53.schôdza

56.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak, pán poslanec Lipšic, vypočuli sme si tu vaše skoro 40-minútové vystúpenie, kde pri niektorých veciach človek môže diskutovať, pri niektorých veciach človek sa musí iba pousmievať.

Začnem teda tým, čo sa mi zdalo také trošku zvláštne a úsmevné. Vám vadí to, že štát zodpovedná za škodu a za trestné stíhanie ľudí na slobode a za nemajetkovú ujmu, ktorá týmto ľuďom bola spôsobená. No, viete, keď niekto koná v mene štátu a začne voči niekomu nepodložené a, v úvodzovkách by som povedal, vymyslené trestné stíhanie, tak, samozrejme, nech za to nesie v prvom rade zodpovednosť štát, keď niekto koná v jeho mene. Ale súčasné právne možnosti sú také, že štát si voči takémuto zamestnancovi alebo vyšetrovateľovi môže uplatniť tzv. právo regresnej náhrady. Čiže právo regresu tu je a dosť často býva hlavne v rámci štátnej správy využívané.

Ďalej by som chcem povedať, že vy máte také dva zvláštne pohľady na spravodlivosť. V niečom vám chýba úmysel a čudujete sa, že niekto začne trestné stíhanie. Na druhej strane máme tu prípady, keď niekto nájde na východe parohy z jeleňa, neodovzdá ich poľovníkom, tak je za to trestne stíhaný. A váš kolega, vedľa vás čo sedí, nájde diviaka v lese, neodovzdá ho a nakoniec vidíte, sedí tu, klania sa tu a nezačalo sa voči nemu nič. Čiže tam vám to, pán Lipšic, nevadí, tam je to v pokoji a v poriadku, lebo je to Hlina.

To isté, čo sa týka odhaľovania korupcie. Viete, no, vy ste tu kritizovali, že sú slabé výsledky. Chcem sa spýtať, keď ste bol minister vnútra, mali ste tam jasný prípad financovania SDKÚ cez pochybné zdroje, cez schránkové firmy. Začali ste vy nejaké trestné stíhanie za korupciu vo vzťahu k vašim bývalým koaličným partnerom? No nezačali. Jednoducho ste čakali, bol to váš koaličný partner. Samozrejme, netvrdím, že ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.

58.

Pán kolega Lipšic, ja sa chcem dotknúť tej časti, kde ste hovoril o vzdelaní starostov. Ja si myslím, že vy nemáte pravdu a že pán generálny prokurátor to, čo hovoril, to hovorí to, čo sa deje v praxi, že ľudia, ktorí dostanú dôveru a môžu kandidovať a byť zvolení a byť starostom, tak naozaj je potrebné, aby vedeli čítať, aby vedeli písať, aby vedeli zápisnicu, ktorú na zastupiteľstvách schvália, aby ju vedeli prečítať, aby si ju vedeli vysvetliť, aby vedeli komunikovať, aby vedeli prečítať korešpondenciu, eurofondy. A to sú všetko už náročné veci.

A ja si myslím, že ten zákon, ktorý bol prijatý v Národnej rade, ktorý ste vy potom napadol na Ústavnom súde, kde ešte stále nie je doriešený, ja si myslím, že ste spravili zle pre občanov, kde hazardujete s verejnými zdrojmi. Ja ten zákon, kde bolo vlastne len stredné vzdelanie nižšie, sekundárne, to je, že dostane nejaké vysvedčenie o tom, že ste ukončili trojročnú školu. Čiže je tam určite to, že budete vedieť čítať, písať. Nie ani výučný list, ani maturitu nebolo treba. A ja si myslím, že keď pri iných funkciách, ktoré sú menej náročné, musí byť nejaký vzdelanostný konsenzus, tak pri priamej voľbe, kde tí ľudia, ťažko povedať, že či len na východe sa to stáva, alebo aj v ktorejkoľvek časti, kde je malá pravdepodobnosť, že by vedeli čítať, písať, tak aspoň ich to bude motivovať. A že tú školu akú-takú si tí kandidáti na starostu urobia.

60.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Lipšic, chcem sa dotknúť otázky, ktorú ste otvorili, a to je zodpovednosť štátu za ujmu vo vzťahu k trestnému stíhaniu. Pokiaľ ide o väzbu, absolútne súhlasím, tam nie je o čom. A pokiaľ ide o stíhanie na slobode, viete, podľa môjho názoru by sa s tým dalo súhlasiť za jednej podmienky. Za podmienky, že bude dôsledne v Slovenskej republike dodržiavaná prezumpcia neviny. A to bez ohľadu na to, či ide o majetkové trestné činy, korupciu, vraždy a tak ďalej.

Pretože súčasný stav je taký, že je to podsúvané najmä médiami, ale aj tu v parlamente a na iných fórach, že už ak je niekto len v štádiu prípravného konania, tak už ho médiá podsúvajú ako vinného. To ešte nehovoriac o tom, keď je obvinený alebo obžalovaný. To už je jednoznačne vinný ešte pred tým, ako bol vôbec odsúdený.

Čiže dá sa s tým súhlasiť, s týmto názorom, ale len za tej podmienky, že bude absolútne dodržiavaná prezumpcia neviny, čo v súčasnosti sa nedeje. V súčasnosti proste niekto je obžalovaný a v tom momente ho prezentujú médiá, aj keď iniciálami, ale z toho kontextu všetci vedia, o koho ide, a už je verejnosťou odsúdený. A to si myslím, že v tomto štádiu tým ľuďom naozaj spôsobuje ujmu, ktorá v prípade, že budú oslobodení následne, tak by mal mať nejaký, mal mať nejaký reálny odraz potom v odškodnení.

Ďakujem.

62.

Vážený pán kolega Lipšic, v mnohom sa dá s vami súhlasiť vo vašom vystúpení. Okrem iného s tým, že ste poukázali na vážny problém, ktorý na Slovensku máme, a to je volebná korupcia. Ona je vážnym problémom preto, lebo vo voľbách sa rozhoduje o tom veľakrát, kto bude riadiť nielen krajinu, ale aj VÚC-ky, obce a mestá. Najčastejšia volebná korupcia býva pri voľbách jednomandátových. To znamená, pri voľbách do VÚC-ky a do obcí a miest.

Aj ja s tým mám osobnú skúsenosť. Dvakrát som podával trestné oznámenie za volebnú korupciu. Minimálne druhýkrát, keď sme to podávali, tak sme mali aj dôkazový materiál, výpovede ľudí, ktorí hovorili o tom, ako boli korumpovaní. Preto som bol veľmi nešťastný z toho, až sklamaný, teda sklamaný a nešťastný z toho, že vyšetrujúci orgán NAKA po niekoľkých mesiacoch mi poslal na šiestich stranách vyjadrenie, ako to vlastne sa nestalo. Na šiestich stranách. To znamená, mali sme dôkaz, poskytli sme ho a cez to všetko to NAKA vyšetrí tak, že sa vlastne nič nestalo. Preto sú potom ľudia občas sklamaní a ani nemajú chuť znova podávať takéto trestné oznámenie. Samozrejme, v prípade korupcie pri eurovoľbách, tuším, že to bola strana SaS alebo jej nominantka podala trestné oznámenie a tam boli vyšetrení a usvedčení, asi aj odsúdení títo páchatelia, čo kvitujem.

Čo sa týka vzdelanostného cenzu pre starostov a primátorov, tak tam sa nezhodneme, naozaj aj ja zdieľam názor pána generálneho prokurátora, ktorý som aj presadzoval pozmeňujúcim návrhom, aby starostovia a primátori museli mať minimálne vzdelanie strednú školu, akúkoľvek strednú školu.

64.

Ďakujem pekne. Ja len také dve poznámky, neodpustím si ich. Pán kolega, keby to, čo ste hlavne v úvode hovorili o tej nútenej správe alebo zodpovednosti právnických osôb, povedal niekto, kto je tu prvé funkčné obdobie a nebol nikde v exekutíve, tak by som to chápal a rozumel by som tomu. Napríklad pán kolega Kadúc, keby to povedal, tak by som tomu rozumel. Ale vy ste tam kritizovali v úvode niečo, v úvode to, čo ste mohli zmeniť predsa. Veď bolo po komunálnych voľbách v 2009 a tam sa ukázalo to, čo ste tu možno právom kritizovali. Aj tá nútená správa, veď ste mohli prijať opatrenia. Boli ste vo vláde, boli ste ministrom, dokonca samospráva a voľby v samospráve patrili do kompetencie ministerstva vnútra, mohli ste tam niečo urobiť. Zrejme, ja tomu rozumiem, že asi nebola politická vôľa alebo možnože, tak ako hovoríte, že nebol čas na to, lebo za chvíľu ste si povalili vlastnú vládu, tomu rozumiem. Len skúste nekritizovať to, čo bolo vo vašich silách v minulosti zmeniť. Ale to sa tu opakuje relatívne často.

Čiže to nie je výtka, to je len také konštatovanie faktu, to, čo tu bolo. A to isté, zodpovednosť právnických osôb za škodu. Veď to sme mohli pripraviť. Len ja viem, že tu niektorí iní kolegovia, ku ktorým mám pripomienky, povedia, že nemali sme čas, lebo sme boli krátko vo vláde. No tak keď ste sa, boli krátko vo vláde, ale zrejme ste sa ani nepripravovali na to, že by ste možno boli vo vláde a už ste to mohli nejako realizovať.

Ďakujem pekne.

66.

Začnem od konca.

Pán poslanec Jasaň, ja neviem, ako dlho ste tu vy, ale ja som zodpovednosť trestnoprávnu, právnickú do parlamentu priniesol dvakrát ako minister spravodlivosti. Pred desiatimi rokmi, prepánajána! Tak si to možno pamätáte. Ste ju neschválili vy. V parlamente ste to vyňali z Trestného zákona, Trestného poriadku. Mňa vy obviniť, že som s tým nič nerobil?! Pred desiatimi rokmi, v 2005. roku! Tak si to, prosím vás, pozrite, eventuálne naštudujte a potom dajte vecnú, vecnú pripomienku.

K pánovi poslancovi Martvoňovi a Suskovi. Ja som tu spomínal, že zodpovednosť by mal štát niesť v prípade, ak vedie nezákonné trestné konanie. Ale ak vedie plne zákonné trestné konanie, tak je absurdné, aby si obvinený uplatňoval nemajetkovú ujmu. Ja naozaj taký, taký štát nepoznám. Ak poznáte, tak mi dajte vedieť. A ak médiá niečo píšu, tak je to vec občianskoprávna a otázka ochrany osobitností, nie štátu, čo píšu médiá. A naozaj to výrazne ovplyvňuje, obmedzuje možnosti podľa mňa orgánov činných v trestnom konaní. Budú mať takú autocenzúru, že do komplikovanejších, závažnejších vecí ľudí, ktorí majú dobrých advokátov, radšej nepôjdeme. Načo si páliť prsty. To sa mi zdá, že je problém. Sme sa asi nepochopili, alebo nepočúvali.

K starostom len veľmi stručne. Pán poslanec Bublavý, kde inde sú pri priamo volených funkciách tieto požiadavky? Pri prezidentovi, pri poslancoch, pri županoch? Tam vám nevadí, že môžu byť negramotní? Len pri starostoch vám to vadí zrazu? Všetci vieme, že to je protiústavné, všetci vieme, že to Ústavný súd zruší. A preto hovorím, že sa musí nájsť iné riešenie. Iné riešenie pre zlyhávajúce samosprávy. Ako prijímať úplne úmyselne v tejto snemovni protiústavné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú len na starostov malých obcí, ale na županov, poslancov, prezidenta už nie. To je naozaj principiálna normotvorba.

68.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, najprv by som sa niekoľkými poznámkami vyjadril k vášmu vystúpeniu, pán generálny prokurátor, tu v Národnej rade, to, čo som si stihol zapísať a čo ma nejakým spôsobom zaujalo.

Chcem oceniť, že podľa vašich slov ste zabezpečili, že pri výberových konaniach, či už na krajské prokuratúry, alebo na iné prokuratúry, sa hlási už viacej uchádzačov. Toto hodnotím kladne. Škoda, že sa to nepodarilo pred rokom, keď sme volili špeciálneho prokurátora, ale k tomu sa ešte dostanem.

Zároveň vás chcem podporiť v druhej poznámke v tom, čo ste povedali po... (Ruch v sále.) Ja sa nemôžem sústrediť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

69.

Páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste v kľude nechali dopovedať svoj príhovor pána poslanca Galka, aby ste išli vonku diskutovať. Pán poslanec Jasaň. Pán poslanec Jasaň, že je nás tu pár v sále a ruší to rečníka. Tak, ak sa vám dá, vonku. Ďakujem pekne.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR

70.

Budem pokračovať druhou poznámkou.

Zároveň vás chcem podporiť v tom, čo ste povedali o potrebných opatreniach voči sudcom, napríklad za premlčanie. Naozaj ja súhlasím s tým, že zbytočne budete robiť opatrenia vy na prokuratúre, keď na súdoch to bude naďalej viaznuť.

Takisto trestná zodpovednosť právnických osôb. Citujem vašu vetu, máte pocit, že „o legislatíve v tejto snemovni rozhodujú podnikatelia“. No, ja musím s vami, pán generálny prokurátor, súhlasiť, lebo ja to častokrát tiež tak cítim, hlavne posledné tri roky, že pri návrhoch mnohých zákonov rozhodujú podnikatelia. Len ja by som to upravil, lebo to sa jedná len o pár oligarchov alebo pár veľkopodnikateľov, ktorí si rozparcelovali alebo chcú si rozparcelovať Slovensko. Nemám na mysli tých drobných podnikateľov a živnostníkov, ktorí sú vládnou mocou gniavení a doslova decimovaní.

A štvrtá poznámka, čo ma zaujala, bola poznámka o tom, že chcete zaviesť pravidlo, aby špeciálny prokurátor sám vypracovával správu a chodil ju sem obhajovať. Aj v tomto vás viem podporiť. Zároveň by som ocenil, ak by ste možno verbálne vy podporili nás. My sme sem dávali nedávno návrh zákona, aby bolo možné Národnou radou Slovenskej republiky odvolať špeciálneho prokurátora, ak si neplní svoje povinnosti, aj pred skončením jeho funkčného obdobia.

Teraz by som prešiel k tomu, čo mám pripravené. Chcem povedať hneď úvodom, že nie som tu na to, aby som chválil, lebo to nie je moja úloha, a podstatnú časť môjho vystúpenia budem venovať tomu, čo ma trápi, ale niekoľko pozitívnych momentov v úvode predsa len spomeniem.

Áno, tak ako som minulý rok z tohto miesta kladne hodnotil viacero zaangažovaní sa prokuratúry v takých prípadoch, ako bolo napríklad na základe iniciatívy generálneho prokurátora zrušené obvinenie voči novinárovi Karolyimu z Trendu alebo angažovanosť Generálnej prokuratúry pri bitkároch v nitrianskom bare Mariatchi, ktorá by, o tom som presvedčený, bola inak zametená pod koberec. Takisto angažovanosť prokuratúry pri streľbe na študentov na diaľnici D2. Konštatujem, že aj tento rok môžem hovoriť o pozitívnych krokoch Generálnej prokuratúry.

Mňa osobne najviac v tomto smere upútala vaša angažovanosť pri kauze exposlanca za stranu SMER Jánoša. Obzvlášť vaše vyjadrenia pre médiá typu: „Tu nikto nemá záujem na tom, že je to osoba verejne známa a že je to smerák, mňa to nezaujíma.“ Alebo: „Otázka je, či niekomu vyhovovalo, aby to utíchlo, lebo ja iný dôvod nevidím,“ pokladám z vašej strany za autonómne a aj kroky, ktoré prokuratúra následne vykonala, za adekvátne. Tento prípad spomínam preto, lebo aj ja si myslím, že prípady domáceho násilia sú mimoriadne závažnými prípadmi. A naša spoločnosť sa im dlhodobo poriadne nevenovala. Skôr prevláda tendencia tieto prípady zľahčovať a nejako ospravedlňovať, a to, žiaľ, tak v spoločnosti, ako často napríklad aj medzi policajtmi, na ktorých sa obete domáceho násilia odvážia obrátiť.

Takisto váš zásah v prípade bitkárov v prešovskom trolejbuse, kedy traja mladí zbabelci zmlátili a dokopali na zemi ležiaceho bezbranného muža. Fakt, že ste sa po medializácii zasadili o rýchle prešetrenie ich čudného prepustenia políciou, hodnotím kladne.

A spomeniem ešte tretí prípad, a tým bolo vaše zrušenie trestného stíhania podpredsedu jednej politickej strany pána Grendela za údajné krátenie daní. Ale pri tomto prípade sa chcem a musím zastaviť. To, čo sa udialo tomuto mladému politikovi ašpirujúcemu na zvolenie za starostu Bratislavy-Starého Mesta, bolo podľa môjho názoru strašné svinstvo. Bolo to presne to, na čo som upozorňoval pred rokom. Vtedy som povedal, že skúsenosti mi hovoria, že represívne zložky štátu, mám na mysli tajné služby, ale aj políciu, majú vždy tendenciu byť viac drzé a agresívnejšie, keď sú pri moci komunisti a ich klony. A vtedy si oveľa viac dovoľujú. Svedčia o tom mnohé ich skutky aj teraz počas jednofarebnej vlády SMER-u, keď zastrašujú novinárov, ale aj svedkov závažných trestných činov.

Navyše sa jedná o jednofarebnú vládu, ktorá už počas tejto krátkej doby prejavila nenáležité sklony k totalitnému spôsobu vládnutia. Napríklad aj tým, že dlhodobo odmietajú obsadiť kontrolné pozície nominantmi opozície a kontrolujú de facto sami seba. Preto mám vážne obavy, že objektívna kontrola represívnych zložiek dnes de facto neexistuje. Toto bol presný ten prípad: zneužitie polície vládnou mocou. Som o tom presvedčený. Myslím, že vám je známe, o čo išlo. Mesiac pred komunálnymi voľbami, v ktorých dotyčný politik kandidoval na starostu bratislavského Starého Mesta, bolo naňho podané anonymné trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Fiktívny oznamovateľ ho na základe fiktívneho blogu krivo obvinil, že vo svojom daňovom priznaní za rok 2013 nepriznal svoj príjem od svojho hnutia vo výške 14 000 eur, čím sa vraj dopustil trestného činu skrátenia dane. Pravdou však je, že pán Grendel svojmu hnutiu v roku 2013 len vystavil faktúry, ale tie mu boli uhradené až v roku 2014. A keďže ako živnostník používal jednoduché účtovníctvo, tieto príjmy presne podľa zákona zdanil v daňovom priznaní za rok 2014. Napriek tomu vyšetrovateľ bez overenia si základných faktov 24. októbra 2014 vydal uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci daňového podvodu, v ktorom nepravdivo konštatoval, že dotyčný politik v daňovom priznaní za rok 2013 nepriznal príjmy od svojho hnutia. Toto uznesenie bolo týždeň pred komunálnymi voľbami rozoslané do médií.

Každý z nás, kto má priemernú inteligenciu, pritom vie, že v jednoduchom účtovníctve odvádzate daň z príjmu v tom roku, v ktorom vám skutočne zaplatia. Len konkrétny policajt a, žiaľ, aj konkrétny dozorujúci prokurátor to v tomto prípade nevedeli, resp. nechceli vedieť a tesne pred komunálnymi voľbami poškodili meno pána Grendela, ktorého potom dokonca aj obvinili, a ten o pár hlasov, presne o 25, v tých voľbách prehral. Skončil na druhom mieste. Som presvedčený, že toto stíhanie ho stálo starostovskú stoličku.

Dnes po prehratých komunálnych voľbách je už práve vaším rozhodnutím rehabilitovaný. Ale je mu to takpovediac platné ako mŕtvemu kabát. A povedzme si pravdu, či je to dosť. Ako bol potrestaný príslušný policajt a príslušný dozorujúci prokurátor, ktorý sa na tomto všetkom podieľali? Nijako, aspoň teda ja o tom neviem. Je to v poriadku? Ja som presvedčený, že takto to nie je v poriadku. Ja sa k tomu prípadu ešte vrátim na konci vystúpenia.

Teraz k tomu, čo ma ďalej trápi. Trápi ma špeciálna prokuratúra. Svoje výhrady k vášmu podriadenému, aj keď ste povedali, pán generálny prokurátor, že špeciálna prokuratúra má veľký druh autonómnosti, som vzniesol už pri jeho nominácii pred rokom. My sme pred niekoľkými týždňami zvolali dokonca až dve rokovania výboru pre obranu a bezpečnosť k závažným informáciám týkajúcim sa vyšetrovania najväčšej a verejnosti mimoriadne traumatizujúcej kauzy, kauzy Gorila, ktoré odzneli v médiách. Na obe sme predvolali špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý ich obe odignoroval. Ospravedlnil sa s tým, že vec je živá a on nemôže prísť o nej informovať. Ja takéto konanie špeciálneho prokurátora, a povedal som to už niekoľkokrát, pokladám za pohŕdanie poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

K nám do výboru chodia pravidelne úplne všetci funkcionári včítane vás, pán generálny prokurátor, takisto vaši námestníci, ministri, štátni tajomníci, náčelník Generálneho štábu, policajný prezident a mnoho, mnoho ďalších funkcionárov a pravidelne nás informujú, samozrejme, v rámci svojich možností aj o živých veciach tak, aby neohrozili nejaké vyšetrovanie, a zároveň tak, aby dodržali zákon o ochrane utajovaných skutočností. To, že špeciálny prokurátor do branno-bezpečnostného výboru neprišiel a obzvlášť v prípade, keď sme po ňom chceli, aby vysvetlil práve svoje vlastné kroky, ktoré po tom, ako boli v médiách zverejnené, vzbudili dojem, že sú minimálne sporné, pokladám za neprípustné. Ja osobne by som si nohy aj ruky išiel dolámať, keby som bol špeciálnym prokurátorom, aby som prišiel svoje kroky do výboru vysvetliť, ak by som, samozrejme, si za svojimi krokmi stál.

15. 6. na mimoriadnej schôdzi Národnej rady, pretože my sme nemali inú možnosť, len zvolať mimoriadnu schôdzu ku Gorile, už špeciálny prokurátor vystúpil. A ja sa teda chcem z tohto miesta spýtať, že aký je rozdiel medzi rokovaním výboru Národnej rady Slovenskej republiky a medzi rokovaním pléna Národnej rady Slovenskej republiky? Ja som presvedčený, že z hľadiska vystúpenia špeciálneho prokurátora žiaden, pretože v oboch prípadoch musia súhlas s jeho účasťou vysloviť poslanci, buďto členovia daného výboru, alebo plénum Národnej rady. Inak tam nevidím žiaden rozdiel.

Už pri voľbe pána Kováčika za špeciálneho prokurátora, ako som povedal, pred rokom, presnejšie 15. mája 2014, som vyjadril svoje takpovediac rozčarovanie z ponuky kandidátov na funkciu špeciálneho prokurátora, ktorú sme my ako volení zástupcovia občanov Slovenska dostali, a to vo viacerých rovinách. Jednak som kritizoval samotných prokurátorov a pýtal som sa, akým spôsobom sa chcú prokurátori, ktorí v súkromných a neverejných rozhovoroch a diskusiách predtým kritizovali niektoré pomery na špeciálnej prokuratúre, ako sa vlastne chcú podieľať na zlepšení jej fungovania, keď sa do konkurzu na jeho najvyššieho šéfa nikto z nich vtedy neprihlásil a pán Kováčik sa stal jediným kandidátom.

Svoje výčitky som adresoval aj k samotnej osobe vtedajšieho kandidáta a dnešného špeciálneho prokurátora, pretože za desať rokov jeho dovtedajšieho pôsobenia podľa môjho názoru s ním nebola zviazaná žiadna odhalená veľká korupčná politická kauza alebo škandál. A práve naopak, viacero rozhodnutí, ktoré vydal, bolo minimálne kontroverzných. Ja ich tu nebudem už vymenovávať, pretože špeciálny prokurátor dostal pred rokom dôveru, dokonca 92 hlasov, takže zaňho okrem poslancov vládneho SMER-u, ktorý ho verejne podporovali, zahlasovali niekoľkí jedinci z opozície, a tak vlastne dostal šancu na to, aby zvrátil nedôveru, tú určitú nedôveru, ktorá sa voči nemu vytvorila. A dnes už aspoň čiastočne môžeme hodnotiť, ako sa tejto svojej šance, ktorú dostal pred rokom, chopil.

Pre mňa tristná informácia však je, že pán Kováčik podľa medializovaných informácií zastavil proces zbavenia mlčanlivosti kľúčového svedka agenda Holúbeka, ktorý bol priamym svedkom udalostí odohrávajúcich sa v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici. Podľa medializovaných informácií a na mimoriadnej schôdzi ku Gorile ich špeciálny prokurátor nevyvrátil. Vyšetrovací tím zaslal žiadosť o zbavenie mlčanlivosti pána Holúbeka riaditeľovi SIS Jánovi Valkovi a toto zbavenie mlčanlivosti zablokoval práve špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý nezáujem vypočuť kľúčového svedka kauzy zdôvodnil tým, že, citujem: „Cieľom vyšetrovania nie je zistiť, kto je autorom materiálu, či príslušníci SIS, alebo niekto iný, ale či skutočnosti uvedené v tomto materiáli sa stali, a ak áno, či zakladajú podozrenie z niektorých trestných činov a či tieto činy spáchala konkrétna osoba.“ Pokladám to za absurdné zdôvodnenie. Tu existuje človek, o ktorom sa verejne hovorí, že bol priamym svedkom zadokumentovávania tejto kauzy, a špeciálny prokurátor v pozícii dozorujúceho prokurátora povie, že nie je dôležité, resp. že nie je cieľom zistiť, že kto je autorom materiálu. On nepokladá za dôležité spýtať sa toho, kto ten materiál spracoval, že či sa naozaj také niečo stalo, a keď áno, tak akým spôsobom to prebehlo. Tak potom koho sa chce pýtať?

Dámy a páni, dnes už verejnosť preto stráca nádej, že bude kauza Gorila spravodlivo vyšetrená, ani sa jej nemôžeme čudovať.

Ďalšia nevyšetrená kauza, ktorá ma trápi, je veľká kauza, je to kauza tunelovania Vojenskej spravodajskej služby počas prvej vlády Roberta Fica. Je to kauza, ktorá bola v tichosti vo februári tohto roka zastavená. Jednalo sa, podľa môjho názoru sa stále jedná o vážne podozrenia z nezákonných prevodov hnuteľného aj nehnuteľného majetku Vojenskej spravodajskej služby počas prvej vlády Roberta Fica. Správa o tomto škandále prenikla na verejnosť zhruba pred dvoma rokmi a necelé dva roky sa vyšetrovala. Naša skepsa spred dvoch rokov, ho v záujme orgánov činných v trestnom konaní dopátrať sa pravdy, sa ukázala teraz ako opodstatnená. Kauza bola napriek, podľa môjho názoru, jasným faktom vo februári vyšetrovateľom zastavená, s čím sa údajne stotožnil aj dozorujúci prokurátor, ktorý je podriadený špeciálneho prokurátora pána Kováčika.

Ja ju nepokladám za ukončenú a v zmysle zákona o prokuratúre som zhodou okolností v stredu, teda pred dvoma dňami, spolu s bývalými dôstojníkmi Vojenskej spravodajskej služby pánmi Suchodolinským a Mackom k vám, pán generálny prokurátor, na Generálnu prokuratúru podal podnet na prešetrenie zákonnosti postupu a zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a aj dozorujúceho prokurátora.

Preto chcem na vás, pán generálny prokurátor, z tohto miesta apelovať, aby ste sa, podobne ako v prípade exposlanca SMER-u Jánoša a bez ohľadu na to, že sa to malo diať počas prvej smeráckej vlády, zasadili o spravodlivé doriešenie tejto korupčnej kauzy. Kauzy tunelovania Vojenskej spravodajskej služby.

Dámy a páni, ako som povedal, špeciálny prokurátor pán Kováčik mal rok na to, aby nedôveru, ktorú voči nemu značná časť politických predstaviteľov, ale aj verejnosti, či už laickej, alebo odbornej, vzniesla pred rokom v máji 2014, vyvrátil. Mňa osobne presvedčil, to je moje hlboké presvedčenie, že jeho zvolenie 15. 5. 2014 za špeciálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky bolo veľkou chybou. Minimálne jeho postup v kaze Gorila a v kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby a udalosťami s ňou súvisiacimi, ktoré som popísal, ma vedú k takémuto záveru: Myslím si, pán generálny prokurátor, že váš podriadený neodvádza na poli boja proti korupcii, na poli boja proti rozkrádaniu alebo na poli boja rozkrádania verejného majetku rôznymi vysokopostavenými Gorilami prácu, aká sa od neho a od špeciálnej prokuratúry, ktorú vedie, očakáva.

Teraz si dovolím na tomto mieste porovnať aj aktivitu a informovanosť vo veci informovanosť verejnosti dvoch vašich námestníkov pána Šufliarskeho a pána Kováčika. Zatiaľ čo námestník trestného úseku Šufliarsky niekoľkokrát aktívne vstúpil do ďalšej citlivej kauzy, do kauzy tzv. odpočúvania novinárov. Preskúmaval spis, sem-tam aj pokáral dozorujúceho prokurátora Čentéša. Pravidelne informoval a informuje verejnosť, ako sa postupuje. Pri kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby nebolo vidno od vášho špeciálneho prokurátora žiadnu aktivitu takúto. Ani informovanie. Verejnosť ani nemala vedomosť, kto kauzu dozoruje. Ako keby bolo cieľom, aby sa o kauze nehovorilo, aby v tichosti mediálne vyšumela a v tichosti bola zastavená. Tak sa nakoniec aj stalo.

Kauza odpočúvania novinárov, dámy a páni, je pre mňa citlivá kauza, lebo sa údajné prekročenie zákona niekoľkými dôstojníkmi Vojenského obranného spravodajstva malo udiať v čase, keď som viedol rezort obrany ja. Dodnes si myslím, a zopakujem to, čo som už povel veľakrát, že nasadzovanie informačno-technických prostriedkov sa dialo so súhlasom sudcu, takže bola splnená rozhodujúca zákonná podmienka na takýto vážny zásah do súkromia osôb, ktoré sa stali predmetom záujmu Vojenského obranného spravodajstva. A povinnosťou sudcu bolo aj priebežne skúmať, či nepominuli dôvody na odpočúvanie. A nič také sa nedialo a ani sa nedeje, aspoň teda ja nemám o tom vedomosť. A takisto nemám vedomosť, že by vo vyšetrovaní alebo v obvinení nejaký sudca, ktorý nasadzovanie IPT povolil a mal to, či dôvody na nasadenie ITP nepominuli, v zmysle zákona aj neustále počas toho nasadenia skúmať. To znamená, zatiaľ sa neobjavila žiadna skutočnosť, ktorá by otriasla mojím presvedčením o nevinne obvinených dôstojníkov VOS-ky, a stále som presvedčený, že táto kauza poslúžila len na zastavenie tlaku, ktorý som ako minister obrany vyvíjal na orgány činné v trestnom konaní v súvislosti s mnohými prípadmi rozkrádania rezortu obrany, ale to teraz nie podstatné, že čo si ja myslím.

Z dvoch dôvodov túto kauzu spomínam.

Prvý je, pán generálny prokurátor, že nepokladám za šťastné vaše vyjadrenie pre médiá, keď ste nedávno povedali po tom, ako spis putoval od vyšetrovateľa na prokuratúru, že, citujem: „Pán dozorujúci prokurátor už má všetko, čo potreboval, a ja očakávam, že vznesie obžalobu.“ Myslím si, že takýto výrok si dôstojníci, čo 20 rokov slúžili Slovenskej republike si v rámci prezumpcie neviny určite nezaslúžia. Bez ohľadu na to, či nakoniec k tomu súdu pôjdu alebo nepôjdu.

Ale druhý dôvod dôležitejší, prečo to spomínam, je to, že ja mám vážne pochybnosti o vyšetrovateľovi, ktorý túto politicky citlivú a často zneužívanú kauzu vyšetroval. Aj keď predpokladám, že na pridelenie prípadov vyšetrovateľom vy nemáte dosah, na jednu vec by som chcel upozorniť. Vyšetrovateľ, ktorý riešil túto kauzu a navrhol obžalobu dôstojníkov, je presne ten istý vyšetrovateľ, ktorý riešil kauzu tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, ktorú zastavil bez toho, aby aspoň podľa mojich informácií vypočul kľúčových svedkov. To je vlastne nakoniec obsahom toho podnetu, o ktorom som hovoril, že sme ho tento týždeň podali. Ale to ešte nie je všetko. Je to ten istý vyšetrovateľ, ktorý napríklad navrhol obžalovať bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby za vymyslené ohováranie. To je kľúčový svedok v kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby a z tohto nezmyselného ohovárania už ho súd oslobodil. Taktiež ten istý vyšetrovateľ navrhol obžalovať Hedvigu Malinovú za krivú výpoveď. Tento istý vyšetrovateľ zastavil megakauzu emisií. Tento istý vyšetrovateľ nezmyselne navrhol obžalovať za ohrozenie utajovaných skutočností bývalú dôstojníčku VSS Katarínu Svrčekovú, ktorá bola šikanovaná a vzoprela sa tajným. Aj tam už to prokurátor zastavil. Toto nemôže byť predsa náhoda, že sa u jedného a toho istého človeka zbiehajú všetky citlivé kauzy a bude to náhoda? To je v tej NAKA sám? (Reakcia generálneho prokurátora.) Jasné, jasné, ja to dávam viac-menej ako do éteru.

Ja som v roku 2013 už pri prerokúvaní takejto správy poukázal na neštandardné správanie predchádzajúceho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý absolútne neadekvátne komentoval od novembra 2011 až do marcových volieb v roku 2012 kauzu nasadzovania informačno-technických prostriedkov vo Vojenskom obrannom spravodajstve. Totálne zasahoval do volebnej kampane a som presvedčený, že voľby aj ovplyvnil. Počas jeho vedenia z Generálnej prokuratúry pred voľbami neustále unikali dôverné materiály a informácie, texty uznesení obvinení, ktoré niekto tesne pred ich zverejnením na internete alebo pred ich zaslaním novinárom upravil tak, aby sa Generálna prokuratúra mohla od nich dištancovať. Neskôr unikali výpovede svedkov, výňatky zo zoznamu osôb, na ktorých boli nasadené informačno-technické prostriedky. Vo viacerých prípadoch takisto upravené a nezodpovedajúce skutočnosti. Presne viem, o čom hovorím.

Tu na tomto mieste ale musím skonštatovať, že sa situácia v roku 2014 zlepšila, lebo ja osobne som unikanie citlivých materiálov za minulý rok z prokuratúry do médií už nezaregistroval. Ak niečo sa zjavilo, tak to bolo skôr z polície. Ale jedna vec ma predsa len vyrušila, tú by som chcel spomenúť. Generálna prokuratúra vyšetrovala kauzu nasadzovania informačno-technických prostriedkov od roku 2011. Následne ju prebrala Národná kriminálna agentúra a po voľbách v roku 2012, keď ju už nebolo možné toľko politicky využívať, sa o nej prakticky nehovorilo, ani sa o nej nepísalo. Sem-tam niečo zmanipulované zverejnil denník Pravda, sem-tam sme boli svedkami použiť ju na prekrytie nejakého smeráckeho škandálu, ale už aj to bolo len sporadicky. Určitá zmena sa udiala od leta 2014 takmer po 3 rokoch, keď kauzu opätovne otvoril súčasný minister obrany Glváč, ktorý sa v tom čase vybral akože zaujímať na Generálnu prokuratúru, ako pokračuje jej vyšetrovanie, ostentatívne sa pred kamerami počudoval, prečo tak dlho. Zároveň sa pozastavil nad tým, že kauzu vyšetruje nominant SaS Jozef Čentéš, lebo predtým ju dozorovali prokurátori Trnka a Kozolka, a vyjadril aj počudovanie, že prečo prokurátor Čentéš nenamietal sám svoju zaujatosť. Pričom zabudol dodať, že si ju doktor Čentéš zrejme asi nevybral sám a zaujatosť namietať v zmysle platných pravidiel ani nemohol.

No a ten bol následne, neustále a vlastne až dodnes je vybranými médiami prednostne spomínanou pravdou spochybňovaný. Napriek tomu, že ja som presvedčený, že tá pseudokauza už svoj účel dávno splnila, pretože na ministerstve obrany sú dávno naspäť tie tunelárske staré štruktúry, voči ktorým sme v rokoch 2010 – 2011 bojovali, tak dodnes to funguje. Generálna prokuratúra pravidelne informuje kauzu odposluchov a vybrané médiá, konkrétne Pravda, naďalej spochybňujú doktora Čentéša. Ja neviem, načo je toto stále dobré? Veď vy už ste, pán generálny prokurátor, potvrdený už aj Ústavným súdom. Doktor Čentéš už ním nebude, tak už by to mohlo hádam aj skončiť. Ja predpokladám, že obidvaja ste na jednej lodi a že obidvaja ste slušní ľudia a že obidvom vám ide o to, aby na Slovensku bolo spravodlivosti zadosťučinené v čo najväčšom počte prípadov. O žiadnej kauze, ktorá je a bola vyšetrovaná, napríklad o tom zmienenom tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády, ani o kauze emisií, ani o kauze Gorila, ale ani o ďalších živých prípadoch, ani tých, čo sú alebo boli vyšetrované podstatne dlhšie, prokuratúra neinformuje tak často alebo o nich neinformuje pomaly vôbec a tak proaktívne ako o tejto kauze odpočúvania. Dokonca vo viacerých zmienených prípadoch verejnosť ani nepozná mená dozorujúcich prokurátorov, ako je tomu v tomto prípade. Ja som presvedčený, že obvinení dôstojníci majú po takmer štyroch rokov ťahaníc právo buď to na zastavenie trestného stíhania, alebo na spravodlivý súdny proces a na svoju obhajobu. A chcem veriť ale zároveň tomu, že sa to takto nebude ťahať až do parlamentných volieb 2016, aby mohla byť táto, dnes už neuveriteľne spolitizovaná, záležitosť zneužitá aj v ďalšej predvolebnej kampani, podobne ako tomu bolo pred marcom 2012. Chcem veriť a chcem apelovať zároveň, pán generálny prokurátor, ale aj na to, aby sa nezopakoval žiaden prípad Grendel opäť pred marcovými voľbami 2016 z nejakej inej, narýchlo políciou vyrobenej záležitosti, pretože ja som presvedčený, že stranou SMER ovládaná polícia a tajné služby sú schopné vyrobiť ix prípadov podobných, ako bol prípad Grendel, v snahe neférovo ovplyvniť nasledujúce parlamentné voľby, obzvlášť, keď ich dnes prakticky nikto nekontroluje, všetko má v rukách vládna strana SMER. A preto chcem na vás, pán generálny prokurátor, apelovať, aby ste im v rámci svojich možností v takomto konaní alebo v takýchto úmysloch zabránili.

Na záver chcem vzniesť ešte jednu otázku, lebo nedostal som na ňu odpoveď ani minulý rok od vášho námestníka, ktorý ju prisľúbil. V roku 2012 až 2013 vyšetroval tento prípad prokurátor Kozolka. To je ten človek, o ktorom neskôr médiá písali, že je pravdepodobne bývalým eštebákom a nemal by mať bezpečnostnú previerku. A navyše údajne aj tú, čo dostal, vraj dostal oveľa neskôr, ako začal tento prípad riešiť.

Ja som bol tiež dokonca ako svedok vypovedať uňho v čase, keď ju údajne ešte nemal. Ak by tomu bolo tak, tak k utajeným spisom a prípadom by nemal ani pričuchnúť, nieto ich ešte vyšetrovať. A v roku 2013 v lete všetky utajené prípady, ak je pravda a myslím, že nám to bolo aj potvrdené generálnym, vtedy zastupujúci generálny prokurátor pán Tichý prokurátorovi Kozolkovi odobral a vtedy sa to presunulo z Generálnej prokuratúry na Národnú kriminálnu agentúru, a preto by ma zaujímala skutočnosť, pán generálny prokurátor, že ako to dopadlo s pánom prokurátorom Kozolkom. Či sa tie podozrenia v súvislosti s jeho osobou potvrdili, alebo sa vyvrátili a aký je vlastne ďalší jeho osud. Lebo vlastne bol obvinený tými médiami a ako keby nebolo to dotiahnuté, buď teda nebol rehabilitovaný, alebo nič sa k tomu nezaujalo, žiadne stanovisko, alebo som aspoň nezachytil.

Na záver môjho vystúpenia, úplne na úplný záver, pán generálny prokurátor, vám chcem uviesť, že chápem problémy, ktoré sú v správe, ktorú sme dostali, popísané, napríklad aj to, že rozpočet rezortu prokuratúry je dlhodobo poddimenzovaný v oblasti prevádzkových výdavkov, bežných transferov a kapitálových výdavkov. Chápem, že limity trebárs kapitálových výdavkov umožňujú spravidla financovať len odstránenie havarijných stavov budov, v ktorých sídlia príslušné prokuratúry, a neumožňujú už niekoľko rokov realizovať ani len obmenu vozového parku a nákup výpočtovej techniky v požadovanej miere. A uvedomujem si, že len orgán plnohodnotne vybavený môže plniť úlohy naň kladené v požadovanej kvalite. Takisto chápem a verím, že potrebujete aj personálne posilniť to, čo ste spomínali.

A preto vám chcem z tohto miesta vysloviť svoju osobnú podporu vašim požiadavkám vznesených v tejto správe a akúkoľvek pozitívnu tendenciu zo strany ministerstva financií spočívajúcu v snahe dofinancovať oprávnené požiadavky zo strany Generálnej prokuratúry nielen teda preto, aby neboli ohrozené základné oblasti funkčnosti rezortu, ako to máte napísané v tej správe, ale aj preto, aby sme ten boj za spravodlivosť mohli posunúť ešte ďalej, z pozície poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v budúcnosti podporím.

Ďakujem vám za pozornosť.

72.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, no, vypočul som si vaše vystúpenie, ale musím uznať, že z tých 33 minút, čo ste vystupovali, dve tretiny vášho vystúpenia bolo rozoberanie vlastných káuz, vlastných problémov vlastnej strany, vlastných hovorcov a všetko možné, čo nesúviselo s touto správou.

Dovolím si zareagovať, vy ste tu spomínali pána Čentéša, ale ja ako vnímam pána Čentéša, tak pán Čentéš po rozsudku Ústavného súdu už nič nerieši mediálne, plne to akceptoval, len vy sa ním stále zakrývate. Čiže ja si myslím, že to je nefér vo vzťahu k pánovu Čentéšovi, že ho tu spomínate, keď on plne akceptuje, a vidím to aj z médií, že jednoducho už nerieši túto minulosť, na ktorú sa dal možno sám nahovoriť.

Čo sa týka toho, čo ste tu povedali, že stranou SMER je ovládaná polícia, no, ja neviem, ako je stranou SMER ovládaná polícia, keď mňa tu napadne Hlina a príde mi od vyšetrovateľa, že útok na verejného činiteľa nemôže spáchať verejný činiteľ. Kebyže je, ste, je to naopak, že SaS-ka je pri moci a ja napadnem Hlinu, tak Martvoň by už bol dávno v base.

Čiže tu chcem iba poukázať na to, že jednoducho polícia si plní svoju úlohu, možno treba dovzdelávať niektorých vyšetrovateľov a jednoducho vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre dovolím si povedať, že Generálna prokuratúra absolútne nič nemá spoločné s políciou a to, čo ste tu spomínali. To, že pán Hlina sa tam vzadu usmieva a je spokojný, však bodaj by nie, pánboh vie, ako sa mu to podarilo.

No ale vec je tá, že jednoducho vy ste si tu riešili vlastné kauzy, vy ste si tu riešili vlastné kauzy a s tou správou to malo spoločné možno tak desať minút z vášho vystúpenia.

74.

Ďakujem pekne. No, ja len krátko.

Pán poslanec Martvoň, bolo to zhruba na hodinu, som to mal pripravené, ale som to skresal, lebo dosť veľa vecí povedali moji predrečníci, takže, ja viem, že sa vám to veľmi počúva keď niekto vo svojom vystúpení kritizuje tie vaše veľké smerácke megakauzy, korupčné megakauzy, ktoré neboli doteraz vyšetrené. Na to je jednoduchý liek, no jednoducho nemajte ich, keď ich nebudete mať, tak potom nikto o nich nebude rozprávať. Pokiaľ ich jednoducho mať budete, tak budete musieť strpieť, že budete o nich neustále počúvať.

Čo sa týka pána prokurátora Čentéša, tam by som odporúčal, aby ste si to vypočuli ešte raz, že čo som ja vlastne hovoril. To znamená, že možno keď si to pustíte zo záznamu, tak pochopíte, že o čom som vravel.

A posledná poznámka. Ja neviem, no vy využívate každú faktickú poznámku na to, aby ste si tu dokazovali s pánom kolegom Hlinom, že, ja neviem, kto, kto z vás, jak to slušne sa povie, že nechcem to povedať neslušne, lebo už máme pred prázdninami, kto má z vás väčšie ramená, poviem, alebo niečo podobné. Keď máte so sebou tak vážny problém, tak si zájdite spolu, niekde si ho vydiskutujte, či verbálne, alebo nejako neverbálne. Ale to je až únavné, že v podstate vy v každej faktickej poznámke si nejakým spôsobom tu jeden druhému. A ja to teda hlavne vidím u vás, že vy neustále ho spomínate a neustále nejakým spôsobom ako keby ste s ním vstávali, obedovali aj zaspávali. To je len také moje odporúčanie.

Ďakujem pekne.

76.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán generálny prokurátor, vážený pán spravodajca, dámy a páni, tú vodu odložím, nie je moja, nezvyknem väčšinou vystupovať k správe generálneho prokurátora, ale dnes tak urobím z jednoduchého dôvodu, lebo zhruba od polovice apríla som sa opakovane snažil a domáhal toho, aby sme pozvali pána generálneho prokurátora na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a budem potom neskôr o tom hovoriť, že mal som, aj musím povedať, že veľmi dobrú, veľmi kvalitnú a veľmi úprimnú komunikáciu s pánom generálnym prokurátorom, ale myslím si, že to, čo sa mi podarilo zistiť a o čom sme spolu komunikovali, by mali vedieť aj moji kolegovia v pléne Národnej rady.

Takže v tejto chvíli využijem tento priestor, aby som hovoril znovu o kauze Váhostav, aby som hovoril o tom, že v tejto kauze prebieha vyšetrovanie, a hovoril aj o tom a možno aj poprosil pána generálneho prokurátora, aby orgány činné v trestnom konaní vytrvali v tejto akcii, v tejto aktivite, ja si uvedomujem, že možnosti Generálnej prokuratúry sú do určitej miery obmedzené vzhľadom na to, že to rieši špeciálna prokuratúra, že to riešia policajné zložky, vyšetrovatelia, ale napriek tomu ja ako ústavný činiteľ môžem poprosiť iba iného ústavného činiteľa, v tomto prípade pána generálneho prokurátora.

Takže aby som išiel po poriadku, keď začínala 49. schôdza Národnej rady 14. apríla, mám tu pred sebou list, som požiadal pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, aby pozval pána generálneho prokurátora na začiatok rokovania schôdze z jednoduchého dôvodu, pretože na tejto schôdzi sme mali v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovať vládny návrh novely Obchodného zákonníka. To je tá novela Obchodného zákonníka, ktorá umožňuje vláde použiť štátne finančné aktíva na uspokojenie pohľadávok oklamaných veriteľov aj spoločnosti Váhostav. Nielen spoločnosti Váhostav, lebo veď zákon nemôžte napísať pre jednu spoločnosť, ale aj spoločnosti Váhostav a celá tá diskusia tu bola vtedy o Váhostave.

Ja som mal túto iniciatívu preto, lebo v tej chvíli už bola všeobecne známa vedomosť o tom, že špeciálna prokuratúra začala šetrenie vo veci možného podvodu v kauze nevyplatenia pohľadávok subdodávateľov spoločnosťou Váhostav, a preto som si myslel, že skôr ako Národná rada prijme nejaké rozhodnutia, skôr ako schváli nejaký mechanizmus, prostredníctvom ktorého vláda bude môcť použiť štátne finančné aktíva, teda peniaze občanov tejto krajiny na vyplatenie dlhov, ktoré urobil nezodpovedný manažment a nezodpovedné predstavenstvo spoločnosti Váhostav, tak mali by sme vedieť, či sa jedná, alebo nejdená o podvod v tejto kauze. Je to podľa mňa dôležité, lebo tu naozaj reálne hrozí to, že peniaze občanov tejto krajiny sa môžu stať súčasťou nejakej podvodnej schémy.

Vtedy som dostal odpoveď od pána predsedu Národnej rady, že pán generálny prokurátor teda bol pozvaný, ale nepríde vzhľadom na to, že sú v samotnom vyšetrovaní v tej chvíli robené úkony, ktoré mu zabraňujú tomu, aby hovoril o tom, čo sa momentálne deje vo vyšetrovaní. Ja tomu rozumiem, napriek tomu som využil svoje právo poslanca Národnej rady a 23. apríla tohto roku som podal celkovo šesť otázok na generálneho prokurátora v rámci hodiny otázok, lebo viete, že rokovaní poriadok nám umožňuje klásť otázky nielen členom vlády Slovenskej republiky, ale okrem iného aj pánovi generálnemu prokurátorovi. A pýtal som sa ho na to, že Národná rada Slovenskej republiky pripravuje, písal sa 23. apríl, pripravuje závažné kroky súvisiace s vyčlenením štátnych finančných aktív na skupovanie pohľadávok z reštrukturalizačného konania. Podľa medializovaných informácií Generálna prokuratúra začala šetrenie vo veci možného podvodu v súvislosti s reštrukturalizáciou spoločnosti Váhostav SK, malo tam byť špeciálna prokuratúra, ale pýtal som sa Generálnej prokuratúry a položil som teda šesť otázok, ktoré bleskovo prebehnem.

Tá prvá otázka bola, či je Generálna prokuratúra schopná dať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko načas o tom, či sa jednalo, alebo nejednalo o podvod, tak, aby sa štátne finančné aktíva nestali súčasťou podvodu.

Tá ďalšia otázka bola, či Generálna prokuratúra skúma aj takú skutočnosť, či celá kauza Váhostav náhodou nebola od začiatku plánovaný podvod, to by bola náhoda, lenže to niekto vopred takto pripravoval.

Pýtal som sa na to, či Generálna prokuratúra skúma možnosti prepojenia osôb zapojených do reštrukturalizácie na strane správcu spoločnosti Váhostav a vybratých veriteľov, pretože táto informácia bola aj v médiách, že tu existujú určité možné prepojenia medzi správcom spoločnosti a niektorými schránkovými firmami.

Pýtal som sa, či sa podarilo Generálnej prokuratúre identifikovať vlastníkov schránkových firiem zapojených do reštrukturalizácie spoločnosti a pôvod finančných prostriedkov, ktoré poskytli tieto schránkové firmy spoločnosti Váhostav.

Pýtal som sa, či orgány činné v trestnom konaní, resp. prokuratúra pracuje s možnosťou, že prostredníctvom schránkových firiem zapojených do reštrukturalizačného procesu spoločnosti Váhostav dochádzalo k praniu špinavých peňazí a daňovým únikom.

A tá posledná otázka, na ktorú už máme odpoveď z médií, je tá, či boli vypočutí členovia orgánov spoločnosti Váhostav vrátane členov predstavenstva pána Juraja Širokého a Juraja Širokého mladšieho. Odpoveď na to už máme z médií, že teda boli vykonané tieto vypočutia.

Musím povedať, že pán generálny prokurátor sa vtedy z pracovných dôvodov nevedel zúčastniť hodiny otázok, aj nám poslal list do Národnej rady, lebo tu bola delegácia generálneho prokurátora Poľskej republiky, ale tu by som chcel naozaj vyzdvihnúť ten okamih, že v zákonne stanovenej lehote do 30 dní som dostal odpoveď písomnou formou, a to nielenže tak, že mi ju poslal pán generálny prokurátor, ale osobne som mal tú možnosť sa stretnúť s ním aj s vrcholovým vedením Generálnej prokuratúry a dostal som v zmysle toho, čo môže prokurátor pri bežiacom vyšetrovaní, ja tomu rozumiem, povedať, veľmi vyčerpávajúcu odpoveď. Ak by bol pán generálny prokurátor na hodine otázok, zrejme by mi takto odpovedal, čiže nič tajné neprezradím, keď vás budem informovať, že v liste, ktorý som dostal od pána generálneho prokurátora, stálo, že dňa 21. marca 2015 bolo začaté trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin poškodzovania veriteľa, že predmetom trestného stíhania je údajné protiprávne konanie štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti Váhostav, ktorí mali v rokoch 2012 – 2014 poškodzovať niektorých veriteľov drobných živnostníkov celkovo vo výškových pohľadávok najmenej 104 mil. eur. V liste ďalej stálo, že v rámci dokazovania, ktoré je primárne zamerané na uvedený skutok, orgány činné v trestnom konaní komplexne posúdia a vyhodnotia všetky skutkové zistenia týkajúce sa aj eventuálneho majetkového a personálneho prepojenia štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti Váhostav a veriteľov, ako aj účastníkov reštrukturalizačného konania, a to z hľadiska trestnoprávneho a tiež z hľadiska využiteľnosti informácií pre účely reštrukturalizačného konania.

K legalizácii príjmov z trestnej činnosti prania špinavých peňazí tu bolo poučenie, že teda musí byť skutkový základ v predchádzajúcej trestnej činnosti. Orgány činné v trestnom konaní, vyšetrovateľ NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry sú pripravené vykonať úkony a opatrenia smerujúce k eliminácii akéhokoľvek disponovania s príjmami a majetkami majúcimi základ v trestnej činnosti. A na záver odpovede ma pán generálny prokurátor informoval, že prípravné konanie má neverejný charakter, preto nie je možné konkretizovať druh, rozsah a obsah vykonaných a plánovaných úkonov orgánov činných v trestnom konaní.

V tejto chvíli by som využil toto moje vystúpenie, aby som sa poďakoval pánovi generálnemu prokurátorovi za túto odpoveď, ktorú sme dostali, lebo naozaj v čase, keď mi ju poskytol, zodpovedal do maximálnej možnej miery všetky otázky, ktoré som položil, do tej miery, do ktorej mohol odpovedať vzhľadom k neverejnému charakteru vyšetrovania a k bežiacim úkonom.

Dovoľte mi urobiť k tomu už len nejaký záver. Rád by som konštatoval, že kauza Váhostav, o ktorej sa jeden z mojich kolegov v pléne prednedávnom, jeden alebo dva dni nazad, v rozprave vyjadril, že vyzerá byť už mŕtvou, verím, že mŕtvou nie je. Preto o tom dnes hovorím, aj keď je možno prázdna sála a možno sme už myšlienkami mnohí skôr na prázdninách, ako v práci, urobím všetko, čo môžem a čo mi umožňuje rokovací poriadok, aby som túto tému znovu a znovu otváral, pretože kauza Váhostav nemôže skončiť dostratena, ako končí väčšina káuz na Slovensku.

Aj po stretnutí s pánom generálnym prokurátorom, o ktorom som vás v tejto chvíli informoval, ktoré sa uskutočnilo v máji, aj na základe písomných odpovedí, ale aj na základe zistení, ktoré sú aj verejne známe, musím konštatovať, že s veľmi veľkou pravdepodobnosťou v kauze Váhostav došlo ku konaniu v rozpore so zákonom. Je to moje hodnotenie, ja nie som orgán činný v trestnom konaní, na to je niekto iný, aby to posúdil, niekto iný, aby to posunul na súd, niekto iný, aby vznášal obvinenia, to nie je moja práca. Ja len hovorím, že ten pocit na základe skutočnosti, o ktorých som pred chvíľou aj hovoril, je jednoznačne taký, že v kauze Váhostav je veľmi vysoko pravdepodobné, že došlo ku konaniu v rozpore so zákonom.

Ako politik musím konštatovať, že je mi ľúto, že vláda sa nesmierne ponáhľala so schválením novely Obchodného zákonníka, na základe ktorej je možné odškodniť veriteľov spoločnosti Váhostav, a nepočkala ani do tej chvíli, aby bolo jasné, či došlo, alebo nedošlo k podvodnému konaniu v kauze Váhostav.

Ja sa naozaj chcem opýtať, a využijem túto príležitosť, kto preberie zodpovednosť, či vláda preberie zodpovednosť, či pán premiér preberie zodpovednosť, či SMER preberie zodpovednosť, ak budú vyplatené štátne finančné aktíva veriteľom spoločnosti Váhostav, ak odídu peniaze občanov tejto krajiny a zistí sa, že tam bolo podvodné konanie, dokonca sa zistí, že sa stali súčasťou nejakej podvodnej schémy, a som zvedavý, kto za to preberie plnú zodpovednosť. Lebo ja sa na to pýtať budem a neprestanem sa na to pýtať. To nie je celkom tak, ja si uvedomujem, že jedná sa o vážnu kauzu, mne je nesmierne ľúto všetkých živnostníkov malých firiem, ktorí poctivo odviedli svoju prácu a nedostali od Váhostavu za svoju robotu zaplatené. Ja verím, že mnohí z nich riešia existenčné problémy, a verím, že mnohí z ich sú na kraji bankrotu, ja verím, že mnohí z nich majú obrovské rodinné, finančné, podnikateľské problémy a že potrebujú čím skôr dostať svoje peniaze. Ja tomu rozumiem a súcitím s nimi. Ale je aj iná cesta, ako ísť do reštrukturalizácie, je aj iná cesta, ako využiť peniaze občanov tejto krajiny na ich odškodnenie, a to je bankrot spoločnosti Váhostav. Lebo aktíva pána Širokého a jeho priateľov, ktorí vlastnia Váhostav, sú vyššie, ako sú záväzky Váhostavu voči týmto veriteľom vo výške 104 mil. eur. To je môj názor, takto to vidím, takto to vnímam. A znovu sa chcem opýtať, ak sa ukáže a orgány činné v trestnom konaní dokončia svoju prácu a podľa môjho názoru je veľmi, veľmi vysoko pravdepodobné, že tu došlo ku konaniu v rozpore so zákonom a ukáže sa, že štátne finančné aktíva, peniaze občanov tejto krajiny sa stanú súčasťou nejakej ďalšej podvodnej schémy, kto za to prevezme politickú zodpovednosť alebo hmotnú zodpovednosť za tieto finančné prostriedky?

Ja som sa snažil aj navrhnúť Národnej rade návrh uznesenia, aby vláda neuvoľňovala žiadne finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív na kauzu Váhostav až do ukončenia vyšetrovania Generálnej prokuratúry a orgánov činných v trestnom konaní. Nezískal som na návrh tohto uznesenia podporu troch poslaneckých klubov, ale naďalej sa budem snažiť hovoriť o tejto problematike tak, aby sme ochránili peniaze, aby sa nestali náhodou súčasťou nejakej podvodnej schémy.

Chcem ešte povedať toľko a dať možno do pozornosti, že novela Obchodného zákonníka, ako som na úvod povedal, nie je len o Váhostave. Keby to bolo len o tom, že teraz pomôžme týmto veriteľom a čo už, už sa to stalo. Zákon platí všeobecne. To znamená, tento zákon založil veľmi zlý precedens, ktorý môže v praxi znamenať, že oligarchovia budú veľmi dobre vedieť, že keď náhodou im ich biznisplán nevyjde a nezaplatia svojim subdodávateľom, nevadí, štát to zo štátnych finančných aktív zatiahne za nich. Podľa mňa to nepomáha podnikateľskému prostrediu a nepomáha to ani tomu, aby podnikatelia boli nútení podnikať seriózne. Preto mám problém s novelou Obchodného zákonníka, preto som za ňu ani nehlasoval.

Keď hovorím o tom, že je podľa môjho názoru veľmi vysoko pravdepodobné, že došlo ku konaniu v rozpore so zákonom v kauze Váhostav, poviem, aj prečo si to myslím. Ten prvý dôvod je ten, že ak to, čo tvrdí aj premiér Fico, aj pán podpredseda vlády Vážny, je naozaj pravdou, to znamená, že všetci vedeli, keď súťažili o zákazku, že dávajú nereálne ceny, to znamená, že aj predstavenstvo spoločnosti, aj majitelia spoločnosti vedeli, že ceny, ktorými uspeli, sú nereálne, no tak Obchodný zákonník na to pamätá, že toto nie je v súlade so zákonom, Obchodný zákonník na to pamätá, takéto konanie nie je v súlade so zákonom. Preto tvrdím, že pravdepodobne došlo ku konaniu v rozpore so zákonom. A naopak, ak boli tie ceny reálne, ak to predstavenstvo takto Váhostavu vypočítalo, že za tieto ceny vedia to postaviť, tak potom prečo nevyplatili svojich subdodávateľov, kde sa tie peniaze stratili? V schránkových firmách? Kde sú tie peniaze?

A keď hovorím o tom, že sa obávam toho, aby sa štátne finančné aktíva pod rúškom toho, že treba pomôcť subdodávateľom, ktorých je mi, opakujem, veľmi, veľmi ľúto a ktorých by trebalo odškodniť podľa mňa bankrotom Váhostavu z likvidačného zostatku, ktorý v tejto spoločnosti by bol väčší, ako sú záväzky, tak hovorím o tom, že štátne finančné aktíva sa môžu stať nejakej podvodnej schémy, lebo ak boli ceny reálne a ak tie peniaze zo spoločnosti zmizli a ak odišli do schránkových firiem, možno do tých istých, ktoré sa následne stali veriteľmi spoločnosti Váhostav, lebo im peniaze požičiavali, a dnes zo štátnych finančných aktív si títo veritelia, to nie sú len bagristi a buldozeristi, ale aj schránkové firmy, ktoré majú pohľadávky voči Váhostavu, tieto svoje pohľadávky uplatnia a získajú ďalšie finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív, nie je to podvodná schéma?

Dámy a páni, v tejto situácii sa dnes nachádzame, ospravedlňujem sa, že som o tom hovoril pri správe generálneho prokurátora, ale nemal som kedy pri tom hovoriť, ja som naozaj chcel, aby pán generálny prokurátor prišiel do parlamentu a mohli sme len o kauze Váhostav s ním diskutovať, pretože si myslíme, si stále myslím, že štátne finančné aktíva by nemali byť použité na odškodňovanie veriteľov spoločnosti Váhostav skôr, kým orgány činné v trestnom konaní nevylúčia možnosť, že sa stanú súčasťou nejakej podvodnej schémy.

V závere chcem poprosiť pána generálneho prokurátora, aby vytrval vo svojej aktivite, aby povzbudil orgány činné v trestnom konaní, aby sme kauzu Váhostav čím skôr vedeli z trestnoprávneho hľadiska ukončiť, aby sme vedeli, kto je za čo zodpovedný, či došlo k porušeniu zákona, aby súdy mohli konať voči tým, ktorí zákon porušili a ktorí možno podviedli poctivých subdodávateľov tejto spoločnosti.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.