53.schôdza

90.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán generálny prokurátor, ja vás nebudem dlho už tu trápiť, lebo aj ja som už dosť utrápená, ale chystám sa na to, že niečo poviem k vašej správe, už odkedy ste ju predkladali vo výbore pre ľudské práva. Tam som bola a tam som aj niečo povedala k tomu. A chcela by som povedať trošku viac k veciam, ktoré tu ani nieže začal, ale mne dal podnet pán poslanec Lipšic, keď hovoril o tých odškodňovaniach nemajetkovej ujmy. A tak mi to zas nedá povedať, že zase aj v tom prípade sa hovorilo akoby len s ohľadom na páchateľov a zas sa nehovorilo nič o obetiach, čo je teda nielen moja téma, ale aj záležitosť, o ktorej tu už dvadsať rokov rozprávame, ako justícia by mala zmeniť trochu svoj charakter, v retributívnosti sa zmeniť na restoratívnu alebo, ak môžem tak povedať, victim friendly justíciu a stále sa to nedeje. A myslím si, že dosť príčinou je aj to, že akoby v tých rezortoch nielenže máme spoločnosť rozkrájanú na rezorty, ale ešte aj v tých rezortoch to tak zužujeme, ako keby zdravotníctvo malo byť len o lekároch alebo o zdravotníkoch, alebo mali by mu rozumieť len zdravotníci, školstvu iba učitelia a spravodlivosti, teda justícii, iba pracovníci justície, čo teda nie je pravda. Ja to hovorím nie z nejakej roztopaše, ale naozaj sa s tým stretávam aj v praxi, aj v diskusiách, aj s ľuďmi, ktorí to myslia úprimne, že nevidia, v čom je ten problém. Nevedia si predstaviť, čo to vlastne má byť. V programovom vyhlásení prvej vlády Roberta Fica napríklad bol zámer, aby boli obete trestných činov centrom justičného systému. Nestalo sa tak a už sa tak ani o tom potom nerozprávalo.

Ale o toto mi ide. Nie trest pre páchateľa je pre nás podstatný alebo pre ľudí, pre nás, aj keď sa staneme obeťami, nebude dôležité alebo nepomôže nám to, ako potrestali páchateľa, ale ako napravíme ujmu a ako aj odškodníme obete trestných činov. A je úplne neprípustné, paradoxné a donebavolajúce, najmä keď počúvame, nie zriedkavo, o akých čiastkach sa hovorí v žiadostiach o odškodnenie, napríklad pána Dr. Štefana Harabina sa hovorí o stovkách tisícov, odškodnenie za smrť v prípade trestného činu sa pohybuje asi tak od 7- do 10-tisíc eur po pozostalých, a to ešte len keď sa náhodou o tom dozvedia, že sa to dá a že si to majú podať a že spravia všetko tak, ako sa to má podať.

Ja vám chcem, pán generálny prokurátor, ja vám tu chcem poďakovať za váš prístup, aj za vašu správu, ktorá je naozaj dobrá, a za to nasadenie, s akým hovoríte napríklad aj o problematike domáceho násilia, o práci s obeťami, pretože asi by som to nečakala v prvom rade od Generálnej prokuratúry, ale od iných rezortov, že sa budú takto stavať k veci. Som vám vďačná za to a prosím vás naďalej o to, aby ste to nevzdali. Teraz máme trošku taký tiež nie celkom, rozum mi to neberie, prečo sa o to sporíme, ale práve v oblasti domáceho násilia situáciu, že rezort práce pripravuje nejaký zákon, ktorý údajne má byť zameraný na prevenciu a elimináciu domáceho násilia, ale zároveň to splietajú aj s násilím na ženách, čo nie je to isté. Ja nehovorím, že to nie je, ale nie je to to isté. A tento zákon, tak ako je pripravený, podľa môjho názoru zruší, zničí to, čo nateraz, aj keď nie v dokonalej, zďaleka nie dokonalej forme na pomoc obetiam na Slovensku máme a začne budovať niečo, z čoho ja nevidím zatiaľ iný zmysel, len vytvoriť nejaký systém uzavretý v rezorte práce, sociálnych vecí. Ja vás chcem len upozorniť na to, vaše pracovníčky tiež sú zapojené do tohto procesu. Ako som sa s nimi rozprávala, myslím, že majú plne normálny pohľad na tieto veci. Len nemôžme sa tváriť, že toto je niečo, čo si robia tam a oni vedia, že to tak má byť a my nebudeme sa snažiť o to, aby to bolo použiteľné a užitočné pre ľudí a najmä teda pre tie obete trestných činov a pre tie obete domáceho násilia osobitne.

Ja mám dlho rokov skúsenosť takú, že pokiaľ išlo o prípravu zákonov, o pripomienkovanie zákonov, Generálna prokuratúra vždy bola z tých racionálnejších subjektov, ktorá aj takéto prvky sledovala v tom. A som rada, že môžem povedať, že priamo v praxi aj na poli pomoci obetiam domáceho násilia som nečakala, že to bude Generálna prokuratúra, ktorá bude tým predvojom, lebo tak sa to berie, že veď oni majú potrestať alebo snažiť sa o to, aby boli potrestaní tí páchatelia.

A keď už, teda ja už končím o chvíľočku, len vás chcem poprosiť trochu z iného súdka. Pred pár rokmi bola taká živá kauza, ona určite ešte nie je ukončená, ešte tu máme pozostatky, ale bolo to tak 2008, tak nejako, 2009, tak veľmi aj v centre pozornosti verejnosti problémy alebo kauza bytovej mafie. Stále sa to rieši nedokonale. Stále sa tie jednotlivé prípady posúvajú. Ja to neviem dosledovať v tých individuálnych prípadoch. Raz je to na okresom riaditeľstve Policajného zboru, potom je to zase na Prezídiu. Chcem vás poprosiť, pretože som si to, v jednom takom prípade som požiadala pána prezidenta Policajného zboru, aby dohľadal alebo zistil, prečo sa nič nedeje s tým prípadom, keď je to už niekoľko rokov, pomaly už desať to bude, a tí ľudia prišli o peniaze, prišli o byty, dostali sa do veľkej sociálnej tiesne. Dostali sme takú odpoveď, že znovu to vrátili, že teda zistili porušenie na úrovni Policajného zboru, ale „vzhľadom na skutočnosť, že prezident Policajného zboru ani útvary Prezídia nie sú oprávnené preskúmať zákonnosť postupu, bol o kontrolných zisteniach informovaný taktiež dozor vykonávajúci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 5“.

Ak by ste sa nenahnevali, mohli by ste to niekomu, prosím vás, nechať skontrolovať, či naozaj v tom niekto niečo koná? Je to toľko rokov, že už neviem nájsť normálnu cestu. Lebo ja keď tam vystúpim aj ako splnomocnenec, aj napíšeme oficiálne podanie, nikdy nedostanem žiadnu odpoveď. Tak to je taká na dôvažok na piatočné popoludnie prosba. (Reakcia generálneho prokurátora.) K správe som vám povedala, že... (Reakcia generálneho prokurátora.)

Ďakujem.

91.

Ďakujem, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky.

Dávam možnosť teda vystúpiť poslednému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Kadúcovi.

92.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán spravodajca, vážené dámy, páni, ja naozaj v stručnosti, pretože to, čo som potreboval počuť, som si vypočul na výbore, som si v správe prečítal, na výbore som skomentoval, na výbore som skritizoval a pokúsim sa byť čo najviac konštruktívny, pretože sa mi zdá, že v tejto sále a najmä táto rozprava bola, odpustite mi, z veľkej časti úplne zbytočná. Hovoriť tu o konkrétnych kauzách, o naozaj politických prekáračkách medzi dvomi kolegami, myslím, že to bolo úplne, ale úplne zbytočné.

Táto správa hovorí o tom, čo robila prokuratúra v roku 2014. Hovorí čísla, hovorí nejaké výsledky, podľa mňa je veľmi zrozumiteľná, je čitateľná, aj keď má, myslím, cez sto strán, je to, plus teda prílohy, je to všetko tak, že vieme si vyhodnotiť z toho, čo je treba robiť a čo je, čo netreba robiť, kde sú chyby, kde nie sú chyby. Takto by to nejako malo vyzerať.

Vrátim sa na moment k časti korupcie. Skutočne tá časť je nedostatočná. Ja som sa na to pána generálneho prokurátora pýtal. Odpovedal, na moje prekvapenie, veľmi priamo, že proste je tu chyba vo väzbách. Síce je tu začlenená, alebo špeciálna prokuratúra je začlenená pod GP, ale tá vysoká miera autonómie, myslím, že také isté slová ste použili aj vy, a rovnako tak že je volený v tejto sieni zákonnosti, dáva tejto sieni zákonnosti nepochybne právo na to, aby vedela o tom, čo sa deje v rámci korupcie, alebo teda vybraných trestných činov.

Ja určite, ja som to už avizoval vo faktickej, mám pripravenú novelu, zatiaľ teda paragraf, ale to je veľmi jednoduché. Úplne tú istú správu s tými istými náležitosťami, ktorú predkladá generálny prokurátor, tu musí predložiť aj špeciálny prokurátor. Ten návrh príde, ako som povedal. Ja nemám problém to stiahnuť, ak príde s tým vládna strana, pretože opozičné návrhy tu sa proste neprijímajú, ale treba to proste urobiť. Treba to urobiť. Ja som to avizoval v hodine otázok aj premiérovi, podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ministrovi spravodlivosti. Ja som sa ich pýtal, či tú správu považujú za dostatočnú. A kľudne som sa mohol pýtať aj pána generálneho prokurátora, ale neurobil som to, lebo viem jeho postoj k tejto veci.

Čiže s týmto návrhom prídem, verím tomu, že ten návrh naozaj bude mať opodstatnenie a prejde ďalej, pretože kompetencia sem proste patrí. Je to úplne rovnaká situácia, na rovnakú situáciu potrebujeme mať rovnakú právnu úpravu, podľa môjho názoru.

Čo chcem ešte povedať, je, pán generálny prokurátor pomenoval niektoré veci veľmi priamo a treba mu za to určite poďakovať. To, keď niekto povie, že tie čísla sú zlé, snáď tu tomu nikto neverí. A celkom otvorene skritizuje svojich ľudí. To som v tejto sále už veľmi, veľmi dlho nevidel. Toto je hodné rešpektu, dámy a páni. A keď niekto povie, že treba spraviť úpravu v zákone o preukázaní pôvodu majetku, treba spraviť právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb, treba spraviť, treba dôsledne dodržiavať Trestný poriadok, Trestný zákon. Táto správa má slúžiť na to, aby my sme vyhodnotili, či je chyba v legislatíve, alebo niekde inde. Explicitne pán generálny prokurátor povedal, že je chyba niekde inde.

Inými slovami, manažérskym spôsobom, ak spravíte chybu, vyhodnotíte ju, kde bola chyba, dáte nápravné opatrenie a príde nejaká zmena a tá zmena má prísť od nás, predovšetkým od vládnej strany. Ja hovorím iba pre pamäť tejto sály a apelujem na kolegov zo SMER-u, máte tu konkrétne návrhy na legislatívnu úpravu, poďte do toho. Navrhnite ju. Ja vám za to zahlasujem veľmi rád, však hlasujem tak, aby to bolo, aby sme pomohli našej krajine.

Čiže ten priestor tu je. Pán generálny prokurátor povedal tie prostriedky, ako sa to dá dosiahnuť, na ústavnoprávnom výbore. Verím tomu, že vieme spracovať úpravu, ktorá pomôže. Čiže toľko, myslím, že to bol ten, to je účel tejto správy. To je ten hlavný účel.

A dovoľte mi povedať ešte jednu či dve faktické, a to je, rezort spravodlivosti a Generálna prokuratúra sú dlhodobo poddimenzované finančne. A to nie je iba kritika do súčasnej vlády, to je kritika aj do bývalej pravicovej vlády. Ťahá sa to už desiatky rokov. Tieto rezorty majú zlomkové, dámy a páni, zlomkové rozpočty oproti rezortom, ako je ministerstvo vnútra, doprava, školstvo, sociálne veci. Zlomkové. A to sú podľa mňa najzákladnejšie rezorty, ktoré majú spôsobiť to, že sa bude javiť spravodlivosť v tejto krajine. Musím povedať, že pokiaľ máme poddimenzovaný stav, ak sa nemýlim, chýba asi sto prokurátorov, pri spravodlivosti chýbajú nielen sudcovia, chýbajú súdni úradníci. Pokiaľ táto vláda alebo ktorákoľvek iná výrazne nenavýši rozpočty týchto rezortov, dovtedy nemožno hovoriť o tom, že má úprimnú snahu o to, aby sme budovali právny štát, aby sme bojovali proti korupcii a aby aj to domáce násilie bolo potlačené. Či chcete, alebo nechcete, bez peňazí to nepôjde. Naozaj nepôjde.

Čiže len toľko môj príspevok k tejto správe. Za tú správu ďakujem. Želám tomu, aby tie čísla boli lepšie nabudúce. A ak sa budú dôsledne vyvodzovať dôsledky a bude sa prijímať úprava, ktorá tu bola jasne pomenovaná, myslím, že môžeme očakávať, môžeme vidieť to svetlo na konci tunela. Naozaj si to úprimne želám a aj z tejto pozície vám všetkým želám pekné leto.

93.

Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

A nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

94.

Ďakujem za slovo. Ja by som, podobne ako pán poslanec Kadúc, chcel oceniť prácu aj vystúpenie a správu pána generálneho prokurátora. Dovolím si byť taký trocha možno voľnejší, ale trochu som si spomenul na film „Keď sa nahneváme, budeme zlí“, kde takí, tiež takí chlapi takého talianskeho vzhľadu jednoducho veľmi priamo riešili a spravodlivo dobré veci, čo beriem ako veľmi pozitívnu vec. Pán poslanec Kadúc to aj pomenoval, že taký priamy prístup, kde sa jasne povie: toto je problém, tu je chyba. Veľakrát sa tu vedú teda politické reči, tuto bolo jasné pomenovanie nielen teda odborné, ale aj také, by som povedal, manažérske a chlapské, to veľmi oceňujem.

A takisto sa stotožňujem s tou kritikou alebo vyjadrením nedostatočnosti, čo sa týka informovanosti a výsledkov práce špeciálnej prokuratúry, kde by sme očakávali naozaj, a nielen my ako poslanci, ale občania, ktorých zastupujeme, nejaké zrozumiteľnejšie, hmatateľnejšie výsledky, ktoré, samozrejme, sa nedajú vyčarovať, ale verím, že sa v tejto oblasti dá viac urobiť a zlepšiť a že by sme mohli mať naozaj dojem, že čo sa týka spravodlivosti, rezortu, ale aj tej celej oblasti, ideme dopredu.

Takže chcel by som pridať k tomu vystúpeniu pána Kadúca aj, sa aj ja a povedať, že ďakujem za vašu prítomnosť aj tu v pléne, aj za tú vytrvalosť, ako ste to tu s nami zvládli.

Ďakujem.

95.

Ďakujem pekne. Ešte pred tým, ako skončíme ukončenú rozpravu, o slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady Číž v zmysle rokovacieho poriadku.

Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

96.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, naozaj už iba veľmi krátko.

Iste ste si všimli, že poslanci našej strany vystupovali v diskusii len sporadicky a viac-menej iba, vlastne iba faktickými poznámkami. Je to aj preto, pretože išlo o správu generálneho prokurátora. Sú známe konzekvencie, okolnosti voľby generálneho prokurátora, aj ďalšie okolnosti, ktoré s tým súviseli, takže sme chceli dať váženým kolegom z opozície priestor, keďže je faktom, že väčšinou bol pán generálny prokurátor aj zvolený hlasmi našej strany, aby sme dali priestor, aby ste zhodnotili činnosť Generálnej prokuratúry.

A, pán generálny prokurátor, chcem vám pogratulovať. Tak nezvyklú, nezvykle veľa poklôn a pochvál za prácu Generálnej prokuratúry som pravdepodobne ešte ani v parlamente doteraz nepočul.

Takže čo chcem konštatovať? Myslím si, že z toho, čo je napísané v správe, ale aj z fungovania a hodnotenia prokuratúry, ale aj nezávislým prostredím, nielen politickým, lebo je známe, že to býva málokedy spravodlivé, že si myslím, že Generálna prokuratúra je orgánom v súčasnosti, ktorá vie plniť úlohy, ktoré jej zveruje právny poriadok, a vie v primeranej miere garantovať to, aby sme zlepšovali právne prostredie vo všetkých zásadných otázkach v trestnoprávnej oblasti, v občianskoprávnej oblasti, vo sfére obchodného práva, že disponuje kvalifikovanými kádrami, že neregistrujeme žiadne zásadné problémy, ktoré by mohli v tej alebo onej forme ohrozovať činnosť Generálnej prokuratúry.

Len vyslovene dve poznámky k diskusii. Skutočne hodnotiacich vystúpení, ktoré sa budú právnym jazykom mať zaoberať, predovšetkým špecifickými právnymi problémami, lebo sféra fungovania prokuratúry má veľmi silnú predovšetkým právnu dimenziu, bolo ako šafranu. Boli čisto politické vystúpenia. Pán poslanec Novotný sa venoval kauze Váhostavu veľmi rozsiahle. Podľa môjho názoru, pán kolega, veľmi nekorektne a už osobne zvlášť na okolnosti, ktoré ju sprevádzajú, aj vaše osobné fungovanie v parlamente, ale nech sa páči, veď dá sa o tom diskutovať. Myslím si, že aj kauza Váhostav potrebuje ešte hodnotové posúdenie, aj posúdenie skutočne relevantných okolností, ktoré sú s týmto stavom v tejto oblasti späté.

Viem si predstaviť totiž, keby bol SMER inicioval akékoľvek vstupy a ukladal povinnosti tým, ktorí kupujú, nakupujú pracovnú silu, nakupujú práce, nakupujú čokoľvek, ako sťažujeme podnikateľské prostredie, ako ničíme a znemožňujeme fungovať a vlastne v konečnom dôsledku rastie hospodárstvo aj napriek našim stanoviskám, že teda likvidujeme podnikateľské prostredie a podobne. Myslím si, že táto správa si nezaslúži naozaj tento typ politických hrátok.

Ja by som povedal iba dve ešte také poznámky vecné.

Spomenula sa tu totiž jedna veta, že dokonca ešte aj právne služby chce niekto vyradiť z verejného obstarávania. Jeden z vážnych funkcionárov, ktorý má na starosti na Slovensku práve správu štátneho majetku, mi rozprával stav. Hovoril, zhruba tak 2-3 mld., v korunách hovorím starých, sú atakované rôznym spôsobom z externého prostredia vo vzťahu k firmám, ktoré sa teraz spravujú, a je situácia, musí vypísať verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie spočíva v tom, že prihlásili sa mu štyri firmy, ktoré povedali, že nechcú žiadnu odmenu, chcú len tie nevyhnutné základy zo zákona a chcú zastupovať štát v danej veci, aby teda, že lebo, a oplatí sa im to preto, lebo oni tým získajú verejné uznanie a podobne.

Hovorí: „Jak mám ja garantovať, jak ja viem, že do akej miery títo ľudia, ktorí tam prídu, odkiaľ sú? Oni vyhrajú súťaž, lebo ponúkli najnižšiu cenu. Čo keď sú v konečnom dôsledku generovaní práve tými, ktorí sa chcú so štátom súdiť? Do akej miery mám niesť osobnú zodpovednosť za to, že naozaj právna služba zo strany štátu bude vedená dostatočným spôsobom, keď bude takýto, takáto advokátska kancelária alebo advokát, alebo niekto iný vybratý len z toho dôvodu, lebo dá najnižšiu cenu za právne služby?“

Čiže je to zásadný právny problém pravdepodobne, myslím, ako aj spoločnosti, treba o tomto podiskutovať, akým spôsobom vlastne vieme garantovať zodpovednosť. Kto nesie v konečnom dôsledku potom zodpovednosť za stav v právnych sporoch v danej oblasti a podobne? Je to závažná vec.

No a ešte jednu malú poznámku ku korupcii. Korupcia je nesmierne vážny fenomén. Nepoznám štát, kde by nebola predmetom obrovskej vnútropolitickej diskusie a dokonca v tej Európskej únii dneska už je pomenovaný veľmi mechanizmus, ktorý sa politicky využíva, takzvaný ten guerilla marketing, už sme o tom rozprávali, kde prídem, postavím sa, naváľam čokoľvek hlava-nehlava na politického súpera, je to úplne jedno. Veď v konečnom dôsledku využijem imunitu nádhernú, nie som žalovateľný, čokoľvek poviem, sa verifikovať v podstate nedá, lebo vystúpiť v diskusii, keď sa piati, desiati s takýmito spôsobmi prejavia v parlamente, sa prakticky nedá. Nikto nemá šancu ako seriózne rozobrať vážnu vec a podobne a výsledok potom je, že klesá v konečnom dôsledku, samozrejme, vážnosť inštitúcie, deklasuje sa a absolútne nič to neprinesie. Naopak, v takomto chaose, v takomto, v atmosfére úplne nezmyselného obviňovania bez akejkoľvek vnútornej konzistencie, tam je práve, sa vytvára priestor pre korupciu, pretože tam sa stratí tá skutočná korupcia.

K pánovi Kadúcovi len v dobrom, v správe je uvedené, že klesá korupcia. Ja viem, že sa to opozícii veľmi zle počúva, že tá korupcia klesá. Ja si dovolím povedať v danom prípade, že aj politicky nebola situácia taká, kde náznak, kde nastupuje už skoro objektívna zodpovednosť, že stačí čo len trošku relevantnejšia informácia, že je tu podozrenie z nekalého konania, tak dochádza k veľmi vážnym politickým aktom. Chce niekto, povie ináč vážne, že v oblasti polície, že sa nezlepšila, že korupčné prostredie sa dramaticky znížilo? Že v oblasti prokuratúry sa dramaticky znížilo korupčné prostredie? Sú nejaké náznaky?

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj v danom prípade pomôže veci, keď vieme veci naozaj, čo je dobré, pochváliť, čo je zlé alebo čo treba iniciovať, alebo na čom v každom prípade treba mať trvalú pozornosť. To pomáha zmysluplná, korektná, vyvážená diskusia a aj vyvážená kritika a hlavne kritika, ktorá spĺňa aspoň elementárne predpoklady, aspoň náznak konštruktívnej kritiky. To znamená, aspoň indície nech sú relevantné a nech sa dajú posudzovať. Akonáhle budeme voliť iné prostriedky, tak parlament veci ani spravovacím procesom v našej krajine nepomôže.

Úplne posledná poznámka. Pán generálny prokurátor, mal som tú česť byť, a veľmi si vážim aj podporu od kolegov, byť predsedom mandátového a imunitného výboru. A aj teraz ako podpredseda Národnej rady trošku cítim zodpovednosť a snažím sa niečo urobiť, možno zle, ale snažím sa niečo urobiť, aby tu platili aspoň elementárne pravidlá, korektné, ľudské, aby sme tu dodržiavali rokovací poriadok a aby sme vytvorili aj predpoklady, aby zákon, ktorý máme, bol účinný. To znamená, že musí byť tá norma perfektná, nie imperfektná, to znamená, musí mať tú hypotézu, musí mať sankciu a tá sankcia musí byť vymožiteľná, musí byť reálna. Pokiaľ nie je takáto sankcia, v takom prípade potom dochádza k tomu, že úplne pravidelne dochádza k hrubým porušovaniam zákonov a podobne.

Ale to, čo ma naozaj, pán generálny prokurátor, trošku mrzí a kde mám teda aj ľudský, ale aj právnický problém, že mám problém, že za tejto okolnosti, ktorá tu je, a stavu posudzovania niektorých javov, ktoré sa tu stali, že naši poslanci nemajú právne záruky za to, že tu môžu slobodne vyslovovať svoje názory, a nemajú záruky, že pokiaľ niekto v rámci ich realizácie poslaneckého mandátu ich fyzicky napadne alebo ako nielen fyzicky, aj inak, že v takom prípade nasledujú skutočne kroky justície, ktoré minimálne vytvoria predpoklady pre to, aby sa to nestalo. Takže v danom prípade si myslím, že by bolo ešte potrebné porozmýšľať na tom, ako by sme takéto záruky tým poslancom vedeli dať, že výkon poslaneckej funkcie predovšetkým, naša pozícia verejných činiteľov ani zďaleka nám nedáva právo konať nejakým spôsobom. Ako verejní činitelia máme iba právo, aby ataky voči nám vzhľadom na to, že vykonávame verejnú funkciu, aby boli posudzované ešte silnejšie.

Môj problém totiž spočíva v tom, že konanie, ktoré sa odohralo v parlamente, sa v našich médiách prezentovalo celé dni a vzoruje konanie, samozrejme, aj dole, máme 3 000 obecných zastupiteľstiev, kolegyne, kolegovia, máme verejné zhromaždenia a hrozne by som nemal rád, aby konanie, ktorého som bol svedkom v parlamente, pokiaľ sa niekto dopustí voči mne, aby to skončilo tým, že sa nestane úplne nič. Myslím si, že zásadným spôsobom precedentuálne tieto veci by pôsobili veľmi negatívne, tak keď už aj preventívne do budúcnosti, tak by som bol veľmi rád, keby si takéto konania Generálna prokuratúra všimla a že by konala spôsobom, ktorý dáva efektívne garancie, že takéto konania sa v parlamente vyskytovať nebudú.

Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za pozornosť.

97.
Pán podpredseda, na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Skúste si potom prípadne, pán Čiž, to prehrať. Ale vy keď sa pomýlite aj pravdu poviete. Vy ste povedali v tej vašej reči, že sú firmy, ktoré chcú zastupovať štát zadarmo, ale nemôžu, lebo vyhrá, musia dať tú zákazku tým, čo sú najdrahší. Ja normálne žasne, že čo vy ste schopní a vy si to neuvedomuje v tom kontexte? Zmyslom verejnej súťaže je dopracovať sa k čo najnižšej cene. Nie k čo najvyššej cene. Čiže vyhrať by mal ten, kto dal najnižšiu cenu. Čiže ak je niekto, kto chce zastupovať štát zadarmo, že by mal vyhrať, nie tá, že vyhrá tá najdrahšia. Pravdou je, že to tak funguje, viete, keď sa pomýlite, aj pravdu poviete. A prosím vás pekne, tie vaše reči typu znižuje vážnosť. Pán kolega, vy ste tu dva dni viedli schôdzu v čiernom tričku. Ja nehovorím, že v tom istom, ale dva ste riadili schôdzu parlamentu v čiernom tričku. Vy budete niečo hovoriť o vážnosti parlamentu, prosím vás? Vy a teraz to je presne, že keď je zlé, tak sa zvyšujú postihy. Vy ste šéfom komisie, ktorá má vytvoriť etický kódex, prosím vás? To je, to naozaj si myslíte, že tu budeme mať etický kódex zamestnanca pošty? A čo bude v tom etickom kódexe, že môžeme nosiť 3 dni čierne tričko? Viete, ja dám vždycky, u mňa to je to viete, akú dám, takú dostanem, plus 15 %, prosím vás a tak prežíva jeden hrdý národ obkľúčený Arabmi. Lebo toto je presne čo funguje na vás, lebo vy si nemôžte takto beztrestne dovoliť udierať a udierať a udierať. Akú dám, takú dostanem, plus 15 %.
Pán kolega, prosím vás pekne a to, že ste tu v priamom prenose orodovali u generálneho prokurátora, aby mňa začali súdiť, lebo tento tu chodí, tam už neviem koľkokrát, tak už to nemáte pocit, že ste to trošku išli, mne to je jedno, že či ste niečo porušili, alebo neporušili, ale ľudsky, že tu stojíte jak generál Rašla, hej a tu hudiete do generálneho prokurátora, že toho Hlinu čo oproti tebe sedí by si už mal začať, aspoň mu dať nejako na výstrahu niečo? Nemali ste z toho zlý pocit?
=====

Pán poslanec Novotný.