53.schôdza

34.
Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. V septembri roku 2012 koaliční poslanci schválili vládnu novelu kompetenčného zákona, ktorá zrušila Úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a presunula agendu na ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí. Už vtedy som kritizoval tento nesystémový krok vlády, keďže už aj tak rozsiahla agenda ministra zahraničia predurčovala ľudské práva niekde ďaleko na okraj spoločnosti a vôbec spoločenského záujmu. Napokon otázky národnostných menšín sú toho priamym dôkazom. Dosiaľ napriek mnohým sľubom nebol menovaný splnomocnenec vlády a tak úrad vlastne funguje len pro forma.
Treba na jednej strane uznať snahu ministra Lajčáka, ktorý zachoval Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá pravidelne zasadala, a napokon, aj keď s istými ťažkosťami, porodila celoštátnu stratégiu ľudských práv. Napokon sa však moje obavy potvrdili a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí po troch rokoch pre náročnosť svojej vlastnej zahranično-politickej agendy odovzdáva toto nechcené dieťa vlády Roberta Fica ministrovi spravodlivosti.
V priebehu čosi viac ako troch rokov prechádza táto agenda na tretí rezort. Aj to čosi o tom vypovedá. Prinajmenšom o trvalom vajataní tejto vlády v agende ľudských práv, ale najmä o tom, aké miesto v jej hodnotovom registri ľudské práva majú. Ale zase tešme sa, že neprešla táto agenda ešte v tejto novele na ministerstvo vnútra.
Vymedzené úseky činnosti vlády koordinuje jej podpredseda, ktorý plní aj úlohy, ktorými ho poverí vláda alebo podpredseda vlády. Toto stojí v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy v § 1 o činnosti vlády Slovenskej republiky ods. 2. Agenda ľudských práv, ako je známo, je prierezovou agendou. Plnenie jednotlivých úloh a ich koordinovanie si vyžaduje mať uvedené kompetencie podpredsedu vlády. Vzhľadom na to, že minister spravodlivosti nezastáva zároveň funkciu podpredsedu vlády, je otázne, ako bude vykonávať koordinovanie týchto úloh jednotlivým ministerstvám.
Ďalšou nezodpovedanou otázkou tiež ostáva, ako bude vyzerať výkonný aparát na ministerstve spravodlivosti, keďže takýto úrad tam dosiaľ zriadený nebol. Viem z vlastnej skúsenosti, aké to bolo zložité pri tvorbe úradu podpredsedu vlády, keďže táto téma si žiada odborníkov na jednotlivé, často veľmi špecializované oblasti a tiež vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu. Pýtam sa preto, ako toto bude riešiť ministerstvo spravodlivosti?
Bolo by, myslím, vhodné to bližšie špecifikovať, keďže novela kompetenčného zákona nadobudne účinnosť už od septembra. Zatiaľ mám informáciu o dvoch zamestnancoch, pričom jeden má prejsť z ministerstva zahraničných vecí. Zdá sa mi to, mierne povedané, poddimenzované.
Ďalším otáznikom je tiež dotačná schéma týkajúca sa ľudských práv. Tá totiž zostáva na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Nie je preto celkom jasné, ako bude vyzerať kooperácia medzi týmito dvoma, podľa mňa neoddeliteľnými, súčasťami ľudsko-právnej agendy.
Ak by sa podarilo vytvoriť odborný aparát na ministerstve spravodlivosti, ako budú ministerstvá koordinovať a kooperovať v otázke vyhlasovania tém na výzvy, ako budú následne projekty odborne vyhodnocovať, keď kompetenciu v rámci dotačnej schémy má minister zahraničných vecí a európskych záležitostí? Kto a za akých podmienok bude v hodnotiacej komisii na projekty podávané v oblasti ľudských práv? Dôvodová správa len deklaruje budúcu kooperáciu medzi ministerstvami, no bližšie nič neurčuje. Ani zákon o dotáciách v pôsobnosti týchto ministerstiev sa nenovelizuje, čiže to nie je priamo legislatívne ukotvené.
Toto je povedzme technická stránka veci. Ľudsko-právna agenda však nesie v sebe čosi, čosi neuchopiteľnejšie, niečo, čo sa ťažko alebo ťažšie vysvetľuje aj obhajuje, isté morálne memento. Kto nemá slabosť pre slabších, to možno ťažšie pochopí. Udalosti posledných dní, ktoré nám nastavujú akési morálne zrkadlo, zrkadlo našej kresťanskej, bohumilej, nebodaj, holubičej spoločnosti, jasne ukázali, že sa musíme postaviť čelom k novým problémom práv a slobôd občanov. Nie je preto možné naďalej marginalizovať tému ľudských práv a robiť z nej sirotu, ktorú si medzi sebou pohadzujeme ako to nechcené dieťa. Premiér tejto republiky prirovnáva nenávistných radikálov, protestujúcich proti akejkoľvek inakosti, so zbitými ženami a deťmi pri zásahu v Moldave nad Bodvou. Nech tým sleduje čokoľvek, je to amorálne a v demokratickej spoločnosti neprípustné.
Nemožno preto mlčať, keď sa legitimizuje nenávistný jazyk obhajujúci radikalizmus a považuje sa za normálne kopať do chudákov, nielen verbálne, ale aj fyzicky. O to je to nebezpečnejšie, ak to vychádza z úst ľudí, ktorí majú vysoké postavenie a moc v krajine a nie sú tak jasne rozpoznateľní ako kotlebovsko-jobbikovskí extrémisti.
Nemusíme byť ľudsko-právni svätuškári ani kaviarenskí intelektuáli na to, aby sme prestali mlčať. História pozná onakvejšie mlčanie a pritakávanie moci a najmä jej konce. Verím tomu, že aj keď sa Slováci a Slovenky boja iného cudzieho, neboja sa byť slušnými ľuďmi. Aj hranice strachu totiž majú svoje hranice.
Fakt, že si táto vláda pohadzuje agendu ľudských práv, ako tú pingpongovú loptičku, svedčí v skutočnosti o tom, že inštitucionálny chaos, ktorý v tejto oblasti vládne, zdá sa, že nezvláda. Je to aj prejavom toho, že predkladaná novela zrejme určuje, aké miesto agenda ľudských práv v hodnotovom rebríčku tejto vlády má. Zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, vtedy, keď sa to dialo, premiér zdôvodňoval aj tým, že ľudské práva sú u nás už vyriešené. Dnes by sa dalo nad tým len pousmiať, keby to nebol aj úsmev cez slzy.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

38.
Ďakujem. Podpíšem v zásade, keby som to mal, čo ste povedali, pán kolega, pred sebou, tak to podpíšem kedykoľvek do posledného slova. A doplnil by som k tomu ešte jednu vec, to je zase tá, ktorá mňa trápi, a to je oblasť drogovej politiky. Pretože tá bola tiež najprv zaradená do pôsobnosti podpredsedu vlády, nadrezortného. Tým pádom sa dali pripravovať aj schvaľovať koncepty, ktoré potom prerozdeľovali úlohy jednotlivým rezortom. Tá politika mohla byť koordinovaná. Mohol tam spolupracovať rezort školstva, spravodlivosti, vnútra, zdravotníctva. A tak isto bola dotovaná podstatne vyššie, ako je dnes. Predtým išli do programov drogovej politiky 3 mil. eur ročne, dnes je to 500-tisíc. A ten úpadok vlastne je symptomatický a išiel rovnobežne s tým, o čom ste hovorili, pán kolega.
Zároveň súhlasím s tým konštatovaním na konci. Ak si niekto myslel, že ľudské práva máme na Slovensku v zásade vyriešené, tak buď klamal, alebo bol veľmi zásadným spôsobom dezinformovaný. Ľudské práva na Slovensku a ich dodržiavanie sú v mnohých otázkach v kríze, či už hovoríme o LBGT komunite, či už hovoríme o zvyšovaní sa xenofóbnych, extrémistických a neonacistických prejavov. A toto treba reflektovať a zaslúžilo by si to samostatného človeka na Úrade vlády, napríklad v podobe ministra bez rezortu, podpredsedu vlády pre ľudské práva.
Ďakujem.

40.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia. Ja mám jeden pozmeňovák, tak patrí sa asi, pravdepodobne prečítať najprv a potom ho nejakým spôsobom zdôvodniť.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Jozefa Mikloška a Janky Šipošovej k vládnemu návrhu č. 575 o organizácii činnosti vlády, a tak ďalej, v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 1471.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
K čl. I.
1. Bod 2 znie: "V § 14 sa odsek 3 vypúšťa."
Bod 2 znie: V bode 4, v § 40x ods. 1 sa slovo "okrem" nahrádza slovom "vrátane".
Zdôvodnenie je asi také, že bod 2 vlastne dáva kompetencie ľudských práv včítane dotácií ministerstvu zahraničia. Ten celý odsek sa vypúšťa a v bode 4 § 40x sú slová "okrem poskytovania dotácií", ja ich navrhujem zmeniť – "vrátane poskytovania dotácií". Čiže aby ten presun na ministerstve spravodlivosti bol vrátane poskytovania dotácií.
Vládny návrh zákona navrhuje zveriť problematiku v oblasti ľudských práv do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti vrátane koordinačnej kompetencie, ktorú doteraz vykonávalo ministerstvo zahraničia, avšak poskytovanie dotácie v oblasti ľudských práv ponechať v pôsobnosti naďalej ministerstva zahraničia. Čiže cieľom nášho návrhu je aj presun kompetencie poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv z ministerstva zahraničia na ministerstvo spravodlivosti.
Pán poslanec Chmel vlastne vystupoval z pozície bývalého podpredsedu vlády zodpovedného za túto problematiku. Ja teraz som už tu asi aj povedal, že dva roky som sa tejto problematike na úrovni federácie zaoberal, tak to bolo aj celé definované, a patrili k tomu tri veľké oddelenia a široký aparát a v podstate 10 federálnych komisií, ktoré vtedy pracovali, viaceré, v oblasti ľudských práv. Ale to nechcem teraz zdôrazňovať. Čo len chcem zdôrazniť, že táto problematika skutočne patrí pod podpredsedu vlády, a ja si myslím, že za b) by mal byť aj menovaný minister Borec za podpredsedu vlády, keď získava takýto veľký balík na svoje plecia.
Problematika ľudských práv je veľmi široká problematika. Napríklad prečítajte si deklaráciu všeobecných ľudských práv OSN alebo našu ústavu, do ktorej je vnorená, celý zákon o ochrane ľudských práv. To bol federálny zákon. Tak vidíte, že tam je to veľmi široká problematika, nadrezortná, ktorá je nielen spravodlivosti, ale aj o, vnútru, ministerstvu práce, ministerstvu zdravotníctva, práva pacientov je celá kapitola, ministerstvu kultúry, kde patria cirkvi, menšiny národnostné. To doteraz neviem, kde je, mal tam byť zmocnenec, ale asi to patrí pod Úrad vlády, a tak ďalej. Čiže minister spravodlivosti bude ťažko komandovať všetkých tých ostatných alebo ich aspoň koordinovať.
Ja si myslím, že bola to z núdze cnosť, keď prestal úrad podpredsedu vlády pre tú problematiku, tak rýchlo to hodili ministerstvu zahraničia. Myslím, že tu už o tom pár slov bolo. Fakt, že na ministerstve zahraničia je oddelenie pre ľudské práva, to tam bolo roky aj bude roky, aj tento zákon ponecháva, ale to je malé oddelenie, ktoré sa venuje deklarácii OSN, Rade Európy, Európskemu parlamentu a takýmto veľkým témam, ktoré patria aj pod ministerstvo. Vlastne aj ministerstvo, konzuláty majú vážnu úlohu stále poskytovať pomoc ľuďom aj v oblasti ľudských práv v celom svete. Čiže to je vlastne konzulát za to zodpovedný aj konzulárka, ale aj to oddelenie ľudských práv je tam a bude tam naďalej.
Ja si myslím, že tá zásada je úplne triviálna, že kde sú kompetencie, zodpovednosť, tam by mali byť aj peniaze. Išlo aj o nemalé peniaze. A teda je nelogické, že peniaze zostanú tam a že ostatné padne na ministra, ktorému delimitujú jedného človeka. Jedného. Že pani štátna tajomníčka výboru hovorila, že ministerstvám dodá nejakých svojich ľudí, iste ich má, to nepochybujem, ale tá problematika bude pre nich, si myslím, že nová, a teda tam by malo byť silné oddelenie, ktoré by sa venovalo problematike ľudských práv v spolupráci s inými organizáciami. Na Slovensku ich je veľa a sú to nevládne a všelijaké iné. A teda len koordinovať túto prácu, nejakým spôsobom im pomáhať a vzájomne komunikovať, robí rada vlády. Rada vlády bude zajtra, pôjdem tam, pre ľudské práva. Aj pre seniorov je zajtra, tam chodí veľa ľudí a neviem si predstaviť, ako pán minister, ktorý je členom, ale väčšinou tam chodí štátna tajomníčka, bude celé toto viesť, lebo aparát rady vlády je predsa len veľký. Aj rozpočet tejto rady vlády je aj na tento rok veľký, myslím 90-tisíc euro, ale to som tu už hovoril pri rozpočte. Čiže samozrejme tá delimitácia by mala byť podstatne väčšia, alebo by malo byť navŕšené miestam na ministerstve spravodlivosti, aby sa to dalo koordinovať.
Niekto hovorí, že problematika ľudských práv už tu menej existuje, tak možno v kolektívnych sa to utlmilo, ale individuálnych práv je veľmi veľa. Ja som pracoval aj na KPR voľakedy, ročne 10-tisíc listov, 10-tisíc listov prišlo, keď už ľudia nevedeli, čo so svojimi problémami. Niektorí samozrejme neoprávnene na prezidenta republiky, aby jeho odborný styk s verejnosťou to riešil. Čiže to tu bude vždycky a vždy budú ľudia, ktorí budú ľudské práva nejakým spôsobom znevažovať a druhých ľudí utláčať alebo im robiť zle.
Ešte chcem pripomenúť to, že zdôvodňovanie toho presunu tiež neni dobré. Je na trištvrte stránky, ale neni dobré. Hovorí najmä o tom, že blížiace sa predstavenstvo v Rade EÚ (pozn. red.: správne má byť – "predsedníctvo v Rade EÚ"), čo bude od druhého polroka budúceho roku, a už prebiehajúce dotačné výzvy a že oni majú na starosti aj dotačné schémy, aj pre zahraničie, tak to je dôvod, prečo tie dotácie ostávajú tam. Tak to sa mi zdá, že to je veľmi slabý dôvod naozaj. Už nehovoriac o tom, že proste tá komunita, ktorá tam bola, organizovala už tú svoju stratégiu. Ja ju nechcem haniť už, však je uzavretá, vláda ju schválila, ale bol trojročný boj, polarizácia celého Slovenska. A aj tu konštatujem veľmi rád, že skúste. Tí ľudia z oblasti napríklad ochrany života, od počatia po smrť, génová manipulácia, eutanázia, trest smrti a iné veci, tam neboli zastúpení. Ani v rade, ani v tých viacerých výboroch a mali tam prakticky nulové slovo, to treba povedať. Keď vlani bol, či predvlani, Pochod za život, v Košiciach to bolo 80-tisíc ľudí, tento rok bude Pochod za život 20. septembra tu v Bratislave, všetkých vás tam pozývam, tak tí mohli a mali tam byť a mali mať možnosť aj ten materiál zmeniť. Nemali túto možnosť, neboli tam.
Čiže problematika, nechcem teraz, Poliačik tu neni, chvalabohu, problematiku LGBT, to je dôležitá problematika, ale sú 2 % z oblasti ľudských práv. A dotačne aj prílohami naozaj táto problematika bola mimoriadne preferovaná na ministerstve zahraničných vecí. Doteraz neviem celkom prečo, ale je to jedna z problematík, vážna, ale nie jediná.
No tak to by... Aha, ešte tu mám jednu poznámku. Je tam také konštatovanie chlácholivé, že ministerstvo spravodlivosti bude aktívne spolupracovať na procese poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, v oblasti nových výziev a vo vyhodnocovaní žiadostí o dotácie. To je naozaj také, až mystifikačné, keď tam budú mať jedného človeka, možno až štyroch. Peniaze budú tam a oni budú proste posudzovať dotačné vízie a spolupracovať na dotačných schémach, a tak ďalej. No tak na túto otázku, pán minister, by som sa aj konkrétne opýtal, že jak to mienite robiť, keď tam bude všetko, rozhodovanie o peniazoch, a u vás bude proste pár ľudí, ktorí s tým začínajú, no. A možno, dúfam, že na zajtrajšiu rady vlády, už ste ju mali vy viesť, to je môj názor, alebo tam nemôžte ísť. Ale by ste tam aspoň mohli byť, aby ste videli, o čo tam kráčí. Zajtra poobede o druhej to bude.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som len chcela doplniť k tomu výpočtu toho, čo chýbalo a nebolo predmetom záujmu doterajšej rady vlády, ani vlastne tej stratégie a čo sa teraz ako dosť jasne a jednoznačne ukazuje, fenomén násilia. Celé tri roky sa tam snažila napríklad pani podpredsedníčka Jurinová presadiť túto tému. Fenomén násilia bol v rokovaniach a v zámeroch a v pozornosti Rady vlády pre ľudské práva redukovaný na násilie na ženách. Videli sme v sobotu, že násilie neexistuje len na ženách. Fenomén násilia, právo na život bez násilia, právo na ľudskú dôstojnosť sa musí naozaj chápať viac zoširoka.
To je všetko, pán podpredsedajúci.

44.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Žijeme v dobe akejsi bezbrehej slobody, kde pomaly každý si vysvetľujeme ľudské právo po svojom, tak ako nám to kedy vyhovuje. Ja by som si veľmi želal, keby sme tejto problematike nielen teraz, ale ona bola aj v minulosti a dúfam, že aj v budúcnosti sa stane jednou z dôležitých politík, ktorou by sme sa mali zaoberať veľmi zodpovedne.
Ja, pán minister, túto novelu vítam. Pre mňa bolo skôr nepochopiteľné, po tom, ako zanikol úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva, kde som videl najväčšiu príležitosť, ale aj možnosť zaoberať sa problematikou ľudských práv, a to nielen menšinovou, náboženskou, ale dnes sme svedkami toho, že na uliciach si každý vydobýja svoje ľudské právo pomaly násilím a hovorí o individuálnom práve. Zhromaždí sa skupina ľudí, protestuje, demonštruje, pomaly lietajú zápalné fľaše. Hovoríme o kolektívnom práve na zhromažďovanie.
Preto, pán minister, touto zmenou, ktorú ja vítam, dostávate aj vy, možnože ani si neuvedomujete, ale obrovskú zodpovednosť a pritom aj kompetenciu. Preto pre mňa bolo dosť nepochopiteľné, a my sme na ústavnoprávnom výbore vyjadrili istý nesúhlas s tým, a som rád, že pán poslanec Mikloško predniesol pozmeňovací návrh, ktorým chce napraviť istú deformáciu zamýšľanej zmeny, lebo osobne si myslím, že vtedy by bola dobrá, úplná a myslená úprimne, ak by ste tie kompetencie dostali všetky. Nielen zodpovednosť za oblasť ľudských práv, ale aj právo poskytovať dotácie, ktoré ale zostávajú, žiaľ, na ministerstve zahraničných vecí.
Preto by som chcel poprosiť a apelovať aj na kolegov poslancov, aby sme ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov, podporili, a v tom prípade s pokojným svedomím môžem zahlasovať, aj celý poslanecký klub, za túto navrhovanú zmenu.
Ďakujem pekne.