48.
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, budem hovoriť ex abrupto, pretože nemal som šancu si to pripravovať. Bol som v Štrasburgu a zhodou okolností pôsobím práve vo výbore v Štrasburgu pre migrantov a utečencov, kde prijímame jednu rezolúciu za druhou, ktorej účinky, vidíte, že sú takmer nulové.
Ale najprv, skôr ako budem hovoriť k téme, chcem jednu vec povedať: Roky od ministra zahraničia Kukana som sa usiloval a usilujem stále o to, aby v podstatných zahraničnopolitických témach sme bez ohľadu na to, či z opozície alebo koalície, ale relevantné politické sily, aby istým spôsobom našli zhodu a mali spoločnú politickú zahraničnú doktrínu. Vnímam toto, že došlo k dohode v takejto vážnej téme z koalície i z opozície, teda z vládnej strany. Možno ako prvú lastovičku, ale vnímam to pozitívne. Ja tu nechcem ako robiť s touto témou politiku, ani nebudem hovoriť teda o vystúpení pána premiéra a referende a tak ďalej.
Ale k samotnej téme. Chcem poukázať na rozsah tej katastrofy, ktorá je, pár číslami a trochu mi nedá, aby som nepoukázal aj na historické pozadie problému a nakoniec to, čo si myslím, že čo by malo byť riešením a čo asi bude raz. Viete, také čísla, v Turecku dnes už sú 2 milióny, 2 milióny migrantov. V Líbyi v minulosti zamestnávali okolo 2 miliónov z iných arabských krajín. Dneska už tam nie sú a z Líbye tak isto utekajú. A také hrozivé číslo možno, aby som vám povedal, v rámci tých utečencov, čo bolo zachytených, tak bolo okolo 15-tisíc, 15-tisíc detí, ale nie, detí bolo oveľa viac, nie v sprievode rodičov a podobne. Detí, ktoré utekali samostatne. Viete si to predstaviť? Malé deti ako utečenci?
A nakoniec ešte jeden údaj o rozsahu tej katastrofy. Frontex, ale to len eviduje akože, to sú tam 20-tisíc, tam 50-tisíc, to je možno do 200-tisíc ilegálnych prekročení hraníc. To je to, čo zachytili. Ako to je ukážka toho, že ten Frontex de facto funguje minimálne, keď to poviem, deravo. A domnievam sa, že kvóty v tejto chvíli, to nie je riešenie tohto rozsiahleho problému. To je tak trošku, mám pocit, tvárenie sa, že niečo robíme.
A teraz k tomu historickému pozadiu. Nedá mi a nechcem, aby som bol podozrievaný z xenofóbie a výhrad voči islamu a som si vedomý mnohých aj kultúrnych prínosov, dneska by ste nevedeli, čo je to algoritmus, lebo to je podľa mena arabského učenca al Chvárizmího. Mnohé veci by sme nemali z antiky, keby nebola existovala toledská prekladateľská škola, čiže nevedeli by sme o Aristotelovi a podobne. Keby nebol existoval Ibn Síná a Ibn Rušd, teda známi ako Averroes a Avicenna, tak mnohé veci by sme nepoznali. Keby nebol v Córdobe existoval al Maimon známy ako Maimonides, ako učenec. Mnohé veci odtiaľ sú.
Ale druhá pravda je a seriózny francúzsky historik napísal o tom rozsiahle dielo, že tuná už takmer 1 300 rokov v skutočnosti prebieha zápas medzi kresťanským a islamským svetom. S prestávkami, s obdobiami prímerí, ale prebieha. A teraz by sme mohli ísť bod po bode, pretože keď sa začal islam šíriť mečom, a musím povedať, že toto majú v svojich základných, tzv. svätých knihách, v Koráne, o džiháde, a neraz spomínané šírenie islamu mečom, tak povedzme v krajine, kde sme my, my sme tuná ešte o kresťanstve nič nepočuli, ale on postupoval. Išiel, najprv obsadil územie Sýrie, Egypt a tzv. úrodný trojuholník medzi riekou Eufrat a Tigris, a tam bolo kresťanstvo. To dneska sú tam len úplné zlomky, čo tam zostali. A potom vďaka ďalšiemu postupu obsadil Pyrenejský polostrov, keď porazil Vizigótov, Rodericha. Viete, to, že neprenikol úplne, to sa podarilo vtedy vďaka Karolovi Martelovi. Získal to meno, keď zabránil ďalšiemu prieniku, to bol majordómus franského tajomníka. A celú históriu by sme mohli ísť. Mohli by sme hovoriť o tom, ako ich významný panovník Almanzor bojoval a plienil. A v podstate aj idea križiackych výprav bola reakciou na vyplienenie a dobytie druhého najposvätnejšieho miesta pre kresťanov, to bolo Santiago de Compostela.
Ja nechcem povedať, že kresťanstvo tak isto nepoužívalo meč. Je pravdou, že keď križiaci dobyli Jeruzalem, tak tam tiekli potoky krvi, ale vo svojich základoch to nemal. Ale ten problém, aby som to skrátil, lebo ja nechcem hovoriť dlho, keď každý tu naťahoval nesmierne čas. Ten problém je v tom, že kresťanstvo a jeho filozofia aj islam sú univerzálne náboženstvá. Univerzálne v tom, že majú vo svojom poslaní sa univerzálne šíriť po celom svete. Islam viacej mečom, kresťanstvo tak isto to robilo občas mečom, ale iným spôsobom, má to vo svojom poslaní, a v tomto narážajú a narážali stále na seba. A prečo tento; mimoriadne som to skrátil; ten historický exkurz prečo hovorím? Preto, že si nemyslím, že je dobré a sme schopní koexistovať tak, že istým spôsobom na pôde európskej rozsejeme, doslova rozsejeme ten, také semená, by som povedal, islamu. To nie je o neochote pomôcť tým, ktorí to potrebujú. I keď zase je pravdou, že absorpčná schopnosť Európy je naozaj podstatne menšia ako skutočná potreba v tomto smere. A mimochodom, viete napríklad to, že v Gaze, to je chránené blokované územie, že exžije 500-tisíc ľudí bez strechy nad hlavou? A už dlho? A takýchto katastrof je neúrekom vo svete. Preto chcem povedať, čo pokladám za dôležité.
Ja súhlasím s tým, čo povedal kolega Lipšic, že jednoducho keď spustíme proces kvót, tak ten sa bude len zväčšovať a nabaľovať. Ale rovnako pokladám za nebezpečné, aby sme takýmto spôsobom diseminovali tuná v tomto priestore, po celej Európe. A áno, treba sa snažiť pomôcť. Ale deklarovať a hovoriť, jak hovoria, prijímajú rezolúcie v Rade Európy a všetci o tom veľmi emotívne rozprávali, to je málo. A ja si myslím, že pri takej veľkej, rozsiahlej humanitárnej katastrofe a po tom obrovskom prúde tých utečencov, ktorý tu smeruje, tak ako už svet si vyskúšal riešenia. Vyskúšal riešenia tak a stojí to peniaze aj ľudské sily, a nemalé, ale myslím, že je to lepšie riešenie pod egidou alebo pod kompetenciou OSN vytvoriť mandátne územie a postarať sa, aby to mandátne územie tam bolo, aby to bolo chránené to územie. Ja si myslím, že je to drahé, ale napriek tomu je to lepšie, ako do istej miery zasiať problémy do budúcnosti. Lebo tie problémy z toho rozšírenia a diseminácie po Európe nebudú zajtra a keď budeme mať 500-tisíc alebo podobne takýchto migrantov, to nebude hneď.
Viete, nedá, a poviem ešte aspoň jednu historku. Kedysi som bol v Oslo a rozprával mi tam veľvyslanec takú príhodu. Tam je veľmi málo migrantov, a teda z islamského sveta naozaj málo. Ale prijali ich, sú tam a možnože viete, že v tých severských krajinách sa hovorí, že protestantský pastor je piate koleso u voza a jednoducho praktizujúcich veriacich v tom našom zmysle je tam minimum. Ale isté tradície sú uchované. Jedna z tých tradícii je, že v nedeľu vivos voco, živých zvolávajú zvonce a zvonia zvony. Po čase táto malá islamská komunita začala demokratický vnášať proces, že zvonenie zvonov ich vyrušuje. To je drobná ukážka na to, že čo sa môže diať s veľkou pravdepodobnosťou.
A ešte raz, bol by som nerád, ak by ma niekto podozrieval z xenofóbie, a som ochotný hľadať pomoc, ale musíme hľadať pomoc rozumne a zodpovedne voči všetkým obyvateľom, a nie je férové tváriť sa, že pomôžeme všade všetkému, keď dobre vieme, že na to nemáme ani finančné, ani kapacitné možnosti. Teraz nehovorím o Slovensku, hovorím o celej Európe. To je klamanie samých seba, do vlastného vrecka.
A ešte raz, len na záver, som sa to snažil skrátiť veľmi. Priatelia, uvažujme aj nad tým, aby sme aj v budúcnosti miesto politických zápasov v takýchto vážnych témach v prvom rade sa pokúsili hľadať spoločné politické riešenia, ktoré sú v záujme Slovenska.
Ďakujem.