54. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Neverending story, to bol taký pekný film (Nekonečný príbeh) Limahl tam spieval. Z detstva sa mi to vybavuje. Aj tento zákon je už takým nekonečným príbehom. Si predstavte tú útrpnú cestu. Teraz o ňom skončíme a budúci týždeň zase začneme rokovanie. Takže to je naozaj nekonečný príbeh.
A chcem povedať, že tento zákon sa volá zákon o verejnom obstarávaní. Ale on by sa mal volať v zásade úplne ináč. A ja pravdepodobne dám pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, aby sa volal tak, ako sa má volať. Tento zákon sa má volať zákon o tom, ako legálne kúpiť niečo za 200 eur, čo stojí 100 eur. Proste naozaj to je zákon, ktorý vám umožní z verejných zdrojov legálne kúpiť niečo za 200 eur, čo si bežný človek kúpi za 100 eur. To je celé. Načo okolo takto toho tancujeme hore-dole? Proste celý ten zákon všimnite si. Aj pre ľudí to poviem.
Ale podľa mňa aj veľké sociologické škody toto pácha, že my sme princíp súťaže, princíp byť najlepší úplne zdegenerovali. My sme to úplne zničili. Proste tu nemusíte byť najlepší vôbec, práve naopak, tu proste musíte byť asi v tom správnom klube, v tej správnej strane a vyznať sa v tomto zákone. A tento zákon to vlastne umožní. Tak by sa mal volať.
A ja ten pozmeňujúci návrh, nech akokoľvek to znie absurdne, zvažujem aj z pohľadu politického boja, toho, akú taktiku máte zvoliť na to, aby ste aj ľuďom povedali, s čím sa ja to konfrontujem. Prosím vás, veď ja naozaj niekedy si trénujem svoje sebaovládanie, ale niekedy mám toho dosť. Proste keď vidím tie príspevky pána Číža, tak mi normálne rozum stojí, henten malý Putin čo tu stvára. To sú naozaj veci, ktoré proste od vás chcú tak, aby ste proste vydali veľké množstvo energie. Niekedy som na pochybách, či mi to za to stojí.
A naozaj možno jedna z ciest, ako poukázať na tú absurditu, s čím sme konfrontovaní, je v tom, že to začnete proste takýmto zľahčujúcim spôsobom verejnosti predstavovať. Toto nie je zákon o verejnom obstarávaní. Toto je zákon o tom, ako kúpiť legálne niečo za 200 eur, čo stojí 100 eur, z verejných zdrojov. Ako je možné, že každú takú súťaž vyhrá Široký? Ako je to možné, že proste tu na konci vždycky je ten správny víťaz? Viete, že my sme ten princíp súťaže zničili? Uvedomujete si tú sociologickú škodu na vedomí mladých ľudí, ktorí prestávajú veriť tomu, že má zmysel byť najlepší? Proste necítite aspoň trochu zodpovednosti v tom, proste kto na naše zadky bude robiť, prosím vás? Veď sa nedá donekonečna kradnúť. Však niekto raz musí aj robiť, musí niečo vyrobiť, niekto z toho, čo vyrobí, musí niečo zaplatiť. A z toho potom žije tento štát. Kto bude na tie zadky robiť, keď už všetko rozkradneme? Kto bude robiť na to, preboha? Však tu musíte vychovať nejakú generáciu ľudí, ktorí povedia, že má zmysel byť najlepší, že má zmysel proste do noci niečo vytvárať, tvoriť nejaký projekt, že veria tomu, veria v tú spravodlivosť, že má zmysel to urobiť, má zmysel to niekde poslať, že sa tým niekto bude seriózne zaoberať. Prosím vás, tuto absolútne my sme vieru v to stratili. Ja som ju stratil absolútne. Komu mám poslať príslušný projekt, prosím vás, tu z vás? Ani jednému by som ho nedal do ruky, lebo by som vedel, čo s tým urobíte. To proste sa nedá. Veď si to užite. Užite si ten plat, užite si tie benefity. To si všetko užite, ale rozmýšľajte aj nad tým, že táto krajina musí z niečoho žiť. Tu sa nedá stavať ako u Širokého donekonečna. To sa nedá, niekto musí vyrobiť päť korún v tejto krajine. Vy ste vytvorili sociálny úrad pre bohatých z tejto krajiny. Táto krajina funguje ako jeden veľký sociálny úrad pre bohatých. Prosím vás, Širokému platí dlhy štát. Exekútor Krutý dostáva dotácie. Sem príde pán Richter, začne tu splietať o tých jeho dvanástich eurách, nech povie pravdu. Tou pravdou je, že vy ste vytvorili sociálny úrad z tohto štátu pre bohatých. Z popradského letiska ste urobili čo, prosím vás, keď tam pristane jedno lietadlo za rok, ale to letisko udržiava sa zo štátnych peňazí za ťažké milióny eur. Viete, prečo sa udržiava popradské letisko? Je to preto, aby chlapci z J&T mali kde pristávať. A štát im to udržiava, lebo chlapci idú do hotela Kempinski, hore na Štrbské, tak nebudú pristávať v poli. Proste štát udržiava popradské letisko, aby mali títo chlapci kde pristáť. Vy ste urobili zo Slovenska sociálny úrad pre bohatých. Na chudobných pritom už nezostalo. Teraz ich budete oblbovať tuná dvanástimi eurami, tam tromi eurami, tam piatimi eurami za plyn, prosím vás. Toto sa takto robiť nedá. Toto nie je zákon o verejnom obstarávaní.
Miera je dôležitá, vážení, miera je dôležitá. Niekto povie Pán Boh, niekto povie, príroda dala veciam mieru. Aj v Dánsku sa kradne, aj v Nemecku sa kradne. Prosím vás, nenahovárajme si tu. Ale to, čo stvárate vy, to je už bez miery, bez absolútne akejkoľvek miery. Na konci toho nebude nejaký šťastný koniec. Na konci toho bude nešťastie, totálny rozvrat verejných financií, sociálny rozvrat, rozvrat všetkého. Však to sa nedá, že na jednej strane vymieňate zvodidlá, ktoré nepotrebujeme. Prosím vás, ešte sú o polovicu tenšie ako v Rakúsku. Veď to je sen. V Rakúsku majú trojmilimetrové zvodidlá, u nás sú na milimetre jedna dvojky. Sme my o čo horší? My sme tu psy, lebo, áno, tak to zbehlo z linky, tak dajte im ich polovičné, zvodidlá, ktoré nikto nepotrebuje, ešte sú aj o polovicu tenšie a na Orave robíme plte. Prosím vás, čo to je za systém? Na Orave je jeden jediný most, ktorý je, vedelo sa že sa rozpadne, už sa rozpadol. Zrazu sa všetci zbadali. Ale Počiatek vymieňa zvodidlá. Prosím vás, rieši tu nejaké esemesky za STK, ľudia, počítajte to v starých korunách, je to až za miliardu, nenechajte sa klamať, to je miliarda starých korún. Za miliardu starých korún robí to, čo robí Rádio Expres zadarmo. To vám pošle esemesku, že máte ísť na STK, ako u blbých, ale, že na Orave už nemajú sa ako dostať niekde, to tu neriešite. Kde máte inde cesty? Nevedia sa kde dostať. Prosím vás, rýpete zdravé cesty, strhávate povrchy len kvôli tomu, aby ste minuli, a niekde nevedia prejsť bez toho, aby si nevytĺkli tlmiče. Kde sme sa to dopracovali, toto je to vaše verejné obstarávanie?
Prosím vás, ja položartom hovorím, tu už nikto dokopy nič nevlastní. Však prečo by to tak aj bolo? Tu už všetko od nás kúpili Cyperčania, Luxemburčania. Ja už ani neviem, aké sú to exotické destinácie, ako sa oni dozvedeli, že toto my potrebujeme? Ako v Luxemburgu vedia, že v Banskej Bystrici varia držkovú? Prosím vás, áno, pani z Radvane varí držkovú ako doteraz. Ale pani z Radvane ju nefakturuje. Fakturuje ju firma z Luxemburgu. Ako je možné, že už aj tú blbú držkovú polievku do banskobystrickej nemocnice musí fakturovať firma z Luxemburgu, preboha? To už nemáte Pána Boha pri sebe? Nepoviete, toto je už moc, toto nám neprejde, toto nám už nezožerú. Si myslíte, že vám zožerú všetko, aj tú držkovú polievku banskobystrickej nemocnice a ja neviem aké jedlá, aké varí firma z Luxemburgu. Prísne vzaté to varí pani z Radvane. Ale ja neviem, či ona, chúďa, to fakturuje alebo je v akom vzťahu, to ide všetko cez Luxemburg, ako sa hovorí, cez Košice my tak ideme. Tuná už nikto nič nerobí. Všetko nám tu robia Cyperčania, Luxemburčania, upratujú u nás z Curacaa či skade. Veď to by jeden nepovedal. Belize, cétečká sledujú na internete, kedy ich bude kto potrebovať.
Prosím vás pekne, aj som mal možno iné poznámky, ale si ich odpustím, možno bude k tomu ešte reč, ale jednu poznámku predsa len si neodpustím povedať. Ak niekto povie v tomto parlamente, že ako minister ste nikoho neodstíhali, prosím vás, povedzte tomu dotyčnému, že je rok 2015, v rokoch 1956 – 1958 to bolo, minister vnútra nemôže nikoho odstíhať. Povedzte to, prosím vás, niekto niekomu. Viete, komu to máte povedať. Alma mater Univerzita Komenského podľa mňa je dobrá škola. Prosím vás pekne, nie sme na tom tak zle, aby tam učili takíto ľudia. Nie sme na tom až tak úboho, aby na tej škole učili takíto ľudia, ktorí povedia, že ako minister vnútra v roku 2015 aj členská krajina Európskej únie ste nikoho neodstíhali. Prosím vás, nie sme na tom až tak zle, aby na tej škole musel učiť právnik, ktorý zastupuje úžerníkov. Nie sme na tom až tak zle, aby právnik, ktorý zastupuje úžerníkov, vašu POHOTOVOSŤ, čo vy kryjete, bol členom Rady pre ľudské práva. Veď to je absurdita, veď to je sen, už nikto tomu ani nemôže uveriť. Veď to sa nedá ani napísať. To sa nedá vymyslieť. Taký scenárista neexistuje, ktorý by napísal všetky tieto absurdity. Ako môže byť právnik zastupujúci úžernícku spoločnosť v 18-tisíc podaniach voči biednym ľuďom, kde si nárokuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % členom Rady pre ľudské práva? Branislav Fridrich, váš kolega z právnickej fakulty, prosím vás, to je presne to. To sú tie zákony, kolega to tu hovoril. To sú tie zákony, ktoré tu púšťate ako hmlu. Poviete, idete riešiť schránkové. Vy ste tu pred dvoma rokmi povedali čo? Povedali ste, že idete riešiť úžerníkov? Ako ste vyriešili úžerníkov, keď 18-tisíc podaní na súdoch je kdesi? POHOTOVOSŤ, hnusní, špinaví úžerníci, cez českú firmu si nárokujú zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, 93 % per annum. A viete čo sa stalo a stáva? Súdy im to posväcujú. My sme sa už dopracovali k tomu, že za sudcom je dvojkríž, pod slovenský dvojkríž sa postaví a povie, v mene Slovenskej republiky odsudzuje tohto biedaka, tú pani zo Spišskej Belej, ktorá si, chúďa, požičala 300 eur, aby zaplatila úžerníkom zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. K tomu sme sa dopracovali, ale pred dvoma rokmi ste mali koľko tlačoviek, ako ste to zastavili, ako ste úžerníkov zastavili? Kde ste ich zastavili? Veď si robia z vás srandu, 2. 9. nemali dávať úvery. Mladý Hatina sa postaví a povie: „My poskytujeme úvery.“ Však si z vás už robia srandu alebo s kým to bolo dohodnuté? Toto sú presne tie vaše zákony. Pred dvoma rokmi ste začali boj proti úžerníkom, tak dopadol, 18-tisíc je ich teraz. Každým dňom to rastie, desaťtisíce ľudí sú utečencami vo vlastnej krajine. Ich naháňa naša krajina, úžerníci, exekútori, už aj súd. Ako môže súd odsúdiť biedneho človeka v spotrebiteľskom vzťahu, aby zaplatil zmenkový úrok? V slušnej krajine to nie je, iba na Slovensku to sú presne tie vaše zákony.
Teraz tu hovoríte, verejné obstarávanie idete riešiť. Vy to nechcete riešiť. Vy ste len potrebovali vypustiť hmlu, že ste to vyriešili. Kto pozná, prosím vás, ten hrubý zákon? Je to pani z Michaloviec? Chúďa bude to tým analyzovať, či to je funkčné. Je jasné, že to nie je funkčné. Vy nechcete, aby to bolo funkčné, vy ste nechceli, protiúžernícke zákony aby boli funkčné. Vy to kryjete, vám to vyhovuje, vy to chcete, ale sa donekonečna nedá rozkrádať túto krajinu, nedá sa držkovú variť v Banskej Bystrici firmou od Luxemburgu. Nedá sa nakupovať esemesky za miliardu a na Orave budú jazdiť koňmi a plťami, prosím vás. Veď toto raz musí krachnúť. Ako je biedny tento ľud, ako je zbitý ako pes, tak verím, že raz si povie dosť, veď to je už moc, že už sa nebude na to pozerať, má na to najvyšší čas. Ďakujem.

Pán Hlina, tak zopár vecí na pravú mieru uvediem. Po prvé, pán Fridrich nie je zamestnancom Právnickej fakulty UK. Ste si to poplietli. On učí na Paneurópskej, tam kde učí váš asistent Kaššák, s ktorým možno sedí alebo sedel v nejakej štátnicovej komisii. To je prvý moment.
Druhý moment, pán Hlina. Viete, ste tu povedali, že všetko robia Luxemburčania. No pomýlili ste sa tu. Sem-tam z času na čas úrady práce rekonštruuje aj váš brat Hlina Ján. Alebo tak nejako sa volá váš brat.
Ďalej. Čo sa týka letiska v Poprade, no to nie je kvôli J&T, to je kvôli tomu, aby mal pán Kiska kde pristávať. Viete, to ste si tiež nevšimli.
Pán Hlina, viete, no mňa ste tu nazvali Putinom alebo teda malým Putinom, neviem, asi som príliš nízky pre vás, ale na druhej strane, viete, ja aspoň nikoho nezamurovávam, ako to vy robíte. To je toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. No kolega Hlina párkrát použil slovo absurdita. V kontexte tohto odpoludňajšieho parlamentného sedenia ma napadá taká jedna absurdita, ktorá je tu, dá sa povedať, normou. Nositeľ elementárnej politickej kultúry, ktorého kolega Hlina spomenul, veľmi rád hovorí o tom, že je potrebný konštruktívny dialóg. A musím povedať, že ukážkou zmysluplnosti konštruktívneho dialógu a vytýkania opozícii, že s ničím neprichádza, je osud toho, čo opozícia predkladá. Keďže sa tu dokumentovalo, aké percento z čoho je čo, bolo by zaujímavé v rámci parlamentnej absurdity pozrieť sa na to, aké návrhy predložila opozícia a aký zlomok percenta z nich prešiel. Keď tu poviem, že prejde jeden zo sta, tak som bol strašne optimistický, lebo tu zďaleka neprejde jeden zo sta. Ale je potom zvláštne, keď sa dozvieme v tejto odpoludňajšej debate, že nie je možný konštruktívny dialóg. Konštruktívny dialóg, pri ktorom tvoj vklad do dialógu, novela nejakého zákona často absolútne nestranícka, ktorá by mohla slúžiť verejnosti, má životnosť 20 sekúnd, kým odznie časomiera, je potom v prudkom a absurdnom kontraste k tomu, že sa nám vytýka, že sme niečo nepredložili, neodstíhali, nepopravili a nesťali. Odhliadnuc od právnej stránky takýchto úvah, jednoducho tu nieže nemôžeme odstíhavať, ale tu nemôžeme ani sa nádejať v najbujnejších snoch, že čokoľvek, čo predložíme, by prešlo, ale zato nám bude vytýkané, že nič rozumného nepredkladáme.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený a ctený pán poslanec Hlina, vaša arogancia a drzosť nemá hraníc, to sa stupňuje pri každom vašom diskusnom príspevku, pri každej vašej faktickej poznámke. Viete, čo je absurdita? Absurdita je to, že hodnotíte ošatenie, oblečenie svojho kolegu z Národnej rady. Viete čo je absurdita? Absurdita je to, že vy si dovolíte hodnotiť odbornosť diskusných príspevkov pána doktora Číža. Aby bolo jasné, pri odborných vystúpeniach pána Číža nesiahate pánovi Čížovi po články prstov, pán kolega. Neviete, o čom rozprávate, nemáte šajnu, o čom rozprávate. Vystúpite k zákonu a k zákonu ste nepodali pol slova.
Zobrali ste do úst popradské letisko, chlapcov z J&T. Máte predstavu, čo je popradské letisko za firmu? Je to akciová spoločnosť, kde má 98 % účasti štát. Nemáte predstavu, čo rozprávate. Viete, kde sa lieta z popradského letiska, viete, čo robia na popradskom letisku? Prosím vás, počúvajte sa, čo rozprávate, netárajte, nemá to zmysel. Ďakujem.

Ja vám poviem priebeh kariéry jedného právnika. Doktora Branislava Fridricha som spomínal. To je človek, ktorý zastupuje nebankovku, úžerníkov, normálne brutálnych úžerníkov, v 18-tisíc sporoch stále to rastie. Poviem vám jeho CV-čko v krátkosti, dobre, aby teda nevznikli nejaké disproporcie. Bol poslaneckým asistentom poslanca strany SMER pána Mamojku. Bral 2-tisíc alebo neviem koľko, to je jedno, bol poslaneckým asistentom. Učil na Univerzite Komenského v Bratislave. Učí na univerzite v Banskej Bystrici. Ale najväčšia absurdita toho celého je, že právnik, ktorý zastupuje úžerníkov pri sporoch, kde biednych ľudí, často dôchodcov, často sociálne slabých ľudí odsudzujú na to, aby platili úžerníkom zmenkové úroky vo výške 0,25 %. Viete ešte, tento človek kde zakotvil časť svojej kariéry, prosím vás? V Rade vlády pre ľudské práva to zakotvil. Ona sa celým názvom volá Rada práva pre ľudské práva pre národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Ale, prosím vás, ja vypichnem tie ľudské práva. Čiže tento právnik spravil takúto kariéru v tejto krajine, prosím vás. Nepríde vám to trošku absurdné, nepríde niekomu aspoň trošku slušnému z toho ťažko na žalúdok tak, že prípadne by sa aj povracal? Nepríde niekomu niečo z toho? Zo Slovenska ste urobili jeden veľký sociálny úrad pre bohatých. Pomáhate platiť Širokému jeho dlhy, Krutému jeho zamestnancov. A J&T, aby mali kde pristávať s vrtuľníkmi a s lietadlami, tak platíte činnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa predkladá ako iniciatívny návrh.
Hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť legislatívne prostredie v oblasti služieb zamestnanosti tak, aby podpora zamestnanosti poskytovaná zo strany štátu mohla byť pre príjemcov dostupnejšia a menej zaťažujúca. Preto návrh zákona obsahuje výrazné zjednodušenie administratívnej záťaže pri preukazovaní splnenia podmienok na poskytovanie príspevkov v rámci aktívnych opatrení trhu práce.
Návrh zákona reaguje aj na odporúčanie Rady Európskej únie, aby Slovensko prijalo opatrenia s cieľom účinnejšie riešiť dlhodobú nezamestnanosť, okrem iného aj prostredníctvom tzv. druhej šance na vzdelávanie a individuálne prispôsobenie ďalšieho odborného vzdelávania.
Navrhuje sa rozšíriť možnosti vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov aj o kurzy a programy vzdelávania, ktoré nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na vykonávanie príslušných pracovných činností.
Tento návrh taktiež reaguje na pozitívne výsledky aplikačnej praxe konkrétne projektu REPAS, ktorý sa realizuje od konca októbra minulého roku. A už od tohto obdobia sa prostredníctvom tohto projektu podporila rekvalifikácia takmer 7-tisíc uchádzačov o zamestnanie.
Súčasne sa navrhuje vytvoriť nový legislatívny rámec na podporu mobility za prácou zmenou nastavenia príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý v súčasnosti patrí medzi najmenej využívané aktívne opatrenia na trhu práce. Preto sa navrhuje nielen jeho poskytovanie viazať iba na zmenu trvalého pobytu, ale umožniť toto poskytovanie aj v prípade nahlásenia prechodného pobytu v súvislosti s presťahovaním a v nadväznosti na získanie zamestnania. Zároveň sa navrhuje zmena spôsobu jeho poskytovania z paušálneho jednorazového príspevku na mesačný príspevok poskytovaný počas šiestich mesiacov a v prípade znevýhodnených to znamená dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie až počas dvanástich mesiacov.
V súvislosti so zamestnávaním cudzincov za účelom zabezpečenia recipročného prístupu tretích krajín sa navrhuje možnosť predĺžiť obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie, zo súčasných dvoch rokov najviac na 5 rokov, ak to však ustanoví medzinárodná zmluva alebo ak bude zaručená vzájomnosť, to znamená, že v praxi pôjde o výmenu diplomatických nót.
Nadväzne na túto úpravu sa v článku III. navrhuje v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov predĺžiť obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt alebo obnovuje prechodný pobyt na účel zamestnania z dvoch rokov na päť rokov.
Súčasne sa v článku II. navrhuje upraviť zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za účelom predĺženia prechodného obdobia týkajúceho sa kvalifikačných predpokladov na výkon posudkovej činnosti posudkovými lekármi.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.