53.schôdza

Ďakujem aj kolegom za faktické poznámky. Áno, zmenilo sa toho veľmi veľa v našej krajine. Len ja si čosi pamätám za svoj nie tak dlhý, ale tiež aj nie tak krátky život. A ďakujem Pánu Bohu za to všetko, čo mi dal. Už teda hocikto sa nedožije aj v dnešnej dobe života po päťdesiatke, aj keď ten priemer sa zvyšuje. Ale veľakrát sa to naozaj odvíja aj od tých potravín, ale predovšetkým životného štýlu, ktorým dnes žijeme. My sme konzumná spoločnosť. A tým konzumom nie sú len možno tie potraviny, lebo aj my konzumujeme kultúru, hudbu, úplne všetko by sme skonzumovali, dokonca, prepáčte, poviem to aj tak, aj jeden druhého. Aj jeden druhého by sme skonzumovali, je taký extrémizmus.

Myslím si, že mali by sme sa v mnohých veciach, a pán kolega Radošovský Marián, ty si to tak naznačil, že ten chlieb, kedysi tak vydržal, áno, vrátiť k mnohým tradičným veciam, dorábať si aj doma vlastnú produktivitu, len dnes ľuďom sa to nechce robiť. Ja som to tu tak spomínal. A to tak aj teraz poviem. Dnešné deti si myslia, že paradajky rastú v Tescu alebo hypermarkete ani nevedia, ako vlastne to funguje. A mnohé potraviny kvalitné naozaj by sme si vedeli aj doma dopestovať. Ja si tiež tak spomínam na tých starých rodičov, keď babkina sestra napiekla na dedine ten chlebík, mali takú kachľovú pec, na kapustnom liste. My sme tetu volali ako babkina čotka, to je náš taký výraz. A keď napiekli chlebík, tak naozaj trval týždeň. Bolo tam domáce maslo. Dali sme si k tomu mlieko a ešte, keď aj mali včely na záhrade, tak bolo s medom. To bola taká lahoda, to bola delikatesa. Ale držal týždeň ten chlebík, presne aj to balenie potravín.

Ale toto súvisí aj s tým, aby boli papierové tašky, nie igelitové tašky, aby sa nebalil nakrájaný chlebík do igelitov, nestihnem to všetko povedať

A potom, samozrejme, sú aj tie mikroplesne.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, veľmi stručne sa vyjadrím. Celkom som rád, že tá rozprava sa dostala až tak pomerne naširoko od Božieho slova cez debatu o vojne až po diskusiu o všeobecnej kvalite potravín. To sú všetko obrovské a veľmi významné témy. Tento náš návrh zákona si nedáva ambíciu riešiť takéto významné témy. Tento návrh zákona si dáva ambíciu urobiť jednu drobnú zmenu, ktorá ale môže byť obrovská v dôsledkoch, len si predstavte tých 50-tisíc ton potravín, ktoré sa nám môže podariť zachrániť pred likvidáciou, aby poslúžili dobrému účelu, malá zmena, ktorá môže mať obrovské pozitívne dôsledky. A o to ide.
Ja by som na záver povedal len, dostali ste tie čokoládové vajíčka, dúfam, že vám padnú na úžitok, ak chcete urobiť taký malý akt rebelantstva, nezjedzte ich dnes, nechajte si ich na piatok. V piatok už budú po dobe minimálnej trvanlivosti. A napriek tomu som presvedčený, že nikomu z vás nijako zle nesadnú, že budete úplne v poriadku. A keď ich budete rozbaľovať a jesť, spomeňte si na to, že na Slovensku existuje obrovské množstvo detí, ktoré sa k takýmto čokoládovým vajíčkam nikdy nedostanú, pretože sú pre ne jednoducho príliš drahé. A takýmto deťom cez charitatívne organizácie, cez detské domovy, cez rôzne iné inštitúcie, krízové centrá by sa tieto vajíčka, ktoré sa mne podarilo zachrániť pred likvidáciou, lebo už by sa v tej predajni určite nepredali v takom počte do zajtra, by sa mohli dostať namiesto toho, aby boli zničené. A o to ide.
Veľmi často pred voľbami budeme počúvať o súbojoch medzi ľavicou a pravicou, budeme počúvať, lebo je Fico alebo tí zlí pravicoví, a bude sa opakovať to, čo sa opakuje každé štyri roky, a potom voľby prejdú a zase tu budeme sedieť a potom aj tak sa tí, čo tak bojovali pred voľbami, dohodnú na tom šéfovi NKÚ a na ďalších iných veciach a ten rozdiel medzi nimi až taký nebude. A veľmi často tieto ideologické súboje v skutočnosti sú len takou pretvárkou pre voličov.

A ja vás na záver naozaj chcem vyzvať: Zahoďme tie ideologické súboje odtiaľ, kde nepatria, poďme namiesto politikárčenia a hľadania rozdielov hľadať to, čo nás spája nad riešením problémov občanov. Som presvedčený, že tento zákon taký je. A berte to odo mňa ako podanú ruku na akúkoľvek možnosť spolupráce. S mnohými kolegami z viacerých poslaneckých klubov som diskutoval a majú veľmi dobré a zaujímavé pripomienky, ktoré môžu ešte rozšíriť dosah tohto zákona, výrazne ho vylepšiť. A budeme intenzívne rokovať až do hlasovania, aby sme prišli na to, či bude najlepšie ešte prepracovať tento návrh zákona alebo či môže existovať podpora na to, aby sme ho zmenili nejakou spoluprácou v druhom čítaní. Naozaj nejde o politikárčenie, ide o vecný cieľ, o to, aby sme tie sociálne a ekologické dosahy mohli spoločne dosiahnuť, a to čo najskôr.
A úplne na záver. Ja som pred takou likvidáciou a zničením zachránil túto jednu krabicu potravín. (Ukázanie rukou pred rečnícky pult.) A ako taký jasný príklad, ako by to malo vyzerať namiesto toho, aby dnes už boli v spaľovni, tak ich chcem teda Štefanovi Kuffovi slávnostne odovzdať, aby ich odniesol do toho hospicu. Takto by to mohla byť nie jedna krabica, ale 50-tisíc ton potravín už na budúci rok. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predmetným návrhom zákona sa zriaďuje verejný register konečných užívateľov výhod vedený Úradom pre verejné obstarávanie, a to s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní. Predložený návrh zabezpečuje, aby zmluvy o verejnom obstarávaní uzatvárali iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb. Identifikácia konečných užívateľov výhod má nesporný význam ako nástroj na zvýšenie transparentnosti, zabráneniu konfliktu záujmov a boju proti korupcii vo verejnom obstarávaní.
Predkladaným návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní sa zavádza definícia konečného užívateľa výhod na účely tohto zákona. Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zákonná požiadavka, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných svojich konečných užívateľov výhod. Zároveň úspešní uchádzači, ako aj ich subdodávatelia budú povinní mať na účely poskytnutia riadnej súčinnosti potrebnej na uzavretie zmluvy v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod. Uvedené povinnosti sa vzťahujú na nadlimitné zákazky a podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska. Zároveň predkladaný návrh zákona podrobne upravuje mechanizmus zápisu konečných užívateľov výhod na základe čestného vyhlásenia, overovanie identifikácie končených užívateľov výhod v súčinnosti s ostatnými štátnymi orgánmi a povinnými osobami a vyvodzovania zodpovednosti uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.
Predmetným návrhom zákona sa tiež vypúšťajú niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sú problematické z pohľadu smerníc Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Doterajšia právna úprava týkajúca sa preukazovania majetkovej účasti zároveň nepokrývala problematiku subdodávateľov a osôb, prostredníctvom ktorých uchádzači dokladajú splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. V zriadenom verejnom registri konečných užívateľov výhod budú tiež povinne uvedené údaje, či konkrétny konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom podľa osobitného predpisu.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Chcem vás zároveň požiadať o podporu aj v druhom čítaní hlasovaním o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1494a), podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením č. 1510 z 20. apríla 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporučili Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 607 z 9. júna 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 424 z 9. júna 2015 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 432 z 11. júna 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich nasledovne: o bodoch 1 až 6, 8 a 10 až 20 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich, o bodoch 7 a 9 spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 449 zo 16. júna 2015.

Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v prvom rade predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý máte rozdaný všetci písomne.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1494).
V článku I sa za bod 1 vkladajú nové novelizačné body 2 a 3, ktoré znejú:

2. V § 4 ods. 3 písmeno a) znie: „a) na dodanie tovaru bežne dostupného na trhu, okrem potravín, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu a jej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako 1. 1 000 eur, ak ide o verejného obstarávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. a), 2. 5 000 eur, ak ide o iného verejného obstarávateľa, než podľa prvého bodu“.
3. V § 7 ods. 1 sa slová „tento verejný obstarávateľ“ nahrádzajú slovami „verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b)“.
Odôvodnenie. Cieľom návrhu je úprava finančného limitu pre podlimitné zákazky na dodanie tovaru bežne dostupného na trhu, okrem potravín, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu pre verejných obstarávateľov iných ako Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi.
Ak preložím tieto slová do reči, ktorá je zrozumiteľnejšia, tak predmetom pozmeňujúceho návrhu je navýšenie limitu, od ktorého je povinnosť robiť elektronické trhovisko alebo elektronický kontraktačný systém pre obce, mestá, vyššie územné celky a všetkých ostatných verejných obstarávateľov, okrem štátu. A tento limit sa stanovuje na 5 000 eur. Pre organizácie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, miest, vyšších územných celkov ich rozpočtové, príspevkové organizácie a aj organizácie, ktoré čerpajú, povedzme, granty, pričom ich hodnota prevyšuje pri obstarávaní 50 % hodnoty tohto obstarávania, sa rovnako vzťahuje hodnota 5 000 eur. Z limitu 5 000 eur sú tu vyňaté iba organizácie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Slovenskej republiky. Takto širšie koncipovaný návrh umožňuje zabezpečiť jednak transparentné verejné obstarávanie a výraznejšie podporuje aj regionálny rozvoj, nakoľko pre účasť vo verejnom obstarávaní pri malých zákazkách sa môžu podieľať aj organizácie, ktoré nie sú registrované v Elektronickom kontraktačnom systéme, to znamená tie, ktoré pôsobia v regiónoch bez akýchkoľvek obmedzení.
Ctené kolegyne, kolegovia, žiada sa mi v tejto súvislosti povedať ešte niekoľko poznámok.

Prvá poznámka. Pri koncipovaní tohto pozmeňujúceho návrhu sme mali záujem komunikovať o tom s politickými stranami, ktoré majú zastúpenie na komunálnej a regionálnej úrovni, a v tejto súvislosti sme rokovali s niektorými politickými stranami.

Chcem povedať, že súčasťou tohto pozmeňujúceho návrhu je strana MOST – HÍD a strana SIEŤ.

Čo ma mrzí, a musím to povedať úplne otvorene, mrzí ma, že súčasťou tohto pozmeňujúceho návrhu nie je politická strana Kresťanskodemokratické hnutie. Je tu voľný riadok, ktorý hovorí o tom, že miesto pre nich bolo vyhradené.

Mrzí ma to preto, lebo Kresťanskodemokratické hnutie sa rozhodlo, že namiesto serióznej politiky a jednania a predloženia spoločného pozmeňujúceho návrhu bude z danej vecnej témy vytĺkať politický kapitál a predkladá svoj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorým navrhuje zvýšiť tú hranicu pre mestá a obce na 10 000 eur.

Chcem povedať, že návrh, ktorý o chvíľočku pravdepodobne predložia poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, síce navyšuje hranicu na 10 000 eur, ale už sa netýka rozpočtových a príspevkových organizácií obcí a miest, netýka sa grantov, ktoré sú poskytované z obcí a miest, to znamená, naoko je výškou sumy lepší, ale portfóliom organizácií, ktoré zastrešuje, nie je adekvátny tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je predložený touto skupinou poslancov, ktorých zastupujem pri predkladaní tohto pozmeňujúceho návrhu.

V zásade môžem konštatovať, že podobný pozmeňujúci návrh je poslancov Igora Hraška, Miroslava Kadúca a ďalších, rozdiel, ktorý je medzi našimi pozmeňujúcimi návrhmi, je ten, že my z verejného obstarávania pri limite nad 5 000 eur vylučujeme organizácie v pôsobnosti štátu, lebo si myslíme, že štát má dostatok administratívnych kapacít na to, aby mohol zabezpečiť svoje obstarávanie aj elektronickým kontraktačným systémom.

Toľko k predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem za pozornosť a prosím aj o jeho podporu.

Ja chcem veľmi pekne poďakovať predkladateľom kolegom, ktorí sa pripojili k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý naozaj vylepší a zjednoduší prácu našim samosprávam. Takže v mene 2 900 obcí a miest veľmi pekne ďakujem. A tomu, že sme našli taký súbeh cez politické spektrum, som veľmi rád. Takže naozaj je vidieť, že nám záleží na našich obciach a na našich mestách, aby sme mohli našim občanom vychádzať v ústrety promptne a aby neboli nejaké zábrany pri verejných obstarávaniach. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. No ani by som možno nereagoval, ale keď pán predkladateľ použil niektoré argumenty, tak som si spomenul na vlastnú manželku, ktorá tiež často o mne vie to, čo ani ja neviem alebo čo si myslím. Takže z toho pohľadu aj pán kolega použil argument, o ktorom nemôže vedieť, či je pravdivý, ale použil ho.

Chcem potvrdiť to, že my sme spolu rozprávali niekoľkokrát a aj sme sa vážne zaoberali myšlienkou, že podporíme návrh, aby sa ten limit z 1 000 eur zvýšil na 5 000. Ale keďže ako tu už správne bolo povedané, KDH má poslancov, starostov, primátorov, či prípadne aj poslancov vyšších územných celkov, tak, pochopiteľne, sme sa radili v prvom rade aj s nimi.

A asi pred týždňom bolo jedno stretnutie, kde sa tá štruktúra, ktorá zastupuje samosprávu KDH. A vyšiel z toho návrh, že vychádzajúc zo skúseností aj na okolí, mimo Slovenska je ten návrh nad limit 5 000 lepší ako terajší, ale teda vychádzajúc z tých okolitých skúseností podľa nášho názoru by bolo ešte lepšie, ak by sa hranica pre elektronické trhovisko posunula na úroveň 10 000 eur. Samozrejme, je to záležitosť, ktorá sa môže vnímať tak alebo onak, čiže niekto môže tvrdiť, že 5 000 je málo, a niekto povie, že 10 000 je dosť. Čiže na to neexistujú nejaké exaktné princípy, že čo je čo, ako má byť. Je to jednoducho názor väčšiny. Takže my zatiaľ predstavujeme myšlienku, že tých 10 000 je správnych.

Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, vidíte, tu sa priamo ukázalo, s kým rokovať máte ochotu, s kým rokovať nemáte ochotu. Myslím si, že my predkladáme relevantné návrhy aj doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Mnohé z nich sú aj odobrené aj ministrami potom, samozrejme, následne neprejdú. A vidíte, že tu sme sa v určitom zmysle zhodli.

Ale ja vám aj poviem, v čom je tá suma tých 5 000 eur aj pre niektoré štátne organizácie dobrá, pretože majú problém s dodržaním termínov, ktoré by si eventuálne zadali s daným dodávateľom, pre ktorého majú určitú vec urobiť. Ja budem možno potom konkrétnejší priamo v rozprave. Ale vidíte, že tú sumu 5 000 sme našli aj my, pretože aj my máme svojich starostov, volajú sa nezávislí a mnohí z nich s nami o tom komunikovali. Čiže to viete, že my preferujeme nezávislosť, aj keď niektorí nezávislí nie sú až tak nezávislí.

Ale koniec koncov máme aj my starostov, ktorí s nami o tom komunikovali. A my tiež sme o tomto probléme vedeli. Tak preto sme sa dohodli teda na takejto hranici, ktorá by bola alternatívou zhodnou, na ktorej sme sa zhodli, teda aj s viacerými. A bola by takým kompromisom naozaj, že možno ani nie ešte už tých 10 000, ale tisíc je teda málo, tak tých 5 000 to bola hranica. Koniec koncov ste k tomu zrejme dospeli aj vy nejakým spôsobom. A je to dobré.

Len vy ste z toho vylúčili teda tie štátne organizácie, čo je možno niekde na škodu, aj keď možno nie pre všetky. Síce majú na to aparát, ale tam ich brzdí niečo iné. Takže to sa potom pokúsim vysvetliť ja.

Možno sme naozaj mali skôr diskutovať a mohli ste sa kľudne obrátiť aj na nás, pretože my ani nehryzieme, ani nič také nerobíme. A už keď tu váš kolega Číž hovorí, aby sme o tom diskutovali, tak my by sme boli radi o tom diskutovali. Mohli ste nás ku tomu prizvať.

Ďakujem pekne za faktické. Možno začnem reagovať od konca.

Pri komunikovaní s partnermi sme vyberali tých, o ktorých máme vedomosti, že majú zastúpenie na miestnej úrovni. Ak to voľne preložím, tak tie nezávislé osobnosti, možnože je to 60 % poslancov, sú nezávislé osobnosti, ale nepatria k vášmu politickému hnutiu. Takže z tohto pohľadu nejakým spôsobom sme dospeli k tomu záveru, že sme diskutovali s tými politickými stranami, ktoré sú tu v parlamente.
Ďalšia odpoveď, ktorú som chcel povedať, je, viete, veľmi často sme vami, opozíciou obviňovaní, a toto budem smerovať pánovi kolegovi Bobíkovi, že nie sme ochotní komunikovať a nie sme pripravení rokovať o pozmeňujúcich návrhoch. Ja si myslím, že čím ďalej, tým viac sa ukazuje aj pri schvaľovaní pozmeňujúcich návrhov na tejto schôdzi, ktorá teraz prebieha, prechádza relatívne slušný počet pozmeňujúcich návrhov, ktorý podáva opozícia. Tu sme prizvali vás na rokovania o týchto veciach. Ja si myslím, že ak som predkladal tento návrh na Rade ZMOS-u, kde je 130 starostov a primátorov a kde som hovoril, že nechceme z tohto vytĺkať žiaden politický kapitál, ale že chceme, aby sme sa tu dohodli korektne naprieč politickým spektrom na jednotnom postupe, tam z úst vašich starostov a primátorov zaznel súhlas, že: „Poďme jednotným postupom a podajme spoločný pozmeňujúci návrh.“ Preto som povedal, že mňa mrzí to, že ste sa rozhodli pre separátny postup, aj keď môžeme hovoriť o tom, či to má byť suma 5 000, 10 000, 20 000, 30 000 eur, ak to poviem inak, každý starosta, primátor, každá obec čím bude ten limit vyšší, tým ho skôr uvíta, len tu je potom otázka vyváženosti, transparentnosti a ostatných vecí.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že dnes tu čelíme kríze dôvery v štátne orgány a parlament zvlášť. Práve tá kríza tej dôvery je kvôli takýmto návrhom, takýmto naozaj neúprimným a len čiastkovo riešiacim ten základný problém, ktorý tu máme. A to je drancovanie štátnych peňazí alebo verejných financií.

Táto diskusia neprebieha posledný mesiac, už nejaký čas o tom hovoríme, že tie schránky sú zlé. Ja sa dostanem aj v krátkosti k dôvodom, prečo sú zlé.

Ale dostali sme sa do výsledku a to je predloženie tejto novely zákona o verejnom obstarávaní a, pán minister, nehovorí vám to iba opozícia, hovoria vám to aj médiá, hovoria vám to aj odborníci, hovoria vám to aj mimovládky, že ten zákon je deravý ako rešeto.

Ja si dovolím nesúhlasiť s tým, že ten zákon je zlý, pretože ten zákon je presne taký, aký vám vyhovuje. Ten zákon je nedostatočný a vám vyhovuje nedostatočnosť proste, polovičné riešenia, riešenia naoko, kamufláž, že robíme niečo, zásadný ten protischránkový zákon.

Parlament sa uzniesol, ideme ošetriť tie schránky, lebo drancujú verejný rozpočet a nevieme sa dopátrať toho, kto vôbec je ten, kto drancuje verejný rozpočet A potom príde niečo, čo rieši len pätinu problému z verejných financií, pokrýva len verejné obstarávanie. A to je približne 20 % z toho, kde unikajú peniaze štátu. To ergo znamená, unikajú peniaze občanom tejto krajiny, ktorí platia poctivo dane, odvody. A niekto s nimi šafári bez zodpovednosti.

A tu by som nadviazal na pána predsedu výboru Petráka, ktorý hovoril o prizvaní niektorých politických strán k rokovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda Petrák, ja sa ani nečudujem, že vy ste k tomu neprizvali nás, pretože my máme na toto úplne iný názor. Tá paradigma, s ktorou my prichádzame, je úplne iná. Pretože dnes, a to mi, myslím, aj pán minister potvrdí, neexistuje taký účinný nástroj, ako sa dopátrať toho, čo predstavuje konečných reálnych vlastníkov. Vždy na to existuje spôsob, pokiaľ nie je sankcia dostatočne tvrdá. A tá tu chýba, aby sme sa toho dopátrali. A preto my hovoríme, že dôležité je zamerať sa na toho práve, kto obstaráva, na hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov a v tomto prípade zvlášť obstarávateľov.
Prečo to hovoríme? Pripomeňme si, prečo je taká dôležitá téma protischránkového zákona, kauzy TIPOS-u. Ja nepôjdem do detailov, do podrobností o tom, prečo nám uniklo 13 mil. na tú cyperskú schránku, prečo tie peniaze už zrejme nikdy neuvidíme, aj keď tu máme opačné rozhodnutie? Tých peňazí sa Slovensko nedočká.
Emisná kauza, 60 mil. fuč cez schránku vo Švajčiarsku, mýtny tender, dodávky elektronického mýtneho systému cez spoločnosť SkyToll, ktorá predložila ponuku, ktorá bola o 221 mil. eur vyššia ako najnižšia taká ponuka.

Môžeme hovoriť ďalej o schránke ako PREFTO, FLEETPAY, PAYWELL, MEDICAL GROUP. Keby sa nebol ten pán, ak sa nemýlim, Koval prihlásil, že je tým vlastníkom, tak asi by sme mohli hovoriť o tom, že je to stále ako tá schránka. Ja nepoznám pána Kovala, ale v koho prospech on koná? Toto my nikdy naozaj nezistíme. Tie schránky sú zlé, pokiaľ neposkytujú najnižšiu možnú cenu.

A to negatívum je hlavne kvôli tomu, že vy neviete sa dopátrať toho, kto má skutočný benefit z obchodu so štátom. Neviete vymôcť peniaze späť, ak prišlo k pochybeniu, nejde to urobiť, tá schránka vám ich nevydá.
Najväčší prínos tej schránky je, že osoba stojaca za ňou vám za odmenu, za nejaké fíčko povie: „Vieš, čo je môj benefit? Keď za mnou príde daňový úrad a vypýta si údaj o tej firme, ja poviem, že mu ho nedám.“ A nič sa mu nestane. To je ten benefit.“ Dnes krajiny, ktoré podporujú tie schránky, majú nastavený regulačný rámec, ktorý umožňuje buď nevydať údaje alebo peniaze, alebo zdržovať akékoľvek prešetrenie ktorejkoľvek kauzy.
A vy ste, pán minister, prišli s riešením nejakého konečného registra užívateľov výhod, ktorý v zásade ide v súlade s tým, čo hovorí nedávno prijatá európska smernica z mája proti praniu špinavých peňazí, ktorá dokonca ide ďaleko za tým, čo navrhujeme my alebo navrhujete vy, alebo navrhuje náš štát, keď to mám tak zjednodušiť. Tá smernica hovorí o tom, že je potrebné, aby boli známi vlastníci všetkých aj domácich firiem. My na toto proste zabúdame. My ideme iba tak čiastkovo ukázať, že ideme voľačo v tom trošku robiť, pričom pokryjeme len verejných obstarávateľov. Je to obrovská škoda. A naozaj je to dôkaz toho, že vy nemáte záujem riešiť problém, ktorý tu máme s tými schránkami.
Pán premiér povedal: „Nemáte na to riešenie, opozícia.“ No ja som sa veľmi intenzívne bavil s ľuďmi, ktorí robia verejné obstarávanie. Musím povedať, že natrafil som na niekoľkých ľudí, u ktorých ani som netušil, ako to vnímajú. Pritom sami obstarávatelia hovoria, že ono nie je chyba to, na čo sa zameriava vláda, a to je ten vykonávateľ služby, chyba je v tých obstarávateľoch, ktorí sú nečestní, nemorálni, nehospodárni a hlavne bez zodpovednosti. Toto povedali samotní obstarávatelia. Týmto aj pozdravujem Preseľany, odkiaľ aktuálne títo obstarávatelia sú. Oni si sami chceli na seba ušiť bič, lebo vedia, že medzi nimi sú ľudia, ktorí nemajú problém podpísať čokoľvek, práve preto si myslím, že téma hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov je určite namieste, lebo niektorí, bohužiaľ, stratili tú mieru.

A práve preto prichádzam s takýmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý je zameraný práve na to, aby obstarávatelia konali hospodárne, s odbornou starostlivosťou, za účelom, na ktorý sú pripravené tie peniaze. Ak toto porušia, budú za to hmotne zodpovedať. Taký je návrh. A v tejto chvíli si myslím, že je to jediné reálne riešenie toho, čo nám tu vzniklo. A to je hmotná zodpovednosť. Bavme sa o tom, či bude bude zodpovedný človek, ktorý je tzv. nevedome nedbanlivý, lebo tak je nastavený ten pozmeňujúci návrh, bavme sa o rozsahu toho zavinenia, ale minimálne spravme krok vpred a podporme úpravu, ktorá zavedie zodpovednosť ľudí, ktorí narábajú s peniazmi z verejného rozpočtu, preto ten pozmeňujúci návrh je.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V článku I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:

Za § 149a sa vkladajú § 149b až § 149d, ktoré znejú:
§ 149b „Rozsah zodpovednosti za škodu na verejných prostriedkoch“ znie:
Odsek 1: „Fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby, ktorá je povinná postupovať podľa tohto zákona ako verejný obstarávateľ, je povinná pri nakladaní s verejnými prostriedkami24) podľa tohto zákona postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.“
Odsek 2: „Fyzická osoba, ktorá poruší povinnosť podľa odseku 1 v spojitosti s porušením povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa podľa tohto zákona, hoci vedela, že tým môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch.“
Odsek 3: „Fyzická osoba sa zodpovednosti podľa odseku 2 zbaví, ak preukáže, že bola pri nakladaní s verejnými prostriedkami24), v súvislosti s ktorým vznikla škoda na verejných prostriedkoch, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaná konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody spôsobenej na verejných prostriedkoch, a z tohto dôvodu nebola oprávnená konať inak, ako konala.“
Odsek 4: „Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami24), v súvislosti s ktorými vznikla škoda na verejných prostriedkoch, podieľalo viacero fyzických osôb, zodpovedá za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch tá osoba, ktorá vykonala právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.“
Odsek 5: „Ak právny úkon podľa odseku 4 a) vykonalo viacero fyzických osôb spoločne, zodpovedajú za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch spoločne a nerozdielne, b) vykonal kolektívny orgán, ktorého členom je fyzická osoba, zodpovedá táto osoba za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch len v prípade, ak ako člen tohto orgánu vyjadrila s týmto úkonom súhlas.“
Odsek 6: „Ak bolo podmienkou vykonania právneho úkonu podľa odseku 4 vykonanie iného, predchádzajúceho právneho úkonu, zodpovedá za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch aj osoba, ktorá takýto iný, predchádzajúci právny úkon vykonala.“
§ 149c „Uplatnenie nároku na náhradu škody štátom“ znie:
Odsek 1: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch možno uplatniť len, ak úrad právoplatne rozhodne, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ porušil niektorú z povinností ustanovených týmto zákonom.“
Odsek 2: „Rovnaké dôsledky ako rozhodnutie podľa odseku 1 má aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viazaný, ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.“
Odsek 3: „Právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch má štát.“
Odsek 4: „Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch koná z úradnej povinnosti a v mene štátu generálny prokurátor.“
Odsek 5: „Orgán, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 1 alebo odseku 2, je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zaslať jedno jeho vyhotovenie generálnemu prokurátorovi.“
Odsek 6: „Ak ide o škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch, najneskôr sa právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch premlčí za desať rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“
§149d „Spoločné a prechodné ustanovenia k zodpovednosti za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch“ znie:
Odsek 1: „Ak v § 149b a 149c nie je ustanovené inak, právne vzťahy podľa týchto ustanovení sa spravujú Občianskym zákonníkom.“
Odsek 2: „Ustanovenia § 149b až 149d sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.“
Odsek 3: „Zodpovednosť za škodu podľa ustanovení §149b až 149d sa vzťahuje na škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch odo dňa nadobudnutia ich účinnosti.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie: „24) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

Odôvodnenie.

Korupcia je jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj globálny prieskum vnímania korupcie vydaný medzinárodnou organizáciou Transparency International, v ktorom sa Slovensko v oblasti vnímania korupcie ocitlo až na 62. mieste spomedzi 176 krajín sveta, čo je 5. najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej únie. V prieskume Eurobarometer z roku 2012 sa 78 % respondentov vyjadrilo, že vníma korupciu na Slovensku ako veľký problém. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré tak Slovensko ročne prichádza, prekročil, dámy a páni, 500 mil. eur. Päťsto miliónov eur je tu odhad, o ktorý neprichádzame ani nie tak my, ale občania, len preto, že na Slovensku existuje korupcia a nikto sa s ňou nepokúša dôsledne bojovať. Toto je stav. My sme zodpovední zaň, za to, aby my sme regulovali právny rámec toho, že nebolo vytvorené prostredie pre korupčnú trestnú činnosť.

Žiaľ, nedá mi nepovedať, že tento zákon, ktorý predložilo ministerstvo, nepokrýva všetko, čo má pokrývať, a priestor na korupciu je naozaj stále veľmi, ale veľmi široký. Dokonca tento návrh zákona, ktorý predložila vláda, aj keď rieši verejné obstarávanie, pokrýva len jeho časť, a to aj nedostatočne.

Pán minister mi dá nepochybne za pravdu, možnože mi tu bude oponovať, ale však tomu ja zasa by som bol rád, ak by mi odpovedal, či neexistuje spôsob, ako zakryť skutočného vlastníka, pretože tých spôsobov je niekoľko, ako zakryť skutočného vlastníka. Možno sa to neskrýva v našom právnom poriadku, ale niektoré európske právne systémy sú veľmi flexibilné. A skutočne, som presvedčený, že, to treba povedať, existujú právne nástroje, ako obísť inštitút, ktorý zavádza aj Európska únia. A to je register konečných užívateľov. Neviem, ako prebieha alebo prebiehalo rokovanie na pôde Európskeho parlamentu k tomu, ale verím, že sa niekto ozval, že právne inštitúty, ktorými sa dá zakryť skutočný vlastník, sú, existujú.
Dovoľte mi ďalej pokračovať v odôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil, ktorý sa týka hmotnej zodpovednosti práve tých, ktorí obstarávajú, teda prenášame to bremeno nie pokiaľ ide o tých, ktorí profitujú na štáte, ale o tých, ktorí konajú často a de facto nezodpovedne.

Počas dvoch dekád existencie Slovenskej republiky bola naša verejnosť svedkom vzniku viacerých závažných káuz, z ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť. Aby sa v budúcnosti predišlo vzniku ďalšej spoločenskej škody, je nevyhnutné vytvoriť za týmto účelom efektívne právne nástroje.

Zodpovednosť za škodu na verejných prostriedkoch je typovo novým druhom zodpovednosti, ktorý v súčasnosti v slovenskom právnom systéme absentuje, a to aj napriek tomu, že v minulosti už existovali snahy o začlenenie obdobného druhu zodpovednostného vzťahu priamo do zákona č. 514/2003 Z. z.

Treba povedať, že tento zákon obsahuje právnu úpravu, ktorá rieši zodpovednosť, ak štát alebo niekto konajúci v mene štátu spôsobí škodu, ale tá úprava je nedôsledná a zase nepoznám ani jeden výsledok, kedy by niekto žiadal od konkrétneho verejného funkcionára nahradenie škody. A ak niekto to žiadal, tie škody sa pohybovali v zlomkoch, možno promile z toho, aká bola skutočná výška tej škody.

Tento mechanizmus vzniku zodpovednosti je založený na elementárnom štandarde spočívajúcom v povinnosti osoby oprávnenej konať v mene verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby, ktorá je povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní ako verejný obstarávateľ, postupovať pri nakladaní s verejnými prostriedkami s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.

Porušenie tejto povinnosti je konštitutívnym momentom vzniku zodpovednostného vzťahu medzi touto osobou a štátom samotným, pričom zodpovednosť je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti v právnom režime zavinenia na úrovni vedomostnej nedbanlivosti. V zmysle zaužívanej aplikačnej praxe takto stanovená hranica zodpovednosti znamená, že táto osoba je zodpovedná za vzniknutú škodu nielen v situáciách, keď vedela, že svojím konaním mohla spôsobiť škodu, no spoliehala sa na to, že ju nespôsobí, ale aj v prípadoch úmyselného zavinenia škody.

Významným prvkom toho, čo navrhujem, alebo respektíve treba povedať, že ja som to navrhoval tu spolu aj s mojimi kolegami, pomerne značný líder je v tomto Janko Mičovský, ktorý má s tým osobnú skúsenosť, a verím, že ju povie, že ju opäť zopakuje, idem späť, občianskoprávneho inštitútu zodpovednosti za škodu je aj stanovenie zákonnej možnosti vyvinenia (exkulpácie), ktorá je v tomto prípade podmienená preukázaním toho, že táto osoba nemohla objektívne konať iným spôsobom, napríklad z dôvodu konania v dôsledku realizácie jeho povinnosti, ktorá vyplývala zo všeobecného právneho predpisu.

Predložený návrh taktiež zohľadňuje situácie, keď škoda vznikne spoločným konaním viacerých osôb. V takýchto prípadoch zavádza dva potenciálne aplikovateľné režimy. Z nich jedným je pravidlo nevyhnutnosti právneho úkonu, ktoré zavádza individuálnu zodpovednosť tej osoby, ktorá vykonala právny úkon nevyhnutný pre platnosť konania, ktoré spôsobilo škodu, druhým je aplikácia zásady solidárnej zodpovednosti (teda zodpovednosť spoločne a nerozdielne) v taxatívne stanovených prípadoch.

Ako už bolo uvedené, právna zodpovednosť za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch nie je žiadne nóvum, a to nielen vo vzťahu k pokusu o jej zavedenie na pôde slovenského parlamentu, ale aj vzhľadom na reálnu existenciu takejto úpravy v zahraničí.

V Rakúsku vyplýva obdobný typ zodpovednosti priamo zo Spolkovej ústavy. V zmysle čl. 23 ods. 3 B-VG tam zodpovedajú osoby konajúce ako orgány štátu za škodu, ktorú štátu pri výkone zákonov protiprávnym konaním bezprostredne spôsobia. Tam podobne ako je zodpovednosť voči súkromným osobám v zmysle čl. 23 ods. 1 B-VG detailnejšie upravená samostatným zákonom, je aj zodpovednosť orgánov voči štátu v nadväznosti na ústavnú úpravu podrobnejšie regulovaná zákonom o zodpovednosti orgánov za škodu.

Pritom je v predloženom návrhu podrobnejšie vymedzený procesný postup uplatnenia nároku na náhradu škody štátom.

V tomto procese koná vo veci uplatnenia nároku na náhradu škody na verejných prostriedkoch generálny prokurátor, pričom nevyhnutným predpokladom na uplatnenie nároku je právoplatné rozhodnutie úradu o tom, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ porušil niektorú z povinností ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní, resp. výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viazaný, ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.

Generálny prokurátor koná v tejto veci ex offo a v mene štátu, pričom právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch má štát.

Predložený návrh v neposlednom rade zavádza osobitnú desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody na verejných prostriedkoch, ktorá začína plynúť od dátumu, keď k predmetnej udalosti došlo.

Ďalej je v predloženom návrhu vymedzený vecný vzťah jeho ustanovení k Občianskemu zákonníku, ako aj ďalším relevantným prameňom práva medzinárodného charakteru.

Tiež sú tam upravené prechodné ustanovenia, v rámci ktorých sa stanovuje časová pôsobnosť takým spôsobom, aby nespôsobila retroaktívne účinky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

Pán poslanec, iba by som chcela upozorniť, že je 19.00 hodina.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

Ešte o minútku poprosím.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

Tak nech sa páči.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

Ja len na záver chcem povedať, ja som si vedomý, že tieto návrhy z pozície opozície sú veľmi možno jednoduché, ale ja som dal otvorene záväzok, že my to budeme presadzovať a budeme robiť všetko pre to, aby zodpovednosť verejných funkcionárov bol zavedená v podobe, ktorá bude mať naozaj v prípade potreby sankčný mechanizmus pre tých, ktorí narábajú s peniazmi nás všetkých.

Verím, že si tiež na tom nájdeme zhodu, už v rámci opozície tá zhoda bola, pretože inak sa nám bude stávať to, čo sa nám stáva už teraz. A tu jednak vznikajú sivé zóny, ktoré si, myslím, nemôžeme dovoliť a vznikajú organizácie, a teraz tu idem spraviť pochvalu, a mimovládky, ktoré vytvárajú si fondy na to, aby riešili korupciu.

Ja si nemyslím, že niekto v tejto sále si myslí, že výsledok toho má byť to, že majú vznikať mimovládky. Práve štát má byť ten, kto má dôsledne kontrolovať, či som nakladal s peniazmi hospodárne alebo nehospodárne. Nemusia tu vznikať mimovládky. To je výsledok toho, v akej spoločnosti žijeme. Podľa mňa je to jasný dôkaz, že s tým musí robiť niečo štát, ktorý má donucovacie prostriedky, nie mimovládka.

Týmto ale vzdávam naozaj hold všetkým mimovládkam, ktoré sa venujú boju proti korupcii a robia všetko pre to, aby bol to bolo potlačené dolu na minimálnu mieru.