54. schôdza

16.9.2015 - 7.10.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:54 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:19

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, nerád to hovorím, ale tak ako klamal premiér Fico, tak ako klamal minister Kaliňák, tak ste klamali aj vy. Počas roka 2015 od januára do septembra prišlo do Európy stredomorskou trasou približne 370-tisíc utečencov, podľa dostupných údajov najväčšie skupiny tvorili Sýrčania, 51 %, Afganistan, 12, Eritrea, 8, z nich 72 % tvorili muži, 13 ženy a 15 deti už v tom čase. Navyše, keďže pán Kaliňák hovoril o tom, že išlo o balkánsku trasu, hlavne pri Macedónsku približne 3-tisíc ľudí denne prechádza Macedónskou republikou, jedna tretina z nich sú ženy a deti v porovnaní s 10 % v júni 2015, približne 12 % týchto žien je tehotných. Na základe dát ministerstva vnútra Macedónskej republiky prichádza približne 80 % zo Sýrie, 5 z Afganistanu a 5 z Iraku, takže tá opakovaná lož, ktorú povedal aj premiér, aj minister vnútra a povedali ste aj vy, jednoducho nie je pravdou a ani jeden z vás nedokázal dať relevantný zdroj tej informácie, ale naďalej budete opakovať jednoducho to, priblblú mantru o 90 alebo 95 % mužov medzi migrantmi alebo 90 % špekulantov a ekonomických migrantov.
Začnite, prosím vás, keď ste takí odborníci, používať dáta, hovorte o číslach, ktoré sú z relevantných zdrojov, a nie že budete strašiť jednoducho ľudí na Slovensku vymyslenými hausnumerami, a keď vám niekto povie konečne relevantný zdroj, čo je napr. štatistika vysokého komisára OSN pre prisťahovalcov alebo pre utečencov, tak poviete, že na také hlúposti nemáte čas. Už ste klamali traja, tak s tým, prosím vás, naozaj prestaňte alebo povedzte nejaký relevantný zdroj.
Vďaka.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:19 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:21

Oľga Nachtmannová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Madej, vaše vystúpenie bolo veľmi dobré z právneho kontextu, takou červenou niťou toho vystúpenia bolo upozornenie na nebezpečenstvo rezignácie na dodržiavanie zákonov, ktoré ste veľmi logicky podrobne vysvetlili.
Človek, ktorý skutočne uniká pred nebezpečenstvom, tak asi všetci uznáme, neodhadzuje svoje doklady. Súdny človek, ak nestratil ešte pud sebazáchovy, ak u neho funguje zdravý rozum, tak si povie, že za tým musí byť nejaká špekulácia. Veď ak niekde zúri vojna, tak asi každý má nachystané doklady pre núdzu. Myslím každý rozumný človek. Ak niekto odhodí doklady, tak ozaj za tým bude špekulácia. Dôvody môžu byť rôzne, môže za tým byť ozaj, že nie je z krajiny, kde je vojna, ekonomické dôvody. Môže to byť dôvod, aby mal väčšiu istotu, veď prenikli na verejnosť informácie, a je to veľmi časté, že muži, dospelí muži, zjavne je to dospelý muž a vydáva sa za dieťa, tvrdí že má dvanásť rokov, lebo vie, že má väčšiu istotu. No a v tom najhoršom prípade môže ísť kľudne o kriminálnikov, ľudí, ktorí majú za sebou nejakú nie celkom čistú minulosť alebo sú to príslušníci ISIS. A toto všetko ste tu veľmi pekne popísali.
Myslím si, že nesmieme rezignovať na právny základ. Ozaj ten pud sebazáchovy, povedali ste to trefne, Európa si musí zachovať, lebo mne to tiež tak pripadá, že Európa stráca pud sebazáchovy.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:21 hod.

Mgr. PhD.

Oľga Nachtmannová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:23

Pavol Abrhan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ako? Nerozumel som.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Abrhan, pardon.

Abrhan, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Madej, začali ste tým, že sme na jednej lodi, ale, žiaľ, ste si neodpustili tú možnosť vytĺkať politický kapitál a kopnúť si do opozície. O tom, preto ste hovorili, že ste rád, že je tu táto vláda, lebo keby tu bol zlepenec z opozície, no tak vysvetlite mi, lebo tomuto už vôbec nerozumiem.
Keď tu hovoril pán poslanec Hlina, že upodozrieva SMER, že vytĺka len z toho politický kapitál, pán poslanec Jarjabek hovoril, že nie, tu nejde o politický kapitál, nejde o percentá, ide o Slovensko.
A vy prvé, čo urobíte, no tak proste napriek tomu, že celá opozícia hlasovala za uznesenie, ktorým podporuje postoj vlády, vláda sa odvoláva na toto hlasovanie, na celú pozíciu a poďakoval premiér, tak prvé, čo urobíte, tak nakopete opozícii do zubov, že som rád, že neni tu opozícia, lebo ktovie, jak by to bolo. Načo je to dobré? Toto je dobré pre Slovensko, toto je dobré pre niektorú politickú stranu, pre koho iného ako pre SMER a pre vašich voličov? O toto vám ide? Nerozumiem tomuto vášmu vystúpeniu. Namiesto toho, že ako premiér, že by ste boli povďačný za pozíciu, ktorú Národná rada zaujala aj vďaka opozícii, tak potrebujete si tu vytĺkať politický kapitál len a len pre seba. Toto mňa na vašom vystúpení najviac zamrzelo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:23 hod.

Ing.

Pavol Abrhan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:25

Andrej Kolesík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Madej, naozaj z môjho pohľadu zaujímavé vystúpenie plné faktov a vecných argumentácií. Keď som vás tak počúval, tak som si uvedomil možno jednu vec, o ktorej sa tu dnes nehovorilo. Už sa tu spomínali riziká, choroby a tak ďalej, porušovanie plošné zákonov, nelegálne prekračovanie hraníc. Dnes som zachytil dokonca informáciu, že je možné kúpiť si falošný sýrsky pas za pár sto dolárov. Jeden novinár to vyskúšal, myslím holandský, a urobil to tak zaujímavo, že fotografiu tam dal nie svoju, ale holandského premiéra. Bez problémov mu ten pas vyrobili.
Takže naozaj sýrsky pas bude mať veľkú cenu a možno už fungujú plošné falzifikátorské dielne na tento dokument.
Nielenže je tu pohyb nelegálnych migrantov, ktorí porušujú zákony, tak ako ste povedali. Ale skontroloval niekto tých ľudí, ale teraz nemám na mysli z hľadiska chorôb a iných medicínskych záležitostí, k tomu ja, na to ja nie som odborník. Ale zdravý sedliacky rozum sa ma pýta, čo všetko majú v tej svojej batožine? Čo všetko prenášajú v tých batohoch? Áno, určite možno z veľkej miery sú to základné veci: potraviny, veci na prežitie, deky. Ale čo ak sú medzi takýmito predmetmi aj zbrane, výbušniny, iný materiál, ktorý je možné použiť na teroristické útoky na území Európy? Máme istotu, že nie sú? Urobil niekto takýto skríning? Keď opúšťate, alebo nie, naopak, ak vstupujete do schengenského priestoru na ktoromkoľvek letisku mimo Schengenu, div vás nevyzlečú donaha. A nám tu pobehujú tisíce ľudí po Európe, ktorí môžu mať vo svojej batožine čokoľvek a my o tom nič nevieme!
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:25 hod.

Mgr.

Andrej Kolesík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:27

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

186.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k tejto informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii tak isto vystúpil a povedal niekoľko viet. V závere sedem riešení, ktoré vidím v tejto situácii ako potrebné.
Hneď na úvod by som sa vrátil k diskusii, ktorá tu v pléne Národnej rady prebiehala na júnovej schôdzi Národnej rady. Pán premiér sa vtedy chystal na summit V4 a potreboval silnejší mandát, potreboval vyhlásenie Národnej rady k tomu, že Slovenská republika nesúhlasí s kvótami. Áno, s tým môžeme súhlasiť, že len suché zavedenie kvót nerieši problém migračnej vlny, ktorej momentálne Európska únia čelí. Riešenie je určite komplexné.
V júni som to povedal a po dnešnej rozprave, keď som si mal možnosť vypočuť vystúpenie premiéra Fica, ministra vnútra a ministra zahraničných vecí, ale aj mnohých predstaviteľov strany SMER v parlamente, musím konštatovať to, čo som povedal aj v júni: Prepáčte, ale SMER nemá svoju jasnú stratégiu migračnej politiky. Jasne to vidno, a to nie je len o tom, že sa to vyvíja v nejakom časovom horizonte, pretože prichádzajú nové skutočnosti.
Pán premiér Fico v júni hovoril o tom, že kvóty nikdy. Hovoril o tom vtedy, keď predtým štyria europoslanci strany SMER v Európskom parlamente hlasovali za povinné kvóty pre jednotlivé členské krajiny. Nesvedčí to veľmi o tom, že SMER mal jasno v júni o tom, že či kvóty áno alebo nie. Odvtedy sme počuli, že aj pri opakovaných hlasovaniach štyria europoslanci za SMER hlasovali za povinné kvóty pre jednotlivé členské krajiny.
Pamätám si vystúpenie pána premiéra Fica, nebolo tu veľa poslancov, ale pozorne som si ho vypočul na hodine otázok. V júni, keď veľmi jasne hovoril o tom, že čo má čo Slovensko riešiť problém migrantov. Slovenska sa migranti netýkajú, hovoril vtedy premiér. Nech to riešia krajiny, ktoré bombardovali Líbyu. Nech to riešia krajiny, ktoré bombardovali Irak. Nech to riešia krajiny, ktoré sú za konfliktom alebo majú prsty v konflikte v Sýrii. Prečo to má riešiť, hovoril premiér. Pamätám sa dobre, nájdite si to v archíve Národnej rady. Premiér hovoril v júni aj o tom, že majú to riešiť predovšetkým koloniálne mocnosti, lebo tie spôsobili tento stav a nie Slovenská republika. Ajhľa, dnes sme v úplne inej situácii.
Čiže, dámy a páni, pamätám sa na to, ako, 24. júna to bolo presne, Národná rada schválila vyhlásenie k utečeneckej kríze k situácii s migráciou, 25. júna premiér odcestoval na summit V4 s jasným mandátom, že povinné kvóty v žiadnom prípade, a dodnes to veľmi pevne drží a opakuje. No ale v júli sme počuli v rádiu, v televízii úplne inú tému. V Gabčíkove prebiehalo referendum občanov, ktorí si nepriali, aby v ich azylovom centre alebo utečeneckom tábore, nazvite to, ako chcete, v Gabčíkove boli umiestnení nejakí utečenci. Akíže to utečenci, keď žiadne kvóty na Slovensku nebudú a my nebudeme riešiť žiadnych migrantov? Medzitým sa premiér potichu dohovoril s rakúskou stranou, že nejakých tých utečencov predsa len na Slovensku prichýlime.
Takže, dámy a páni, netreba z tejto témy vytĺkať politický kapitál. SMER s tým začal, je možné, že mal taký pocit, že možno prekryje extrémistické sily, to sa určite nepodarí. Dnes som bol omnoho spokojnejší, keď som počul vystúpenie ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, ktorý hovoril už niečo iné. Hovoril o tom, že Slovensko sa k tejto problematike musí postaviť "konštruktívne, solidárne a zodpovedne", to som si zapísal. Súhlasím s tým. Konštruktívne, solidárne a zodpovedne.
Určite nám nepomôže ani taký postoj, ktorý dnes prezentoval znovu premiér, veľmi chlapsky, veľmi silný, že teda kvóty nie, povinné v žiadnom prípade, neprichádzajú do úvahy. A keď ich Európska únia proti našej vôli schváli, tak podnikneme nejaké právne kroky. Trošku som zamrzol.
Dámy a páni, Slovenská republika bude v 2. polroku 2016 predsedníckou krajinou Európskej únie. Budeme ešte členmi dovtedy? Trochu som sa zľakol týchto silných slov. Podnikneme právne kroky proti Európskej únii. Viem, že sa blížia voľby, a viem, že väčšina obyvateľov na Slovensku, keďže nemá dostatok relevantných informácií, je vystrašená tým, že sa tu na Slovensku budú valiť tisíce nejakých islamských teroristov a nejakých imigrantov, ktorých nikto neskontroloval. Myslím si, že aj vystúpenia pána predsedu ústavnoprávneho výboru Madeja neboli práve najšťastnejšie na to, aby boli ľudia na Slovensku pokojnejší. Ako politik by nemal rozprávať o tom, čo všetko nám hrozí a ako sa to nedá riešiť, ale skôr o tom, že ako to ideme riešiť. Aké sú tie kroky, ktoré treba urobiť na to, aby sa to riešilo.
Takže, dámy a páni, veľmi by som privítal, keby táto diskusia, ktorá dnes prebieha, dnes, zajtra bude prebiehať v Národnej rade Slovenskej republiky, bola o tom, aby sme znižovali mieru paniky a neinformovanosti na Slovensku. Bola o tom, aby vláda aj v spolupráci s Národnou radou, a je to veľmi dobré, že vláda to chce riešiť v spolupráci s Národnou radou, hľadala riešenia problémov, ktoré táto obrovská migračná vlna prináša. A chcem vám povedať, dámy a páni, tak to cítim, že ak si niekto myslí, že z tejto témy vytlčie politický kapitál do parlamentných volieb, veľmi sa mýli. Nevytlčie. Ani štandardné opozičné strany, ani neštandardné opozičné strany, ani vládny SMER, možno na tom bude niekoľko ale už naozaj len extrémistov profitovať, ale aj to nie v rozhodujúcej miere.
To, čo potrebujeme urobiť, je, potrebujeme čeliť tejto obrovskej migračnej vlne, ktorá sa ako keby stále zväčšovala, a potrebujeme jej čeliť ako Európska únia spoločne. Potrebujeme riešiť problém spoločne s vyspelými krajinami Európskej únie, a nie sa tu obviňovať, že kto bol a kto nebol koloniálnou mocnosťou, kto bombardoval Líbyu a kto nebombardoval Líbyu, pretože migranti, ktorí tu prichádzajú, je im to úplne jedno, prichádzajú do Európskej únie. Čo teda treba robiť? Idem veľmi konkrétne k jednotlivým bodom.
Predovšetkým, dámy a páni, či sa nám to páči na Slovensku, či nie, či na sociálnych sieťach budú ďalší extrémisti a popletení xenofóbni ľudia šíriť paniku o tom, čo tu všetko prichádza a neprichádza. Či sa to páči pánovi premiérovi alebo nie, vojnových utečencov musíme podľa Ženevských konvencií prijímať. Musíme, lebo sme ich podpísali. Vojnový utečenec je človek, ktorý uteká pred hrôzami vojny a potrebuje pomoc. On nevie teraz celkom povedať, kde má utekať. Uteká tou cestou, ktorá sa mu naskytne a ktorou vie ujsť. Čiže vojnoví utečenci potrebujú našu pomoc, dámy a páni.
Áno, môžme sa chvíľu tváriť, že nech zostanú v Maďarsku, Grécku alebo Taliansku. Môžme sa tak tváriť, oni tam aj v súčasnosti viac-menej v rozhodujúcej miere stále sú, lebo tam niekde prekročili schengenskú hranicu. Ale čo potom s tou solidaritou, o ktorej hovoril pán minister Lajčák vo svojom vystúpení? V čom je to solidárne? Čiže tri krajiny z dvadsiatich ôsmich v Európskej únii nech riešia problém za celú Úniu? Hovorím stále o vojnových utečencoch. Dostanem sa aj k ekonomickým imigrantom, nebojte sa. Čiže je to solidárne?
Alebo je solidárnejšie hovoriť skôr o tom, o čom hovorila Rada Európy v pondelok vo svojich návrhoch, o čom sa momentálne diskutuje, že malo by dôjsť k nejakému prerozdeleniu azylantov? Jednoducho ten azylový proces s niekým, kto uteká z vojnou skúšanej krajiny, zachraňuje si svoj život a prichádza do Európskej únie, musí prebehnúť. Môžme to nechať na Maďarov, nech vyriešia 165-tisíc, či koľko ich tam majú, azylantov. Každý deň počujem iné číslo, tak už sa bojím nejaké použiť. Tak nech to riešia oni, tak majú tú smolu. Potom zrejme aj Maďari to isté môžu povedať alebo Rakúšania, keď pre zmenu nedajbože by bolo 100-tisíc žiadateľov o politický azyl, respektíve o azyl ako vojnový utečenec na Slovensku, keď sa niečo ešte zomelie na Ukrajine. Dnes sme už o tom hovorili. Vtedy aj Slovensku by dobre padlo, keby nám niekto pomohol. Dnes to nehrozí v tejto chvíli. Čo bude o pol roka? Aká bude situácia na východnej Ukrajine?
Čiže dnes môžu byť ďalšie chlapácke vyjadrenia. Predpokladám, že o dva mesiace budú ešte chlapáckejšie vyjadrenia zo strany pána premiéra, možno aj iných predstaviteľov vlády. Ale či sa nám to páči alebo nie, solidarita v rámci Európskej únie je o tom, že skôr či neskôr dôjde k tomu, že sa budú prerozdeľovať azylanti. Uvidíte, teším sa na diskusiu v októbri, novembri, decembri o imigrantoch, lebo určite bude na pôde Národnej rady. Takže dnes môžeme protestovať, len ide o to, ako tú solidaritu v praxi urobíme.
Takže mňa by viacej zaujímalo to, o čom tu vôbec nediskutujeme. Bol som sa na to pýtať skôr pána ministra vnútra. To je, ako sme na to pripravení. To znamená, existujúce utečenecké centrá, ktoré na Slovensku máme, sú na to pripravené? Koľko je tam kapacít, ako sú dnes obsadené, koľko tam máme zdravotníkov? Ideme skrátiť azylové konanie, či musí trvať toľko mesiacov, toľko tu musia byť? Ako je tam zabezpečená humanitárna pomoc pre týchto ľudí, ako ich budeme zapájať povedzme na trh práce v Európskej únii? To je tá dobrá otázka. Rada Európy hovorí o hotspotoch. Hovorí o tom, že migranti, ktorí sú dnes v Grécku a v Taliansku, pri prerozdeľovaní azylantov by mali prichádzať niekde do takzvaných hotspotov. Pripravuje niečo naša vláda alebo nie?
Zatiaľ nepripravujeme nič. Potom budeme zaskočení a narýchlo sa to bude riešiť tak ako s utečencami, ktorí z Rakúska mali prísť do Gabčíkova. Narýchlo, potichu, len aby nejak sa to vyriešilo. Takže táto diskusia mi dnes chýbala. Obsahová diskusia.
Ako by to malo fungovať? V azylovom konaní, ak je niekto vojnový utečenec a naozaj to vie preukázať, ten azyl zrejme dostane. Ak dostane azyl, dostane povolenie na pobyt v Európskej únii, môže si vybrať, či chce ostať na Slovensku alebo v Nemecku. Nemám veľké ideály, že všetci chcú ostať na Slovensku. Oni aj tak budú, títo ľudia, hľadať možno uplatnenie niekde inde v Európskej únii. Ale znovu to zopakujem: Vojnoví utečenci potrebujú pomôcť a podľa Ženevských konvencií musíme pomôcť. Môžeme byť nesolidárni a nechať to na Maďarov, Grékov alebo Talianov, alebo byť solidárni a pomôcť im v azylovom konaní.
Poďme k ekonomickým imigrantom. Dámy a páni, ekonomickej imigrácii nikto nerozumie možno lepšie ako Slovensko. 150 rokov sú Slováci ekonomickí imigranti. Či tie desaťtisíce Slovákov, ktoré žijú dnes v Anglicku, tam išli ako čo? Nepracujú tam náhodou? Nepracujú tam náhodou preto, ako hovoria moji priatelia z východného Slovenska, lebo tu viem zarobiť tisíc libier a doma by som robil v Michalovciach viazanky za 400 euro? Nie sú tam náhodou z ekonomických dôvodov? Pracujú v tých krajinách. Takže nedivte sa tomu, že z chudobnejších krajín budú ekonomickí imigranti vždy prichádzať do bohatších krajín. Európska únia je bohatšia krajina a Slovensko je tiež bohatšia krajina ako mnohé krajiny, z ktorých títo migranti prichádzajú. Čiže ekonomická imigráciu tu vždy bude.
A teraz ide o to, aká je stratégia Slovenska. To som nepočul. Je stratégia Slovenska to, čo povedal v júni minister Kaliňák? On povedal, že nič, žiadny ekonomický imigrant na Slovensku. Nič. Nech sa páči. Aj toto je stratégia.
Osobne si myslím, že logickejšia stratégia by bola možno prijímať takých ekonomických imigrantov, ktorí vedia pomôcť Slovensku. Máme tu veľa lekárov a sestier z Ukrajiny na východnom Slovensku aj na strednom Slovensku. Veľa mojich kolegov absolventov Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach z arabského sveta zostalo tu a pracujú ako lekári a poskytujú veľmi dobrú zdravotnú starostlivosť. Dnes som už počul v rozprave, že máme tu vraj 73-tisíc takýchto ekonomických migrantov, ktorí majú povolenie na pobyt. Mnohí žiadajú o občianstvo. Občas pozerám, že máme aj jedného futbalového reprezentanta, tuším, Slovenska, ktorý sa nenarodil na Slovensku, ale dostal občianstvo Slovenskej republiky.
Čiže, dámy a páni, ekonomickí imigranti tu boli a budú a budú prichádzať, ide o to, akú máme stratégiu k týmto ekonomickým imigrantom. Väčšina chce ísť do Nemecka. Nech sa páči, nedajme im azyl v žiadnom prípade, ale mali by sme mať stratégiu na to, ktoré povolania, akých ekonomických imigrantov by sme vedeli a chceli prijať na Slovensko alebo nechceli prijať na Slovensko.
Tretí problém. Islamskí radikáli a kriminálne živly a riešenie tohto problému. Absolútne súhlasím s tým, čo povedal minister vnútra, že to azylové konanie musí prebehnúť, že treba zobrať odtlačky prstov. Ja viem, že v azylovom konaní je veľmi ťažké odhaliť, či niekto páchal nejakú kriminálnu činnosť v krajine, odkiaľ prichádza, alebo či je napojený na nejakú, nazvem to, teroristickú organizáciu. Ja si to uvedomujem, ale to je znovu o tom, aké riešenia prijmeme, aké podmienky pre pobyt budeme dávať aj azylantom, aj ekonomickým imigrantom v Európskej únii.
Tak napríklad sa mi páči riešenie, že urobíš priestupok alebo trestný čin, budeš vyhostený. V žiadnom prípade nemôžeš zostať v tejto krajine. Veď predsa si tu neprišiel páchať trestnú činnosť. Ale o tom diskutujme. Nie o šírení paniky, ako tu prichádzajú teroristi a čo si nesú v batohu. Bombu alebo pušku, alebo čo. O tom sa rozprávajme, ako riešiť tento problém, ktorý tu zjavne je. Nepochybujem o tom, že v tom obrovskom prúde migrantov môžu existovať aj islamskí extrémisti alebo môžu byť prítomní aj islamskí extrémisti. Ale hádzať čísla by som sa bál.
Azylové konanie by malo byť aj o tom, aby sme mali jasný prehľad o tom, kto je žiadateľom o azyl, prípadne kto ho dostane a zostáva v Európskej únii, aby sme mohli v zárodku sledovať prípadnú možnú kriminálnu činnosť a byť nekompromisní. Ak ju niekto spáchal, aby bol vyhostený z Európskej únie.
Štvrté riešenie, o ktorom hovorí aj Rada Európy, je posilnenie manažmentu vonkajších hraníc Únie. Znovu mi chýba v tejto diskusii skôr téma, čo to v praxi znamená. Ako chce Slovensko pomôcť Maďarsku v posilnení hraníc? Grécku, Taliansku? Máme nejakú predstavu? Čakáme na to, čo prijme Rada Európy? Od Slovenska by som očakával aktívnejšiu pozíciu, keďže za chvíľu budeme predsednícka krajina Európskej únie. Veď v rámci V4 máme jedného partnera, Maďarsko, ktoré je priamo dotknuté touto problematikou.
Viete, zjavne, keď som v júni hovoril o tom, že keď teraz odmietame povinné kvóty, trošku meškáme s diskusiou, v júni, že Maďari už stavajú múr. No oni majú múr postavený a v pondelok večer ho okolo ôsmej aj zavreli. Aj tú poslednú dieru, ktorá tam bola, tú železničnú trať zavreli. Migranti, vojnoví utečenci, ekonomickí migranti chodia cez Chorvátsko. Viete, trošku mi to pripomína taký jeden obrázok, ako sa topí taká veľká loď a tí, ktorí sú v tej časti lodi, ktorá ešte nie je pod vodou, hovoria, máme veľké šťastie, že diera nie je na našom konci. Toto nie je riešenie. Ploty nie sú riešenia.
Riešenie je efektívne posilnenie manažmentu vonkajšej hranice a vyžadovania, aby to bolo dodržiavané. Len znovu, ako, kedy, kto. Slovensku by, dnes má to šťastie, že nie sme krajina, kde prichádza, prvého kontaktu, kde prechádzajú títo ekonomickí migranti a vojnoví utečenci.
Piate riešenie. Humanitárna pomoc pre migrantov. Pán poslanec Madej dnes rozprával o tom, že teda prešiel z Nickelsdorfu do Hegyeshalomu a stretával migrantov, vojnových utečencov, ktorí prechádzali cez túto hranicu, a hovoril svoje zážitky. Nemám osobný zážitok. Môžem vám len sprostredkovať zážitok človeka, ktorého si veľmi vážim, ktorý roky pôsobí v humanitárnej organizácii Magna, mojej kolegyne zo Šance pani predsedníčky Babitzovej, bola na srbsko-maďarskej hranici. Tí ľudia prichádzajú v zúfalom stave. V zúfalom stave, dámy a páni! S krvavými nohami, vyhladovaní, mnohí už chorí, deti s teplotami, potrebujú okamžitú humanitárnu pomoc. Čiže ja by som skôr očakával, že pomôžeme Maďarsku tým, že tam pošleme jednu poľnú nemocnicu. Alebo netreba? Ako pošleme zdravotnícky materiál?
Bol som v Šaštíne. Vystúpenie arcibiskupa Cyrila Vasiľa bolo úžasné. Nastavil nám zrkadlo. Celému Slovensku. Nastavil nám zrkadlo, keď sa pýtal, že akosi, a hovoril, že akosi rýchle zatvrdli naše srdcia. Akosi príslovečná dobrosrdečnosť a pohostinnosť Slovákov sa akosi stratila. Že pod rúškom toho, že odmietame všetkých utečencov, aj tých vojnových utečencov, že ich tu jednoducho nechceme, lebo chránime svoje hodnoty, zabúdame na tú najcennejšiu hodnotu kresťanskej civilizácie, na ľudskosť, dámy a páni.
Ja som sa pýtal jedného hosťa Národnej rady, ktorý tu bol 1. septembra na deň otvorených dverí, povedal mi, že len tu nepúšťajte žiadnych migrantov. Toto urobte! Žiadni migranti! A ja som sa ho opýtal, že keď mu zaklopem na dverách hladný a smädný s dieťaťom v náručí a poprosím o pohár vody, či ma odoženie. Povedal, že nie. Ale to sú vojnoví utečenci, v takomto stave prichádzajú. Možno sú medzi nimi aj ekonomickí migranti, ktorí podcenili situáciu, ale oni prichádzajú v takomto zúboženom stave. Potrebujú našu humanitárnu pomoc tu v Európskej únii. Teraz nehovorím o humanitárnej pomoci v strednej Afrike.
Šieste a siedme riešenie naozaj je riešenie, kde Slovensko môže iba diplomaticky pomáhať. Je to otázka skôr pre vyspelé krajiny Európskej únie, pre vojensky silné krajiny Európskej únie, a to je spolupráca s krajinami, odkiaľ títo vojnoví utečenci prichádzajú. Potrebujeme naozaj riešiť situáciu v Sýrii, potrebujeme riešiť situáciu v ostatných krajinách. Nemám veľké oči, že Slovensko to dokáže vyriešiť, ale určite ako budúca predsednícka krajina Európskej únie by takúto iniciatívu malo mať. Potrebujeme zaujať stanovisko k Islamskému štátu, nielen také, že ho odmietame, ale aj také, že budeme riešiť práve agresivitu Islamského štátu, ktorý vyháňa tisíce ľudí zo svojich domovov.
A samozrejme, to, čo chce Rada Európy, jednoznačne platí. Potrebujeme dôsledný boj proti pašerákom ľudí. Mnohí z týchto utečencov, ktorí prichádzajú, hovoria o tom, že zaplatili za túto cestu, hlavne tí, ktorí prichádzajú stredomorskou cestou, čiže až sa nás to tak netýka, cez Balkán. Ale aj balkánskou cestou tri- až päťtisíc eur. Čiže niekto to naozaj organizuje a niekto naozaj regrutuje tých ľudí a posiela ich na túto cestu. Potrebujeme to riešiť. Znovu to potrebujeme riešiť medzinárodnou spoluprácou, Slovenská republika to sama nevyrieši.
Takže, dámy a páni, dovolil som si pomenovať možno sedem okruhov opatrení na riešenie tejto migračnej vlny. Môžte s nimi súhlasiť, môžte s nimi nesúhlasiť, môžte mať iné riešenia, len vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby vláda aj parlament hľadali riešenia tejto migračnej vlny, ktorej čelí Európska únia, v rámci Európskej únie, spoločne s vyspelými krajinami Európskej únie, lebo to je jediná šanca na úspech. Som o tom presvedčený, že ak sa bude ktokoľvek snažiť z toho na Slovensku vytĺkať politický kapitál a zahrávať sa s náladami ľudí, ktorí sú dnes veľmi vystrašení a negativisticky postavení proti už len slovu migrant, v konečnom dôsledku to bude pre Slovensko horšie, ako keď to budeme riešiť solidárne, zodpovedne a ľudsky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, že ste si ma vypočuli.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2015 o 19:27 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:50

Alojz Přidal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán kolega, problém Slovenska nie sú ekonomickí migranti. My všetci sme odmietli kvóty, väčšina z nás tu na Slovensku je presvedčená, že ekonomických migrantov nepotrebujeme. Ak ich chcú Nemci, Švédi, Dáni, to je naozaj ich vec. My náš azylový proces môžme nastaviť tak, že prijmeme tých, ktorí vyhovujú nami stanoveným podmienkam. Ja a mnohí iní kolegovia sme odmietli kvóty naozaj preto, že solidaritu, súcit a lásku k blížnym naozaj nemožno vymôcť nariadením. Zobrať, resp. ponúknuť pomoc stovke utečencov zo 40-tisíc nie je ani ľudské, ani veľkorysé, ani kresťanské. Je to jednoducho hanba.
Na stránke SMER-u po 10. 4. možno nájsť stanovisko k hlasovaniu o Lisabonskej zmluve, kde sa píše, že hlasmi 103 poslancov sa schválila Lisabonská zmluva, a to je stanovisko SMER-u, ktorá prispeje k sprehľadneniu demokratizácie a k zefektívneniu fungovania inštitúcií EÚ. A pán premiér vtedy zdôraznil, že zmluvu neodhlasovali protinárodní a protieurópski politici. A uviedol, že ak by nebola prešla, že by podal demisiu. Nemal by teda podať demisiu teraz, keď jednoducho tá zmluva prináša svoje následky? Ak nás teda naozaj prehlasujú v Európskej únii, tak za to môže SMER, SNS a HZDS!
Hovoríte o tom, že riešme príčinu a nie aktuálny stav. Ale tá príčina, prečo nemáme právo veta, je jednoducho tá Lisabonská zmluva, za ktorú zahlasoval alebo odsúhlasil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:50 hod.

Mgr.

Alojz Přidal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:52

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, je taká pravda: Boh do domu, hosť do domu. Hosť však neurčuje pravidlá v mojom dome. Pomáhať môžem len do takej miery, koľko mám. Toto je skutočne stará pravda. A pán podpredseda vlády povedal aj o tom, že utečenecká kríza potrebuje komplexné a udržateľné riešenie. Sú týmto riešením kvóty? Sú ľudia, ktorí prichádzajú, sú to čísla a kvóty? To je veľmi zjednodušené riešenie. Za každým človekom treba hľadať ľudský príbeh. Niekde tí ľudia potrebujú pomoc, ale niekde sú to skutočne špekulanti. My číslami a tými kvótami len podporujeme obchodníkov s ľudským nešťastím.
A dnešný postoj, ktorý majú niektoré štáty Európskej únie, len naznačuje, že niečo sa začína diať v Európe a komu to vyhovuje. Ak sa nedodržujú pravidlá pri prekročení hraníc, tak sa nebudú rešpektovať pravidlá v rámci Európskej únie. Majú ich rešpektovať občania Európskej únie? Komu bude pomáhať táto anarchia?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:52 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:54

Vladimír Faič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

192.
Ďakujem, ďakujem za slovo.
Pán poslanec, zaujali ma, samozrejme, tie vaše návrhy na riešenia. Mal by som takú otázku na vás. Hovorili ste o tých príčinách a že sa zveličujú. Máte pocit, že príčiny, pre ktoré vznikla utečenecká kríza, pominuli a že sa potencionálne neformujú ešte väčšie skupiny na emigráciu z krajín, odkiaľ prichádzajú imigranti sem? Ak je to tak a vyzývate k tomu, aby sme spoločne so silnými a veľkými štátmi Európskej únie riešili túto krízu, viete, akú má Európska únia koncepciu riešenia tejto najväčšej krízy po druhej svetovej vojne v Európe? Ja o nich neviem.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:54 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:55

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Rada Európy má svoju stratégiu. Mal som ju možnosť vidieť ako materiál, veď si to pozriete, pán kolega Faič, ako materiál na rokovanie 14. septembra. Veľa z toho bolo prediskutované a v podstate prerozdeľovanie azylantov zostalo ako otvorená téma, o ktorej sa ďalej diskutuje, ako by to malo vyzerať, ako by mali ostatné krajiny Európskej únie solidarizovať so samotným azylovým konaním s tými krajinami, ktoré sú v nárazníkovej zóne, kde prichádzajú títo migranti. A súhlasím s vami, že príčina, prečo prichádzajú vojnoví utečenci, vyriešená nie je. Preto ale hovorím a hovoril som v tom šiestom riešení, že potrebujeme spolupracovať s krajinami, odkiaľ prichádzajú, s krajinami, ktoré sú ich bezprostrední susedia, tak to pomenovala Rada Európy. Ja osobne nemám problém ani s reálnou vojenskou pomocou možno v niektorých krajinách na vyriešenie daného konfliktu. Ale je to téma, ktorú budú skôr riešiť silné krajiny v NATO, kde sme tak isto členskou krajinou, ako samotná Európska únia.
Ja som tak isto hlasoval proti kvótam a súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Přidal, to nič nerieši. Kvóty samy osebe nič neriešia. Potrebujeme komplexné riešenie toho problému. Snažil som sa načrtnúť, čo by mohlo pomôcť takémuto riešeniu. Samozrejme, môžu byť aj iné riešenia, lepšie riešenia, veď nikto nemá patent na rozum. Dôležitá je tá skutočnosť, že potrebujeme pomôcť vojnovým utečencom, musíme byť humánni, potrebujeme kľud na Slovensku, a nie šírenie paniky a dezinformácií, ktoré sa, žiaľ, šíria prostredníctvom extrémistov a mnohokrát aj takzvaní štandardní politici tomu pomáhajú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 19:55 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:57

Július Brocka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

196.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, v úvode svojho vystúpenia k tejto téme som chcel poďakovať kolegom z grémia, že súhlasili s návrhom KDH, aby prvým bodom tejto schôdze bola diskusia o najvážnejšom probléme, ktorým teraz Európa žije. Aj občania Slovenskej republiky. Chcel som poďakovať teda najmä kolegom zo SMER-u, lebo ich postoj bol rozhodujúci a som bol rád, že predseda parlamentu zaradil tento bod ako prvý.
Ale, prosím vás, neviem, či rozumiete vášmu vlastnému správaniu. Tak ako najvážnejší bod tejto schôdze, ako prvý bod, a táto forma rokovania v noci, aby sme to čo najskôr mali z krku, alebo aby bola opozícia spokojná? Prosím vás, veď takéto formy rokovania tu v Národnej rade používame vtedy, keď sme sa nedokázali zmestiť do limitu, do programu, ktorý sme si vyčlenili na rokovanie schôdze. Napríklad, že sme mali rokovať viac ako tri alebo štyri týždne. Tak vtedy sme hľadali spôsob, ako prerokujeme všetky body programu. Ale vy hneď pri prvom bode, ako potrebujete čo? Ako ponížiť opozíciu? Alebo je toto výraz SMER-u k tejto téme a k tomuto problému? Veď my sme, veď my sme pred tromi mesiacmi takmer všetci, až myslím na jedného, hlasovali spolu s vami za stanovisko Národnej rady, v ktorom sme odmietali kvóty alebo odmietli kvóty.
Čiže, pán predseda, nerozumiem tomu, prečo sa SMER potrebuje znižovať k takýmto prejavom parlamentnej nekultúry. Považoval som to za potrebné povedať, lebo mal som pocit, že zatiaľ na to nikto z mojich predrečníkov nereagoval. Naozaj, do desiatej večer? Ako prvý deň rokovania? Ako necítite, necítite, že tu nie je niečo v poriadku? Veď ani premiér tu nie je. No čo vie o tom, alebo nepočul som raz sa vyjadriť pána ministra Vážneho k tejto téme. Keď sa redaktori po rokovaní vlády pýtali ministrov na otázku utečencov, či by prijali nejakého utečenca k sebe, tak boli tak zmätení, že jednoducho boli zaskočení vôbec témou. Čiže naozaj, uvedomujem si, že dôsledne sa tomu vo vláde venujú maximálne traja ľudia. Ale aká diskusia s vládou, keď tu nikto z tých troch, o ktorých si myslím, že tej téme rozumejú, aj sa jej dlhodobo venujú, tak tu nie sú. A je mi ľúto, že tu pán minister Vážny musí takto sedieť a to pretrpieť aj s tými zo SMER-u, ktorí tu musia do desiatej byť, aby sa náhodou niečo z radov opozície nevyskytlo.
Čiže chcel som byť konštruktívny a nechcel som vyvolávať konflikt. Ale naozaj táto forma a tento spôsob je tak, by som povedal, neštandardný a čo ma zaráža, že vám to doteraz neprišlo, že vy v tom nevidíte nič nenormálne. Ja to nepovažujem za normálne a je mi to teda ľúto. Aj preto, že predseda parlamentu prichádzal s inými predstavami, že ako bude zvyšovať kultúru Národnej rady.
Dámy a páni, ja som rád, že diskutujeme o tomto probléme. Tie dôvody sú všeobecne známe. Veď nielen politici alebo tí ľudia, ktorí to u nás alebo v iných krajinách majú na starosti, sa budia zo spánku. Naozaj aj mnohí ľudia, ktorí by možno s tým nemuseli nič mať, ale ich to evidentne trápi, lebo tie reakcie ľudí, aj na uliciach, aj to ako sú schopní sa mobilizovať pri tomto probléme, je dokonca výhoda pre túto vládu. Je to výhoda pre túto vládu, že nemusí sa spoliehať len na svoje vlastné kapacity. K tomu možno teda neskôr.
To, že o tom diskutujeme a že treba diskutovať, je to aj preto, tie dôvody nakoniec sú všeobecne známe, ich moji predrečníci viacerí spomínali, lebo azylové systémy niektorých členských štátov Európskej únie skolabovali. Jednoducho Európa je ohrozená vo svojich základoch. To nie je len problém Angely Merkelovej alebo Talianska či Grécka. To je aj slovenský problém. Tu ide teraz aj o Európu, ktorej sme my súčasťou. A ja si myslím, že toto nie je len test súdržnosti. Toto je test toho, či Európska únia bude existovať taká, akú sme ju poznali.
Preto treba diskutovať o tomto probléme aj preto, že túto tému niektorí nezodpovedne zneužívajú na šírenie strachu a neznášanlivosti. Je mi ľúto, že ani slovenská vláda a osobitne Robert Fico neprispieva k upokojeniu situácie. A teraz myslím na potrebu upokojenia situácie nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii, aj v Európskej únii. A je mi ľúto, že pričinením slovenskej reprezentácie Slovensko stráca kredit ekonomicky úspešnej, kultivovanej krajiny s hlbokými kresťanskými tradíciami. Chcel som vyzvať na konštruktívny, dôstojný, kultúrny a zároveň racionálny prístup k riešeniu tohoto problému, lebo na to máme. Naozaj je málo tém, pri ktorých je taká, by som povedal, zhoda v tejto sále, že v podstate nie je problém s prijatím akéhokoľvek uznesenia, že by ste za to zahlasovali len vy zo SMER-u. A je veľmi veľa vecí, ktoré slovenská vláda, respektíve minister navrhuje a robí, tak sú to v podstate návrhy, ktoré navrhujú aj kolegovia z opozičných strán. Len, samozrejme, nie je to vždycky to isté, keď dvaja ľudia robia to isté. A to je tá výhoda, ktorú slovenská vláda má v tejto kauze, respektíve pri riešení tohoto vážneho problému, ona spočíva v tom, že dnes ponúkajú pomoc slovenskej vláde cirkvi, náboženské spoločnosti, neziskový sektor, dokonca fyzické osoby. A preto vláda vlastne nemusí presviedčať slovenskú verejnosť, že niektoré opatrenia sú nevyhnutné, alebo teda presviedčať ľudí o tom, že to, čo by mohla navrhnúť, že by nebolo priechodné v spoločnosti.
Ja sa teraz zastavím jednou-dvomi vetami pri tom vyhlásení Národnej rady, ktoré sme prijali koncom júna v tejto rokovacej sále. Pod veľa písmenami sme zaujali stanovisko, ale ja okomentujem len to pod písmenom C, kde Národná rada zdôrazňuje potrebu solidarity s členskými štátmi Európskej únie pri riešení tohoto problému.
Dámy a páni, je miera pomoci, ktorú ponúka slovenská vláda, dostatočným prejavom solidarity s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú najviac postihnuté migračnou krízou? Už to moji kolegovia viacerí povedali, aj naposledy som zachytil, že Alojz Přidal o tom hovoril, sto sýrskych kresťanov, keď sa v iných krajinách bavia o tisícoch, o desiatkach tisícov utečencov? Ja si myslím, že práve takýto prístup slovenskej vlády drží pri živote návrhy o povinných kvótach. Sto sýrskych kresťanov. Veď to nielen doma, ale aj vonku, ako aké reakcie alebo čo vzbudilo táto ochota Slovenska prichýliť sto sýrskych kresťanov, ktorí utekajú pred vojnou? Je to škoda a zároveň smutné, že naša krajina, ktorá nie je nijako priamo ohrozená utečeneckou krízou, takto stráca kredit kultivovanej európskej krajiny a tiež kredit korektného partnera, spojenca v Európskej únii, ktorý najlepšie počúva alebo rozumie eurofondom.
Slovensko má na viac. Ja sa hrozím predstavy, že by sme boli na trase utečencov ako Maďarsko. Ak by naším územím malo prejsť 170-tisíc utečencov len tento rok alebo v posledných týždňoch, že 20-tisíc za víkend. A pritom ja si myslím, že patrí to k politickej rozvážnosti, a to som myslel, že budem adresovať pánu premiérovi, lebo my vôbec do budúcna nie sme, by som povedal, uchránení pred možnými a potenciálnymi takýmito javmi, aké teraz zažívajú v krajinách na tej balkánskej línii. A to nemyslím zrovna na Ukrajinu. Lebo už teraz vidieť, že tí utečenci jednoducho Maďarsko musia obísť. Ono sa dá obísť aj z ľavej strany a ono sa dá obísť aj z pravej strany. A potom si to trúfame zvládnuť sami? Ako naozaj si to trúfame zvládnuť sami bez pomoci Európskej únie? Je tak, dá sa to aj tak, nakoniec veď keď nie inak, tak aj tým plotom, tak ako to urobil Orbán, ale chcel som vám povedať, že ďakujte pánu Bohu, že nemáme také problémy ako tieto niektoré krajiny, ktoré z Európskej únie sú najviac postihnuté utečeneckou krízou.
Takže ten konštruktívny prístup k tomuto problému, a to myslím tým potom aj o disciplíne vo vzťahu aj k našim partnerom v Európskej únii, to je veľmi obozretná vec. Lebo my nevieme, kedy sa ocitneme v podobnej situácii, a ak sa budú naši európski partneri ku nám správať tak svalnato, s takými rečami a spôsobmi, ako to niekedy na domácej alebo aj inde predvádza pán premiér, no proste dá sa to aj inak. No my možno, rôzne, máme každý svoje spôsoby. Konštruktívny prístup, väčšia solidarita s tými, ktorí to skutočne potrebujú, lebo sú ohrození, a preto teda hovoríme o utečencoch, a tak isto poriadok.
Áno, ja by som rád ako pochválil, že poriadok je vyžadovanie poriadku aj vo vzťahu k našim európskym partnerom, a to sa týka schengenského priestoru a schengenských hraníc a týka sa to aj vo vzťahu k utečencom. Proste kto chce u nás žiť, tak musí naše zákony a naše pravidlá dodržiavať.
Rád by som povedal pár slov ešte k jednému problému, ktorý vyplával v súvislosti s utečeneckou krízou na povrch, a to je strach z islamu. Z islamskej kultúry, ktorá sa takto v nebývalej miere môže dostať do Európy. Tento strach vyháňa do ulíc ľudí aj u nás. Demonštrujú svoj odpor voči islamizácii. Je tento strach opodstatnený? Veď je nás 500 miliónov. Nie? Európanov. 500 miliónov, a keď hovoríme teraz, že 500-tisíc migrantov v Európe, to je 500 miliónov a 500-tisíc, to je desatina percenta, nie? Desatina percenta. Ak by Európa bola skutočne kresťanskou, tak dnes nie je najmenší dôvod ani na paniku, ani strach, ale ten strach tu je. Niekde aj panika.
A ja si myslím, že je to tým, že Európa dnes, to je obor na hlinených nohách. Lebo svoju kresťanskú identitu, kultúru sama Európa postupne likviduje, ničí, stráca. Kultúra smrti sa prejavuje v Európe napríklad v postoji k životu, k rodine, deťom. V Európe nechceme mať deti. Na jednej strane nás desí zabíjanie vo vojnových konfliktoch či občianskych vojnách v iných častiach sveta, ale na druhej strane pokojne tolerujeme zabíjanie nevinných nenarodených detí. Komu patrí budúcnosť? Tým, čo deti nechcú, alebo tým, čo deti majú? Ja si myslím, že tým druhým.
Ak si to uvedomíme, ak sa vrátime ku koreňom, k osvedčeným hodnotám, na ktorých Európa aj naše štáty vznikali, tak nebude dôvod sa báť. My budeme silnejší, budeme vzbudzovať aj väčšiu úctu a rešpekt iných spoločenstiev a kultúr a možno nás budú chcieť aj napodobňovať. Ak ich presvedčíme, že naša kultúra, náš životný štýl je lepší, životaschopnejší. Prečo nie? Veď aj také príklady v Európe poznáme. A dokonca aj v našej európskej histórii je veľa pozitívnych príkladov o tom, ako sa podobné historické výzvy dajú zvládnuť, ako je tá dnešná utečenecká. Spomeniem len jedného za všetkých. Ak si to pozriete v histórii, pápež Gregor v čase sťahovania národov bol veľmi úspešný a v histórii mu prischol prívlastok "Veľký".
Videl som na tú tému jeden vtip. Pravdepodobne z francúzskej tlače, ako na jednej strane pravdepodobne to bol minister alebo nejaký azylový úradník a oproti nemu utečenecká rodina s malými deťmi a v tej bubline ten francúzsky byrokrat hovorí: Vous n´etes chrétiens – vy nie ste kresťania. Ten výraz ako odmietnutia, že vy nie ste kresťania, preto nie do Európy. A odpoveď v tej druhej bubline bola, ani vy nie ste kresťania alebo vy ešte menej. Proste bolo to veľmi výstižné, bolo to pravdivé, je to trpká pravda, ale pozitívne je na tom to, že to už niekto vidí, že aký je rozdiel medzi nami, medzi Európanmi a tými druhými.
Ja si myslím, že na začiatok to nemusí byť zlé, lebo keď sa naučíme rozlišovať, tak bude sa dať potom ľahšie dohodnúť aj na účinných, efektívnych opatreniach aj v téme, akou je utečenecká kríza. Náš predseda, ale neviem, aj, myslím, ďalší už tu spomínali počas dnešnej debaty ten včerajší prejav Cyrila Vasiľa, to je sekretár kongregácie pre východné cirkvi, veľmi múdry muž. On v Šaštíne včera povedal inými slovami tiež, že ide o nastavenie nášho srdca. Ak je správne nastavené, tak riešenie sa vždy nájde.
Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2015 o 19:57 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video