53.schôdza

16.6.2015 - 3.7.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2015 o 10:53 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:52

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

20.

Ja len na doplnenie pre desiatnika Mikloška. Naozaj, Rusko, Čína, ani USA nepristúpili k tejto zmluve. Doplním pána poslanca Galka, Spojené štáty majú špeciálny zákon. Keď sa pán poslanec Mikloško pýtal, alebo potvrdzujem, nevyrábame. Mám tu presné informácie, máme v skladoch okolo 30 ton takejto munície a predstavuje to 10 872 kusov submunície a plus 669 rakiet. A s tou likvidáciou vlastne už sme začali. Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2015 o 9:52 hod.

JUDr.

Martin Glváč

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:56

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

22.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni. Dovoľte mi na úvod povedať jednu kľúčovú tézu k môjmu vystúpeniu. Slovensko je potrebné odblokovať a dôvod, prečo je potrebné Slovensko odblokovať, je ten, že Slovenská republika už roky prešľapuje na mieste.
Druhá téza, ak chceme Slovensko skutočne odblokovať, tak potrebujeme, aby sa ľudia nadýchli a potrebujeme, aby sa nadýchli skutočne všetci občania Slovenskej republiky, všetky domácnosti, pretože Slovenská republika začína mať obrovský problém s chudobou a verím, že ak sa neurobí žiadna zmena politík, tak tento problém narastajúcej chudoby bude stále robustnejší a robustnejší a je úplne jedno, kto bude v nasledujúcom období pri moci.

Čo je veľmi smutným konštatovaním, že sociálne balíčky, ktoré boli predstavené z dielne vládnej strany, prvý a druhý balíček je známy, tretí balíček je zatiaľ v takej hmlovine zastretý, ale bude pravdepodobne predstavený v januári na budúci rok tesne pred parlamentnými voľbami, tak smutným konštatovaním je predovšetkým to, že spomínané tri sociálne balíčky majú dve obrovské chyby.
Prvou chybou je to, že nemajú tieto sociálne balíčky, ktoré sú, podčiarkujem, v celkovej sume približne 1 mld. eur, zdrojové krytie. Ja som k dnešnému dňu u všetkých troch sociálnych balíkov, opakujem, prvý, druhý pomerne má známe kontúry, aj kvantifikáciu, myslím, že prvý bol za 200 mil., druhý za 250 a ten avizovaný tretí má byť až viac ako 400 mil. eur, tak pokiaľ ide o zdrojové krytie týchto sociálnych balíkov, tak sme k dnešnému dňu počuli jednu jedinú vetu, a to bola, citujem, alebo voľne parafrázujem ministra financií Petra Kažimíra: "pokryjeme to zo zvýšeného výberu daní". A toto je naozaj nielenže nedostatočné konštatovanie, ale konštatovanie veľmi smutné a to je druhá výtka voči tým známym trom sociálnym balíkom z dielne vládnej strany SMER, že sú adresované selektívne vybraným skupinám obyvateľstva a nie je náhodou, že tieto skupiny sa takmer stopercentne prekrývajú s voličskou skupinou strany SMER. To je proste tak. A toto je veľmi veľké nebezpečenstvo spomínaných troch sociálnych balíkov z dielne vládnej strany SMER, že v konečnom dôsledku, teda pamätajme si tú prvú výtku, ktorá hovorí, že tieto balíky nemajú zdrojové krytie a tá druhá výtka je, že tieto balíky povedú k likvidácii strednej vrstvy obyvateľstva alebo presnejšie, ak chcete, strednej príjmovej skupiny obyvateľstva na Slovensku.
Preto spolu s mojimi kolegami Jurajom Miškovom, Martinom Chrenom, Danielom Krajcerom sme pripravili a verím, že na konci môjho vystúpenia nadobudnete aj vy toto presvedčenie, skutočný sociálny balíček. Skutočný preto, lebo sa netýka selektívne vybraných skupín obyvateľstva, ale ak bude prijatý, tak sa dotkne výrazným spôsobom naozaj všetkých domácností, všetkých občanov Slovenskej republiky. A po druhé, tento sociálny balík, ešte raz, dávam mu prívlastok skutočný, má zdrojové krytie, o ktorom budem veľmi podrobne hovoriť. Celú kvantifikáciu, ak chcete, zásobník šestnástich opatrení, ktoré je potrebné urobiť, podčiarkujem, na výdavkovej strane verejného rozpočtu, na výdavkovej strane, čiže nie na príjmovej strane cez zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov, ale na výdavkovej strane rozpočtu a v tomto prípade vie byť aj takýto skutočný sociálny balíček zdrojovo, ak chcete, neutrálny alebo rozpočtovo teda neutrálny. Nebude tu zdôvodnenie, odkiaľ na to vziať peniaze. To len chcem tak jemne podotknúť, že aj kolega poslanec Hlina nie tak dávno za týmto rečníckym pultom, si pamätáme, porozkladal tie jednotlivé typy potravín a vecne bol jeho návrh správny a ja ho podporujem všetkými desiatimi, aby sme konečne dokázali nájsť politickú odvahu na Slovensku znížiť daň z pridanej hodnoty na potraviny. Takže v tej v prvej časti súhlasím aj s tým, čo tu, myslím, že na poslednej schôdzi prezentoval kolega Hlina, len mal rovnako ten jeden nedostatok, ten jeho návrh, že nepovedal, odkiaľ na to vziať peniaze, alebo to, čomu sa odborne hovorí zdrojové krytie takéhoto opatrenia.
Takže, dámy a páni, ak dovolíte, ten dôvod, prečo predkladáme spomínaný návrh alebo novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, je ten, a to tu poviem naozaj veľmi exemplárne, ten dôvod je ten, aby si konečne ľudia na Slovensku vydýchli, aby konečne mohli, a nebudem to hovoriť teraz populisticky v zmysle, aby mohli profitovať na tom, že doteraz sa diala konsolidácia verejných financií na Slovensku na úkor ľudí a že konečne ľudia majú právo a nárok si vydýchnuť a podobne. A súčasne budem veľmi objektívny a poviem, že je úplne jedno, akú sme tu mali od roku 1989 vládu, či to bola vláda ľavicová alebo pravicová, je naozaj úplne jedno, čiže nevynímajúc aj pravicové vlády dostali sme sa do bodu, ktorý je ďalej neudržateľným. A ten bod je neudržateľný práve kvôli tomu, že nám narastá na Slovensku problém chudoby, narastá nám na Slovensku sociálne napätie a teraz bez nejakej patetickej snahy chcem povedať, že naozaj len hluchý to nepočuje a slepý to nevidí, že narastá na Slovensku sociálne pnutie a bude narastať veľmi rýchlo a do veľkých rozmerov. A súčasne ten bod je neudržateľný práve preto, že ak si pozrieme na nespochybniteľné tvrdé dáta, ak si pozriete na sadzbu dane z pridanej hodnoty na potraviny v okolitých krajinách, tak si myslím, že nie sú potrebné nejaké ďalšie zdôvodňovania tohto kroku. Myslím teraz tie zdôvodňovania, nie politické, ale vecné.

Sadzba DPH na potraviny v susednom Poľsku je 8 %. Koľko je na Slovensku? Dvadsať. Sadzba dane z pridanej hodnoty na potraviny v susednom Rakúsku je 10 %. Aj preto napríklad nie je žiadnym prekvapením, keď pôjdete do, tuto kúsok za hranicu do Hainburgu, koľko automobilov so slovenskou poznávacou značkou tam nájdete. Nejdú obdivovať krásy Hainburgu, idú si nakúpiť základné životné potreby, teda základné potraviny. Sadzba dane z pridanej hodnoty v susednej Českej republike je 15 %. Stále majme na pamäti tú slovenskú dvadsiatku. Sadzba dane z pridanej hodnoty v susednom Maďarsku je 18 %. Takže keď to zosumarizujem, tak Poliaci 8, Maďari (pozn. red.: správne má byť "Rakúsko") 10, Česká republika 15, Maďarsko 18. Na Slovensku máme najvyššiu sadzbu dane z pridanej hodnoty na potraviny spomedzi všetkých okolitých krajín.

Súčasne chcem povedať, že nami navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty na potraviny prináša, alebo je súčasťou celého veľkého komplexného skutočného sociálneho balíka, ktorý je opretý o štyri kľúčové piliere. Nenájdete tam ani vlaky zadarmo, nenájdete tam ani rekonštrukciu spoločných nejakých priestorov alebo foajé alebo vestibulov v nemocniciach, čo nájdete v tom sociálnom balíku vládnej strany SMER. Apropo, zabudol som ešte povedať, že všetky tie tri sociálne balíky z dielne vlády sú len bohapustým priznaním zlyhania vlády v oblasti sociálnej politiky. Prečo zlyhania? Pretože ak niekto vládne sedem rokov z deviatich, z ostatných deviatich rokov a na sklonku toho vládnutia prichádza so sociálnymi balíkmi, tak de facto, či chce alebo nechce, priznáva svoje zlyhanie v oblasti sociálnej politiky.
Takže v našom balíku, vrátim sa k charakteristike nášho skutočného sociálneho balíka, nenájdete ani vlaky zadarmo, ani obnovu tých vestibulov alebo foajé, tých spoločných priestorov v nemocniciach, ktoré si myslím, že každá responzibilná zodpovedná vláda by mala sa starať o to, aby do tých nemocníc sa dalo vstúpiť, aby vám nepadala tá omietka na hlavu, čo tu odznelo veľakrát bez ohľadu na to, či chce prezentovať sociálny balík alebo nie. Takéto opatrenia naozaj nemajú čo hľadať v sociálnom balíku.

Ten náš sociálny balíček je postavený na teda štyroch pilieroch. Prvý z nich prezentujem práve teraz v spojitosti s predloženou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty a týka sa, a to je úplne podstatné, zníženia sadzby DPH na potraviny z 20 na 13 %, ale jedným dychom musím dodať, že ide o zníženie sadzby DPH na všetky druhy potravín. Ešte raz podčiarkujem, na všetky druhy potravín. Preto ten košík, ktorý, diváci, ak sledujú toto vystúpenie cez webovú stránku Národnej rady, cez internet, tak ho nevidia, nie je v zábere, preto ten prostredný košík s označením Slovenskej občianskej koalície je plný potravín, pretože je to didaktická pomôcka, ktorá hovorí o tom, že navrhujeme znížiť DPH na potraviny z 20 na 13 %, podčiarkujem, na všetky typy a všetky druhy potravín. Ten košíček, ktorý je označený slovíčkom pravica, je prázdny.

Pozor, aby nevzniklo nedorozumenie, to neznamená, táto didaktická pomôcka, že za pravice ľudia nejedli. Táto didaktická pomôcka znamená, že ani pravica nenašla na Slovensku nikdy odvahu znížiť sadzbu DPH na potraviny.

A ten nákupný košík, ktorý vidíte na opačnej strane s označením ľavica, teraz sa prihováram aj kolegovi poslancovi Hlinovi, v ňom nájdete len štyri druhy základných potravín. Ak si dobre pamätám, je tam mäso, je tam pečivo, je tam mlieko a je tam maslo. Prečo tieto štyri druhy? Pretože tie sa nachádzajú v spomínanom druhom sociálnom balíčku z dielne vládnej strany. A už vidím nesúhlasné pokyvovanie hlavami niektorých kolegov, ale opäť sa vrátim, aj kolegu Hlinu, pretože myslím, že včera to tu povedal, že prečo nie takéto riešenie, ktoré znižuje DPH na všetky druhy potravín, veď to bude znamenať, citujem, voľne parafrázujem kolegu Hlinu: "veď to bude znamenať aj zníženie DPH na kaviár". Viem, čo mal touto metaforou na mysli, že aj niektoré luxusné typy potravín by potom boli v tej nižšej zníženej sadzbe dane z pridanej hodnoty.
Máte plnú pravdu, pán kolega, len bol by som veľmi nerád, keby sme viedli túto kľúčovú diskusiu, pretože nezabúdajme, že nad ňou stojí tá základná téza, že ľudia na Slovensku sa potrebujú nadýchnuť a potrebujeme sa veľmi rýchlo popasovať s chudobou na Slovensku, pretože narastá sociálne napätie, ale potrebujeme sa s tou chudobou popasovať tak, aby sme súčasne nelikvidovali na Slovensku strednú triedu.

A s týmto, pevne verím, že bude súhlasiť aj kolega Hlina, pretože spoločnosť, ktorá sa dostane do bodu veľkej extrapolácie, že na jednej strane tu bude promile obyvateľstva ultrabohatých, stredná trieda je diera, je vákuum, je "hole" a na konci budete mať 80 % populácie, ktoré bude buď už v pásme chudoby, buď pod ňou alebo v pásme ohrozenia. To znamená, že v najbližšom horizonte spadne pod tú hranicu chudoby. Tak takáto spoločnosť, ktorá nemá robustnú počtovo, myslím, veľmi vysoko zastúpenú strednú príjmovú skupiny obyvateľstva alebo strednú triedu, je z dlhodobého hľadiska odsúdená na zánik. To je proste tak.

Akonáhle tá príjmová nerovnosť alebo nerovnosť v tej distribúcii príjmov dostane tieto dve extrémne polohy, dve polohy, a ja som presvedčený o tom, ako sledujem vývoj v ekonomike na Slovensku, nie od roku 2010, len keď som vstúpil do politiky, ale v princípe ešte predtým, v predchádzajúcom povolaní som sa rovnako venoval makroekonomike a naozaj trochu niečo viem o fungovaní ekonomiky na Slovensku, tak konštatujem s plnou vážnosťou, že na Slovensku od roku 1989 sa systematicky a dlhodobo likviduje stredná trieda. A uvedomme si ešte raz jednu vec, že spoločnosť, ktorá si zlikviduje strednú triedu, je odsúdená na zánik.

A ak chceme to Slovensko, ako som povedal v úvode, odblokovať alebo, ak chcete, odomknúť alebo, ak chcete, uvoľniť potenciál Slovenska, ktorý je tu, je prítomný a je robustný, ale, bohužiaľ, vplyvom aj ľavice, aj pravice Slovensko prešľapuje dlhé roky na mieste. A myslím, že to cítime všetci v tejto sále, len nie každý chce, alebo má odvahu to pomenovať, pretože prirodzene nie je to celkom politicky populárne, nosí to so sebou výrazné politické náklady, obzvlášť, keď sa blížia parlamentné voľby. No ktorá strana by už politicky priznala, že Slovensko roky prešľapuje na mieste? Ktorá politická strana by priznala pred parlamentnými voľbami, ak sa čo i len na pár mesiacov mihla vo vláde, to znamená, že si je vedomá toho, že nesie aj ona spoluzodpovednosť za vývoj na Slovensku, je jedno, či tam bola dva roky alebo sedem z deviatich rokov, ktorá strana by priznala, že systematicky dochádza na Slovensku k likvidácii strednej triedy? Odpoveď je: žiadna politická strana.

Preto som presvedčený v najlepšej vôli o tom, že mnohí prítomní, mnohí z vás alebo aj mnohí z občanov, ktorí sledujú toto vystúpenie, budú súhlasiť so mnou, keď som povedal tie dve kľúčové tézy, že Slovensko sa začína veľmi vážne boriť s problémom narastajúcej chudoby a tá druhá téza, že na Slovensku sa dlhodobo likviduje stredná trieda.

Ale vrátim sa k tomu pomyslenému kaviáru. Tu chcem povedať, že nechoďme teda v tej diskusii tak po povrchu argumentačne a odbijeme takýto návrh takýmto protiargumentom,že no dobre, Slovenská občianska koalícia prichádza s návrhom na zníženie sadzby DPH na všetky typy potravín a teda by sa znížila sadzba aj na luxusné potraviny.

Tu treba povedať dve kľúčové poznámky. Tá prvá sa týka toho, že pozrime sa na tú vec z opačného uhla, pán kolega, prihováram sa k vám, prečo alebo na základe čoho si vláda osobuje vyjadriť názor, že nízkopríjmová skupina obyvateľstva konzumuje len tieto štyri typy základných potravín? Pýtam sa, nízkopríjmová vrstva obyvateľstva na Slovensku nekonzumuje jogurt? Prečo v tom košíku nie je? Prečo sa ten jogurt neobjavil v tom druhom sociálnom balíku? A tak by som mohol pokračovať ďalej, pretože tam je len čerstvé mäso. Ja sa pýtam, nízkopríjmová skupina obyvateľstva na Slovensku nekonzumuje mäsové výrobky, salámy? A mohol by som pokračovať ďalej a ďalej. Takže skúsme sa z opačnej strany pozrieť na ten problém. A tu verím, že aj kolega Hlina, aj všetci ostatní kolegovia alebo veľká väčšina z vás, všetci nie, pretože predseda výboru pre európske záležitosti určite nie, ale verím, že drvivá väčšina prítomných v sále ešte stále je zástancom otvorenej trhovej ekonomiky vybudovanej naozaj na tých princípoch voľnej súťaže. A pevne verím, že platí aj opak, že nie ste zástancami centrálne plánovanej ekonomiky, ktorá tu bola do roku 1989, a teda žiadna vláda, ani ľavicová, ani pravicová by si nemala privlastniť právo rozhodovať o tom, aké typy potravín, ktorá príjmová skupina obyvateľstva na Slovensku bude konzumovať. Ponechajme to láskavo na slobodnú voľbu jednotlivých spotrebiteľov.
A druhý argument, opäť sa vrátim ku kaviáru, je ten, že ak si zoberiete, akou percentuálnou mierou sú zastúpené potraviny v tom rodinnom mesačnom účte, v tom rozpočte, v tej spotrebe domácnosti, ako sa to oficiálne nazýva, tento údaj, tak rovnako sa zhodneme všetci na tom, že potraviny, čím je tá rodina, sa nachádza v tom nižšom pásme príjmovom, tak tým sú tam práve tie základné potreby zastúpené väčšou mierou. Na tom sa predsa zhodneme. A tu práve patria nielen potraviny, tu patria ostatné služby spojené s bývaním, náklady na teplo, kúrenie, vodu a tak ďalej. Vodné, stočné a tak ďalej.

Čiže tu chcem povedať, že práveže, ak navrhujeme zníženie DPH na všetky, podčiarkujem, typy potravín z 20 na 13 %, tak práveže toto opatrenie, akokoľvek sa to nezdá na prvý pohľad, ale keď si odkryjete tú pokrievku a pôjdete po rýdzo vecných, odborných, ekonomických argumentoch, tak práveže toto opatrenie je výsostne adresné. Pretože, opakujem, nižšie príjmové skupiny obyvateľstva majú v tom svojom spotrebnom koši výrazne väčšou mierou zastúpené potraviny a naopak, čím je tá domácnosť v tom pásme vyššieho príjmu, tak u nej, pokrytie u takejto domácnosti základných potrieb aj v rámci toho, teda potravín a nákladov na bývanie je zastúpené výrazne nižšou mierou. Čiže v tom je to opatrenie adresné, že samozrejme, že vo väčšej miere pomáha nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva.

Druhý pilier toho nášho sociálneho, skutočne sociálneho balíka sa nazýva zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na energie pre domácnosti. Tretí pilier sa nazýva zníženie sociálnych odvodov pre zamestnancov o dva percentuálne body. To nájdete v paragrafovanom znení, tento návrh, myslím, že je pod bodom, teraz neviem, 49, ak sa nemýlim. Čiže dva body po, po tomto prerokovanom bode, prichádza paragrafované znenie z dielne Slovenskej občianskej koalície na zníženie sadzby, percentuálnej sadzby sociálnych odvodov o dva percentuálne body. No a nakoniec ten štvrtý pilier je návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré kolega Krajcer, keď bol ministrom kultúry vo vláde Ivety Radičovej, už aj presadil. Po nástupe vlády SMER-u, bohužiaľ, tento návrh bol opäť vrátený do pôvodného stavu, alebo teda ten skutkový stav zrušenia koncesionárskych poplatkov prestal platiť.

A teraz, ak dovolíte, pár sumárnych čísel. Celý tento skutočný sociálny balík, ako som avizoval dopredu, má úplne presne kvantifikované dopady na štátny rozpočet a áno, poviem to na plné ústa, celkový objem týchto dopadov sa pohybuje vo výške tesne nad 816 mil. eur. Hovorím aj v jednotkách, tú šestku, ak tam máte na konci 816. Hovorím to preto, lebo je to naozaj kvantifikované s presnosťou na jednotky miliónov eur. Čiže 816 mil. eur.

Potiaľ by to mohlo opäť súc v tej diskusii plávajúc po povrchu sa javiť, že no veď fajn, veď tri sociálne balíky z dielne vládnej strany majú rovnako súčet niekde blížiaci sa k jednej miliarde, ale stále majme na pamäti to, čo som povedal, že tento balík sa netýka selektívne vybranej skupiny obyvateľstva, ktorá nie náhodou v prípade vládnej strany sa stomi percentami takmer prekrýva s elektorátom, teda s tou skupinou obyvateľstva, z ktorej sa rekrutuje elektorát ľavicovej strany. Toto je balík, ktorý postihuje v tom dobrom slova zmysle znamienkom plus všetky typy domácnosti na Slovensku, podčiarkujem, všetky typy domácností. No a proti tým 816 mil. eur, čo je cena, ak chcete, tohto sociálneho balíka, nielen zníženie sadzby DPH na potraviny z 20 na 13 %, ale aj zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na energie pre domácnosti, ale rovnako tak zníženia sociálnych odvodov o dva percentuálne body a zrušenia koncesionárskych poplatkov. Takže stále máme na pamäti tieto štyri piliere, na ktorých je postavený tento sociálny balík.

Ako som avizoval, 816 mil. eur je znamienko plus pre domácnosti. Skutočne na ročnej báze by všetky domácnosti na Slovensku mali v peňaženkách v súčte viac o 816 mil. eur. Niektorí z vás, ktorí bližšie sledujú to, čo produkujeme v ostatnom čase, tak veľmi dobre vedia, že sme predstavili aj kvantifikáciu podľa typov domácností, koľko na tom bude mesačne profitovať single, ako jeden človek, lebo aj to je domácnosť, manželia v bezdetnej domácnosti, manželia s jedným dieťaťom, s dvomi deťmi, s tromi deťmi, s tromi a viac deťmi až po dôchodcovskú domácnosť, lebo aj to je domácnosť. Takže sme to prepočítali v tomto prípade s presnosťou na euro a na mesiac a vychádza to, že podľa jednotlivých typov domácností ostane ľuďom v peňaženke po prijatí takéhoto sociálneho balíka mesačne viac, sa to pohybuje, myslím, od 19 alebo 23 eur až po 50 eur mesačne, čo je na ročnej báze 600 eur tých 50 mesačne. To je pre takú tú štandardnú, tú klasickú domácnosť, otec, mama, obidvaja pracujúci a dve deti, to je 50 eur na mesačnej báze, to je 600 eur ročne a to už je suma, ktorá sa pomerne tesne blíži k priemernej mzde, k mesačnej mzde na Slovensku, ktorá je v úrovni dnes niekde okolo 840, ak sa nemýlim, 842 eur, najnovší údaj.

No a teraz, čo je veľmi podstatné. Tak ako káže legislatívny proces, požiadali sme ministerstvo financií o stanovisko k tomuto predloženému návrhu zníženia DPH na všetky typy potravín z 20 na 13 %. Mňa naozaj veľmi negatívne prekvapila odpoveď z dielne ministerstva financií, keď došlo také na pár riadkov stanovisko, ktoré hovorí o tom, že ministerstvo nemôže s tým súhlasiť, pretože, a teraz počúvajte dobre, v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 sa nepočíta s takýmito zdrojmi. Ale keby sme si teraz osvojili túto vetu a vztiahli ju na všetky legislatívne návrhy, ktoré prichádzajú aj z dielne samotnej vlády, tak vláda by v prípade, teda by v sociálnej oblasti nemohla urobiť ale vôbec nič. Lebo prvý sociálny balíček strany SMER - sociálna demokracia 200 mil., druhý sociálny balíček 250, tretí sociálny balíček viac ako 400, zatiaľ ho nikto nevidel, len už bola niekde na tlačovke vládnych predstaviteľov tá suma spomenutá, takže sa dostávame v súčte k sume blízko jednej miliardy.

A ja sa pýtam, keď sme v novembri 2014 schvaľovali rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017, lebo v rámci trojročného rozpočtovania, ja sa pýtam, kto z vás, ktorý si ten rozpočet prečítal, tam našiel zdroje krytia na spomínanú jednu miliardu, čo je súčet, približný súčet troch balíkov z dielne vládnej strany? Kto z vás tam našiel tie zdroje krytia, kde bolo presne položkovite uvedené v rozpočte verejnej správy na roky 2015 až 2017? Veď predsa v novembri 2014 o treťom sociálnom balíku ešte ani netušil ani minister financií. Nie? A keby tu sedel, pevne verím, že to potvrdí, lebo jednoducho, to je, to je holá pravda, to je holý nespochybniteľný fakt. A preto som bol trošku smutný, keď z dielne ministerstva financií prišiel, prišlo to stanovisko, ktoré hovorilo o tom, že no, že síce dobre, aleže nemáme na toto v rozpočte verejnej správy na roky 2015 až 2017 zdrojové krytie.

A preto, dámy a páni, keď bol predstavený nie tak dávno na tlačovke členov vlády druhý sociálny balík - nie, on dokonca bol pre verejnosť predstavený na tom veľkom takom slávnostnom nejakom sneme, ak sa nemýlim - tak otázka od novinárov: "Z čoho to chcete zaplatiť? Aké máte zdrojové krytie?", odpoveď: "Máme vyšší výber daní." No a toto považujem naozaj za nezodpovedné, za nezodpovedné.

No a teraz, ak dovolíte, vrátim sa k tej DPH na potraviny. Vzhľadom k tomu, že máme najvyššiu sadzbu dane z pridanej hodnoty na potraviny na Slovensku, to vedie okrem iného, sú tam aj iné príčiny, k tomu, že nakupujeme na Slovensku potraviny za najvyššie ceny v porovnaní s okolitými krajinami, a to v praxi vedie k tomu, ako som spomínal, že v tom Hainburgu nájdete na parkovisku slovenské ŠPZ-ky na autách. To vedie ale, pozor, aj k tomu, to sa netýka len Bratislavy, že ľudia z južných okresov Slovenska chodia nakupovať potraviny do Maďarska. A keďže ja pochádzam z Kežmarku spod Tatier, tak to vedie aj k tomu, že Spišiaci a ďalší zo severu Slovenska chodia nakupovať kam? No do Poľska. A teraz nebudem ťahať diskusiu do šírky o kvalite niektorých poľských potravín a tak ďalej, ale opakujem, toto nie je teraz téma môjho vystúpenia. Ale pravdou je, že ľudia na Slovensku žijúci v tých prihraničných oblastiach chodia nakupovať do Maďarska, do Rakúska, do Poľska a zabudol som ešte na našich susedov, Českú republiku.

Tento stav by mal mrzieť ministra financií každého štátu a nech je tým ministrom financií ktokoľvek. Pretože ak naši spotrebitelia budú nakupovať potraviny do susedných štátov, tak nielenže dávajú prácu, dávajú zamestnanie občanom susedného štátu. Tých efektov, alebo v tomto prípade pre Slovenskú republiku disefektov je tam celá rada. Tam ostáva potom, v tom Rakúsku, Poľsku, Maďarsku ostáva samozrejme aj slovenským spotrebiteľom zaplatená daň z pridanej hodnoty. Tam ostávajú, lebo ten Slovák, keď ide naspäť domov z Hainburgu, tak si spravidla ešte aj natankuje na pumpe, lebo ešte aj ten liter benzínu má lacnejší ako na Slovensku a to má ďalšie a ďalšie, podčiarkujem, nie efekty, ale disefekty pre Slovensko. Preto tvrdím, že takýto stav je dlhodobo neudržateľný a mal by mrzieť ministra financií, nech ním je, alebo v budúcnosti bude ktokoľvek.

Má to ešte jeden veľmi pozitívny dopad, ten skutočný sociálny balík, o ktorom hovorím, a to je ten, že v takomto prípade, ak jeho dôsledkom bude viac peňazí v peňaženkách ľudí, musím stále podčiarkovať - všetkých typov domácností - samozrejme, že je to diferencované. Ten dopad je kvantitatívne rozdielny podľa toho, o aký typ domácnosti ide, tak tí ľudia, keďže majú viacej peňazí, tak nejakým spôsobom s tou úsporou, ktorá môže dosiahnuť až spomínaných 600 eur ročne alebo 50 eur mesačne, nejako s tou úsporou tí ľudia, tie domácnosti naložia. A naložia s tou úsporou spravidla tak, s tou ušetrenou časťou, ale opakujem, to je suma 816 mil. eur, ktorá sa takto rozdelí občanom a zaparkuje v ich peňaženkách, tak môžu naložiť viacerými spôsobmi, buď napríklad presunú svoju spotrebu do tovarov dlhodobej spotreby, alebo budú zvyšovať vlastné úspory, čo je koniec koncov tiež dobrý signál pre ekonomiku, pretože platí jedna poučka v makroekonomike, že "i" rovná sa "s". V preklade "investment" rovná sa "savings", alebo ešte inak to poviem zrozumiteľne, každá krajina môže len toľko investovať, koľko ušetrila, že? Investície sa rovná úspory.

Ja som veľmi rád, že to upútalo aj kolegov z MOST-u - HÍD, aj kolegu Bélu Bugára a ďalších.

No a teraz, ak dovolíte, v druhej časti môjho vystúpenia sa povenujem trochu vopred avizovanej téze, že tento skutočný sociálny balík nielenže je s presnosťou na euro kvantifikovaný v oblasti dopadov na jednotlivé typy domácností, o koľko viac peňazí v peňaženkách to prinesie ľuďom, ale, a to je to obrovské ale, čo som doposiaľ počas môjho päťročného pobytu v politike ešte od nikoho nepočul, a to je to spomínané zdrojové krytie.

No a teraz možno trošku tie úsmevy pôjdu dole a teraz možno budeme mať naozaj vážnu diskusiu. Pretože ja nemôžem súhlasiť s odpoveďou ministra financií, že zdrojovo to budem kryť z vyššieho výberu daní. Vy môžete predsa, na Slovensku všetci vieme, že áno, oproti plánovaným parametrom máme "year to year", z roka na rok väčší objem vybratých daní, ale vieme veľmi dobre, že pod toto sa podpisujú tri kľúčové faktory.

Ten prvý je ten, že rastie daňový základ, čiže daňový základ jak fyzických osôb, tak právnických osôb rastie, lebo sa trošku začína dariť ekonomike, akokoľvek ten ekonomický rast je veľmi "fragile", je veľmi krehký, to všetci vieme, ale narastá vďaka ekonomickým fundamentom, ekonomickému rastu narastá, zväčšujú sa daňové základy.

Druhý dôvod, prečo nám rastie objem vybratých daní v štátnom rozpočte, je, a to už konštatujem menej radostne, skôr naopak, veľmi kriticky, lebo narástli výrazne daňové sadzby z 19 % najprv na 23, to bol naozaj, naozaj skok. Potom, keď vláda zistila, ministerstvo financií, uf, to sme trošku prepálili, tak ste to stiahli z 23 na 22 pre právnické osoby. To je to, čo som vtedy niekoľkokrát spoza tohto pultu hovoril, že nástroje fiškálnej politiky by mali byť ako chirurgický skalpel, že tie financie sa majú riadiť skalpelom, nie kladivom a toto bolo naozaj kladivo, z 19 na 23, ale pozor, vzrástli nám výraznou mierou napríklad odvody. Málokto si už pamätá, že maximálny vymeriavací odvod pre sociálne, teda základ pre sociálne a zdravotné odvody narástol z troj, až štvornásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. To je maximálny vymeriavací základ. No samozrejme, že z toho zväčšeného vymeriavacieho základu budete platiť v absolútnom vyjadrení viacej peňazí do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

A tak by som mohol pokračovať ďalej. Nepôjdem cez tie elementárne, notoricky známe témy daňových licencií a tak ďalej. Jednoducho vzrástol daňový základ fyzických a právnických osôb na Slovensku, lebo sa ekonomike trošku začína dariť, zvýšili sa daňové sadzby, no a nakoniec ten tretí dôvod, ktorému naozaj úprimne fandím a tlieskam, je zvýšenie efektívnosti výberu daní. To akože celkom objektívne som ochotný podpísať, že sa trošku zavierajú alebo ucpávajú tie diery v tej lodi a že z tej lode už toľko vody neodteká. To je, to sú desiatky opatrení na zamedzenie daňových únikov, daňových podvodov a podobne. Takže toto sú tri kľúčové príčiny, prečo na Slovensku z roka na rok rastie výber, v absolútnom vyjadrení, podčiarkujem, výber daní alebo daňových príjmov.

No ale teraz konštatovať, že takto vybraté dane, ktoré ste vybrali od všetkých občanov Slovenskej republiky a od všetkých právnických osôb na Slovensku, čiže to je tá téza, že vláda najskôr všetkým zoberie a potom selektívne niekomu dá, presnejšie povedané niekomu rozdá a tu budem stále pripomínať tie vlaky zadarmo, lebo v živote, ale ani v ekonomike nie je nikdy nič zadarmo, tak s touto tézou, ale naozaj z duše, hlbokej duše nemôžem súhlasiť - zobrať všetkým a selektívne niekomu porozdávať. A ono sa to javí, ako sociálne, ale nemáte to spomínané zdrojové krytie, pretože v novembri 2014, keď minister financií tu prezentoval, za týmto pultom rozpočet na roky 2015 až 2017, nemohol ani len tušiť s určitosťou nič o druhom a treťom sociálnom balíku. Ale schválili tento balík. Zatiaľ ten tretí ešte nepoznáme, ako som hovoril, len bol avizovaný, že bude v hodnote vyššej ako 400 mil. eur.

Takže poďme teraz, ak dovolíte, k spomínaným zdrojom krytia. My sme pripravili v Slovenskej občianskej koalícii celkom zásobník, som to spomínal, šestnástich opatrení, ktoré v svojom súčte a všetky sa koncentrujú, fokusujú výsostne na výdavkovú stranu rozpočtu, nie na tú príjmovú, čiže diametrálne iný prístup a zodpovedný prístup a tento zásobník opatrení v svojom súčte prináša úsporu vo výdavkoch rozpočtových v hodnote približne 1 mld. eur. Takže poďme si to teraz spočítať. Máme tu hodnotu nášho balíka so znamienkom plus pre domácnosti a mínus pre štátny rozpočet 816 miliónov. Voči tomu sme pripravili, aby to bolo práveže rozpočtovo neutrálne, čiže nejdeme to riešiť ani na dlh, ani na deficit, tak sme pripravili zásobník spomínaných 16 opatrení. Všetky do jedného sa týkajú zníženia výdavkovej strany rozpočtu vo výške viac ako 1 mld. eur a ponechávame to, lebo sme vyberali, na rozhodnutie vlády, ktorá vzíde po parlamentných voľbách po marci 2016, ktoré z týchto opatrení z toho nášho zásobníka si vyberie. Samozrejme, sme si vedomí toho, že tie z nich si vyberie, ktoré budú politicky prechodné, pretože ešte dnes nikto nevie, ako bude zafarbená, alebo ako bude politicky hodnotovo orientovaná nová vláda po parlamentných voľbách. Tak to ponechávame naozaj, nech si tá vláda vyberie, tá nová vláda po marci 2016 tie opatrenia, na ktorých sa nájde politická zhoda. Ale tie opatrenia sú tu, sú kvantifikované, opäť s presnosťou na jednotky miliónov eur, podčiarkujem, a keďže nechcem rečniť až do, úplne do hlasovania, tak možno nevymenujem všetkých šestnásť opatrení, vymenujem kľúčových 5-6 týchto opatrení a kto má záujem o všetkých 16, o celý zásobník, tak vás len odkážem na webovú stránku, ktorá sa volá eurovratka.sk. Ak si toto natypujete do Googla, sa vám otvorí celá hrubá kniha, kde máte detailne popísaných všetkých 16 úsporných opatrení, všetky dotýkajúce sa výdavkovej strany rozpočtu.

Takže začnem hneď tým prvým, ktoré bude pre niekoho alebo pre menej zainteresovaného poslucháča znieť paradoxne. To prvé opatrenie, úsporné, vychádza z nerealizácie sociálneho balíka vlády strany SMER, pretože, a tu pri akejkoľvek snahe o objektivitu - ja som to pomenoval už minule na tlačovke verejne - sú opatrenia v tých troch sociálnych balíkoch vlády niektoré, ktoré podpisujem a ktoré sú dobré. To je to zvyšovanie materského príspevku, zvyšovanie kapacít škôlok a mohol by som pokračovať ďalej, to sú dobré opatrenia, ale sú tam aj opatrenia, ktoré tam ale absolútne nemajú čo hľadať, lebo sú, nieže nie sú sociálne, sú antisociálne, likvidujú spomínanú strednú triedu na Slovensku, ktorá len platí dane, chodí do práce a stáva sa tá stredná trieda, stredná príjmová skupina naozaj dojnou kravou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a pre objektivitu dodám, je jedno, ktorá vláda kedy vládla, či ľavicová alebo pravicová. Toto je len empirický popis, konštatovanie bodu, do ktorého sa Slovensko dostalo. Takže z nerealizovania niektorých opatrení sociálnych balíkov predstavených vládou by sme vedeli ušetriť približne 150 mil. eur. Ak chcete, môžme sa potom aj detailne pobaviť, z ktorých tých opatrení, ktoré by sa nerealizovali.

A teraz prichádzajú tie podstatné. Zníženie počtu zamestnancov vo verejnej správe. Ja som to už tu v mnohých minulých vystúpeniach veľakrát spomínal. Dnes máme na Slovensku 360-tis. ľudí vo verejnej správe. Ak niekto tvrdí, že podiel miezd týchto ľudí na hrubom domácom produkte je jedným z najnižších v celej Európskej únii, má plnú pravdu. A prosím vás pekne, to nič nevypovedá o tom, že tí ľudia pracujú efektívne, že dosahujú tie paretovské optimum v produktivite práce a že pracujú účelne. A viete prečo? Pretože pred nami, na tom, myslím, predposlednom mieste je Spolková republika Nemecko. A tiež v rámci 29 krajín Európskej únie je na nejakom druhom, treťom miestečku od konca v tom rankingu, pokiaľ ide, opakujem, o podiel miezd, alebo presnejšie personálnych nákladov pracovníkov verejnej správy na hrubom domácom produkte krajiny. Hádam nikto nechce v tejto sále tvrdiť, že efektivita, kvalita verejných služieb v Spolkovej republike Nemecko je na nižšej úrovni ako na Slovensku. To je, dúfam, téza, na ktorej sa tu všetci zhodneme. Aj napriek tomu v spomínanom rankingu sa nachádzame tesne vedľa seba.

A teraz, viete, aký je dôvod? Dôvod je ten, že my máme na Slovensku obrovskú armádu, obrovský počet pracovníkov vo verejnej správe a súčasne jedným dychom dodávam: a nízko zaplatených pracovníkov vo verejnej správe. A potom vo výsledku to znamená, že máme nákladnú verejnú správu a súčasne málo efektívnu, ktorá produkuje veľmi nízku kvalitu verejných služieb. Ak dokázali krajiny, ako je Veľká Británia, Kanada, ale aj niektoré pobaltské štáty práve v odpovedi na ekonomickú finančnú krízu ušetriť 7 % pracovníkov vo verejnej správe, či to boli, opakujem, vyspelá Kanada, Veľká Británia, ale aj pobaltské krajiny, ktoré majú aj ekonomicky, aj historicky veľmi blízky osud v minulosti, ako malo Slovensko, tak ja sa pýtam, prečo by sme toto nemohli konečne pomenovať a hlavne zrealizovať aj na Slovensku? Mne je veľmi ľúto, že doposiaľ nikto nenašiel politickú odvahu a nepovedal, že ideme znížiť počet pracovníkov vo verejnej správe. Ale pozor, to zníženie by súčasne znamenalo, že tí z nich, ktorí tam ostanú, budú aj kvalitnejšie zaplatení.

A teraz konkrétne číslo. Ak máme dnes 360-tis. pracovníkov vo verejnej správe, na ich personálne náklady štát vypláca sumu 5,4 mld. eur, ak chcete presne, 5 430 mil., toľko nás tí ľudia stoja, aby nedošlo k nedorozumeniu, jedným dychom musím povedať, že mnohí z nich sú prepotrební, slušní, pracovití, policajti mnohí, lekári, učitelia a tak ďalej, aby sme tu zase neviedli, viete, tú diskusiu po povrchu, nejako nesploštili, ale úspora už len o 5 % týchto pracovníkov, čo je naozaj fizibilné, čo je vykonateľné, len na to je potrebné nájsť odvahu, politickú odvahu a vôľu, tak už úspora o 5 % by znamenala vo finančnom vyjadrení 270 mil. eur na ročnej báze. Dvesto sedemdesiat miliónov eur, per, áno.

Pozrime sa na prevádzkové výdavky verejnej správy. V rozpočte na rok 2014 boli na úrovni 3 420 mil. eur. Opäť verím, že nikto z nás tu nechce tvrdiť, že všetky výdavky vo verejnej správe, tie prevádzkové výdavky sú vynakladané účelne, hospodárne a efektívne. Tu by som teraz ďalšie dve hodiny hovoril o predražených tendroch, predražených nákupoch alebo dokonca, keď aj ten nákup nie je predražený, ale kúpi sa vec, ktorá nikomu na nič nie je, to je to neúčelné, že to neslúži žiadnemu ekonomickému, zmysluplnému účelu. Čiže pozor, nemýľme si to, zase nesploštime tú diskusiu len, či sú predražené nákupy. Nie sú a keď sú, o koľko a kto za to môže. To je vážna téma, to sme pri téme korupcie. Ale opakujem, aj keď máte statok vo verejnej správe nakúpený za férové, trhovo primerané ceny, to ešte neznamená, že ste nakúpili statok, ktorý niekomu na niečo slúži, že je proste na nejaký zmysluplný účel. Tak už len päťpercentná úspora v týchto prevádzkových výdavkoch, ak si vypočítate 5 % z 3 420 mil., dostávate sumu 150 mil. eur. Tak to veľmi v rýchlosti prebehnem, ale máme to rozpracované opäť veľmi detailne, kapitálové výdavky, ktoré boli v rozpočte na rok 2014 vo výške 3 227 mil. eur. Úsporou v tejto oblasti sa dá dosiahnuť suma približne 107 mil. eur.

Prosím vás opäť, kritici, v diskusii nechoďte po tej, po tej úrovni diskusie, ktorá by hovorila: "No viete, ale na Slovensku máme jeden z najväčších kapitálových deficitov za uplynulých 25 rokov." My ho naozaj máme. Keď si pozriete, v akom dezolátnom stave sú opäť mnohé školy, nemocnice a ďalšie budovy, ale nielen budovy, cesty II., III. triedy a mohol by som pokračovať ďalej, tu je naozaj obrovský kapitálový deficit. Ale netvárme sa, že práve preto, že ten deficit tu je, tak sa, preboha, netvárme, že kapitálové výdavky vo výške viac ako 3 mld. eur opäť, že sú do posledného eura vynaložené hospodárne, efektívne a účelne. Verím, že na tejto téze sa tu všetci opäť do nohy zhodneme.

Veľmi zaujímavá téma - spolufinancovanie eurofondov. Napríklad na rok 2015 je na spolufinancovanie eurofondov plánovaná suma 673 mil. eur. Ja chcem tu vysloviť jednu provokatívnu tézu, že tá miera spolufinancovania eurofondov paradoxne podľa môjho presvedčenia by mala klesnúť a mala by klesnúť preto, pretože projekty financované z eurofondov, to je takzvaný NFP, kto z vás niekedy získal eurofondy, tak vie, čo to znamená. To je nenávratný finančný príspevok. A to NFP v tej výške, v akej ho používame aj na Slovensku v programovom období 2007 až 2013, to je to niekde na úrovni 25 %, to kofinancovanie, ktoré ide zo štátneho rozpočtu, teda z verejných zdrojov a teda z peňazí nás všetkých, je tak vysoké a je to navyše nenávratný príspevok, celý ten projekt, aj to kofinancovanie, aj to, čo príde z Bruselu, že potom opäť, a tu by ste mnohí z vás mohli hovoriť svoje vlastné empirické skúsenosti, zistíte, aké množstvo projektov na Slovensku financovaných z eurofondov je opäť neefektívnych, nehospodárnych a neúčelných. Tak v tejto oblasti, ak by sa upratalo, poviem to zjednodušene jedným slovom, vedeli sme na ročnej báze dosiahnuť úsporu 67 mil. eur až po opatrenie typu úspor na nákladoch na obsluhu verejného dlhu.

Pri tomto sa na sekundu zastavím, lebo to je naozaj alarmujúce číslo. Prosím vás, Slovenská republika mala náklady na obsluhu verejného dlhu, ľudovou rečou povedané úroky z dlhov, ktoré máme, ale to je zjednodušene povedané, v roku 2009 sme mali tieto náklady 864 mil. eur. Viete, aké boli v roku 2014? Miliarda tristo sedemdesiatdva miliónov. To je nárast približne z 850 na miliardu skoro 400 miliónov. To sa už blížime takmer k zdvojnásobeniu, a to som nešiel do histórie 25 rokov dozadu, to som len išiel po rok 2009. Čiže nám sa od 2009 do 2014, za päť rokov takmer zdvojnásobili náklady na obsluhu verejného dlhu, a to podotýkam, Slovenská republika sa refinancuje v ostatnom období naozaj pri veľmi nízkych úrokových sadzbách. To len upozorňujem, že tá kontrolka by už mala blikať dnes, čo sa stane, keď finančné trhy súc rozkolísané či už vývojom v Grécku, nevieme každým dňom a každou hodinou, ako to dopadne. Keď nám trošku vyletia hore tie úrokové sadzby čo i len o jeden jediný percentuálny bod, pri ktorých sa refinancuje verejný dlh Slovenskej republiky, sme v obrovských problémoch, ale v obrovských problémoch.

A preto som tvrdil, keď tu bola tak intenzívne diskutovaná téma, čo urobiť s výťažkom z predaja podielov štátu spoločnosti Slovak Telekom, preto som tvrdil takto celú sumu zobrať a použiť ju na splátku verejného dlhu. A viete veľmi dobre, že dokonca s týmto názorom unisono súhlasil aj minister financií Peter Kažimír, len vo vláde bola taká istá miera nie celkom unisono zladeného orchestra, kedy vtedajší minister Pavlis povedal: "za to si kúpim Slovenské elektrárne", inokedy niekto povedal, možno nám aj premiér niečo v tejto oblasti povedal, že však z toho výťažku z predaja Telekomu môžeme financovať a teraz, už si ani nepamätám, čo to bolo. Proste tých názorov bolo veľké množstvo, ale v tomto prípade opäť objektívne poviem, že si vážim a má moju úctu minister Kažimír, že bol unisono toho istého názoru, že výťažok z predaja podielu štátu v Slovak Telekome sa má celý do posledného centu použiť na splátku hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky.

Prečo to hovorím? Len z tohto jediného opatrenia by sme mohli ročne znížiť náklady na obsluhu verejného dlhu o 25 mil. eur. Takže som sľúbil, že poviem nejakých 5-6 opatrení z toho celkového zásobníka šestnástich opatrení, ktoré sme pripravili. Oni v súčte nielenže sú kvantifikované s presnosťou na jednotky miliónov eur, ale v súčte naozaj dokážu priniesť úsporu viac ako 1 mld. eur, je to už len na rozhodnutí vlády, ktorá vzíde z volieb 2016.

Takže na záver zrekapitulujem. Na Slovensku sa nám veľmi v ostatnom čase otvárajú nožnice, otvára sa tu mnoho, mnoho nožníc, ale tie, ktoré súvisia s dnes prerokovávanou témou návrhu na zníženie DPH na všetky typy potravín z 20 na 13 %, tak tieto nožnice znamenajú, že keď ich nezačneme takto zatvárať, tak bohatí budú ešte bohatšími a chudobní budú ešte chudobnejšími. Tieto nožnice sa už roky rokúce otvárajú a každým rokom sa otvárajú stále viac a viac.

Preto sme navrhli skutočný sociálny balíček v Slovenskej občianskej koalícii, navrhli sme ho aj preto, že je potrebné naozaj odblokovať Slovensko, treba odomknúť potenciál, ktorý Slovensko má, pretože Slovensko už roky rokúce prešľapuje na mieste. A ako som podotkol, skutočne len hluchý to nepočuje a slepý nevidí. A mne je veľmi ľúto, že chýba politická vôľa, odvaha toto nahlas pomenovať, ale nie marketingovo, populisticky, na tlačovke, na kongrese akejkoľvek politickej strany. Ja som v tomto vystúpení nešetril ani pravicu, ak ste si všetci všimli. Je jedno, ktorá vláda kedy vládla, pomenujme si pravdivo bod, do ktorého sa Slovensko dostalo a poďme sa zamyslieť nad tým, kde to klbko začať rozmotávať a ako sa pohnúť z miesta, ako to Slovensko odblokovať.

V rámci toho zosumarizovania ešte dve poznámky. Som povedal, že tento balík je zdrojovo krytý, je zdrojovo krytý po kvantifikácii, ktorú sme urobili aj na základe objektívnych a otvorených dát Slovenského štatistického úradu a som presvedčený o tom, že nová vláda, ak si niektoré z týchto opatrení osvojí z toho zásobníka 16 opatrení, tak sú vykonateľné tieto opatrenia už do 100 dní od prevzatia moci novou vládou.

Takže vás, dámy a páni, chcem poprosiť o podporu tohto návrhu, akokoľvek som realista a chápem rozloženie síl v snemovni, ale napriek tomu vás o tú podporu žiadam. Majme odvahu povedať, čo je v tých dvoch balíkoch vládnej strany zlé, čo je nevykonateľné, čo je dokonca antisociálne a majme odvahu prijať naozaj opatrenia, ktoré sú kompetentné a majú za sebou to spomínané zdrojové krytie.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2015 o 9:56 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:49

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

24.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kollár sa zmienil okrem iného aj o riziku postupnej likvidácie strednej vrstvy v tomto štáte. K tomu chcem poznamenať, že stredná vrstva nemá len ekonomický alebo tak povediac rýdzo sociálny rozmer, ale má aj rozmer občiansky. Je, myslím si, všeobecne akceptovateľnou pravdou, že stredná vrstva je hlavnou bázou a oporou občianskej spoločnosti. A aktuálnosť tejto skutočnosti podčiarkujú práve posledné dni a týždne. Na jednej strane frustrácia, musíme povedať, že aj z chudoby, spolu, samozrejme, s vplyvom propagandy, xenofóbie, testosterónu a ďalších ingrediencií a to všetko pretavené do nevídaného násilia za masívnej účasti tých najnižších sociálnych i mentálnych vrstiev spoločnosti a na druhej strane deštrukčné pôsobenie domácich oligarchov a povedzme si úprimne, aj nadnárodných spoločností, ktoré u nás pôsobia, teda toho opačného extrému, tých sociálne najvyšších, aj keď mentálne nie vždy práve najvyšších vrstiev spoločnosti. Čiže v oboch týchto krajných prípadoch ide o veľmi nebezpečné extrémy, ktorým, priznajme si, nečelia účinne ani naše politické, ale ani mienkotvorné elity. A o to je práve stredná vrstva dôležitejšia aj v úlohe sily, ktorá do istej miery vytvára istú rovnováhu, alebo neutralizuje, aspoň čiastočne eliminuje negatívny vplyv týchto spomínaných extrémov. Takže som rád, že si spomenul aj túto skutočnosť. Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2015 o 10:49 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:51

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

26.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pán poslanec Kollár, určite sa zhodneme na tom, že zníženie sadzby daní z pridanej hodnoty na potraviny je dobrý nápad. Ale cesta, ktorou ste sa vybrali, tak s tou celkom nesúhlasím. Nesúhlasím ani s tým, že chcete znížiť sadzbu dane na potraviny pre všetky potraviny. Týmto spôsobom vôbec nechcete zvýhodniť napríklad slovenské potraviny. Čo sa týka vašej pomôcky alebo pomôcok, ten váš košík, nazval by som ho, že to je holub na streche. To, čo je po ľavej a pravej strane, to je realita. V tom košíku, ktorý ste nazval ľavica, je aspoň niečo. Ten košík, na ktorom je nápis "pravica", je prázdny. Viete prečo? Aj kvôli vám, pán poslanec, pretože aj vy ste boli súčasťou vládnej garnitúry, ktorá tu vládla v rokoch 2010 až 2012 a naozaj spôsobila to, že sadzba na potraviny vôbec neklesala.

Pán poslanec, chcel by som vám odkázať, vám, aj kolegom z opozície, že naozaj mať dobrý nápad je oveľa výhodnejšie, keď ste vo vládnej garnitúre a chcem vás poprosiť, keby by ste si na dobré nápady, ktoré naozaj môžu uľahčiť ľuďom na Slovensku život, spomenuli aj vtedy, keď náhodou budete vládnuť.

Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2015 o 10:51 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:53

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

28.

Ďakujem pekne. Pán kolega ma viackrát v reči spomenul. Ja by som v zásade možno ani nereagoval, lebo učím sa aj ja, že nie vždy, ale prosím vás pekne, že kde leží naša bieda, ono možno naša bieda leží aj v tom, že niektoré veci nedokážeme.

Pán Kollár, vy ste napísali blog "11. marca umrela rovná daň". Myslím, že ste aj kandidovali, proste rovná daň bola mantrou, ktorá vlastne vás obchádzala ako nejaká aura. Ja nikdy nebudem stáť za tým ambonom a nebudem tvrdiť, že rovná daň je riešenie pre túto krajinu. Nikdy. To sa môžete úplne spoľahnúť, môžete kľudne kvôli tomu spať a viete, možno aj tá nekonzistentnosť, tá účelovosť, tá, by som povedal, ten politický marketing a čudujem sa, lebo v zásade medzi kreatívcami panuje a by malo platiť také akože právo prvého a malo by sa nejakým spôsobom rešpektovať. A viete, sú takí lumeni, ktorí ukradnú aj všetko, aj nápad, aj myšlienku, aj, ale potom sú takí, ktorí niektoré veci rešpektujú, aj keď prísne vzaté na to ochranné právo neexistuje a to ja zase rešpektujem tiež. Takže to sú znova všetko také len, by som povedal, čriepky do mozaiky, že prečo, alebo v čom je naša bieda.

Naozaj, v tom je naša bieda, to vaše vystúpenie, pán Kollár, ja viem, že si nepomôžem takto v piatok, ale mali ste aj ďaleko lepšie, silnejšie, mali ste slabé oči, ja tomu hovorím, hej? Mali ste slabé oči v tom vystúpení, proste nešla z vás sila, nešla z vás dôraznosť, ani ste tomu plus-mínus neverili, čo ste hovorili. Je to naozaj len kvôli tomu, že idete v nejakej lajne a idete a idete, hej? Proste vyberáte témy, vyťahujete témy, to už tie logá tiež nekomentujem, tiež mám na to svoj názor. Ja keď som vykladal nákup z Tesca, ja som tam, ja som aj zakryl dokonca názov toho Hypermarketu, kde som to kúpil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2015 o 10:53 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:55

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

30.

Jozef, ďakujem veľmi pekne. Ja celkom chápem to také rozhorčenie mnohých kolegov a z obidvoch strán politického spektra. Ja viem, že sa to ťažko počúva a že sa aj na to ťažko pozerá, pretože 20 rokov sa na Slovensku striedajú dve sily. Nazvime ich červení a modrí, ľavica a pravica. Dvadsať rokov polarizujú našu spoločnosť, hovoria, akí sú jedni iní ako druhí a výsledok je presne ten, keď sa pozrieš na tie košíky, že napriek tomu, ako využívajú tú ideológiu a tvária sa, že jedni sú lepší ako druhí, výsledkom sú prázdne košíky, aj jeden, aj druhý, aj pravicový, aj ľavicový. To umelé polarizovanie spoločnosti len preto, aby zmobilizovali voličov pred voľbami, ale v skutočnosti medzi nimi nie je veľký rozdiel.

A ja chápem aj tú, chápem aj tú kritiku, pretože je pravda, že hoci krátko, boli sme súčasťou jednej takejto vlády a práve preto možno aj s Jozefom vieme, ako to tam fungovalo. A práve preto vieme, že v skutočnosti nie je pravda, že jeden prístup je vždy lepší, ako druhý prístup a že to, čo je v prvom rade najdôležitejšie, je prestať umelo rozhadávať ľudí, prestať polarizovať spoločnosť ideológiami, po ktorých sa potom stane, že keď sú jedni zvolení, tak ten FNM obsadia všetci rovnako a rovnako si rozparcelujú Slovensko. Na tom šéfovi NKÚ sa dokážu dohodnúť červení s modrými bez ohľadu na akúkoľvek ideológiu a keď ide o peniaze, stoličky a moc, správajú sa všetci rovnako a spájať sa na tom, čo je správne. A správne sú riešenia, ktoré v tomto prípade prinesú viac peňazí ľuďom. To nie je ani ľavicové, ani pravicové. Jednoducho po toľkých rokoch zvyšovania daní a odvodov za všetkých vlád, aj za tie, kde sedel pán spravodajca, je už jednoducho načase začať šetriť a niečo im vrátiť.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2015 o 10:55 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:57

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

32.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili do diskusie. Trošku musím konštatovať, že mi je naozaj veľmi ľúto, že až na malé výnimky to opäť nebola diskusia, ktorá by išla po vecných, ekonomických, racionálnych argumentoch, v čom môj návrh alebo návrh mojich kolegov je zlý, v čom je dobrý, kde ho treba vylepšiť, ale všetci skĺzli, a opakujem, až na malé výnimky, len k tej argumentácii typu, že či tu má byť logo, nemá byť logo a či košík ako nápad je Hlinov, copyright alebo niekoho iného copyright.

Sklamem vás, pán kolega Hlina, to je copyright predsedu vlády Roberta Fica, ten mal také dva veľké nákupné vozíky. To si pamätáte. A to by sme sa mohli sporiť, viete, až do obdobia Baniča, keď vynašiel padák, že každý, kto skočil padákom, tak ešte Baničovým dedičom by mal niečo zaplatiť, lebo ten vynašiel ten padák. Viete, čiže je mi veľmi ľúto, že po tejto rovine skĺzava táto veľmi, veľmi dôležitá diskusia a je úplne jedno, kto z nás si v tejto sále uvedomí závažnosť problému, pred ktorým Slovensko dnes stojí. Či si to uvedomujeme alebo nie, ten problém nás dobehne a on už tu je. A to je to sociálne napätie v spoločnosti, to je to prešľapovanie Slovenska už niekoľko rokov na mieste, to je nespochybniteľné a to je to tápanie a to je, opäť opakujem, jedno, či zo strany ľavice alebo pravice, ako to Slovensko odblokovať, ako uvoľniť ten rozvojový potenciál Slovenska. Toto je to kľúčové a tu by mala smerovať diskusia, odhodiť naozaj bokom nejakú ideológiu a to hranie sa na ľavicu a pravicu, lebo sa dostaneme do takých komických poznámok, ako kolega Kéry, nepodporujete slovenské výrobky. Keby ste boli trošku zdatní v ekonomike a v ekonómii, tak viete, že DPH nemôžete rozlišovať na domáce a importované výrobky. To by ste mohli vedieť. Tak toto je výsledok potom tejto amatérsky, bohužiaľ, vedenej debaty.

Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2015 o 10:57 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:12

Juraj Miškov
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

66.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, vážené dámy a páni, rád by som vystúpil aj dlhšie, ale, bohužiaľ, čakajú ma ešte nejaké povinnosti. S poslancom Jozefom Kollárom sa chystáme vycestovať na juh Európy za vlastné peniaze na súkromný poslanecký prieskum ohľadne utečencov, ale nedá mi nereagovať na pána poslanca Kéryho veľmi krátko.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
67.

Ešte prepáčte, pán poslanec. Naozaj, páni poslanci, ktorí máte záujem sledovať rozpravu, prosím, aby ste sa utíšili a dali priestor kolegovi, aby mohol vystúpiť v záverečnom slove. Ďakujem.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
68.

Čiže veľmi rád by som reagoval na to, čo tu odznelo zo strany pána poslanca Kéryho.

Pán poslanec, áno, toto je realita. Pravica neznížila daň na potraviny, ľavica do dnešného dňa tak isto neznížila daň na potraviny a to, čo je plánované, tak to je jednoducho výsmech ľuďom a pokiaľ hovoríte o plnom košíku, ktorý sme dnes predstavili, tak a hovoríte o ňom, ako o holubovi na streche, nuž, pán poslanec, tak plný košík potravín, respektíve zníženie DPH na potraviny na všetky potraviny je rovnaký holub na streche, ako ten, ktorý ste vy ako vládna strana 5. augusta 2004 predložili do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky, kedy ste vy, strana SMER - sociálna demokracia navrhovali zníženie DPH na potraviny na 10 % na všetky potraviny. Rovnako ste vyhlasovali, že pokiaľ sa dostanete do vlády, tak vaša vláda zníži DPH na všetky potraviny.

Páni poslanci, ste vo vláde takmer ôsmy rok, ôsmy rok a neboli ste schopní za osem rokov vládnutia znížiť DPH na potraviny na všetky potraviny pre ľudí. Neprejde týždeň, čo by vaša vláda nerobila tlačovku o tom, ako sa štátu darí, ako sa Slovensku darí, ako nám rastie HDP, ako sa zvyšuje výber daní a čo z toho majú ľudia? Čo z toho majú ľudia? Ľudia sú na Slovensku stále chudobnejší, roztvárajú sa nožnice medzi bohatými, chudobnými, medzi Bratislavou, medzi regiónmi, čo z toho majú ľudia? Nič. Chcem na vás apelovať už len poslednou vetou, páni poslanci, skúste apelovať na vašu vládu a znížte DPH na potraviny na všetky potraviny, nie tak, ako je to navrhnuté, tak, aby z toho mali všetci ľudia, aj tá stredná trieda, ktorú vy možno bytostne nenávidíte.

Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2015 o 11:12 hod.

PhDr.

Juraj Miškov

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:12

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

70.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, áno, ináč pani Margarét, (povedané so smiechom) veľmi dobrý postreh má, že mi to presne vyšlo tak, ako som si želal, že po hlasovaní v piatok, vidíte. Ani hlasovať, u mňa netreba ani hlasovať, čo chcem, čo si zaumienim, sa stane.

Ďakujem veľmi pekne, dovoľte, aby som uviedol návrh, spoločný návrh mňa a pána Radošovského o tom, že chceme zmeniť DPH na základné potraviny, a to by som teda prípadne na úvod aj zdôraznil, lebo sa nám s týmto, s týmito návrhmi roztrhol kôš. Ale asi to, neprislúcha mi to komentovať, lebo jednak ani politicky, ale ani vecne to nie je správne, že by sme znížili DPH na všetky potraviny. To proste, dovoľte mi s tým teda nesúhlasiť, i keď to znie ľúbivo, že ako by to pomohlo a zaujímavé, že z úst úplne plnokrvných pravičiarov, ľudí z prvej línie, ktorí stáli za obhajobu rovnej dane, proste tu zaznievajú pre pud sebazáchovy naozaj ponúkané riešenia, ktoré sú ďaleko za hranou a sú naozaj ťažko stráviteľné a aj by som povedal, že v lokálnej politike.

Tento návrh hovorí o znížení DPH na základné potraviny. Prísne vzaté, tento návrh tu už bol predložený aj vo forme pozmeňovacieho návrhu, keď tu sedel pán minister Kažimír a bol predložený aj samostatne, ako poslanecký návrh. Nestretol sa so záujmom vás, kolegovia poslanci zo SMER-u, zahlasovali ste proti. Zahlasovali ste proti aj pri pozmeňovacom návrhu a zahlasovali ste proti aj pri samotnom návrhu.

A ešte takú procesnú vec poviem, že ja v tomto úvodnom slove poviem teda viac a ja už asi sa neprihlásim do rozpravy, respektíve iba keby náhodou bolo fakt, že nevyhnutné, čiže dovoľte mi trošku širšie to úvodné slovo. Čiže ten návrh tu už bol, nie je nový, nie je to koleso, nie je to ani objavený svet, ani Amerika, nič, je to v zásade len to, že proste je nefér voči našim ľuďom, ja som to už pred rokom tvrdil, je nefér voči našim ľuďom, aby platili najvyššiu DPH na potraviny v Európe. Ono je to prísne vzaté pravda, myslím, že Dánsko a nejaká pobaltská krajina má, myslím si, že Dánsko má vyššiu a jedna pobaltská krajina má rovnakú. Ale všetky ostatné, všetky ostatné, môžem dať hlavu na klát, majú nižšie, majú nižšiu daň za potraviny. Neviem, čím si to naši ľudia zaslúžili, že proste sú takto, takto na tom zle, že musia platiť najvyššiu, ako keby daň z blahobytu pomaly, hej, že teda, že tak sme tu blahobytní, že z toho masla 20 % pošleme štátu, kde sú štáty, myslím, že v Anglicku dokonca ani nemajú na niektoré potraviny vôbec DPH.

Čiže minimálne to stojí za zamyslenie aj u, by som povedal, fakt, že u pravičiarskych levov a tigrov, čo u nich môže niekedy hraničiť aj s určitým cynizmom, hej, že či naozaj je nevyhnutné proste zaťažiť aj základné potraviny 20-percentnou DPH. Čiže znova sa len opakujem teda, bolo to tu, takto som to nejako uviedol, takýmto nejakým spôsobom, dokonca ja som to v tej rozprave uviedol veľmi širšie, že ten výpadok, lebo hovorme o výpadku, výpadok bude a ja neskĺznem do roviny toho, že ho nahradíme prepúšťaním štátnych úradníkov. Viete, toto ja milujem naozaj, že kde je riešenie - v prepustení štátnych úradníkov. Ja si nemyslím, že riešenie, náš svetabôľ a náš bôľ je v tom, že prepustíme štátnych úradníkov a nahradíte tým všetko. Čiže ja budem hovoriť o výpadku, lebo je, bude výpadok. Ale ten výpadok nemusí byť tragický, respektíve tie čísla nie sú až také vysoké, ako by sa mohlo javiť a vôbec nie sú, by som povedal, že až tak dôležité v tej našej matematike alebo v matematike našich kolegov zo SMER-u, kde 100 mil. eur nie je peniaz. Desať miliónov, tým sa ani nezaoberajú.

Čiže, áno, hovorme o výpadku, ale ten výpadok nie je až taký hrozný. Obzvlášť keď, a to myslím, že ma vtedy pán minister Kažimír počúval, obzvlášť, keď vám ho vedia nahradiť spracovatelia a gastronómia v určitom pomere. A nechcem sa tu veľa, nechcem opakovať, áno, lebo keď my dáme zníženú daň na DPH na základné potraviny pred spracovaním, tak spracovateľský priemysel vám to určitým spôsobom dobehne, lebo si nemôžu na vstupe uplatniť 20 %, ale už si môže na vstupe uplatniť iba 10 %. Ale výstup už má 20 %. Keď si to započíta, niečo sa sanuje aj týmto spôsobom. Možno nie veľa, otázka stojí, aká účinná je kontrola špeciálne v určitých oblastiach nášho podnikania. Ale, čiže dá sa, toto pomôže. Ale stále hovorme o určitom výpadku, ale ten výpadok si naši ľudia zaslúžia nie preto, že sú poctiví a slušní, ale aj preto, že sú vlastne Európania a v Európe všade je znížená daň na základné potraviny. Čiže neobjavíme koleso, neobjavíme republiku.

Predkladáme to aj po informácii, ktorá zaznela, že premiér Fico si osvojil tento návrh a sa im javí, aj SMER-u sa javí ako vec, ktorá pomôže našim ľuďom. Len, žiaľ, a to chcem uviesť, že SMER je jeden cynický stroj na volebné preferencie a manipulácia s týmto zákonom je toho jasným dôkazom. Manipulácia s týmto zákonom je toho jasným dôkazom. A poviem otvorene, že aj dôvodom na jeho predloženie je aj to, aby sme to pokúsili tým pár ľuďom, ktorí si možno ešte zachovali aké-také kritické myslenie, preukázať. Nie poukázať, ale preukázať. Lebo tieto skutočnosti sú už preukazné, hej a budú preukazné v tom, že SMER nastavil celé, celý tento prístup k tomu, že chce našich občanov zadeliť medzi slušnú Európu z pohľadu toho, koľko platia za maslo a mlieko. Nastavil im to tak, že po Vianociach, po Vianociach a dva mesiace pred voľbami. Naozaj, že to odznelo, zaznelo, po Vianociach, keď sú ľudia mimoriadne senzitívni, lebo sa rozbehli pred Vianocami, každý chcel každému pomôcť. Už keď kedy inokedy, keď nie na Vianoce sa najeme poriadne? Tak sa ľudia, dá sa povedať, že vybijú z peňazí a mimoriadne senzitívni sú presne v januári, februári na akúkoľvek zmenu na trhu. A presne s týmto studeno-cynicky kalkuluje SMER a presne tak to nastavil.

To znamená, že 1. 1. oni plánujú, že ich návrh bude účinný. To je jedna vec, že po Vianociach a druhá vec, všetci vieme, že bude cca dva mesiace pred voľbami, hej. To chcem ľuďom povedať, že SMER-u nezáleží na tom, aby ste si vy kúpili lacnejšie mlieko. SMER-u záleží na tom, aby ten dojem, ten efekt toho zníženia cien, a on bude, lebo 10-percentná zmena sa objaví nie až tak výrazne, nie absolútne, hej v tom 10 %, ale objaví a určite sa objaví, možno časom sa to znova vybalansuje, ale tie dva krátke mesiace budú určite citeľné a ľudia si budú vedieť fyzicky, aj pocítia, že to zlacnelo. A očakáva sa od týchto ľudí, aby sa potom konali správne pri akte volieb. No proste, mi to príde trošku nefér voči tým našich ľuďom, mi to príde cynické. Kľudne naši ľudia mohli už rok mať zníženú daň na DPH a nebolo by to, že sa narodili v Brunei, hej, lebo tam nemusíte robiť, lebo tam stačí, že sa narodíte, ale to by bolo len to, že proste sme v civilizovanom priestore, v európskom priestore. To znamená, naši ľudia majú len to, čo majú všade, všade inde v Európe.

My tento náš návrh predkladáme s tým a teraz, že keby prešiel legislatívnym procesom, tak jeho účinnosť je, vážení, dovoľte uviesť 1. 11. To znamená, že o dva mesiace skôr. Čiže prijatím tohto návrhu by sme ľuďom dovolili o dva mesiace skôr prípadne sa tešiť z toho, že sa vrátili do civilizovanej Európy z pohľadu toho, koľko sa platí za DPH na základné potraviny. Dávam to na zváženie. Viete, ak by tu niekto prišiel a operoval, že tie dva mesiace a výpadok tých dvoch mesiacov, prosím vás, dobre si rozmyslite, či niekto s takou stupiditou vystúpi. Lebo je to, už teraz dopredu hovorím, aby som nemusel reagovať, prípadne je to, by to bola stupidita par excellence, že tie dva mesiace by hrali nejakú úlohu z pohľadu vplyvu na štátny rozpočet. Vôbec nie. Tie dva mesiace majú vplyv len na našich občanov, že za čo ich máte. Buď ich máte za slušných ľudí, pracovitých ľudí, našich občanov, ktorým teda sa už konečne uľavilo, že mantra padla a vracajú sa do Európskeho priestoru a dovolíte im to vrátiť o dva mesiace skôr. Alebo ich za nich nemáte a chcete len od nich to, aby útokom na prvú signálnu sústavu ste im povedali, pozri mlieko zlacnelo, ale za to od teba očakávame, že pri volebnej miestnosti sa budeš správať zodpovedne. A teraz to dávam do úvodzoviek. Aj preto sme predložili ten návrh, aby sme dokázali, že o čo SMER-u ide.

Takže, vážení kolegovia, je to len a len na vás, ako sa k tomu postavíte. Dalo by sa k tomu veľa. Ja už nechcem nejak zdržiavať, lebo veľa som aj povedal v prvom čítaní, aj som tu vykladal tie potraviny, aj sme sa tomu venovali. A to ešte poviem, že viete, že venovať sa a teraz tri mesiace, alebo koľko, pár mesiacov pred voľbami si zrazu všetci spomenú, akí sú, akí sú ľudomili. My sme pred rokom a pol, teraz by som, ak by som mohol, poprosil tú fotku, ak sa podarí, mali týždňovú inštaláciu na námestí SNP, prípadne si môžete pozrieť. Týždeň na námestí SNP bola táto statická inštalácia, kde boli základné potraviny vystavené ľuďom, kde sme naozaj, chcem tým hovoriť, že ten, sme si nespomenuli, ale myslíme dlhodobo, hej, na našich ľudí, že by sa mali vrátiť do európskeho priestoru z pohľadu toho, koľko platia za potraviny.

Ďakujem veľmi pekne za tú fotku. Dalo by sa veľa a ja verím, že ma doplní pán kolega a spolupredkladateľ Radošovský aj s inými parametrami, že aký to môže mať vplyv a bude to mať vplyv na našu prvovýrobu. Lebo to je ten sekundárny efekt toho celého. Samozrejme má to veľký vplyv. Otázka bude stáť, že kedy to tým ľuďom chcete dať? Či 1. 1., alebo im to dáte o dva mesiace skôr.

Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2015 o 11:12 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:35

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

72.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Skryt prepis

26.6.2015 o 11:35 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video