53.schôdza

Ďakujem za slovo. Pán minister, venovali ste sa pánovi poslancovi Zajacovi a v podstate na niektorých prípadoch alebo na niekoľkých prípadoch ste vlastne poukázali, že tie jeho vyjadrenia, to boli, keď jemne poviem, tak možno polopravdy. A to ma hnevá a nielen možno pri ňom, ale aj pri niektorých ostatných, že keď už sa postavím za tento pultík, tak mal by som byť pripravený a mal by som si zistiť fakty. A keď už poviem nejaké číslo, tak mal by som si za ním stáť a mal by som ho mať zdokumentované.
A toto možná v rámci etického kódexu by bola tiež taká jedna veta, že poslanec, ktorý predstúpi pred svojich kolegov a predstúpi pred verejnosť a celé Slovensko, by nemal viesť svoj dialóg, respektíve monológ vo forme krčmových rečí, ale mal by sa držať faktov a mal by si za tými svojimi slovami stáť a mali by byť pravdivé.
Ďakujem. (Potlesk.)

46.
Pán poslanec Bagačka, naozaj máte pravdu, ale ja som, nepamätám si, kedy on naposledy hovoril pravdu, pán poslanec Zajac. On totižto nevie hovoriť pravdu. To je jeho proste problém a bolo by ho treba opravovať neustále, lebo on má proste strašne veľa zo svojej histórie za ušami, takže sa snaží takýmto spôsobom vyhovoriť. Ale nechcem tu riešiť osobné veci.
Pán poslanec Bobík, áno, tých možností je vždy veľa. Elektronická aukcia ale nevie riešiť všetko. Naozaj vie fungovať len pre bežné tovary a služby, ktoré nie sú veľmi komplikované, a jednoduchšie stavby. Prvé stavebné práce sa už urobili cez elektronické trhovisko, ale to je tak maximálne urobenie parkoviska a nejaká ľahšia rekonštrukcia. Sú zase súťaže a veci, ktoré vyžadujú ten najkomplikovanejší spôsob obstarávania. A zoberte si len jeden jediný príklad: R1 Pribina a R1 okolo Žiaru nad Hronom. Porovnajte ako obyčajný šofér kvalitu tých dvoch stavieb. Porovnajte ako obyčajný šofér kvalitu tých dvoch stavieb, dostavané v rovnakom období a máte na to odpoveď. To je presne, o čom sa bavíme. Chceme mať naozaj kvalitu, dlhodobú, alebo len chceme proste, tak ako v Čechách sa im stalo, že sa im zvlní diaľnica, pretože mali to jednoduché? Iba pri takých komplikovaných obstarávaniach neviete použiť elektronickú aukciu tohto typu. Proste to sa nedá. Aj my pri niektorých komplikovanejších operáciách samozrejme robíme, aby sme mali aspoň na dve časti rozdelené, že tá aukcia na záver príde, ale aby ste v prvom mali ten kvalitatívny výber. Že sa zúži na nejakých päť ľudí, ktorí vedia toto dobre, kvalitne urobiť a potom sa môžu vyhádať na cene. Ale musíte používať tie komplikovanejšie vzorce verejného obstarávania.

A myslím si, že sme sa posunuli ďalej najmä tým, že pokiaľ vláda Ivety Radičovej sa chválila tým, že má 2,9 obstarávateľa na súťaž, my máme napríklad 5,1. Nemyslím si, že to robili zle, ale proste od nejakého stupňa stúpame, ideme ďalej, upravujeme tie zákony, sa to proste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

48.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj za informáciu. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne tento zákon, o ktorom sme mali dnes rokovať, mal byť protischránkový zákon. Ale ako zisťujeme, to, čo má byť schválené, nakoniec so schránkami urobí len obmedzený poriadok, k tomu sa ešte dostanem, a, naopak, sa tam priplietlo pomerne veľa vecí, vrátane elektronického trhoviska, o ktorom hovoril aj teraz minister vnútra.
Pred tým, než pristúpim k veci, dovoľte mi len povedať, že viacerí z vás vedia, že existuje taký projekt, ktorý sa volá Demagog, ktorý kontroluje vyjadrenia politikov v televíznych a rozhlasových reláciách z hľadiska ich faktografickej pravdivosti. Existuje pre Slovensko a ten sa volá Demagog.sk, existuje pre Čechy, volá sa Demagog.cz. A musím požiadať organizátorov, aby zriadili Demagog.kl pre pána ministra Kaliňáka, lebo on potrebuje osobitný projekt. Lebo on vychrlí v každom prejave toľko pseudofaktov, že by si zaslúžili svoj vlastný kontrolný tím. Ja počas jeho prejavu som nemal priestor všetko to skontrolovať, ale poviem vám len takú drobnosť, ktorou by som začal.
Pán minister povedal, že funguje dnes v Čechách len jedno elektronické trhovisko, tak dovoľte mi povedať, že fungujú tam v tejto chvíli tri. Teraz som si otvoril na webe každé z nich pre istotu, či náhodou včera v noci pán minister nezlikvidoval dve z nich, aby mal dneska možnosť toto povedať. Nezlikvidoval, fungujú tam tri. Pôvodne ich bolo päť a dve z nich ukončili činnosť a tri fungujú ďalej. Takže nie jedna, pán minister, ale tri fungujú. (Reakcia ministra: Reálne fungujúce...) Reálne, otvoril som si ich, prijímajú zákazky, bidujú, aukcujú. Ja neviem, čo vy nazývate reálnym fungovaním. Ja nazývam reálnym fungovaním to, kde sa dá niečo kúpiť a prípadne predať. A teda fungujú tam tri, môžem vám dať aj webadresy, ale predpokladám, že vaši poradcovia ich majú. No ale takých vecí v tom prejave bolo veľa, ale ja nemienim mrhať čas tejto snemovne tým, že by som teraz išiel bod po bode, to bola len taká chuťovka na úvod.
Dovoľte mi teraz namiesto toho radšej pristúpiť k tomu samotnému zákonu. Táto novelizácia, ktorú tu dneska robíme, a úplne mimo schránok, kvôli ktorým tu ten zákon dneska je, je klasickým prejavom toho, prečo zákon o verejnom obstarávaní je dneska jeden z najväčších problémov slovenského verejného sektora. Pretože je zložitý, dlhý, protirečivý, zle napísaný, neustále menený. A dovoľte mi ukázať, ako sa to robí v priamom prenose dnes. Pretože to je to, čo tu, páni poslanci, najmä na ľavej strane, budete dnes schvaľovať a zoberiete si to aj dnes na svedomie. Nebudete prví, bohužiaľ, možno ani poslední, ale len aby ste vedeli, o čo ide.
Problém zákona o verejnom obstarávaní je dvojaký. Jeden je, že, ako to už bolo v inej súvislosti povedané, na starosti ho má Úrad pre verejné obstarávanie, ale politicky sa tejto agendy na začiatku tohto volebného obdobia ujal minister vnútra pán Kaliňák, ktorý má aj na starosti elektronické trhovisko, ale v rámci vlády ako rezortný minister je ešte za to zodpovedný aj minister spravodlivosti, ktorý tu má tú povinnosť dnes sedieť, keď prezentuje návrh snemovni, pretože to predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie robiť z ústavy nemôže. Z týchto dôvodov máme jednak chaos zodpovednosti a máme aj chaos v realizácii.
Dámy a páni, toto je spoločná správa (rečník ju ukazuje plénu) k tomuto návrhu zákona, ktorá má 32 strán. Má 32 strán. Táto spoločná správa, ktorá bude v drvivej väčšine vami schválená, sa ďalej významne skomplikuje, sprotirečí a zničí tento zákon, ktorý už je ale zdeštruovaný takmer na nepoznanie tak či tak, ale ešte k tomu prispejete.
V tejto spoločnej správe je len zopár bodov, ktoré sa venujú meritu tohto zákona, teda protischránkovým veciam, ktoré sú v ňom pôvodne obsiahnuté. Tam je pár bodov, ktoré to precizujú, 98 % tejto správy sú so schránkami nijak nesúvisiace ustanovenia, ktoré sa tam vsúvajú parlamentne, namiesto toho, aby sa vsúvali pred vládou, ministerstvami tak, aby ich bolo možné skontrolovať, overiť a vzájomne vyčistiť, prípadne aj vydiskutovať s príslušnými organizáciami a skupinami.
A teraz, aby som bol konkrétny, k čomu to vedie.
Pán minister Kaliňák, to už medzitým som ho nedokázal zaujať natoľko, aby neodišiel, tu pred dvoma rokmi, pred vami, sme tu všetci boli spolu, predložil veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorej jednou z významných súčastí boli § 102a, 102b, ktorými zaviedol možnosť nakupovania za takzvané porovnateľné ceny. Vtedy to veľmi propagoval, že keď bude zoznam, koľko stoja ktoré položky, tak bude jednoduché možno nakupovať. Potom sa povie, že tak štandardná položka pre, ja neviem, papier je toľkoto a cena je toľkoto, nemusí nikto súťažiť, môže to za tú cenu rovno nakúpiť. Tieto paragrafy sa tam zaviedli, sú súčasťou platného právneho stavu. Dneska navrhuje táto spoločná správa, aby sa tieto dva paragrafy bez, pardon, náhrady vypustili, a to s odôvodnením, že sú neuplatniteľné, nikdy sa neuplatnili, nefungujú, ani fungovať nemôžu. To znamená, táto snemovňa schválila kompletný inštitút v zákone vládnom, v žiadnej poslaneckej novele, ktorá tu, bohvieako, prišla. Vo vládnom návrhu schválila niečo, čo sa nikdy nepoužilo, a o dva roky sa to zase ticho vypúšťa. To len ako príklad toho, aby ste nehovorili, že fiktívne hrozím nejakým problémami, ktoré naši špičkoví legislatívci vedia vychytať, nič také sa stať nemôže.
A teraz sa poďme pozrieť na to, čo v tej novele je. Existuje niečo, čo sa volá dynamický nákupný systém, čomu v tejto snemovni nikto nerozumie vrátane dvoch predkladateľov, ktorí k tomu predložili momentálne pozmeňujúci návrh. Tento dynamický nákupný systém je niečo, čo je odvedené zo smernice, ale na Slovensku sa len minimálne využíva. V súvislosti so zmenami sa pán minister Kaliňák rozhodol, že sa to využívať bude, a preto, ale opäť nepredložil tie pozmeňováky ako pripomienku v pripomienkovom konaní, o ktorej, by sa dala verejne kontrolovať, diskutovať. Predložila sa ako poslanecká, pozmeňovací návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti, kde sa k zrazu existujúcemu paragrafu o dynamických nákupných systémoch vložili tri nové paragrafy 47a, 47b a 47c a ešte aj niektoré ďalšie, ktoré zrazu majú tento systém na Slovensku reálne sfunkčniť.
Zároveň do toho, prepáčte mi za výraz, už bordelu, dnes vstúpili poslanci Brixi a Martvoň a predložili zákon, ktorý nanovo píše ten pôvodný paragraf 47 o dynamických nákupných systémoch. Takže z novely, ktorá mala byť o schránkach, sa v priebehu dvoch jednaní parlamentu vo výbore a v pléne najprv dohodia tri paragrafy v dĺžke viac ako dve strany a ešte sa k nim teraz kompletne pozmení ten tretí. Ja vám garantujem, že nikto, aleže nikto v tejto snemovni, vrátane predkladateľov, netuší, čo predložil a prečítal. A je to koniec koncov vidno aj na zdôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu.
Napriek tomu, že sa tejto téme venujem asi jedenásť rokov, ja sám nie som schopný v tejto chvíli domyslieť, čo v tom pozmeňujúcom návrhu je. Všimol som si len však, že v tom pozmeňujúcom návrhu je uvedené, že sa budú na dynamické nákupné systémy používať koncepty užšej súťaže.
Rád by som vám vysvetlil. Užšia súťaž je to, kde nemusíte verejne súťažiť, ale sa predvyberú nejakí uchádzači, ktorí potom súťažia. Užšia súťaž nemusí byť vždy zlá, nemusí byť že nelegitímna, ale je to zužovací manéver, ktorý môže a nemusí mať svoj dôvod. V tejto chvíli ideme hlasovať o niečom, z čoho jediné kľúčové slovo, ktorému je tu schopný ktokoľvek porozumieť, je užšia súťaž a to nie je dobré kľúčové slovo. Zvyšku tu už nerozumie vôbec nikto. Takto sa tu robia zákony, takto sa tu robí zákon o verejnom obstarávaní, z ktorého potom desaťtisíce obstarávateľov sú nešťastní, nadávajú každému poslancovi, kde ho stretnú. Som si istý, že budete súhlasiť. Ešte ste určite nestretli starostu, riaditeľa školy alebo niekoho iného, kto zodpovedá za míňanie verejných prostriedkov, aby vám nevynadal za ten zákon. A vy k nemu idete dneska prilepiť tieto štyri paragrafy, ktorým tu nikto nerozumie a ktoré sa tu prilepujú na poslednú chvíľu. Potenciálne teda zužovaním súťaže. Ja neviem povedať, či je to zlé. To sa nedá z tohto paragrafu takto narýchlo ani zistiť. A žiadny seriózny odborník to nevie.
Aby som už pokračoval v samotnej veci. Zároveň sa tu upravuje v spoločnej správe kompletne nové elektronické trhovisko. Pán minister Kaliňák hovoril o tom, že sa rozširuje elektronické trhovisko na nadlimitné položky. To znamená, na väčšie nákupy. To je síce pravda, ale to sa nerobí nejakým rozšírením. To sa robí kompletne nanovo napísaním. Ak si prečítate tú spoločnú správu, všetky paragrafy o elektronickom trhovisku sú tu nanovo napísané. Takto sa mení zásadný nástroj vlády na poslednú chvíľu v parlamente.
Zároveň dobrou tradíciou tejto snemovne, najmä za tejto vlády, sa stalo to, že neexistuje novela verejného obstarávania, v ktorej by sa nevyrazila diera do verejného obstarávania. Niekde menšia, niekde väčšia. Naposledy, keď vláda schvaľovala totálne neúčinný protischránkový zákon, tak bol dobrý aspoň na to, aby sa tu vyrazila diera pre predsedníctvo v Únii, že už sa nemusí súťažiť. To, že, o tom, že budeme predsedovať Únii, sme vedeli osem rokov, desať rokov? Aleže teraz zrazu rok a pol pred začatím je nutné zrušiť všetky pravidlá verejného obstarávania pre obstarávanie súvisiace s Úniou, na to bola jedine dobrá tá totálne neúčinná protischránková novela, ktorú sme tu schvaľovali v decembri a ktorá je dnes nahrádzaná ďalším vládnym zákonom, a čím to aj vláda priznáva.
Dnešná diera, len aby ste vedeli, je tu viacero advokátov, prosím najmä ich o pozornosť, podľa tejto diery, ktorá sa sem vkladá na poslednú chvíľu, už sa advokátske služby nebudú musieť obstarávať súťažou, ani iné právne služby. Niekto sa tak rozhodol. Pán minister Kaliňák to tak chcel dlhodobo. V 2013. si to ešte úplne netrúfol, urobil tam len takú polovičnú dieru. Dneska už táto hanba prešla a on má pocit, že už je ten zákon tak dlhý a zložitý, že si to nikto ani nevšimne. V každom prípade zákazky právne sa budú dávať bez súťaže.
A teraz, kolegovia, len aby ste vedeli, čo schvaľujete, odôvodnenie tejto zmeny hovorí, že vychádza to z toho, že predmetné právne služby môže poskytovať výlučne advokát. To je síce pravda, ale to nemá nič spoločné s tým, či sa majú súťažiť, alebo sa nemajú súťažiť. Čiže tak ako lekárske služby poskytoval len lekár a architektonické služby len architekt a účtovnícke služby a daňové a audítorskej služby len audítor alebo daňový poradca, tak to nemá nič s tým, či sa má súťažiť o tieto služby. To, že sa nemá súťažiť, je v smernici? Nie. Že sa nemusí. No, to je dosť veľký rozdiel, pretože vďaka tomu, čo sa nemusí, sme tu, pán minister, mali aj tzv. nástenkový tender, keďže vtedy na tzv. neprioritné služby sa nemuselo súťažiť na nič, a vy ste teda, vy nie, ale prvá Ficova vláda to využila na to, aby zadala miliardový tender bez súťaže, nástenku. A presne takisto sa odvoláva, však podľa smernice nemusí. Lenže tá smernica má úplne iný cieľ.
Dovoľte mi dostať sa teraz k elektronickému trhovisku. Ja osobne na rozdiel od niektorých kolegov si myslím, že elektronické trhovisko je veľmi dobrá vec ako myšlienka. A myslím si, že pre ďalšiu vládu, nech v nej bude ktokoľvek, ich čaká najmä úloha, ako túto myšlienku ďalej rozvíjať a zlepšovať, pretože má veľa problémov v tom, ako je dnes urobená. Ale napriek tomu elektronické trhovisko treba rozvíjať, nie rušiť. Zároveň však musím, ak mám byť poctivý, povedať dve veci. Prvá vec je, že argumenty ministra o úsporách sú totálne nepravdivé. A druhá je, že elektronické trhovisko a jeho problémy, vďaka ktorým tu budeme dnes schvaľovať aj uvoľnenie rúk starostom, spôsobil práve minister svojou filozofiou elektronického trhoviska.
Dovoľte mi začať úsporami. Rok 2013, čiže posledný rok, za ktorý sú rýchlo dostupné údaje, sa na Slovensku tendrovalo za 9,3 mld. eur. Z toho úspora bola 11 percent. To znamená, zhruba miliarda eur. Zhruba miliarda eur sa usporila ročne vo verejnom obstarávaní v roku 2013. Keďže nemáme separátnu štatistiku pre to, čo neskôr podliehalo elektronickému trhovisku, nevieme povedať, aké úspory z toho predstavovali tie zákazky, ktoré sú dnes na trhovisku. Ale aj pán Bobík tak nesmelo a slušne, pán Zajac možno menej nesmelo, sa snažil ministrovi naznačiť, že ak chcete porovnávať to, čo v elektronickom trhovisku má zmysel, tak nemôžete hovoriť o úsporách ako takých a musíte ich porovnať s tým, čo by sa stalo, keby tie súťaže bežali ako štandardné súťaže cez verejné obstarávanie ako dovtedy. Lebo v tých súťažiach bola dosahovaná priemerná úspora 11 % ešte aj za vlády Roberta Fica. Dovolím si len poznamenať, že za vlády Ivety Radičovej v roku 2012 to bolo 15 percent. To len tak ako pre pozornosť. To znamená, argumentovať tým, že sa dosiahla úspora 11 mil., je úplne irelevantné. Jediné relevantné porovnanie je, aká úspora sa dosiahla v porovnaní so štandardným verejným obstarávaním, keby bolo bývalo prebiehalo, čo vieme z historických údajov pomerne presne zistiť. K tomu potom treba pripočítať náklady elektronického trhoviska a vtedy vieme zistiť, čo je skutočná úspora elektronického trhoviska. To, samozrejme, minister neurobil, lebo potom by mu to až tak slávne nevyšlo. Je dokonca dosť možné, že by ani ako úspora nevyšlo. Dúfam, ak to raz spočíta, po tom, čo to Demagog,kl skontroluje, rád si tie údaje pozriem.
Preto dnes nevieme, či elektronické trhovisko úspory prináša alebo neprináša. Čo však vieme, je, že pre svojich klientov nefunguje veľmi dobre. Ja, takisto ako poslanec Zajac, vieme, na rozdiel od pána ministra, prečo sa starostovia sťažujú na elektronické trhovisko. Niektorí sa určite sťažujú účelovo. Radšej by zadávali zákazky kamarátom, ale drvivá väčšina sa nesťažuje účelovo. Drvivá väčšina sa sťažuje preto, že je to veľmi užívateľsky nepriateľský, komplikovaný systém, s ktorým sa im ťažko pracuje. Preto by ho najradšej nemali. A to, že to tak je, je dôvod toho, že minister sa rozhodol pre najhoršiu kombináciu, to je súkromný monopol. Zadal túto zákazku jednej súkromnej firme, ktorá má monopol na elektronické trhovisko, a preto naštvaný starosta, ktorého už ide šľak trafiť z toho, ako mu tam niečo nefunguje, nemôže povedať: viete čo, ja vás kašlem, idem ku konkurencii! A tým pádom by donútil elektronické trhovisko fungovať lepšie. Nemôže, lebo zákon mu hovorí, že to musí robiť na jednej štátom garantovanej, zaplatenej, ale súkromne vytvorenej platforme.
V tej Českej republike, ktorú minister kritizoval, bolo pôvodne päť, prežili z nich zatiaľ tri platformy. A verejný obstarávateľ sa môže rozhodnúť, ktorú z nich chce použiť. Každá z nich má inú sadu služieb, každá z nich má inú sadu funkcionalít, a preto pre obstarávateľa to nepredstavuje tento istý problém, pretože súťaž to rieši, to, čo nevie vyriešiť na Slovensku. To nie je niečo, čo som si vymyslel dnes. Každý, kto si pozrie monitoringy, vie, že o potrebe súťaže pri elektronickom trhovisku som hovoril od začiatku, a je to jeden z najzávažnejších problémov toho dnešného systému.
Paradox toho je, že ten jeden monopol ministra Kaliňáka stojí toľko alebo viac ako tá súťaž v Českej republike. Navyše v Českej republike je tá zmluva postavená tak, že sa naozaj platí až za výkony. Žiadny úvodný štvormiliónový poplatok za to, že sa vytvorí vôbec elektronické trhovisko. Žiadny mesačný poplatok za dostupnosť. Je tam jednoducho poplatok za transakciu. Predáš, dostaneš províziu, nepredáš, nedostaneš províziu. To sú veci, kde si treba povedať, že elektronické trhovisko zlyháva. Ale to nie je zlyhanie myšlienky trhoviska. To neznamená ani, že má byť zrušené. To, naopak, znamená, že treba otvoriť ho súťaži a treba ho ďalej rozvíjať. A to ja osobne podporujem.
Na druhej strane ak minister príde po šiestich mesiacov do parlamentu s komplet novým legislatívnym znením v celej úprave elektronického trhoviska, ale komplet všetkého, tak to hovorí niečo o tom, ako kvalitne pripravil tú legislatívu na začiatku. Preto ja som aj podpísal, aj podporujem pozmeňujúci návrh poslanca Petráka, teda aj poslancov ostatných opozičných, ale vieme, ktorý tu dnes prejde, ktorý hovorí, že sa zvyšuje limit z 1 000 na 5 000 eur pre elektronické trhovisko. Podpísal som ho nie preto, že si myslím, že limity ako také treba zvyšovať, ale podpísal som ho preto, že ak štát vytvoril monopolný nástroj, ktorý je užívateľsky nevhodný a nefunkčný, tak v takej situácii je povinnosťou štátu riešiť tú nefunkčnosť. Ak raz príde minister vnútra, ktorý bude vedieť aj cez súťaž zaručiť, že tie portály sú kvalitné, že každý si v nich nájsť to, čo potrebuje, potom teoreticky môže byť aj nulová hranica, keď si ju niekto vymyslí. Ale kým to tak nie je, tak do tej chvíle ja si myslím, že je úplne pochopiteľné, že taká hranica existuje. Ale tá hranica a jej zvýšenie je dôkazom zlyhania nastavenia elektronického trhoviska, nie dôkazom jeho funkčnosti.
Posledný bod, ktorému sa chcem venovať, sú schránkové firmy. Keďže sa tomu venovali moji predrečníci pomerne rozsiahlo, a myslím si, že vo väčšine toho, čo povedali, by som to len opakoval, dovoľte mi tu byť stručnejší. V prvom rade chcem povedať, že táto novela, ako je tu predložená, je pokrokom oproti súčasne platnému právnemu stavu, ktorý presadila vláda Roberta Fica v decembri minulého roka. Je pokrokom preto, že zo štyroch princípov, ktoré sme definovali pre takýto zákon, vtedy nefungoval žiadny, dnes fungujú v tomto návrhu aspoň dva a pol zo štyroch. Funguje to, že na rozdiel od toho prvého sa majú odkrývať skutoční majitelia. Funguje to, že má vzniknúť register, ktorý ich bude kontrolovať, a že má byť verejne dostupný. A čiastočne môže fungovať aj vymáhateľnosť.
Tu sa vrátim k tomu, čo pán poslanec Zajac najmä napádal a za čo ho zase napádali, myslím si, že aj ostatní rečníci, a to je kontrolovateľnosť. Systém, ktorý navrhuje tento zákon, systém čestného vyhlásenia a jeho možnosti kontroly, nie je zlý, len je kľúčovo závislý na aktivite orgánu, ktorý to bude robiť. Na jeho nezávislosti, na jeho zdrojoch a na jeho kvalite. Preto ešte v decembri, keď sa tu o tom diskutovalo, sme navrhovali s pani kolegyňou Žitňanskou Národnú banku Slovenska, ktorá aj tú nezávislosť, aj tú kvalitu, aj tie skúsenosti má. V tomto návrhu je to na Úrade pre verejné obstarávanie, ktorý, ako vieme, má úplne iné kvalitatívne problémy. Úrad pre verejné obstarávanie dnes nevie zabezpečiť ani promptné ukončenie kontrol. Každý z vás, kto ako poslanec napríklad dával podnety Úradu na verejné obstarávanie, vie, že trvalo rok, rok a pol, kým sa vykonala kontrola. Úrad, ktorý kontrolu, ktorú zo zákona má ako jadrovú svoju činnosť a ktorú musí vykonávať, ju robí rok a pol, tak tipnite si, ako to s ním dopadne, keď začne dostávať podnety na to, že v tom registri nie sú pravdivé údaje. Dopadne to dlhotrvajúcim formalistickým prístupom.
Preto ja za najväčšiu slabinu tohto návrhu vnímam dneska to, že kombinuje čestné vyhlásenie, ale so silnými právomocami úradu, ale kombinuje to s úradom, ktorý nemá na to, aby tie právomoci využil. To je asi jeho najväčšia slabina.
Druhá najväčšia slabina, a tú vieme riešiť trochu aj tu, a preto podávam pozmeňujúci návrh, druhá najväčšia slabina sa týka toho, že naozaj tento návrh pokrýva len verejné obstarávanie. Ako vieme, väčšina podvodov súvisiacich so schránkovými firmami už dnes prebieha cez iné mechanizmy, ako je verejné obstarávanie. Okrem iného aj preto, že mnoho vecí, ktoré ľudia vnímajú ako verejné obstarávanie, nie sú verejné obstarávania. Dovolím si povedať príklad. Keď zdravotné poisťovne vrátane štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť od poskytovateľov, čo je biznis v hodnote miliárd eur, tak to nie je verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní, lebo to má osobitný režim. Preto napríklad tento zákon neošetrí ani zdravotné poisťovne a ich vlastnenie schránkami, ale ani zdravotných poskytovateľov súkromných a ich vlastnenie schránkami. To je niečo, čo je zásadná diera v tomto zákone.
Zároveň už dnes vďaka Váhostavu, ale aj pánovi Tkáčovi z J&T vieme, že využitie schránkových firiem na oklamanie zákona, právneho štátu dnes nie je limitované len na priame obchodovanie so štátom. Je dnes súčasťou aj konkurzu a reštrukturalizácie, ako sme boli svedkami vo Váhostave, kde schránkové firmy slúžili na obchádzanie limitov pre spriaznené osoby, pre to, čo si môže majiteľ so svojou firmou robiť. A dnes sme svedkami toho, že slúžia aj na obchádzanie pravidiel v bankovom sektore pre to, čo majitelia môžu robiť, komu môžu požičiavať, ako môžu sami seba financovať. To sú zdanlivo komplikované veci, ale sú to veci, ktoré otvárajú dvere, a tie dvere sú dnes hojne využívané pre miliardové porušovania zákonov, či už v procese konkurzu a reštrukturalizácie alebo v procese finančného sektora.
Preto ja podávam pozmeňujúci návrh, ktorý, ako už aj spomenula kolegyňa Žitňanská, je v mnohom identický s jej návrhom, keďže obsahuje časti, ktoré sme spoločne pripravili ešte v decembri, a rozširuje na verejné financie všetky požiadavky na protischránkové firmy z verejného obstarávania. Ten jej návrh obsahuje naviac ešte aj pokutový mechanizmus, ktorý podporujem, ale ktorý už je jej dielom. Ten môj návrh obsahuje naviac ešte tri iné body.
Prvý bod je to, že aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, súkromní, budú musieť byť zapísaní v registri, keďže prijímajú verejné financie. A to dnešný zákon ani ten pozmeňovací návrh nerieši. Druhý je, že v procese konkurzu a reštrukturalizácie budú považované schránkové firmy za spriaznené osoby, pokiaľ nedokážu opak, čím pádom sa obmedzí klamanie veriteľov nepoctivými dlžníkmi v procese konkurzu a reštrukturalizácie. A tretí je, že v prípade bánk sa úvery schránkovým firmám budú považovať automaticky za úvery spriazneným osobám. To znamená, že už nebude možné, aby niekto požičal na Cyprus stovky miliónov eur firme, ktorá nie je ochotná informovať, kto ju vlastní a zároveň si to vykazoval ako štandardnú úverovú aktivitu.
Prosím zároveň, aby sa o týchto bodoch hlasovalo o každom osobitne. Chcem povedať, že neni to také hrozné, lebo ten pozmeňovací návrh má len v skutočnosti dva body, keďže tie všetky podbody sú súčasťou bodov. Takže poprosím pána spravodajcu teda hlasovať o obidvoch bodoch osobitne, budú to dve hlasovania.
A dovoľte mi teraz predniesť ten návrh samotný, čím dovoľte mi aj ukončiť obsahovú časť tohto vystúpenia.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1494.
Bod 1. V čl. II sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 35 ods. 4 sa za písm. k) vkladá nové písm. l), ktoré znie:
"l) právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 30zzc), ak ide o poskytnutie úveru týmto právnickým osobám."
Poznámka pod čiarou k odkazu 30zzc) znie:
"30zzc) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie písm. l) sa označuje ako písm. m).
Bod 2. V § 35 ods. 5 sa dopĺňa písm. l), ktoré znie:
"l) právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 30zzc), ak ide o poskytnutie úveru týmto právnickým osobám."
Doterajšie znenie čl. II sa označuje ako bod 3.
Bod 2. Za čl. IV sa vkladajú nové čl. V až XIII, ktoré znejú:
"ČI. V
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 41 sa vkladá § 42, ktorý znie:
"§ 42 Právnická osoba môže byť nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. Poznámka 8k".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8k) znie:
"8k) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. VI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 14b sa vkladá § 14ba, ktorý znie:
"§ 14ba
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, 23d), môže byť nadobúdateľom majetku štátu podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 23e)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 23d a 23e znejú:
"23d )§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23e) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. VII
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V § 14 ods. 2 znie:
"(2) Verejnoprávna inštitúcia nemôže previesť vlastnícke právo k majetku ani na
a) právnickú osobu, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu fyzická osoba uvedená v ods. 1, alebo
b) právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejnej správy, 25a), a nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 25b)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
"25a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25b) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. VIII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
"§ 13a
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, 24a), môže byť nadobúdateľom majetku obce podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 24b)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 24a a 24b znejú:
"24a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24b) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ."
Čl. IX
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý znie:
"§ 11a
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, 21), môže byť nadobúdateľom majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 22)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 22 znejú:
21) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. X
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Bod 1. § 8a ods. 11 sa dopĺňa ods. 12, ktorý znie:
"(12) Právnickej osobe môže byť poskytnutá dotácia podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 14cc)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14cc znie:
"14cc) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Bod 2. § 20 ods. 8 sa dopĺňa ods. 9, ktorý znie:
"(9) Právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, môžu byť poskytnuté prostriedky Európskej únie vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 14cc)".
Čl. XI
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý znie:
"§ 34a
Zdravotná poisťovňa sa zapisuje do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 57a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 57a znie:
"57a) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
2. § 35 ods. 2 sa dopĺňa písm. k), ktoré znie:
"k) výpis z registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 57a)".
3. § 39 ods. 1 sa dopĺňa písm. i), ktoré znie:
"i) zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 57a)".
Bod 4. Za § 86l za vkladá § 86m, ktorý znie:
"§ 86m
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2015
Zdravotná poisťovňa, ktorej bolo vydané povolenie podľa doterajších predpisov, je povinná zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 57a), najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zdravotnej poisťovni, ktorej bolo vydané povolenie podľa doterajších predpisov a nebola do 31. augusta 2016 zapísaná do registra konečných užívateľov výhod, zaniká platnosť povolenia."
Čl. XII
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
§ 9 ods. 1 sa dopĺňa písm. f), ktoré znie:
"f) veriteľ, ktorý spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil svoje pohľadávky prevyšujúce 100 000 eur a ktorý nie je zapísaný do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 3b)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 3b znie:
"3b) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. XIII
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. § 12 ods. 3 sa dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 13c); to sa nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá je subjektom verejnej správy. 13d)".
2. § 12 ods. 4 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie:
"c) je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu; to sa nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá je subjektom verejnej správy."
Poznámky pod čiarou k odkazom 13c a 13d znejú:
"13c) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13d) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. Za § 102r sa vkladá nový § 102s, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 102s
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015
Ak tento zákon neustanovuje inak, poskytovateľ, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba na základe povolenia, je povinný zapísať sa do registra užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 13c), najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Poskytovateľovi, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba na základe povolenia a nebol do 31. augusta 2016 zapísaný do registra konečných užívateľov výhod, zaniká platnosť povolenia".
Doterajší čl. V sa označuje ako čl. XIV.
Samotný pozmeňovací návrh som odôvodnil pred jeho predložením v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.

50.
Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán poslanec Beblavý, to úvod vášho vystúpenia vyznel dosť tak úsmevne, lebo jedným dychom ste povedali, že sa vy venujete verejnému obstarávaniu jedenásť rokov, na druhej strane, že z nášho pozmeňujúceho návrhu, Martvoňa a Brixiho, ste pochopili iba pojem užšia súťaž a že, dokonca ste nás obvinili, že my sami nechápeme to, čo predkladáme.
Pán kolega Beblavý, kebyže si viete aspoň prečítať ten pozmeňujúci návrh, tak zistíte, o čom to je. Aj pán minister vnútra to tu jasne objasňoval, že ide o to, aby dynamické nákupné systémy sa mohli využívať na postup, na zadávanie nadlimitnej zákazky. A užšia súťaž je klasický inštitút pri nadlimitoch ako takých, pán poslanec Beblavý. Ako ja chápem, že pokiaľ vám neurobí analýzu desať odborníkov na vaše zadanie, tak nič nechápete, ja to plne chápem, ale takto zasa vystupovať, že jedenásť rokov sa venujete verejnému obstarávaniu a nepochopili ste tento pozmeňujúci návrh, tak je to dosť úsmevné. 
Na druhej strane, pán poslanec Beblavý, a keď už ste hovorili k tomu, že čo vy vlastne, alebo čo my predkladatelia, čo nechápeme, tak áno, ja nechápem jednu  vec, ako niekto, čo má PhD. z ekonomiky alebo z ekonomických vied, si dokáže urobiť docentúru z teórie politiky, čo je sociálna veda. To nechápem.