53.schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
46.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Na začiatok poviem jednu takú naozaj technickú len opravu pani spravodajkyne. Už som jej to povedala, ale pre istotu. Pri čítaní pozmeňujúceho návrhu sa asi pomýlila, ale treba to preveriť, či sa pomýlila. Ak áno, tak to treba opraviť asi v zázname. Zákon č. 546/2010 Z. z. prečítala inak. Takže to naozaj mi prepáčte, takýto detailizmus.
No k zákonu, o ktorom hovoríme a k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme predkladali alebo ktorý predkladáme s pánom poslancom Mikloškom. Chcela by som povedať, že ja sa nezvyknem vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem, a na druhej strane si neviem odpustiť, aby som sa nevyjadrila k veciam, o ktorých si myslím, že im rozumiem, a s ktorými žijem už tak dlho, že by to bolo aj neférové z mojej strany, keby som to neurobila. Ja sa venujem oblasti ľudských práv a venovala som sa obhajobe ľudských práv aj v čase, keď sa tomu tak ešte nehovorilo, oficiálne od roku 1989. A preto si myslím, že mám morálne právo povedať to, čo, čo budem hovoriť. Na druhej strane som sa venovala a bola som zodpovedná aj za správu toho, čomu sa dnes hovorí dotačné schémy, takže si myslím, že aj tomu rozumiem. Aj tomu, ako sa spoľahlivo, zodpovedne a transparentne takéto schémy spravovať majú a ako sa také peniaze rozdeľovať majú.
Pokiaľ ide o dotačné schémy u nás vôbec, vo všetkých rezortoch, myslím si, že nie sú dobre nastavené a zaslúžili by si pozornosť. A ja si dokonca myslím, že by si zaslúžili asi spoločný zákon, pretože každý rezort to nejako upravuje a v každom rezorte viem nájsť nejakú chybu, aj keď nie vždy tú istú. Ja som vďačná za to, že sa mi podarilo v tomto volebnom období ovplyvniť a napraviť (podľa mojej mienky napraviť) zákon o dotáciách v rezorte zdravotníctva. Tak to len ako ilustrácia.
Ale aby som prešla k dotačnej schéme, ktorá je v súčasnosti spravovaná a má byť naďalej spravovaná, mala by byť podľa návrhu novely zákona spravovaná na ministerstve zahraničných vecí. Mám s tým veľmi zlú skúsenosť. Poznám to ako neodborné, nespravodlivé a dokonca by som chvíľami povedala, že aj neprípustné postupy. V každom prípade nespravodlivé preto, že rok čo rok, keď si porovnávam to, ako boli peniaze rozdelené, je tam naozaj veľký nepomer medzi rôznymi žiadateľmi. Neprišla som veľmi na tú logiku, že prečo niektorí opakovane dostávajú na témy, ktoré možno nie sú až také naliehavé, iné, ktoré nikde inde pokryté nie sú, zase nedostanú. A rozprávala som sa s predstaviteľmi organizácií, aj s tými, ktorí peniaze z tejto dotačnej schémy dostali, aj s tými, ktorí nedostali. Budem skôr hovoriť o tých, ktorí dostali. A viem o tom, že dostali peniaze veľmi neskoro, krátko pred uplynutím lehoty čerpania dotácií, pretože aj krátko pred uplynutím boli podpísané zmluvy o poskytnutí dotácie. Že sa to robilo narýchlo, že sa robili akcie, ktoré boli medzi vianočnými a novoročnými sviatkami, rýchlo, rýchlo, aby sa naplnil formálne obsah projektu, na ktorý boli peniaze z tejto dotačnej schémy poskytnuté. Myslím si, že na to naozaj nemáme, na takéto plytvanie.
A druhá vec, čo sa mi zdá, že mám overenú, je aj podľa mojej mienky neodborný postup pri prideľovaní dotácií. Ja viem, že keď sa schvaľovali dotácie, pokiaľ bola ešte dotačná schéma v kompetencii podpredsedu vlády pre ľudské práva, že aký-taký, aké-také tušenie o tom som mala, že projekty posudzujú odborníci, že rokuje nejaká komisia, že sa schvaľuje to akýmsi kolektívnym spôsobom, pri rozdeľovaní dotácií v rezorte z ministerstva zahraničných vecí o tom nie som presvedčená. Mám pocit, že o tom rozhodujú snáď úradníci, že je to ako keby v rámci šetrenia spravené tak. Dokonca som si nechala raz predložiť dokumentáciu zo schvaľovacieho procesu, pri ktorom som prišla na, až by som povedala, neprípustnú vec, že ten istý projekt bol posudzovaný dvomi posudzovateľmi, z ktorých jeden ho vysoko bodovo ohodnotil, druhý ho ohodnotil nulou, a z toho sa vypočítal priemer, ktorý bol, samozrejme, tým pádom pod čiarou. A odôvodnenie nesplnenia kritérií na poskytnutie dotácie bolo také, že nebol splnený ten minimálny limit, čo, si myslím, nie je správne. Ak sú dva také protichodné názory posudzovateľov, určite mal byť prizvaný alebo pozvaný tretí posudzovateľ. Ale to sú detaily. Len toto všetko vedie k tomu, že si myslím, že to posudzovanie a prideľovanie dotácií nie je transparentné.
Okrem toho, za čo možno ani nemôžu súčasní správcovia dotačnej schémy, preniesol sa možno z minulosti taký zvláštny princíp, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako veľmi spravodlivý, princíp anonymity. To znamená, že pre komisiu alebo pre posudzovateľov má byť akoby predkladateľ projektu neznámy, anonymný, aby sa vedel spravodlivo, v úvodzovkách, posúdiť prínos projektu alebo jeho hodnota bez ohľadu nato, kto ho predkladá. Myslím si, že už nie sme v takomto štádiu, máme veľa aktivít aj v oblasti ľudských práv takých, ktoré sú známe. Veľa organizácií, ktoré urobili veľa dobrého, a je smiešne, aby sa schovávali do anonymity, a teda na základe toho, ako je projekt napísaný, boli prideľované prostriedky. Vieme veľmi dobre, že dnes už máme špecialistov, ktorí vedia písať projekty. Sami tú činnosť nerobia, ani by ju nevedeli robiť, ale vedia napísať projekt. Tak ho na objednávku napíšu, neviem, ako je to potom so vzájomným vyrovnávaním finančným. Myslím medzi tými, ktorí financie nakoniec získajú, a tými, ktorí projekt napísali, ale nie je to správny postup.
Argumentom, pre ktorý, ja som sa, ja som vystupovala k tomuto zákonu aj v prvom čítaní, aj som sa rozprávala s pánom ministrom o tom, že si myslím, že je to naozaj veľmi zlé, že zostane dotačná schéma na ministerstve zahraničných vecí, ktoré nerozumie problematike ľudských práv z toho hľadiska, z praxe, z terénu, tak ako by to bolo žiaduce. A myslím, že ani naďalej rozumieť nebude. Tým viac, že nemá, nebude mať naďalej svoje kompetencie, ľudsko-právnu agendu v tej svojej celej šírke. Pán minister povedal, že je problém taký, že ministerstvo spravodlivosti nie je dotačným ministerstvom. Viem, uvedomujem si to a pýtam sa, prečo by nemohlo byť, čo treba spraviť pre to, aby bolo dotačným ministerstvom. Lebo ak naozaj nemôže byť samostatný rezort alebo minister, ktorý má na starosti túto veľkú problematiku, tak najlogickejšie je to ministerstvo spravodlivosti.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončila som.
Autorizovaný
Vystúpenia
9:54
34.
Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. V septembri roku 2012 koaliční poslanci schválili vládnu novelu kompetenčného zákona, ktorá zrušila Úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a presunula agendu na ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí. Už vtedy som kritizoval tento nesystémový krok vlády, keďže už aj tak rozsiahla agenda ministra zahraničia...
34.
Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. V septembri roku 2012 koaliční poslanci schválili vládnu novelu kompetenčného zákona, ktorá zrušila Úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a presunula agendu na ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí. Už vtedy som kritizoval tento nesystémový krok vlády, keďže už aj tak rozsiahla agenda ministra zahraničia predurčovala ľudské práva niekde ďaleko na okraj spoločnosti a vôbec spoločenského záujmu. Napokon otázky národnostných menšín sú toho priamym dôkazom. Dosiaľ napriek mnohým sľubom nebol menovaný splnomocnenec vlády a tak úrad vlastne funguje len pro forma.
Treba na jednej strane uznať snahu ministra Lajčáka, ktorý zachoval Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá pravidelne zasadala, a napokon, aj keď s istými ťažkosťami, porodila celoštátnu stratégiu ľudských práv. Napokon sa však moje obavy potvrdili a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí po troch rokoch pre náročnosť svojej vlastnej zahranično-politickej agendy odovzdáva toto nechcené dieťa vlády Roberta Fica ministrovi spravodlivosti.
V priebehu čosi viac ako troch rokov prechádza táto agenda na tretí rezort. Aj to čosi o tom vypovedá. Prinajmenšom o trvalom vajataní tejto vlády v agende ľudských práv, ale najmä o tom, aké miesto v jej hodnotovom registri ľudské práva majú. Ale zase tešme sa, že neprešla táto agenda ešte v tejto novele na ministerstvo vnútra.
Vymedzené úseky činnosti vlády koordinuje jej podpredseda, ktorý plní aj úlohy, ktorými ho poverí vláda alebo podpredseda vlády. Toto stojí v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy v § 1 o činnosti vlády Slovenskej republiky ods. 2. Agenda ľudských práv, ako je známo, je prierezovou agendou. Plnenie jednotlivých úloh a ich koordinovanie si vyžaduje mať uvedené kompetencie podpredsedu vlády. Vzhľadom na to, že minister spravodlivosti nezastáva zároveň funkciu podpredsedu vlády, je otázne, ako bude vykonávať koordinovanie týchto úloh jednotlivým ministerstvám.
Ďalšou nezodpovedanou otázkou tiež ostáva, ako bude vyzerať výkonný aparát na ministerstve spravodlivosti, keďže takýto úrad tam dosiaľ zriadený nebol. Viem z vlastnej skúsenosti, aké to bolo zložité pri tvorbe úradu podpredsedu vlády, keďže táto téma si žiada odborníkov na jednotlivé, často veľmi špecializované oblasti a tiež vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu. Pýtam sa preto, ako toto bude riešiť ministerstvo spravodlivosti?
Bolo by, myslím, vhodné to bližšie špecifikovať, keďže novela kompetenčného zákona nadobudne účinnosť už od septembra. Zatiaľ mám informáciu o dvoch zamestnancoch, pričom jeden má prejsť z ministerstva zahraničných vecí. Zdá sa mi to, mierne povedané, poddimenzované.
Ďalším otáznikom je tiež dotačná schéma týkajúca sa ľudských práv. Tá totiž zostáva na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Nie je preto celkom jasné, ako bude vyzerať kooperácia medzi týmito dvoma, podľa mňa neoddeliteľnými, súčasťami ľudsko-právnej agendy.
Ak by sa podarilo vytvoriť odborný aparát na ministerstve spravodlivosti, ako budú ministerstvá koordinovať a kooperovať v otázke vyhlasovania tém na výzvy, ako budú následne projekty odborne vyhodnocovať, keď kompetenciu v rámci dotačnej schémy má minister zahraničných vecí a európskych záležitostí? Kto a za akých podmienok bude v hodnotiacej komisii na projekty podávané v oblasti ľudských práv? Dôvodová správa len deklaruje budúcu kooperáciu medzi ministerstvami, no bližšie nič neurčuje. Ani zákon o dotáciách v pôsobnosti týchto ministerstiev sa nenovelizuje, čiže to nie je priamo legislatívne ukotvené.
Toto je povedzme technická stránka veci. Ľudsko-právna agenda však nesie v sebe čosi, čosi neuchopiteľnejšie, niečo, čo sa ťažko alebo ťažšie vysvetľuje aj obhajuje, isté morálne memento. Kto nemá slabosť pre slabších, to možno ťažšie pochopí. Udalosti posledných dní, ktoré nám nastavujú akési morálne zrkadlo, zrkadlo našej kresťanskej, bohumilej, nebodaj, holubičej spoločnosti, jasne ukázali, že sa musíme postaviť čelom k novým problémom práv a slobôd občanov. Nie je preto možné naďalej marginalizovať tému ľudských práv a robiť z nej sirotu, ktorú si medzi sebou pohadzujeme ako to nechcené dieťa. Premiér tejto republiky prirovnáva nenávistných radikálov, protestujúcich proti akejkoľvek inakosti, so zbitými ženami a deťmi pri zásahu v Moldave nad Bodvou. Nech tým sleduje čokoľvek, je to amorálne a v demokratickej spoločnosti neprípustné.
Nemožno preto mlčať, keď sa legitimizuje nenávistný jazyk obhajujúci radikalizmus a považuje sa za normálne kopať do chudákov, nielen verbálne, ale aj fyzicky. O to je to nebezpečnejšie, ak to vychádza z úst ľudí, ktorí majú vysoké postavenie a moc v krajine a nie sú tak jasne rozpoznateľní ako kotlebovsko-jobbikovskí extrémisti.
Nemusíme byť ľudsko-právni svätuškári ani kaviarenskí intelektuáli na to, aby sme prestali mlčať. História pozná onakvejšie mlčanie a pritakávanie moci a najmä jej konce. Verím tomu, že aj keď sa Slováci a Slovenky boja iného cudzieho, neboja sa byť slušnými ľuďmi. Aj hranice strachu totiž majú svoje hranice.
Fakt, že si táto vláda pohadzuje agendu ľudských práv, ako tú pingpongovú loptičku, svedčí v skutočnosti o tom, že inštitucionálny chaos, ktorý v tejto oblasti vládne, zdá sa, že nezvláda. Je to aj prejavom toho, že predkladaná novela zrejme určuje, aké miesto agenda ľudských práv v hodnotovom rebríčku tejto vlády má. Zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, vtedy, keď sa to dialo, premiér zdôvodňoval aj tým, že ľudské práva sú u nás už vyriešené. Dnes by sa dalo nad tým len pousmiať, keby to nebol aj úsmev cez slzy.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
25.6.2015 o 9:54 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Rudolf Chmel
Videokanál poslanca
34.
Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. V septembri roku 2012 koaliční poslanci schválili vládnu novelu kompetenčného zákona, ktorá zrušila Úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a presunula agendu na ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí. Už vtedy som kritizoval tento nesystémový krok vlády, keďže už aj tak rozsiahla agenda ministra zahraničia predurčovala ľudské práva niekde ďaleko na okraj spoločnosti a vôbec spoločenského záujmu. Napokon otázky národnostných menšín sú toho priamym dôkazom. Dosiaľ napriek mnohým sľubom nebol menovaný splnomocnenec vlády a tak úrad vlastne funguje len pro forma.
Treba na jednej strane uznať snahu ministra Lajčáka, ktorý zachoval Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá pravidelne zasadala, a napokon, aj keď s istými ťažkosťami, porodila celoštátnu stratégiu ľudských práv. Napokon sa však moje obavy potvrdili a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí po troch rokoch pre náročnosť svojej vlastnej zahranično-politickej agendy odovzdáva toto nechcené dieťa vlády Roberta Fica ministrovi spravodlivosti.
V priebehu čosi viac ako troch rokov prechádza táto agenda na tretí rezort. Aj to čosi o tom vypovedá. Prinajmenšom o trvalom vajataní tejto vlády v agende ľudských práv, ale najmä o tom, aké miesto v jej hodnotovom registri ľudské práva majú. Ale zase tešme sa, že neprešla táto agenda ešte v tejto novele na ministerstvo vnútra.
Vymedzené úseky činnosti vlády koordinuje jej podpredseda, ktorý plní aj úlohy, ktorými ho poverí vláda alebo podpredseda vlády. Toto stojí v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy v § 1 o činnosti vlády Slovenskej republiky ods. 2. Agenda ľudských práv, ako je známo, je prierezovou agendou. Plnenie jednotlivých úloh a ich koordinovanie si vyžaduje mať uvedené kompetencie podpredsedu vlády. Vzhľadom na to, že minister spravodlivosti nezastáva zároveň funkciu podpredsedu vlády, je otázne, ako bude vykonávať koordinovanie týchto úloh jednotlivým ministerstvám.
Ďalšou nezodpovedanou otázkou tiež ostáva, ako bude vyzerať výkonný aparát na ministerstve spravodlivosti, keďže takýto úrad tam dosiaľ zriadený nebol. Viem z vlastnej skúsenosti, aké to bolo zložité pri tvorbe úradu podpredsedu vlády, keďže táto téma si žiada odborníkov na jednotlivé, často veľmi špecializované oblasti a tiež vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu. Pýtam sa preto, ako toto bude riešiť ministerstvo spravodlivosti?
Bolo by, myslím, vhodné to bližšie špecifikovať, keďže novela kompetenčného zákona nadobudne účinnosť už od septembra. Zatiaľ mám informáciu o dvoch zamestnancoch, pričom jeden má prejsť z ministerstva zahraničných vecí. Zdá sa mi to, mierne povedané, poddimenzované.
Ďalším otáznikom je tiež dotačná schéma týkajúca sa ľudských práv. Tá totiž zostáva na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Nie je preto celkom jasné, ako bude vyzerať kooperácia medzi týmito dvoma, podľa mňa neoddeliteľnými, súčasťami ľudsko-právnej agendy.
Ak by sa podarilo vytvoriť odborný aparát na ministerstve spravodlivosti, ako budú ministerstvá koordinovať a kooperovať v otázke vyhlasovania tém na výzvy, ako budú následne projekty odborne vyhodnocovať, keď kompetenciu v rámci dotačnej schémy má minister zahraničných vecí a európskych záležitostí? Kto a za akých podmienok bude v hodnotiacej komisii na projekty podávané v oblasti ľudských práv? Dôvodová správa len deklaruje budúcu kooperáciu medzi ministerstvami, no bližšie nič neurčuje. Ani zákon o dotáciách v pôsobnosti týchto ministerstiev sa nenovelizuje, čiže to nie je priamo legislatívne ukotvené.
Toto je povedzme technická stránka veci. Ľudsko-právna agenda však nesie v sebe čosi, čosi neuchopiteľnejšie, niečo, čo sa ťažko alebo ťažšie vysvetľuje aj obhajuje, isté morálne memento. Kto nemá slabosť pre slabších, to možno ťažšie pochopí. Udalosti posledných dní, ktoré nám nastavujú akési morálne zrkadlo, zrkadlo našej kresťanskej, bohumilej, nebodaj, holubičej spoločnosti, jasne ukázali, že sa musíme postaviť čelom k novým problémom práv a slobôd občanov. Nie je preto možné naďalej marginalizovať tému ľudských práv a robiť z nej sirotu, ktorú si medzi sebou pohadzujeme ako to nechcené dieťa. Premiér tejto republiky prirovnáva nenávistných radikálov, protestujúcich proti akejkoľvek inakosti, so zbitými ženami a deťmi pri zásahu v Moldave nad Bodvou. Nech tým sleduje čokoľvek, je to amorálne a v demokratickej spoločnosti neprípustné.
Nemožno preto mlčať, keď sa legitimizuje nenávistný jazyk obhajujúci radikalizmus a považuje sa za normálne kopať do chudákov, nielen verbálne, ale aj fyzicky. O to je to nebezpečnejšie, ak to vychádza z úst ľudí, ktorí majú vysoké postavenie a moc v krajine a nie sú tak jasne rozpoznateľní ako kotlebovsko-jobbikovskí extrémisti.
Nemusíme byť ľudsko-právni svätuškári ani kaviarenskí intelektuáli na to, aby sme prestali mlčať. História pozná onakvejšie mlčanie a pritakávanie moci a najmä jej konce. Verím tomu, že aj keď sa Slováci a Slovenky boja iného cudzieho, neboja sa byť slušnými ľuďmi. Aj hranice strachu totiž majú svoje hranice.
Fakt, že si táto vláda pohadzuje agendu ľudských práv, ako tú pingpongovú loptičku, svedčí v skutočnosti o tom, že inštitucionálny chaos, ktorý v tejto oblasti vládne, zdá sa, že nezvláda. Je to aj prejavom toho, že predkladaná novela zrejme určuje, aké miesto agenda ľudských práv v hodnotovom rebríčku tejto vlády má. Zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, vtedy, keď sa to dialo, premiér zdôvodňoval aj tým, že ľudské práva sú u nás už vyriešené. Dnes by sa dalo nad tým len pousmiať, keby to nebol aj úsmev cez slzy.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
Autorizovaný
9:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:54
Martin Poliačik
38.
Ďakujem. Podpíšem v zásade, keby som to mal, čo ste povedali, pán kolega, pred sebou, tak to podpíšem kedykoľvek do posledného slova. A doplnil by som k tomu ešte jednu vec, to je zase tá, ktorá mňa trápi, a to je oblasť drogovej politiky. Pretože tá bola tiež najprv zaradená do pôsobnosti podpredsedu vlády, nadrezortného. Tým pádom sa dali pripravovať aj schvaľovať koncepty, ktoré potom prerozdeľovali úlohy...
38.
Ďakujem. Podpíšem v zásade, keby som to mal, čo ste povedali, pán kolega, pred sebou, tak to podpíšem kedykoľvek do posledného slova. A doplnil by som k tomu ešte jednu vec, to je zase tá, ktorá mňa trápi, a to je oblasť drogovej politiky. Pretože tá bola tiež najprv zaradená do pôsobnosti podpredsedu vlády, nadrezortného. Tým pádom sa dali pripravovať aj schvaľovať koncepty, ktoré potom prerozdeľovali úlohy jednotlivým rezortom. Tá politika mohla byť koordinovaná. Mohol tam spolupracovať rezort školstva, spravodlivosti, vnútra, zdravotníctva. A tak isto bola dotovaná podstatne vyššie, ako je dnes. Predtým išli do programov drogovej politiky 3 mil. eur ročne, dnes je to 500-tisíc. A ten úpadok vlastne je symptomatický a išiel rovnobežne s tým, o čom ste hovorili, pán kolega.
Zároveň súhlasím s tým konštatovaním na konci. Ak si niekto myslel, že ľudské práva máme na Slovensku v zásade vyriešené, tak buď klamal, alebo bol veľmi zásadným spôsobom dezinformovaný. Ľudské práva na Slovensku a ich dodržiavanie sú v mnohých otázkach v kríze, či už hovoríme o LBGT komunite, či už hovoríme o zvyšovaní sa xenofóbnych, extrémistických a neonacistických prejavov. A toto treba reflektovať a zaslúžilo by si to samostatného človeka na Úrade vlády, napríklad v podobe ministra bez rezortu, podpredsedu vlády pre ľudské práva.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2015 o 9:54 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
38.
Ďakujem. Podpíšem v zásade, keby som to mal, čo ste povedali, pán kolega, pred sebou, tak to podpíšem kedykoľvek do posledného slova. A doplnil by som k tomu ešte jednu vec, to je zase tá, ktorá mňa trápi, a to je oblasť drogovej politiky. Pretože tá bola tiež najprv zaradená do pôsobnosti podpredsedu vlády, nadrezortného. Tým pádom sa dali pripravovať aj schvaľovať koncepty, ktoré potom prerozdeľovali úlohy jednotlivým rezortom. Tá politika mohla byť koordinovaná. Mohol tam spolupracovať rezort školstva, spravodlivosti, vnútra, zdravotníctva. A tak isto bola dotovaná podstatne vyššie, ako je dnes. Predtým išli do programov drogovej politiky 3 mil. eur ročne, dnes je to 500-tisíc. A ten úpadok vlastne je symptomatický a išiel rovnobežne s tým, o čom ste hovorili, pán kolega.
Zároveň súhlasím s tým konštatovaním na konci. Ak si niekto myslel, že ľudské práva máme na Slovensku v zásade vyriešené, tak buď klamal, alebo bol veľmi zásadným spôsobom dezinformovaný. Ľudské práva na Slovensku a ich dodržiavanie sú v mnohých otázkach v kríze, či už hovoríme o LBGT komunite, či už hovoríme o zvyšovaní sa xenofóbnych, extrémistických a neonacistických prejavov. A toto treba reflektovať a zaslúžilo by si to samostatného človeka na Úrade vlády, napríklad v podobe ministra bez rezortu, podpredsedu vlády pre ľudské práva.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:09
Vystúpenie v rozprave 10:09
Jozef Mikloško
40.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia. Ja mám jeden pozmeňovák, tak patrí sa asi, pravdepodobne prečítať najprv a potom ho nejakým spôsobom zdôvodniť.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Jozefa Mikloška a Janky Šipošovej k vládnemu návrhu č. 575 o organizácii činnosti vlády, a tak ďalej, v znení neskorších predpisov,...
40.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia. Ja mám jeden pozmeňovák, tak patrí sa asi, pravdepodobne prečítať najprv a potom ho nejakým spôsobom zdôvodniť.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Jozefa Mikloška a Janky Šipošovej k vládnemu návrhu č. 575 o organizácii činnosti vlády, a tak ďalej, v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 1471.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
K čl. I.
1. Bod 2 znie: "V § 14 sa odsek 3 vypúšťa."
Bod 2 znie: V bode 4, v § 40x ods. 1 sa slovo "okrem" nahrádza slovom "vrátane".
Zdôvodnenie je asi také, že bod 2 vlastne dáva kompetencie ľudských práv včítane dotácií ministerstvu zahraničia. Ten celý odsek sa vypúšťa a v bode 4 § 40x sú slová "okrem poskytovania dotácií", ja ich navrhujem zmeniť – "vrátane poskytovania dotácií". Čiže aby ten presun na ministerstve spravodlivosti bol vrátane poskytovania dotácií.
Vládny návrh zákona navrhuje zveriť problematiku v oblasti ľudských práv do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti vrátane koordinačnej kompetencie, ktorú doteraz vykonávalo ministerstvo zahraničia, avšak poskytovanie dotácie v oblasti ľudských práv ponechať v pôsobnosti naďalej ministerstva zahraničia. Čiže cieľom nášho návrhu je aj presun kompetencie poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv z ministerstva zahraničia na ministerstvo spravodlivosti.
Pán poslanec Chmel vlastne vystupoval z pozície bývalého podpredsedu vlády zodpovedného za túto problematiku. Ja teraz som už tu asi aj povedal, že dva roky som sa tejto problematike na úrovni federácie zaoberal, tak to bolo aj celé definované, a patrili k tomu tri veľké oddelenia a široký aparát a v podstate 10 federálnych komisií, ktoré vtedy pracovali, viaceré, v oblasti ľudských práv. Ale to nechcem teraz zdôrazňovať. Čo len chcem zdôrazniť, že táto problematika skutočne patrí pod podpredsedu vlády, a ja si myslím, že za b) by mal byť aj menovaný minister Borec za podpredsedu vlády, keď získava takýto veľký balík na svoje plecia.
Problematika ľudských práv je veľmi široká problematika. Napríklad prečítajte si deklaráciu všeobecných ľudských práv OSN alebo našu ústavu, do ktorej je vnorená, celý zákon o ochrane ľudských práv. To bol federálny zákon. Tak vidíte, že tam je to veľmi široká problematika, nadrezortná, ktorá je nielen spravodlivosti, ale aj o, vnútru, ministerstvu práce, ministerstvu zdravotníctva, práva pacientov je celá kapitola, ministerstvu kultúry, kde patria cirkvi, menšiny národnostné. To doteraz neviem, kde je, mal tam byť zmocnenec, ale asi to patrí pod Úrad vlády, a tak ďalej. Čiže minister spravodlivosti bude ťažko komandovať všetkých tých ostatných alebo ich aspoň koordinovať.
Ja si myslím, že bola to z núdze cnosť, keď prestal úrad podpredsedu vlády pre tú problematiku, tak rýchlo to hodili ministerstvu zahraničia. Myslím, že tu už o tom pár slov bolo. Fakt, že na ministerstve zahraničia je oddelenie pre ľudské práva, to tam bolo roky aj bude roky, aj tento zákon ponecháva, ale to je malé oddelenie, ktoré sa venuje deklarácii OSN, Rade Európy, Európskemu parlamentu a takýmto veľkým témam, ktoré patria aj pod ministerstvo. Vlastne aj ministerstvo, konzuláty majú vážnu úlohu stále poskytovať pomoc ľuďom aj v oblasti ľudských práv v celom svete. Čiže to je vlastne konzulát za to zodpovedný aj konzulárka, ale aj to oddelenie ľudských práv je tam a bude tam naďalej.
Ja si myslím, že tá zásada je úplne triviálna, že kde sú kompetencie, zodpovednosť, tam by mali byť aj peniaze. Išlo aj o nemalé peniaze. A teda je nelogické, že peniaze zostanú tam a že ostatné padne na ministra, ktorému delimitujú jedného človeka. Jedného. Že pani štátna tajomníčka výboru hovorila, že ministerstvám dodá nejakých svojich ľudí, iste ich má, to nepochybujem, ale tá problematika bude pre nich, si myslím, že nová, a teda tam by malo byť silné oddelenie, ktoré by sa venovalo problematike ľudských práv v spolupráci s inými organizáciami. Na Slovensku ich je veľa a sú to nevládne a všelijaké iné. A teda len koordinovať túto prácu, nejakým spôsobom im pomáhať a vzájomne komunikovať, robí rada vlády. Rada vlády bude zajtra, pôjdem tam, pre ľudské práva. Aj pre seniorov je zajtra, tam chodí veľa ľudí a neviem si predstaviť, ako pán minister, ktorý je členom, ale väčšinou tam chodí štátna tajomníčka, bude celé toto viesť, lebo aparát rady vlády je predsa len veľký. Aj rozpočet tejto rady vlády je aj na tento rok veľký, myslím 90-tisíc euro, ale to som tu už hovoril pri rozpočte. Čiže samozrejme tá delimitácia by mala byť podstatne väčšia, alebo by malo byť navŕšené miestam na ministerstve spravodlivosti, aby sa to dalo koordinovať.
Niekto hovorí, že problematika ľudských práv už tu menej existuje, tak možno v kolektívnych sa to utlmilo, ale individuálnych práv je veľmi veľa. Ja som pracoval aj na KPR voľakedy, ročne 10-tisíc listov, 10-tisíc listov prišlo, keď už ľudia nevedeli, čo so svojimi problémami. Niektorí samozrejme neoprávnene na prezidenta republiky, aby jeho odborný styk s verejnosťou to riešil. Čiže to tu bude vždycky a vždy budú ľudia, ktorí budú ľudské práva nejakým spôsobom znevažovať a druhých ľudí utláčať alebo im robiť zle.
Ešte chcem pripomenúť to, že zdôvodňovanie toho presunu tiež neni dobré. Je na trištvrte stránky, ale neni dobré. Hovorí najmä o tom, že blížiace sa predstavenstvo v Rade EÚ (pozn. red.: správne má byť – "predsedníctvo v Rade EÚ"), čo bude od druhého polroka budúceho roku, a už prebiehajúce dotačné výzvy a že oni majú na starosti aj dotačné schémy, aj pre zahraničie, tak to je dôvod, prečo tie dotácie ostávajú tam. Tak to sa mi zdá, že to je veľmi slabý dôvod naozaj. Už nehovoriac o tom, že proste tá komunita, ktorá tam bola, organizovala už tú svoju stratégiu. Ja ju nechcem haniť už, však je uzavretá, vláda ju schválila, ale bol trojročný boj, polarizácia celého Slovenska. A aj tu konštatujem veľmi rád, že skúste. Tí ľudia z oblasti napríklad ochrany života, od počatia po smrť, génová manipulácia, eutanázia, trest smrti a iné veci, tam neboli zastúpení. Ani v rade, ani v tých viacerých výboroch a mali tam prakticky nulové slovo, to treba povedať. Keď vlani bol, či predvlani, Pochod za život, v Košiciach to bolo 80-tisíc ľudí, tento rok bude Pochod za život 20. septembra tu v Bratislave, všetkých vás tam pozývam, tak tí mohli a mali tam byť a mali mať možnosť aj ten materiál zmeniť. Nemali túto možnosť, neboli tam.
Čiže problematika, nechcem teraz, Poliačik tu neni, chvalabohu, problematiku LGBT, to je dôležitá problematika, ale sú 2 % z oblasti ľudských práv. A dotačne aj prílohami naozaj táto problematika bola mimoriadne preferovaná na ministerstve zahraničných vecí. Doteraz neviem celkom prečo, ale je to jedna z problematík, vážna, ale nie jediná.
No tak to by... Aha, ešte tu mám jednu poznámku. Je tam také konštatovanie chlácholivé, že ministerstvo spravodlivosti bude aktívne spolupracovať na procese poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, v oblasti nových výziev a vo vyhodnocovaní žiadostí o dotácie. To je naozaj také, až mystifikačné, keď tam budú mať jedného človeka, možno až štyroch. Peniaze budú tam a oni budú proste posudzovať dotačné vízie a spolupracovať na dotačných schémach, a tak ďalej. No tak na túto otázku, pán minister, by som sa aj konkrétne opýtal, že jak to mienite robiť, keď tam bude všetko, rozhodovanie o peniazoch, a u vás bude proste pár ľudí, ktorí s tým začínajú, no. A možno, dúfam, že na zajtrajšiu rady vlády, už ste ju mali vy viesť, to je môj názor, alebo tam nemôžte ísť. Ale by ste tam aspoň mohli byť, aby ste videli, o čo tam kráčí. Zajtra poobede o druhej to bude.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
25.6.2015 o 10:09 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
40.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia. Ja mám jeden pozmeňovák, tak patrí sa asi, pravdepodobne prečítať najprv a potom ho nejakým spôsobom zdôvodniť.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Jozefa Mikloška a Janky Šipošovej k vládnemu návrhu č. 575 o organizácii činnosti vlády, a tak ďalej, v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 1471.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
K čl. I.
1. Bod 2 znie: "V § 14 sa odsek 3 vypúšťa."
Bod 2 znie: V bode 4, v § 40x ods. 1 sa slovo "okrem" nahrádza slovom "vrátane".
Zdôvodnenie je asi také, že bod 2 vlastne dáva kompetencie ľudských práv včítane dotácií ministerstvu zahraničia. Ten celý odsek sa vypúšťa a v bode 4 § 40x sú slová "okrem poskytovania dotácií", ja ich navrhujem zmeniť – "vrátane poskytovania dotácií". Čiže aby ten presun na ministerstve spravodlivosti bol vrátane poskytovania dotácií.
Vládny návrh zákona navrhuje zveriť problematiku v oblasti ľudských práv do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti vrátane koordinačnej kompetencie, ktorú doteraz vykonávalo ministerstvo zahraničia, avšak poskytovanie dotácie v oblasti ľudských práv ponechať v pôsobnosti naďalej ministerstva zahraničia. Čiže cieľom nášho návrhu je aj presun kompetencie poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv z ministerstva zahraničia na ministerstvo spravodlivosti.
Pán poslanec Chmel vlastne vystupoval z pozície bývalého podpredsedu vlády zodpovedného za túto problematiku. Ja teraz som už tu asi aj povedal, že dva roky som sa tejto problematike na úrovni federácie zaoberal, tak to bolo aj celé definované, a patrili k tomu tri veľké oddelenia a široký aparát a v podstate 10 federálnych komisií, ktoré vtedy pracovali, viaceré, v oblasti ľudských práv. Ale to nechcem teraz zdôrazňovať. Čo len chcem zdôrazniť, že táto problematika skutočne patrí pod podpredsedu vlády, a ja si myslím, že za b) by mal byť aj menovaný minister Borec za podpredsedu vlády, keď získava takýto veľký balík na svoje plecia.
Problematika ľudských práv je veľmi široká problematika. Napríklad prečítajte si deklaráciu všeobecných ľudských práv OSN alebo našu ústavu, do ktorej je vnorená, celý zákon o ochrane ľudských práv. To bol federálny zákon. Tak vidíte, že tam je to veľmi široká problematika, nadrezortná, ktorá je nielen spravodlivosti, ale aj o, vnútru, ministerstvu práce, ministerstvu zdravotníctva, práva pacientov je celá kapitola, ministerstvu kultúry, kde patria cirkvi, menšiny národnostné. To doteraz neviem, kde je, mal tam byť zmocnenec, ale asi to patrí pod Úrad vlády, a tak ďalej. Čiže minister spravodlivosti bude ťažko komandovať všetkých tých ostatných alebo ich aspoň koordinovať.
Ja si myslím, že bola to z núdze cnosť, keď prestal úrad podpredsedu vlády pre tú problematiku, tak rýchlo to hodili ministerstvu zahraničia. Myslím, že tu už o tom pár slov bolo. Fakt, že na ministerstve zahraničia je oddelenie pre ľudské práva, to tam bolo roky aj bude roky, aj tento zákon ponecháva, ale to je malé oddelenie, ktoré sa venuje deklarácii OSN, Rade Európy, Európskemu parlamentu a takýmto veľkým témam, ktoré patria aj pod ministerstvo. Vlastne aj ministerstvo, konzuláty majú vážnu úlohu stále poskytovať pomoc ľuďom aj v oblasti ľudských práv v celom svete. Čiže to je vlastne konzulát za to zodpovedný aj konzulárka, ale aj to oddelenie ľudských práv je tam a bude tam naďalej.
Ja si myslím, že tá zásada je úplne triviálna, že kde sú kompetencie, zodpovednosť, tam by mali byť aj peniaze. Išlo aj o nemalé peniaze. A teda je nelogické, že peniaze zostanú tam a že ostatné padne na ministra, ktorému delimitujú jedného človeka. Jedného. Že pani štátna tajomníčka výboru hovorila, že ministerstvám dodá nejakých svojich ľudí, iste ich má, to nepochybujem, ale tá problematika bude pre nich, si myslím, že nová, a teda tam by malo byť silné oddelenie, ktoré by sa venovalo problematike ľudských práv v spolupráci s inými organizáciami. Na Slovensku ich je veľa a sú to nevládne a všelijaké iné. A teda len koordinovať túto prácu, nejakým spôsobom im pomáhať a vzájomne komunikovať, robí rada vlády. Rada vlády bude zajtra, pôjdem tam, pre ľudské práva. Aj pre seniorov je zajtra, tam chodí veľa ľudí a neviem si predstaviť, ako pán minister, ktorý je členom, ale väčšinou tam chodí štátna tajomníčka, bude celé toto viesť, lebo aparát rady vlády je predsa len veľký. Aj rozpočet tejto rady vlády je aj na tento rok veľký, myslím 90-tisíc euro, ale to som tu už hovoril pri rozpočte. Čiže samozrejme tá delimitácia by mala byť podstatne väčšia, alebo by malo byť navŕšené miestam na ministerstve spravodlivosti, aby sa to dalo koordinovať.
Niekto hovorí, že problematika ľudských práv už tu menej existuje, tak možno v kolektívnych sa to utlmilo, ale individuálnych práv je veľmi veľa. Ja som pracoval aj na KPR voľakedy, ročne 10-tisíc listov, 10-tisíc listov prišlo, keď už ľudia nevedeli, čo so svojimi problémami. Niektorí samozrejme neoprávnene na prezidenta republiky, aby jeho odborný styk s verejnosťou to riešil. Čiže to tu bude vždycky a vždy budú ľudia, ktorí budú ľudské práva nejakým spôsobom znevažovať a druhých ľudí utláčať alebo im robiť zle.
Ešte chcem pripomenúť to, že zdôvodňovanie toho presunu tiež neni dobré. Je na trištvrte stránky, ale neni dobré. Hovorí najmä o tom, že blížiace sa predstavenstvo v Rade EÚ (pozn. red.: správne má byť – "predsedníctvo v Rade EÚ"), čo bude od druhého polroka budúceho roku, a už prebiehajúce dotačné výzvy a že oni majú na starosti aj dotačné schémy, aj pre zahraničie, tak to je dôvod, prečo tie dotácie ostávajú tam. Tak to sa mi zdá, že to je veľmi slabý dôvod naozaj. Už nehovoriac o tom, že proste tá komunita, ktorá tam bola, organizovala už tú svoju stratégiu. Ja ju nechcem haniť už, však je uzavretá, vláda ju schválila, ale bol trojročný boj, polarizácia celého Slovenska. A aj tu konštatujem veľmi rád, že skúste. Tí ľudia z oblasti napríklad ochrany života, od počatia po smrť, génová manipulácia, eutanázia, trest smrti a iné veci, tam neboli zastúpení. Ani v rade, ani v tých viacerých výboroch a mali tam prakticky nulové slovo, to treba povedať. Keď vlani bol, či predvlani, Pochod za život, v Košiciach to bolo 80-tisíc ľudí, tento rok bude Pochod za život 20. septembra tu v Bratislave, všetkých vás tam pozývam, tak tí mohli a mali tam byť a mali mať možnosť aj ten materiál zmeniť. Nemali túto možnosť, neboli tam.
Čiže problematika, nechcem teraz, Poliačik tu neni, chvalabohu, problematiku LGBT, to je dôležitá problematika, ale sú 2 % z oblasti ľudských práv. A dotačne aj prílohami naozaj táto problematika bola mimoriadne preferovaná na ministerstve zahraničných vecí. Doteraz neviem celkom prečo, ale je to jedna z problematík, vážna, ale nie jediná.
No tak to by... Aha, ešte tu mám jednu poznámku. Je tam také konštatovanie chlácholivé, že ministerstvo spravodlivosti bude aktívne spolupracovať na procese poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, v oblasti nových výziev a vo vyhodnocovaní žiadostí o dotácie. To je naozaj také, až mystifikačné, keď tam budú mať jedného človeka, možno až štyroch. Peniaze budú tam a oni budú proste posudzovať dotačné vízie a spolupracovať na dotačných schémach, a tak ďalej. No tak na túto otázku, pán minister, by som sa aj konkrétne opýtal, že jak to mienite robiť, keď tam bude všetko, rozhodovanie o peniazoch, a u vás bude proste pár ľudí, ktorí s tým začínajú, no. A možno, dúfam, že na zajtrajšiu rady vlády, už ste ju mali vy viesť, to je môj názor, alebo tam nemôžte ísť. Ale by ste tam aspoň mohli byť, aby ste videli, o čo tam kráčí. Zajtra poobede o druhej to bude.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
10:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:19
Janka ŠípošováTo je všetko, pán podpredsedajúci.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2015 o 10:19 hod.
PhDr. CSc.
Janka Šípošová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja by som len chcela doplniť k tomu výpočtu toho, čo chýbalo a nebolo predmetom záujmu doterajšej rady vlády, ani vlastne tej stratégie a čo sa teraz ako dosť jasne a jednoznačne ukazuje, fenomén násilia. Celé tri roky sa tam snažila napríklad pani podpredsedníčka Jurinová presadiť túto tému. Fenomén násilia bol v rokovaniach a v zámeroch a v pozornosti Rady vlády pre ľudské práva redukovaný na násilie na ženách. Videli sme v sobotu, že násilie neexistuje len na ženách. Fenomén násilia, právo na život bez násilia, právo na ľudskú dôstojnosť sa musí naozaj chápať viac zoširoka.
To je všetko, pán podpredsedajúci.
Autorizovaný
10:21
Vystúpenie v rozprave 10:21
Pavol Hrušovský
44.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Žijeme v dobe akejsi bezbrehej slobody, kde pomaly každý si vysvetľujeme ľudské právo po svojom, tak ako nám to kedy vyhovuje. Ja by som si veľmi želal, keby sme tejto problematike nielen teraz, ale ona bola aj v minulosti a dúfam, že aj v budúcnosti sa stane jednou z dôležitých politík, ktorou by sme sa mali zaoberať veľmi zodpovedne.
Ja,...
44.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Žijeme v dobe akejsi bezbrehej slobody, kde pomaly každý si vysvetľujeme ľudské právo po svojom, tak ako nám to kedy vyhovuje. Ja by som si veľmi želal, keby sme tejto problematike nielen teraz, ale ona bola aj v minulosti a dúfam, že aj v budúcnosti sa stane jednou z dôležitých politík, ktorou by sme sa mali zaoberať veľmi zodpovedne.
Ja, pán minister, túto novelu vítam. Pre mňa bolo skôr nepochopiteľné, po tom, ako zanikol úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva, kde som videl najväčšiu príležitosť, ale aj možnosť zaoberať sa problematikou ľudských práv, a to nielen menšinovou, náboženskou, ale dnes sme svedkami toho, že na uliciach si každý vydobýja svoje ľudské právo pomaly násilím a hovorí o individuálnom práve. Zhromaždí sa skupina ľudí, protestuje, demonštruje, pomaly lietajú zápalné fľaše. Hovoríme o kolektívnom práve na zhromažďovanie.
Preto, pán minister, touto zmenou, ktorú ja vítam, dostávate aj vy, možnože ani si neuvedomujete, ale obrovskú zodpovednosť a pritom aj kompetenciu. Preto pre mňa bolo dosť nepochopiteľné, a my sme na ústavnoprávnom výbore vyjadrili istý nesúhlas s tým, a som rád, že pán poslanec Mikloško predniesol pozmeňovací návrh, ktorým chce napraviť istú deformáciu zamýšľanej zmeny, lebo osobne si myslím, že vtedy by bola dobrá, úplná a myslená úprimne, ak by ste tie kompetencie dostali všetky. Nielen zodpovednosť za oblasť ľudských práv, ale aj právo poskytovať dotácie, ktoré ale zostávajú, žiaľ, na ministerstve zahraničných vecí.
Preto by som chcel poprosiť a apelovať aj na kolegov poslancov, aby sme ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov, podporili, a v tom prípade s pokojným svedomím môžem zahlasovať, aj celý poslanecký klub, za túto navrhovanú zmenu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
25.6.2015 o 10:21 hod.
JUDr.
Pavol Hrušovský
Videokanál poslanca
44.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Žijeme v dobe akejsi bezbrehej slobody, kde pomaly každý si vysvetľujeme ľudské právo po svojom, tak ako nám to kedy vyhovuje. Ja by som si veľmi želal, keby sme tejto problematike nielen teraz, ale ona bola aj v minulosti a dúfam, že aj v budúcnosti sa stane jednou z dôležitých politík, ktorou by sme sa mali zaoberať veľmi zodpovedne.
Ja, pán minister, túto novelu vítam. Pre mňa bolo skôr nepochopiteľné, po tom, ako zanikol úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva, kde som videl najväčšiu príležitosť, ale aj možnosť zaoberať sa problematikou ľudských práv, a to nielen menšinovou, náboženskou, ale dnes sme svedkami toho, že na uliciach si každý vydobýja svoje ľudské právo pomaly násilím a hovorí o individuálnom práve. Zhromaždí sa skupina ľudí, protestuje, demonštruje, pomaly lietajú zápalné fľaše. Hovoríme o kolektívnom práve na zhromažďovanie.
Preto, pán minister, touto zmenou, ktorú ja vítam, dostávate aj vy, možnože ani si neuvedomujete, ale obrovskú zodpovednosť a pritom aj kompetenciu. Preto pre mňa bolo dosť nepochopiteľné, a my sme na ústavnoprávnom výbore vyjadrili istý nesúhlas s tým, a som rád, že pán poslanec Mikloško predniesol pozmeňovací návrh, ktorým chce napraviť istú deformáciu zamýšľanej zmeny, lebo osobne si myslím, že vtedy by bola dobrá, úplná a myslená úprimne, ak by ste tie kompetencie dostali všetky. Nielen zodpovednosť za oblasť ľudských práv, ale aj právo poskytovať dotácie, ktoré ale zostávajú, žiaľ, na ministerstve zahraničných vecí.
Preto by som chcel poprosiť a apelovať aj na kolegov poslancov, aby sme ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov, podporili, a v tom prípade s pokojným svedomím môžem zahlasovať, aj celý poslanecký klub, za túto navrhovanú zmenu.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
10:23
Vystúpenie v rozprave 10:23
Janka Šípošová
46.
46.
46.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Na začiatok poviem jednu takú naozaj technickú len opravu pani spravodajkyne. Už som jej to povedala, ale pre istotu. Pri čítaní pozmeňujúceho návrhu sa asi pomýlila, ale treba to preveriť, či sa pomýlila. Ak áno, tak to treba opraviť asi v zázname. Zákon č. 546/2010 Z. z. prečítala inak. Takže to naozaj mi prepáčte, takýto detailizmus.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Na začiatok poviem jednu takú naozaj technickú len opravu pani spravodajkyne. Už som jej to povedala, ale pre istotu. Pri čítaní pozmeňujúceho návrhu sa asi pomýlila, ale treba to preveriť, či sa pomýlila. Ak áno, tak to treba opraviť asi v zázname. Zákon č. 546/2010 Z. z. prečítala inak. Takže to naozaj mi prepáčte, takýto detailizmus.
No k zákonu, o ktorom hovoríme a k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme predkladali alebo ktorý predkladáme s pánom poslancom Mikloškom. Chcela by som povedať, že ja sa nezvyknem vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem, a na druhej strane si neviem odpustiť, aby som sa nevyjadrila k veciam, o ktorých si myslím, že im rozumiem, a s ktorými žijem už tak dlho, že by to bolo aj neférové z mojej strany, keby som to neurobila. Ja sa venujem oblasti ľudských práv a venovala som sa obhajobe ľudských práv aj v čase, keď sa tomu tak ešte nehovorilo, oficiálne od roku 1989. A preto si myslím, že mám morálne právo povedať to, čo, čo budem hovoriť. Na druhej strane som sa venovala a bola som zodpovedná aj za správu toho, čomu sa dnes hovorí dotačné schémy, takže si myslím, že aj tomu rozumiem. Aj tomu, ako sa spoľahlivo, zodpovedne a transparentne takéto schémy spravovať majú a ako sa také peniaze rozdeľovať majú.
Pokiaľ ide o dotačné schémy u nás vôbec, vo všetkých rezortoch, myslím si, že nie sú dobre nastavené a zaslúžili by si pozornosť. A ja si dokonca myslím, že by si zaslúžili asi spoločný zákon, pretože každý rezort to nejako upravuje a v každom rezorte viem nájsť nejakú chybu, aj keď nie vždy tú istú. Ja som vďačná za to, že sa mi podarilo v tomto volebnom období ovplyvniť a napraviť (podľa mojej mienky napraviť) zákon o dotáciách v rezorte zdravotníctva. Tak to len ako ilustrácia.
Ale aby som prešla k dotačnej schéme, ktorá je v súčasnosti spravovaná a má byť naďalej spravovaná, mala by byť podľa návrhu novely zákona spravovaná na ministerstve zahraničných vecí. Mám s tým veľmi zlú skúsenosť. Poznám to ako neodborné, nespravodlivé a dokonca by som chvíľami povedala, že aj neprípustné postupy. V každom prípade nespravodlivé preto, že rok čo rok, keď si porovnávam to, ako boli peniaze rozdelené, je tam naozaj veľký nepomer medzi rôznymi žiadateľmi. Neprišla som veľmi na tú logiku, že prečo niektorí opakovane dostávajú na témy, ktoré možno nie sú až také naliehavé, iné, ktoré nikde inde pokryté nie sú, zase nedostanú. A rozprávala som sa s predstaviteľmi organizácií, aj s tými, ktorí peniaze z tejto dotačnej schémy dostali, aj s tými, ktorí nedostali. Budem skôr hovoriť o tých, ktorí dostali. A viem o tom, že dostali peniaze veľmi neskoro, krátko pred uplynutím lehoty čerpania dotácií, pretože aj krátko pred uplynutím boli podpísané zmluvy o poskytnutí dotácie. Že sa to robilo narýchlo, že sa robili akcie, ktoré boli medzi vianočnými a novoročnými sviatkami, rýchlo, rýchlo, aby sa naplnil formálne obsah projektu, na ktorý boli peniaze z tejto dotačnej schémy poskytnuté. Myslím si, že na to naozaj nemáme, na takéto plytvanie.
A druhá vec, čo sa mi zdá, že mám overenú, je aj podľa mojej mienky neodborný postup pri prideľovaní dotácií. Ja viem, že keď sa schvaľovali dotácie, pokiaľ bola ešte dotačná schéma v kompetencii podpredsedu vlády pre ľudské práva, že aký-taký, aké-také tušenie o tom som mala, že projekty posudzujú odborníci, že rokuje nejaká komisia, že sa schvaľuje to akýmsi kolektívnym spôsobom, pri rozdeľovaní dotácií v rezorte z ministerstva zahraničných vecí o tom nie som presvedčená. Mám pocit, že o tom rozhodujú snáď úradníci, že je to ako keby v rámci šetrenia spravené tak. Dokonca som si nechala raz predložiť dokumentáciu zo schvaľovacieho procesu, pri ktorom som prišla na, až by som povedala, neprípustnú vec, že ten istý projekt bol posudzovaný dvomi posudzovateľmi, z ktorých jeden ho vysoko bodovo ohodnotil, druhý ho ohodnotil nulou, a z toho sa vypočítal priemer, ktorý bol, samozrejme, tým pádom pod čiarou. A odôvodnenie nesplnenia kritérií na poskytnutie dotácie bolo také, že nebol splnený ten minimálny limit, čo, si myslím, nie je správne. Ak sú dva také protichodné názory posudzovateľov, určite mal byť prizvaný alebo pozvaný tretí posudzovateľ. Ale to sú detaily. Len toto všetko vedie k tomu, že si myslím, že to posudzovanie a prideľovanie dotácií nie je transparentné.
Okrem toho, za čo možno ani nemôžu súčasní správcovia dotačnej schémy, preniesol sa možno z minulosti taký zvláštny princíp, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako veľmi spravodlivý, princíp anonymity. To znamená, že pre komisiu alebo pre posudzovateľov má byť akoby predkladateľ projektu neznámy, anonymný, aby sa vedel spravodlivo, v úvodzovkách, posúdiť prínos projektu alebo jeho hodnota bez ohľadu nato, kto ho predkladá. Myslím si, že už nie sme v takomto štádiu, máme veľa aktivít aj v oblasti ľudských práv takých, ktoré sú známe. Veľa organizácií, ktoré urobili veľa dobrého, a je smiešne, aby sa schovávali do anonymity, a teda na základe toho, ako je projekt napísaný, boli prideľované prostriedky. Vieme veľmi dobre, že dnes už máme špecialistov, ktorí vedia písať projekty. Sami tú činnosť nerobia, ani by ju nevedeli robiť, ale vedia napísať projekt. Tak ho na objednávku napíšu, neviem, ako je to potom so vzájomným vyrovnávaním finančným. Myslím medzi tými, ktorí financie nakoniec získajú, a tými, ktorí projekt napísali, ale nie je to správny postup.
Argumentom, pre ktorý, ja som sa, ja som vystupovala k tomuto zákonu aj v prvom čítaní, aj som sa rozprávala s pánom ministrom o tom, že si myslím, že je to naozaj veľmi zlé, že zostane dotačná schéma na ministerstve zahraničných vecí, ktoré nerozumie problematike ľudských práv z toho hľadiska, z praxe, z terénu, tak ako by to bolo žiaduce. A myslím, že ani naďalej rozumieť nebude. Tým viac, že nemá, nebude mať naďalej svoje kompetencie, ľudsko-právnu agendu v tej svojej celej šírke. Pán minister povedal, že je problém taký, že ministerstvo spravodlivosti nie je dotačným ministerstvom. Viem, uvedomujem si to a pýtam sa, prečo by nemohlo byť, čo treba spraviť pre to, aby bolo dotačným ministerstvom. Lebo ak naozaj nemôže byť samostatný rezort alebo minister, ktorý má na starosti túto veľkú problematiku, tak najlogickejšie je to ministerstvo spravodlivosti.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončila som.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Na začiatok poviem jednu takú naozaj technickú len opravu pani spravodajkyne. Už som jej to povedala, ale pre istotu. Pri čítaní pozmeňujúceho návrhu sa asi pomýlila, ale treba to preveriť, či sa pomýlila. Ak áno, tak to treba opraviť asi v zázname. Zákon č. 546/2010 Z. z. prečítala inak. Takže to naozaj mi prepáčte, takýto detailizmus.
No k zákonu, o ktorom hovoríme a k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme predkladali alebo ktorý predkladáme s pánom poslancom Mikloškom. Chcela by som povedať, že ja sa nezvyknem vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem, a na druhej strane si neviem odpustiť, aby som sa nevyjadrila k veciam, o ktorých si myslím, že im rozumiem, a s ktorými žijem už tak dlho, že by to bolo aj neférové z mojej strany, keby som to neurobila. Ja sa venujem oblasti ľudských práv a venovala som sa obhajobe ľudských práv aj v čase, keď sa tomu tak ešte nehovorilo, oficiálne od roku 1989. A preto si myslím, že mám morálne právo povedať to, čo, čo budem hovoriť. Na druhej strane som sa venovala a bola som zodpovedná aj za správu toho, čomu sa dnes hovorí dotačné schémy, takže si myslím, že aj tomu rozumiem. Aj tomu, ako sa spoľahlivo, zodpovedne a transparentne takéto schémy spravovať majú a ako sa také peniaze rozdeľovať majú.
Pokiaľ ide o dotačné schémy u nás vôbec, vo všetkých rezortoch, myslím si, že nie sú dobre nastavené a zaslúžili by si pozornosť. A ja si dokonca myslím, že by si zaslúžili asi spoločný zákon, pretože každý rezort to nejako upravuje a v každom rezorte viem nájsť nejakú chybu, aj keď nie vždy tú istú. Ja som vďačná za to, že sa mi podarilo v tomto volebnom období ovplyvniť a napraviť (podľa mojej mienky napraviť) zákon o dotáciách v rezorte zdravotníctva. Tak to len ako ilustrácia.
Ale aby som prešla k dotačnej schéme, ktorá je v súčasnosti spravovaná a má byť naďalej spravovaná, mala by byť podľa návrhu novely zákona spravovaná na ministerstve zahraničných vecí. Mám s tým veľmi zlú skúsenosť. Poznám to ako neodborné, nespravodlivé a dokonca by som chvíľami povedala, že aj neprípustné postupy. V každom prípade nespravodlivé preto, že rok čo rok, keď si porovnávam to, ako boli peniaze rozdelené, je tam naozaj veľký nepomer medzi rôznymi žiadateľmi. Neprišla som veľmi na tú logiku, že prečo niektorí opakovane dostávajú na témy, ktoré možno nie sú až také naliehavé, iné, ktoré nikde inde pokryté nie sú, zase nedostanú. A rozprávala som sa s predstaviteľmi organizácií, aj s tými, ktorí peniaze z tejto dotačnej schémy dostali, aj s tými, ktorí nedostali. Budem skôr hovoriť o tých, ktorí dostali. A viem o tom, že dostali peniaze veľmi neskoro, krátko pred uplynutím lehoty čerpania dotácií, pretože aj krátko pred uplynutím boli podpísané zmluvy o poskytnutí dotácie. Že sa to robilo narýchlo, že sa robili akcie, ktoré boli medzi vianočnými a novoročnými sviatkami, rýchlo, rýchlo, aby sa naplnil formálne obsah projektu, na ktorý boli peniaze z tejto dotačnej schémy poskytnuté. Myslím si, že na to naozaj nemáme, na takéto plytvanie.
A druhá vec, čo sa mi zdá, že mám overenú, je aj podľa mojej mienky neodborný postup pri prideľovaní dotácií. Ja viem, že keď sa schvaľovali dotácie, pokiaľ bola ešte dotačná schéma v kompetencii podpredsedu vlády pre ľudské práva, že aký-taký, aké-také tušenie o tom som mala, že projekty posudzujú odborníci, že rokuje nejaká komisia, že sa schvaľuje to akýmsi kolektívnym spôsobom, pri rozdeľovaní dotácií v rezorte z ministerstva zahraničných vecí o tom nie som presvedčená. Mám pocit, že o tom rozhodujú snáď úradníci, že je to ako keby v rámci šetrenia spravené tak. Dokonca som si nechala raz predložiť dokumentáciu zo schvaľovacieho procesu, pri ktorom som prišla na, až by som povedala, neprípustnú vec, že ten istý projekt bol posudzovaný dvomi posudzovateľmi, z ktorých jeden ho vysoko bodovo ohodnotil, druhý ho ohodnotil nulou, a z toho sa vypočítal priemer, ktorý bol, samozrejme, tým pádom pod čiarou. A odôvodnenie nesplnenia kritérií na poskytnutie dotácie bolo také, že nebol splnený ten minimálny limit, čo, si myslím, nie je správne. Ak sú dva také protichodné názory posudzovateľov, určite mal byť prizvaný alebo pozvaný tretí posudzovateľ. Ale to sú detaily. Len toto všetko vedie k tomu, že si myslím, že to posudzovanie a prideľovanie dotácií nie je transparentné.
Okrem toho, za čo možno ani nemôžu súčasní správcovia dotačnej schémy, preniesol sa možno z minulosti taký zvláštny princíp, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako veľmi spravodlivý, princíp anonymity. To znamená, že pre komisiu alebo pre posudzovateľov má byť akoby predkladateľ projektu neznámy, anonymný, aby sa vedel spravodlivo, v úvodzovkách, posúdiť prínos projektu alebo jeho hodnota bez ohľadu nato, kto ho predkladá. Myslím si, že už nie sme v takomto štádiu, máme veľa aktivít aj v oblasti ľudských práv takých, ktoré sú známe. Veľa organizácií, ktoré urobili veľa dobrého, a je smiešne, aby sa schovávali do anonymity, a teda na základe toho, ako je projekt napísaný, boli prideľované prostriedky. Vieme veľmi dobre, že dnes už máme špecialistov, ktorí vedia písať projekty. Sami tú činnosť nerobia, ani by ju nevedeli robiť, ale vedia napísať projekt. Tak ho na objednávku napíšu, neviem, ako je to potom so vzájomným vyrovnávaním finančným. Myslím medzi tými, ktorí financie nakoniec získajú, a tými, ktorí projekt napísali, ale nie je to správny postup.
Argumentom, pre ktorý, ja som sa, ja som vystupovala k tomuto zákonu aj v prvom čítaní, aj som sa rozprávala s pánom ministrom o tom, že si myslím, že je to naozaj veľmi zlé, že zostane dotačná schéma na ministerstve zahraničných vecí, ktoré nerozumie problematike ľudských práv z toho hľadiska, z praxe, z terénu, tak ako by to bolo žiaduce. A myslím, že ani naďalej rozumieť nebude. Tým viac, že nemá, nebude mať naďalej svoje kompetencie, ľudsko-právnu agendu v tej svojej celej šírke. Pán minister povedal, že je problém taký, že ministerstvo spravodlivosti nie je dotačným ministerstvom. Viem, uvedomujem si to a pýtam sa, prečo by nemohlo byť, čo treba spraviť pre to, aby bolo dotačným ministerstvom. Lebo ak naozaj nemôže byť samostatný rezort alebo minister, ktorý má na starosti túto veľkú problematiku, tak najlogickejšie je to ministerstvo spravodlivosti.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončila som.
Autorizovaný
10:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:33
Jozef Mikloško
48.
Ďakujem pekne. Tie dotácie nie sú malé, ja teraz som tu našiel svoj pozmeňovák k rozpočtu a tam na tvorbu a implementáciu politík v oblasti ľudských práv som navrhol 769 500 euro, čiže to je naozaj veľká sila, na projekty rodovej rovnosti. Okrem toho 200-tisíc euro sa dalo do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a tak ďalej. Nechcem to tu ďalej čítať. A na tvorbu implementácie politík v oblasti...
48.
Ďakujem pekne. Tie dotácie nie sú malé, ja teraz som tu našiel svoj pozmeňovák k rozpočtu a tam na tvorbu a implementáciu politík v oblasti ľudských práv som navrhol 769 500 euro, čiže to je naozaj veľká sila, na projekty rodovej rovnosti. Okrem toho 200-tisíc euro sa dalo do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a tak ďalej. Nechcem to tu ďalej čítať. A na tvorbu implementácie politík v oblasti ľudských práv 90-tisíc len na výdavky spojené s organizáciou sympózií, konferencií spojených s činnosťou Rady vlády pre ľudské práva, atď., 90-tisíc na tento rok.
Ja som člen Rady vlády pre seniorov, dostaneme chlebíček, už som to tu povedal, niekedy aj štrúdľu, kávu a ideme domov a nepotrebujeme žiadnych 90-tisíc na to. No dobre, to je jedna poznámka.
Druhá poznámka je, že pani poslankyňa predtým hovorila, ja som nechcel reagovať na jej faktickú poznámku, to násilie na ženách je fakt, ale je aj násilie na mužoch naozaj. Keď sa po rozvode dieťa stáva nástrojom vydierania zo strany ženy, je takých príkladov veľa, je celá organizácia, Únia mužov, ktorí proste sedia aj vo väzení, keď žena ho obviní, sedí vo väzení a nespravodlivo a vlastne sa nikto nestará. A keď ho pustia, že je slobodný, nič nespravil, tak sa žene celkom nič nestane. Čiže ja bojujem aj za práva mužov.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2015 o 10:33 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
48.
Ďakujem pekne. Tie dotácie nie sú malé, ja teraz som tu našiel svoj pozmeňovák k rozpočtu a tam na tvorbu a implementáciu politík v oblasti ľudských práv som navrhol 769 500 euro, čiže to je naozaj veľká sila, na projekty rodovej rovnosti. Okrem toho 200-tisíc euro sa dalo do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a tak ďalej. Nechcem to tu ďalej čítať. A na tvorbu implementácie politík v oblasti ľudských práv 90-tisíc len na výdavky spojené s organizáciou sympózií, konferencií spojených s činnosťou Rady vlády pre ľudské práva, atď., 90-tisíc na tento rok.
Ja som člen Rady vlády pre seniorov, dostaneme chlebíček, už som to tu povedal, niekedy aj štrúdľu, kávu a ideme domov a nepotrebujeme žiadnych 90-tisíc na to. No dobre, to je jedna poznámka.
Druhá poznámka je, že pani poslankyňa predtým hovorila, ja som nechcel reagovať na jej faktickú poznámku, to násilie na ženách je fakt, ale je aj násilie na mužoch naozaj. Keď sa po rozvode dieťa stáva nástrojom vydierania zo strany ženy, je takých príkladov veľa, je celá organizácia, Únia mužov, ktorí proste sedia aj vo väzení, keď žena ho obviní, sedí vo väzení a nespravodlivo a vlastne sa nikto nestará. A keď ho pustia, že je slobodný, nič nespravil, tak sa žene celkom nič nestane. Čiže ja bojujem aj za práva mužov.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:35
Janka ŠípošováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2015 o 10:35 hod.
PhDr. CSc.
Janka Šípošová
Videokanál poslanca
Ja len takú drobnú poznámku, keď hovorím o násilí, nehovorím len o partnerskom násilí, čiže nekladiem do protikladu násilie na ženách a na mužoch. Áno, má pravdu pán poslanec, ale chcem, aby sme riešili problematiku násilia všeobecne a u všetkých.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:35
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:35
Svetlana Pavlovičová
52.
Ďakujem veľmi pekne. Kvôli záznamu, vážené kolegyne, kolegovia, v pozmeňujúcom návrhu pani Šedivcovej, Pavlovičovej a Vittekovej v prípade, ak bol prednesený nesprávny zákon v čl. II, konkrétne 446/2010 Z. z., správne má byť zákon č. 546/2010 Z. z. Ďakujem veľmi pekne, poprosím dať do záznamu.
Ďakujem.
52.
Ďakujem veľmi pekne. Kvôli záznamu, vážené kolegyne, kolegovia, v pozmeňujúcom návrhu pani Šedivcovej, Pavlovičovej a Vittekovej v prípade, ak bol prednesený nesprávny zákon v čl. II, konkrétne 446/2010 Z. z., správne má byť zákon č. 546/2010 Z. z. Ďakujem veľmi pekne, poprosím dať do záznamu.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.6.2015 o 10:35 hod.
Svetlana Pavlovičová
Videokanál poslanca
52.
Ďakujem veľmi pekne. Kvôli záznamu, vážené kolegyne, kolegovia, v pozmeňujúcom návrhu pani Šedivcovej, Pavlovičovej a Vittekovej v prípade, ak bol prednesený nesprávny zákon v čl. II, konkrétne 446/2010 Z. z., správne má byť zákon č. 546/2010 Z. z. Ďakujem veľmi pekne, poprosím dať do záznamu.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:36
Uvádzajúci uvádza bod 10:36
Tomáš Borec
54.
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tentokrát predstavujem alebo predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorý sme vypracovali v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Obe ministerstvá sa počas diskusií snažili okrem tých tematických záležitostí riešiť so sudcami, ale aj so zástupcami Generálnej prokuratúry, úradov...
54.
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tentokrát predstavujem alebo predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorý sme vypracovali v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Obe ministerstvá sa počas diskusií snažili okrem tých tematických záležitostí riešiť so sudcami, ale aj so zástupcami Generálnej prokuratúry, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, akademickej pôdy a neziskových organizácií, venovať sa, ktoré sa venujú právam teda detí, konzultovať východiskové otázky, ako aj samotnú textáciu navrhovaných ustanovení so širokým spektrom aktérov venujúcim sa otázkam, ktoré sú predmetom návrhu tohto zákona. Počas dvojročnej prípravy tohto materiálu sa v pracovnej skupine dôsledne pracovalo s metódami právneho porovnávania alebo komparatistiky, pričom predmetom porovnania boli okrem iného aj právne úpravy Rakúska a Nemecka, ktorými sme sa dosť inšpirovali.
V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky bolo súčasťou prípravných prác osobitne hľadanie možností zlepšenia ochrany maloletých detí tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, má sa predchádzať umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva, ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z dôvodu hodnotového kontextu návrhu zákona bola lehota na medzirezortné pripomienkové konanie nadštandardná, a to 20 dní. Informáciu o návrhu zákona prerokoval dňa 10. marca Výbor pre deti a mládež Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, informáciu uznesením č. 43 zobral na vedomie a navrhované legislatívne zmeny privítal a podporil.
Návrh zákona, ak to môžem zosumarizovať, má za cieľ podporiť práve deti, pričom spomeniem len niektoré z navrhovaných zmien. Ide o zakotvenie zásady záujmu dieťaťa, ďalej v základných zásadách sa dopĺňa veta, čo, ktorá hovorí o tom, čo tvorí najhodnotnejšie prostredie alebo najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývoj dieťaťa, má sa rešpektovať základné právo dieťaťa, podľa okolností konkrétnej situácie, vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Máme tuná podporu ochrany detí pred násilím. Navrhuje sa nový integrovaný procesný mechanizmus výkonu oprávnenia vo výchove starostlivosti o deti. Ďalej zvyšujeme efekty výchovných opatrení v prípade, keď je možné, respektíve vhodné sanovať rodinu. Zlepšenie ochrany detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobitnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred nevhodným, respektíve rizikovým premiestnením do zahraničia. Ďalej zosúladenie podmienky otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, zavedením občianskeho konania do Občianskeho súdneho poriadku, návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na území Slovenskej republiky neoprávnené premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané. Čiže ide o tzv. občianske rodičovské únosy. Nové pravidlá konania majú zrýchliť, zefektívniť konanie o návrate maloletého dieťaťa.
Toľko stručne k návrhu, tak ako je predložený. A zároveň by som chcel uviesť, že sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám zato, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním tieto body schváliť. A po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, prípadne aj tie, ktoré budú prednesené v pléne uvedeným spôsobom, odporúčam Národnej rade schváliť predložený vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
54.
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tentokrát predstavujem alebo predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorý sme vypracovali v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Obe ministerstvá sa počas diskusií snažili okrem tých tematických záležitostí riešiť so sudcami, ale aj so zástupcami Generálnej prokuratúry, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, akademickej pôdy a neziskových organizácií, venovať sa, ktoré sa venujú právam teda detí, konzultovať východiskové otázky, ako aj samotnú textáciu navrhovaných ustanovení so širokým spektrom aktérov venujúcim sa otázkam, ktoré sú predmetom návrhu tohto zákona. Počas dvojročnej prípravy tohto materiálu sa v pracovnej skupine dôsledne pracovalo s metódami právneho porovnávania alebo komparatistiky, pričom predmetom porovnania boli okrem iného aj právne úpravy Rakúska a Nemecka, ktorými sme sa dosť inšpirovali.
V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky bolo súčasťou prípravných prác osobitne hľadanie možností zlepšenia ochrany maloletých detí tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, má sa predchádzať umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva, ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z dôvodu hodnotového kontextu návrhu zákona bola lehota na medzirezortné pripomienkové konanie nadštandardná, a to 20 dní. Informáciu o návrhu zákona prerokoval dňa 10. marca Výbor pre deti a mládež Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, informáciu uznesením č. 43 zobral na vedomie a navrhované legislatívne zmeny privítal a podporil.
Návrh zákona, ak to môžem zosumarizovať, má za cieľ podporiť práve deti, pričom spomeniem len niektoré z navrhovaných zmien. Ide o zakotvenie zásady záujmu dieťaťa, ďalej v základných zásadách sa dopĺňa veta, čo, ktorá hovorí o tom, čo tvorí najhodnotnejšie prostredie alebo najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývoj dieťaťa, má sa rešpektovať základné právo dieťaťa, podľa okolností konkrétnej situácie, vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Máme tuná podporu ochrany detí pred násilím. Navrhuje sa nový integrovaný procesný mechanizmus výkonu oprávnenia vo výchove starostlivosti o deti. Ďalej zvyšujeme efekty výchovných opatrení v prípade, keď je možné, respektíve vhodné sanovať rodinu. Zlepšenie ochrany detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobitnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred nevhodným, respektíve rizikovým premiestnením do zahraničia. Ďalej zosúladenie podmienky otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, zavedením občianskeho konania do Občianskeho súdneho poriadku, návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na území Slovenskej republiky neoprávnené premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané. Čiže ide o tzv. občianske rodičovské únosy. Nové pravidlá konania majú zrýchliť, zefektívniť konanie o návrate maloletého dieťaťa.
Toľko stručne k návrhu, tak ako je predložený. A zároveň by som chcel uviesť, že sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám zato, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním tieto body schváliť. A po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, prípadne aj tie, ktoré budú prednesené v pléne uvedeným spôsobom, odporúčam Národnej rade schváliť predložený vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
Autorizovaný