46.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Na začiatok poviem jednu takú naozaj technickú len opravu pani spravodajkyne. Už som jej to povedala, ale pre istotu. Pri čítaní pozmeňujúceho návrhu sa asi pomýlila, ale treba to preveriť, či sa pomýlila. Ak áno, tak to treba opraviť asi v zázname. Zákon č. 546/2010 Z. z. prečítala inak. Takže to naozaj mi prepáčte, takýto detailizmus.
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
46.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Na začiatok poviem jednu takú naozaj technickú len opravu pani spravodajkyne. Už som jej to povedala, ale pre istotu. Pri čítaní pozmeňujúceho návrhu sa asi pomýlila, ale treba to preveriť, či sa pomýlila. Ak áno, tak to treba opraviť asi v zázname. Zákon č. 546/2010 Z. z. prečítala inak. Takže to naozaj mi prepáčte, takýto detailizmus.
No k zákonu, o ktorom hovoríme a k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme predkladali alebo ktorý predkladáme s pánom poslancom Mikloškom. Chcela by som povedať, že ja sa nezvyknem vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem, a na druhej strane si neviem odpustiť, aby som sa nevyjadrila k veciam, o ktorých si myslím, že im rozumiem, a s ktorými žijem už tak dlho, že by to bolo aj neférové z mojej strany, keby som to neurobila. Ja sa venujem oblasti ľudských práv a venovala som sa obhajobe ľudských práv aj v čase, keď sa tomu tak ešte nehovorilo, oficiálne od roku 1989. A preto si myslím, že mám morálne právo povedať to, čo, čo budem hovoriť. Na druhej strane som sa venovala a bola som zodpovedná aj za správu toho, čomu sa dnes hovorí dotačné schémy, takže si myslím, že aj tomu rozumiem. Aj tomu, ako sa spoľahlivo, zodpovedne a transparentne takéto schémy spravovať majú a ako sa také peniaze rozdeľovať majú.
Pokiaľ ide o dotačné schémy u nás vôbec, vo všetkých rezortoch, myslím si, že nie sú dobre nastavené a zaslúžili by si pozornosť. A ja si dokonca myslím, že by si zaslúžili asi spoločný zákon, pretože každý rezort to nejako upravuje a v každom rezorte viem nájsť nejakú chybu, aj keď nie vždy tú istú. Ja som vďačná za to, že sa mi podarilo v tomto volebnom období ovplyvniť a napraviť (podľa mojej mienky napraviť) zákon o dotáciách v rezorte zdravotníctva. Tak to len ako ilustrácia.
Ale aby som prešla k dotačnej schéme, ktorá je v súčasnosti spravovaná a má byť naďalej spravovaná, mala by byť podľa návrhu novely zákona spravovaná na ministerstve zahraničných vecí. Mám s tým veľmi zlú skúsenosť. Poznám to ako neodborné, nespravodlivé a dokonca by som chvíľami povedala, že aj neprípustné postupy. V každom prípade nespravodlivé preto, že rok čo rok, keď si porovnávam to, ako boli peniaze rozdelené, je tam naozaj veľký nepomer medzi rôznymi žiadateľmi. Neprišla som veľmi na tú logiku, že prečo niektorí opakovane dostávajú na témy, ktoré možno nie sú až také naliehavé, iné, ktoré nikde inde pokryté nie sú, zase nedostanú. A rozprávala som sa s predstaviteľmi organizácií, aj s tými, ktorí peniaze z tejto dotačnej schémy dostali, aj s tými, ktorí nedostali. Budem skôr hovoriť o tých, ktorí dostali. A viem o tom, že dostali peniaze veľmi neskoro, krátko pred uplynutím lehoty čerpania dotácií, pretože aj krátko pred uplynutím boli podpísané zmluvy o poskytnutí dotácie. Že sa to robilo narýchlo, že sa robili akcie, ktoré boli medzi vianočnými a novoročnými sviatkami, rýchlo, rýchlo, aby sa naplnil formálne obsah projektu, na ktorý boli peniaze z tejto dotačnej schémy poskytnuté. Myslím si, že na to naozaj nemáme, na takéto plytvanie.
A druhá vec, čo sa mi zdá, že mám overenú, je aj podľa mojej mienky neodborný postup pri prideľovaní dotácií. Ja viem, že keď sa schvaľovali dotácie, pokiaľ bola ešte dotačná schéma v kompetencii podpredsedu vlády pre ľudské práva, že aký-taký, aké-také tušenie o tom som mala, že projekty posudzujú odborníci, že rokuje nejaká komisia, že sa schvaľuje to akýmsi kolektívnym spôsobom, pri rozdeľovaní dotácií v rezorte z ministerstva zahraničných vecí o tom nie som presvedčená. Mám pocit, že o tom rozhodujú snáď úradníci, že je to ako keby v rámci šetrenia spravené tak. Dokonca som si nechala raz predložiť dokumentáciu zo schvaľovacieho procesu, pri ktorom som prišla na, až by som povedala, neprípustnú vec, že ten istý projekt bol posudzovaný dvomi posudzovateľmi, z ktorých jeden ho vysoko bodovo ohodnotil, druhý ho ohodnotil nulou, a z toho sa vypočítal priemer, ktorý bol, samozrejme, tým pádom pod čiarou. A odôvodnenie nesplnenia kritérií na poskytnutie dotácie bolo také, že nebol splnený ten minimálny limit, čo, si myslím, nie je správne. Ak sú dva také protichodné názory posudzovateľov, určite mal byť prizvaný alebo pozvaný tretí posudzovateľ. Ale to sú detaily. Len toto všetko vedie k tomu, že si myslím, že to posudzovanie a prideľovanie dotácií nie je transparentné.
Okrem toho, za čo možno ani nemôžu súčasní správcovia dotačnej schémy, preniesol sa možno z minulosti taký zvláštny princíp, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako veľmi spravodlivý, princíp anonymity. To znamená, že pre komisiu alebo pre posudzovateľov má byť akoby predkladateľ projektu neznámy, anonymný, aby sa vedel spravodlivo, v úvodzovkách, posúdiť prínos projektu alebo jeho hodnota bez ohľadu nato, kto ho predkladá. Myslím si, že už nie sme v takomto štádiu, máme veľa aktivít aj v oblasti ľudských práv takých, ktoré sú známe. Veľa organizácií, ktoré urobili veľa dobrého, a je smiešne, aby sa schovávali do anonymity, a teda na základe toho, ako je projekt napísaný, boli prideľované prostriedky. Vieme veľmi dobre, že dnes už máme špecialistov, ktorí vedia písať projekty. Sami tú činnosť nerobia, ani by ju nevedeli robiť, ale vedia napísať projekt. Tak ho na objednávku napíšu, neviem, ako je to potom so vzájomným vyrovnávaním finančným. Myslím medzi tými, ktorí financie nakoniec získajú, a tými, ktorí projekt napísali, ale nie je to správny postup.
Argumentom, pre ktorý, ja som sa, ja som vystupovala k tomuto zákonu aj v prvom čítaní, aj som sa rozprávala s pánom ministrom o tom, že si myslím, že je to naozaj veľmi zlé, že zostane dotačná schéma na ministerstve zahraničných vecí, ktoré nerozumie problematike ľudských práv z toho hľadiska, z praxe, z terénu, tak ako by to bolo žiaduce. A myslím, že ani naďalej rozumieť nebude. Tým viac, že nemá, nebude mať naďalej svoje kompetencie, ľudsko-právnu agendu v tej svojej celej šírke. Pán minister povedal, že je problém taký, že ministerstvo spravodlivosti nie je dotačným ministerstvom. Viem, uvedomujem si to a pýtam sa, prečo by nemohlo byť, čo treba spraviť pre to, aby bolo dotačným ministerstvom. Lebo ak naozaj nemôže byť samostatný rezort alebo minister, ktorý má na starosti túto veľkú problematiku, tak najlogickejšie je to ministerstvo spravodlivosti.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončila som.
Skryt prepis
46.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Na začiatok poviem jednu takú naozaj technickú len opravu pani spravodajkyne. Už som jej to povedala, ale pre istotu. Pri čítaní pozmeňujúceho návrhu sa asi pomýlila, ale treba to preveriť, či sa pomýlila. Ak áno, tak to treba opraviť asi v zázname. Zákon č. 546/2010 Z. z. prečítala inak. Takže to naozaj mi prepáčte, takýto detailizmus.
No k zákonu, o ktorom hovoríme a k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme predkladali alebo ktorý predkladáme s pánom poslancom Mikloškom. Chcela by som povedať, že ja sa nezvyknem vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem, a na druhej strane si neviem odpustiť, aby som sa nevyjadrila k veciam, o ktorých si myslím, že im rozumiem, a s ktorými žijem už tak dlho, že by to bolo aj neférové z mojej strany, keby som to neurobila. Ja sa venujem oblasti ľudských práv a venovala som sa obhajobe ľudských práv aj v čase, keď sa tomu tak ešte nehovorilo, oficiálne od roku 1989. A preto si myslím, že mám morálne právo povedať to, čo, čo budem hovoriť. Na druhej strane som sa venovala a bola som zodpovedná aj za správu toho, čomu sa dnes hovorí dotačné schémy, takže si myslím, že aj tomu rozumiem. Aj tomu, ako sa spoľahlivo, zodpovedne a transparentne takéto schémy spravovať majú a ako sa také peniaze rozdeľovať majú.
Pokiaľ ide o dotačné schémy u nás vôbec, vo všetkých rezortoch, myslím si, že nie sú dobre nastavené a zaslúžili by si pozornosť. A ja si dokonca myslím, že by si zaslúžili asi spoločný zákon, pretože každý rezort to nejako upravuje a v každom rezorte viem nájsť nejakú chybu, aj keď nie vždy tú istú. Ja som vďačná za to, že sa mi podarilo v tomto volebnom období ovplyvniť a napraviť (podľa mojej mienky napraviť) zákon o dotáciách v rezorte zdravotníctva. Tak to len ako ilustrácia.
Ale aby som prešla k dotačnej schéme, ktorá je v súčasnosti spravovaná a má byť naďalej spravovaná, mala by byť podľa návrhu novely zákona spravovaná na ministerstve zahraničných vecí. Mám s tým veľmi zlú skúsenosť. Poznám to ako neodborné, nespravodlivé a dokonca by som chvíľami povedala, že aj neprípustné postupy. V každom prípade nespravodlivé preto, že rok čo rok, keď si porovnávam to, ako boli peniaze rozdelené, je tam naozaj veľký nepomer medzi rôznymi žiadateľmi. Neprišla som veľmi na tú logiku, že prečo niektorí opakovane dostávajú na témy, ktoré možno nie sú až také naliehavé, iné, ktoré nikde inde pokryté nie sú, zase nedostanú. A rozprávala som sa s predstaviteľmi organizácií, aj s tými, ktorí peniaze z tejto dotačnej schémy dostali, aj s tými, ktorí nedostali. Budem skôr hovoriť o tých, ktorí dostali. A viem o tom, že dostali peniaze veľmi neskoro, krátko pred uplynutím lehoty čerpania dotácií, pretože aj krátko pred uplynutím boli podpísané zmluvy o poskytnutí dotácie. Že sa to robilo narýchlo, že sa robili akcie, ktoré boli medzi vianočnými a novoročnými sviatkami, rýchlo, rýchlo, aby sa naplnil formálne obsah projektu, na ktorý boli peniaze z tejto dotačnej schémy poskytnuté. Myslím si, že na to naozaj nemáme, na takéto plytvanie.
A druhá vec, čo sa mi zdá, že mám overenú, je aj podľa mojej mienky neodborný postup pri prideľovaní dotácií. Ja viem, že keď sa schvaľovali dotácie, pokiaľ bola ešte dotačná schéma v kompetencii podpredsedu vlády pre ľudské práva, že aký-taký, aké-také tušenie o tom som mala, že projekty posudzujú odborníci, že rokuje nejaká komisia, že sa schvaľuje to akýmsi kolektívnym spôsobom, pri rozdeľovaní dotácií v rezorte z ministerstva zahraničných vecí o tom nie som presvedčená. Mám pocit, že o tom rozhodujú snáď úradníci, že je to ako keby v rámci šetrenia spravené tak. Dokonca som si nechala raz predložiť dokumentáciu zo schvaľovacieho procesu, pri ktorom som prišla na, až by som povedala, neprípustnú vec, že ten istý projekt bol posudzovaný dvomi posudzovateľmi, z ktorých jeden ho vysoko bodovo ohodnotil, druhý ho ohodnotil nulou, a z toho sa vypočítal priemer, ktorý bol, samozrejme, tým pádom pod čiarou. A odôvodnenie nesplnenia kritérií na poskytnutie dotácie bolo také, že nebol splnený ten minimálny limit, čo, si myslím, nie je správne. Ak sú dva také protichodné názory posudzovateľov, určite mal byť prizvaný alebo pozvaný tretí posudzovateľ. Ale to sú detaily. Len toto všetko vedie k tomu, že si myslím, že to posudzovanie a prideľovanie dotácií nie je transparentné.
Okrem toho, za čo možno ani nemôžu súčasní správcovia dotačnej schémy, preniesol sa možno z minulosti taký zvláštny princíp, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako veľmi spravodlivý, princíp anonymity. To znamená, že pre komisiu alebo pre posudzovateľov má byť akoby predkladateľ projektu neznámy, anonymný, aby sa vedel spravodlivo, v úvodzovkách, posúdiť prínos projektu alebo jeho hodnota bez ohľadu nato, kto ho predkladá. Myslím si, že už nie sme v takomto štádiu, máme veľa aktivít aj v oblasti ľudských práv takých, ktoré sú známe. Veľa organizácií, ktoré urobili veľa dobrého, a je smiešne, aby sa schovávali do anonymity, a teda na základe toho, ako je projekt napísaný, boli prideľované prostriedky. Vieme veľmi dobre, že dnes už máme špecialistov, ktorí vedia písať projekty. Sami tú činnosť nerobia, ani by ju nevedeli robiť, ale vedia napísať projekt. Tak ho na objednávku napíšu, neviem, ako je to potom so vzájomným vyrovnávaním finančným. Myslím medzi tými, ktorí financie nakoniec získajú, a tými, ktorí projekt napísali, ale nie je to správny postup.
Argumentom, pre ktorý, ja som sa, ja som vystupovala k tomuto zákonu aj v prvom čítaní, aj som sa rozprávala s pánom ministrom o tom, že si myslím, že je to naozaj veľmi zlé, že zostane dotačná schéma na ministerstve zahraničných vecí, ktoré nerozumie problematike ľudských práv z toho hľadiska, z praxe, z terénu, tak ako by to bolo žiaduce. A myslím, že ani naďalej rozumieť nebude. Tým viac, že nemá, nebude mať naďalej svoje kompetencie, ľudsko-právnu agendu v tej svojej celej šírke. Pán minister povedal, že je problém taký, že ministerstvo spravodlivosti nie je dotačným ministerstvom. Viem, uvedomujem si to a pýtam sa, prečo by nemohlo byť, čo treba spraviť pre to, aby bolo dotačným ministerstvom. Lebo ak naozaj nemôže byť samostatný rezort alebo minister, ktorý má na starosti túto veľkú problematiku, tak najlogickejšie je to ministerstvo spravodlivosti.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončila som.
Stav prepisu
Autorizovaný
