa zhodneme. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Lipšic uviedol, že vláda, že nie je v ústave uvedené, že niečo také môže vláda uznesením urobiť. V ústave to nie je, ale ako som citoval nález Ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že to patrí do pôsobnosti a právomoci výkonnej moci.
A že to má byť len verejné vlastníctvo. Pán poslanec, takisto ústava výslovne nehovorí, že môže byť vo verejnom záujme len verejné vlastníctvo. Zoberme si, zoberme si dnes platný právny stav, obmedzenie vlastníckeho práva v rezorte telekomunikácií. Dnes je bežné pri stavaní diaľkových káblov alebo pri obmedzovaní z titulu výstavby či už rôznych telekomunikačných zariadení o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva alebo trvalom obmedzení vlastníckeho práva, tieto zariadenia takisto nie sú vo vlastníctve štátu. Sú vo vlastníctve telekomunikačných operátorov, ktorí sú súkromnými subjektami, a takisto tu je preukázaný verejný záujem na budovanie týchto zariadení a z toho titulu aj dočasné alebo trvalé obmedzenie vlastníckeho práva. Samozrejme, za ďalších podmienok stanovených ústavou, to znamená za náhradu v nevyhnutnej miere atď.
Čiže myslím si, že som jednoznačne preukázal, že tieto obavy sú úplne neopodstatnené a nedôvodné, a tým by som skončil.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

Jedna poznámka na úvod. Pán minister spomínal dávnejšie, že už kvôli tomu, že taký zákon nebol, boli zmarené dve investície, ak si pamätám, minulý týždeň. No tým v princípe povedal, že skrátené legislatívne konanie je absurdné, lebo s tým vláda mala potom prísť oveľa skôr. Čiže ešte horšie. Ešte horšie.
Ale k pánovi poslancovi Suskovi. Pán poslanec, vy ste citovali rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sa na toto, nehnevajte sa, nevzťahujú. Ústavný súd povedal, že v konkrétnom prípade vyvlastnenia, keď ide o to, že ako sa má trasovať diaľnica, robí rozhodnutia výkonná moc. Samozrejme, kto iný by ich robil. Dokonca, že v niektorých prípadoch, ani tá diaľnica, lebo je konkrétne trasovanie, ešte nemusia spĺňať verejný záujem. To povedal Ústavný súd. Síce to vôbec nepovedal, že je možné vyvlastňovať alebo že verejný záujem je možné natiahnuť aj na súkromnoprávnu investíciu. Vy ste citovali úplné iné rozhodnutie, ktoré sa na tento prípad nijako nevzťahuje.
A, áno, je pravdou, že aj dnešná právna úprava umožňuje v užšom rozsahu vyvlastnenie za účelom súkromnej investície. Podľa môjho presvedčenia je to protiústavné. A ja vás vyzývam, aby ste mi povedali, lebo ústava je na to, aby zaviedla nejakú hranicu, nejaké pravidlá. Toto ešte ústavné je, toto nie je a každý vie, čo to je. Kde je tá hranica.
Ja tvrdím, môžem sa mýliť, že hranica je verejné vlastníctvo. Povedzte mi iný alternatívny princíp. Iný nie je taký, že, no, to posúdime z času na čas, ľudia, buďte na prijímači, na rádiu, my vám povieme z roka na rok, kedy vám môžeme vyvlastniť majetok.
Naša ústava vyžaduje podľa mojej mienky viacej a vyzývam vás, povedzte mi iný princíp, principiálne rozlíšenie, kedy verejný záujem existuje na vyvlastnení a kedy už naozaj ide o záujem čisto súkromný. Ale ak také povedať neviete, no tak sa mi zdá, že vlastnícke právo všetkých ľudí ohrozujete.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Prípadne, aby ľudia vedeli, že vystúpil pán Susko, člen ústavnoprávneho výboru za stranu SMER, a hovoril o verejnom záujme, ale znova nezodpovedal to, čo mňa trápi už relatívne dlho. Zjednodušene. Keď sa vláda rozhodne a povie, že teda ide vyvlastňovať kvôli teda tak bohumilej veci, ktorú ja nerozporujem, to si vyprosím, aby niekto povedal, že to rozporujem, kvôli tak veľkej investícii, ako teraz nová automobilka, keď povie, že to ide urobiť, tak spustí mechanizmy, ktoré sú silne ofenzívne, ktoré silne namieta, ja menej, pán kolega Lipšic. Ale keď nastane situácia, že napriek tomu všetkému veľkému, čo by teda ľudia aj uznali, že by to mohol byť ten verejný záujem, sa to nenastane, tak sa pokračuje v tom vyvlastňovaní, jak sa začalo. A potom to na tom scelenom vysporiadanom pozemku vám môže vzniknúť ten Krtkoland. To je proste celé. Krtkolead alebo megakasíno, už čo si vyberiete, lebo tak v súčasnosti je napísaný ten zákon.
A ak to v prípade niekto pozerá, ľudia, trošku kritičnosti majte v sebe, počúvajte pozorne, a ani to nechcú v zásade opraviť, už to chcú mať len za sebou, už za to chcú zahlasovať, nech je nad tým svätý pokoj, lebo vedia, že to majú zlé.
Ďakujem.

Pán poslanec Zajac.

Vážený pán kolega Susko, no, je komické, že vy so svojím právnickým vzdelaním mne hovoríte, že nejaké skrátené pripomienkové konanie je to isté, ako keby to prešlo štandardným legislatívnym procesom. To znamená medzirezortným pripomienkovým konaním, rozporovými konaniami. Viete dobre, že k niektorým zákonom, viď stavebný zákon, príde 1 500 pripomienok, z toho 700 zásadných. Plus keď to ide štandardným legislatívnym procesom, príde to do parlamentu v určitej dobe. Aj médiá sa k tomu môžu vyjadrovať, občania.
Tak nepresviedčajte mňa, že nejaké skrátené pripomienkové konanie nahrádza štandardný legislatívny proces. Lebo potom sa spýtam, načo robíme štandardný legislatívny proces? Tak to robte vždycky takto. Vždycky choďte so zákonmi v skrátenom legislatívnom konaní.
A o tom, čo je verejný záujem. Nuž tak, ako je napísaný tento zákon, tak ako je napísaný aj predchádzajúci zákon, lebo to je len novelizácia, tak rozhodnutím vlády 100 miliónov investícií a 300 nových zamestnaných ľudí. Toto je, takto je zadefinovaný, už pred rokom a pol ste zadefinovali verejný záujem. Ale či to nie je náhodou v rozpore s ústavou, to je práveže tá pochybnosť. A my sa máme spoliehať na to, že osvietená, múdra vláda rozhodne, dobre, ako ste povedali, že to určite nebude megakasíno. Ako to viete? Aký je rozdiel, ak zamestnám podľa návrhu zákona 300 ľudí v megakasíne alebo 300 ľudí v automobilke? Nuž žiaden!
Preto kolega Hlina hovoril o Krtkolande. Ja hovorím o megakasíne a niekto možno o automobilke. Ale to len na rozhodnutí vlády je a vláda SMER-u, prvá vláda SMER-u rozhodla o výstavbe megakasína. Tak preto o ňom toľko hovoríme.

Pán poslanec Fecko.